Obchodovanie s ľuďmi – novodobý fenomén

Úvodné poznámky

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje vysoko spoločensky nebezpečnú formu trestnej činnosti, v priebehu ktorej dochádza k vážnemu porušovaniu ľudskej dôstojnosti a ľudských práv. Ide o fenomén, ktorý postihuje krajiny po celom svete. Boj proti tomto rozvíjajúcemu sa fenoménu je veľmi ťažký, nakoľko sa neustále objavujú jeho nové spôsoby páchania. Mnohokrát disponuje cezhraničným charakterom a je spojené s organizovaným zločinom. Taktiež možno na tomto mieste skonštatovať, že tento druh nelegálnej činnosti sa zaraďuje popri obchode so zbraňami a drogami k najvýnosnejším a najrýchlejšie rastúcim. Súčasne zvýrazňujeme, že je tu pomerne nízke riziko odhalenia. Obchodovanie s ľuďmi je modernou verziou otroctva a často sa označuje ako „novodobé otroctvo“, čo je úplne výstižné pomenovanie nakoľko s obchodovanými osobami sa nakladá ako so súkromným majetkom.

Definícia obchodovania s ľuďmi vychádza z Palermského protokolu, ktorý bol za Slovenskú republiku podpísaný v roku 2000 v Palerme. V rámci obchodovania s ľuďmi hovoríme o závažnom trestnom čine, ktorý je v slovenskej právnej úprave regulovaný v § 179 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov). Ide v zásade o akt podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia, na základe ktorého podvodná osoba zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.

Z hľadiska mechanizmu obchodovania s ľuďmi zahŕňa v sebe 3 vzájomne prepojené prvky:

KONANIE: VERBOVANIE, PREPRAVA, ODOVZDANIE, PRECHOVÁVANIE ALEBO PREVZATIE ĽUDÍ,
PROSTRIEDKY: HROZBA ALEBO POUŽITIE NÁSILIA, INÉ FORMY DONUCOVANIA, ÚNOS, PODVOD, LESŤ, ZNEUŽITIE PRÁVOMOCI, BEZBRANNOSTI ALEBO ZRANITEĽNÉHO POSTAVENIA,
ÚČEL: PROSTITÚCIA ALEBO INÁ FORMA SEXUÁLNEHO VYKORISŤOVANIA VRÁTANE PORNOGRAFIE, NÚTENEJ PRÁCE ČI NÚTENEJ SLUŽBY VRÁTANE NÚTENÉHO ŽOBRANIA, OTROCTVA ALEBO PRAKTÍK PODOBNÝCH OTROCTVU, NEVOĽNÍCTVA, , NÚTENÉHO SOBÁŠA, ZNEUŽÍVANIA NA PÁCHANIE TRESTNEJ ČINNOSTI, ODOBERANIA ORGÁNOV TKANÍV ČI BUNKY ALEBO INÝCH FORIEM VYKORISŤOVANIA.


Zákon poskytuje osobitnú ochranu osobám mladším ako 18 rokov. Spomínané ustanovenie § 179 reguluje aj obchodovanie s dieťaťom, pričom v týchto prípadoch nie je nevyhnutné preukazovanie používania prostriedkov a obchodovanie môže prebehnúť aj so súhlasom, ktorý dá dieťa.

Súčasný stav predmetnej problematiky na území Slovenskej republiky

Uvedené „novodobé otroctvo“ sa nevyhýba ani občanom Slovenskej republiky, o čom svedčí aj medializovaný prípad zotročovaných Slovákov vo Veľkej Británii. Britská polícia pri zásahu v jednej z tovární v meste Rochdale na severe Anglicka v roku 2014 zadržala troch mužov, ktorých pravdepodobne obvinila z prevádzačstva a zotročovania ľudí po tom, ako v podniku našli pracovať dvadsať Slovákov v otrasných podmienkach. Okrem toho boli terčmi fyzických a verbálnych útokov. Muži a ženy pracovali prakticky za pár centov a zároveň zostávali závislými na ľuďoch, ktorí ich zotročovali.
V intenciách aktuálnej problematiky obchodovania s ľuďmi možno skonštatovať, že z pohľadu trendov za rok 2018 je možné Slovenskú republiku zhodnotiť ako krajinu pôvodu resp. je zdrojovou krajinou obetí, avšak vo zvýšenej miere aj krajinou cieľovou. Zdrojovou krajinou je predovšetkým pre Nemecko, Veľku Britániu či Severné Írsko.

Významná väčšina identifikovaných obetí za r. 2018 sú občania SR, ktorí boli náborovaní na území SR páchateľmi, ktorí sú taktiež takmer výlučne občanmi SR. Viac identifikovaných obetí je ženského pohlavia, z toho až tretinu tvoria deti. Napriek tomu, že SR by mohla byť jednou z tranzitných krajín pre obete, neexistujú oficiálne štatistické údaje k zachyteným obetiam pochádzajúcim z tretích krajín, ktoré by potvrdzovali tranzit obetí cez SR do iných cieľových krajín.

