Trestný čin ohovárania (nie len v politickej súťaži)

Vo sve­te prá­va exis­tu­jú prí­pa­dy, kde mu­sí ar­bi­ter na­mies­to prík­lo­nu k to­mu či oné­mu nor­ma­tív­ne­mu us­ta­no­ve­niu, pris­tú­piť k šir­šej práv­nej úva­he tý­ka­jú­cej sa ap­li­ká­cie práv­nych prin­cí­pov. Sú­dy sa s uve­de­nou šir­šou per­spek­tí­vou vý­kla­du či ap­li­ká­cie stre­tá­va­jú čas­tej­šie ako or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní (ďa­lej len OČTK) a to z dô­vo­du ri­gíd­nos­ti a „pres­nos­ti“ tres­tnop­ráv­nych no­riem, kto­rý­mi sa mu­sia vo svo­jej praxi OČTK ria­diť. Aj na­priek uve­de­né­mu však v tres­tnom ko­na­ní exis­tu­jú ur­či­té špe­ci­fic­ké prí­pa­dy(1),v kto­rých jed­nak vý­klad práv­nej nor­my ako aj jej ap­li­ká­cia, mu­sí ob­sa­ho­vať šir­šiu práv­nu úva­hu, nad rá­mec tres­tné­ho prá­va.

Niž­šie uve­de­né (up­ra­ve­né) prá­vop­lat­né uz­ne­se­nie, sa tý­ka­lo po­doz­re­nia z tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nia av­šak v za­ují­ma­vom kon­texte po­my­sel­né­ho spo­ru me­dzi prá­vom na osob­nú ochra­nu a prá­vom na slo­bod­nú­sú­ťaž po­li­tic­kých síl(2). Oba prin­cí­py vy­chá­dza­jú de fac­to z ús­ta­vy, kto­rou sú OČTK via­za­né, av­šak sa­my nep­red­sta­vu­jú or­gán, kto­rý po­dá­va vý­klad ús­tav­ných práv­resp. pria­mo ús­ta­vu neap­li­ku­je. Aj uve­de­ný prí­pad pou­ka­zu­je na sku­toč­nosť, že tres­tné ko­na­nie ne­mô­že byť len for­mál­nym pro­ce­som, kde OČTK len vy­hod­no­cu­jú za­bez­pe­če­né dô­ka­zy v po­rov­na­ní so skut­ko­vou pod­sta­tou tres­tné­ho či­nu.

Sa­mot­ná kau­za bo­la ini­cio­va­ná ozna­mo­va­te­ľom, v ča­se tres­tné­ho ozná­me­nia ve­rej­ným fun­kcio­ná­rom obec­nej sa­mos­prá­vy, kto­rý sa do­ža­do­val ochra­ny svo­jej oso­by pros­tried­ka­mi tres­tné­ho prá­va. Dô­vo­dom ma­li byť pod­ľa ná­zo­ru ozna­mo­va­te­ľa, nep­rav­di­vé in­for­má­cie pub­li­ko­va­név re­gio­nál­nej tla­či,pred voľ­ba­mi a „stran­ným no­vi­ná­rom“ a kto­ré pod­ľa ná­zo­ru ozna­mo­va­te­ľa moh­li v či­ta­te­ľo­vi (po­ten­cio­nál­ne­mu vo­li­čo­vi) vzbu­diť ne­pria­zeň a tak reál­ne oh­ro­ziť je­ho opä­tov­né zno­vuz­vo­le­nie do fun­kcie.

V pod­mien­kach práv­ne­ho po­riad­ku je mož­né za­bez­pe­čiť ochra­nu osob­nos­ti ci­vil­ný­mi, správ­ny­mi a tak­tiež tres­tnop­ráv­ny­mi pros­tried­ka­mi. Ap­li­ká­cia tres­tnop­ráv­nych pros­tried­kov, kto­ré sú v dis­po­zí­cií vy­šet­ro­va­te­ľa sú však z hľa­dis­ka pos­tup­nos­ti ap­li­ká­cie „pos­led­nou mož­nos­ťou“ a to pod­ľa ná­zo­ru auto­ra naj­mä prí­pa­doch ak a) pre­doš­lé dva spô­so­by tj. správ­nop­ráv­ne a ci­vil­nop­ráv­ne pros­tried­ky preu­ká­za­teľ­ne ne­vied­li k od­strá­ne­niu proti­práv­ne­ho ko­na­nia b) zá­sah do práv bol preu­ká­za­teľ­ne ta­ký ra­zant­ný a vý­ni­moč­ný, že je mož­né dô­vod­ne pred­pok­la­dať, že správ­nop­rá­ve a ci­vil­nop­ráv­ne pros­tried­ky ne­bu­dú k od­strá­ne­niu proti­práv­ne­ho sta­vu/ko­na­nia sta­čiť c) ide o prí­pa­dy, kde sa pros­tred­níc­tvom oho­vá­ra­nia do­sia­hol iný trest­ný čin.

Autor tak, ako v pre­doš­lých člán­koch tý­ka­jú­cich sa ka­zuis­ti­ky z poh­ľa­du OČTK uvá­dza, že zna­losť spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu je pre úpl­né po­cho­pe­nie da­né­ho prí­pa­du ne­vyh­nut­ná. Aj na­priek ur­či­tej nez­ro­zu­mi­teľ­nos­ti ne­zain­te­re­so­va­né­ho či­ta­te­ľa mož­no na zá­kla­de do­leu­ve­de­né­ho uz­ne­se­nia pre­zen­to­vať mož­né prís­tu­py OČTK k prob­le­ma­ti­ke tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nia a rie­še­nia „sú­bo­ja“ práv­nych prin­cí­pov v po­da­ní OČTK. Autor tak­tiež upo­zor­ňu­je či­ta­te­ľa, že for­ma a po­do­ba práv­nej ap­li­ká­cie zo stra­ny OČTK nie je to­tož­ná so súd­ny­mi roz­hod­nu­tia­mi a je pris­pô­so­be­ná po­žia­dav­kám uz­ne­se­nia pod­ľa § 197 Tres­tné­ho po­riad­ku. Uve­de­né uz­ne­se­nie nep­red­sta­vu­je vý­kla­do­vé sta­no­vis­ko OČTK vo všeo­bec­nos­ti.



ČVS:XXX-X/X-VYS-XX-XXXX v X dňa XX.XX.XXXX



U Z N E S E N I E


Pod­ľa § 197 ods.1, písm. d/ Tres­tné­ho po­riad­ku pre po­doz­re­nie zo spá­chania pre­či­nu oho­vá­ra­nie pod­ľa § 373 ods.1, ods.2 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť pá­cha­teľ tým spô­so­bom,

ž e

ako autor vy­stu­pu­jú­ci pod me­nom H.K. uve­rej­nil v člán­koch „ZP“ uve­rej­ne­né­ho v tla­či „EN“, č. 02/20XX, st. 2, v nák­la­de 12.500 vý­tlač­kov a „ZD“ uve­rej­ne­né­ho na v tla­či „EN“, č. 01/20XX, st. 2 v nák­la­de 22.000 vý­tlač­kov, kde ok­rem iné­ho uve­rej­nil ve­ty:„…Za to, že ho ne­chá­me vries­kať po za­mes­tnan­coch úra­du, či iných spolu­oby­va­te­ľov, kla­mať ka­de cho­dí, oho­vá­rať a de­ho­nes­to­vať ľu­dí, kto­rí si po­ve­dia ná­zor, kto­rý sa mu ne­ho­dí, po­dá­vať svoj­voľ­né ža­lo­by, vy­die­rať či ku­po­vať si pos­lan­cov, aby pre­sa­dil svo­je (čas­to zvrá­te­né) zá­me­ry, že ho ne­chá­me ig­no­ro­vať pos­lan­ca­mi zvo­la­né za­stu­pi­teľ­stvo, ale­bo ute­kať z nich a nás­led­ne sa ve­no­vať al­ko­ho­lic­kým exce­som…“, „…A to z to­ho dô­vo­du, že ide o vo­leb­ný rok a pri­má­tor, ak chce byť opa­ko­va­ne zvo­le­ný, čo chce (a veľ­mi), mu­sí si či už pria­mo ale­bo ne­pria­mo kú­piť čo naj­väč­ší po­čet vo­li­čov. A na to sa­moz­rej­me pot­re­bu­je pe­nia­ze. Naj­lep­šie nie svo­je…“, kto­ré ma­li ako nep­rav­di­vý údaj znač­nou mie­rou oh­ro­ziť váž­nosť pri­má­to­ra X, XX, u ob­ča­nom mes­ta X a blíz­ke­ho oko­lia o d m i e t a m, na­koľ­ko nie je dô­vod na za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia, ale­bo na pos­tup pod­ľa § 197 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku.

OD­ÔVOD­NE­NIE

Dňa XX.XX.XXXX bo­lo na tu­naj­ší út­var OR PZ X, od­de­le­nie kri­mi­nál­nej po­lí­cie od­stú­pe­né tres­tné ozná­me­nie po­da­né pri­má­to­rom mes­ta X, XX. Me­no­va­ný v tres­tnom ozná­me­ní ok­rem iné­ho uvie­dol, že pub­li­ko­va­ný­mi člán­ka­mi v pe­rio­di­ku EN„…autor v člán­ku uvie­dol nep­rav­dy, ale zá­ro­veň svo­jou šty­li­zá­ciou a pod­far­be­ním ce­lé­ho člán­ku tie­to nep­rav­di­vé in­for­má­cii ozná­mil tak­tiež nep­ri­me­ra­ným, urá­ža­jú­cim až za­han­bu­jú­cim spô­so­bom, kto­ré v znač­nej mie­re na­ru­ši­li mo­ju váž­nosť v spo­loč­nos­ti a zá­ro­veň pri vý­ko­ne mo­jej fun­kcie pri­má­to­ra aj ve­rej­ne čin­nej oso­by…“, „…Zve­rej­ne­nie tých­to nep­rav­di­vých úda­jov je skôr vý­sled­kom auto­ro­vej ľs­ti a úmys­lu poš­ko­diť mo­ju oso­bu vo ve­rej­nom a zá­ro­veň v mo­jom osob­nom ži­vo­te…“, „…Ozná­me­nie tej­to nep­rav­dy mi mô­že pri­vo­diť uj­mu tak­tiež v prí­pa­de opä­tov­né­ho uchá­dzania sa o vo­le­nú fun­kciu pri­má­to­ra mes­ta v ko­mu­nál­nych voľ­bách, kto­ré sa bu­dú ko­nať už ten­to rok…“, „… Člán­ky sú pí­sa­né urá­ža­jú­cim až han­li­vým spô­so­bom vo­či mo­jej oso­be. Ok­rem to­ho, že sa v pred­met­ných člán­koch na­chá­dza­jú klam­li­vé in­for­má­cie, autor na­viac šty­li­zá­ciou viet a vý­be­rom slov pre­sa­hu­je mie­ru ak­cep­to­va­teľ­nos­ti“…

„…reš­pek­tu­jem sku­toč­nosť, že z dô­vo­du za­stá­va­nia ve­rej­nej fun­kcie po­dlie­ham kon­tro­le zo stra­ny ve­rej­nos­ti, nás­led­kom kto­rej mu­sím vo vy­ššej mie­re to­le­ro­vať vy­slo­ve­nú kri­ti­ku, av­šak tej­to to­le­ran­cií ne­po­dlie­ha úmy­sel­né ko­na­nie, kto­ré­ho cie­ľom je uve­rej­ňo­va­nie ší­re­nie klam­stiev o mo­jej oso­be…“„Ta­ké­to ko­na­nie nie je mož­né v spo­loč­nos­ti to­le­ro­vať a ne­chať bez­tres­tné z to­ho dô­vo­du, že sme­ru­je vo­či ve­rej­né­mu fun­kcio­ná­ro­vi.“

Vy­šet­ro­va­teľ dňa XX.XX.XXXX vy­ko­nal vý­sluch H.K. v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 196 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku (ve­ta dru­há). Me­no­va­ný ok­rem iné­ho uvie­dol, že je auto­rom tých­to člán­kov pri­čom ok­rem iné­ho uvie­dol, že: „Ce­lé je to po­li­tic­ký boj, kto­rý za­čal pán pri­má­tor mo­jim oso­čo­va­ním v prí­pa­de môj­ho uchá­dzania sa o fun­kciu hlav­né­ho kon­tro­ló­ra mes­ta X. Nás­led­ne som za­čal pub­li­ko­vať člán­ky so svo­jim ná­zo­rom na si­tuáciu v mes­te a to po strán­ke práv­nej ako aj ná­zo­ro­vej. Tie­to dva člán­ky sú iro­nic­ké ko­men­tá­re, ne­jed­ná sa o spra­vo­daj­ské člán­ky. In­for­má­cie, kto­ré sú tam spo­me­nu­té po­chá­dza­jú jed­nak z oko­lia za­mes­tnan­cov mes­tské­ho úra­du a jed­nak pos­lan­cov mes­tské­ho za­stu­pi­teľ­stva. To je te­da všet­ko.“

K člán­ku „ZP“ uvie­dol, že: „In­for­má­cie o tom, že kri­čal po za­mes­tnan­coch, ako som už po­ve­dal, som mal od za­mes­tnan­cov mes­tské­ho úra­du. Kla­mať ka­de cho­dí, pri tom­to som na­rá­žal na sku­toč­nosť, že keď som ja kan­di­do­val na post hlav­né­ho kon­tro­ló­ra v mes­te, tak pri­má­tor zve­rej­nil fa­ce­boo­ko­vý sta­tus, kde fa­bu­lo­val tvr­de­nia, že za mo­jou no­mi­ná­ciou sto­jí sku­pi­na oby­va­te­ľov, kto­rí sa chcú dos­tať k mo­ci. To po­va­žu­jem za klam­stvo. Rov­na­ko ako tvr­de­nia pri­má­to­ra, že mám pseu­do-vzde­la­nie na tú­to fun­kciu. Tak­tiež mo­je tvr­de­nia, že pri­má­tor od­išiel zo za­stu­pi­teľ­stva je tak­tiež prav­di­vé, je to za­chy­te­né aj na ob­ra­zo­vom zá­zna­me zo za­sad­nu­tia mes­tské­ho za­stu­pi­teľ­stva. Nás­led­ne sa mal pod­ľa mo­jich in­for­má­cií pre­su­núť do po­hos­tin­stva T., kde mal po­ží­vať al­ko­ho­lic­ké ná­po­je. Tvr­de­nia o vy­die­ra­ní, či ku­po­va­ní pos­lan­cov vy­chá­dza­li z in­for­má­cií, kto­ré som mal od sa­mot­ných pos­lan­cov a mal som na mys­li „po­li­tic­ké vy­die­ra­nie a po­li­tic­ké ku­po­va­nie pos­lan­cov“.

K člán­ku „ZD“ uvie­dol, že: „Pri pria­mom ku­po­va­ní som mal na mys­li in­for­má­cie uve­de­né v roz­sud­ku Ústav­né­ho sú­du SR, kto­rý bol vy­da­ný na zá­kla­de neús­peš­ných kan­di­dá­tov na post pri­má­to­ra X a v kto­rom ús­tav­ný súd kon­šta­tu­je, že v sú­vis­los­ti s voľ­bou pri­má­to­ra doš­lo ku ku­po­va­niu hla­sov. Čo sa tý­ka ne­pria­me­ho ku­po­va­nia, za­se je to po­li­tic­ký ná­zor, vy­chá­dza­jú­ci z je­ho po­pu­lis­tic­kej po­li­ti­ky, ke­dy sa ne­ve­nu­je váž­nym prob­lé­mom mes­ta a ro­bí len koz­me­tic­ké úp­ra­vy.“

K cie­ľu člán­kov uvie­dol: „Cie­ľom ne­bo­lo oho­vá­ra­nie pri­má­to­ra mes­ta, ale pre­zen­tá­cia vlas­tných skú­se­nos­tí s pri­má­to­rom, mo­jich in­for­má­cií z oko­lia a aj práv­nych dôs­led­kov, kro­kov pri­má­to­ra. Cie­ľo­vou sku­pi­nou člán­ku bo­li či­ta­te­lia vo všeo­bec­nos­ti, ne­bo­lo to špe­ciál­ne za­me­ra­né len na vo­li­čov. Jed­na­lo sa o po­li­tic­ký ko­men­tár. Pri člán­ku je uve­de­né mo­je me­no, nes­krý­val som sa pod žiad­nym pseu­do­ny­mom, kaž­dý či­ta­teľ si mô­že uro­biť pod­ľa svoj­ho úsud­ku vlast­ný ná­zor buď na mňa, ale­bo pri­má­to­ra mes­ta“

V zmys­le § 2 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie. Dô­ka­zy ob­sta­rá­va­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti. Prá­vo ob­sta­rá­vať dô­ka­zy ma­jú aj stra­ny. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech, a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie.“

Pod­ľa § 2 ods. 12 Tres­tné­ho po­riad­ku: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.“

V zmys­le § 196 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku: „Ak pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt po pri­ja­tí tres­tné­ho ozná­me­nia zis­tí, že je pot­reb­né ho dopl­niť, dopl­ne­nie vy­ko­ná vý­slu­chom ozna­mo­va­te­ľa ale­bo poš­ko­de­né­ho ale­bo vy­žia­da­ním pí­som­ných pod­kla­dov od ozna­mo­va­te­ľa ale­bo od inej oso­by ale­bo or­gá­nu prís­luš­ní pro­ku­rá­tor ale­bo prís­luš­ný po­li­cajt tak aby mo­hol roz­hod­núť pod­ľa § 197 ale­bo § 199 v le­ho­te do 30 dní od pri­ja­tia tres­tné­ho ozná­me­nia. Pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt mô­že vy­po­čuť oso­bu, kto­rú na zá­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo iné­ho pod­ne­tu je pot­reb­né vy­po­čuť k okol­nos­tiam nas­ved­ču­jú­cim, že ma­la spá­chať trest­ný čin…“

V zmys­le § 8 Tres­tné­ho zá­ko­na: „Trest­ný čin je proti­práv­ny čin, kto­ré­ho zna­ky sú uve­de­né v tom­to zá­ko­ne, ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak.“

V zmys­le § 17 Tres­tné­ho zá­ko­na: „Pre tres­tnosť či­nu spá­cha­né­ho fy­zic­kou oso­bou tre­ba úmy­sel­né za­vi­ne­nie, ak ten­to zá­kon vy­slo­ve­ne neus­ta­no­vu­je, že sta­čí za­vi­ne­nie z ned­ban­li­vos­ti.“

V zmys­le § 122 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na: „Trest­ný čin je spá­cha­ný ve­rej­ne, ak je spá­cha­ný a) ob­sa­hom tla­čo­vi­ny, ale­bo roz­ši­ro­va­ním spi­su, fil­mom, roz­hla­som, te­le­ví­ziou, pou­ži­tím po­čí­ta­čo­vej sie­te ale­bo iným ob­dob­ne účin­ným spô­so­bom ale­bo b) pred viac ako dvo­ma sú­čas­ne prí­tom­ný­mi oso­ba­mi.“

V zmys­le § 124 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na: „Ško­dou sa na úče­ly to­to zá­ko­na ro­zu­mie uj­ma na ma­jet­ku ale­bo reál­ny úby­tok na ma­jet­ku ale­bo na prá­vach poš­ko­de­né­ho ale­bo je­ho iná uj­ma, kto­rá je v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s tres­tným či­nom, bez oh­ľa­du na to či ide o ško­du na ve­ci ale­bo prá­vach…“

V zmys­le § 128 „Ve­rej­ným či­ni­te­ľom sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie pre­zi­dent Slo­ven­skej re­pub­li­ky, pos­la­nec Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, pos­la­nec Európ­ske­ho parla­men­tu, člen vlá­dy, sud­ca Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, sud­ca, pro­ku­rá­tor ale­bo iná oso­ba za­stá­va­jú­ca fun­kciu v or­gá­ne ve­rej­nej mo­ci, prís­luš­ník oz­bro­je­ných síl, oso­ba v slu­žob­nom po­me­re, sta­ros­ta, pred­se­da vy­ššie­ho územ­né­ho cel­ku, pos­la­nec or­gá­nu územ­nej sa­mos­prá­vy, štát­ny za­mes­tna­nec ale­bo za­mes­tna­nec or­gá­nu ve­rej­nej sprá­vy, územ­nej sa­mos­prá­vy ale­bo iné­ho štát­ne­ho or­gá­nu, oso­ba, kto­rá vy­ko­ná­va pô­sob­nosť v rám­ci práv­nic­kej oso­by, kto­rej zá­kon zve­ru­je prá­vo­moc roz­ho­do­vať v ob­las­ti ve­rej­nej sprá­vy, no­tár, súd­ny exekú­tor…“

Pod­ľa § 373 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na sa tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nie do­pus­tí ten: „kto o inom ozná­mi nep­rav­di­vý údaj, kto­rý je spô­so­bi­lý znač­nou mie­rou oh­ro­ziť je­ho váž­nosť u spolu­ob­ča­nov, poš­ko­diť ho v za­mes­tna­ní, v pod­ni­ka­ní, na­ru­šiť je­ho ro­din­né­ho vzťa­hy ale­bo spô­so­biť mu inú váž­nu uj­mu…a spô­so­by ním znač­nú ško­du (ods. 2 písm. a), z oso­bit­né­ho mo­tí­vu (ods. 2 písm. b), ve­rej­ne (ods. 2 písm. c)



Vy­šet­ro­va­teľ pred sa­mot­ným po­sú­de­ním uvá­dza, že prí­pad cit­li­vo zhod­no­til s pri­hliad­nu­tím na jed­not­li­vé okol­nos­ti prí­pa­du a je to­ho ná­zo­ru, že okol­nos­ti uvá­dza­né v tres­tnom ozná­me­ní a rov­na­ko tak aj v sa­mot­ných člán­koch či vý­slu­chu nie je mož­né sub­su­mo­vať pod skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nie. Uve­de­ný zá­ver vy­šet­ro­va­teľ od­ôvod­ňu­je nas­le­dov­ne.

Skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nie uve­de­ná v § 373 Tres­tné­ho zá­ko­na je kon­ci­po­va­ná ako ko­na­nie pri kto­rom pá­cha­teľ tres­tné­ho či­nu ozná­mi o inom nep­rav­di­vý údaj. Z bež­né­ho ho­vo­ro­vé­ho vý­zna­mu skut­ko­vej pod­sta­ty mô­že vy­chá­dzať, že len ozná­me­nie nep­rav­di­vé­ho úda­ju a nás­le­dok za­kla­da­jú for­mál­ne napl­ne­nie skut­ko­vej pod­sta­ty. Pod­ľa § 17 Tres­tné­ho zá­ko­na však ku spá­chaniu tres­tné­ho či­nu vy­ža­du­je pri skut­ko­vej pod­sta­te pod­ľa § 373 Tres­tné­ho zá­ko­na, úmy­sel­né ko­na­nie v zmys­le § 15 Tres­tné­ho zá­ko­na. S pri­hliad­nu­tím na § 17 Tres­tné­ho zá­ko­na mož­no trest­ný čin oho­vá­ra­nia vy­kla­dať je­di­ne tak, že pá­cha­teľ buď: „(§ 15 Tres­tné­ho zá­ko­na, písm. a) chcel spô­so­bom uve­de­ným v tom­to zá­ko­ne po­ru­šil ale­bo oh­ro­ziť zá­uj­me chrá­ne­ným tým­to zá­ko­nom ale­bo (písm. b) ve­del, že svo­jim ko­na­ním mô­že ta­ké po­ru­še­nie ale­bo oh­ro­ze­nie spô­so­biť a pre prí­pad, že ho spô­so­bí, bol s tým uz­ro­zu­me­ný.“ Tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nia sa te­da pá­cha­teľ mô­že do­pus­tiť len v prí­pa­de ak zve­rej­ňu­je nep­rav­di­vé úda­je o kto­rých vie že sú nep­rav­di­vé, no na­priek to­mu­to fak­tu úda­je roz­ši­ru­je a v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s tak­to ozná­me­ný­mi údaj­mi vznik­ne nás­le­dok pred­pok­la­da­ný Tres­tným zá­ko­nom.

Pre ob­jek­tív­ne napl­ne­nie skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nia sa ok­rem za­vi­ne­nia vy­ža­du­je aj nás­le­dok. Trest­ný zá­kon pred­pok­la­dá nas­le­du­jú­ce nás­led­ky: oh­ro­ze­nie váž­nos­ti u spolu­ob­ča­nov, v za­mes­tna­ní, v pod­ni­ka­ní či na­ru­še­nie ro­di­nách vzťa­hov ale­bo spô­so­biť inú zá­važ­nú uj­mu. Vzhľa­dom k ab­sen­cií jas­né­ho ur­če­nia ob­sa­ho­vé­ho vý­zna­mu nás­led­kov, tie­to po­dlie­ha­jú voľ­nej úva­he vy­šet­ro­va­te­ľa, kto­rý ich mu­sí zhod­no­tiť a vy­svet­liť aby tak od­ôvod­nil svo­je roz­hod­nu­tie a to­to roz­hod­nu­tie bo­lo zá­kon­né a pres­kú­ma­teľ­né. V pr­vom ra­de ne­mô­že byť nás­le­dok ko­na­nia vzhľa­dom k okol­nos­tiam ob­jek­tív­ne „ak­cep­to­va­teľ­ný“. Sa­mot­ná po­va­ha tres­tné­ho prá­va ako pros­tried­ku ul­ti­ma­ra­tiovy­ža­du­je po­ru­še­nie ale­bo oh­ro­ze­nie zá­ko­nom chrá­ne­ných zá­uj­mov na ur­či­tej kva­li­ta­tív­nej úrov­ni. Tá­to kva­li­ta­tív­na úro­veň je od­vo­dzo­va­ná od dvoch či­ni­te­ľov. Pr­vým je exis­ten­cia ci­vil­né­ho de­lik­tu oho­vá­ra­nia tj. mož­nos­ti do­má­hať sa ochra­ny svo­jich prá­va pros­tried­ka­mi ci­vil­né­ho prá­va. Ak by práv­ny po­ria­dok ne­bol schop­ný za­bez­pe­čiť ochra­nu pred proti­spo­lo­čen­ské­ho ko­na­nia for­mou ci­vil­né­ho prá­va, je mož­né pred­pok­la­dať, že zá­sah do práv bol na­toľ­ko zá­važ­ný resp. na ta­kej kva­li­ta­tív­nej úrov­ní, kto­rá umož­ňu­je ap­li­ká­ciu us­ta­no­ve­nia § 373 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Pri ap­li­ká­cií us­ta­no­ve­nia § 373 Tres­tné­ho zá­ko­na mu­sel vy­šet­ro­va­teľ pri­hliad­nuť aj na po­va­hu „oho­vá­ra­nia“ zo stra­ny po­doz­ri­vé­ho ako dru­hé­ho či­ni­te­ľa. Vy­šet­ro­va­teľ má za to, že pri ap­li­ká­cií exis­tu­je roz­diel me­dzi „oho­vá­ra­ním“ me­dzi fy­zic­ký­mi oso­ba­mi ako ob­čan­mi a oho­vá­ra­ním me­dzi po­li­tic­ký­mi opo­nen­tmi ho­ci v ur­či­tých fun­kciách. Vy­šet­ro­va­teľ pri­po­mí­na, že us­ta­no­ve­nie tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nia chrá­ni kaž­dú oso­bu bez roz­die­lu v po­do­be fun­kcie či sta­tu­su; vý­klad ob­sa­hu tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nia mu­sí byť ap­li­ko­va­ný v rám­ci kon­textu sa­mot­nej ko­mu­ni­ká­cie či pre­ja­vu. Vy­šet­ro­va­teľ tak­tiež pri­po­mí­na, že pos­ta­ve­nie prí­pad­ne for­ma ap­li­ká­cie auto­ma­tic­ky nez­na­me­ná po­vin­nosť ozna­mo­va­te­ľa zná­šať vy­ššiu mie­ru zá­sa­hov do prá­va ozna­mo­va­te­ľa, ale že to­to po­sú­de­nie mu­sí byť v sa­mot­nej úva­he ob­siah­nu­té.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu má vy­šet­ro­va­teľ za to, že tvr­de­nia uvá­dza­né v tres­tnom ozná­me­ní nep­rek­ro­či­li svo­jou po­va­hou ako aj pred­pok­la­da­ným nás­led­kom zá­važ­nosť, ne­vyh­nut­nú pre ak­ti­vá­ciu pros­tried­kov tres­tné­ho prá­va. Z ob­sa­ho­vé­ho hľa­dis­ka uvá­dzanie rôz­nych ne­pod­lo­že­ných, spor­ných, nep­rav­di­vých či do­mýš­ľa­ných in­for­má­cií za­oba­le­ných v nie veľ­mi ko­rek­tnej po­do­be je pot­reb­né hod­no­tiť v sú­vis­los­ti s pre­bie­ha­jú­cim pred­vo­leb­ným zá­pa­som, kto­rý pri­pus­til aj ozna­mo­va­teľ. Vy­šet­ro­va­teľ nad rá­mec tres­tné­ho ko­na­nia, av­šak v je­ho sú­vis­los­tiach uvá­dza, že pred­pok­la­da­ný nás­le­dok mo­hol vy­chá­dzať naj­mä z mi­mo­riad­ne níz­kej kva­li­ty „vlas­tné­ho iro­nic­ko-po­li­tic­ké­ho ko­men­tá­ra“ auto­ra, z kto­ré­ho však tak­tiež nie je mož­né vy­vo­dzo­vať tres­tnú zod­po­ved­nosť auto­ra.

Vy­šet­ro­va­teľ pri­hlia­dol aj na fakt, že sa­mot­né „oho­vá­ra­nie“ sa tý­ka­lo pri­már­ne vý­ko­nu fun­kcie pri­má­to­ra mes­ta X v oso­be XX, kto­rý mu­sí byť schop­ný zná­šať ur­či­tú mie­ru kri­ti­ky, sa­ti­ry či iró­nie. Uve­de­ná mie­ra však ne­bo­la prek­ro­če­ná na úrov­ni vy­ža­do­va­nej Tres­tným zá­ko­nom.

Tak­tiež z hľa­dis­ka preu­ká­za­nia po­doz­re­nia z pá­chania tres­tné­ho či­nu je nep­rí­pus­tné len uve­de­nie, že po­doz­ri­vá oso­ba zve­rej­ňu­je nep­rav­di­vé in­for­má­cie vo všeo­bec­nos­ti.

K skut­ko­vým okol­nos­tiam vy­šet­ro­va­teľ uvá­dza, že je ne­po­chyb­né, že člá­nok na­pí­sal H.K. a že je­ho cie­ľom bo­lo vy­jad­riť ná­zor nie na fy­zic­kú oso­bu – ob­ča­na XX, ale na pri­má­to­ra XX, kto­ré bo­lo po­pí­sa­né vo svet­le, naj­mä je­ho vý­ko­nu fun­kcie. Tie­to nás­led­ne autor hod­no­til a po­pí­sal spô­so­bom, kto­rý mô­že v ozna­mo­va­te­ľo­vi bu­diť oba­vu o prí­pad­né prob­lé­my pri opä­tov­nom zno­vuz­vo­le­ní. Vy­šet­ro­va­teľ mu­sí skon­šta­to­vať, že tá­to oba­va mu­sí byť od­ôvod­ne­ná a nie iba sub­jek­tív­na, na­viac na úrov­ni aby bol nep­rav­di­vý údaj „spô­so­bi­lý znač­nou mie­rou oh­ro­ziť…“ či sa­mot­ný nás­le­dok bol v po­do­be „inej váž­nej uj­my“. Uve­de­ný nás­le­dok je mož­no ap­li­ko­vať v prí­pa­doch napr. hro­zia­ce­ho, nie dom­ne­lé­ho: pre­ra­de­nie na niž­šiu fun­kciu či roz­vrat man­žel­stva ale­bo zma­re­nie dô­le­ži­té­ho úko­nu a pod. čo však zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu ne­vyp­ly­nu­lo. Vy­šet­ro­va­teľ ďa­lej uvá­dza, že pri vý­kla­de „inej váž­nej uj­my“ nie je mož­né v de­mok­ra­tic­kom a práv­nom štá­te vy­vo­dzo­vať ten­to po­jem ako hroz­bu, že vo­le­ný fun­kcio­nár ne­bu­de v naj­bliž­ších voľ­bách zvo­le­ný. Tak­tiež pod­mie­ne­ný nás­le­dok „ozná­me­nie nep­rav­di­vých úda­jov, kto­ré­sú spô­so­bi­lé znač­nou mie­rou oh­ro­ziť váž­nosť u spolu­ob­ča­nov“, nie je mož­né po­va­žo­vať v de­mok­ra­tic­kom a práv­nom štá­te za po­ten­cio­nál­nu stra­tu vo­li­čov.

Vy­šet­ro­va­teľ ďa­lej su­ma­ri­zu­je, že v tres­tnom ko­na­ní sa ne­potvr­di­lo po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, na­koľ­ko ne­bo­la napl­ne­ná ob­jek­tív­na strán­ka tres­tné­ho či­nu a zá­ko­nom pred­pok­la­da­ný nás­le­dok v po­do­be vy­ža­do­va­nej zá­ko­nom. Ne­doš­lo ani k potvr­de­niu akej­koľ­vek inej uj­my resp. inej hroz­by uj­my ok­rem sub­jek­tív­ne­ho po­ci­tu ozna­mo­va­te­ľa. Tak­tiež sa­mot­ným člán­kom ne­doš­lo k napl­ne­niu in­ten­zi­ty, for­my či zá­sa­hu do práv ozna­mo­va­teľ, kto­ré by od­ôvod­ňo­va­li po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu tj. ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu. Sa­mot­né uvá­dzanie nep­rav­di­vých úda­jov ne­bo­lo ozna­mo­va­te­ľom bliž­šie ve­ri­fi­ko­va­né. Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu ne­bo­lo zis­te­né, že by autor zve­rej­ňo­val ta­ké in­for­má­cie o kto­rých by ve­del, že sú nep­rav­di­vé a zá­ro­veň ni­mi chcel spô­so­biť nás­le­dok pred­pok­la­da­ný zá­ko­nom.

Vy­šet­ro­va­teľ zá­ve­rom uvá­dza, že je op­ráv­ne­ný len na kon­šta­to­va­nie či doš­lo k napl­ne­niu skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, tj. kon­šta­to­va­nie v tres­tnop­ráv­nej ro­vi­ne. Po­sú­de­nie vy­šet­ro­va­te­ľa sa ne­tý­ka po­ru­še­nia ci­vil­nop­ráv­nych us­ta­no­ve­ní o kto­rých roz­ho­du­je vec­ne a mies­tne prís­luš­ný súd. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní nei­ni­ciu­jú a ani ne­sup­lu­jú in­di­vi­duál­nu ochra­nu práv ozna­mo­va­te­ľov pod­ľa ci­vil­né­ho prá­va.

S pri­hliad­nu­tím na všet­ky tie­to ho­reu­ve­de­né sku­toč­nos­ti, keď­že v da­nom prí­pa­de ne­doš­lo k napl­ne­niu zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu – pre­či­nu oho­vá­ra­nie pod­ľa § 373 ods. 1 ods.2 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na, nie je dô­vod na za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo na pos­tup pod­ľa § 197 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, pre­to bo­lo pot­reb­né roz­hod­núť tak, ako je to uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

(krá­te­né)



Vo­či uve­de­né­mu uz­ne­se­niu po­dal ozna­mo­va­teľ sťaž­nosť, pri­čom vy­šet­ro­va­teľ tej­to sťaž­nos­ti ne­vy­ho­vel s nas­le­du­jú­cim od­ôvod­ne­ním:

Vy­šet­ro­va­teľ sa nes­to­tož­ňu­je so zá­ver­mi sťa­žo­va­te­ľa, kto­rý uvá­dza, že uz­ne­se­nie je roz­por­né. Vy­šet­ro­va­teľ od­ka­zu­je sťa­žo­va­te­ľa k opä­tov­né­mu preš­tu­do­va­niu ob­sa­hu uz­ne­se­nia. Ob­sah sťaž­nos­ti mož­no ozna­čiť za ne­dô­vod­ný, na­koľ­ko sťaž­nosť žiad­nym re­le­van­tným spô­so­bom ne­vyv­ra­cia ar­gu­men­ty uz­ne­se­nia tj. ab­sen­cia úmys­lu pá­cha­te­ľa do­pus­tiť sa tres­tné­ho či­nu; neexis­ten­cia úmy­sel­né­ho zve­rej­ňo­va­nia nep­rav­di­vých úda­jov o kto­rých pá­cha­teľ ve­del že nie sú prav­di­vé; nás­le­dok pred­pok­la­da­ný zá­ko­nom; po­va­ha dom­ne­lé­ho zá­sa­hu.

