NajvyŠŠí súd SR k téme „úroky po splatnosti“

Abstrakt

Máloktorá odborná téma je v súčasnosti predmetom intenzívnejších diskusií v rámci občianskoprávnych grémií a kolégií jednotlivých súdov, než „úroky po splatnosti“. Predovšetkým v súvislosti s ochranou spotrebiteľa sú názory sudcov diametrálne odlišné, čo neprispieva k právnej istote a predvídateľnosti výsledkov rozhodovacieho procesu. V rámci materiálneho právneho štátu možno pritom legitímne vyžadovať jednotnú odpoveď na tak zdanlivo triviálnu právnu otázku.

Máloktorá odborná téma je v súčasnosti predmetom intenzívnejších diskusií v rámci občianskoprávnych grémií a kolégií jednotlivých súdov, než „úroky po splatnosti“. Predovšetkým v súvislosti s ochranou spotrebiteľa sú názory sudcov diametrálne odlišné, čo neprispieva k právnej istote a predvídateľnosti výsledkov rozhodovacieho procesu. V rámci materiálneho právneho štátu možno pritom legitímne vyžadovať jednotnú odpoveď na tak zdanlivo triviálnu právnu otázku.

Jej podstata spočíva v tom, či možno lege artis pripustiť, aby spotrebiteľ – dlžník z úverovej zmluvy platil v prípade omeškania so splácaním úveru jednak úrok z omeškania a zároveň aj pôvodne dojednaný úrok z dlžnej sumy, a to až do reálneho vrátenia úveru veriteľovi. Keďže pri kladnej odpovedi na túto otázku dochádza ku kumulácii nároku veriteľa na úrok a úrok z omeškania popri sebe, býva načrtnutý problém označovaný aj ako tzv. problém kumulácie úroku a úroku z omeškania.

Individuálna argumentačná rozmanitosť jedného alebo druhého názorového prúdu je natoľko rozmerná, že ju nemožno plnohodnotne vtesnať do tohto diskusného príspevku. Možno ale konštatovať, že § 502 ods. 1 ObZ, ako základné (dispozitívne) ustanovenie k danej téme, nevymedzuje, dokedy je dlžník povinný platiť úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Určuje iba to, že túto povinnosť má od doby ich poskytnutia. Rovnako dispozitívny § 503 ods. 3 ObZ zároveň vymedzuje, že dlžník je oprávnený vrátiť úver aj predčasne, avšak úrok je povinný platiť iba za obdobie od jeho poskytnutia do vrátenia.

Z hľadiska teórie obchodného práva je dlhodobo pomerne jednotne prezentovaný názor, že úročenie úveru až do jeho reálneho vrátenia je štandardné a nijako neodporuje zákonu. Je pritom vo vzťahu k úročeniu bez osobitnej právnej relevancie, či sa medzičasom úver ako celok stal splatným alebo nie.

Spotrebiteľská pozícia na strane dlžníka je však citlivejšia, resp. citlivejšie vnímaná. Pri postupne splácaných úveroch hrozí strata výhody splátok podľa § 565 OZ v nadv. na § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku ktorej sa stane úver predčasne splatným. Spotrebiteľ teda náhle čelí povinnosti splatiť celý zostatok úveru naraz v určitom termíne a v prípade omeškania mu hrozí ďalšie úročenie úveru, kumulované o osobitný úrok z omeškania.

Bez ambície na kompletný výpočet argumentov v prospech jedného alebo druhého záveru sa javí ako vhodné zdôrazniť, že v rámci tzv. sporov s ochranou slabšej strany podľa § 290 až § 306 CSP, aj s prihliadnutím na hmotnoprávnu úpravu a aktuálny trend v rozhodovaní súdov, je pozícia spotrebiteľa nezriedka sama osebe akýmsi argumentom. Na rozhodnutie v jeho neprospech je teda potrebný substanciálny dôvod, ktorý obstojí z hľadiska spravodlivosti, mravnosti a zákonnosti.

Popri viacerých zásadných, ktoré majú základ v doktríne obchodného práva a v ekonomickej teórii úroku, sa z občianskoprávneho hľadiska prezentuje ako podporný argument znenie § 517 ods. 2 OZ, ktoré výslovne predpokladá právo veriteľa na úrok z omeškania „popri plnení“; teda kumulovane. Súčasne je zdôrazňované, že dlžník nemôže špekulatívne profitovať z vlastného porušenia zmluvných povinností, čiže z neplnenia (nemo turpitudinem suam allegare potest – nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania). Ak je totiž dojednaný úrok z úveru vyšší ako zákonný úrok z omeškania, čo rozhodne nie je výnimočná situácia, v dôsledku omeškania s plnením sa dlžník na základe vlastnej zmluvnej delikvencie dostáva do výhodnejšej pozície. Zbaví sa totiž povinnosti plniť zmluvný úrok a táto jeho povinnosť bude nahradená nižším úrokom z omeškania.

Nejednotná prax v priznávaní kumulovaného úroku z omeškania a úroku po splatnosti viedla na niektorých krajských súdoch k postupu podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 … …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
JUDr. František Sedlačko PhD., LL.M.

Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/20