V rámci sledovaného obdobia dochádzalo na území Slovenskej republiky k vykorisťovaniu tretiny všetkých identifikovaných obetí, ktoré boli najmä obeťami sexuálneho vykorisťovania a núteného sobáša. Najfrekventovanejším dôvodom vedúcim k obchodovaniu s ľuďmi predstavuje sexuálne vykorisťovanie, kde ide predovšetkým o ženské obete eventuálne obete detské. Na tomto mieste je vhodné skonštatovať, že za rok 2018 nebola na území Slovenskej republiky sexuálne vykorisťovaná ani jedna mužská obeť.

V intenciách vykorisťovania za účelom núteného sobáša boli v predchádzajúcom roku vykorisťované výlučne ženské obete a jedna detská obeť, čo súvisí aj so skutočnosťou, že v prípade detských nútených sobášov konajú orgány činné v trestnom konaní proaktívne. V rámci tejto problematiky nemožno opomenúť mierny nárast vykorisťovania osôb ženského pohlavia za účelom núteného žobrania. Pri vykorisťovaní mužských obetí prevláda nútené žobranie a pracovné vykorisťovanie. V r. 2018 sa takmer nevyskytujú kombinované spôsoby vykorisťovania, s výnimkou dvoch prípadov, kde išlo o kombináciu núteného sobáša a sexuálneho vykorisťovania u detských obetí ženského pohlavia. V sledovanom období sa nevyskytol ani jeden prípad obchodovania s ľuďmi za účelom zneužívania na páchanie trestnej činnosti, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva alebo odoberania orgánov, tkanív či bunky.

Modus operandi v prípadoch obchodovania s ľuďmi
Sexuálne vykorisťovanie – osoby sú pod prísľubom dobre platenej práce zlákané na prácu spoločníčok, hostesiek, barmaniek, čašníčok, pričom sú následne nútené k poskytovaniu sexuálnych služieb, sú kontrolované, obmedzované na osobnej slobode, zastrašované, je na nich vyvíjaný psychický a často aj fyzický nátlak, často sú im podávané omamné látky, zárobok sú nútené odovzdávať obchodníkovi. Ďalšou cieľovou skupinou obchodníkov sú deti.

Pracovné vykorisťovanie – prípady pracovného vykorisťovania sa objavujú zväčša na území Veľkej Británie, nábor obetí v Slovenskej republike vykonávajú príslušníci rodín dlhodobo sa zdržiavajúcich na území Veľkej Británie. Svoje obete vyhľadávajú z radov sociálne slabších osôb bez znalosti jazyka krajiny, v ktorej sú zneužívaní (napr. pre vytvorenie čo najväčšej možnej miery závislosti na vykorisťovateľovi), dlhodobo nezamestnaných, bezdomovcov. Potenciálne obete sú oslovené s ponukou výhodnej práce v zahraničí, zabezpečením ubytovania a stravy. Náborári pomôžu obetiam s vybavením všetkých potrebných formalít súvisiacich s ich vycestovaním, zabezpečia im prepravu (autobusová, automobilová, letecká), následné ubytovanie v zahraničí, založenie účtu v krajine vykorisťovania, pričom karty od založených účtov, kam je obetiam vyplácaná týždenne mzda, si ponechajú páchatelia. Po pricestovaní do zahraničia sú obetiam odobraté doklady s klamlivým vysvetlením, že im je potrebné vybaviť poistenie, bankový účet, pracovné povolenie a následne je väčšine obetí sprostredkované zamestnanie prostredníctvom pracovných agentúr, ktorých vlastníkmi sú vo väčšine prípadov občania Pakistanu. Doklady sú im zadržiavané po celú dobu vykorisťovania. Obete dostávajú týždenne iba 5 – 20 britských libier pre svoju vlastnú potrebu, so zvyškom ich mzdy disponujú páchatelia, s odôvodnením, že časť ich mzdy kryje náklady spojené s ich pricestovaním, ubytovaním, zabezpečením zamestnania, dopravy do zamestnania, stravy a zvyšná časť im zostáva na účte a bude im odovzdaná pred ich odchodom domov. Osoby, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť prácu, bývajú využívané na vykonávanie rôznych domácich prác, častokrát sú nútené vykonávať drobnú trestnú činnosť. Doklady mnohých obetí sú zneužívané na čerpanie rôznych sociálnych benefitov, ktoré Veľká Británia cudzincom poskytuje.