Vy­šet­ro­va­teľ má za to, že v „po­li­tic­kom bo­ji“ ma­jú byť OČTK v prí­pa­doch po­doz­re­nia z tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nia oboz­ret­né resp. zdr­žan­li­vé, na­koľ­ko by moh­li za­sa­ho­vať do slo­bod­nej sú­ťa­že po­li­tic­kých síl a to zvlášť, keď sú po­da­né pred voľ­ba­mi a v jed­nom prí­pa­de po 8 me­sia­coch od zve­rej­ne­nia a v dru­hom prí­pa­de 18 me­sia­cov od zve­rej­ne­nia spor­ných textov. V prí­pa­de po­ru­še­nia súk­ro­mia a ochra­ny pred „oho­vá­ra­ním“ je nut­né ozna­mo­va­te­ľa od­ká­zať na ci­vil­né pros­tried­ky ako in­šti­tút pred­bež­né­ho opat­re­nia a ža­lo­ba na ochra­nu osob­nos­ti resp. fi­nan­čné za­dos­ťu­či­ne­nie, os­pra­vedl­ne­nie, zve­rej­ne­nie op­ra­vy a pod. Nie je prí­pus­tné aby aký­koľ­vek zá­sah bol po­va­žo­va­ný pri­már­ne za trest­ný čin, zvlášť ak je zrej­mé, že ko­na­nie ne­vy­ka­zu­je zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu.

Sťa­žo­va­te­ľom pril­ože­ný člá­nok: „Od stráž­nych psov k psom štvá­čom“(3) len do­ka­zu­je, zá­ve­ry vy­šet­ro­va­te­ľa, že prob­le­ma­ti­ka kon­flik­tu slo­bo­dy pre­ja­vu a po­li­tic­kých práv je rie­še­ná pros­tried­ka­mi ci­vil­né­ho a nie tres­tné­ho prá­va.

(krá­te­né)



Do­zo­ru­jú­ci pro­ku­rá­tor za­mie­tol sťaž­nosť ozna­mo­va­te­ľa pre ne­dô­vod­nosť a uz­ne­se­nie na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť.



Autor na zá­ver dopĺňa, že v prí­pa­de „sil­né­ho“ ak­cen­tu na ochra­nu práv osôb pros­tred­níc­tvom tres­tné­ho ko­na­nia, by mo­hol kto­rý­koľ­vek po­li­tic­ký pred­sta­vi­teľ zneu­ží­vať tres­tné ko­na­nie pros­tred­níc­tvom fa­bu­lo­va­ných tres­tných ozná­me­ní, eli­mi­no­vať či os­tra­ki­zo­vať po­li­tic­kú kon­ku­ren­ciu a pod. Z uve­de­né­ho dô­vo­du mu­sí byť, pod­ľa ná­zo­ru auto­ra, ap­li­ká­cia pros­tried­kov tres­tné­ho prá­va vo ve­ciach oho­vá­ra­nia, oboz­ret­ná a uvá­že­ná.

Poznámky

  • 1) RE­PA, O. Trest­ný čin oho­vá­ra­nia vs. prí­pus­tná (do­vo­le­ná) kri­ti­ka, dos­tup­né na:http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a649-trest­ny-cin-oho­va­ra­nia-vs-pri­pus­tna-do­vo­le­na-kri­ti­ka
  • 2) Vy­plý­va z čl. 1 ods. 1 ÚSR: „Slo­ven­ská re­pub­li­ka je zvr­cho­va­ný, de­mok­ra­tic­ký a práv­ny štát. Ne­via­že sa na ni­ja­kú ideo­ló­giu ani ná­bo­žen­stvo.“ Kon­krét­ne z de­mok­ra­tic­ké­ho cha­rak­te­ru štá­tu.
  • 3) ĽALÍK, T. Od stráž­nych psov k psom štvá­čom (o slo­bo­de pre­ja­vu a prá­ve na súk­ro­mie)dos­tup­né na:https://www.aca­de­mia.edu/30135020/Od­_str%C3%A1%C5%BE­nych_psov_k_psom_%C5%A1tv%C3%A1%C4%8Dom_o_slo­bo­de_pre­ja­vu_a_pr%C3%A1ve_na_s%C3%BAk­ro­mie_

Autor: npor. JUDr., Miroslav Srholec

Reakcia na článok: Ako správne kvalifikovať falšovanie zmenky?

V nas­le­du­jú­com prís­pev­ku si do­vo­lím v struč­nos­ti po­le­mi­zo­vať nad správ­nos­ťou práv­ne­ho ná­zo­ru uve­de­né­ho v prís­pev­ku JUDr. Pet­ra Šam­ka: „Ako správ­ne kva­li­fi­ko­vať fal­šo­va­nie zmen­ky?“.
Prís­pe­vok je dos­tup­ný na: http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a765-ako-sprav­ne-kva­li­fi­ko­vat-fal­so­va­nie-zmen­ky

Zá­klad­nú my­šlien­ku prís­pev­ku autor­zo­su­ma­ri­zo­val do nas­le­du­jú­cej práv­nej ve­ty:

„Po­kiaľ by iš­lo o fal­šo­va­nie, či poz­me­ňo­va­nie cen­né­ho pa­pie­ra, kto­rý by zá­ro­veň pl­nil fun­kciu pla­tob­né­ho bez­ho­to­vos­tné­ho pros­tried­ku, po­tom by ta­ké­to ko­na­nie ma­lo byť práv­ne kva­li­fi­ko­va­né len ako trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 219 Tr. zák., na­koľ­ko ten­to trest­ný čin pos­ky­tu­je kom­plexnú a špe­ciál­nu (oso­bit­nú) ochra­nu všet­kým bez­ho­to­vos­tným pla­tob­ným pros­tried­kom a dopĺňa ochra­nu, kto­rú pos­ky­tu­je Trest­ný zá­kon ho­to­vos­tné­mu pla­tob­né­mu sty­ku v us­ta­no­ve­ní § 270 Tr. zák.

S tým­to ná­zo­rom si do­vo­lím ne­súh­la­siť, a to z nas­le­du­jú­cich dô­vo­dov:

Nie je mož­né z hľa­dis­ka tres­tnej zod­po­ved­nos­ti roz­li­šo­vať fal­šo­va­nie zmen­ky pod­ľa to­ho,či zmen­ka má ale­bo ne­má fun­kciu bez­ho­to­vos­tné­ho pla­tob­né­ho pros­tried­ku, t. j. fun­kciu pla­tob­nú, pre­to­že tú­to fun­kciu má kaž­dá plat­ná zmen­ka.

Práv­ny po­ria­dok Slo­ven­skej re­pub­li­ky neu­mož­ňu­je vy­sta­viť zmen­ku, kto­rá by pla­tob­nú fun­kciu ne­ma­la.

Uve­de­né ne­po­chyb­ne vy­plý­va aj zo zá­ko­na č. 191/1950 Zb. Zmen­ko­vý a še­ko­vý zá­kon. Pod­ľa § 1 ods. 2 ci­to­va­né­ho zá­ko­na je po­vin­nou ná­le­ži­tos­ťou cu­dzej zmen­ky „bez­pod­mie­neč­ný prí­kaz za­pla­tiť ur­či­tú pe­ňaž­nú su­mu“ a pod­ľa § 75 ods. 2 to­tož­né­ho zá­ko­na je po­vin­nou ná­le­ži­tos­ťou vlas­tnej zmen­ky: „bez­pod­mie­neč­ný sľub za­pla­tiť ur­či­tú pe­ňaž­nú su­mu“. Ab­sen­ciu ci­to­va­ných pod­stat­ných ná­le­ži­tos­tí zá­kon pos­ti­hu­je ab­so­lút­nou nep­lat­nos­ťou zmen­ky.

Ak te­da zá­kon vy­ža­du­je pri kaž­dom dru­hu zmen­ky ako zá­kon­nú ná­le­ži­tosť prí­kaz ale­bo sľub za­pla­tiť ur­či­tú pe­ňaž­nú su­mu, je lo­gic­ky nes­po­chyb­ni­teľ­ným zá­ve­rom, že kaž­dá zmen­ka má (aj) pla­tob­nú fun­kciu.

Práv­ny po­ria­dok v zá­sa­de roz­li­šu­je iba dva dru­hy zme­niek – zmen­ku cu­dziu a zmen­ku vlas­tnú. Zmen­ky ale mô­žu pl­niť rôz­ne fun­kcie, napr. fun­kciu úve­ro­vú, za­bez­pe­čo­va­ciu, pla­tob­nú; nik­dy však zmen­ka ne­mô­že mať niek­to­rú z tých­to fun­kcii bez to­ho, aby zá­ro­veň ne­ma­la aj fun­kciu pla­tob­nú. Bez pla­tob­nej fun­kcie zmen­ky by všet­ky os­tat­né fun­kcie zmen­ky bo­li ne­reali­zo­va­teľ­né.

V pod­stat­ných ná­le­ži­tos­tiach (v ná­le­ži­tos­tiach ne­vyh­nut­ných pre plat­nosť zmen­ky) sa úve­ro­vá zmen­ka ne­bu­de lí­šiť od zmen­ky kla­sic­kej (čis­to pla­tob­nej). Z kla­sic­kej (pla­tob­nej) zmen­ky vzni­ká úve­ro­vá zmen­ka len dopl­ne­ním us­ta­no­ve­nia zmen­ky o zú­ro­ko­va­ní zmen­ko­vej su­my (§ 5 cit. zá­ko­na), tým však úve­ro­vá zmen­ka nes­trá­ca svo­ju pla­tob­nú fun­kciu. Oso­ba op­ráv­ne­ná z ta­kej­to zmen­ky ne­mu­sí ne­vyh­nut­ne ča­kať, kým nas­ta­nú pod­mien­ky na vy­pla­te­nie zmen­ko­vej su­my spo­lu s úro­kom (úve­ro­vá fun­kcia zmen­ky), ale mô­že ke­dy­koľ­vek (za pred­pok­la­du, že in­do­so­va­nie zmen­ky nie je vy­lú­če­né) ru­bo­pi­som zmen­ku pre­viesť na inú oso­bu, a to aj pred jej splat­nos­ťou, a tým nap­rík­lad za­pla­tiť svoj dlh (pla­tob­ná fun­kcia zmen­ky).

Za­bez­pe­čo­va­cia zmen­ka sa od zmen­ky pla­tob­nej prak­tic­ky lí­šiť ne­bu­de, na­koľ­ko to či je mož­né zmen­ku po­va­žo­vať za zmen­ku pla­tob­nú ale­bo za­bez­pe­čo­va­ciu, ur­ču­je za­mýš­ľa­ný účel vy­sta­vi­te­ľa a nie jej ná­le­ži­tos­ti. Zmen­ka svoj účel mô­že aj zme­niť. Pô­vod­ne za­bez­pe­čo­va­cia zmen­ka, kto­rá bo­la in­do­so­va­ná na inú oso­bu, už pre jej no­vé­ho ma­ji­te­ľa za­bez­pe­čo­va­ciu fun­kciu spra­vid­la pl­niť ne­bu­de.

Roz­li­šo­va­nie zme­niek ako úve­ro­vých, pla­tob­ných či za­bez­pe­čo­va­cích ne­vyp­lý­va zo zá­ko­na, ale vý­luč­ne z praxe – žiad­na zmen­ka ta­ké­to ozna­če­nie v ce­lom vlas­tnom texte zmen­ky ani len ne­ne­sie. Kaž­dá z uve­de­ných zme­niek mô­že byť vždy len zmen­kou vlas­tnou ale­bo cu­dzou, na­koľ­ko to­to sú je­di­né dva zá­ko­nom pred­pok­la­da­né dru­hy zme­niek.

Ak by sme pri­ja­li práv­ne zá­ve­ry auto­ra prís­pev­ku v tom sme­re, že fal­šo­va­nie zmen­ky, kto­rá pl­ní fun­kciu bez­ho­to­vos­tné­ho pla­tob­né­ho pros­tried­ku, je pot­reb­né sub­su­mo­vať pod skut­ko­vú pod­sta­tu pod­ľa § 219 Tr. zá­ko­na, bo­lo by po­tom ne­vyh­nut­né pod tú­to skut­ko­vú pod­sta­tu pod­ra­diť fal­šo­va­nie úpl­ne kaž­dej zmen­ky, na­koľ­ko kaž­dá zmen­ka má (aj)pla­tob­nú fun­kciu.Práv­na kva­li­fi­ká­cia pod­ľa § 270 Tr. zá­ko­na by te­da nep­ri­chá­dza­la do úva­hy v žiad­nom­prí­pa­de fal­šo­va­nia zme­niek.

Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru je však zá­ver pres­ne opač­ný a kaž­dé fal­šo­va­nie zmen­ky je ne­vyh­nut­né pod­ra­diť pod ochra­nu us­ta­no­ve­nia § 270 Tr. zá­ko­na, a to z nas­le­du­jú­cich dô­vo­dov:

Autor prís­pev­ku správ­ne pou­ká­zal na to, že jed­no­čin­ný sú­beh ci­to­va­ných tres­tných či­nov je vy­lú­če­ný, a pre­to je pot­reb­né náj­sť kri­té­rium, od kto­ré­ho sa bu­de od­ví­jať správ­na práv­na kva­li­fi­ká­cia. Ak by sme pri­ja­li ako správ­ny ten ná­zor, že roz­li­šu­jú­cim kri­té­riom je fun­kcia zmen­ky, po­tom by zá­ko­no­dar­ca vý­znam­ne pri­vi­le­go­val fal­šo­va­nie zmen­ky, kto­rá bo­la vy­sta­ve­ná ako bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný pros­trie­dok. Pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 219 Tr. zá­ko­na je naj­vyš­šia zá­kon­ná hra­ni­ca tres­tnej sadz­by 5 až 12 ro­kov, av­šak pri tres­tom či­ne pod­ľa § 270 Tr. zá­ko­na je to tres­tná sadz­ba vo vý­me­re 12 až 25 ro­kov. Us­ta­no­ve­nie pod­ľa § 219 Tr. zá­ko­na by sme po­tom mu­se­li po­va­žo­vať za pri­vi­le­go­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu k us­ta­no­ve­niu § 270 Tr. zá­ko­na.Ta­ké­to pri­vi­le­go­va­nie by bo­lo len for­mál­ne­ho cha­rak­te­ru, na­koľ­ko v ko­na­ní pá­cha­te­ľa, kto­rý na­mies­to zmen­ky úve­ro­vej ale­bo za­bez­pe­čo­va­cej fal­šu­je „len“ zmen­ku pla­tob­nú, ne­mož­no iden­ti­fi­ko­vať okol­nos­ti, pre kto­ré by bo­lo pot­reb­né po­sú­diť je­ho ko­na­nie me­nej prís­ne. Vo všeo­bec­nos­ti mož­no kon­šta­to­vať, že z poh­ľa­du zá­važ­nos­ti ko­na­nia,je bez pod­stat­né­ho práv­ne­ho vý­zna­mu akú zmen­ku pá­cha­teľ­fal­šu­je.

Kri­té­rium, kto­ré od­li­šu­je fal­šo­va­nie bez­ho­to­vos­tných pla­tob­ných pros­tried­kov je či fal­šo­va­ný pla­tob­ný pros­trie­dok je zá­ro­veň aj cen­ným pa­pie­rom. Us­ta­no­ve­nie § 219 Tr. zá­ko­na bu­de pos­ti­ho­vať tie ko­na­nia, kto­rým pá­cha­teľ fal­šu­je bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný pros­trie­dok, kto­rý zá­ro­veň nie je cen­ným pa­pie­rom (napr. stra­vo­va­cia pou­káž­ka, rek­reač­ný pou­kaz, tan­ko­va­cia kar­ta a pod.), av­šak po­kiaľ pá­cha­teľ fal­šu­je bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný pros­trie­dok, kto­rý je zá­ro­veň aj cen­ným pa­pie­rom, bu­de mož­né ta­ké­to ko­na­nie pos­tih­núť vý­luč­ne pod­ľa us­ta­no­ve­nie § 270 Tr. zá­ko­na.

Ten­to prís­tup jed­nak zoh­ľad­ňu­je zvý­še­nú zá­važ­nosť ko­na­nia pá­cha­te­ľa, kto­rý fal­šu­je cen­ný pa­pier a tiež mô­že byť od­po­ve­ďou na otáz­ku, pre­čo fal­šo­va­nie cen­ných pa­pie­rov nie je za­ra­de­né me­dzi ma­jet­ko­vé tres­tné či­ny, ale me­dzi tres­tné či­ny pro­ti hos­po­dár­skej dis­cip­lí­ne, na­koľ­ko je tu aj mož­ný pre­sah do ro­vi­ny prá­va ve­rej­né­ho – cen­ným pa­pie­rom mô­žu byť nap­rík­lad štát­ne dl­ho­pi­sy, štát­ne pok­lad­nič­né pou­káž­ky a pod.

Poz­nám­ka k člán­ku (autor poz­nám­ky JUDr. Pe­ter Šam­ko):

Autor vy­ššie uve­de­né­ho prís­pev­ku vy­chá­dza z pred­pok­la­du, že rôz­ne fun­kcie zme­niek (nap­rík­lad pla­tob­ná zmen­ka, fi­nan­čná zmen­ka a po­dob­ne) ne­vyp­lý­va­jú z práv­ne­ho pred­pi­su, ale vý­luč­ne len z praxe.

Už ten­to zá­klad­ný pred­pok­lad auto­ra je nes­práv­ny (ale­bo lep­šie po­ve­da­né nep­rav­di­vý) a rov­na­ko tak autor nes­práv­ne sto­tož­nil pla­tob­nú fun­kciu zmen­ky a pla­tob­ný pros­trie­dok (t. j.pla­tob­ná fun­kcia zmen­ky je tu vždy, čo však nez­na­me­ná, že zmen­ka je ale­bo mu­sí byť zá­ro­veň vždy po­va­žo­va­ná aj za pla­tob­ný pros­trie­dok).

Po­kiaľ ide o po­mer­ne ka­te­go­ric­ké tvr­de­nie auto­ra prís­pev­ku, že práv­ne pred­pi­sy ne­poz­na­jú roz­li­šo­va­nie zme­niek pod­ľa ich fun­kcií, tak (struč­ne som to spo­mí­nal vo svo­jom prís­pev­ku) je pot­reb­né pou­ká­zať naj­mä na úč­tov­né a da­ňo­vé práv­ne pred­pi­sy.

Na­priek to­mu, že zá­kon o cen­ných pa­pie­roch po­va­žu­je zmen­ky vždy za cen­né pa­pie­re, z poh­ľa­du pos­tu­pov úč­to­va­nia o zmen­kách sa úč­tu­je o zmen­ke buď ako o cen­nom pa­pie­ri ale­bo ako o pla­tob­nom pros­tried­ku.

Pod č. 740/2002 Z.z. bo­lo v Zbier­ke zá­ko­nov pub­li­ko­va­né (ide te­da o všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis) opat­re­nie Mi­nis­ter­stva fi­nan­cií SR, kto­rým sa us­ta­no­vu­jú pod­rob­nos­ti o pos­tu­poch úč­to­va­nia a rám­co­vej os­no­ve pre pod­ni­ka­te­ľov úč­tu­jú­cich v sús­ta­ve pod­voj­né­ho úč­tov­níc­tva (ďa­lej len pra­vid­lá pri úč­to­va­ní).

Pod­ľa § 15 ods. 1 pra­vi­diel pri úč­to­va­ní o zmen­ke ako o cen­nom pa­pie­ri sa úč­tu­je v úč­tov­ných sku­pi­nách 06 a 25 (t. j. ako dl­ho­do­bý fi­nanč­ný ma­je­tok ale­bo krát­ko­do­bý fi­nanč­ný ma­je­tok).

Pod­ľa § 15 ods. 2 pra­vi­diel pri úč­to­va­ní o zmen­ke ako o pla­tob­nom pros­tried­ku sa v úč­tov­níc­tve ve­ri­te­ľa úč­tu­je na úč­te 312 – Zmen­ky na in­ka­so.

Pred­met­ný všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis te­da zjav­ne roz­li­šu­je zmen­ky pod­ľa ich fun­kcií a to na zmen­ky ako cen­né pa­pie­re a na zmen­ky ako pla­tob­né pros­tried­ky (kto­ré sú pri­tom tak­tiež cen­né pa­pie­re).Uve­de­né roz­li­šo­va­nie má nás­led­ne vý­znam aj z hľa­dis­ka zá­ko­na o da­ni z príj­mov, keď zmen­ky, kto­ré sa v úč­tov­níc­tve ve­ri­te­ľa úč­tu­jú ako cen­ný pa­pier sa po­su­dzu­jú ako cen­ný pa­pier aj na úče­ly zá­ko­na a da­ni z príj­mov, kým zmen­ky pri­ja­té da­ňov­ní­kom ako pla­tob­né pros­tried­ky sa na úče­ly zá­ko­na o da­ni z príj­mov po­va­žu­jú za poh­ľa­dáv­ky.

Pla­tob­ná fun­kcia zmen­ky te­da ne­má ten vý­znam (kto­rý mu pri­pi­su­je autor prís­pev­ku), že by brá­ni­la to­mu, aby práv­ny pred­pis pra­co­val aj z rôz­ny­mi fun­kcia­mi zmen­ky a pri­hlia­dal na ich účel (prá­ve nao­pak).

K uve­de­né­mu je nut­né uviesť, že v zmys­le od­bor­nej li­te­ra­tú­ry je zmen­ka, kto­rá je po­va­žo­va­ná za pla­tob­ný pros­trie­dok (tzv. pla­tob­ná, či ob­chod­ná zmen­ka) cen­ný pa­pier, kto­rý slú­ži na zhmot­ne­nie dl­hu, kto­rý vzni­kol v do­dá­va­teľ­ko-od­be­ra­teľ­ských vzťa­hoch, na zá­kla­de do­dáv­ky to­va­ru, res­pek­tí­ve slu­žieb. Tzv. fi­nan­čná, či in­ves­tič­ná zmen­ka (kto­rá sa v zmys­le ci­to­va­ných práv­nych pre­pi­sov ne­po­va­žu­je za pla­tob­ný pros­trie­dok) je cen­ný pa­pier, kto­rý sa vy­ho­to­vu­je scie­ľom za­bez­pe­čiť pe­ňaž­né zá­väz­ky neob­chod­né­ho ty­pu a to pos­kyt­nu­tím pô­žič­ky, ide o potvr­de­nie dl­hu, za kto­rým nie je žiad­ny hmot­ný po­hyb to­va­ru ale­bo slu­žieb (ta­ké­to zmen­ky vy­dá­va spra­vid­la ban­ka, pri­čom úče­lom jej ob­sta­ra­nia je in­ves­to­va­nie voľ­ných fi­nan­čných pros­tried­kov za úče­lom do­siah­nu­tia vý­no­su). Na roz­diel od pla­tob­nej (ob­chod­nej) zmen­ky, pri fi­nan­čnej (in­ves­tič­nej) zmen­ke nej­de o žiad­ny ob­chod oh­ľad­ne to­va­rov a slu­žieb ale ide fak­tic­ky o pô­žič­ku (úver) s oča­ká­va­ným vý­no­som v ur­či­tej do­be.

Pod­sta­tou môj­ho člán­ku pre­to bo­lo pou­ká­zať aj na to, že ta­ké­to roz­li­šo­va­nie, kto­ré poz­na­jú úč­tov­né, či da­ňo­vé práv­ne pred­pi­sy mô­že byť re­le­van­tné aj z poh­ľa­du Tres­tné­ho zá­ko­na a dot­knu­tých tres­tných či­nov. Ak by sme pri­pus­ti­li, že kaž­dá zmen­ka so svo­jou pla­tob­nou fun­kciou je fak­tic­ky pla­tob­ný pros­trie­dok (tak ako to uvá­dza autor vy­ššie uve­de­né­ho prís­pev­ku, t. j. ak by sme dos­pe­li k zá­ve­ru, že pla­tob­ná fun­kcia zmen­ky je to is­té ako pla­tob­ný pros­trie­dok) po­tom by sme, pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, mu­se­li dos­pieť k zá­ve­ru, že všet­ky fal­šo­va­nia zme­niek bu­dú pod­ra­di­teľ­né pod trest­ný čin pod­ľa § 219 Tr. zák. (pod­ľa môj­ho ná­zo­ru však nič neb­rá­ni ani to­mu, aby bo­lo na rôz­ne fun­kcie zme­niek na­ze­ra­né zhod­ne ale­bo ob­dob­ne ako je to pri úč­tov­ných, či da­ňo­vých práv­nych pred­pi­soch).

Autor prís­pev­ku sa sto­tož­nil s mo­jim ná­zo­rom, že jed­no­čin­ný sú­beh tres­tných či­nov pod­ľa § 219 Tr. zák. a pod­ľa § 270 Tr. zák. je vy­lú­če­ný z dô­vo­du špe­cia­li­ty, av­šak s opač­ným zá­ve­rom a to, že pred­nosť by mal mať trest­ný čin pod­ľa § 270 Tr. zák.

Autor prís­pev­ku však v tom­to sme­re neuvie­dol žiad­ne re­le­van­tné ar­gu­men­ty, na­koľ­ko sa ob­me­dzil fak­tic­ky len na po­rov­na­nie tres­tných sa­dzieb (zá­važ­nos­ti tres­tných či­nov z hľa­dis­ka tres­tných sa­dzieb) s tým, že pred­nosť by mal mať trest­ný čin s prís­nej­ší­mi tres­tný­mi sadz­ba­mi. K uve­de­né­mu je nut­né uviesť, že v ap­li­kač­nej praxi pri po­su­dzo­va­ní kon­ku­ren­cie tres­tných či­nov po­mer­ne čas­to aj sú­dy (a to ne­zried­ka aj vy­šších stup­ňov) vy­rie­ša vy­lú­če­nie jed­no­čin­né­ho sú­be­hu tres­tných či­nov tak, že da­jú pred­nosť to­mu tres­tné­mu či­nu, kto­rý ob­sa­hu­je prís­nej­šiu san­kciu. Ide však o pos­tup, kto­rý nie je mož­né ak­cep­to­vať a cel­kom ur­či­te je nes­práv­ny. Vy­lú­če­nie jed­no­čin­né­ho sú­be­hu zbie­ha­jú­cich sa tres­tných či­nov z dô­vo­du špe­cia­li­ty je nut­né vždy po­su­dzo­vať pod­ľa ich vzá­jom­né­ho vzťa­hu s tým, že je nut­né po­rov­ná­vať pri­már­ne ob­jekt tres­tných či­nov, nás­led­ne ob­jek­tív­nu strán­ku tres­tných či­nov a prí­pad­ne aj iné zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty zbie­ha­jú­cich sa tres­tných či­nov. Pod­stat­ným te­da je vždy po­rov­ná­va­nie zna­kov skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov a nie po­rov­ná­va­nie tres­tných sa­dzieb. Tres­tné sadz­by neh­ra­jú žiad­nu úlo­hu (a to ani pod­por­nú) pri ur­čo­va­ní, kto­rý z tres­tných či­nov je vo­či dru­hé­mu tres­tné­mu či­nu v po­me­re špe­cia­li­ty, na­koľ­ko v po­me­re špe­cia­li­ty mô­že byť iba ob­jekt tres­tné­ho či­nu ale­bo niek­to­rý znak ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu ale­bo iné zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu (v po­me­re špe­cia­li­ty ne­mô­žu byť tres­tné sadz­by). Pla­tí pri­tom, že pri vy­lú­če­ní jed­no­čin­né­ho sú­be­hu tres­tných či­nov us­ta­no­ve­nie špe­ciál­ne (oso­bit­né) vy­lu­ču­je us­ta­no­ve­nie všeo­bec­né a to aj v prí­pa­de, ak je mier­nej­šie, t. j. ak má niž­šie tres­tné sadz­by ako us­ta­no­ve­nie všeo­bec­né (kla­sic­kým prík­la­dom uvá­dza­ným prak­tic­ky v kaž­dej od­bor­nej li­te­ra­tú­re je trest­ný čin vraž­dy no­vo­na­ro­de­né­ho di­eťa­ťa mat­kou pod­ľa § 146 Tr. zák., kto­rý je v po­me­re špe­cia­li­ty k tres­tné­mu či­nu vraž­dy pod­ľa § 145 Tr. zák. a to na­priek to­mu, že ide o us­ta­no­ve­nie mier­nej­šie).

Som pre­to na­ďa­lej ná­zo­ru, že trest­ný čin pod­ľa § 219 Tr. zák. má pred­nosť pred tres­tným či­nom pod­ľa § 270 Tr. zák., ak ide o fal­šo­va­nie pla­tob­né­ho pros­tried­ku, pri­čom sku­toč­nosť, že zá­ko­no­dar­ca chrá­ni prís­nej­ší­mi tres­tný­mi sadz­ba­mi ho­to­vost­ný pla­tob­ný styk nie je re­le­van­tná. Mô­že byť aku­rát tak ape­lom na zá­ko­no­dar­cu, aby pri príp­ra­ve ďal­šej zme­ny Tres­tné­ho zá­ko­na vzal do úva­hy sku­toč­nosť, že bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný styk je prak­tic­ky už roz­ší­re­nej­ší ako ho­to­vost­ný pla­tob­ný styk, čo­mu by ma­la zod­po­ve­dať aj je­ho ná­le­ži­tá práv­na ochra­na.

Autor: JUDr. Ing., Timotej Baďo

Skutočne možno postihnúť falšovanie zmenky podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.?

Prís­pe­vok rea­gu­je na člá­nok JUDr. Pet­ra Šam­ka Ako správ­ne kva­li­fi­ko­vať fal­šo­va­nie zmen­ky? pub­li­ko­va­ný na strán­ke www.prav­ne­lis­ty.sk dňa 18.08.2019. Autor po­le­mi­zu­je s ná­zo­rom JUDr. P. Šam­ka oh­ľad­ne mož­nos­ti sub­su­mo­va­nia fal­šo­va­nia zme­niek pod us­ta­no­ve­nie § 219 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Prís­pe­vok JUDr. P. Šam­ka s kto­rým autor po­le­mi­zu­je je dos­tup­ný na http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a765-ako-sprav­ne-kva­li­fi­ko­vat-fal­so­va­nie-zmen­ky.

Na úvod je pot­reb­né po­ve­dať, že ná­zo­ry pre­zen­to­va­né JUDr. P. Šam­kom v pred­me­tom prís­pev­ku re­zo­nu­jú aj vzhľa­dom na pre­bie­ha­jú­cu, mi­mo­riad­ne me­dia­li­zo­va­nú, kau­zu tý­ka­jú­cu sa prá­ve fal­šo­va­nia zme­niek.

JUDr. P. Šam­ko v pred­met­nom prís­pev­ku, na zá­kla­de roz­bo­ru ob­jek­tu a ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tných či­nov neop­ráv­ne­né­ho vy­ro­be­nia a pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku, elek­tro­nic­kých pe­ňa­zí ale­bo inej pla­tob­nej kar­ty pod­ľa § 219 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na (ďa­lej len „TZ“) a tres­tné­ho či­nu fal­šo­va­nia, poz­me­ňo­va­nia a neop­ráv­ne­nej vý­ro­by pe­ňa­zí a cen­ných pa­pie­rovpod­ľa § 270 TZ a ich vzá­jom­né­ho vzťa­hu, do­chá­dza k zá­ve­ru, že „Po­kiaľ by iš­lo o fal­šo­va­nie, či poz­me­ňo­va­nie cen­né­ho pa­pie­ra, kto­rý by zá­ro­veň pl­nil fun­kciu pla­tob­né­ho bez­ho­to­vos­tné­ho pros­tried­ku, po­tom by ta­ké­to ko­na­nie ma­lo byť práv­ne kva­li­fi­ko­va­né len ako trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 219 Tr. zák., na­koľ­ko ten­to trest­ný čin pos­ky­tu­je kom­plexnú a špe­ciál­nu (oso­bit­nú) ochra­nu všet­kým bez­ho­to­vos­tným pla­tob­ným pros­tried­kom a dopĺňa ochra­nu, kto­rú pos­ky­tu­je Trest­ný zá­kon ho­to­vos­tné­mu pla­tob­né­mu sty­ku v us­ta­no­ve­ní § 270 Tr. zák.

Z náš­ho poh­ľa­du, kľú­čo­vou otáz­kou pri rie­še­ní práv­nej kva­li­fi­ká­cie tres­tnop­ráv­ne re­le­van­tné­ho ko­na­nia spo­čí­va­jú­ce­ho vo fal­šo­va­ní zmen­ky je vy­rie­še­nie otáz­ky, akým pla­tob­ným pros­tried­kom pos­ky­tu­je ochra­nu us­ta­no­ve­nie § 219 ods. 1 TZ, te­da čo je ob­jek­tom toh­to tres­tné­ho či­nu.

Pod­ľa JUDr. P. Šam­ka to­to us­ta­no­ve­nie pos­ky­tu­je ochra­nu hlav­ne­bez­ho­to­vos­tné­mu pla­tob­né­mu sty­ku, kto­rý je reali­zo­va­ný bez­ho­to­vos­tným pla­tob­ným pros­tried­ka­mi (nap­rík­lad pla­tob­nou kar­tou, pre­vod­mi z úč­tu na účet, zmen­kou, še­kom a po­dob­ne). S tým­to zá­ve­rom si do­vo­lí­me ne­súh­la­siť, naj­mä s oh­ľa­dom to­ho, či § 219 TZ pos­ky­tu­je ochra­nu aj bez­ho­to­vos­tným pla­tob­ným pros­tried­kom, ako je zmen­ka, šek a prí­pad­ne iným cen­ným pa­pie­rom ma­jú­cim aj fun­kciu pla­tob­né­ho pros­tried­ku.

Pre ur­če­nie to­ho akým kon­krét­nym pla­tob­ným pros­tried­kom us­ta­no­ve­nie § 219 ods. 1 TZ pos­ky­tu­je ochra­nu tre­ba pod­ľa nás vy­chá­dzať zo sa­mot­né­ho zne­nia toh­to us­ta­no­ve­nia, a naj­mä his­tó­rie, kon­textu a úče­lu pri­ja­tia sú­čas­né­ho zne­nia us­ta­no­ve­nia § 219 ods. 1 TZ. Sa­mot­ný JUDr. P. Šam­ko poz­na­me­ná­va, že pred­chá­dza­jú­ca práv­na úp­ra­va uve­de­ná v us­ta­no­ve­ní § 249c ods. 1 pred­chá­dza­jú­ce­ho TZ (t.j. trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho vy­ro­be­nia a pou­ží­va­nia elek­tro­nic­ké­ho pla­tob­né­ho pros­tried­ku a inej pla­tob­nej kar­ty) ne­vyt­vá­ra­la ap­li­kač­ný prob­lém, „na­koľ­ko to­to us­ta­no­ve­nie sa vy­slo­ve­ne tý­ka­lo iba elek­tro­nic­kých pla­tob­ných pros­tried­kov, t. j. nie lis­tin­ných pla­tob­ných pros­tried­kov vy­uží­va­ných ako bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný pros­trie­dok (nap­rík­lad zmen­ky ako pla­tob­né­ho pros­tried­ku).“

Na mar­go uve­de­né­ho tre­ba poz­na­me­nať, že aj v sú­čas­nos­ti plat­ný TZ ob­sa­ho­val do 30.11.2009 zne­nie § 219 TZ, kto­ré bo­lo tak­mer iden­tic­ké so zne­ním § 249c pred­chá­dza­jú­ce­ho TZ. Sa­mot­ný po­jem pla­tob­ný pros­trie­dok bol za­ve­de­ný do § 219 TZ no­ve­lou TZ vy­ko­na­nou zá­ko­nom č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov. Tou­to no­ve­lou bol na­mies­to poj­mu elek­tro­nic­ký pla­tob­ný pros­trie­dok­do us­ta­no­ve­nia § 219 ods. 1 TZ za­ve­de­ný po­jem pla­tob­ný pros­trie­dok a elek­tro­nic­ké pe­nia­ze, a sú­čas­ne doš­lo aj k zme­ne náz­vu toh­to tres­tné­ho či­nu na trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho vy­ro­be­nia a pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku, elek­tro­nic­kých pe­ňa­zí ale­bo inej pla­tob­nej kar­ty.

Zme­na us­ta­no­ve­nia a poj­mov pou­ží­va­ných v§ 219 ods. 1 TZ sú­vi­se­la s pri­ja­tím zá­ko­na č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách. Ten­to zá­kon na­mies­to poj­mu elek­tro­nic­ký pla­tob­ný pros­trie­dok, kto­rý pou­ží­val pred­chá­dza­jú­ci zá­kon č. 510/2002 Z. z. o pla­tob­nom sty­ku (kon­krét­ne ho de­fi­no­val v § 21), pou­ží­va po­jem pla­tob­ný pros­trie­dok. Sa­mot­ný zá­kon č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách de­fi­nu­je pla­tob­ný pros­trie­dok v § 2 ods. 19 ako „per­so­na­li­zo­va­né za­ria­de­nie ale­bo sú­bor pos­tu­pov do­hod­nu­tý me­dzi pou­ží­va­te­ľom pla­tob­ných slu­žieb a pos­ky­to­va­te­ľom pla­tob­ných slu­žieb, kto­ré sa pou­ží­va­jú na úče­ly pred­kla­da­nia pla­tob­né­ho prí­ka­zu, naj­mä pla­tob­ná kar­ta, inter­net ban­king ale­bo iné pla­tob­né ap­li­ká­cie elek­tro­nic­ké­ho ban­kov­níc­tva“. Čo je pla­tob­ná služ­ba de­fi­nu­je zá­kon v § 2 ods. 1 písm. a) až h), pri­čom ide naj­mä o ope­rá­cie sú­vi­sia­ce s vkla­da­ním, vy­be­ra­ním a pla­tob­ný­mi ope­rá­cia­mi s fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi na pla­tob­nom úč­te, ale aj vy­dá­va­nie pla­tob­né­ho pros­tried­ku a pou­ka­zo­va­nie pe­ňa­zí.

