Cieľom tohto príspevku je poukázať na aplikačné problémy, ktoré vznikajú v trestnoprávnej praxi vo veciach, v ktorých ide o obvinenie z falšovania alebo pozmeňovania zmenky. V takýchto prípadoch je sporným, ako správne kvalifikovať takéto konanie páchateľa, t. j. akú skutkovú podstatu trestného činu by mohlo takéto konanie napĺňať.
V prvom rade je nutné uviesť, že v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový môže byť zmenka platobným prostriedkom (k najznámejším bezhotovostným platobným prostriedkom patria okrem zmenky napríklad platobná karta, šek, internet banking, elektronické peniaze, príkaz na úhradu a iné).
Zmenka ako platobný prostriedok (tzv. platobná zmenka) býva využívaná tak, že buď pôjde o platenie zmenkou, t. j. zmenka je osobitným bezhotovostným platidlom alebo o platenie prostredníctvom zmenky, t. j. zmenka je využívaná ako nástroj platenia.
Trestný zákon poskytuje ochranu platobným prostriedkom prostredníctvom trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Tr. zák. (ďalej len trestný čin neoprávneného používania platobného prostriedku podľa § 219 Tr. zák.), ktorý postihuje aj falšovanie, či pozmeňovanie platobných prostriedkov.
V zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch je však zmenka aj cenným papierom, pričom nemusí zároveň plniť aj funkciu platobného prostriedku. Napríklad sú v praxi bežné aj tzv. investičné zmenky, ktoré sa nakupujú za účelom investovania, t. j. za účelom získania výnosu s tým, že výnosom je rozdiel medzi sumou získanou pri splatnosti pohľadávky a obstarávacou sumou.
Trestný zákon poskytuje ochranu cenným papierom prostredníctvom trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 Tr. zák. (ďalej len trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 270 Tr. zák.), ktorý postihuje aj falšovanie a pozmeňovanie cenných papierov.
Napokon je potrebné spomenúť, že rozoznávanie zmenky ako platobného prostriedku a zmenky ako „čistého“ cenného papiera poznajú aj účtovné, či daňové právny normy.
Z uvedeného je zrejmé, že Trestný zákon pozná dva samostatné trestné činy prostredníctvom ktorých by mohlo byť kvalifikované konanie páchateľa, ktorý falšuje alebo pozmeňuje zmenky.
Predmetné trestné činy (znaky ich skutkových podstát) sa teda do značnej miery prekrývajú a môžu byť preto vo vzájomnej konkurencii. To platí najmä v prípadoch, v ktorých ide o falšovanie cenného papiera, ktorý zároveň v konkrétnej veci plnil aj funkciu platobného prostriedku. Práve to je prípad zmenky, ktorá je vždy cenným papierom a zároveň môže plniť aj funkciu platobného prostriedku.
Ak teda ide o prípady, v ktorých bol falšovaný alebo pozmeňovaný cenný papier, ktorý súčasne plnil funkciu platobného prostriedku, tak je nutné najskôr posúdiť, či trestný čin neoprávneného používania platobného prostriedku podľa § 219 Tr. zák. môže byť spáchaný v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania peňazí podľa § 270 Tr. zák.
Túto otázku je nutné vyriešiť na základe pomeru medzi týmito dvoma trestnými činmi s tým, že jednočinný súbeh by bol vylúčený, pokiaľ by bol trestný čin neoprávneného používania platobného prostriedku podľa § 219 Tr. zák. špeciálnym vo vzťahu k trestnému činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 270 Tr. zák. O takýto vzťah ide v zásade vtedy, pokiaľ obidva trestné činy poskytujú ochranu rovnakému (obdobnému) objektu, avšak špeciálne ustanovenie tak robí osobitným spôsobom, ktorý je odlišný od všeobecnej právnej úpravy a v určitom smere všeobecnú úpravu dopĺňa.
Z hľadiska objektu týchto trestných činov je nutné uviesť, že obidve ustanovenia poskytujú najmä ochranu platobným prostriedkom s tým, že trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí podľa § 270 Tr. zák. chráni hotovostný platobný styk prostredníctvom ochrany hotovostného platobného prostriedku (peňazí v hotovosti) a trestný čin neoprávneného používania platobného prostriedku podľa § 219 Tr. zák. chráni hlavne bezhotovostný platobný styk, ktorý je realizovaný bezhotovostnými platobnými prostriedkami (napríklad platobnou kartou, prevodmi z účtu na účet, zmenkou, šekom a podobne). Objekty týchto trestných činov pokrývajú aj ochranu cenných papierov, ktoré majú svoj význam najmä z toho dôvodu, že sú obchodovateľné na finančných trhoch a prostredníctvom nich dochádza k prerozdeľovaniu peňažných prostriedkov. Cenné papiere teda majú bezprostrednú súvislosť s platobným stykom.