Nútené žobranie – páchatelia si vyhľadávajú obete najmä z radov telesne postihnutých osôb, invalidov či bezdomovcov, s viditeľným hendikepom z dôvodu vyvolania súcitu. Pod rôznymi hrozbami sú osoby následne nútené k žobraniu a odovzdávaniu všetkých vyžobraných peňazí obchodníkovi, sú kontrolované, je na ne vyvíjaný intenzívny psychický a fyzický nátlak, bývajú v neľudských podmienkach, nie je im zabezpečený prístup k lekárskej starostlivosti, trpia nedostatkom jedla. Páchatelia zneužívajú rôzne látkové závislosti obetí, zväčša na alkohole a cigaretách. Žobrú na miestach s veľkým výskytom ľudí, aby získali čo najväčší zárobok. V prípade odporu alebo odmietania žobrania je im vyhrážané ublížením na zdraví, je na nich vyvíjaný psychický a fyzický nátlak.

Nútený sobáš – cieľom je zlegalizovať pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín v Európskej únii prostredníctvom sobáša s občanom Európskej únie. Pretrvávajúcim trendom sú Indi alebo Pakistanci žijúci vo Veľkej Británii, avšak nútené sobáše sú uzatvárané aj v iných krajinách, ako Dánsko, Írsko alebo Belgicko. Podľa zistených informácií sa „cena za manželku“ pohybuje okolo 7-tisíc britských libier, ale boli aj prípady, kde bola cena až 20-tisíc britských libier. Aby sa ženíchovi vrátili tieto prostriedky, tak následne často núti svoju partnerku, aby poskytovala sexuálne služby za peniaze a sám sa stáva otrokárom. Vo Veľkej Británii je o Slovenky veľký záujem v indickej a pakistanskej komunite, v ktorých si vyberajú hlavne ženy rómskej národnosti, pri ktorých je istá fyzická podobnosť. Nie je výnimkou, že vo Veľkej Británii prichádza k nútenému sobášu už tehotnej obete, čo je v prípade záujmu o získanie pobytu výhodou z dôvodu zlúčenia rodiny.

Záver
Obchodovanie s ľuďmi predstavuje formu organizovaného zločinu, ktorého podstata tkvie vo vykorisťovaní osôb za účelom zisku. Uvedená nelegálna činnosť predovšetkým využíva zraniteľnosť osôb, ktoré sa stanú obeťami tohto trestného činu.

Za prínosné a nevyhnutné v danej oblasti pokladáme dôslednejšie a systematickejšie vzdelávanie nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj širokej verejnosti. Do úvahy možno vziať uskutočňovanie kampaní s celonárodnou pôsobnosťou, ktoré by boli osobitne zamerané na viktimologicky najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov akými sú napríklad príslušníci marginalizovaných rómskych komunít.

V intenciách vzdelávania policajtov, verejnosti, ale aj ostatných subjektov možno skonštatovať, že by mohlo prispieť ku kvalitnejšej spolupráci a tým následne znížiť latentnosť tejto nelegálnej trestnej činnosti. Vo všeobecnosti sa odhaduje, že počty odhalených prípadov nahlásených oficiálne jednotlivými krajinami tvoria len špičku ľadovca.

Okrem strachu obetí, často aj v dôsledku nedostatku dôkazov usvedčujúcich obchodníkov s ľuďmi k latencii tejto trestnej činnosti významne prispieva taktiež rozdielnosť v metodológii zberu údajov a dokonca rozdiely i v samotnej definícii obchodovania s ľuďmi v jednotlivých krajinách. Za vhodné pokladáme posilňovanie spoločných vyšetrovacích tímov v prípadoch obchodovania s ľuďmi. Ako žiaduce hodnotíme spoluprácu s krajinami vykorisťovania obetí obchodovania s ľuďmi, pokračovanie v spolupráci v rámci spoločných vyšetrovacích tímov a vytváranie iniciatívy smerujúcej k uzatváraniu nových partnerstiev v rámci vyšetrovaných prípadov s medzinárodným prvkom s cieľom zvýšenia možností úspešnosti trestného stíhania osôb páchajúcich trestný čin obchodovania s ľuďmi.

Medzi účely vytvorenia spoločného vyšetrovacieho tímu patrí:

– identifikácia obetí obchodovania s ľuďmi a efektívne poskytovanie komplexných služieb týmto obetiam

– identifikácia páchateľov prostredníctvom reaktívnych a proaktívnych vyšetrovaní

– vzdelávanie orgánov činných v trestnom konaní a zamestnancov poskytujúcich podporné služby obetiam

– zvyšovanie povedomia o obchodovaní s ľuďmi a o opatreniach na zamedzenie prípadoch obchodovania s ľuďmi.

Ako prínosné možno charakterizovať aj zvýšenie kvality kooperácie medzi jednotlivými krajinami. Najmä máme na mysli posilnenie spolupráce a komunikácie so štátmi, ktoré sú tranzitnými alebo cieľovými krajinami pre slovenské obete.

Uvedeným by mohlo dôjsť k zníženiu latencie tejto nelegálnej trestnej činnosti, čo by mohlo prispieť i k odlákaniu páchateľov k páchaniu predmetnej trestnej činnosti.

Autor
Mgr. Alexandra Mišinová

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a746-obchodovanie-s-ludmi-novodoby-fenomen