Prá­ve zo sú­vis­los­ti me­dzi pri­ja­tím zá­ko­na č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách a vy­ko­na­nou no­ve­lou us­ta­no­ve­nia § 219 TZ tre­ba pod­ľa náš­ho ná­zo­ru vy­kla­dať po­jem pla­tob­ný pros­trie­dok, kto­ré­mu us­ta­no­ve­nie § 219 TZ pos­ky­tu­je ochra­nu. Te­da pla­tob­ným pros­tried­kom sa v us­ta­no­ve­ní § 219 TZ mys­lí pla­tob­ný pros­trie­dok de­fi­no­va­ný zá­ko­nom č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách, a to naj­mä pla­tob­ná kar­ta, inter­net ban­king a iné pla­tob­né ap­li­ká­cie elek­tro­nic­ké­ho ban­kov­níc­tva. Ten­to po­jem pod­ľa nás ne­zahŕňa všeo­bec­ne všet­ky bez­ho­to­vos­tné pla­tob­né pros­tried­ky, te­da ani sa­mot­nú zmen­ku, šek ale­bo iný cen­ný pa­pier s pla­tob­nou fun­kciou. Uve­de­né vy­plý­va aj z lo­gic­ké­ho vý­kla­du us­ta­no­ve­nia § 219 TZ, kon­krét­ne zo spo­je­nia „pla­tob­ný pros­trie­dok ale­bo elek­tro­nic­ké pe­nia­ze ale­bo inú pla­tob­nú kar­tu“, ke­dy je zrej­mé, že zá­ko­no­dar­ca pri­rov­ná­va pla­tob­ný pros­trie­dok k pla­tob­nej kar­te.

Na­mi pre­zen­to­va­ný vý­klad vy­plý­va aj z dô­vo­do­vej sprá­vy k zá­ko­nu č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách,kto­rá uvá­dza, že no­ve­li­zá­ciaT­Zje vy­ko­na­ná v nad­väz­nos­ti na zá­kon o pla­tob­ných služ­bách a do­te­raz pou­ží­va­ný po­jem „elek­tro­nic­ký pla­tob­ný pros­trie­dok“ sa nah­rá­dza poj­mom up­ra­ve­ným v zá­ko­ne č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách, a to kon­krét­ne „pla­tob­ný pros­trie­dok a elek­tro­nic­ké pe­nia­ze“. Z uve­de­né­ho je evi­den­tné, že úmys­lom zá­ko­no­dar­cu bo­lo v prí­pa­de § 219 ods. 1 TZ pos­kyt­núť ochra­nu elek­tro­nic­kým pla­tob­ným pros­tried­kom, a nie všet­kým pros­tried­kom, kto­ré mô­žu byť pou­ži­té v pla­tob­nom sty­ku. Us­ta­no­ve­nie § 219 ods. 1 TZ te­da ne­pos­ky­tu­je ochra­nu pred fal­šo­va­ním ale­bo prí­pad­ne poz­me­ne­ním zmen­ky, še­ku ale­bo iné­ho cen­né­ho pa­pie­ra, kto­rý má aj fun­kciu (ale­bo po­va­hu) pla­tob­né­ho pros­tried­ku.

Aj sa­mot­ný zá­kon č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách, kto­rý de­fi­nu­je po­jem pla­tob­ný pros­trie­dok uvá­dza v § 3 písm. g), že sa nev­zťa­hu­je na pla­tob­né ope­rá­cie vy­ko­ná­va­né pros­tred­níc­tvom zme­niek a še­kov. Z uve­de­né­ho rov­na­ko vy­plý­va, že pla­tob­ným pros­trie­dok nie sú zmen­ka ale­bo šek, a te­da ochra­nu pred ich fal­šo­va­ním ale­bo poz­me­ňo­va­ním im ne­pos­ky­tu­je us­ta­no­ve­nie § 219 ods. 1 TZ, ale us­ta­no­ve­nie § 270 TZ, te­da trest­ný čin fal­šo­va­nia, poz­me­ňo­va­nia a neop­ráv­ne­nej vý­ro­by pe­ňa­zí a cen­ných pa­pie­rov.

Poz­nám­ka k člán­ku (autor poz­nám­ky JUDr. Pe­ter Šam­ko):

Autor vy­ššie uve­de­né­ho prís­pev­ku za­lo­žil svo­ju ar­gu­men­tá­ciu o tom, že zmen­ky ne­mô­žu byť po­va­žo­va­né za „pla­tob­ný pros­trie­dok“ v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 ods. 1 Tr. zák. na tom, že zmen­ky nie je mož­né po­va­žo­vať za pla­tob­né pros­tried­ky pod­ľa zá­ko­na č. 492/2009 Z. z. o pla­tob­ných služ­bách s tým, že pod us­ta­no­ve­nie tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 Tr. zák. spa­da­jú iba pla­tob­né pros­tried­ky, kto­ré sú up­ra­ve­né v tom­to zá­ko­ne.

S tým­to práv­nym zá­ve­rom sa ne­mož­no sto­tož­niť, pre­to­že ne­má žiad­nu opo­ru v Tres­tnom zá­ko­ne.

Trest­ný zá­kon na svo­je úče­ly ne­de­fi­nu­je čo ro­zu­mie pod poj­mom „pla­tob­ný pros­trie­dok“ (t. j., že by pod poj­mom pla­tob­ný pros­trie­dok ro­zu­mel na svo­je úče­ly iba ale­bo vý­hrad­ne pla­tob­ný pros­trie­dok v zmys­le zá­ko­na o pla­tob­ných služ­bách), pri­čom ani skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 ods. 1 Tr. zák. nie je blan­ket­nou skut­ko­vou pod­sta­tou, kto­rá by vý­slov­ne od­ka­zo­va­la na zá­kon o pla­tob­ných služ­bách v sú­vis­los­ti s pla­tob­ným pros­tried­kom a pla­tob­ný­mi ope­rá­cia­mi.

Skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 ods. 1 Tr. zák. vo svo­jich zna­koch ob­sa­hu­je iba po­jem „pla­tob­ný pros­trie­dok“, te­da ide o tzv. nor­ma­tív­ny znak skut­ko­vej pod­sta­ty, kto­ré­ho vý­znam (ob­sah) je pot­reb­né vy­vo­diť z mi­mot­res­tných práv­nych no­riem. Mi­mot­res­tnou práv­nou nor­mou sa tu pri­tom ro­zu­mie aká­koľ­vek mi­mot­res­tná práv­na nor­ma, kto­rá up­ra­vu­je pla­tob­né pros­tried­ky, či pla­tob­né ope­rá­cie a nie len se­lek­tív­ne vy­bra­tý zá­kon o pla­tob­ných služ­bách.

Po­kiaľ autor opa­ko­va­ne pou­ka­zu­je na zá­kon o pla­tob­ných služ­bách, tak je pot­reb­né uviesť, že ten­to zá­kon sí­ce up­ra­vu­je de­fi­ní­ciu pla­tob­né­ho pros­tried­ku, ale zá­ro­veň uvá­dza aj to, že tak ro­bí iba na úče­ly toh­to zá­ko­na. Na­vy­še, a na to pou­ka­zu­je aj autor prís­pev­ku, zá­kon o pla­tob­ných služ­bách sa ne­tý­ka všet­kých pla­tob­ných pros­tried­kov, a už vô­bec nie zme­niek, pre­to­že tie sú up­ra­ve­né oso­bit­ným práv­nym pred­pi­som (§ 1 ods. 3 písm. g) zá­ko­na o pla­tob­ných služ­bách). Ten­to pos­tup je lo­gic­ký, na­koľ­ko ak je kon­krét­ny pla­tob­ný pros­trie­dok up­ra­ve­ný iným práv­nym pred­pi­som (nap­rík­lad pri zmen­kách zá­ko­nom zmen­ko­vým a še­ko­vým) po­tom nie je žiad­ny dô­vod, aby bol up­ra­ve­ný zá­ro­veň aj zá­ko­nom o pla­tob­ných služ­bách. Zo zá­ko­na o pla­tob­ných služ­bách nie je pre­to mož­né vy­vo­diť, že by pla­tob­ným pros­tried­kom v zmys­le § 219 Tr. zák. mo­hol byť iba vý­luč­ne pla­tob­ný pros­trie­dok uve­de­ný v tom­to zá­ko­ne. Z toh­to zá­ko­na vy­plý­va len to, že exis­tu­jú pla­tob­né pros­tried­ky a pla­tob­né ope­rá­cie up­ra­ve­né zá­ko­nom o pla­tob­ných služ­bách ako aj pla­tob­né pros­tried­ky a pla­tob­né ope­rá­cie up­ra­ve­né iný­mi mi­mot­res­tný­mi práv­ny­mi nor­ma­mi (nap­rík­lad zá­ko­nom zmen­ko­vým a še­ko­vým).

Nič pre­to ne­nas­ved­ču­je to­mu, že by po­jem „pla­tob­ný pros­trie­dok“ uve­de­ný v skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 Tr. zák. mal byť vy­kla­da­ný ta­kým zú­že­ným spô­so­bom aký naz­na­ču­je autor vy­ššie uve­de­né­ho prís­pev­ku, res­pek­tí­ve, že by mal byť ce­lý bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný styk „zo­se­ka­ný“ len na ten, kto­rý mož­no vtes­nať pod zá­kon o pla­tob­ných služ­bách. Po­kiaľ autor pou­ka­zu­je na to, že skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu pou­ží­va spo­je­nie „pla­tob­ný pros­trie­dok ale­bo elek­tro­nic­ké pe­nia­ze ale­bo inú pla­tob­nú kar­tu“, z čo­ho vy­vo­dzu­je, že zá­ko­no­dar­ca pri­rov­ná­va pla­tob­ný pros­trie­dok k pla­tob­nej kar­te, tak pod­ľa môj­ho ná­zo­ru to­to slov­né spo­je­nie je vy­jad­re­ním to­ho, že sa us­ta­no­ve­nie tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 Tr. zák. tý­ka akých­koľ­vek bez­ho­to­vos­tných pla­tob­ných pros­tried­kov a je bez vý­zna­mu či ide o pla­tob­nú kar­tu, inter­net ban­king, prí­kaz na úh­ra­du, či zmen­ku (nie je však cel­kom lo­gic­ké, pre­čo zá­ko­no­dar­ca sta­via ved­ľa se­be poj­my pla­tob­ný pros­trie­dok, elek­tro­nic­ké pe­nia­ze a pla­tob­nú kar­tu, keď elek­tro­nic­ké pe­nia­ze ako aj pla­tob­ná kar­ta sú pla­tob­ný­mi pros­tried­ka­mi a sta­čil by pre­to iba jed­not­ný ter­mín „pla­tob­ný pros­trie­dok“).

Ak autor pou­ka­zu­je na úmy­sel zá­ko­no­dar­cu vy­jad­re­ný v dô­vo­do­vej sprá­ve, tak práv­nu nor­mu v práv­nom pred­pi­se je nut­né vy­kla­dať pod­ľa jej ob­sa­hu a nie pod­ľa pô­vod­né­ho úmys­lu zá­ko­no­dar­cu (navr­ho­va­te­ľa). Pod­stat­ným pre­to je čo sa na­po­kon dos­ta­lo do práv­ne­ho pred­pi­su, pri­čom ob­sa­ho­vé vy­jad­re­nie práv­nej nor­my sa ne­mu­sí vždy zho­do­vať s úmys­lom zá­ko­no­dar­cu vy­jad­re­ným v dô­vo­do­vej sprá­ve (ne­bo­lo by to pr­vý raz, keď vý­sle­dok sna­že­nia zá­ko­no­dar­cu by bol iný aký za­mýš­ľal; aj v ta­kom­to prí­pa­de pla­tí že zá­väz­ným je to, čo je ob­sa­hom práv­nej nor­my a nie to čo pô­vod­ne zá­ko­no­dar­ca za­mýš­ľal).

Pod­stat­ným je, že na úče­ly vý­kla­du skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 Tr. zák. je nut­né vy­kla­dať po­jem „pla­tob­ný pros­trie­dok“ auto­nóm­ne, pre­to­že v Tres­tnom zá­ko­ne nie je nič, z čo­ho by sa da­lo vy­vo­diť, že sa pred­met­ná skut­ko­vá pod­sta­ta ne­tý­ka ce­lé­ho bez­ho­to­vos­tné­ho pla­tob­né­ho sty­ku. Na­vy­še, ani z auto­rom pre­zen­to­va­nej dô­vo­do­vej sprá­vy nie je mož­né vy­vo­diť, že by sa po­jem pla­tob­ný pros­trie­dok ne­mo­hol vzťa­ho­vať aj na pla­tob­ný pros­trie­dok, kto­rý nie je up­ra­ve­ný v zá­ko­ne o pla­tob­ných služ­bách (dô­vo­do­vá sprá­va iba v pod­sta­te struč­ne uvá­dza­la, že sa už zjav­ne neak­tuál­ny po­jem „elek­tro­nic­ký pla­tob­ný pros­trie­dok“ nah­rá­dza ter­mí­nom „pla­tob­ný pros­trie­dok a elek­tro­nic­ké pe­nia­ze“, kto­rý pou­ží­va zá­kon o pla­tob­ných služ­bách; z dô­vo­do­vej sprá­vy sa však ne­dá vy­vo­diť, že by po­jem „pla­tob­ný pros­trie­dok“ bol vy­hra­de­ný iba zá­ko­nu o pla­tob­ných služ­bách, res­pek­tí­ve, že by doš­lo k ta­kej zme­ne Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rá by z tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 uro­bi­la trest­ný čin s blan­ket­nou skut­ko­vou pod­sta­tou).

Pod­por­ne tu mož­no vy­užiť aj Trest­ný zá­kon Čes­kej re­pub­li­ky, kto­rý fal­šo­va­nie pla­tob­né­ho pros­tried­ku up­ra­vu­je v us­ta­no­ve­ní § 234, pri­čom pla­tob­ný pros­trie­dok de­monštra­tív­ne de­fi­nu­je už v sa­mot­nej skut­ko­vej pod­sta­te tak, že pla­tob­ným pros­tried­kom je hlav­ne nep­re­nos­ná pla­tob­ná kar­ta, elek­tro­nic­ké pe­nia­ze, prí­kaz k zúč­to­va­niu, ces­tov­ný šek ale­bo zá­ruč­ná še­ko­vá kar­ta s tým, že dok­trí­na, či ju­di­ka­tú­ra k ďal­ším pla­tob­ným pros­tried­kom ra­dí nap­rík­lad zmen­ku, šek, do­ku­men­tár­ny ak­re­di­tív a po­dob­ne (pred­met­né us­ta­no­ve­nie pok­rý­va prak­tic­ky ce­lý bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný styk a nie je nič nez­vy­čaj­né na tom, že by ved­ľa se­ba ma­la byť zmen­ka ako aj pla­tob­ná kar­ta, keď­že v oboch prí­pa­doch ide ale­bo mô­že ísť o pla­tob­ný pros­trie­dok).

Autor: Mgr. Ing., František Vojtuš

O policajnej neodbornosti pri vykonávaní procesných úkonov

Niž­šie v texte je uve­de­ný ob­sah lis­tu pred­se­du Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve pred­sed­níč­ke Súd­nej ra­dy SR, kto­rý po­pi­su­je po­li­caj­ný pos­tup pri za­is­ťo­va­ní mo­bil­ných te­le­fó­nov vo vzťa­hu k dvom sud­ky­niam a pra­cov­né­ho po­čí­ta­ča jed­né­ho zo sud­cov.

V pr­vom ra­de je nut­né zdô­raz­niť, že po­lí­cia mu­sí mať „voľ­né ru­ky“ pri od­ha­ľo­va­ní prí­pad­nej tres­tnej čin­nos­ti a to aj v prí­pa­doch, v kto­rých ide ale­bo mô­že ísť o po­doz­re­nie zo spá­chania proti­práv­ne­ho ko­na­nia zo stra­ny sud­cu. Mať „voľ­né ru­ky“ však nez­na­me­ná pos­tu­po­vať chaotic­ky, neod­bor­ne, bez dodr­žia­va­nia, či poz­na­nia pra­vi­diel, res­pek­tí­ve reš­pek­to­va­nia úče­lu jed­not­li­vých us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku. Mať „voľ­né ru­ky“ te­da nez­na­me­ná „ro­biť si čo chcem“ a to z po­zí­cie si­ly.

V da­nom prí­pa­de po­lí­cia zjav­ne preu­ká­za­la svo­ju sna­hu po rých­lych plu­so­vých me­diál­nych bo­doch, keď naj­skôr o ak­cii in­for­mo­va­la na fa­ce­boo­ku a to do­kon­ca tri ho­di­ny skôr ako sku­toč­ne pris­tú­pi­la k reali­zo­va­niu pro­ces­ných úko­nov. Na­mies­to ve­rej­né­ho pred­vá­dzania sa na so­ciál­nych sie­ťach sa ma­la po­lí­cia rad­šej dôk­lad­ne prip­ra­viť na reali­zo­va­nie pro­ces­ných úko­nov a preš­tu­do­vať si nie­len us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku, ale aj sú­vi­sia­cu ju­di­ka­tú­ru (nap­rík­lad Ústav­né­ho sú­du SR) tý­ka­jú­cu sa naj­mä za­is­ťo­va­nia ve­cí, kto­ré mô­žu ob­sa­ho­vať úda­je, na kto­ré sa vzťa­hu­je zá­ko­nom sta­no­ve­ná po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti.

Je nut­né sa po­zas­ta­viť nad reali­zá­ciou za­is­ťo­va­cích úko­nov zo stra­ny po­lí­cie, keď kvô­li dvom súk­rom­ným mo­bil­ným te­le­fó­nom dvoch sud­kýň a jed­né­mu pra­cov­né­mu po­čí­ta­ču doš­lo do bu­do­vy Jus­tič­né­ho pa­lá­ca až 6 prís­luš­ní­kov po­lí­cie. Nie je mi jas­né pre­čo priš­la až ta­ká­to po­čet­ná oz­bro­je­ná sku­pi­na po­lí­cie (mož­no oča­ká­va­li od­por dvoch sud­kýň, kto­rý bu­de nut­né pre­ko­nať ale­bo star­šie mo­de­ly mo­bil­ných te­le­fó­nov, kto­ré by moh­li byť po­mer­ne ob­jem­né), ale zrej­me od­niesť z bu­do­vy sú­du dva mo­bil­né te­le­fó­ny a je­den po­čí­tač by zvlád­la po­lí­cia aj v men­šom poč­te. Rov­na­ko tak nie je cel­kom jas­né, pre­čo sa pro­ces­ný úkon tý­ka­jú­ci sa vy­da­nia dvoch súk­rom­ných (te­da nie pra­cov­ných) mo­bil­ných te­le­fó­nov mu­sel us­ku­toč­ňo­vať v bu­do­ve sú­du.

Po­kiaľ ide o za­is­te­nie pra­cov­né­ho po­čí­ta­ča kon­krét­ne­ho sud­cu, tak tu sa napl­no pre­ja­vil ne­kom­pe­tent­ný (až ama­tér­sky pos­tup) po­lí­cie, kto­rá o vy­da­nie (?) pra­cov­né­ho po­čí­ta­ča po­žia­da­la ve­de­nie sú­du. Len pri­po­mí­nam, že ve­de­nie sú­du nie je ma­ji­te­ľom pra­cov­né­ho po­čí­ta­ča a ani ne­má vo svo­jej dis­po­zí­cii pra­cov­ný po­čí­tač sud­cu (ve­de­nie sú­du ani ne­ma­lo žiad­ny dô­vod a op­ráv­ne­nie vstu­po­vať do kan­ce­lá­rie sud­cu, či ma­ni­pu­lo­vať s pra­cov­ným po­čí­ta­čom, kto­rý sud­ca vy­uží­val). Na­vy­še, v zmys­le § 89 ods. 2 Tr. por. po­vin­nosť na vy­da­nie ve­ci sa nev­zťa­hu­je na ve­ci, či lis­ti­ny, kto­ré po­dlie­ha­jú po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti (oso­ba, kto­rá by ta­ké ve­ci ma­la vo svo­jej dis­po­zí­cii ich ani ne­mô­že vy­dať po­kiaľ ne­bu­de os­lo­bo­de­ná od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti). Keď bo­lo po­lí­cii vy­svet­le­né, že by ma­la pos­tu­po­vať inak a vy­dať (so súh­la­som pro­ku­rá­to­ra) prí­kaz na pre­hliad­ku ne­by­to­vých pries­to­rov, dos­pe­la po­lí­cia k poz­na­niu, že sku­toč­ne sa cez vy­da­nie ve­ci k pra­cov­né­mu po­čí­ta­ču le­gál­ne ne­dos­ta­ne a pre­to nás­led­ne (a to až na dru­hý deň) sa prís­luš­ní­ci po­lí­cie vrá­ti­li do bu­do­vy sú­du opäť, ten­to­raz už s prí­ka­zom na pre­hliad­ku ne­by­to­vé­ho pries­to­ru, av­šak prí­kaz už ne­bol ob­me­dze­ný iba na pra­cov­ný po­čí­tač sud­cu (kto­rý po­lí­ciu za­ují­mal deň pred­tým), ale už bol vy­me­dze­ný aj na iné ve­ci (fak­tic­ky všet­ké­ho, čo by moh­lo byť v kan­ce­lá­rii).

Mož­no sa tu sto­tož­niť s lis­tom uve­de­ným niž­šie, že ten­to pos­tup po­lí­cie nes­ved­čí o tom, že by ma­la po­lí­cia vô­bec ujas­ne­né čo chce hľa­dať a ani to, čo­ho kon­krét­ne­ho by sa vlas­tne ma­lo po­doz­re­nie tý­kať. Zrej­me aj pre­to po­lí­cia vy­pra­co­va­la iba všeo­bec­né a ne­kon­krét­ne uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia.

Po­kiaľ ide o od­ní­ma­nie pra­cov­ných po­čí­ta­čov u osôb, kto­ré pra­cu­jú s údaj­mi, na kto­ré sa vzťa­hu­je po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti (nap­rík­lad sud­cov, ad­vo­ká­tov, pro­ku­rá­to­rov a po­dob­ne), tak je nut­né pou­ká­zať na ju­di­ka­tú­ru Ústav­né­ho sú­du SR (nap­rík­lad ná­lez zo dňa 03.02.2011 sp. zn. II. ÚS/96/2010), z kto­rej mož­no vy­vo­diť zov­šeo­bec­ňu­jú­ci zá­ver, že pri reali­zá­cii do­mo­vých pre­hlia­dok, pre­hlia­dok iných pries­to­rov či pri reali­zá­cii prí­ka­zu pod­ľa § 90 Tr. por., kto­ré sa tý­ka­jú pre­hlia­dok by­tov ale­bo kan­ce­lá­rií (sud­cov, ad­vo­ká­tov a po­dob­ne) a kto­rých cie­ľom (ale­bo jed­ným z cie­ľov) je aj zís­ka­nie po­čí­ta­čo­vých úda­jov, ob­sa­hu­jú­cich úda­je, na kto­ré sa vzťa­hu­je po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti v zmys­le zá­ko­na, je ne­vyh­nut­né pos­tu­po­vať pod­ľa zá­sa­dy zdr­žan­li­vos­ti uve­de­nej v § 2 ods. 2 TP s tým, že vždy by mal byť zvo­le­ný ten pros­trie­dok, kto­rý naj­me­nej za­sa­hu­je do práv dot­knu­tej oso­by a reš­pek­tu­je zá­sa­du, že by ma­li byť za­is­te­né len po­ža­do­va­né úda­je a nie všet­ky úda­je, kto­ré má dot­knu­tá oso­ba ulo­že­né na pa­mä­ťo­vom mé­diu.

Z toh­to poh­ľa­du je naj­mier­nej­ším pros­tried­kom len vy­ho­to­ve­nie kó­pie ulo­že­ných po­čí­ta­čo­vých úda­jov; ak je to mož­né, bez to­ho, aby sa za­is­ťo­va­li a od­ní­ma­li v kan­ce­lá­rii ad­vo­ká­ta, či sud­cu nap­rík­lad všet­ky no­si­če po­čí­ta­čo­vých úda­jov, pri­čom je ne­vyh­nut­né, aby sa vždy pri po­čí­ta­čo­vých úda­joch pred ich sko­pí­ro­va­ním vy­ko­na­la se­lek­cia úda­jov a aby sa (po­kiaľ je to tech­nic­ky mož­né) sko­pí­ro­va­li len hľa­da­né úda­je, t. j. úda­je, kto­ré sú pot­reb­né pre ve­de­né tres­tné ko­na­nie, a tak sa mi­ni­ma­li­zo­va­la mož­nosť, že do tres­tné­ho ko­na­nia bu­dú pre­ne­se­né aj ta­ké úda­je, kto­ré hľa­da­né ne­bo­li a žiad­nym spô­so­bom ne­sú­vi­sia s tres­tným ko­na­ním. Ak by sa pred­sa len ne­da­lo zreali­zo­vať sko­pí­ro­va­nie a se­lek­cia po­ža­do­va­ných po­čí­ta­čo­vých úda­jov pria­mo na mies­te (napr. v kan­ce­lá­rii, pre­to­že po­čí­ta­čo­vé úda­je sú „za­hes­lo­va­né“, resp. z dô­vo­du veľ­ké­ho dá­to­vé­ho roz­sa­hu po­čí­ta­čo­vých úda­jov), pri­chá­dza do úva­hy sko­pí­ro­va­nie všet­kých po­čí­ta­čo­vých úda­jov, je však ne­vyh­nut­né, aby tie­to bo­li ob­ra­tom zna­lec­ky skú­ma­né a aby po­ža­do­va­nú se­lek­ciu vy­ko­nal zna­lec s tým, že tie úda­je, kto­ré sa ne­tý­ka­jú tres­tné­ho ko­na­nia, by po­tom ma­li byť nás­led­ne buď vrá­te­né (ak bo­li od­ňa­té), ale­bo zni­če­né (ak bo­li sko­pí­ro­va­né).

Vo všeo­bec­nos­ti pre­to pla­tí, že v tres­tnom ko­na­ní mô­že byť za­is­ťo­va­ná len ta­ká vec, kto­rá je dô­le­ži­tá pre tres­tné ko­na­nie. To pla­tí aj pre elek­tro­nic­ké dá­ta s tým, že mô­že byť po­vo­le­né len hľa­da­nie kon­krét­nych sú­bo­rov, kto­ré ma­jú ur­či­tú re­le­van­ciu k stí­ha­né­mu tres­tné­mu či­nu, pri­čom nap­rík­lad štan­dard­ný software umož­ňu­je vy­hľa­dá­va­nie mien ale­bo slov, a te­da uľah­ču­je zú­že­nie vy­hľa­dá­va­ných dát.

Ak te­da má po­lí­cia kon­krét­ne po­doz­re­nie vo vzťa­hu ku kon­krét­ne­mu sud­co­vi a pre ve­de­nie tres­tné­ho stí­ha­nia je nut­né poz­nať ob­sah po­čí­ta­čo­vých úda­jov v je­ho pra­cov­nom po­čí­ta­či, po­tom by, vzhľa­dom k zá­ko­nom sta­no­ve­nej po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti, ma­la pos­tu­po­vať tak, že neod­ní­me ce­lý po­čí­tač, ale iba sko­pí­ru­je tie po­čí­ta­čo­vé úda­je, kto­ré by ma­li sú­vi­sieť s pred­me­tom po­doz­re­nia (tak­to by ma­la v zmys­le ju­di­ka­tú­ry eli­mi­no­vať to, že sa do jej dis­po­zí­cie dos­ta­nú aj iné po­čí­ta­čo­vé úda­je, na kto­ré sa vzťa­hu­je po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti a kto­ré žiad­nym spô­so­bom ne­sú­vi­sia s ve­de­ním tres­tné­ho stí­ha­nia).

V tom­to sme­re má po­lí­cia zjav­ne krát­ku pa­mäť a tak jej je nut­né pri­po­me­núť pre­hliad­ku, kto­rú vy­ko­na­la v ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rii JUDr. Er­nes­ta Val­ka v ro­ku 2006, pri kto­rej po­lí­cia zob­ra­la aj po­čí­ta­čo­vé úda­je, kto­ré ne­sú­vi­se­li s pre­bie­ha­jú­cim tres­tným stí­ha­ním a po­dlie­ha­li po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti. Nás­led­ne bol ten­to pos­tup vy­hod­no­te­ný ako ne­zá­kon­ný a bo­lo po­ža­do­va­né od­škod­ne­nie.

Vzhľa­dom k to­mu, že po­lí­cia zrej­me v kau­ze mo­bil­ných te­le­fó­nov a za­is­te­né­ho po­čí­ta­ča ne­vie čo pres­ne hľa­dá, ne­vie čo by kon­krét­ne moh­lo sú­vi­sieť s po­doz­re­ním, tak zob­ra­la všet­ko, čo cel­kom ur­či­te nie je mož­né ozna­čiť za zá­kon­ný pos­tup, na­koľ­ko pra­cov­ný po­čí­tač ur­či­te ob­sa­ho­val ce­lý rad úda­jov po­dlie­ha­jú­cich po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti.

Ta­ký­to pos­tup mož­no skôr ozna­čiť za pre­ven­tív­nu po­li­caj­nú ak­ciu, než ve­de­nie tres­tné­ho stí­ha­nia, kto­rej vý­sled­kom je ná­hod­né preh­ľa­da­nie všet­kých po­čí­ta­čo­vých úda­jov. Tres­tné stí­ha­nie sa má viesť ad­res­ne a nie ná­hod­ne, či pre­ven­tív­ne. Mož­no by bo­lo naj­bliž­šie efek­tív­nej­šie, ak by priš­li iba dva­ja prís­luš­ní­ci po­lí­cie, av­šak ta­kí kto­rí by ve­de­li čo plá­nu­jú vy­ko­nať a ako to vy­ko­na­jú.

Nej­de pri­tom o pr­vý prí­pad, kto­rý má stá­le viac a viac pres­vied­ča o tom, že „oby­čaj­ní“ vy­šet­ro­va­te­lia ok­res­ných a kraj­ských ria­di­teľstiev pra­cu­jú ove­ľa od­bor­nej­šie, efek­tív­nej­šie a cel­ko­vo kva­lit­nej­šie než „eli­ta“ z NA­KA.



Nas­le­du­je list pred­se­du Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve





Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky JUDr. Len­ka Pra­žen­ko­vá pred­sed­níč­ka Súd­nej ra­dy SR Hlav­né ná­mes­tie 8 814 22 Bra­tis­la­va

V Bra­tis­la­ve, 12. sep­tem­bra 2019

Vá­že­ná pa­ni pred­sed­níč­ka,

V nad­väz­nos­ti na niž­šie oz­rej­me­ný skut­ko­vý stav, z dô­vo­du pretr­vá­va­jú­cej pa­si­vi­ty zod­po­ved­ných or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci, kto­ré ma­jú dbať na ochra­nu ús­tav­nos­ti a zá­kon­nos­ti, ako aj z dô­vo­du pretr­vá­va­jú­ce­ho ne­ga­tív­ne­ho me­diál­ne­ho tla­ku na stav jus­tí­cie, po­va­žu­je­me za vhod­né pos­kyt­núť Vám nas­le­dov­né sta­no­vis­ko.

Hneď v úvo­de je pot­reb­né zdô­raz­niť, že ten­to pod­net v žiad­nom prí­pa­de nie je ob­ha­jo­bou osôb, kto­ré bo­li po­lí­ciou kon­tak­to­va­né a po­žia­da­né o vy­da­nie ve­ci – mo­bil­ných te­le­fó­nov, ale prá­ve nao­pak pou­ka­zu­je vý­hrad­ne na nep­ri­me­ra­nosť a neo­dô­vod­ne­nosť zá­sa­hov zlo­žiek vý­kon­nej mo­ci do mo­ci súd­nej.

Dňa 22.08.2019 v ča­se prib­liž­ne od 10:20 hod sa na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve (do pries­to­rov Jus­tič­né­ho pa­lá­ca) dos­ta­vi­li 6 prís­luš­ní­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru (pred­pok­lad PPZ NA­KA). Po vý­zve služ­bu­ko­na­jú­ce­ho prís­luš­ní­ka ZVJS k oz­rej­me­niu úče­lu náv­šte­vy sú­du je­den z prís­luš­ní­kov PZ uvie­dol, že dô­vo­dom náv­šte­vy kraj­ské­ho sú­du je stret­nu­tie s pred­se­dom Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve. Nás­led­ne služ­bu­ko­na­jú­ci prís­luš­ník ZVJS te­le­fo­nic­ky kon­tak­to­val sek­re­ta­riát kraj­ské­ho sú­du. Po chví­li zotr­va­nia vo ves­ti­bu­le kraj­ské­ho sú­du bo­li prís­luš­ní­ci PZ na vý­zvu pod­pred­se­du kraj­ské­ho sú­du JUDr. Bo­ri­sa Tót­ha vy­zva­ní, aby sa spo­lu sním a prís­luš­ní­kom ZVJS pre­su­nu­li do kan­ce­lá­rie pred­se­du KS BA. Je­den z prís­luš­ní­kov PZ po­žia­dal o za­bez­pe­če­nie prí­tom­nos­ti sud­ky­ne kraj­ské­ho sú­du. Žia­dosť o pri­vo­la­nie sud­ky­ne za­bez­pe­čil osob­ne pod­pred­se­da sú­du JUDr. Bo­ris Tóth. Po pri­vo­la­ní sud­ky­ne bo­la tá­to oboz­ná­me­ná s dô­vod­mi pre kto­ré sa prís­luš­ní­ci PZ na­chá­dza­li v bu­do­ve sú­du (žia­dosť/vý­zva na vy­da­nie mo­bil­né­ho te­le­fó­nu). Po vý­zve bo­la ochot­ná pos­kyt­núť pl­nú sú­čin­nosť a za prí­tom­nos­ti prís­luš­ní­kov PZ pri­nies­la a dob­ro­voľ­ne od­ov­zda­la svoj mo­bil­ný te­le­fón. Sú­čas­ne to­ho is­té­ho dňa sa prís­luš­ní­ci PZ dos­ta­vi­li za sud­ky­ňou Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I s vý­zvou/žia­dos­ťou o vy­da­nie mo­bil­né­ho te­le­fó­nu….dob­ro­voľ­ne a v pl­nej sú­čin­nos­ti od­ov­zda­la/vy­da­la mo­bil­ný te­le­fón

V da­ný deň bo­lo ve­de­nie Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I po­žia­da­né o vy­da­nie po­čí­ta­ča, kto­rý sa mal na­chá­dzať v kan­ce­lá­rii sud­cu Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I.

Vzhľa­dom na to, že žia­da­ný po­čí­tač nie je ma­jet­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I ako aj s pou­ka­zom na sku­toč­nosť, že sa ne­na­chá­dza v bez­pros­tred­nej dis­po­zí­cii ve­de­nia sú­du, bo­lo žia­da­né sta­no­vis­ko z Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR. Nás­led­ne dňa 23.08.2019 bol Ná­rod­nou kri­mi­nál­nou agen­tú­rou, Rá­zu­so­va 7, 949 Nit­ra vy­da­ný prí­kaz na pre­hliad­ku iný pries­to­rov a po­zem­kov č. PPZ-NKA-PZJ2-V-696/2019 zo dňa 23.08.2019, kto­rá sa má us­ku­toč­niť do dňa 25.08.2019 v pries­to­roch bu­do­vy Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va 1, Me­de­ná 22, Bra­tis­la­va, ka­ne. č. 504, kto­rá má byť vy­uží­va­ná sud­com na­koľ­ko má exis­to­vať dô­vod­né po­doz­re­nie, že sa v tej­to kan­ce­lá­rii na­chá­dza­jú ve­ci dô­le­ži­té pre tres­tné ko­na­nie, a to naj­mä: lis­tin­né ma­te­riá­ly, poz­nám­ky, po­čí­ta­če, (jed­not­ky vý­poč­to­vej tech­ni­ky), pa­mä­ťo­vé mé­diá, no­si­če dát (slú­žia­ce na pre­nos a ucho­va­nie úda­jov), mo­bil­né te­le­fó­ny, SIM kar­ty, za­ria­de­nia na vy­ho­to­vo­va­nie zvu­ko­vých a ob­ra­zo­vých zá­zna­mov ako aj iné ve­ci dô­le­ži­té pre tres­tné ko­na­nie.