Z uvedeného vyplýva, že objekty vyššie rozoberaných trestných činov sú v zásade totožné, pričom aj objektívna stránka je tu totožná (falšovanie, pozmeňovanie) s tým, že subjektívna stránka zahŕňa totožný úmysel páchateľa použiť falšované, či pozmenené platobné prostriedky (či už hotovostné alebo bezhotovostné) ako pravé, respektíve ich už páchateľ použil ako pravé.
Z predmetného stručného rozboru by sa dalo vyvodiť, že jednočinný súbeh týchto trestných činov je vylúčený, pokiaľ ide o prípad, v ktorom je falšovaný alebo pozmeňovaný cenný papier, ktorý zároveň plnil funkciu platobného (bezhotovostného) prostriedku.
Ak je tomu tak, potom je nutné dospieť k záveru, že trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 270 Tr. zák. pokrýva falšovanie, či pozmeňovanie hotovostných peňazí, pričom falšovanie a pozmeňovanie cenných papierov pokrýva iba vtedy, pokiaľ v konkrétnom prípade nejde zároveň aj o platobný bezhotovostný prostriedok.
Pokiaľ by išlo o falšovanie, či pozmeňovanie cenného papiera, ktorý by zároveň plnil funkciu platobného bezhotovostného prostriedku, potom by takéto konanie malo byť právne kvalifikované len ako trestný čin neoprávneného používania platobného prostriedku podľa § 219 Tr. zák., nakoľko tento trestný čin poskytuje komplexnú a špeciálnu (osobitnú) ochranu všetkým bezhotovostným platobným prostriedkom a dopĺňa ochranu, ktorú poskytuje Trestný zákon hotovostnému platobnému styku v ustanovení § 270 Tr. zák.
Z hľadiska komparatívneho výkladu práva možno podporne využiť aj rozhodovaciu činnosť českých súdov, z ktorej vyplýva, že konanie páchateľa, ktorý úmyselne použije falošné zmenky, ktoré sú bezhotovostným platobným prostriedkom, ako pravé, je potrebné posúdiť ako trestný čin neoprávneného zabezpečenia, falšovania a pozmeňovania platobného prostriedku podľa § 234 ods. 3 (obdoba slovenského trestného činu podľa § 219 Tr. zák.), ktorý je špeciálnym ustanovením k všeobecnému ustanoveniu § 233 (obdoba slovenského trestného činu podľa § 270 Tr. zák.) a má pred ním prednosť (rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 4To/78/2009 zo dňa 21.01.2010 publikovaný v časopise Trestněprávní revue č. 5/2010).
Z hľadiska systematiky Trestného zákona pritom nie je celkom jasné, prečo zákonodarca zaradil jeden z týchto trestných činov medzi trestné činy majetkové (§ 219 Tr. zák.) a druhý medzi trestné činy hospodárske (§ 270 Tr. zák.) a už vôbec nie je jasné, prečo zákonodarca postihuje zneužívanie hotovostného platobného styku oveľa prísnejšie ako zneužívanie bezhotovostného platobného styku, keď väčšina platobného styku prebieha bezhotovostne.
Určenie správnej právnej kvalifikácie skutku pritom nie je iba otázka právnej čistoty, ale má aj dôsledky pre páchateľa z hľadiska výšky ukladaného trestu v prípade uznania viny (kým trestný čin podľa § 219 Tr. zák. je prečinom a až vo vyšších odsekoch je zločinom, trestný čin podľa § 270 Tr. zák. je zločinom a vo vyšších odsekoch dokonca obzvlášť závažným zločinom). Rovnako tak má správna kvalifikácia skutku aj procesné dôsledky, nakoľko napríklad trestný čin falšovania a pozmeňovania cenných papierov podľa § 270 ods. 4 Tr. zák. patrí vždy do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu (§ 14 písm. c) Tr. por.), kým trestný čin neoprávneného používania platobného prostriedku podľa § 219 Tr. zák. patrí v zásade do pôsobnosti okresného súdu a do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu iba v prípade naplnenia podmienky uvedenej v ustanovení § 14 písm. l) Tr. por. Z hľadiska procesných dôsledkov nie je možné opomenúť ani celkovú lehotu trvania väzby, ktorá sa odvíja práve od právnej kvalifikácie skutku (§ 76 ods. 6 Tr. por.).
Len pre úplnosť je nutné dodať, že v minulosti (za účinnosti starého Trestného zákona) takýto aplikačný problém neexistoval, nakoľko trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 249c Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (obdoba dnešného trestného činu podľa § 219 Tr. zák.) sa vyslovene týkal iba elektronických platobných prostriedkov, t. j. nie listinných platobných prostriedkov využívaných ako bezhotovostný platobný prostriedok (napríklad zmenky ako platobného prostriedku). Vzhľadom k tomu bolo falšovanie, či pozmeňovanie zmeniek, a to bez ohľadu na to, či falšovaná alebo pozmeňovaná zmenka plnila aj úlohu platobného prostriedku, právne kvalifikované ako trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (t. j. podľa trestného činu, ktorému dnes zodpovedá trestný čin podľa § 270 Tr. zák.).
Autor
JUDr. Peter Šamko
Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a765-ako-spravne-kvalifikovat-falsovanie-zmenky