Z od­ôvod­ne­nia prí­ka­zu PPZ NA­KA č. PPZ-NKA-PZJ2-V-696/2019 z 23.08.2019 vy­plý­va, že prí­kaz bol vy­da­ný na pod­kla­de uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci PPZ- 848-/NKA-PZ-ZA-2019 zo dňa 20.08.2019 pre zlo­čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku a ďal­ších tres­tných či­nov.

Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 2 Tr. por., do zá­klad­ných práv a slo­bôd osôb v prí­pa­doch do­vo­le­ných zá­ko­nom mož­no za­sa­ho­vať len v mie­re ne­vyh­nut­nej na do­siah­nu­tie úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia, pri­čom tre­ba reš­pek­to­vať dôs­toj­nosť osôb a ich súk­ro­mie.

Zá­sa­da pri­me­ra­nos­ti a zdr­žan­li­vos­ti sa ne­tý­ka len oso­by ob­vi­ne­né­ho ale aj iných osôb zú­čas­tne­ných na ko­na­ní (sve­dok, zna­lec, poš­ko­de­ný atd…) resp. tý­ka sa spô­so­bu akým sa ma­jú vy­ko­ná­vať úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia. V kon­texte vy­ššie uve­de­nej zá­sa­dy pre­to nie je zrej­mé, z aké­ho dô­vo­du prís­luš­ní­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru vy­ko­ná­va­jú úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia na pô­de sú­du, ak to nie je ne­vyh­nut­né resp. je mož­né da­ný úkon za­bez­pe­čiť inak s oh­ľa­dom na pri­me­ra­nosť a dôs­toj­nosť nás­led­kov vy­ko­na­ných úko­nov.

Z Rozvr­hu prá­ce Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve (zve­rej­ne­ní na webo­vom síd­le sú­du) je zrej­mé, že nie je sud­ky­ňou, kto­rá má na­ria­de­nú po­ho­to­vosť, pre­to

ne­dis­po­nu­je slu­žob­ným mo­bil­ným te­le­fó­nom. Ak te­da má mo­bil­ný te­le­fón, tak súk­rom­ný. Nie je zrej­mé z aké­ho dô­vo­du OČTK ne­vy­ko­ná­va­li pro­ces­né úko­ny pri­már­ne v slu­žob­ných pries­to­roch zlož­ky po­lí­cie, kto­rá ich reali­zo­va­la, po pred­vo­la­ní na úkon, prí­pad­ne v do­má­com pros­tre­dí oso­by, vo­či kto­rej úkon sme­ro­val, av­šak tie­to sa bez­dô­vod­ne vy­ko­ná­va­li v pries­to­roch sú­du. Obzvlášť za­rá­ža­jú­ca je sku­toč­nosť, že PPZ NA­KA v ča­se eš­te pred vy­ko­na­ním tres­tnop­ro­ces­né­ho úko­nu, o vy­ko­na­ní úko­nu in­for­mu­jú v pred­sti­hu na webo­vých síd­lach so­ciál­nych sie­tí (Fa­ce­book, 22.08.2019, čas 7:29).

Je pot­reb­né poz­na­me­nať, že pos­tup pri kto­rom PPZ NA­KA dňa 22.08.2019 žia­da od ve­de­nia Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I vy­da­nie po­čí­ta­ča z kan­ce­lá­rie sud­cu ok­res­né­ho sú­du a po tom čo ve­de­nie ok­res­né­ho sú­du za­bez­pe­ču­je sta­no­vis­ko z MS SR (na­koľ­ko nej­de o ma­je­tok sú­du a nie je v bez­pros­tred­nej dis­po­zí­cii ve­de­nia sú­du), nas­le­du­jú­ci deň vy­dá PPZ NA­KA prí­kaz na pre­hliad­ku iných pries­to­rov a po­zem­kov z dňa 23.08.2019, kto­rá sa má us­ku­toč­niť do dňa 25.08.2019, pri­čom prí­kaz ne­vy­dá už iba za úče­lom za­bez­pe­če­nia po­čí­ta­ča z pred­met­ných pries­to­rov (tak ako to po­ža­do­va­la dňa 22.08.2019), ale tak­mer všet­ké­ho čo sa v kan­ce­lá­rii má na­chá­dzať. Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že pos­tup akým sa PPZ NA­KA po­kú­ša za­bez­pe­čo­vať dô­ka­zy sa ja­ví ako ne­sú­lad­ný pri­po­mí­na­jú­ci pos­tup „po­kus – om­yl“.

Sú­čas­ne sa ja­ví ako neš­tan­dar­dné a ne­dôs­toj­né, aby sa na jed­no­du­chom pro­ces­nom úko­ne, akým je vý­zva o vy­da­nie ve­ci (od jed­not­liv­ca – v tom­to prí­pa­de 1 že­ny, kto­rá ok­rem iné­ho nie je v pos­ta­ve­ní po­doz­ri­vej príp. ob­vi­ne­nej oso­by) zú­čas­tni­lo šesť prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru v pries­to­roch sú­du, čo pri­naj­men­šom na­vo­dzu­je do­jem de­monštrá­cie si­ly vý­kon­nej mo­ci na pô­de sú­dov, oba­vu a po­chyb­nos­ti vo ve­rej­nos­ti a v ko­neč­nom dôs­led­ku váž­ne naštr­bu­je dôs­toj­nosť sud­cov­skej fun­kcie.

Ta­ké­ho opa­ko­va­né ko­na­nie zo stra­ny PPZ NA­KA ale­bo aj OČTK na pô­de sú­dov mož­no ozna­čiť za úče­lo­vé s cie­ľom vzbu­dzo­vať oba­vu a nát­lak na sud­cov a za­mes­tnan­cov sú­dov. Poz­na­me­ná­va­me, že sú­dy nie sú štan­dar­dné or­gá­ny štát­nej sprá­vy či úra­dy, ale sú­dy sú ne­zá­vis­lé a nes­tran­né or­gá­ny ochra­ny zá­kon­nos­ti, tak ako ich dek­la­ru­je Ústa­va SR v čl. 141.

Do zá­klad­ných práv a slo­bôd osôb v prí­pa­doch do­vo­le­ných zá­ko­nom mož­no za­sa­ho­vať len v mie­re ne­vyh­nut­nej na do­siah­nu­tie úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia a z to­ho dô­vo­du za si­tuácie, ke­dy ma­la byť po­žia­da­ná o vy­da­nie ve­ci oso­ba, kto­rá má tr­va­lý po­byt na úze­mí SR, je všeo­bec­ne zná­me, že tá­to dl­ho­do­bo vy­ko­ná­va sud­cov­skú fun­kciu, má ro­din­né a so­ciál­ne väz­by na úze­mí SR, ne­vy­hý­ba sa sú­čin­nos­ti OČTK, sa ja­ví vy­ko­na­nie pro­ces­ných úko­nov OČTK na pô­de sú­du vo vzťa­hu k j ej oso­be za úče­lo­vé a ten­den­čné, a to aj s pou­ka­zom na sku­toč­nosť, že eš­te v da­ný deň pred vy­ko­na­ním úko­nu OČTK in­for­mu­jú ve­rej­nosť o vy­ko­ná­va­ní úko­nov.

Nep­ris­lú­cha nám hod­no­tiť spô­sob vy­ko­na­nia jed­not­li­vých úko­nov tres­tné­ho ko­na­nia, av­šak je pot­reb­né uviesť, že v prí­pa­de, ak zo stra­ny PPZ NA­KA bo­lo pri­már­nou voľ­bou vy­ko­nať pro­ces­ný úkon na pô­de sú­du, pri­čom o vy­ko­na­ní toh­to úko­nu bez­pros­tred­ne OČTK me­dia­li­zo­va­li in­for­má­cie, ja­ví sa to­to ko­na­nie ako úče­lo­vé, s cie­ľom vy­kres­liť jus­tí­ciu v ne­ga­tív­nom svet­le a tým vplý­vať aj na mien­ku ve­rej­nos­ti.

V kon­texte vy­ko­ná­va­nia úko­nov PPZ NA­KA na pô­de sú­dov je si­tuácia o to zá­važ­nej­šia a cit­li­vej­šia, že ide o zá­sah vý­kon­nej mo­ci do mo­ci súd­nej, ke­dy tá­to opa­ko­va­ne za­sa­hu­je na pô­de sú­dov do súk­ro­mia jed­not­li­vých osôb, kto­ré for­mál­ne nie sú ozna­če­né za oso­by po­doz­ri­vé príp. ob­vi­ne­né, na­priek to­mu, že skut­ko­vo ich OČTK vy­me­dzu­je. Z hľa­dis­ka práv, kto­ré tým­to oso­bám Trest­ný po­ria­dok priz­ná­va, u osôb kto­rým bo­li ve­ci od­ňa­té, tie­to ni­mi ne­dis­po­no­va­li (napr. prá­vo ob­vi­ne­né­ho na­ze­rať do spi­su a oboz­na­mo­vať sa so sku­toč­nos­ťa­mi, kto­ré sa mu kla­dú za vi­nu, prá­vo po­dať vy­svet­le­nie po­doz­ri­vou oso­bou a pod.) Mož­no sa op­ráv­ne­ne dom­nie­vať, že tie­to opa­ko­va­ne vy­ko­ná­va­né úko­ny na pô­de sú­dov (v tom­to prí­pa­de vý­zva na vy­da­nie ve­ci) ob­chá­dza­jú zá­kon­né us­ta­no­ve­nia o prá­vach po­doz­ri­vých a ob­vi­ne­ných osôb. PPZ NA­KA for­mál­ne neoz­na­či­lo jed­not­liv­cov za po­doz­ri­vé príp. ob­vi­ne­né oso­by, av­šak opi­som skut­ko­vých okol­nos­tí jed­noz­nač­ne sme­ru­je ku kon­krét­nym oso­bám.

Má­me váž­ne oba­vy o ne­zá­vis­losť a nes­tran­nosť sú­du, ako in­šti­tú­cie za­bez­pe­ču­jú­cej spra­vod­li­vú ochra­nu práv a prá­vom chrá­ne­ných zá­uj­mov fy­zic­kých a práv­nic­kých osôb. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pod tla­kom me­dia­li­zo­va­ných in­for­má­cii (hoc nep­reu­ká­za­ných zá­kon­ným pro­ce­som) opa­ko­va­ne vy­ko­ná­va­jú pro­ces­né úko­ny na pô­de sú­dov, kto­ré sú vop­red me­dia­li­zo­va­né a mé­dia­mi ve­rej­nos­ti pred­kla­da­né s vy­so­kým stup­ňom hod­no­ver­nos­ti.

V práv­nom štá­te je ab­so­lút­ne ne­ví­da­né a nep­rí­pus­tné, aby or­gá­ny čin­ne v tres­tnom ko­na­ní pod­ľah­li me­diál­ne­mu tla­ku a z vlas­tnej ini­cia­tí­vy dňa 19.08.2019 zvo­la­li tla­čo­vú be­se­du, na kto­rej vy­zý­va­li oso­by, resp. od­po­rú­ča­li všet­kým oso­bám, kto­ré v mi­nu­los­ti ko­mu­ni­ko­va­li s ob­vi­ne­nou oso­bou, aby sa prih­lá­si­li a vy­svet­li­li svo­ju ko­mu­ni­ká­ciu, na­koľ­ko nes­kôr to mô­že byť zá­sad­ným spô­so­bom v ich nep­ros­pech, (Tla­čo­vá be­se­da Pro­ku­rá­to­rov USP GP SR zo dňa 19.08.2019, TV sta­ni­ca TA3).



Or­gá­ny čin­ne v tres­tnom ko­na­ní pri­tom pri­má­me ne­dis­po­nu­jú prá­vo­mo­cou, roz­hod­núť o tom, kto­ré okol­nos­ti sú v kon­krét­nom prí­pa­de v pros­pech resp. nep­ros­pech osôb, na­koľ­ko o tých­to otáz­kach, ako aj o otáz­kach vi­ny a tres­tu v ko­neč­nom dôs­led­ku roz­ho­du­je zá­sad­ne iba súd (ČI. 50 ods. 1 Ústa­vy SR). Rov­na­ko tak or­gá­ny čin­ne v tres­tnom ko­na­ní ig­no­ru­jú a ko­na­jú v roz­po­re so zá­sa­dou pre­zum­pcie ne­vi­ny osôb za­kot­ve­nej v ČI. 50 ods. 2 Ústa­vy SR.

Ak­tuál­ny stav, v kto­rom or­gá­ny vý­kon­nej mo­ci pod­ľah­nú me­diál­ne­mu tla­ku a uchy­ľu­jú sa k prak­ti­kám tzv. in­kvi­zič­né­ho pro­ce­su, opa­ko­va­ným vy­ko­ná­va­ním jed­no­du­chých pro­ces­ných úko­nov na pô­de sú­dov za po­ru­šo­va­nia zá­sa­dy pri­me­ra­nos­ti a zdr­žan­li­vos­ti, na­vo­dzu­je do­jem de­monštrá­cie si­ly, pre­zen­tu­júc ve­rej­ne prin­cí­py ko­lek­tív­nej vi­ny všet­kých osôb údaj­ne v mi­nu­los­ti ko­mu­ni­ku­jú­cich s ob­vi­ne­nou oso­bou. Uve­de­ný stav jc pre sú­dy, ako ne­zá­vis­lé­ho a nes­tran­né­ho ar­bit­ra a ga­ran­ta spra­vod­li­vos­ti, neak­cep­to­va­teľ­ný. Prin­cíp ko­lek­tív­nej vi­ny sa dl­ho­do­bo up­lat­ňu­je vý­hrad­ne v kra­ji­nách ne­de­mok­ra­tic­kých re­ži­mov a čas uká­zal, že ten­to je v mo­der­nej a vy­spe­lej spo­loč­nos­ti nep­rí­pust­ný.

Od­hliad­nuc od jed­not­li­vých úko­nov, kto­rý­mi za­bez­pe­ču­jú OČTK ve­ci dô­le­ži­té pre tres­tné ko­na­nie, je pot­reb­né uviesť že na za­bez­pe­čo­va­nie in­for­má­cii ko­mu­ni­ko­va­ných pros­tred­níc­tvom mo­bil­né­ho te­le­fó­nu slú­žia iné in­šti­tú­ty Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré sú av­šak pod­mie­ne­né súh­la­som sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie. (§116 Tres­tné­ho po­riad­ku). Mož­no sa op­ráv­ne­ne dom­nie­vať, že od­ňa­tím mo­bil­ných te­le­fó­nov na pod­kla­de skut­ko­vé­ho sta­vu opí­sa­né­ho v prí­ka­ze PPZ NA­KA č. PPZ-NKA-PZJ2-V-696/2019 z 23.08.2019 do­chá­dza zo stra­ny PPZ NA­KA pod tla­kom mé­dií k ob­chá­dzaniu in­šti­tú­tov tres­tné­ho ko­na­nia. Sú­čas­ne sa ta­ký­mi­to zá­sah­mi OČTK dos­tá­va­jú k in­for­má­ciám tý­ka­jú­cim sa osob­nej po­va­hy, zdra­vot­né­ho sta­vu sud­cu a je­ho ro­din­ných prís­luš­ní­kov, spô­so­bu ve­de­nia ži­vo­ta, ži­vot­ných ná­vy­kov, k ob­ra­zo­vým, zvu­ko­vým a ob­ra­zo­vo zvu­ko­vým zá­zna­mom a mno­hým ďal­ším in­for­má­ciám, kto­rých za­bez­pe­če­nie zo stra­ny OČTK spra­vid­la po­dlie­ha súh­la­su sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie, na­koľ­ko vý­znam­nou mie­rou za­sa­hu­jú do súk­rom­nej sfé­ry jed­not­liv­ca. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, tým­to spô­so­bom pod­ľa náš­ho ná­zo­ru ob­chá­dza­jú zmy­sel a vý­znam jed­not­li­vých in­šti­tú­tov Tres­tné­ho po­riad­ku, a ko­na­jú tak pod tla­kom mé­dií.



Zá­ko­no­dar­ca priz­ná­va sud­com via­ce­ré prá­va slú­žia­ce na ich ochra­nu a ochra­nu ich ro­di­ny. Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 34 ods. 7 zá­ko­na č. 385/2000 Z. z. o sud­coch a prí­se­dia­cich, bez súh­la­su sud­cu ne­mož­no zve­rej­ňo­vať je­ho tvár a byd­lis­ko, to sa vzťa­hu­je aj na ro­din­ných prís­luš­ní­kov sud­cu, ak je to pot­reb­né na účin­nú ochra­nu sud­cu a je­ho ro­di­ny a ro­din­ní prís­luš­ní­ci s tým súh­la­sia. Tak­tiež má sud­ca prá­vo aj na pri­me­ra­né uta­je­nie úda­jov o je­ho oso­be a je­ho ro­di­ne. Sú­dy ne­raz ne­roz­ho­du­jú spo­lo­čen­sky sle­do­va­né a me­dia­li­zo­va­né spo­ry, spo­ry v kto­rých pred­me­tom je ne­zá­kon­ný zá­sah or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci, spo­ry v kto­rých ako je­den z účas­tní­kov vy­stu­pu­je štát resp. štát­na in­šti­tú­cia, pri­čom pre ochra­nu sud­cov (ga­ran­tov zá­kon­né­ho a spra­vod­li­vé­ho roz­hod­nu­tia) pred nát­la­kom či ov­plyv­ňo­va­ním slú­ži aj prá­vo na nes­prís­tup­ňo­va­nie úda­jov o se­be a svo­jej ro­di­ne.

Sú­čas­ne poz­na­me­ná­va­nie, že tým­to ko­na­ním (ob­chá­dza­ním in­šti­tú­tov Tres­tné­ho po­riad­ku) mô­žu do dis­po­zí­cie vý­kon­nej mo­ci pre­nik­núť in­for­má­cie rôz­ne­ho dru­hu o sud­coch, kto­rí mô­žu byť do bu­dúc­na po­ten­ciál­ne vy­die­ra­teľ­ní. Iná by bo­la si­tuácia, ak by za­bez­pe­čo­va­nie tých­to in­for­má­cií bo­lo pod kon­tro­lu sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie, tak ako sa to v praxi bež­ne vy­ko­ná­va a tak ako to pred­pok­la­dá Trest­ný po­ria­dok.

Vá­že­ná pa­ni pred­sed­níč­ka,

s dô­ve­rou sa na Vás ob­ra­ciam s ná­de­jou, že ten­to pod­net bu­de­te po­va­žo­vať za konštruk­tív­ny, ve­de­ný len sna­hou o ochra­nu ne­zá­vis­lé­ho pos­ta­ve­nia súd­nej mo­ci a sud­cov a v sna­he pre­dísť ďal­ším ne­zá­kon­ným zá­sa­hom zo stra­ny vý­kon­nej mo­ci. V žiad­nom prí­pa­de ne­mie­nim chrá­niť sud­cov, kto­rí sa do­pus­ti­li proti­zá­kon­nej čin­nos­ti; tá­to im však mu­sí byť preu­ká­za­ná zá­kon­ným spô­so­bom a pros­tried­ka­mi.

S poz­dra­vom

JUDr. Ľuboš Sá­dov­ský
pred­se­da Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve




Tá­to prá­ca bo­la pod­po­ro­va­ná Agen­tú­rou na pod­po­ru vý­sku­mu a vý­vo­ja na zá­kla­de Zmlu­vy č. APVV-15-0272.

Autor: JUDr., Peter Šamko

Aktuálne otázky kreovania právneho štátu

Ano­tá­cia

V prís­pev­ku je ve­no­va­ná po­zor­nosť vy­bra­tým us­ta­no­ve­niam plat­né­ho nie­len textu Ústa­vy slo­ven­skej re­pub­li­ky, ale aj re­le­van­tným Ná­le­zom Ústav­né­ho sú­du slo­ven­skej re­pub­li­ky, a tiež poh­ľa­du na for­mo­va­nie ve­rej­nej mien­ky pre pro­ces konštruo­va­nia práv­ne­ho štá­tu pre všet­ky je­ho re­le­van­tné ús­tav­né in­šti­tú­cie ako do­mi­nan­tných hrá­čov v pro­ce­se for­mo­va­nia Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako práv­ne­ho štá­tu.

Autor v prís­pev­ku po­nú­ka vlast­ný poh­ľad práv­ne­ho ná­zo­ru a práv­nych zá­ve­rov na ak­tuál­ne otáz­ky kreo­va­nia práv­ne­ho štá­tu.

Za­mys­le­nie sa nad sú­čas­ným sta­vom pl­ne­nia si ús­tav­ných po­vin­nos­tí zo stra­ny Pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako in­teg­rál­nej sú­čas­ti vý­kon­nej mo­ci pod­ľa Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Rok 2019 je ča­so­vým úse­kom, v kto­rom sa do­kon­či­li vý­znam­né per­so­nál­ne zme­ny na úrov­ni naj­výz­nam­nej­ších ús­tav­ných pos­toch rep­re­zen­tu­jú­cich Slo­ven­skú re­pub­li­ku na­vo­nok – pre­dov­šet­kým do vnú­tor­ných po­me­rov Slo­ven­ska i za­hra­ni­čia – obzvlášť vý­znam­ne do jej vznik­lých po­me­rov.

Pre pri­po­me­nu­tie – rok 2018 – zme­na na pos­te pred­se­du vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a čias­toč­ná per­so­nál­na re­konštruk­cia Vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky ( Fi­co – Pelleg­ri­ni ), rok 2019 zme­na na pos­te hla­vy štá­tu v dôs­led­ku pria­mych pre­zi­dent­ských vo­lieb ( A. Kis­ka – Z. Ča­pu­to­vá ).

Dos­lo­va ne­byť me­diál­nej ak­ti­vi­ty tých­to per­so­nál­nych zmien, ne­bo­lo by zrej­me ani pot­reb­né si všim­núť pos­tup­nosť, nás­led­ky a dôs­led­ky, s kto­rý­mi sa stre­tá­va­me v sú­čas­nos­ti, veď há­dam je­di­nou kon­štan­tou v tom­to pro­ce­se spo­lo­čen­ské­ho po­hy­bu na po­li­tic­kej scé­ne na Slo­ven­sku je Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky ( Ústav­ný zá­kon č. 490/1992 Zb. v plat­nom zne­ní ), po­kiaľ by tá­to práv­na kon­štan­ta ne­bo­la spo­chyb­ňo­va­ná jej ohý­ba­ním a ra­ze­ním úče­lo­vej ma­ni­pu­lá­cie v pro­ce­se jej napĺňa­nia.

Pre úče­ly toh­to prís­pev­ku si všim­ni­me tie­to sku­toč­nos­ti :

1. voľ­ba sud­cov Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

2. pro­ces ak­cep­tá­cie vô­le – vo­leb­nej ak­ti­vi­ty Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky po jed­not­li­vých vo­leb­ných ko­lách voľ­by kan­di­dá­tov na sud­cu toh­to sú­du,

3.voľ­ba Pred­se­du Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky

Pre pri­po­me­nu­tie – Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod­ľa pia­tej hla­vy Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky ( čl. 72 a nasl. ) je nie­len je­di­ným ús­ta­vo­dár­nym a zá­ko­no­dár­nym or­gá­nom Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ale je aj je­di­ným or­gá­nom, kto­rý má sta­no­ve­nú svo­ju kreač­nú pô­sob­nosť pre jed­not­li­vé pro­ce­sy kreo­va­nia or­gá­nov, kto­ré ma­jú byť čin­nos­ťou us­ta­no­ve­né – te­da v pro­ce­se kreo­va­nia Ústav­né­ho sú­du je je­di­ným or­gá­nom, kto­rý pred­kla­dá pre­zi­den­to­vi re­pub­li­ky kan­di­dá­tov na vy­me­no­va­nie za sud­cu toh­to sú­du a to na zá­kla­de toh­to zá­klad­né­ho zá­ko­na sta­no­ve­né­ho kvó­ra – dvoj­ná­so­bok kan­di­dá­tov na uvoľ­ne­ný post sud­cu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky ( ďa­lej len ÚS SR ).

Všim­ni­me si v tej­to sú­vis­los­ti sku­toč­nos­ti, s kto­rý­mi sme sa v nie tak dáv­nej mi­nu­los­ti stret­li :

a.) nie je v his­tó­rii Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky ( ďa­lej len NR SR ) za­zna­me­na­ný jav, že voľ­ba kan­di­dá­tov na sud­cu ÚS SR sa po­da­ri­la vždy na pr­vý po­kus. Sta­lo sa to už po­čas exeku­tí­vy pod ve­de­ním vte­daj­šie­ho pre­mié­ra M. Dzu­rin­du, a už v tom ča­se to bo­li voľ­by us­ku­toč­ňo­va­né sa­lá­mo­vou me­tó­dou. Mož­no te­da skon­šta­to­vať, že nie je to jav oje­di­ne­lý, či vý­ni­moč­ný. Skrát­ka je to ús­tav­ná reali­ta. Zá­ro­veň je vhod­né si pri tej­to príl­eži­tos­ti pri­po­me­núť, že už pred pr­vým ko­lom voľ­by kan­di­dá­tov ús­tav­ných sud­cov, kto­rým sa kon­čil sud­cov­ský man­dát v ÚS SR pod ve­de­ním vte­daj­šej pred­sed­níč­ky ÚS SR Dr. Ma­cej­ko­vej v pred­sti­hu vte­daj­ší pre­miér vop­red avi­zo­val čr­ta­jú­cu sa krí­zu v kreo­va­ní ÚS SR a naj­mä stav je­ho ne­fun­kčnos­ti ako cel­ku , keď zos­ta­li len šty­ria sud­co­via v ÚS SR a ten­to stav tr­vá na­ďa­lej , pre­to­že zos­ta­lo ne­fun­kčné Plé­num ÚS SR, pri­čom to­mu­to sta­vu pred­chá­dza­lo roz­hod­nu­tie, že sa ob­rá­ti na tzv. Be­nát­sku ko­mi­siu, aby jej auto­ri­ta nah­ra­di­la vô­ľu NR SR – bo­la pos­ta­ve­ná nad NR SR ako je­di­né­ho kreač­né­ho or­gá­nu v parla­men­tnej de­mok­ra­cii na Slo­ven­sku. Aj po sta­no­vis­ku Be­nát­skej ko­mi­sie na­ďa­lej tr­val stav , kto­rý svo­jím roz­hod­nu­tím vy­vo­lal vte­daj­ší pre­zi­dent, na­vy­še zvý­raz­ne­ný tým, že za­vie­dol vlas­tnú ap­li­ká­ciu me­no­va­nia z kan­di­dá­tov na sud­cu ÚS SR a zá­ro­veň dal ne­vy­me­no­va­ných kan­di­dá­tov do zá­sob­ní­ka na pro­ces vy­me­no­va­nia sud­cov ÚS SR.

b.) ne­ná­le­ži­tá reak­cia no­vi­nár­skej ob­ce v mien­kot­vor­ných mé­diách ( pre­dov­šet­kým v SME a Den­níkN ) na tú­to reak­ciu nad­vä­zu­jú­ce dis­ku­sie v so­ciál­nych sie­ťach ve­de­nú tých­to pe­rio­di­kách o tom, kto je vhod­ný ako vo­li­teľ­ný kan­di­dát na sud­cu tej­to súd­nej in­šti­tú­cie, a to vždy pred ich pre­zen­tá­ciou na pô­de Ústav­nop­ráv­ne­ho vý­bo­ru NR SR ( len z tých naj­exak­tnej­šie ve­de­ných me­diál­nych pop­ráv v jed­not­li­vých ko­lách – Fi­co, Pro­cház­ka, Pav­li­kov­ský a pod.), či po­le­mi­ka o tom, či fy­zic­ká oso­ba , kto­rá pô­so­bi­la vo vlá­de ale­bo v NR SR má byť, do­kon­ca je vhod­ným kan­di­dá­tom na sud­cu ÚS SR, pri­čom skú­se­nos­ti a poz­nat­ky zo zá­pa­doueuróp­skych de­mok­ra­cií uvá­dza­jú opak, viď napr. poz­na­tok a skú­se­nosť z Fran­cúz­ka – bý­va­lý pre­miér je ús­tav­ným sud­com Fran­cúz­ska a naj­mä kvá­zi­dis­ku­siu na so­ciál­nych sie­ťach – por­tá­loch napr. v den­ní­ku SME ( sme tu sved­ka­mi to­ho, že je tu stav práv­nej ne­zod­po­ved­nos­ti za ob­sah dis­kus­ných prís­pev­kov, hra­ni­čia­cich v dôs­led­ku ich ano­ny­mi­zá­cie so sta­vom anar­chie., aj keď sú­čas­né poz­nat­ky z Ne­mec­ka, a pra­dov­šet­kým sú­čas­nej ne­mec­kej súd­nej praxe už sme­ru­jú k po­tie­ra­niu a od­stra­ňo­va­niu toh­to sta­vu.

c.) ohý­ba­nie ús­tav­nej po­vin­nos­ti me­no­vať či ne­me­no­vať kan­di­dá­ta na ús­tav­né­ho sud­cu z por­tfó­lia zvo­le­ných kan­di­dá­tov na ús­tav­né­ho sud­cu v ve­die k to­mu, že ÚS SR vy­ka­zu­je stav per­ma­nen­tnej per­so­nál­nej pod­vy­ži­ve­nos­ti a k stra­te auto­ri­ty ÚS SR.

Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky v čl. 102 ods. 1, písm s ) uvá­dza , že pre­zi­dent: „ vy­me­nú­va a od­vo­lá­va sud­cov Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, pred­se­du a pod­pred­se­du Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky a sľub ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra „.

Pod­ľa čl. 134 ods. 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky „Sud­cov ús­tav­né­ho sú­du vy­me­nú­va na návrh Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky na dva­násť ro­kov. Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky navr­hu­je dvoj­ná­sob­ný po­čet kan­di­dá­tov na sud­cov, kto­rých má pre­zi­dent vy­me­no­vať.“

Reál­ny poz­na­tok z ro­kov 2018 – 2019 je, že :

a.) bý­va­lý pre­zi­dent ne­vyu­žil ce­lé po­núk­nu­té kvó­rum a ma­te­ma­tic­kú kon­štan­tu uve­de­nú vo vy­ššie ci­to­va­nom uz­ne­se­ní …“ dvoj­ná­so­bok „..zme­nil na ma­te­ma­tic­ký ne­po­da­rok, ne­ma­jú­ci opo­ru v ci­to­va­nom ús­tav­nom texte,

b.) sú­čas­ná hla­va štá­tu ( ak je to jej sta­no­vis­ko ) v tl­mo­če­ní pros­tred­níc­tvom mé­dií – vy­čká si na kom­plet­nú po­nu­ku z Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky,( pri­čom mé­diá uve­rej­ni­li aj vy­jad­re­nie jej kon­krét­ne­ho po­rad­cu, kto­ré je od­liš­né) je pre­ja­vom , kto­ré zrej­me potvr­dzu­je stav tr­vác­nej­šie­ho pre­ja­vu, že nie je tu zá­ujem, aby bo­lo sfun­kčne­né aj Plé­num Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, v kto­rom by bol za­bez­pe­če­ný pries­tor na ná­zor sud­cov, kto­rí ma­jú iné po­sú­de­nie ve­ci ako väč­ši­na jes­tvu­jú­ce­ho plé­na, te­da nie­len de fac­to, ale aj de ju­re ne­bu­de tu pries­tor pre iný práv­ny ná­zor.

c.) pre­vá­že­nie vô­le vý­kon­nej mo­ci nad ne­zá­vis­los­ťou súd­nej mo­ci – veď pre­zi­dent je sú­čas­ťou vý­kon­nej mo­ci pod­ľa plat­né­ho zne­nia Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Z uve­de­nej di­kcie čl.134 ods. 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky má vý­znam­né mies­to jej dru­há ve­ta, kto­rá gra­ma­tic­kým tva­rom „ vy­me­no­vať „ te­da uk­la­dá po­vin­nosť vy­me­no­vať sud­cu z kaž­dé­ho zvo­le­né­ho dvoj­ná­sob­né­ho kvó­ra, te­da pod­ľa mien­ky auto­ra toh­to člán­ku až po na­vo­le­ní kom­plet­né­ho dvoj­ná­sob­né­ho poč­tu pot­reb­né­ho kvó­ra chý­ba­jú­ce­ho poč­tu sud­cov. Mám za to, že Ná­rod­ná ra­da aj pos­tup­nou voľ­bou si pl­ní svo­ju ús­tav­nú po­vin­nosť – po­núk­nuť dvoj­ná­so­bok poč­tu kan­di­dá­tov na vy­me­no­va­nie sud­cu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Z uve­de­nej di­kcie tiež nie je mož­né vy­vo­diť zá­ver, že ne­vy­me­no­va­ní kan­di­dá­ti tvo­ria re­zer­vu pre ďal­ší vý­ber k me­no­va­niu za sud­cu tej­to súd­nej in­štan­cie. Je mož­né úva­hu uza­vrieť tým, že ne­vy­me­no­va­ní kan­di­dá­ti nep­re­chá­dza­jú do ďal­šie­ho ko­la na vy­me­no­va­nie.

Z ús­tav­ných zvyk­los­tí a gra­ma­tic­ké­ho vý­kla­du vy­ššie cit. us­ta­no­ve­ní Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky je ok­rem už vy­ššie naz­na­če­né­ho zá­ve­ru tiež pot­reb­né uviesť zá­ver, že :

1. pre­zi­dent re­pub­li­ky svo­jím ús­tav­ným sľu­bom sľu­bu­je dodr­žia­vať ( viď čl. 104 ods. 1 , tre­tia ve­ta ) …os­tat­né zá­ko­ny…, pri­čom zá­ko­nom je aj Ná­lez Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

2. za­bez­pe­čiť fun­kčnosť ús­tav­ných or­gá­nov.

Inou reali­tou sú­čas­ných dní je voľ­ba Pred­se­du Naj­vyš­šie­ho sú­du slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rej prie­be­hu sme v sú­čas­nos­ti sved­ka­mi.

Sú tu zo stra­ny úra­du­jú­cej hla­vy štá­tu vy­jad­re­nia, kto­ré sú tl­mo­če­né v mé­diách, že ne­vy­me­nu­je za pred­se­du Naj­vyš­šie­ho sú­du, kto­rú jej po­núk­ne iný ús­tav­ný or­gán, kon­krét­ne Súd­na ra­da.

Mám za to, že uve­de­né vy­hlá­se­nie ( ak je to jej osob­ný ná­zor ) je vy­hlá­se­ním neu­vá­že­ným, na­koľ­ko ne­zoh­ľad­ňu­je dva mi­mo­riad­ne zá­važ­né Ná­le­zy Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky , kon­krét­ne :

1. Ná­lez Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rý roz­ho­do­val o po­da­ní sud­cu Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky Dr. Sergej­a Ko­hú­ta v ča­se pre­zi­den­tské­ho man­dá­tu R. Schus­te­ra – vý­sled­kom je vy­jad­re­nie vo ve­ci po­sú­de­nia ne­rov­na­ké­ho prís­tu­pu k vo­le­ným fun­kciám,

2. Ná­lez Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky vo ve­ci tzv. Me­čia­ro­vých am­nes­tií, kde vo vy­še 100 strán­ko­vom ná­le­ze Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri ich po­su­dzo­va­ní pri­šiel k práv­ne­mu zá­ve­ru o ne­reš­pek­to­va­ní zdr­žan­li­vos­ti vte­daj­šie­ho úra­du­jú­ce­ho polpre­zi­den­ta ( nad rá­mec si do­vo­ľu­jem uviesť poz­nám­ku, že ke­by vec bo­la pred­me­tom roz­hod­nu­tia vlá­dy-veď na vlá­du SR preš­li niek­to­ré kom­pe­ten­cie pre­zi­den­ta re­pub­li­ky,tak ich zru­še­nie by vy­ka­zo­va­lo zá­sad­nú práv­nu pre­káž­ku, zrej­me mož­no až nep­re­ko­na­teľ­nú ) .

Sku­toč­nosť, že úra­du­jú­ca hla­vu štá­tu svoj ná­zor vy­slo­vi­la cez mé­diá pred voľ­bou pred­se­du naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, je mož­né vy­hod­no­tiť ako unáh­le­né, neu­ve­do­miac si sku­toč­nosť, že pri­sa­ha­la aj na Ná­le­zy Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, chyb­né pre hod­no­to­vú strán­ku jej po­rad­cov­ské­ho zbo­ru (aj keď sa­ma je bý­va­lou ad­vo­kát­kou).

Od­vo­lá­va­júc sa na prí­pad ne­vy­me­no­va­nia do fun­kcie Ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­tor­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky vte­daj­šie­ho do­cen­ta tres­tné­ho prá­va p. Čen­té­ša vte­daj­ším pre­zi­den­tom p. Gaš­pa­ro­vi­čom je ne­ná­le­ži­té, pre­to­že:

1. vte­daj­ší pre­zi­dent ako bý­va­lý pro­ku­rá­tor, nes­kôr Ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor vte­daj­šej ČSFR vy­tkol pro­ku­rá­tor­ské po­chy­be­nie kan­di­dá­ta na vy­me­no­va­nie do fun­kcie Ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky, keď skar­to­val sve­dec­kú vý­po­veď pos­lan­ca NR SR p. I. Ma­to­vi­ča , kto­rá bo­la zrej­me spon­tán­na a jej nah­ra­de­nie no­vou sve­dec­kou vý­po­ve­ďou toh­to pos­lan­ca už ne­vy­ka­zo­va­lo práv­nu kva­li­tu pod­ľa v tom ča­se plat­nom Tres­tnom po­riad­ku.

2. vy­slo­vil po­chyb­nosť o tom, či je to vhod­ný kan­di­dát vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né po­chy­be­nie tiež z dô­vo­du vy­hod­no­te­nia uda­los­tí, kto­ré spre­vá­dza­li voľ­bu kan­di­dá­ta na tú­to fun­kciu vo vte­daj­šej Ná­rod­nej ra­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Zá­ve­rom je mož­né poz­na­me­nať, že ana­lý­za, o kto­rú som sa po­kú­sil je nie­len o for­mu­lo­va­ní vlas­tné­ho ná­zo­ru, ale aj pou­ká­za­ním na to, že tu má­me do či­ne­nia s via­ce­rý­mi sku­toč­nos­ťa­mi, kto­ré nie­len­že sú pre­ja­vom ko­lo­ri­tu v ro­koch 2018 – 2019, ale aj predz­na­me­na­ním to­ho, že o kva­li­tu práv­ne­ho štá­tu je pot­reb­né sa usi­lo­vať vy­tr­va­lo, aby mé­diá ne­ve­no­va­li po­zor­nosť len pre­zi­den­tskej gar­de­ró­be.

Autor: JUDr., Marián Ševčík, CSc.

Zaisťovanie obsahu mobilných telefónov a počítačov

Cie­ľom toh­to prís­pev­ku je upria­miť po­zor­nosť na sku­toč­nosť, že v prí­pa­de za­is­ťo­va­nia po­čí­ta­čo­vých úda­jov (dát) z mo­bil­ných te­le­fó­nov, do­má­cich po­čí­ta­čov a po­dob­ne, pos­tup pod­ľa § 90 TP nep­ri­chá­dza do úva­hy. K prob­le­ma­ti­ke za­is­ťo­va­nia po­čí­ta­čo­vých úda­jov z mo­bil­ných te­le­fó­nov, prí­pad­ne do­má­cich či pra­cov­ných po­čí­ta­čov, sa už ve­no­va­lo via­ce­ro člán­kov, čas­to s roz­diel­ny­mi zá­ver­mi ako pos­tu­po­vať. Tak­tiež sú­dy všet­kých stup­ňov, vrá­ta­ne NS a ÚS k tej­to prob­le­ma­ti­ke za­uja­li po­mer­ne rôz­no­ro­dé sta­no­vis­ká. Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, však za­is­ťo­va­nie dát mo­bil­ných te­le­fó­nov, do­má­cich po­čí­ta­čov a po­dob­ne, pos­tu­pom pod­ľa § 90 TP ne­mož­no za­bez­pe­čo­vať z nas­ledovných dô­vo­dov.

§ 90 Tres­tné­ho po­riad­ku – Ucho­va­nie a vy­da­nie po­čí­ta­čo­vých úda­jov

(1)Ak je na ob­jas­ne­nie sku­toč­nos­tí zá­važ­ných pre tres­tné ko­na­nie ne­vyh­nut­né ucho­va­nie ulo­že­ných po­čí­ta­čo­vých úda­jov vrá­ta­ne pre­vádz­ko­vých úda­jov, kto­ré bo­li ulo­že­né pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu, mô­že pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz, kto­rý mu­sí byť od­ôvod­ne­ný aj skut­ko­vý­mi okol­nos­ťa­mi, oso­be, v kto­rej dr­žbe ale­bo pod jej kon­tro­lou sa na­chá­dza­jú ta­ké úda­je, ale­bo pos­ky­to­va­te­ľo­vi ta­kých slu­žieb, aby

a)ta­ké úda­je ucho­va­li a udr­žia­va­li v ce­lis­tvos­ti,

b)umož­ni­li vy­ho­to­ve­nie a po­ne­chanie si kó­pie ta­kých úda­jov,

c)zne­mož­ni­li prís­tup k ta­kým úda­jom,

d)ta­ké úda­je od­strá­ni­li z po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu,

e)ta­ké úda­je vy­da­li na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia.

(2)V prí­ka­ze pod­ľa od­se­ku 1 písm. a) ale­bo písm. c) mu­sí byť us­ta­no­ve­ný čas, po kto­rý bu­de ucho­vá­va­nie úda­jov vy­ko­ná­va­né, ten­to čas mô­že byť až na 90 dní, a ak je pot­reb­né ich opä­tov­né ucho­va­nie, mu­sí byť vy­da­ný no­vý prí­kaz.

(3)Ak ucho­vá­va­nie po­čí­ta­čo­vých úda­jov vrá­ta­ne pre­vádz­ko­vých úda­jov na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia už nie je pot­reb­né, vy­dá pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez meš­ka­nia prí­kaz na zru­še­nie ucho­vá­va­nia tých­to úda­jov.

(4)Prí­kaz pod­ľa od­se­kov 1 až 3 sa do­ru­čí oso­be, v kto­rej dr­žbe ale­bo pod jej kon­tro­lou sa na­chá­dza­jú ta­ké úda­je, ale­bo pos­ky­to­va­te­ľo­vi ta­kých slu­žieb, kto­rým sa mô­že ulo­žiť po­vin­nosť za­cho­vať v taj­nos­ti opat­re­nia uve­de­né v prí­ka­ze.

(5)Oso­ba, v kto­rej dr­žbe ale­bo pod jej kon­tro­lou sa na­chá­dza­jú po­čí­ta­čo­vé úda­je, vy­dá tie­to úda­je, ale­bo pos­ky­to­va­teľ slu­žieb vy­dá in­for­má­cie tý­ka­jú­ce sa tých­to slu­žieb, kto­ré sú v je­ho dr­žbe ale­bo pod je­ho kon­tro­lou, to­mu, kto vy­dal prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 ale­bo oso­be uve­de­nej v prí­ka­ze pod­ľa od­se­ku 1.

Pri vý­kla­de § 90TP je pre správ­nu ap­li­ká­ciu pred­met­né­ho us­ta­no­ve­nia zá­sad­ným slov­né spo­je­ne „kto­ré bo­li ulo­že­né pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu“.

Po­jem „po­čí­ta­čo­vý sys­tém“ je de­fi­no­va­ný v do­ho­vo­re o po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­te- Bu­da­pešť 23. XI. 2001,kde v čl. 1 písm. a/ do­ho­vo­ru, je uve­de­né, že „po­čí­ta­čo­vý sys­tém“ zna­me­ná za­ria­de­nie ale­bo sku­pi­nu vzá­jom­ne pre­po­je­ných ale­bo sú­vi­sia­cich za­ria­de­ní, z kto­rých jed­no za­ria­de­nie ale­bo via­ce­ré za­ria­de­nia vy­ko­ná­va­jú auto­ma­ti­zo­va­né spra­cú­va­nie úda­jov na zá­kla­de prog­ra­mu.“

Po­jem „po­čí­ta­čo­vý sys­tém“ si te­da ne­mož­no za­mie­ňať s poj­mom „ope­rač­ný sys­tém“, (či už An­droid, IOS, ale­bo Win­dows) ale­bo do­kon­ca všeo­bec­ne po­čí­tač, na čo sa od­vo­lá­va množ­stvo práv­nych ana­lýz ve­nu­jú­cich sa prob­le­ma­ti­ke, akým pos­tu­pom sa ma­jú dá­ta z mo­bil­ných te­le­fó­nov vy­dá­vať.

Z de­fi­ní­cie „po­čí­ta­čo­vý sys­tém“ ako aj z kon­textu ce­lé­ho do­ho­vo­ru o po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­te, je zrej­mé, že sa jed­ná naj­mä o po­čí­ta­čo­vé úda­je vrá­ta­ne pre­vádz­ko­vých úda­jov tzv. pos­ky­to­va­te­ľov web­hos­tin­go­vých slu­žieb a inter­ne­to­vých strá­nok prís­tup­ných pros­tred­níc­tvom sie­te inter­net. Ide nap­rík­lad o Goog­le, Fa­ce­book, Sez­nam, Web­Sup­port a po­dob­ne…. Pre­to­že prá­ve tie­to po­čí­ta­čo­vé sys­té­my vy­ko­ná­va­jú auto­ma­ti­zo­va­né spra­cú­va­nie úda­jov na zá­kla­de prog­ra­mu. Pre lep­šie po­cho­pe­nie prob­le­ma­ti­ky – web­hos­tin­go­vé fir­my uk­la­da­jú dá­ta (nap­rík­lad webo­vej strán­ky, emai­lo­vé­ho kon­ta, ….) na rôz­ne dis­ko­vé po­lia (nie na jed­no pa­mä­ťo­vé mé­dium). Čas­tok­rát sa mô­žu ta­ké­to dá­ta fy­zic­ky sa na­chá­dzať na rôz­nych dis­koch, do­kon­ca v rôz­nych lo­ka­li­tách a zá­ro­veň sa na tých­to dis­ko­vých po­liach na­chá­dza­jú dá­ta iných uží­va­te­ľov. Na zá­kla­de prog­ra­mu sa tie­to dá­ta auto­ma­tic­ky spra­cú­va­jú a bez zá­sa­hu uží­va­te­ľa uk­la­da­jú a opä­tov­ne pre­pi­su­jú na rôz­ne dis­ko­vé po­lia za úče­lom eli­mi­ná­cie mož­ných strát in­for­má­cií pri po­ru­chách dis­ku. Zá­ro­veň sú zväč­ša pos­ky­to­va­te­lia tých­to slu­žieb z roz­diel­ne­ho štá­tu, a nie zo štá­tu kto­rý reál­ne ve­die tres­tné ko­na­nie.

Z uve­de­né­ho dô­vo­du bo­lo lo­gic­ké a pot­reb­né za­viesť us­ta­no­ve­nie § 90 TP, na­koľ­ko pos­ky­to­va­teľ web­hos­tin­gu ne­mal reál­nu mož­nosť vy­dať vec pod­ľa § 89 TP, na­koľ­ko by mu­sel vy­dať nie­koľ­ko dis­ko­vých po­lí, na kto­rých, má sú­čas­ne ulo­že­né aj dá­ta množ­stva iných uží­va­te­ľov.

Tak­tiež z kon­cep­tu ce­lé­ho do­ho­vo­ru o po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­te je zrej­mé, že sa jed­ná o kri­mi­na­li­tu pá­cha­nú v po­čí­ta­čo­vých sie­ťach, slan­go­vo po­ve­da­né „na inter­ne­te“.

Na roz­diel od tých­to „po­čí­ta­čo­vých sys­té­mov“, mo­bil­ný te­le­fón, po­čí­tač a po­dob­ne ne­vy­ko­ná­va­jú auto­ma­ti­zo­va­né spra­cú­va­nie úda­jov, tak ako to má na mys­li do­ho­vor, ale dá­ta spra­co­vá­va­jú vždy na zá­kla­de pria­me­ho po­ky­nu uží­va­te­ľa – zob­ra­ziť ob­rá­zok, pus­tiť vi­deo, ulo­žiť sú­bor a po­dob­ne.

Pre ove­re­nie správ­nos­ti vy­ššie uve­de­né­ho práv­ne­ho ná­zo­ru, je pot­reb­né pred­sta­viť si jed­not­li­vé us­ta­no­ve­nia § 90 ods. 1 písm. a/ až e/ TP v ap­li­kač­nej praxi.

V prí­pa­de, že po­jem „po­čí­ta­čo­vý sys­tém“ ne­bu­de­me za­mie­ňať s poj­mom „ope­rač­ný sys­tém“, a prí­kaz bu­de nao­zaj vy­dá­va­ný len na pos­ky­to­va­te­ľov webo­vých slu­žieb (prí­pad­ne fy­zic­kých či práv­nic­kých osôb, kto­rých po­čí­ta­čo­vé úda­je nao­zaj de­fi­ní­ciu po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu napĺňa­jú) bu­de mož­né pl­ne ap­li­ko­vať všet­ky us­ta­no­ve­nia § 90 ods. 1 písm. a/ až e/ TP.

Nap­rík­lad:

písm. a/ TP – ta­ké úda­je ucho­va­li a udr­žia­va­li v ce­lis­tvos­ti– pos­ky­to­va­teľ slu­žieb za­bez­pe­čí, aby všet­ky po­ža­do­va­né úda­je (napr. webo­vá strán­ka s det­skou por­nog­ra­fiou) bo­li z jed­not­li­vých dis­ko­vých po­lí zhr­nut­né na jed­no dis­ko­vé po­le a zá­ro­veň ich neu­mož­ní vy­ma­zať pre­vádz­ko­va­te­ľo­vi strán­ky (te­da pre­na­jí­ma­te­ľo­vi webo­vé­ho pries­to­ru), kto­rý by tak mo­hol zma­zať prí­pad­né sto­py svo­jej čin­nos­ti.

písm. b/ TP -umož­ni­li vy­ho­to­ve­nie a po­ne­chanie si kó­pie ta­kých úda­jov – pos­ky­to­va­teľ slu­žieb umož­ní vy­ho­to­ve­nie kó­pie pre OČTK.

písm. c/ TP – zne­mož­ni­li prís­tup k ta­kým úda­jom – pos­ky­to­va­teľ slu­žieb za­bez­pe­čí, aby všet­ky po­ža­do­va­né úda­je (napr. webo­vá strán­ka s det­skou por­nog­ra­fiou) ne­bo­li z inter­ne­to­vé­ho pri­po­je­nia prís­tup­né.

písm. d/ TP – ta­ké úda­je od­strá­ni­li z po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu – pos­ky­to­va­teľ slu­žieb za­bez­pe­čí, aby všet­ky po­ža­do­va­né úda­je (napr. webo­vá strán­ka s det­skou por­nog­ra­fiou) bo­li od­strá­ne­né.

písm. e/ TP -ta­ké úda­je vy­da­li na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia – pos­ky­to­va­teľ slu­žieb za­bez­pe­čí, aby všet­ky po­ža­do­va­né úda­je (napr. webo­vá strán­ka s det­skou por­nog­ra­fiou) bo­la nah­ra­ná na fy­zic­ké mé­dium a vy­da­ná na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia.

Tak­tiež od­se­ky 2 až 5 pred­met­né­ho us­ta­no­ve­nia sa da­jú pl­ne lo­gic­ky a kon­zis­ten­tne ap­li­ko­vať.

V prí­pa­de, že po­jem „po­čí­ta­čo­vý sys­tém“ nes­práv­ne za­me­ní­me s poj­mom „ope­rač­ný sys­tém“ a bu­de­me ap­li­ko­vať pred­met­né us­ta­no­ve­nie na bež­né za­ria­de­nia (mo­bil­ný te­le­fón, do­má­ci po­čí­tač …..), kto­ré sú v dr­žbe ob­vi­ne­né­ho, po­doz­ri­vé­ho, sved­ka, prí­pad­ne iných osôb, dos­tá­va­me sa do si­tuácie, že spl­niť ta­ký­to prí­kaz nie je mož­né, prí­pad­ne, že je to až ab­sur­dné. Lo­gic­ký pred­pok­lad je, že zá­ko­no­dar­ca ne­mal v úmys­le vlo­žiť do Tres­tné­ho po­riad­ku ab­sur­dné a ne­vy­ko­na­teľ­né us­ta­no­ve­nie.

Ako prík­lad mož­no uviesť, že po­žia­dať ob­vi­ne­né­ho pod­ľa § 90 ods. 1 písm. a/ TP, aby ucho­val a udr­žia­val v ce­lis­tvos­ti dô­ka­zy pro­ti ne­mu, kto­ré má ulo­že­né v mo­bil­nom te­le­fó­ne, prí­pad­ne aby zne­mož­nil prís­tup k ta­kým úda­jom, je zjav­ne bez­výs­led­né. Ob­dob­ne by sa da­lo pok­ra­čo­vať aj pri ďal­ších pís­me­nách pred­met­né­ho us­ta­no­ve­nia, a to vrá­ta­ne pís­me­na e/, ke­dy pred­pok­la­dať, že pá­cha­teľ tres­tné­ho či­nu pre pot­re­by OČTK abstra­hu­je dá­ta z mo­bil­né­ho te­le­fó­nu je naiv­né a OČTK ta­kým­to pos­tu­pom zjav­ne ne­za­bez­pe­čí dô­kaz­né pros­tried­ky pre tres­tné ko­na­nie. Zá­ro­veň je pot­reb­né poz­na­me­nať, že bež­ný uží­va­teľ, aj ke­by chcel spolu­pra­co­vať, by ne­bol schop­ný prí­kaz pod­ľa § 90 ods. 1 písm. e/ TP spl­niť a už vô­bec nie vo vzťa­hu k pre­vádz­ko­vým úda­jom. Je­di­ná mož­nosť je od­ov­zdať ce­lé za­ria­de­nie od­bor­ne spô­so­bi­lej oso­be, kto­rá dá­ta z prís­luš­né­ho za­ria­de­nia vie za­bez­pe­čiť.

Zá­ro­veň je pot­reb­né uviesť, že v prí­pa­de prí­ka­zu pod­ľa § 90 TP sa oso­ba, kto­rej sa po­čí­ta­čo­vé úda­je tý­ka­jú (te­da nap­rík­lad oso­ba ma­jú­ca webo­vú strán­ku s extré­mis­tic­kým ob­sa­hom) sa o ta­kom­to opat­re­ní nein­for­mu­je a do­kon­ca pod­ľa § 90 ods. 4 TP sa pos­ky­to­va­te­ľo­vi ta­kých slu­žieb mô­že ulo­žiť po­vin­nosť za­cho­vať v taj­nos­ti opat­re­nia uve­de­né v prí­ka­ze. Ta­ký­to pos­tup vo­či stra­nám ko­na­nia, napr. ob­vi­ne­né­mu je ab­so­lút­ne ne­lo­gic­ký a ne­vy­mo­ži­teľ­ný.

K správ­nos­ti vý­kla­du „po­čí­ta­čo­vý sys­tém“ mož­no uviesť us­ta­no­ve­nia § 247 TZ a nas­le­du­jú­ce, kto­ré bo­li tak­tiež im­ple­men­to­va­né do náš­ho práv­ne­ho po­riad­ku na zá­kla­de vy­ššie ci­to­va­né­ho do­ho­vo­ru o po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­te. V tých­to prí­pa­doch sa zjav­ne nik­to z práv­nic­kej ob­ce nehr­nie do tak ši­ro­ké­ho vý­kla­du poj­mu „po­čí­ta­čo­vý sys­tém“ ako v prí­pa­de § 90 TP. Spô­so­bo­va­lo by to buď ab­sur­dné si­tuácie, ale­bo by sa opä­tov­ne jed­not­li­vé us­ta­no­ve­nia § 247 Tres­tné­ho zá­ko­na a nas­le­du­jú­ce, vô­bec ne­da­li ap­li­ko­vať.

Z vy­ššie uve­de­né­ho vy­plý­va zá­ver, že mo­bil­ný te­le­fón, do­má­ci po­čí­tač a ob­dob­né za­ria­de­nia, nespĺňa­jú de­fi­ní­ciu poj­mu „po­čí­ta­čo­vý sys­tém“ a z uve­de­né­ho dô­vo­du ne­mož­no úda­je z ne­ho vy­žia­dať pos­tu­pom pod­ľa § 90 TP.

Aj v prí­pa­de, že OČTK má zá­ujem len o dá­ta v mo­bil­nom te­le­fó­ne, do­má­com po­čí­ta­či a po­dob­ne a nie o sa­mot­né za­ria­de­nie, (čo je asi väč­ši­na prí­pa­dov) je pot­reb­né pos­tu­po­vať v zmys­le § 89 ods. 1 TP. Te­le­fón, do­má­ci po­čí­tač a ob­dob­né za­ria­de­nie je v da­nom prí­pa­de po­va­žo­va­né v zmys­le § 130 ods. 2 TZ za tech­nic­ký no­sič in­for­má­cie.

DO­HO­VOR O POČÍTA­ČO­VEJ KRI­MI­NA­LI­TE
Bu­da­pešť 23. XI. 2001

Člá­nok 1 – De­fi­ní­cie

Na úče­ly toh­to do­ho­vo­ru

„po­čí­ta­čo­vý sys­tém“ zna­me­ná za­ria­de­nie ale­bo sku­pi­nu vzá­jom­ne pre­po­je­ných ale­bo sú­vi­sia­cich za­ria­de­ní, z kto­rých jed­no za­ria­de­nie ale­bo via­ce­ré za­ria­de­nia vy­ko­ná­va­jú auto­ma­ti­zo­va­né spra­cú­va­nie úda­jov na zá­kla­de prog­ra­mu,
„po­čí­ta­čo­vé úda­je“ zna­me­na­jú zá­znam sku­toč­nos­tí, in­for­má­cií ale­bo poj­mov vo for­me, kto­rá je vhod­ná na spra­co­va­nie v po­čí­ta­čo­vom sys­té­me, vrá­ta­ne prog­ra­mu schop­né­ho spô­so­biť, že po­čí­ta­čo­vý sys­tém vy­ko­ná ur­či­tú čin­nosť,
„pos­ky­to­va­teľ slu­žieb“ zna­me­ná
ve­rej­ný ale­bo súk­rom­ný sub­jekt, kto­rý pos­ky­tu­je pou­ží­va­te­ľom svo­jich slu­žieb mož­nosť ko­mu­ni­ko­vať pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu,
iný sub­jekt, kto­rý spra­cú­va ale­bo ucho­vá­va po­čí­ta­čo­vé úda­je pre ta­kú ko­mu­ni­kač­nú služ­bu ale­bo pre pou­ží­va­te­ľov ta­kej služ­by,
„pre­vádz­ko­vé úda­je“ zna­me­na­jú po­čí­ta­čo­vé úda­je tý­ka­jú­ce sa ko­mu­ni­ká­cie pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu vy­tvo­re­né po­čí­ta­čo­vým sys­té­mom, kto­rý tvo­ril sú­časť ko­mu­ni­kač­né­ho re­ťaz­ca, s uve­de­ním pô­vo­du, cie­ľa, tra­sy, ča­su, dá­tu­mu, ob­je­mu a tr­va­nia ko­mu­ni­ká­cie ale­bo ty­pu služ­by, kto­rá bo­la jej pod­kla­dom.

DO­HO­VOR O POČÍTA­ČO­VEJ KRI­MI­NA­LI­TE
Bu­da­pešť 23. XI. 2001

Pream­bu­la

Člen­ské štá­ty Ra­dy Euró­py a os­tat­né štá­ty, kto­ré sú sig­na­tár­mi toh­to do­ho­vo­ru,

be­rúc do úva­hy, že cie­ľom­Ra­dy Euró­py je do­siah­nuť väč­šiu jed­no­tu me­dzi jej člen­mi,

uz­ná­va­júc vý­znam pod­po­ry spolu­prá­ce s os­tat­ný­mi štát­mi, kto­ré sú zmluv­ný­mi stra­na­mi toh­to do­ho­vo­ru,

súc pres­ved­če­né o pot­re­be prio­rit­né­ho us­ku­toč­ňo­va­nia spo­loč­nej tres­tnej po­li­ti­ky za­me­ra­nej na ochra­nu spo­loč­nos­ti pro­ti po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­te, ok­rem iné­ho pri­ja­tím prís­luš­nej le­gis­la­tí­vy a pod­po­ro­va­ním me­dzi­ná­rod­nej spolu­prá­ce,

uve­do­mu­júc si zá­sad­né zme­ny, kto­ré pri­nies­la di­gi­ta­li­zá­cia, zbli­žo­va­nie a pok­ra­ču­jú­ca glo­ba­li­zá­cia po­čí­ta­čo­vých sie­tí,

súc zne­po­ko­je­né ri­zi­kom, že po­čí­ta­čo­vé sie­te a elek­tro­nic­ké in­for­má­cie mô­žu byť aj zneu­ži­té na pá­chanie tres­tných či­nov a že dô­ka­zy tý­ka­jú­ce sa ta­kých tres­tných či­nov sa mô­žu ucho­vá­vať a pre­ná­šať pros­tred­níc­tvom tých­to sie­tí,

uz­ná­va­júc pot­re­bu spolu­prá­ce me­dzi štát­mi a súk­rom­ným sek­to­rom v bo­ji pro­ti po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­te a pot­re­bu chrá­niť op­ráv­ne­né zá­uj­my pri pou­ží­va­ní a roz­vo­ji in­for­mač­ných tech­no­ló­gií,

dom­nie­va­júc sa, že účin­ný boj pro­ti po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­te vy­ža­du­je zvý­še­nú, rých­lu a dob­re fun­gu­jú­cu me­dzi­ná­rod­nú spolu­prá­cu v tres­tných ve­ciach,

súc pres­ved­če­né, že ten­to do­ho­vor je ne­vyh­nut­ný na od­ra­de­nie od či­nov na­mie­re­ných pro­ti dô­ver­nos­ti, ce­lis­tvos­ti a dos­tup­nos­ti po­čí­ta­čo­vých sys­té­mov, sie­tí a po­čí­ta­čo­vých úda­jov, ako aj pro­ti zneu­ží­va­niu ta­kých sys­té­mov, sie­tí a úda­jov tým, že sa za­bez­pe­čí trest­ný pos­tih sprá­va­nia opí­sa­né­ho v tom­to do­ho­vo­re a ude­lia sa pri­me­ra­né prá­vo­mo­ci na účin­ný boj pro­ti ta­kým tres­tným či­nom, aby sa uľah­či­lo od­ha­ľo­va­nie, vy­šet­ro­va­nie a tres­tné stí­ha­nie na vnút­roš­tát­nych a me­dzi­ná­rod­ných úrov­niach, a že sa us­ta­no­via pos­tu­py umož­ňu­jú­ce rých­lu a spo­ľah­li­vú me­dzi­ná­rod­nú spolu­prá­cu,

s ve­do­mím pot­re­by za­bez­pe­čiť správ­nu rov­no­vá­hu me­dzi zá­uj­ma­mi pre­sa­dzo­va­nia prá­va a reš­pek­to­va­nia zá­klad­ných ľud­ských práv za­kot­ve­ných v Do­ho­vo­re o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd z ro­ku 1950, v Me­dzi­ná­rod­nom pak­te o ob­čian­skych a po­li­tic­kých prá­vach z ro­ku 1966, ako aj v os­tat­ných pou­ži­teľ­ných me­dzi­ná­rod­ných zmlu­vách o ľud­ských prá­vach, kto­ré opä­tov­ne potvr­dzu­jú prá­vo kaž­dé­ho na ná­zo­ry bez za­sa­ho­va­nia, ako aj prá­vo na slo­bo­du pre­ja­vu vrá­ta­ne slo­bo­dy vy­hľa­dá­vať, pri­jí­mať a od­ov­zdá­vať in­for­má­cie a my­šlien­ky kaž­dé­ho dru­hu bez oh­ľa­du na hra­ni­ce a prá­va tý­ka­jú­ce sa reš­pek­to­va­nia súk­ro­mia,

dba­júc aj na prá­vo na ochra­nu osob­ných úda­jov, aké us­ta­no­vu­je nap­rík­lad Do­ho­vor Ra­dy Euró­py č. 108 o ochra­ne jed­not­liv­cov pri auto­ma­ti­zo­va­nom spra­co­va­ní osob­ných úda­jov z ro­ku 1981,

be­rúc do úva­hy Do­ho­vor o prá­vach di­eťa­ťa z ro­ku 1989 a Do­ho­vor Me­dzi­ná­rod­nej or­ga­ni­zá­cie prá­ce o zá­ka­ze a o okam­ži­tých opat­re­niach na od­strá­ne­nie naj­hor­ších fo­riem det­skej prá­ce č. 182 z ro­ku 1999,

so zre­te­ľom na exis­tu­jú­ce do­ho­vo­ry Ra­dy Euró­py o spolu­prá­ci v tres­tnej ob­las­ti, ako aj na po­dob­né zmlu­vy, kto­ré exis­tu­jú me­dzi člen­ský­mi štát­mi Ra­dy Euró­py a iný­mi štát­mi, a zdô­raz­ňu­júc, že zá­me­rom toh­to do­ho­vo­ru je dopl­niť tie­to do­ho­vo­ry tak, aby sa ze­fek­tív­ni­lo vy­šet­ro­va­nie a ko­na­nie pri tres­tných či­noch sú­vi­sia­cich s po­čí­ta­čo­vý­mi sys­té­ma­mi a údaj­mi a aby sa umož­ni­lo zhro­maž­ďo­va­nie dô­ka­zov o tres­tnom či­ne v elek­tro­nic­kej for­me,

ví­ta­júc ne­dáv­ny vý­voj, kto­rý ďa­lej prehl­bu­je me­dzi­ná­rod­né po­ro­zu­me­nie a spolu­prá­cu v bo­ji pro­ti po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­te vrá­ta­ne kro­kov pri­ja­tých Or­ga­ni­zá­ciou Spo­je­ných ná­ro­dov, OECD, Európ­skou úniou a sku­pi­nou štá­tov G8,

od­vo­lá­va­júc sa na od­po­rú­ča­nie Vý­bo­ru mi­nis­trov č. R (85) 10 o prak­tic­kom up­lat­ňo­va­ní Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o vzá­jom­nej po­mo­ci v tres­tných ve­ciach vo vzťa­hu k do­žia­da­niam na od­po­čú­va­nie te­le­ko­mu­ni­ká­cií, od­po­rú­ča­nie č. R (88) 2 o opat­re­niach na boj s pi­rát­stvom v ob­las­ti autor­ských práv a prí­buz­ných práv, od­po­rú­ča­nie č. R (87) 15 up­ra­vu­jú­ce pou­ží­va­nie osob­ných úda­jov v po­li­caj­nom sek­to­re, od­po­rú­ča­nie č. R (95) 4 o ochra­ne osob­ných úda­jov v ob­las­ti te­le­ko­mu­ni­kač­ných slu­žieb s oso­bit­ným za­me­ra­ním na te­le­fón­ne služ­by, ako aj od­po­rú­ča­nie č. R (89) 9 o kri­mi­na­li­te spo­je­nej s po­čí­tač­mi, kto­ré sta­no­vu­je zá­sa­dy pre vnút­roš­tát­nych zá­ko­no­dar­cov tý­ka­jú­ce sa vy­me­dzenia ur­či­tých po­čí­ta­čo­vých tres­tných či­nov, a na od­po­rú­ča­nie č. (95) 13 o prob­lé­moch tres­tné­ho prá­va pro­ces­né­ho spo­je­ných s in­for­mač­nou tech­no­ló­giou,

so zre­te­ľom na re­zo­lú­ciu č. 1 pri­ja­tú európ­sky­mi mi­nis­tra­mi spra­vod­li­vos­ti na ich 21. kon­fe­ren­cii (Pra­ha 10. a 11. jún 1997), kto­rá od­po­ru­či­la, aby Vý­bor mi­nis­trov pod­po­ril prá­cu Európ­ske­ho vý­bo­ru pre prob­lé­my kri­mi­na­li­ty (CDPC) vy­ko­ná­va­nú v ob­las­ti po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­ty s cie­ľom vzá­jom­ne zblí­žiť us­ta­no­ve­nia vnút­roš­tát­ne­ho tres­tné­ho prá­va a umož­niť vy­uži­tie účin­ných pros­tried­kov na vy­šet­ro­va­nie ta­kých tres­tných či­nov, ako aj so zre­te­ľom na re­zo­lú­ciu č. 3 pri­ja­tú na 23. kon­fe­ren­cii európ­skych mi­nis­trov spra­vod­li­vos­ti (Lon­dýn 8. a 9. jún 2000), kto­rá pov­zbu­di­la ro­ku­jú­ce stra­ny, aby pok­ra­čo­va­li vo svo­jom úsi­lí náj­sť vhod­né rie­še­nia a umož­ni­li tak čo naj­väč­šie­mu poč­tu štá­tov stať sa zmluv­ný­mi stra­na­mi do­ho­vo­ru a uz­na­li pot­re­bu rých­le­ho a účin­né­ho sys­té­mu me­dzi­ná­rod­nej spolu­prá­ce, kto­rý ná­le­ži­te zoh­ľad­ní špe­ci­fic­ké po­žia­dav­ky bo­ja pro­ti po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­te,

so zre­te­ľom na Akč­ný plán pri­ja­tý hla­va­mi štá­tov a vlád Ra­dy Euró­py pri príl­eži­tos­ti ich dru­hé­ho sum­mi­tu (Štras­burg 10. – 11. ok­tó­ber 1997) s cie­ľom hľa­dať spo­loč­né od­po­ve­de na vý­voj no­vých in­for­mač­ných tech­no­ló­gií, vy­chá­dza­júc zo štan­dar­dov a hod­nôt Ra­dy Euró­py,

do­hod­li sa tak­to:

Autor: pplk. Ing., Martin Donoval

Podrobenie sa dychovej skúške a zákaz sebaobviňovania

Úvod

Pra­vi­del­nou a ne­vyh­nut­nou sú­čas­ťou slo­ven­ských ciest sú po­li­caj­né hliad­ky, kto­ré v tom­to sme­re vy­ko­ná­va­jú jed­nu zo svo­jich úloh ply­nú­cu zo zá­ko­na č. 171/1993 Z. z. o Po­li­caj­nom zbo­re, a sí­ce do­hlia­dať na bez­peč­nosť a ply­nu­losť ces­tnej pre­máv­ky a spolu­pô­so­biť pri jej ria­de­ní. Sa­moz­rej­mos­ťou jed­not­li­vých kon­trol vy­ko­ná­va­ných u vo­di­čov je spra­vid­la zis­ťo­va­nie mož­nej prí­tom­nos­ti ná­vy­ko­vej lát­ky pri ria­de­ní mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la. Ta­ké­to kon­tro­ly ne­raz kon­čia od­ob­ra­tím vo­dič­ské­ho op­ráv­ne­nia, ulo­že­ním po­ku­ty, či v hor­šom prí­pa­de za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia a ob­vi­ne­ním kon­krét­ne­ho vo­di­ča. Za­znie­va­jú hla­sy, že z ta­ké­ho­to ko­na­nia vo­di­čov sa stá­va ná­rod­ný šport, pri­čom aj sa­mot­ný autor po­va­žu­je to­to ko­na­nie za nep­rí­pus­tné. Cie­ľom toh­to člán­ku je však pou­ká­zať na tren­dy za­zna­me­na­né v za­hra­ni­čí, v rám­ci kto­rých v sú­vis­los­ti s pos­kyt­nu­tím „dy­cho­vej vzor­ky“ vy­stu­pu­je do pop­re­dia zá­sa­da zá­ka­zu se­baob­vi­ňo­va­nia (ne­mo te­ne­tur seip­sum ac­cu­sa­re), a pri kto­rých ne­mož­no vy­lú­čiť, že sa raz sta­nú ak­tuál­ny­mi aj v pod­mien­kach Slo­ven­skej re­pub­li­ky.


1. Z ak­tuál­nej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti v USA

V Spo­je­ných štá­toch ame­ric­kých, v štá­te Geor­gia, to­tiž ta­moj­ší naj­vyš­ší súd (The Sup­re­me Court of Geor­gia) v roz­hod­nu­tí vo ve­ci Ole­vik v. TheS­ta­te(1)z ro­ku 2017, pri­jal zá­ve­ry, pod­ľa kto­rých nú­te­nie oso­by vdých­nuť do prís­tro­ja na zis­ťo­va­nie prí­tom­nos­ti al­ko­ho­lu je se­baob­vi­ňu­jú­cim ak­tom, kto­rý je v roz­po­re s Ústa­vou štá­tu Geor­gia. To­to roz­hod­nu­tie sa sta­lo pre­lo­mo­vým pre­ce­den­som a zme­ni­lo dov­te­daj­ší spô­sob roz­ho­do­va­nia ta­moj­ších sú­dov aj v iných ob­dob­ných prí­pa­doch. Tá­to prax však v ne­dáv­nom ob­do­bí za­šla eš­te ďa­lej, keď Naj­vyš­ší súd štá­tu Geor­gia v roz­hod­nu­tí vo ve­ci Elliott v. The Sta­te(2) z 18. feb­ruára 2019 uvie­dol, že mož­nosť štá­tu pou­žiť od­miet­nu­tie dy­cho­vej skúš­ky ako dô­kaz pro­ti ob­vi­ne­né­mu na hlav­nom po­jed­ná­va­ní je tak­tiež po­ru­še­ním ús­ta­vou ga­ran­to­va­nej ochra­ny pro­ti se­baob­vi­ňo­va­niu. Je pot­reb­né uviesť, že tie­to roz­hod­nu­tia spô­so­bi­li znač­ný roz­ruch naj­mä od­bor­nej ve­rej­nos­ti, a pre­to bu­de za­ují­ma­vé sle­do­vať vý­voj tej­to prob­le­ma­ti­ky v bu­dúc­nos­ti, a to vrá­ta­ne kon­ti­nen­tál­ne­ho práv­ne­ho sys­té­mu. Naj­vyš­ší súd USA (The U. S. Sup­re­me Court) sa v tom­to sme­re dl­ho­do­bo pridr­žia­va lí­nie, pod­ľa kto­rej nú­te­nie oso­by vdých­nuť do prís­tro­ja na zis­ťo­va­nie prí­tom­nos­ti al­ko­ho­lu nie je po­ru­še­ním zá­ka­zu se­baob­vi­ňo­va­nia za­kot­ve­né­ho v V. Do­dat­ku ame­ric­kej ús­ta­vy(3). Ar­gu­men­ty, kto­rý­mi ten­to súd zdô­vod­ňu­je svo­je sta­no­vis­ko, sú v zá­sa­de nas­le­dov­né:

– ve­de­nie mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la je pri­vi­lé­gium, nie prá­vo,

– pos­tup v rám­ci tzv. im­plied con­sent sus­pen­sion, čo je oso­bit­ný druh ko­na­nia pri od­miet­nu­tí dy­cho­vej skúš­ky, pri kto­rom do­chá­dza k od­ob­ra­tiu vo­dič­ské­ho op­ráv­ne­nia (v pod­mien­kach SR je ta­ké­to ko­na­nie po­su­dzo­va­né pod­ľa § 289 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na) má po­va­hu ad­mi­nis­tra­tív­nu a nie rep­re­sív­nu,

– nú­te­nie oso­by k vdých­nu­tiu do prís­tro­ja je me­nej in­va­zív­ny krok ako nú­te­nie k od­ob­ra­tiu vzor­ky kr­vi,

– umož­ňu­je to tzv. dok­trí­na search in­ci­dent to arrest(4)(pre­hliad­ka ako sú­časť za­tknu­tia/za­dr­ža­nia), te­da iný­mi slo­va­mi, že pod­ro­be­nie sa dy­cho­vej skúš­ke je chá­pa­né ako sú­časť pos­tu­pu pri za­sta­ve­ní vo­zid­la a nás­led­nej kon­tro­le, pri­čom vý­zna­mo­vo tú­to dok­trí­nu mož­no v pod­mien­kach SR zrej­me naj­vhod­nej­šie pri­rov­nať k osob­nej pre­hliad­ke pod­ľa § 99 ods. 3, 4 Tres­tné­ho po­riad­ku (ďa­lej len „Tr. por.“)

Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že sa pos­tu­pom ča­su vy­tvo­ri­li dva roz­lič­né poh­ľa­dy na uve­de­nú prob­le­ma­ti­ku, pri­čom je­den z nich po­va­žu­je nú­te­nie pá­cha­te­ľa k pos­kyt­nu­tiu „dy­cho­vej vzor­ky“ za proti­ús­tav­né, dru­hý však prin­ci­piál­ne po­va­žu­je jaz­du pod vply­vom al­ko­ho­lu (DUI – dri­ving un­der in­fluen­ce) za na­toľ­ko nep­rí­pus­tné ko­na­nie, že po­ru­še­nie ús­ta­vy za tým ne­vi­dí, resp. ako­by v tom­to sme­re priz­ná­val vý­nim­ku z ús­tav­nej ochra­ny.



2. Zá­sa­da zá­ka­zu se­baob­vi­ňo­va­nia

Uve­de­ná zá­sa­da zoh­rá­va v tres­tnom pro­ce­se nes­mier­ne vý­znam­nú úlo­hu a je sú­čas­ťou kaž­dé­ho de­mok­ra­tic­ké­ho práv­ne­ho po­riad­ku, ne­vy­ní­ma­júc ten slo­ven­ský. Svo­je vy­jad­re­nie tak im­pli­cit­ne na­chá­dza v čl. 47 ods. 1 Ústa­vy SR, resp. čl. 37 ods. 1 Lis­ti­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd, kto­ré za­kot­vu­jú prá­vo na od­op­re­tie vý­po­ve­de. V zá­klad­ných pred­pi­soch tres­tné­ho prá­va tú­to zá­sa­du na­chá­dza­me vy­jad­re­nú pop­ri § 2 ods. 10 Tr. por.(vy­hľa­dá­va­cia zá­sa­da), pod­ľa kto­ré­ho: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie. Dô­ka­zy ob­sta­rá­va­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti. ….,“ aj v us­ta­no­ve­ní § 2 ods. 12 Tr. por., ozna­čo­va­nom aj ako zá­sa­da zá­kon­nos­ti do­ka­zo­va­nia(5), pod­ľa kto­ré­ho „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom …“. Uve­de­né us­ta­no­ve­nia sú vy­jad­re­ním to­ho, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ma­jú po­vin­nosť sa­mi vy­hľa­dá­vať sku­toč­nos­ti pot­reb­né pre tres­tné ko­na­nie. Mož­no te­da uza­vrieť, že zá­sa­da zá­ka­zu se­baob­vi­ňo­va­nia vy­jad­ru­je po­vin­nosť štá­tu ob­jas­ňo­vať tres­tné či­ny, zhro­maž­ďo­vať dô­ka­zy a preu­ká­zať vi­nu bez to­ho, aby nú­til po­doz­ri­vé ale­bo ob­vi­ne­né oso­by k priz­na­niu či pos­kyt­nu­tiu dô­ka­zov o svo­jej tres­tnej čin­nos­ti. Ako pí­še C. Bec­ca­ria, je „pro­ti sa­mot­nej pri­ro­dze­nos­ti, aby sa ob­vi­ne­ný ih­neď sám ob­ža­lo­val.“(6)

Po­vin­nosť reš­pek­to­vať tú­to zá­sa­du pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku vy­plý­va tak­tiež aj z jej me­dzi­ná­rod­ných zá­väz­kov, a to pre­dov­šet­kým z čl. 6 Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv. Z hľa­dis­ka je­ho ob­sa­hu tu na­chá­dza­me dve op­ráv­ne­nia ko­reš­pon­du­jú­ce so zá­sa­dou zá­ka­zu in­kri­mi­ná­cie vlas­tnej oso­by, a to prá­vo ml­čať a prá­vo ne­po­die­ľať sa na vlas­tnom ob­vi­ne­ní. Re­zo­lú­cia XV. Me­dzi­ná­rod­né­ho kon­gre­su tres­tné­ho prá­va priš­la tak­tiež so zá­ve­rom, že „Nik­to nie je po­vin­ný ak­tív­nym spô­so­bom pris­pieť, pria­mo ale­bo ne­pria­mo, k vlas­tné­mu od­sú­de­niu.“(7)

K prak­tic­kej ap­li­ká­cii jed­not­li­vých us­ta­no­ve­ní je pot­reb­né uviesť, že uve­de­nú zá­sa­du je pot­reb­né vy­kla­dať exten­zív­ne, a pre­to sa dom­nie­vam, že us­ta­no­ve­nia § 121 ods. 1, 2 Tr. por. resp. § 130 ods. 2 Tr. por. (prá­vo od­miet­nuť vy­po­ve­dať) je nut­né ana­lo­gic­ky vzťa­ho­vať na aké­koľ­vek ak­tív­ne ko­na­nie, kto­ré sa vy­ža­du­je od ob­vi­ne­né­ho, príp. sved­ka. Zá­kaz se­baob­vi­ňo­va­nia by to­tiž ne­mal byť li­mi­to­va­ný iba na vý­po­veď, ale za­hŕňať akú­koľ­vek for­mu ak­ti­vi­ty (napr. skúš­ka pís­ma, pos­kyt­nu­tie hes­la a pod.). Ústav­nej ochra­ne pro­ti se­baob­vi­ňo­va­niu je to­tiž pot­reb­né dať pred­nosť aj vte­dy, ak by to v tom-kto­rom ko­na­ní moh­lo viesť k dô­kaz­nej nú­dzi(8).



3. Sú­čas­ná prax v Slo­ven­skej re­pub­li­ke

Z ame­ric­ké­ho kon­ti­nen­tu sa pre­to te­raz pre­suň­me na Slo­ven­sko. Pod­ľa ak­tuál­nej práv­nej úp­ra­vy je ko­na­nie pá­cha­te­ľa v po­do­be ve­de­nia mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la pod vply­vom al­ko­ho­lu kva­li­fi­ko­va­né jed­nak ap­li­ká­ciou zá­ko­na č. 372/1990 Zb. o pries­tup­koch a v prí­pa­de prek­ro­če­nia hra­ni­ce 1 pro­mi­le je ta­ké­to ko­na­nie kva­li­fi­ko­va­né pod­ľa § 289 Tres­tné­ho zá­ko­na (ďa­lej len „Tr. zák.“)ako trest­ný čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky.

Pod­ľa § 289 ods. 1 Tr. zák. „Kto vy­ko­ná­va v sta­ve vy­lu­ču­jú­com spô­so­bi­losť, kto­rý si pri­vo­dil vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky, za­mes­tna­nie ale­bo inú čin­nosť, pri kto­rých by mo­hol oh­ro­ziť ži­vot ale­bo zdra­vie ľu­dí ale­bo spô­so­biť znač­nú ško­du na ma­jet­ku, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na je­den rok.“ To­to us­ta­no­ve­nie te­da pos­ti­hu­je ko­na­nie, ke­dy je pri vý­ko­ne ur­či­tej čin­nos­ti ale­bo za­mes­tna­nia zis­te­ná prí­tom­nosť ná­vy­ko­vej lát­ky. Pod­ľa § 289 ods. 2 Tr. zák. „Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pot­res­tá, kto sa pri vý­ko­ne za­mes­tna­nia ale­bo inej čin­nos­ti uve­de­nej v od­se­ku 1 od­miet­ne pod­ro­biť vy­šet­re­niu na zis­te­nie ná­vy­ko­vej lát­ky, kto­ré sa vy­ko­ná­va dy­cho­vou skúš­kou ale­bo orien­tač­ným tes­to­va­cím prís­tro­jom, ale­bo sa od­miet­ne pod­ro­biť le­kár­ske­mu vy­šet­re­niu od­be­rom a vy­šet­re­ním kr­vi ale­bo iné­ho bio­lo­gic­ké­ho ma­te­riá­lu, či nie je ov­plyv­ne­ný ná­vy­ko­vou lát­kou, ho­ci by to pri vy­šet­re­ní ne­bo­lo spo­je­né s ne­bez­pe­čen­stvom pre je­ho zdra­vie.“Tým­to us­ta­no­ve­ním je sa­mos­tat­nou zá­klad­nou skut­ko­vou pod­sta­tou pos­ti­ho­va­né ko­na­nie spo­čí­va­jú­ce v od­miet­nu­tí pod­ro­be­nia sa zis­ťo­va­niu prí­tom­nos­ti ná­vy­ko­vej lát­ky, ke­dy sa auto­ma­tic­ky pre­zu­mu­je si­tuácia, ako ke­by prí­tom­nosť ná­vy­ko­vej lát­ky bo­la reál­ne zis­te­ná. Ďal­šie dva od­se­ky uve­de­né­ho pa­rag­ra­fu tvo­ria tak­tiež sa­mos­tat­né skut­ko­vé pod­sta­ty, av­šak pre úče­ly toh­to člán­ku ich nie je pot­reb­né bliž­šie ro­zo­be­rať.

V prí­pa­de dy­cho­vej skúš­ky tak ide o veľ­mi vý­znam­ný, a v pod­sta­te je­di­ný roz­ho­du­jú­ci a us­ved­ču­jú­ci dô­kaz, kto­rý dos­ta­toč­ne preu­ka­zu­je vi­nu pá­cha­te­ľa, čo zvy­čaj­ne umož­ňu­je po­dob­né prí­pa­dy pre­jed­nať pos­tu­pom pod­ľa § 204 Tr. por. (su­perrých­le ko­na­nie). Je­di­ným úče­lom vdých­nu­tia do prís­tro­ja je tak pos­kyt­núť dô­kaz, kto­rý mô­že byť nás­led­ne pou­ži­tý pro­ti da­nej oso­be, pri­čom sa od tej­to oso­by cel­kom zjav­ne vy­ža­du­je ak­tív­ne ko­na­nie. Ak dôj­de k od­miet­nu­tiu, nas­tá­va fik­cia zis­te­nia prí­tom­nos­ti ná­vy­ko­vej lát­ky a nás­led­ný pos­tih. Ak to te­da zhr­nie­me, s is­tou dáv­kou zve­li­če­nia by sa da­lo uviesť, že štát oso­be neu­mož­ňu­je reali­zo­vať jej ús­tav­ne ga­ran­to­va­né prá­vo, ba do­kon­ca ju za reali­zá­ciu toh­to prá­va tres­tá. Ne­mu­sí ísť a sa­moz­rej­me ani nej­de o nú­te­nie v po­do­be hro­zieb ako sú po­ku­ty ale­bo od­ob­ra­tie vo­dič­ské­ho op­ráv­ne­nia. V tom­to prí­pa­de pos­ta­ču­je vi­sia­ca hroz­ba tres­tnop­ráv­ne­ho pos­ti­hu pod­ľa § 289 ods. 2 Tr. zák., kto­rá je evi­den­tne dos­ta­toč­ne pres­ved­či­vá k pod­ro­be­niu sa dy­cho­vej skúš­ke.



4. K mož­nos­tiam bu­dú­cej práv­nej úp­ra­vy

Bu­de pre­to za­ují­ma­vé sle­do­vať, či sa nie­ke­dy s ta­kou­to ar­gu­men­tá­ciou bu­dú mu­sieť za­obe­rať aj OČTK a sú­dy v Slo­ven­skej re­pub­li­ke a ako sa v ta­kom prí­pa­de s uve­de­nou zá­le­ži­tos­ťou vy­spo­ria­da­jú. Nie je tiež mož­né vy­lú­čiť, že v ur­či­tom ča­so­vom ho­ri­zon­te bu­de nut­né pris­tú­piť aj k úp­ra­ve sú­čas­nej le­gis­la­tí­vy.

Z poh­ľa­du auto­ra ako je­den z mož­ných návr­hov pri­chá­dza do úva­hy vy­ho­to­vo­vať v rám­ci dy­cho­vej skúš­ky zá­pis­ni­cu o jej vy­ko­na­ní,vrá­ta­ne ná­le­ži­té­ho pou­če­nia o vý­zna­me dy­cho­vej skúš­ky ako i o prá­ve neob­vi­ňo­vať sám se­ba, kto­rej sú­čas­ťou by bol aj súh­las kon­tro­lo­va­nej oso­by, aby bo­lo zrej­mé, že dy­cho­vá skúš­ka bo­la vy­ko­na­ná na zá­kla­de jej súh­la­su a dob­ro­voľ­ne. V prí­pa­de od­miet­nu­tia pod­ro­biť sa dy­cho­vej skúš­ke by vzhľa­dom na exis­ten­ciu dô­vod­né­ho po­doz­re­nia z tres­tné­ho či­nu nas­le­do­va­lo za­dr­ža­nie a prí­kaz po­li­caj­ta so súh­la­som pro­ku­rá­to­ra na vy­ko­na­nie od­be­ru kr­vnej vzor­ky pod­ľa § 155 ods. 2 a 4 Tr. por. (vrá­ta­ne do­čas­né­ho od­ňa­tia vo­dič­ské­ho op­ráv­ne­nia), čím bu­de sa­moz­rej­me za­brá­ne­né da­nej oso­be pok­ra­čo­vať v ďal­šej jaz­de. Od­ob­ra­tie vzor­ky kr­vi to­tiž mož­no pod­ra­diť pod tzv. non com­mu­ni­ca­ti­ve act (úkon pa­sív­nej, neak­tív­nej po­va­hy)(9), te­da ako úkon, ku kto­ré­ho str­pe­niu mož­no ob­vi­ne­né­ho do­nu­co­vať bez to­ho, aby bol po­ru­še­ný zá­kaz do­nu­co­va­nia k se­baob­vi­ňo­va­niu. Ako uvie­dol Ústav­ný súd Čes­kej re­pub­li­ky, „na úko­ny … spo­čí­va­jú­ce v od­ob­ra­tí pa­cho­vej sto­py, od­ob­ra­tí vzor­ky vla­sov a bu­kál­ne­ho ste­ru, kto­rých cie­ľom je zís­ka­nie ob­jek­tív­ne exis­tu­jú­cich dô­ka­zov pre fo­rén­zne vy­šet­re­nia, a kto­ré ne­vy­ža­du­jú ak­tív­ne ko­na­nie ob­vi­ne­né­ho ale­bo po­doz­ri­vé­ho,ale ibastr­pe­nie ich vy­ko­na­nia, ne­mož­no po­ze­rať ako na úko­ny, kto­rý­mi by bol ob­vi­ne­ný či po­doz­ri­vý do­nu­co­va­ný k ús­tav­ne nep­rí­pus­tné­mu se­baob­vi­ňo­va­niu.“(sta­no­vis­ko Pl. ÚS-st 30/10 z 30.11.2010). Naz­na­če­ným pos­tu­pom by tak bo­lo mož­né vy­hnúť sa mož­nej ús­tav­nej ne­sú­lad­nos­ti do­po­siaľ za­uží­va­nej praxe.

Zá­ver

Pre­dos­tre­tý člá­nok v žiad­nom prí­pa­de ne­mal am­bí­ciu zne­va­žo­vať sú­čas­né nas­ta­ve­nie práv­nej úp­ra­vy. Pred­sta­vu­je iba pros­tú ap­li­ká­ciu všeo­bec­ne plat­nej práv­nej zá­sa­dy na kon­krét­ny prí­pad a upo­zor­ňu­je, že vzhľa­dom na niek­to­ré roz­ho­do­va­cie tren­dy mô­že po­dob­ná si­tuácia nas­tať aj u nás. Je pre­to aj is­tým ape­lom k za­mys­le­niu sa, či nie je pot­reb­né do ur­či­tej mie­ry up­ra­viť do­te­raj­šie le­gis­la­tív­ne za­kot­ve­nie zis­ťo­va­nia prí­tom­nos­ti ná­vy­ko­vej lát­ky. Ako to­tiž bo­lo naz­na­če­né, ak­tuál­ne už mož­no ba­dať prik­lá­ňa­nie sa niek­to­rých (za­hra­nič­ných) súd­nych in­šti­tú­cií k vy­hod­no­te­niu za­uží­va­ných pos­tu­pov ako ús­tav­ne neudr­ža­teľ­ných. Autor bu­de tak­tiež vďač­ný za aké­koľ­vek ná­zo­ry os­tat­ných ko­le­gov z práv­nej teórie i praxe a ich poh­ľad na té­mu, kto­rá je pred­me­tom toh­to člán­ku.

Poznámky

  • 1) Bliž­šie poz­ri: Ole­vik v. The Sta­te, S17A0738. Dos­tup­né na: https://www.leag­le.com/de­ci­sion/in­ga­co20171016142
  • 2) Bliž­šie poz­ri: Elliot v. The Sta­te, S18A1204. Dos­tup­né na: https://law.jus­tia.com/ca­ses/geor­gia/sup­re­me-court/2019/s18a1204.html
  • 3) Dos­lov­né zne­nie V. Do­dat­ku Ústa­vy USA: „No per­son shallbe­held to answer­for a ca­pi­tal, or ot­herwisein­fa­mous­cri­me, un­less on a pre­sen­tment or in­dic­tment of a Grand Ju­ry, except in ca­se­sa­ri­sing in the­land or na­val­for­ces, or in the­Mi­li­tia, when in ac­tual­servic­e in ti­me of War or pub­lic­dan­ger; nor shalla­ny per­son be­sub­jec­tfor­the­sa­meof­fen­ce to betwice­put in jeo­par­dy of li­fe or limb; nor shallbe­com­pelled in anyc­ri­mi­nal­ca­se to be a wit­nes­sa­gain­sthim­self, nor be­dep­ri­ved of li­fe, li­ber­ty, or pro­per­ty, wit­hout­duep­ro­cess of law; nor shallpri­va­tep­ro­per­ty­be­ta­ken­for­pub­li­cu­se, wit­hout just com­pen­sa­tion.“
  • 4) Bliž­šie poz­ri: Charles­ton Cri­mi­nal­De­fen­se: DUI Breath Test And Rig­htA­gain­stSelf-In­cri­mi­na­tion.(19.02.2019) Dos­tup­né na: https://www.gbslawfirm.com/dui-breath-tests-and-the-right-against-self-in­cri­mi­na­tion/
  • 5) KO­LESÁR, J.: Per­spek­tí­vy do­ka­zo­va­nia v tres­tnom ko­na­ní s dô­ra­zom na zna­lec­ké do­ka­zo­va­nie. Prie­vi­dza: Ci­ti­com, 2010, s. 20.
  • 6) BEC­CA­RIA, C.: O zlo­či­noch a tres­toch. Bra­tis­la­va: Kallig­ram, 2009. s. 110.
  • 7) Od­po­rú­ča­nie č. 20 Re­zo­lú­cie (Re­so­lu­tion of the­Fif­teenth Inter­na­tio­nal Con­gress of Pe­nalLaw, Rio de Ja­nei­ro, 4 – 10 Sep­tem­ber 1994)
  • 8) HOLLÄNDER, P.: Zrod a sú­čas­nosť prin­cí­pu ne­mo te­ne­tur (hypo­stá­zia jed­né­ho zá­klad­né­ho prá­va). In: HUL­LA, P.; TICHÝ, L. (ed.): Prin­cíp spra­vod­li­vos­ti v tres­tnom a správ­nom súd­nom ko­na­ní. Pe­zi­nok: Jus­tič­ná aka­dé­mia, 2016. s. 29.
  • 9) Tam­tiež, s. 34.

Autor: Mgr., Patrik Jokeľ

Legalizácia príjmu z trestnej činnosti a uloženie finančných prostriedkov na bankovom účte (aplikačné problémy)

V ap­li­kač­nej praxi sa vy­sky­tu­jú prob­lé­my, kto­ré sa tý­ka­jú vý­kla­du zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie pri­jí­mu z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 ods. 1 Tr. zák. a sú­vi­sia s uk­la­da­ním fi­nan­čných pros­tried­kov na účet v ban­ke.

Vý­kla­do­vý prob­lém spo­čí­va hlav­ne v tom, že nie je vždy zrej­mé, kde (akým ko­na­ním) kon­čí hlav­ný trest­ný čin, z kto­ré­ho bol prí­jem (či vec) zis­ka­ný a čo je eš­te je­ho sú­čas­ťou a ke­dy (akým ko­na­ním) už za­čí­na trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti.

V praxi mož­no vy­sle­do­vať v zá­sa­de dva prís­tu­py tý­ka­jú­ce sa rie­še­nia naz­na­če­né­ho prob­lé­mu.

1/ ši­ro­ký vý­klad – pre kto­rý je cha­rak­te­ris­tic­ké to, že za le­ga­li­zá­ciu príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti (pra­nie špi­na­vých pe­ňa­zí) po­va­žu­je akú­koľ­vek nás­led­nú dis­po­zí­ciu s príj­mom (ve­cou) po­chá­dza­jú­cou z tres­tnej čin­nos­ti, kto­rá nad­vä­zu­je na spá­chanie hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu. Tre­ba po­ve­dať, že ten­to vý­kla­do­vý prís­tup za­čí­na v praxi pre­va­žo­vať.

Ide tu v pod­sta­te o po­sú­de­nie otáz­ky, či mož­no ulo­že­nie tzv. pria­mych vý­no­sov z tres­tnej čin­nos­ti na ban­ko­vý účet po­va­žo­vať za trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti a prí­pad­ne za akých okol­nos­tí sa tak mô­že stať, res­pek­tí­ve, či ide o sú­časť hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu.

Mož­no uviesť prík­lad z praxe, v kto­rom pá­cha­teľ zís­kal tres­tným či­nom pod­vo­du neh­nu­teľ­nosť, kto­rú nás­led­ne pre­dal a fi­nan­čné pros­tried­ky za jej pre­daj si ulo­žil na svo­jom ban­ko­vom úč­te. Ro­van­ko tak mož­no spo­me­núť prí­pad, v kto­rom pá­cha­teľ zís­ka­val fi­nan­čné pros­tried­ky pre­da­jom drog a nás­led­ne si fi­nan­čné pros­tried­ky uk­la­dal na svo­jom ban­ko­vom úč­te.

Širo­ký vý­klad skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mov z tres­tnej čin­nos­ti v da­ných tres­tných ve­ciach spô­so­bil, že ko­na­nie pá­cha­te­ľa spo­čí­va­jú­ce v ulo­že­ní si fi­nan­čných pros­tried­kov zís­ka­ných tres­tnou čin­nos­ťou na ban­ko­vý účet (pria­mych vý­no­sov z tres­tnej čin­nos­ti) bo­lo po­va­žo­va­né za sa­mos­tat­ný sku­tok, kto­rý bol práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 ods. 1 písm. b) Tr. zák. (znak „dr­ží“) a nad­vä­zo­val na hlav­ný trest­ný čin (pod­vo­du, či dro­go­vý trest­ný čin pros­tred­níc­tvom, kto­ré­ho bol prí­jem zís­ka­ný).

Ta­ké­to ši­ro­ké po­ňa­tie vý­kla­du skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti ne­po­va­žu­jem za správ­ne.

2/ zú­že­ný vý­klad – kto­rý vy­chá­dza z to­ho, že tres­tným či­nom le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti (pra­ním špi­na­vých pe­ňa­zí) ne­mô­že byť aká­koľ­vek dis­po­zí­cia s príj­mom, či ve­ca­mi po­chá­dza­jú­ci­mi z tres­tnej čin­nos­ti, na­koľ­ko to­mu brá­ni ná­ve­tie us­ta­no­ve­nia § 233 ods. 1 Tr. zák., kto­ré pred­pok­la­dá, že pá­cha­teľ vy­ko­ná proti­práv­ne ko­na­nie, kto­ré bu­de spô­so­bi­lé za­ta­jiť exis­ten­ciu príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti ale­bo ve­ci, za­kryť ich pô­vod v tres­tnej čin­nos­ti, ich ur­če­nie, či pou­ži­tie na spá­chanie tres­tné­ho či­nu.

Ale­bo po­ve­da­né inak, me­dzi príj­mom po­chá­dza­jú­cim z tres­tnej čin­nos­ti a je­ho „náv­ra­tom“ do obe­hu už v zdan­li­vo le­gál­nej po­do­be mu­sí byť ur­či­tý me­dzis­tu­peň (kon­krét­ne ko­na­nie) a prá­ve až to­to ko­na­nie je mož­né po­va­žo­vať za trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príij­mu z tres­tnej čin­nos­ti v zmys­le § 233 Tr. zák.

Po­kiaľ si vy­po­mô­že­me ter­mí­nom „pra­nie špi­na­vých pe­ňa­zí“, tak me­dzi príj­mom zís­ka­ným z tres­tnej čin­nos­ti a je­ho „pre­me­nou“ na prí­jem le­gál­ny mu­sí byť „práč­ka“ (kto­rá mu­sí prať) a prá­ve tá­to „práč­ka, či pra­nie“ je ko­na­ním, kto­ré napĺňa zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti. Prá­ve pre­to sa le­ga­li­zá­cii príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti ho­vo­rí aj pra­nie špi­na­vých pe­ňa­zí, na­koľ­ko prí­jem po­chá­dza­jú­ci z tres­tnej čin­nos­ti mu­sí prejsť ur­či­tý­mi for­ma­mi (pos­tup­mi, fá­za­mi), kto­ré z ne­ho zmy­ju proti­práv­nosť.

Ak ap­li­ku­je­me ten­to vý­kla­do­vý prís­tup na vy­ššie uve­de­né prí­pa­dy, tak po­tom mu­sí­me dos­pieť k zá­ve­ru, že len ulo­že­nie fi­nan­čných pros­tried­kov zís­ka­ných tres­tnou čin­nos­ťou na ban­ko­vý účet, sa­mé oso­be, ne­mô­že byť le­ga­li­zá­ciou v zmys­le zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 233 Tr. zák., pre­to­že tou­to dis­po­zí­ciou ne­do­chá­dza k za­ta­jo­va­niu exis­ten­cie ta­ké­ho­to príj­mu, ani k za­kry­tiu pô­vo­du v tres­tnej čin­nos­ti a ani k ur­če­niu, či pou­ži­tiu ta­ké­ho­to príj­mu na spá­chanie tres­tné­ho či­nu.

Ulo­že­nie, či od­lo­že­nie fi­nan­čných pros­tried­kov na účet v ban­ke, bez ďal­šie­ho, pre­to nie je mož­né po­va­žo­vať za le­ga­li­zá­ciu príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti v zmys­le § 233 Tr. zák., pre­to­že tu chý­ba „práč­ka, či pra­nie“, t. j. ko­na­nie, kto­ré­ho cie­ľom (úmys­lom) by bo­lo „pre­me­niť“ ne­le­gál­ne zís­ka­né fi­nan­čné pros­tried­ky na fi­nan­čné pros­tried­ky le­gál­ne. Iba umies­tne­ním ne­le­gál­ne zís­ka­ných fi­nan­čných pros­tried­kov na ban­ko­vý účet ne­do­chá­dza k pre­me­ne fi­nan­čných pros­tried­kov z ne­le­gál­nych na le­gál­ne, te­da len vy­uži­tie úč­tu v ban­ke na „us­klad­ňo­va­nie“ ne­le­gál­ne zís­ka­ných fi­nan­čných pros­tried­kov nes­pô­so­bu­je, že sa stá­va­jú (zdan­li­vo) le­gál­ny­mi.

Ak si nap­rík­lad dí­ler drog ulo­ží na svo­jom ban­ko­vom úč­te pe­nia­ze zís­ka­né za pre­daj drog, tak tá­to dis­po­zí­cia neu­ro­bí z ne­le­gál­ne­ho príj­mu le­gál­ny prí­jem, na­koľ­ko pôj­de stá­le o pe­nia­ze zís­ka­né z pre­da­ja drog, kto­ré sa nes­ta­nú le­gál­ny­mi len pre­to, že sú vlo­že­né na ban­ko­vý účet. Rov­na­ko tak le­ga­li­zá­ciou nie je, ak si dí­ler drog po­ne­chá fi­nan­čné pros­tried­ky zís­ka­né za pre­daj drog do­ma, kde si ich scho­vá nap­rík­lad v tre­zo­re a nás­led­ne sú náj­de­né pri do­mo­vej pre­hliad­ke.

Som ná­zo­ru, že ta­ké­to umies­tne­nie fi­nan­čných pros­tried­kov zís­ka­ných z tres­tnej čin­nos­ti na úče­te v ban­ke, sa­mé oso­be, nie je no­vým (ďal­ším, sa­mos­tat­ným) skut­kom, kto­rý by mal byť práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 Tr. zák., ale ide o sú­časť hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu (nap­rík­lad pod­vo­du, či dro­go­vé­ho tres­tné­ho či­nu a prí­pad­ne aj ich kva­li­fi­ko­va­ných skut­ko­vých pod­stát), t. j. ide o fá­zu do­kon­čo­va­nia už do­ko­na­né­ho hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu, zo spá­chania kto­ré­ho bol zís­ka­ný prí­jem.

Na stra­ne dru­hej však tre­ba uviesť, že vlo­že­nie fi­nan­čných pros­tried­kov zís­ka­ných z tres­tnej čin­nos­ti na účet v ban­ke mô­že byť pr­vá eta­pa (fá­za) le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti (t. j. „práč­ky“ ako sa­mos­tat­né­ho skut­ku, kto­rý by už mo­hol napĺňať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 233 Tr. zák.). Nap­rík­lad, pá­cha­teľ le­gál­ne vy­ko­ná­va pod­ni­ka­teľ­skú čin­nosť, pri­čom pre­vádz­ku­je noč­ný pod­nik, v kto­rom, ok­rem iné­ho, pre­dá­va aj dro­gy s tým, že fi­nan­čné pros­tried­ky zís­ka­va tak le­gál­nym spô­so­bom (pre­vádz­ka noč­né­ho pod­ni­ku) ako aj tres­tnou čin­nos­ťou (pre­daj drog náv­štev­ní­kom noč­né­ho pod­ni­ku). Ak si pá­cha­teľ nás­led­ne fi­nan­čné pros­tried­ky zís­ka­né z pre­da­ja drog vlo­ží na svoj pod­ni­ka­teľ­ský účet a bu­de dek­la­ro­vať, že ide o prí­jem z je­ho pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti a tak­to zmie­ša prí­jem zís­ka­ný z tres­tnej čin­nos­ti s príj­mom le­gál­nym, po­tom by sa tu už da­lo ho­vo­riť o sa­mos­tat­nom skut­ku, kto­rý nad­vä­zu­je na hlav­ný trest­ný čin a kto­rý napĺňa zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 Tr. zák., s tým, že „práč­kou“ kto­rá ne­le­gál­ny prí­jem z drog „vy­pra­la“ by bo­lo prá­ve vy­uži­tie le­gál­ne vy­ko­ná­va­nej pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti, zmie­ša­nie ne­le­gál­nych príj­mov s le­gál­ny­mi a nás­led­ne aj zda­ne­nie tak­to zmie­ša­ných príj­mov.

Z hľa­dis­ka zmie­ša­va­nia ne­le­gál­nych príj­mov s príj­ma­mi le­gál­ny­mi mož­no uviesť aj prí­pad z praxe, v kto­rom iš­lo o trest­ný čin pre­vá­dzač­stva, kto­rý bol pá­cha­ný aj za po­mo­ci sku­pi­ny taxiká­rov, kto­rí si príj­my zís­ka­né z pre­vá­dzania osôb cez štát­ne hra­ni­ce zmie­ša­va­li so svo­ji­mi le­gál­ne zís­ka­ný­mi príj­ma­mi za pre­vádz­ko­va­nie čin­nos­ťi taxiká­rov. Aj tu sa dá ho­vo­riť o sa­mos­tat­ných skut­koch a sa­mos­ta­ných tres­tných či­noch, keď je­den zo skut­kov bol ur­če­ný na zís­ka­va­nie fi­nan­čných pros­treid­kov z tres­tnej čin­nos­ti a dru­hý zo skut­kov bol ur­če­ný na pre­me­nu tak­to zís­ka­ných fi­nan­čných pros­tried­kov na fi­nan­čné pros­tried­ky le­gál­ne.

Po­kiaľ ide o ďal­šie mož­né spô­so­by vy­uží­va­nia ban­ko­vých úč­tov na le­ga­li­zá­ciu príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti, tak mož­no spo­me­núť aj prí­pad, v kto­rom bol úrad­ní­ko­vi pos­kyt­nu­tý úp­la­tok, kto­rý vlo­žil na ban­ko­vý účet ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, kto­rú ov­lá­dal pros­tred­níc­tvom tzv. bie­le­ho ko­ňa, pri­čom nás­led­ne úrad­ník uzat­vo­ril s tou­to ob­chod­nou spo­loč­nos­ťou zmlu­vu o pos­ky­to­va­ní po­ra­den­ských (kon­zul­tač­ných) slu­žieb a ob­chod­ná spo­loč­nosť mu fak­tic­ky vy­plá­ca­la pos­tup­ne (me­sač­ne) úp­la­tok ako od­me­nu za pos­ky­to­va­nie po­ra­den­ských slu­žieb, kto­ré úrad­ník nás­led­ne evi­do­val ako svoj prí­jem po­die­la­ha­jú­ci da­ni.

Ak by však bol úrad­ni­ko­vi pos­ky­to­va­ný úp­la­tok tak, že pos­ky­to­va­teľ úp­lat­ku by úp­la­tok pria­mo vlo­žil do ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, kto­rá by ním bo­la ov­lá­da­ná, a nás­led­ne by doš­lo k uzat­vo­re­niu zmlu­vy o po­ra­den­ských služ­bách me­dzi tou­to ob­chod­nou spo­loč­nos­ťou a úrad­ní­kom s tým, že úp­la­tok by bol prie­bež­ne úrad­ní­ko­vi vy­plá­ca­ný ako od­me­na za (fik­tív­ne) pos­ky­to­va­né po­ra­den­ské služ­by (fak­tic­ky by bol úrad­ník dl­ho­do­bo pla­te­ný pos­ky­to­va­te­ľom úp­lat­ku), po­tom by iš­lo iba o spô­sob pá­chania hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu (tres­tné­ho či­nu pri­jí­ma­nia úlat­ku) a neš­lo by ale­bo aj o trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti.

Ako trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti bo­li v praxi správ­ne kva­li­fi­ko­va­né ko­na­nia, v kto­rých pá­cha­teľ od­ov­zdal fi­nan­čné pros­tried­ky zís­ka­né tres­tným či­nom svo­jim ro­di­čom (tí si ich vlo­ži­li na svoj ban­ko­vý účet a dek­la­ro­va­li, že ide o ich ús­po­ry) a nás­led­ne za ne na­do­bud­li neh­nu­teľ­nosť, kto­rú po­tom pre­vied­li na pá­cha­te­ľa ako dar. Rov­na­ko je le­ga­li­zá­ciou príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti aj ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rý vlo­ží fi­nan­čné pros­tried­ky zís­ka­né tres­tnou čin­nos­ťou do ob­chod­nej spo­loč­nos­ti (res­pek­tí­ve na účet inej fy­zic­kej oso­by) a nás­led­ne ich obdr­ží späť ako pô­žič­ku, pri kto­rej je do­hod­nu­tá dl­há do­ba náv­rat­nos­ti a po­dob­ne.

Ban­ko­vé úč­ty mô­žu byť vy­uží­va­né aj na za­stie­ra­nie sku­toč­né­ho pô­vo­du fi­nan­nčých pros­tried­kov. Nap­rík­lad, za­stie­rať sku­toč­ný pô­vod fi­nan­čných pros­tried­kov je mož­né aj opa­ko­va­ný­mi pre­vod­mi fi­nan­čných pros­tried­kov me­dzi rôz­ny­mi ban­ko­vý­mi sub­jek­tmi a to ne­zried­ka aj v rôz­nych štá­toch a rôz­ny­mi spô­sob­mi (poz­ri pri­me­ra­ne k uve­de­né­mu nap­rík­lad uz­ne­se­nie Mes­tské­ho sú­du v Pra­he zo dňa 03.08.2011 sp. zn. 7To/286/2011). Nap­rík­lad pre­vá­dzanie fi­nan­čných pros­tried­kov cez via­ce­ro ban­ko­vých úč­tov, roz­de­le­nie fi­nan­čných pros­tried­kov na via­ce­ré men­šie plat­by, kto­ré sme­ru­jú na via­ce­ré ban­ko­vé úč­ty via­ce­rých osôb, kto­ré sú umies­tne­né v rôz­nych štá­toch (pre­chá­dza­jú me­dzi ban­ko­vý­mi úč­ta­mi pod rôz­ny­mi dek­la­ro­va­ný­mi zá­mien­ka­mi), pre­na­jí­ma­nie si ban­ko­vých úč­tov od rôz­nych (bez­prob­lé­mo­vých, kri­mi­nál­ne ne­zá­vad­ných osôb) pros­tred­níc­tvom kto­rých sa reali­zu­jú rôz­ne pre­vo­dy fi­nan­čných pros­tried­kov a to za pro­ví­zie pre ma­ji­te­ľa úč­tu a po­dob­ne.

Za­ují­ma­vou prob­le­ma­ti­kou je po­su­dzo­va­nie tres­tných či­nov da­ňo­vé­ho pod­vo­du, kto­ré sú pá­cha­né pros­tred­níc­tvom re­ťa­ze ob­chod­ných spo­loč­nos­tí s tým, že pos­led­ná ob­chod­ná spo­loč­nosť v re­ťa­zi žia­da neop­ráv­ne­ne ná­rok na vrá­te­nie DPH. Aby bo­lo vy­vo­la­né zda­nie sku­toč­né­ho vy­ko­ná­va­nia pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti me­dzi ob­chod­ný­mi spo­loč­nos­ťa­mi, kto­ré sú za­po­je­né do re­ťa­ze, vy­čle­ní pá­cha­teľ ur­či­tý ob­jem fi­nan­čných pros­tried­kov, kto­rý­mi dis­po­nu­je z vy­ko­ná­va­nia svo­jej le­gál­nej čin­nos­ti, pri­čom ten­to ob­jem fi­nan­čných pros­tried­kov nás­led­ne obie­ha me­dzi ban­ko­vý­mi úč­ta­mi ob­chod­ných spo­loč­nos­tí a tak­to sa dek­la­ru­je, že ur­či­tý to­var bol sku­toč­ne pre­dá­va­ný a na­ku­po­va­ný, t. j., že zda­ni­teľ­né pl­ne­nia me­dzi ob­chod­ný­mi spo­loč­nos­ťa­mi riad­ne pre­beh­li a bo­li aj riad­ne za­pla­te­né. Ta­ké­to vlo­že­nie fi­nan­čných pros­tried­kov „do obe­hu“ me­dzi ban­ko­vý­mi úč­ta­mi spriaz­ne­ných ob­chod­ných spo­loč­nos­tí bý­va­lo vždy v praxi práv­ne kva­li­fi­ko­va­né ako sú­časť tres­tné­ho či­nu da­ňo­vé­ho pod­vo­du, ako spô­sob je­ho spá­chania. V pos­led­nej do­be však po­lí­cia za­ča­la ta­ký­to obeh fi­nan­čných pros­tried­kov me­dzi ban­ko­vý­mi úč­ta­mi práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti, te­da ako sa­mos­tat­ný sku­tok, od­liš­ný od tres­tné­ho či­nu da­ňo­vé­ho pod­vo­du. V prí­pa­de, ak fi­nan­čné pros­tried­ky po­sie­la­né do obe­hu me­dzi ban­ko­vý­mi úč­ta­mi ob­chod­ných spo­loč­nos­tí po­chá­dza­jú z le­gál­nej čin­nos­ti (čo bo­lo do­po­siaľ v praxi pra­vid­lom), po­tom je nes­práv­ne kva­li­fi­ko­vať ta­ké­to ko­na­nie ako trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti, na­koľ­ko tu ide o pra­vý opak le­ga­li­zá­cie. Do obe­hu sú to­tiž po­sie­la­né „čis­té“ le­gál­ne pe­nia­ze, kto­ré sa až svo­jim obe­hom na ban­ko­vých úč­toch me­dzi ob­chod­ný­mi spo­loč­nos­ťa­mi z dô­vo­du pá­chania tres­tnej čin­nos­ti „za­špi­nia“. Nej­de tu pre­to o „pra­nie špi­na­vých pe­ňa­zí“, ale ide skôr o „za­špi­ne­nie čis­tých pe­ňa­zí“. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je v ta­kých­to prí­pa­doch nut­né po­va­žo­vať spo­me­nu­té ko­na­nie aj na­ďa­lej za sú­časť da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu.

Zá­ver:

Pred­pok­la­dom vy­vo­dzo­va­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti pá­cha­te­ľa za spá­chanie tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 Tr. zák. bu­de

a) pri­már­ne preu­ká­za­nie to­ho, že doš­lo k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu (tzv. hlav­ný trest­ný čin) a že ur­či­tá ma­jet­ko­vá hod­no­ta bo­la zís­ka­ná tým­to hlav­ným tres­tným či­nom, čo vy­plý­va zo zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 233 ods. 1 Tr. zák., kto­ré vy­ža­du­jú, aby iš­lo o prí­jem ale­bo vec po­chá­dza­jú­ce z tres­tnej čin­nos­ti. Z hľa­dis­ka do­ka­zo­va­nia sa ne­vy­ža­du­je, aby ten­to hlav­ný trest­ný čin spá­cha­la tá is­tá oso­ba ako nás­led­nú le­ga­li­zá­ciu; do­kon­ca ne­mu­sí prísť ani k od­sú­de­niu pá­cha­te­ľa za spá­chanie hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu, nap­rík­lad pá­cha­teľ hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu ne­mô­že byť uz­na­ný za vin­né­ho, pre­to­že zom­rel, hlav­ný trest­ný čin je preml­ča­ný, ne­po­da­ri­lo sa zis­tiť, kto­rá kon­krét­na oso­ba sa hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu do­pus­ti­la a po­dob­ne. Aj v ta­kých­to prí­pa­doch však bu­de ne­vyh­nut­ným preu­ká­zať pri ve­de­ní tres­tné­ho stí­ha­nia pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti, že doš­lo k spá­chaniu kon­krét­ne­ho hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu. Nie je však vy­lú­če­né ani to, aby hlav­ný trest­ný čin a trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­la aj jed­na a tá is­tá oso­ba. Nap­ro­ti to­mu, vzá­jom­ný vzťah hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu a tres­tné­ho či­nu po­diel­nic­tva je za­lo­že­ný na tom, že tres­tné­ho či­nu po­diel­nic­tva sa nik­dy ne­mô­že do­pus­tiť pá­cha­teľ hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu, t. j. tres­tné­ho či­nu, kto­rý sám zís­kal vec tres­tnou čin­nos­ťou,

b) a nás­led­ne, že ta­kou­to ma­jet­ko­vou hod­no­tou zís­ka­nou tres­tnou čin­nos­ťou nak­la­dal pá­cha­teľ spô­so­bom uve­de­ným v us­ta­no­ve­ní § 233 ods. 1 Tr. zák. Z hľa­dis­ka za­vi­ne­nia sa pri tres­tnom či­ne le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti vy­ža­du­je úmy­sel­né za­vi­ne­nie (pos­ta­čí aj za­vi­ne­nie v ne­pria­mom úmys­le). Po­kiaľ však ide o ve­do­mosť oso­by, kto­rá sa do­púš­ťa tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti, tak, ak je od­liš­ná od pá­cha­te­ľa hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu, ne­mu­sí ve­dieť, akým kon­krét­nym spô­so­bom bol spá­cha­ný hlav­ný trest­ný čin, kto­ré­ho vý­nos je ňou le­ga­li­zo­va­ný. Pos­ta­čí ak má as­poň hru­bú pred­sta­vu o tom, že príj­my s kto­rý­mi dis­po­nu­je a kto­ré „pe­rie“ po­chá­dza­jú z tres­tnej čin­nos­ti. Sú­čas­ťou skut­ku, v kto­rom je vi­de­ný trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 Tr. zák. mu­sí byť aj skut­ko­vá okol­nosť, z kto­rej vy­plý­va, že le­ga­li­zo­va­ný prí­jem bol zís­ka­ný tres­tnou čin­nos­ťou (nap­rík­lad pros­tred­níc­tvom pod­vo­du a po­dob­ne).

Tá­to prá­ca bo­la pod­po­ro­va­ná Agen­tú­rou na pod­po­ru vý­sku­mu a vý­vo­ja na zá­kla­de Zmlu­vy č. APVV-15-0272.

Autor: JUDr., Peter Šamko

Kriminalistické avízo – časť V. Daňové trestné činy

Autor v pos­led­nom člán­ku mi­ni sé­rie tý­ka­jú­cej sa kri­mi­na­lis­tic­ké­ho prib­lí­že­nia efek­ti­vi­ty tres­tné­ho ko­na­nia pri­ne­sie krat­ší po­pu­la­ri­zač­ný člá­nok tý­ka­jú­ci sa hos­po­dár­skej tres­tnej čin­nos­ti, v kto­rej je ob­siah­nu­tá aj da­ňo­vá tres­tná čin­nosť, kto­rej sa autor po­ve­nu­je bliž­šie.

Pred sa­mot­ným prib­lí­že­ním autor uve­die, že vy­chá­dza­júc zo šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľov po­lí­cie(1) vy­plý­va, že v ob­do­bí ro­kov 2006 – 2018 bo­lo na út­va­roch PZ ozná­me­né proti­práv­ne ko­na­nie hos­po­dár­skej tres­tnej čin­nos­ti v cel­ko­vom roz­sa­hu 2,864 mld. €. Sa­mot­ný su­cho­pád­ny údaj pred­sta­vu­je su­mu, kto­rá sa rov­ná 3,19% HDP(za rok 2018(2)) a te­da je to viac ako roč­ný roz­po­čet ce­lé­ho Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR (2,400 mld. €(3)). Z uve­de­né­ho úda­ja si mô­že­me uro­biť as­poň hru­bú pred­sta­vu o roz­sa­hu zod­po­ved­nos­ti, kto­rú­ma­jú prís­luš­né štát­ne or­gá­ny ako po­lí­cia, pro­ku­ra­tú­ra, sú­dy ako aj da­ňo­vá sprá­va a iné. V nas­le­du­jú­cich riad­koch si tie­to su­my roz­de­lí­me na drob­né a po­zrie­me sa, ako s tou­to zve­re­nou zod­po­ved­nos­ťou nak­la­da­jú prís­luš­né or­gá­ny.

Pre pot­re­by člán­ku bu­de­me vy­chá­dzať z Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rý za hos­po­dár­sku tres­tnú čin­nosť(4)po­va­žu­je tres­tné či­ny uve­de­né v § 250 – 283 TZ. V ob­do­bí 2006-2018 po­lí­cia pre­je­dá­va­la 73.745 prí­pa­dov hos­po­dár­skej tres­tnej čin­nos­ti, čo pred­sta­vu­je 6,3% cel­ko­vé­ho ná­pa­du tres­tných či­nov. Z uve­de­né­ho kor­pu­su pro­ku­ra­tú­ra(5) pos­tu­po­va­la v 17.778 prí­pa­doch a sú­dy vy­ba­vo­va­li 9.367 tres­tných ve­cí (údaj sa ne­tý­ka poč­tu sú­dom od­sú­de­ných), te­da sú­dy sa za­obe­ra­li len 12,7% prí­pa­dov evi­do­va­ných po­lí­ciou. V sé­rií člán­kov sme uvá­dza­li údaj tzv. ško­do­vosť, kto­rá sa pri hos­po­dár­skej tres­tnej čin­nos­ti po­hy­bu­je na úrov­ni38.842,-€/TČ/rok, čo je z hľa­dis­ka zis­ko­vos­ti op­ro­ti iným tres­tným či­nom nad­prie­mer (prie­mer­ná ško­do­vať v SR je 7.031,69,-€/TČ/rok). Pri bliž­šom poh­ľa­de na hos­po­dár­sku tres­tnú čin­nosť, však mož­no pou­ká­zať na jej rôz­no­ro­dosť.Ob­sa­hu­je to­tiž tres­tné či­ny pro­ti prie­my­sel­ným a autor­ským prá­vam (2%), tres­tné či­ny oh­ro­zu­jú­ce tr­ho­vú eko­no­mi­ku(1%), tres­tné či­ny pro­ti hos­po­dár­skej dis­cip­lí­ne (3%) a tres­tné či­ny pro­ti me­ne a da­ňo­vé tres­tné či­ny (s po­die­lom 94% z poč­tu hos­po­dár­skych tres­tných či­nov). Ak by sme si všim­li len sku­pi­nu:„tres­tné či­ny pro­ti me­ne a da­ňo­vé tres­tné či­ny“,tak v tej ma­jú tres­tné či­ny da­ňo­vé­po­diel 69% a tres­tné či­ny pro­ti me­ne po­diel 31%. Su­ma su­má­rum, ak sa ba­ví­me o hos­po­dár­skej tres­tnej čin­nos­ti z hľa­dis­ka ozná­me­né­ho­ná­pa­du tres­tných či­nov, tak sa zo 61% ba­ví­me čis­to o da­ňo­vej tres­tnej čin­nos­ti. Z hľa­dis­ka ozná­me­nej ško­dy je to zhru­ba ob­dob­ne.

Z kor­pu­su hos­po­dár­skej tres­tnej čin­nos­ti si bliž­šie ro­zo­be­rie­me da­ňo­vé tres­tné ve­ci, kto­rých po­lí­cia pre­je­dá­va­la 46.198 prí­pa­dov s cel­ko­vou ško­dou 1,382 mld. €, te­da ško­do­vos­ťda­ňo­vých tres­tných ve­cí je na úrov­ni 29.910,-€/TČ/rok. Z cel­ko­vé­ho poč­tu 46.198 tres­tných ve­cí nás­led­ne po­lí­cia pre­jed­ná­va­la 11.202 ve­cí a pred súd sa dos­ta­lo len 5.313 tres­tných ve­cí, čo pred­sta­vu­je 11,5% ná­pa­du tres­tných ve­cí na út­va­roch PZ.Z po­li­caj­nej šta­tis­ti­ky mož­no uviesť, že kým prie­mer­ná ob­jas­ne­nosť, bo­la všeo­bec­ne na úrov­ni 51,27%, po­lí­cií sa po­da­ri­lo ob­jas­niť prie­mer­ne až 43,1 % prí­pa­dov z da­ňo­vej tres­tnej čin­nos­ti. V kon­co­vom ro­ku 2018 bol ten­to po­mer 60,6%(všeo­bec­ná) a 58,42% (da­ňo­vá), čo si jed­noz­nač­ne za­slu­hu­je veľ­ké uz­na­nie, len že …ako sme si už zo sé­rie člán­kov zvyk­li, zďa­le­ka nie všet­ky úda­je za­slu­hu­jú uz­na­nie.

§ 278 ne­zap­la­te­nie da­ne a pois­tné­ho

V da­nej tres­tnej čin­nos­ti­po­lí­cia v sle­do­va­nom ob­do­bí evi­do­va­la cel­ko­vo 17.008 tres­tných ve­cí, z kto­rých pod­ľa vlas­tných úda­jov do­sa­ho­va­la prie­mer­nú ob­jas­ne­nosť na úrov­ni 47,4%/roč­ne. Za zmien­ku sto­jí, že v po­čia­toč­nom ro­ku bo­la ob­jas­ne­nosť 42,65% pri­čom v kon­co­vom ro­ku až 63,56%. Cel­ko­vá ško­da je na úrov­ni 193,7 mil. €. Ško­do­vosť je te­da na úrov­ni 11.391,-€/TČ/rok. Z poč­tu 17.008 tres­tných ve­cí reali­zo­va­ných po­lí­ciou, pro­ku­ra­tú­ra rie­ši­la 4.298 tres­tných ve­cí a sú­dy len 2.510 tres­tných ve­cí.

Po­lí­cia v tom­to ob­do­bí stí­ha­la 7.825 osôb, z kto­rých pro­ku­ra­tú­ra pos­tu­po­va­la pro­ti 4.244 stí­ha­ným, pri­čom súd od­sú­dil 2.538 osôb. Úspeš­nosť ža­lob­cov je te­da na úrov­ni 59,8%.

§ 277 neod­ve­de­nie da­ne a pois­tné­ho

Naj­po­čet­nej­ší da­ňo­vý trest­ný čin u nás pred­sta­vu­je po­mer­ne pa­ra­dox­ný trest­ný čin z hľa­dis­ka kri­mi­na­lis­tic­kých úda­jov. V roz­me­dzí ro­kov 2006-2018 bo­lo na út­va­roch PZ evi­do­va­ných spo­lu 23.125 (!)tres­tných či­nov, čo v da­nom ob­do­bí pred­sta­vo­va­lo prib­liž­ne 2% cel­ko­vé­ho ná­pa­du. Cel­ko­vá ško­da však pred­sta­vu­je su­mu 0,514mld. €, čot­vo­rí až 6,72% po­diel na cel­ko­vej ško­de(!).Ško­do­vosť tres­tné­ho či­nu pred­sta­vu­je 22.255,-€/TČ/rok. Z oh­rom­né­ho čís­la 23.125 tres­tných či­nov, kto­ré rie­ši­la po­lí­cia bo­lo pro­ku­ra­tú­rou rie­še­ných len 3.984 prí­pa­dov, čo pred­sta­vu­je len 17 % z prí­pa­dov evi­do­va­ných po­lí­ciou.

Av­šak ani to­to čís­lo nie je z hľa­dis­ka spra­co­va­nie ná­pa­du ko­neč­né. Pred súd sa dos­ta­lo 1.551 tres­tných ve­cí(!), te­da len 6,7% ve­cí rie­še­ných na út­va­roch PZ. Po­čet tres­tných ve­cí sa­moz­rej­me nie je sme­ro­daj­ný. Skús­me pre­to poh­ľad na poč­ty stí­ha­ných osôb. Kým po­lí­cia pre da­ný trest­ný čin v da­nom ob­do­bí stí­ha­la až 19.651(!) osôb, pro­ku­ra­tú­ra stí­ha­la len 3.960 (len 20%), nás­led­ne sa pred súd pos­ta­vi­lo 1.671 osôb (8,5% stí­ha­ných) z kto­rých sú­dy od­sú­di­li 1.435 osôb (7,3% stí­ha­ných). Či je už uve­de­nás­ku­toč­nosť vý­sled­kom ná­ru­ži­vej ap­li­ká­cie od­klo­nov tres­tné­ho ko­na­nia ale­bo aj iných fak­to­rov za zmien­ku tiež sto­jí, že „ús­peš­nosť“ ža­lob­cov, sa po­hy­bu­je na ob­di­vu­hod­nej úrov­ni tak­mer 86%. Lep­šie po­cho­pe­nie si však vy­ža­du­je aj iný údaj, a to ob­jas­ne­nosť zo stra­ny PZ, kto­rú­dek­la­ru­je na nad­prie­mer­nej úrov­ni 63,78%/rok. Za­ují­ma­vos­ťou je, že kým v po­čia­toč­nom ro­ku 2006 bo­la ob­jas­ne­nosť na úrov­ni len 30,91% v ro­ku 2018 to bo­lo až na neu­ve­ri­teľ­nej úrov­ni 84,11% (!).

Z uve­de­ných pa­ra­doxných uka­zo­va­te­ľov by sme moh­li usu­dzo­vať, že z vý­raz­ne pre­važ­nej mie­ry už nie je cie­ľom tres­tné­ho ko­na­nia to čo je uvá­dza­né v § 1 Tres­tné­ho po­riad­ku a te­da: aby bo­li tres­tné či­ny ná­le­ži­té zis­te­nie a ich pá­cha­te­lia pod­ľa zá­ko­na spra­vod­li­vo pot­res­ta­ní.

Aby by sme si to zhr­nu­li; 2% ná­pa­du tres­tných či­nov vy­pro­du­ku­je až 6,72 % ško­dy. Z nich po­lí­cia ob­jas­ní 63,78%, pri­čom súd od­sú­di len 7,3% zo stí­ha­ných pá­cha­te­ľov.

§ 277a da­ňo­vý pod­vod – dr­tič­ka DPH-čka­rov

Pred sa­mot­ným hod­no­te­ním je pot­reb­né pri­po­me­núť, že us­ta­no­ve­nie § 277a da­ňo­vý pod­vod bol do Tres­tné­ho zá­ko­na za­ra­de­ný no­ve­lou č. 246/2012 s účin­nos­ťou od 01.10.2012. Neuš­ko­dí za­ci­to­va­nie z dô­vo­do­vej sprá­vy: „S oh­ľa­dom na po­žia­dav­ky ap­li­kač­nej praxe sa za­vá­dza no­vá skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu „da­ňo­vé­ho pod­vo­du“. Ide o úp­ra­vu vy­ňa­tú z pô­vod­né­ho zne­nia § 277, kto­rej sys­te­ma­tic­ké a ob­sa­ho­vé za­ra­de­nie do § 277 je mož­né s oh­ľa­dom na do­te­raj­šiu prax hod­no­tiť ako nev­hod­né. Z hľa­dis­ka konštruk­cie skut­ko­vej pod­sta­ty je tá­to up­ra­ve­ná ana­lo­gic­ky ako os­tat­né tres­tné či­ny da­ňo­vé, a to jak z hľa­dis­ka kva­li­fi­kač­ných mo­men­tov, tak aj z hľa­dis­ka tres­tných sa­dzieb“(6). Mi­mo­cho­dom 01.01.2012 vzni­kol Kri­mi­nál­ny úrad Fi­nan­čnej sprá­vy(7) a 01.12.2012 vznik­la NA­KA za úče­lom zvý­še­nia „efek­ti­vi­ty slu­žob­nej čin­nos­ti na úse­ku bo­ja pro­ti tres­tnej čin­nos­ti, kto­rá svo­jim cha­rak­te­rom pred­sta­vu­je naj­zá­važ­nej­šie for­my tres­tných de­lik­tov…“(8)

UPO­ZOR­NE­NIE: Pre správ­ne po­cho­pe­nie je dô­le­ži­té uviesť, že exis­tu­je dô­vod­ný pred­pok­lad, že pri niž­šie uve­de­ných vý­sled­koch do­chá­dza k vý­znam­né­mu skres­le­niu a to v po­do­be tzv. po­su­nu[9]. Mož­no pred­pok­la­dať, že na do­ka­zo­va­nie mi­mo­riad­ne ná­roč­nej a roz­sia­hlej tres­tnej čin­nos­ti napr. „ka­ru­se­lo­vých“ pod­vo­dov je pot­reb­né aj roz­siah­le, nie­koľ­ko (asi aj de­siat­ky) roč­né vy­šet­ro­va­nie. Až bu­dúc­nosť uká­že či dôj­de k ohú­re­niu ale­bo roz­ča­ro­va­niu ve­rej­nos­ti pri spät­nom hod­no­te­ní efek­ti­vi­ty. Pred­sa len ob­do­bie 2012-2019 ne­mu­sí byť z hľa­dis­ka čin­nos­ti elit­né­ho út­va­ru dos­ta­toč­ne sme­ro­daj­né. Aj na­priek uve­de­né­mu kon­šta­to­va­niu pred­sta­vu­jú pre­zen­to­va­né úda­je štar­to­va­ciu čia­ru od kto­rej je pot­reb­né pri hod­no­te­ní efek­ti­vi­ty vy­chá­dzať. Uve­de­nou tres­tnom čin­nos­ťou sa za­obe­rá 8 pra­co­vísk Kraj­ských ria­di­teľstiev PZ, Kri­mi­nál­ny úrad Fi­nan­čnej sprá­vy, Ná­rod­ná kri­mi­nál­na agen­tú­ra.

V tom­to ob­do­bí sa po­lí­cia SR za­obe­ra­la do­ko­py len 538 tres­tný­mi ve­ca­mi (len tie o kto­rých sa doz­ve­de­la!) čo je prie­mer­ne 77 prí­pa­dov/roč­ne a pri kto­rých zá­ro­veň evi­do­va­la cel­ko­vú ško­du len(!) vo vý­ške 60,84 mil. €(10). Zo sa­mot­né­ho ná­pa­du a po­my­sel­ne aj zo ško­dy, po­lí­cia prie­mer­ne ob­jas­ni­la tres­tné či­ny na úrov­ni úbo­hých 21,73%/rok, čo je len na 1/2 úrov­ni op­ro­ti prie­mer­nej ob­jas­ne­nos­ti hos­po­dár­skej tres­tnej čin­nos­ti. Z tej­to mi­zer­nej ob­jas­ne­nos­ti sa nás­led­ne pro­ku­ra­tú­ra za­obe­ra­la cel­ko­vo 296 prí­pad­mi, z kto­rých sa do­kon­ca 67 dos­ta­lo pred súd (cca 10 prí­pa­dov roč­ne).

Z hľa­dis­ka poč­tu stí­ha­ných osôb mož­no uviesť, že­po­lí­cia stí­ha­la 387 pá­cha­te­ľov, nás­led­ne pro­ku­ra­tú­ra stí­ha­la 295 osôb a pred sa­mot­ný súd sa dos­ta­lo 104 osôb z kto­rých súd, pod­ľa úda­jov pro­ku­ra­tú­ry(11)od­sú­dil 92 osôb, čo pred­sta­vu­je prie­mer­ne 13 od­sú­de­ných/roč­ne. Úspeš­nosť ža­lob­cov je „zá­had­ných“ 88,45%. Ak by sme chce­li byť na prís­luš­ní­kov špe­cia­li­zo­va­ných út­va­rov a pro­ku­rá­to­rov prís­ni, tak by sme moh­li kon­šta­to­vať, že sú schop­ní preu­ká­zať vi­nu len v 23,7% pá­cha­te­ľov, o kto­rých sú pres­ved­če­ní, že sku­tok spá­cha­li (vznies­li ob­vi­ne­nie). Prie­mer­ná ško­do­vosť pri da­nom dru­hu tres­tnej čin­nos­ti pred­sta­vu­je113.091,-€/TČ/rok. V ob­do­bí 2013 – 2018 po­lí­cia stí­ha­la cel­ko­vo 334.534 osôb pri­čom, pre trest­ný čin da­ňo­vý pod­vod z toh­to poč­tu stí­ha­la len 0,12% všet­kých stí­ha­ných.

Autor pou­ži­je tro­chu li­te­rár­nej fan­tá­zie a roz­rá­ta ško­du na po­čet evi­do­va­ných tres­tných ve­cík­de zis­tí­me, že vďa­ka/na­priek sú­čas­né­mu nas­ta­ve­niu stí­ha­nia toh­to dru­hu tres­tnej čin­nos­ti „elit­ný­mi“ út­var­mi pre­tie­klo po­me­dzi prs­ty OČTK zo 73,47 mil. € až 57,5 mil. €. Sa­moz­rej­me za vy­si­mu­lo­va­né­ho pred­pok­la­du, že v prí­pa­doch v kto­rých súd od­sú­dil pá­cha­te­ľov, tí­to bez akých­koľ­vek prob­lé­mov ih­neď vy­pla­ti­li vznik­nu­tú ško­du. Maj­me na pa­mä­ti, že sa stá­le ba­ví­me len o tres­tných či­noch, o kto­rých sa tie­to út­va­ry doz­ve­de­li(12). Uve­de­ný prík­lad je sa­moz­rej­me čis­to fik­tív­ny a slú­ži len na ob­ry­so­vé zo­rien­to­va­nie či­ta­te­ľa v nas­ta­ve­niach sú­čas­né­ho sys­té­mu bo­ja s tou­to tres­tnou čin­nos­ťou.

Na zá­ver

Hos­po­dár­ska tres­tná čin­nosť pred­sta­vu­je z hľa­dis­ka ve­rej­né­ho zá­uj­mu mi­mo­riad­ne zá­važ­nú tres­tnú čin­nosť. Zá­važ­nosť podtr­hu­je, „priaz­ni­vý“ po­mer me­dzi mož­nos­ťou obo­ha­te­nia sa zo stra­ny pá­cha­te­ľa a z dl­ho­do­bé­ho poh­ľa­du, chro­nic­ky sla­bou schop­nos­ťou štá­tu pos­tih­núť to­to ko­na­nie(13) a to nie len kvô­li vy­so­kej la­ten­tnos­ti pá­chania toh­to dru­hu tres­tnej čin­nos­ti.

Z hľa­dis­ka da­ňo­vej tres­tnej čin­nos­ti, autor kon­šta­tu­je, že tres­tné ko­na­nie už dáv­no ne­vys­tu­pu­je ako ul­ti­ma ra­tio a ply­nu­le skĺzlo do „re­tai­lu“. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sa pri niek­to­rých dru­hoch tres­tnej čin­nos­ti ako nap­rík­lad neod­ve­de­nie da­ne a pois­tné­ho či ne­zap­la­te­nie da­ne a pois­tné­ho „vďa­ka“ for­mál­ne­mu chá­pa­niu skut­ko­vej pod­sta­ty ne­cha­li stiah­nuť do po­do­by „kvá­zi exekuč­nej zlož­ky“, kde cie­ľom tres­tné­ho ko­na­nia nie je za­me­dzenie ďal­šej tres­tnej čin­nos­ti, či náp­ra­ve pá­cha­te­ľa, ale us­po­ko­je­nie poh­ľa­dá­vok štá­tu či pois­ťov­ní. Tre­ba však po­ve­dať, že aj to nie veľ­mi efek­tív­nou zlož­kou. Čias­toč­ný po­diel vi­ny na tom má sa­mot­ný zá­ko­no­dar­ca, kto­rý neochot­ne a ur­či­te nie v tem­pe zlep­šo­val pros­tried­ky da­ňo­vej sprá­vy a rad­šej sa us­po­ko­jil s kri­mi­na­li­zá­ciou da­ňo­vých de­lik­tov, čím sa zby­toč­ne za­hl­co­val jus­tič­ný a po­li­caj­ný apa­rát. Zá­ko­no­dar­ca však nie je je­di­ný ne­kom­pe­tent­ný v re­ťaz­ci. Svoj po­diel na tom ne­sú aj prís­luš­né or­gá­ny a ich zria­ďo­va­te­lia, kto­rí na­mies­to zlep­šo­va­nia pro­ce­sov a vlas­tných ka­pa­cít čas­tok­rát vy­tvá­ra­li „pseu­do“ elit­né út­va­ry/od­de­le­nia(14), kto­rých fun­kčnosť je dl­ho­do­bo pod úrov­ňou všeo­bec­ných út­va­rov[15]. Za zmien­ku sto­jí nap­rík­lad po­rov­na­nie ús­peš­nos­ti pri ob­jas­ňo­va­ní da­ňo­vé­ho pod­vo­du a neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho. Kým (do ro­ku 2012) skut­ko­vá pod­sta­ta § 277 „ob­sa­ho­va­la aj da­ňo­vo pod­vod­né ko­na­nie“ bo­la ob­jas­ne­nosť na po­mer­ne ob­stoj­nej úrov­ni (2006-2011 52 %); po vy­čle­ne­ní da­ňo­vé­ho pod­vo­du stúp­la (2012 – 2018 72%). Vy­ňa­té da­ňo­vo pod­vod­né ko­na­nie prev­za­li špe­cia­li­zo­va­né út­va­ry, a to nie len NA­KA. Pred­pok­lad, že tie­to út­va­ry bu­dú vďa­ka lep­šie­mu tech­nic­ké­mu zá­ze­miu, vy­so­ko od­bor­né­mu per­so­nál­ne­mu substrá­tu či pro­fe­sio­nál­ne­mu ma­naž­men­tu efek­tív­nej­šie stí­hať mi­mo­riad­ne zá­važ­né tres­tné či­ny da­ňo­vé­ho cha­rak­te­ru sa za­tiaľ preu­ká­za­li iba na úrov­ni ob­jas­ne­nos­ti tých­to út­va­rov tj. nee­lit­ných 25%, či skôr na ich dek­la­ro­va­nej schop­nos­ti preu­ká­zať vi­nu stí­ha­ných pred sú­dom a to 23,7% pá­cha­te­ľov o kto­rých sú pres­ved­če­ní, že sa skut­ku do­pus­ti­li, čo skôr nas­ved­ču­je, že niek­to­ré út­va­ry/od­de­le­nia sú skôr,veľ­mi špe­ciál­ne ako vy­so­ko špe­cia­li­zo­va­né.

Epi­lóg k sé­rií člán­kov

Autor, by ne­rád uzat­vo­ril sé­riu člán­kov o šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľoch ve­dec­ky, pre­to v prí­pa­de zá­uj­mu oh­ľad­ne cie­ľov, vý­zna­mu, pos­tu­pu spra­co­va­nia úda­jov a pod. od­ká­že zve­da­vé­ho či­ta­te­ľa na úvod­ný člá­nok(16). Po­čas sé­rie autor pos­ky­to­val či­ta­te­ľo­vi dos­ta­toč­ný pries­tor k vlas­tným úva­hám a zá­ve­rom pri­čom,ob­čas­ne pos­ky­tol aj vlas­tné. Na zá­ver by sa chcel po­de­liť s či­ta­te­ľom o ur­či­té pos­tre­hy, kto­ré autor na­do­bu­dol pri spra­co­va­ní prob­le­ma­ti­ky a to jed­nak pre pot­re­by svo­jej ri­go­róz­nej prá­ce a nás­led­né­ho apen­dixu v po­do­be pred­lo­že­nej sé­rie člán­kov. Pred ich pub­li­ká­ciou, ale od­ci­tu­je na zá­ver ko­le­gu, mjr. Voj­tu­ša :„Z uve­de­ných úda­jov vy­plý­va, pri ap­li­ká­cií na­mi navr­hnu­tých kri­té­rií, že vý­sled­ná ob­jas­ne­nosť z hľa­dis­ka elas­ti­ci­ty ne­má ta­ký jed­noz­nač­ný prie­beh ako v prí­pa­de ob­jas­ne­nos­ti, kto­rá od ro­ku 2006 vy­ka­zu­je sys­te­ma­tic­ký ná­rast. Vy­po­čí­ta­né koe­fi­cien­ty elas­ti­ci­ty uka­zu­jú, že vý­sled­ky vo vzťa­hu k úrov­ni ob­jas­ne­nos­ti mož­no po­va­žo­vať za efek­tív­ne iba v ro­koch 2001,2005,2009,2011,2012 a 2013. V os­tat­ných ro­koch bo­li zme­ny na úrov­ni re­gis­tro­va­nej kri­mi­na­li­ty vý­raz­nej­šie ako zme­na v úrov­ni ob­jas­ne­nos­ti. Naj­mä v ro­koch 2014-2017 je vid­no, že na­priek ras­tu mie­ry ob­jas­ne­nos­ti v per­cen­tuál­nom vy­jad­re­ní elas­ti­ci­ty ob­jas­ne­nos­ti naz­na­ču­je zmen­še­nú efek­tív­nosť ob­jas­ňo­va­nia tres­tnej čin­nos­ti, kde na­priek vý­raz­ným me­dzi­roč­ným pok­le­som kri­mi­na­li­ty sa ob­jas­ne­nosť neudr­ža­la na pred­chá­dza­jú­cej úrov­ni a kle­sa­la, te­da ne­bol vy­uži­tý po­ten­ciál na vy­ššiu re­duk­ciu kri­mi­na­li­ty, v dôs­led­ku men­šie­ho za­ťa­že­nia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a tým pred­pok­la­da­ne vy­ššie­ho ča­so­vé­ho pries­to­ru na zis­ťo­va­nie a us­ved­čo­va­nie pá­cha­te­ľov tres­tných či­nov. Za pok­les kri­mi­na­li­ty v da­nom ob­do­bí zrej­me bu­dú vý­raz­nej­šie zod­po­ved­né iné fak­to­ry ako čin­nosť po­lí­cie pri ob­jas­ňo­va­ní tres­tnej čin­nos­ti. V tom­to ob­do­bí sa napl­no uka­zu­je nev­hod­nosť hod­no­te­nia ob­jas­ne­nos­ti na zá­kla­de per­cen­tuál­nej mie­ry ob­jas­ne­nos­ti. Z vy­po­čí­ta­ných koe­fi­cien­tov elas­ti­ci­ty ob­jas­ne­nos­ti je zrej­mé, že na rast mie­ry ob­jas­ne­nos­ti mal znač­ný vplyv prá­ve pok­les kri­mi­na­li­ty, kto­rý za­prí­či­nil, že na­priek pok­le­su ob­jas­ne­nos­ti v ab­so­lút­nom vy­jad­re­ní, v re­la­tív­nom vy­jad­re­ní ob­jas­ne­nosť per­cen­tuál­ne stúp­la, ok­rem ro­ku 2016, ke­dy do­kon­ca ob­jas­ne­nosť kle­sa­la vý­raz­nej­šie ako sa­mot­ná re­gis­tro­va­ná tres­tná čin­nosť….mie­ra ob­jas­ne­nos­ti tres­tnej čin­nos­ti zrej­me nie je vhod­ným uka­zo­va­te­ľom efek­tív­nos­ti bo­ja vo­či kri­mi­na­li­te, a to naj­mä z hľa­dis­ka efek­ti­vi­ty, či nee­fek­ti­vi­ty po­lí­cie pri ob­jas­ňo­va­ní tres­tnej čin­nos­ti. Tak čas­to pre­zen­to­va­ná zvy­šu­jú­ca sa úro­veň ob­jas­ne­nos­ti tres­tnej čin­nos­ti je na zá­kla­de na­šej ana­lý­zy pre­važ­ne dôs­led­kom sa­mot­né­ho vý­vo­ja re­gis­tro­va­nej tres­tnej čin­nos­ti, kto­rá ma kle­sa­jú­ci trend, pri­čom ob­jas­ne­nosť tres­tnej čin­nos­ti má v ab­so­lút­nom vy­jad­re­ní tiež kle­sa­jú­ci trend, av­šak mier­nej­šie ako sa­mot­ná re­gis­tro­va­ná kri­mi­na­li­ta, čo je hlav­ným fak­to­rom spô­so­bu­jú­cim stú­pa­jú­ci trend mie­ry ob­jas­ne­nos­ti…“[17]

V pod­mien­kach PZ sa z fun­kčné­ho zdro­ja in­for­má­cií, kto­rý je prí­tom­ný v kaž­dom ria­dia­com pro­ce­se – kvan­ti­ta­tív­nych uka­zo­va­te­ľov, sta­la „šta­tis­ti­ka“. „Šta­tis­ti­ka“ v sú­čas­nos­ti pred­sta­vu­je zá­sad­ný po­li­caj­ný fe­tiš. V sku­toč­nos­ti už nej­de o úlo­hy tres­tné­ho ko­na­nia, ob­ča­na či pá­cha­te­ľa. Dob­rá „šta­tis­ti­ka“ sa sta­la je­di­ným cie­ľom sna­že­nia ce­lé­ho apa­rá­tu. Si­lu toh­to fe­ti­šu chá­pu len čle­no­via tej­to so­cie­ty, pre­to autor ne­bu­de nu­diť ne­zain­te­re­so­va­né­ho či­ta­te­ľa, nao­pak za­in­te­re­so­va­ný vie svo­je. Pra­vi­del­né­sa­mo­pot­lap­ká­va­cie pre­zen­tá­cie o zlep­šu­jú­cej sa ob­jas­ne­nos­ti či niž­šej kri­mi­na­li­te, pred­sta­vu­jú skôr ce­re­mó­niu do vnút­ra or­ga­ni­zá­cie ako na­vo­nok. Z poh­ľa­du zá­uj­mu ve­rej­nos­ti sú tie­to autoch­vá­lyz­jav­ne ne­zau­jí­ma­vé a z hľa­dis­ka dô­ve­ry­hod­nos­ti PZ, ab­so­lút­ne ne­pod­stat­né. Pla­tí to aj nao­pak, ná­zo­ry ob­ča­nov sú pre vy­zná­va­čov toh­to fe­ti­šu ne­pod­stat­né, sú to pred­sa ná­zo­ry osôb, kto­ré­fe­ti­šu ne­ro­zu­me­jú.Na dru­hej stra­ne, nie len zo sé­rie člán­kov je zjav­né, že ani tí, kto­rí ten­to fe­tiš vy­zná­va­jú, mu v sku­toč­nos­ti ani ne­ro­zu­me­jú resp. hoú­my­sel­ne zneu­ží­va­jú. Am­bí­ciou člán­kov bo­lo na maximum zjed­no­du­še­né, po­pu­la­ri­zač­né prib­lí­že­nie roz­die­lu me­dzi „šta­tis­ti­kou“ a šta­tis­tic­ký­mi uka­zo­va­teľ­mi, ho­ci v praxi do­chá­dza k ich čas­té­mu, no neo­dô­vod­ne­né­mu za­mie­ňa­niu(18).V tom­to za­hmle­nom sys­té­me, kde ani PZ nie je schop­ný/ochot­ný reál­ne po­cho­piť, po­sú­diť a vy­hod­no­tiť vlas­tné vý­sled­ky čin­nos­ti, nie je mož­né ve­he­men­tne ob­ha­jo­vať (že ich do­ká­že kva­lit­ne zhro­maž­diť, spra­co­vať a te­da uz­ná­vať) sa­mot­nú va­li­di­tu sú­čas­ných šta­tis­tic­kých uka­zo­va­te­ľov.Ak z uve­de­ných „ne­dô­ve­ry­hod­ných“ uka­zo­va­te­ľov vy­plý­va stav vy­šet­ro­va­nia via­ce­rých dru­hov tres­tnej čin­nos­ti (ko­rup­čné tres­tné či­ny(19), sub­ven­čné tres­tné či­ny(20), po­čí­ta­čo­vá tres­tná čin­nosť(21), pod­vod­né ko­na­nie(22), da­ňo­vo pod­vod­né ko­na­nie) ako zú­fa­lý, je na mies­te otáz­ka či nie sme oby­va­teľ­mi po­tem­ki­nov­skej de­din­ky v kto­rej sa za fa­sá­dou skrý­va – roz­kla­du schop­nos­ti PZ, vlas­tnou čin­nos­ťou efek­tív­ne a kom­plexne(23)pô­so­biť pro­ti zá­važ­nej či ná­roč­nej kri­mi­na­li­te.

Bez fun­kčné­ho a ob­jek­tív­ne­ho sys­té­mu šta­tis­tic­ké­ho vy­ka­zo­va­nia, nie je mož­né zod­po­ved­né a kva­li­fi­ko­va­né plá­no­va­nie, or­ga­ni­zo­va­nie, ve­de­nie a ria­de­nie čin­nos­tí PZ.Po­li­caj­ný zbor hlá­sil za pos­led­ných 13 ro­kov, 12 x zlep­še­nie ob­jas­ne­nos­ti op­ro­ti mi­nu­lé­mu ro­ku. Dl­ho­do­bá, naiv­ná pred­sta­va PZo vlas­tnom do­sa­hu na opa­ko­va­né „his­to­ric­ky naj­lep­šie vý­sled­ky“, žiaľ pri­ná­ša svo­je ovo­cie a to v po­do­be ha­lu­ci­nač­né­ho sta­vu v kto­rom je PZ vlas­tne exce­lent­ný,len to tí nev­ďač­ní ob­ča­nia od­mie­ta­jú po­cho­piť. Neb­la­hé dôs­led­ky tej­to sa­mo­fas­ci­ná­cie mož­no vi­dieť v pa­ra­ly­zá­cií akej­koľ­vek ocho­ty vy­užiť enorm­ný po­ten­ciál na zlep­šo­va­nie efek­ti­vi­ty PZ. Veď na čo aj, keď „šta­tis­ti­ka“ je zno­vu„his­to­ric­ky naj­lep­šia“? To, že je ten­to laj­dác­ky prís­tup na ško­du ob­ča­nov a v pros­pech pá­cha­te­ľov, zdá sa ni­ko­ho ne­vy­ru­šu­je. V pr­vom ra­de si je pot­reb­né uve­do­miť, že za uve­de­ný stav, no naj­mä ďal­ší vý­voj pl­ne zod­po­ve­dá ve­de­nie PZ. Aké­koľ­vek zľah­čo­va­nie­ve­die k spre­ne­ve­re vo­či čes­tným po­vin­nos­tiam a slu­žob­nej prí­sa­he prís­luš­ní­kov PZ.

Poznámky

  • 1) http://statpz.minv.sk/sta­tis­ti­ka/ar­chivxls.htm
  • 2) http://stat­dat.sta­tis­tics.sk/cog­no­sext/cgi-bin/cog­nos.cgi?b_ac­tion=cog­nos­Viewer&ui.ac­tion=run&ui.ob­ject=sto­reID(%22i610B437944574D7E8510F69AEBE735A7%22)&ui.na­me=Re­vi­do­van%c3%a9%20a%20pred­be%c5%ben%c3%a9%20ro%c4%8dn%c3%a9%20%c3%ba­da­je%20HDP%20v%20be%c5%ben%c3%bdch%20cen%c3%a1ch%20%5bnu0007rs%5d&run.out­put­For­mat=&run.prompt=true&cv.hea­der=fal­se&ui.bac­kURL=%2fcog­no­sext%2fcps4%2fportlets%2fcom­mon%2fclo­se.html&run.out­put­Lo­ca­le=sk
  • 3) Zá­kon č. 333/2017 Z.z. Zá­kon o štát­nom roz­poč­te na rok 2018; Príl­oha č. 3 Vý­dav­ky štát­ne­ho roz­poč­tu na rok 2018
  • 4) SR­HO­LEC, M. Ak­tuál­ne for­my hos­po­dár­skej tres­tnej čin­nos­ti, 2017
  • 5) https://www.gen­pro.gov.sk/sta­tis­ti­ky-12c1.html
  • 6) https://www.nrsr.sk/web/Dy­na­mic/Do­cu­mentPre­view.aspx?Do­cID=366924
  • 7) Šta­tis­tic­ké uka­zo­va­te­le KÚ FS by ma­li byť za­hr­nu­té v cel­ko­vej evi­den­cií PZ viď: http://www.minv.sk/?sta­tis­ti­ky-vo-for­ma­te-ot­vo­re­nych-dat-v-po­sob­nos­ti-mv-sr
  • 8) https://www.minv.sk/?NA­KA
  • 9) Vy­svet­le­né v pre­doš­lom člán­ku viď : http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a732-kri­mi­no­lo­gic­ke-avi­zo-cast-i
  • 10) Da­ný údaj, pres­nej­šie su­ma 60.843.000,-€ je za ob­do­bie 2012-2018. Údaj vy­chá­dza zo súč­tu po­lo­žiek uve­de­ných v „3. Šta­tis­ti­ka kri­mi­na­li­ty pod­ľa pa­rag­ra­fov Tres­tné­ho zá­ko­na za ob­do­bie (no­vý preh­ľad) spra­co­va­ný na úrov­ni re­pub­li­ka, kra­je, ok­re­sy a út­va­ry“ za jed­not­li­vé ro­ky ob­do­bia a to v po­lož­ke stĺpec E/ § 277a. Ak by bo­la uve­de­ná su­ma vý­sled­kom 538 re­gis­tro­va­ných prí­pa­dov je na za­mys­le­nie ako si či­ta­teľ má za­pra­co­vať me­dia­li­zo­va­né prí­pa­dy – ak­cie„Či­či­kov“ – 23,7 mil. € (2016); „Shark“ – 28 mil. €(2017); „Zá­mok“ – 4,-€ (2018);a ďal­šie z da­né­ho ob­do­bia.
  • 11) Údaj vy­chá­dza zo: Šta­tis­tic­ká ro­čen­ka o čin­nos­ti pro­ku­ra­tú­ry SR, po­lož­ka „Preh­ľad o oso­bách od­sú­de­ných pre tres­tné či­ny pod­ľa zá­ko­na 300/2005 Z.z. účin­né­ho od 1.1.2006“ria­dok „od­sú­de­né oso­by“ pod­ľa pa­rag­ra­fo­vé­ho zne­nia tres­tné­ho či­nu 277a TZ.
  • 12) Da­ňo­vá me­dze­ra na DPH, nie je naj­vhod­nej­ší údaj, av­šak orien­tač­ne; me­dze­ra za rok 2018 je na úrov­ni 26,9% z po­ten­cio­nál­nej DPH, čo tvo­rí 2,3 mld. €, te­da 2,6% HDP,čo ho­vo­rí sa­mo za se­ba. Bliž­šie viď: https://www.fi­nan­ce.gov.sk/sk/fi­nan­cie/in­sti­tut-fi­nan­cnej-po­li­ti­ky/pub­li­ka­cie-ifp/ma­nua­ly/23-da­no­va-me­dze­ra-dph.html .Prie­mer­ná úro­veň me­dze­ry na DPH v ob­do­bí 2006-2018 je 32%/roč­ne z po­ten­cio­nál­nej DPH.
  • 13) V zá­ve­roch sa autor opie­ra o pod­rob­nej­ší roz­bor: SR­HO­LEC, M. Ak­tuál­ne for­my hos­po­dár­skej tres­tnej čin­nos­ti, 2017
  • 14) Viď bliž­šie Sprá­va o čin­nos­ti ÚŠP a poz­nat­ky ÚŠP o sta­ve zá­kon­nos­ti za rok 2018, dos­tup­né na: https://www.nrsr.sk/web/Dy­na­mic/Do­cu­mentPre­view.aspx?Do­cID=469980
  • 15) Od ro­ku 2017 NA­KA ne­pub­li­ku­je kaž­do­roč­né re­por­ty „In­for­má­cie o čin­nos­ti NA­KA“ kto­ré by na­po­moh­li k ak­tuál­ne­mu zo­rien­to­va­niu sa vo vý­sled­koch prá­ce jed­not­li­vých od­de­le­ní.
  • 16) http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a732-kri­mi­no­lo­gic­ke-avi­zo-cast-i
  • 17) VOJ­TUŠ. F. Ana­lý­za ob­jas­ne­nos­ti tres­tnej čin­nos­ti v ro­koch 1999-2017, Bra­tis­la­va: APZ, 2019, s. 334, ISBN 978-80-8054-811-7,
  • 18) Na mies­te je otáz­ka, či je PZ na­toľ­ko zre­lý, aby v 21. sto­ro­čí, roz­be­hol ob­jek­tív­ny ana­ly­tic­ký út­var a pris­tú­pil k vlas­tnej se­ba­ref­lexií.
  • 19) http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a737-kri­mi­na­lis­tic­ke-avi­zo-cast-ii-ko­rup­cna-tres­tna-cin­nost
  • 20) http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a745-kri­mi­na­lis­tic­ke-avi­zo-cast-iii
  • 21) http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a753-kri­mi­na­lis­tic­ke-avi­zo-cast-iv-po­ci­ta­co­va-kri­mi­na­li­ta
  • 22) http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a753-kri­mi­na­lis­tic­ke-avi­zo-cast-iv-po­ci­ta­co­va-kri­mi­na­li­ta
  • 23) Autor roz­hod­ne nes­po­chyb­ňu­je, že v ad hoc prí­pa­doch do­sa­hu­je PZ resp. je­ho elit­né út­va­ry/od­de­le­nia/jed­not­liv­ci, nao­zaj exce­len­tné vý­sled­ky.

Autor: npor. JUDr., Miroslav Srholec

Kriminalistické avízo – časť IV. Podvod

V nas­le­du­jú­cej čas­ti sa autor bu­de pod­rob­nej­šie za­obe­rať prob­le­ma­ti­kou kla­sic­ké­ho tres­tné­ho či­nu – pod­vod. Hneď na úvod autor uve­die, že svo­ji­mi pos­tup­mi nad­via­že na CRI­ME RE­PORT 2008-2017, Preh­ľad hos­po­dár­skej kri­mi­na­li­ty v Čes­kej a Slo­ven­skej re­pub­li­ke, spo­loč­nos­ti Sur­veilli­gen­ce(1) (ďa­lej len sprá­va). Uve­de­nú sprá­vu autor od­po­rú­ča pre správ­ne po­cho­pe­nie pred­kla­da­né­ho člán­ku. Am­bí­ciou člán­ku je nad­via­za­nie na ob­sah tej­to sprá­vy, pri­čom sa autor po­kú­si o bliž­šie za­pra­co­va­nie prob­le­ma­ti­ky tres­tné­ho či­nu pod­vod do kon­textu prá­ce PZ. Po­rov­na­nie vý­sled­kov PZ s his­to­ric­ky brat­ským štá­tomtj. Čes­kou re­pub­li­kou, má čo to po­ve­dať k schop­nos­tiam a efek­ti­vi­te prá­ce PZ SR a to nie len kvô­li rov­na­kej štar­to­va­cej čia­re a po­dob­nos­ti práv­nych po­riad­kov, pre­to tú­to príl­eži­tosť ne­mož­no dl­ho­do­boo­po­mí­nať.

Len pre poc­ti­vých či­ta­te­ľov a pre dopl­ne­nie úda­jov sprá­vy autor uvá­dza, že ná­pad tres­tné­ho či­nu pod­vod na út­va­roch PZ SR za rok 2018 bol na úrov­ni 2.158 TČ z to­ho ob­jas­ne­ných 39,06%; pri­čom za rov­na­ký rok bol ná­pad na út­va­roch Po­lí­cie ČR (ďa­lej len PČR)5.077TČ z kto­rých čes­kí ko­le­go­via ob­jas­ni­li 43,9%.

Uve­de­ná in­for­má­cia však mô­že čo to naz­na­čiť aj či­ta­te­ľo­vi a nie je sa­moú­čel­ná, na­koľ­ko naz­na­ču­je vy­ššiu efek­ti­vi­tu ko­le­gov spo­za Mo­ra­vy. Eš­te mar­kan­tnej­šie roz­die­ly pri­chá­dza­jú v bo­de, keď si po­rov­ná­me prie­mer­nú ob­jas­ne­nosť za ob­do­bie 2008 – 2018, kde zis­tí­me, že čes­kí ko­le­go­via ob­jas­ňu­jú pod­vo­dy v roz­sa­hu 59,55%/ roč­ne pri­čom slo­ven­skí na úrov­ni len 39,18%/roč­ne. Uve­de­ný roz­diel je tak mar­kant­ný, že si za­slú­ži bliž­šie po­zas­ta­ve­nie.

Ako pr­vý pred­pok­lad mô­že­me uviesť, že skut­ko­vá pod­sta­ta § 221 zá­ko­na č. 300/2005 Z.z. Tres­tné­ho zá­ko­na je di­amet­rál­ne od­liš­ná od us­ta­no­ve­nia § 209 zá­ko­na č. 40/2009 Sb. Tres­tní zá­ko­ník. Pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na SR sa tres­tné­ho či­nu pod­vod do­pus­tí ten: „Kto na ško­du cu­dzieho ma­jet­ku se­ba ale­bo iné­ho obo­ha­tí tým, že uve­die nie­ko­ho do omy­lu ale­bo vy­uži­je nie­čí om­yl, a spô­so­bí tak na cu­dzom ma­jet­ku ma­lú ško­du, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na dva ro­ky.“ Pod­ľa Tres­tní­ho zá­kon­ní­ka ČR sa tres­tné­ho či­nu pod­vo­du do­pus­tí ten: „Kdo se­be ne­bo ji­né­ho obo­ha­tí tím, že uve­deněko­ho v om­yl, vy­uži­je něčí­ho omy­lu ne­bo za­ml­čí pod­stat­né sku­teč­nos­ti, a způso­bí tak na ci­zím ma­jet­ku ško­du ni­ko­li ne­patr­nou, bu­de pot­res­tá­n odnětím­svo­bo­dy až na dvělé­ta, zá­ka­zem čin­nos­ti ne­bo pro­pad­nu­tímvěci.“ Otáz­ka te­da znie, či je mož­né pok­la­dať „šir­šie“ skut­ko­vé vy­me­dzenie tres­tné­ho či­nu pod­vod v ČR, za tak eta­ló­no­vé, že zvy­šu­je ob­jas­ne­nosť tres­tnej čin­nos­ti? Za za­mys­le­nie by ur­či­te stá­lo, či v slo­ven­skej ver­zií mož­no po­va­žo­vať slov­né spo­je­nie „uve­die nie­ko­ho do omy­lu ale­bo vy­uži­je nie­čí om­yl“ za ob­sa­ho­vo tak vy­lu­ču­jú­ce, že v ňom nie je mož­né ob­siah­nuť aj ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rý „za­ml­čí pod­stat­né sku­toč­nos­ti“. Prí­pad­né teo­re­tic­ké od­miet­nu­tie by bo­lo pot­reb­né pre­ve­riť v ka­zuis­ti­ke, na­koľ­ko je v praxi, pres­né špe­ci­fi­ko­va­nie hra­ni­ce ko­na­nia pá­cha­te­ľa, kto­rý sa obo­ha­cu­je vy­vo­la­ným ale­bo vy­uži­tým omy­lom a zá­ro­veň ne­zaml­ču­je pod­stat­né sku­toč­nos­ti, čo je už tres­tno­teo­re­tic­ká„ató­mo­vá chi­rur­gia“.

Ako prav­de­po­dob­né od­po­ve­de sa nám na­tís­ka­jú naj­me­nej dve hypo­té­zy.

Pr­vá je jed­no­du­chá a tý­ka sa pred­pok­la­du, že jem­ný gra­ma­tic­ký roz­diel, je v praxi schop­ný zvý­šiť ob­jas­ne­nosť da­né­ho dru­hu tres­tných či­nov, čo by bol sám o se­be fan­tas­tic­ký pred­pok­lad.

Pri is­tej dáv­ke fan­tá­zie by sme moh­li po­ve­dať, že ak v ro­ku 2018 bo­la cel­ko­vá ško­da spô­so­be­ná pod­vod­mi vo vý­ške 69.973.000,-€, pri zvý­še­ní ob­jas­ne­nos­ti o prie­mer­ných 20% by sa moh­li za­chrá­niť pros­tried­ky vo vý­ške cca 13,9 mil. €. Do­kon­ca v dl­ho­do­bom ho­ri­zon­te 2006 – 2018 bo­la na úze­mí SR tres­tným či­nom pod­vod spô­so­be­ná cel­ko­vá ško­da vo vý­ške cca 1.3 mld. eur, pri­čom efek­tív­nej­šia ochra­na ma­jet­ku poš­ko­de­ných v po­do­be lep­šej ob­jas­ne­nos­ti, vďa­ka kva­lit­nej­šej práv­nej nor­me, by bo­la v neu­ve­ri­teľ­nom roz­sa­hu cca 26,6 mil. eur.

Pre zreál­ne­nie oča­ká­va­ní mož­no uviesť, že prie­mer­ná ško­da vznik­nu­tá spá­cha­ním tres­tné­ho či­nu pod­vo­du(ško­do­vosť) za ob­do­bie 2006-2018 bo­la vo vý­ške až 34.734,-€/TČ/rok(2), pri­čom pri­po­me­nie­me, že prie­mer tres­tných či­nov bol len 7.031,69,-€/TČ/rok. Uve­de­ný zá­ver, by nás nú­til pre­hod­no­tiť efek­ti­vi­tu sú­čas­ných 42 le­gis­la­tív­nych zmien Tres­tné­ho zá­ko­na od ro­ku 2015, tj. efek­ti­vi­tu a dô­le­ži­tosť le­gis­la­tív­nych zmien, kto­ré sú reali­zo­va­né cca kaž­dé 4 me­sia­ce.

Len sa­mot­ný pred­pok­lad, že dopl­ne­nie slov­né­ho spo­je­nia do skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du v po­do­be šty­roch slov: „…ale­bo za­ml­čí pod­stat­né sku­toč­nos­ti…“ kto­ré má z dl­ho­do­bé­ho poh­ľa­du hod­no­tu nie­koľ­kých de­sia­tok mi­lió­nov eur, je hod­ná po­zor­nos­ti. A to naj­mä v prí­pa­de, ak na zá­kla­de sprá­vy mož­no kon­šta­to­vať, že slo­ven­ská po­lí­cia op­ro­ti čes­kým ko­le­gom ťa­há za krat­ší pov­raz aj pri ďal­ších tres­tných či­noch ako napr. poist­ný pod­vod, úve­ro­vý pod­vod, sub­venč­ný pod­vod, pod­vod­ný úpa­dok, za­vi­ne­ný úpa­dok, poš­ko­dzo­va­nie ve­ri­te­ľa, zvý­hod­ňo­va­nie ve­ri­te­ľa, ma­chi­ná­cie v sú­vis­los­ti s kon­kur­zným a vy­rov­ná­va­cím ko­na­ním, ma­re­nie kon­kur­zné­ho ale­bo vy­rov­ná­va­cie­ho ko­na­nia, ma­re­nie exekuč­né­ho ko­na­nia, le­ga­li­zá­cia príj­mov z tres­tnej čin­nos­ti, skres­ľo­va­nie úda­jov hos­po­dár­skej a ob­chod­nej evi­den­cie, zneu­ži­tie in­for­má­cií v ob­chod­nom sty­ku, po­ru­šo­va­nie po­vin­nos­tí pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku, le­ga­li­zá­cia príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti a pod.

Dru­há hypo­té­za nás ve­die k zá­ve­ru o ne­dos­tat­koch v efek­ti­vi­te zo stra­ny po­lí­cie SR. Skôr ako pris­tú­pi­me k uve­de­né­mu hod­no­te­niu uve­de­nej strán­ky ve­ci je pot­reb­né uviesť, že rov­na­ko ako na Slo­ven­sku(3) aj v Čes­kej re­pub­li­ke mô­že­me za­zna­me­nať dve zá­klad­né ten­den­cie tres­tné­ho úse­ku(4) a to,že a) ná­pad tres­tnej čin­nos­ti v ČR v ob­do­bí 2006 (336.446 TČ) až 2018 (218.165 TČ) má kle­sa­jú­cu ten­den­ciu a tak­tiež, že sa v b) sle­do­va­nom ob­do­bí od 2011 (38,54%) až 2018 (48,2%) zlep­šo­va­la ob­jas­ne­nosť tres­tnej čin­nos­ti. Tak­tiež je pot­reb­né uviesť, že uve­de­ná zhod­ná cha­rak­te­ris­ti­ka vý­vo­ja tres­tné­ho úse­ku, už ne­ma­la rov­na­ký do­pad na dô­ve­ry­hod­nosť po­lí­cie v oboch kra­ji­nách, kde dô­ve­ry­hod­nosť PČR(5) je na úrov­ni ob­di­vu­hod­ných 72%, kým PZ SR(6)len za­han­bu­jú­cich 45%.

Aby či­ta­teľ neu­pa­dal do nes­práv­nych zá­ve­rov, je pot­reb­né uviesť, že v ob­do­bí 2006 – 2018 bo­la prie­mer­ná ob­jas­ne­nosť tres­tnej čin­nos­ti na úze­mí SR na úrov­ni 51,5% pri­čom v rov­na­kom ob­do­bí sa po­lí­cia ČR do­tiah­la len na 42,31%. Do­kon­ca v kon­co­vom ro­ku 2018 bo­la ob­jas­ne­nosť na úze­mí SR na úrov­ni 60,6% pri­čom v ČR len na úrov­ni 48,2%. Prob­lém sa te­da za­mo­tá­va.Ur­či­té okol­nos­ti spô­so­bu­jú lep­šiu ob­jas­ne­nosť ná­roč­nej eko­no­mic­kej tres­tnej čin­nos­ti u če­ských ko­le­gov, pri­čom iné spô­so­bu­jú hor­šiu cel­ko­vú ob­jas­ne­nosť. Na dru­hej stra­ne ur­či­té okol­nos­ti, kto­ré spô­so­bu­jú slab­šiu schop­nosť stí­hať pá­cha­te­ľov zá­važ­ných eko­no­mic­kých tres­tných či­nov u nás pri­čom, iné nao­pak umož­ňu­jú re­kor­dnú cel­ko­vú ob­jas­ne­nosť PZ SR. Ako je mož­né, že slo­ven­ská po­lí­cia do­sa­hu­je o „li­gu“ lep­šie vý­sled­ky v gro poh­ľa­de na ob­jas­ne­nosť, av­šak v kon­krét­nej tres­tnej čin­nos­ti tj. pri pod­vo­doch do­sa­hu­je nao­pak o li­gu hor­šie vý­sled­ky(7)?

Jed­ným z po­moc­ných úda­jov pre zo­rien­to­va­nie by nám moh­lo slú­žiť pri­hliad­nu­tie na per­cen­tuál­ny po­mer me­dzi tres­tnou čin­nos­ťou ako ta­kou a pod­vod­mi. Kým v SR v ob­do­bí 2006 – 2018 tvo­ril trest­ný čin pod­vo­du prie­mer­ne len 3,66% ná­pa­du tres­tnej čin­nos­ti v ČR to bo­lo v ob­do­bí 2008 – 2018 prie­mer­ne len 1,48% cel­ko­vé­ho ná­pa­du. Uve­de­né zis­te­nie je však za­ují­ma­vej­šie prá­ve pri poh­ľa­de na ab­so­lút­ne čís­la. Ho­ci je ČR poč­tom oby­va­te­ľov prib­liž­ne dvoj­ná­sob­ne väč­šia v ob­do­bí 2008 – 2018, PČR za­re­gis­tro­va­la pri vy­ššej dô­ve­ry­hod­nos­ti a šir­šie­mu roz­sa­hu tres­tnej čin­nos­ti 50.526 tres­tných či­nov, pri­čom na PZ SR evi­do­va­la až 33.635 tres­tných či­nov pod­vo­du. Pred­pos­led­ným úda­jom je že na 100.000 oby­va­te­ľov v SR pri­pa­dá 410 prís­luš­ní­kov PZ SR, pri­čom v ČR je to 383 prís­luš­ní­kovPČR. Pos­led­ným úda­jom je, že kým u nás je vy­ža­do­va­ná ško­da pre­vy­šu­jú­ca 266,-€ v ČR pre tres­tnosť skut­ku pos­ta­ču­je už ško­da pre­vy­šu­jú­ca 194,30,-€ (5.000 Kč).

Autor eš­te uve­die, že v ob­do­bí od 2006 – 2018 po­lí­cia SR stí­ha­la pre trest­ný čin pod­vo­du 20.009 osôb (3,04% stí­ha­ných osôb), pro­ku­ra­tú­ra rie­ši­la v da­nom ob­do­bí 22.425 osôb, pri­čom sú­dom bo­lo pre­jed­ná­va­ných 13.529 osôb, z kto­rých súd uz­nal vin­ných 11.584 osôb.

Aby sme si to te­da zhr­nu­li. Na­priek sku­toč­nos­ti, že má PČR me­nej prís­luš­ní­kov po­lí­cie na po­čet oby­va­te­ľov; pri re­la­tív­ne lep­šom­po­me­re tres­tné­ho či­nu pod­vod na po­čet oby­va­te­ľov; na­priek ale­bo vďa­ka lep­šie­mu po­me­ru tres­tné­ho či­nu pod­vo­du k iným tres­tným či­nom;so „šir­šou“ skut­ko­vou pod­sta­tou a niž­šou ško­dou pot­reb­nou pre tres­tnosť skut­ku, do­sa­hu­je PČR sta­bil­ne a vý­znam­ne lep­šiu ob­jas­ne­nosť pri da­nom dru­hu tres­tnej čin­nos­ti(8)ako prís­luš­ní­ci PZ SR.

Autor ako už tra­dič­ne pre­ne­chá na po­sú­de­ní či­ta­te­ľo­vi, či sa prib­lí­ži ale­bo nao­pak vzdia­li od jed­nej či dru­hej hypo­té­zy. Autor je ná­zo­ru, že pred­lo­že­né hypo­té­zy (vo všeo­bec­nos­ti) ne­po­nú­ka­jú kom­plexné vy­svet­le­nia da­né­ho fe­no­mé­nu, ale skôr po­nú­ka­jú vy­svet­le­nia len pre je­ho jed­not­li­vé zlož­ky. Autor má ďa­lej za to, že sa­mot­ná pod­sta­ta šta­tis­tic­ké­ho vy­ka­zo­va­nia vo fun­kčnom sys­té­me je prá­ve v tom, že do­ká­že nas­to­ľo­vať čas­tok­rát aj nep­rav­de­po­dob­né hypo­té­zy, tie­to nás­led­ne poc­ti­vo pre­ve­ru­je pros­tred­níc­tvom kom­plexné­ho a mul­ti­dis­cip­li­nár­ne­ho me­cha­niz­mu, kto­rý jed­noz­nač­ne sme­ru­je k opat­re­niam (ini­ciá­cia le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia, zlep­šo­va­nie me­to­dic­kých či ma­nažér­skych pos­tu­pov a pod.), kto­rých úče­lom je kva­li­ta­tív­ne ze­fek­tív­ne­nie servis­u, kto­rý ob­ča­nom pos­ky­tu­je Po­li­caj­ný zbor SR.

Len kaž­do­roč­né kon­šta­tá­cie o zlep­šu­jú­cej sa bez­peč­nos­tnej si­tuá­cií na Slo­ven­sku, kto­ré len po­pi­su­jú šir­šie tren­dy tres­tné­ho úse­ku napr. v ČR ale aj EÚ, jed­nak ni­ko­mu reál­ne ne­po­má­ha­jú a naj­mä z hľa­dis­ka dô­ve­ry­hod­nos­ti ob­ča­nov SR ani ni­ko­ho ne­zau­jí­ma­jú. Ur­či­te za­ují­ma­vej­šie ako pre­zen­tá­cia vý­sled­ku tla­ku na­dria­de­ných na per­ma­nen­tné zlep­šo­va­nie po­li­caj­nej šta­tis­ti­ky by ob­ča­nov ako aj po­dria­de­ných za­ují­ma­la se­bap­re­zen­tá­cia čin­nos­ti a efek­ti­vi­ty opat­re­ní ve­de­nia PZ, kto­rý­mi po­má­ha­jú ob­ča­nom, sa­moz­rej­me na zá­kla­de poz­nat­kov šta­tis­tic­ké­ho vy­ka­zo­va­nia PZ SR.

Poznámky

  • 1) „Zhr­nu­tie – po­rov­na­nie me­dzi Čes­kou a Slo­ven­skou re­pub­li­kou“, dos­tup­né na : https://www.sur­veilli­gen­ce.com/con­tent/3-vzde­la­va­cie-cen­trum/2-pries­ku­my/20180319-cri­me-re­port/cri­me-re­port-2008-2017-by-sur­veilli­gen­ce.pdf
  • 2) Zo sa­mot­nej sprá­vy vy­plý­va, že prie­mer­ná ško­da pri TČ pod­vod v ČR za ob­do­bie 2007 – 2017 pred­sta­vu­je hod­no­tu prib­liž­ne 33.100,-€/TČ/rok, čo je re­la­tív­ne ob­dob­ná ško­do­vosť vo vý­ške 39.300,-€ na SR za rov­na­ké ob­do­bie
  • 3) Bliž­šie viď http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a732-kri­mi­no­lo­gic­ke-avi­zo-cast-i
  • 4) Dá­ta sú z „Ana­lý­za trendů kri­mi­na­li­ty v ro­ce 2011“, „Ana­lý­za trendů kri­mi­na­li­ty v ro­ce2016“;Sta­tis­tic­képřeh­le­dy kri­mi­na­li­ty PČR, dos­tup­né na http://www.ok.cz/iksp/docs/402.pdf ; http://www.ok.cz/iksp/docs/445.pdf ; https://www.po­li­cie.cz/cla­nek/sta­tis­tic­ke-preh­le­dy-kri­mi­na­li­ty-za-rok-2018.aspx
  • 5) Údaj je z ro­ku 2019, ďal­šie pries­ku­my agen­tú­ry STEM dos­tup­né na https://www.ces­ke­no­vi­ny.cz/zpra­vy/po­li­cii-du­ve­ru­je-72-pro­cent-li­di-v-ces­ku-nej­vic-za-22-let/1784165
  • 6) V rov­na­kom pries­ku­me euro­ba­ro­met­ruAutum/2018 z kon­ca ro­ku 2018, ta­buľ­ka QA8.8 má po­lí­cia ČR dô­ve­ru 63% oby­va­teľ­stva. Uve­de­ný roz­diel v dô­ve­ry­hod­nos­ti mô­že im­pli­ko­vať, že sku­toč­ný po­čet spá­cha­ných tres­tných či­nov je vy­šší ako ten, kto­rý je ozná­me­ný na út­va­roch PZ SR.
  • 7) Ďal­šia hypo­té­za­mô­že im­pli­ko­vať, že PZ SR si kom­pen­zu­je sla­bé vý­sled­ky pri ob­jas­ňo­va­ní zá­važ­nej či eko­no­mic­kej tres­tnej čin­nos­ti ob­jas­ňo­va­ním me­nej zá­važ­nej tres­tnej čin­nos­ti vďa­ka tzv. jed­no­du­chým prí­pa­dom, čo mô­že viesť k cel­ko­vo lep­šej cel­ko­vej ob­jas­ne­nos­ti.
  • 8) Prí­čin mô­že byť sa­moz­rej­me mno­ho, od pro­ces­nop­ráv­nych cez hmot­nop­ráv­ne až po or­ga­ni­zač­né či ma­na­žér­ske.

Autor: npor. JUDr., Miroslav Srholec