Úvod

V utorok 3. marca 2015 o 09.00 hod. sa v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnilo ďalšie pracovné stretnutie, na ktorom bola prezentovaná opäť ďalšia časť paragrafového znenia návrhu nového zákona o športe. Na stretnutí sa zúčastnili predseda Národnej rady SR Peter Pellegríni, generálny riaditeľ sekcie starostlivosti o šport a mládež Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Ladislav Čambal, piati členovia pracovnej skupiny na prípravu návrhu zákona o športe (Zuzana Zajíčková, Žaneta Surmajová, Miroslav Hlivák, Jaroslav Rybánsky a Peter Sepeši) a prizvaní boli aj členovia širšej pracovnej skupiny Mária Berdisová, Ján Letko a Andrej Virlič, ktorí pripravovali podklady k časti zákona upravujúcej “Informačný systém športu” (ďalej tiež “IS športu”).

Slovenský olympijský výbor a Slovenský paralympijský výbor

Predmetom tohto stretnutia a rokovania boli ustanovenia upravujúce okrem už spomínaného informačného systému športu aj právna úprava postavenia Slovenského olympijského výboru ako subjektu s výlučným oprávnením vykonávať “olympijské aktivity” na území Slovenskej republiky a ochrany olympijskej symboliky (bola predbežne prerokovaná už aj so zástupcami SOV pánmi Libom a Chmelárom). Podobným spôsobom by mala byť upravená aj časť zákona upravujúca postavenie Slovenského paralympijského výboru a ochrany paralympijskej symboliky, ktorá bude so zástupcami SPV prerokovaná v najbližších dňoch. V tejto časti sa účastníci rokovania vecne zhodli na tom, že do zákona nie je účelné citovať ustanovenia stanov SOV alebo aj stanov SPV, nakoľko tieto stanovy sa môžu pomerne jednoducho zmeniť a ich zmena v časti upravenej zákonom by znamenala odklon od znenia zákonnej úpravy a teda vyžadovala by si novelizáciu zákona. Stanovy sú však dokumentom symbolizujúcim združovaciu slobodu, preto by združenia nemali byť limitované v ich združovacej slobode tým, že sa preberie obsah stanov do zákona a to rovnako v prípade SOV ako aj SPV. V konečnom dôsledku by to bolo aj v rozpore s Olympijskou chartou, ak by štát, resp. jeho zákonná úprava obmedzovala SOV, či SPV v ich slobode upraviť si stanovy podľa vlastného uváženia. Bez zmeny zákona by bola zmena stanov de facto i de iure jeho porušením, čomu treba predísť rozumnou právnou úpravou zákona o športe.

Športový kódex nahrádza viacero predpisov

Zámer návrhu zákona je vytvoriť “športový kódex”, v ktorom budú obsiahnuté všetky dôležité športové témy, sprehľadniť právnu úpravu, zjednotiť terminológiu, posilniť prvky verejnej kontroly a preniesť veľkú časť zodpovednosti za šport na národné športové zväzy a tiež zrušiť viaceré predpisy upravujúce športovú problematiku vrátane

• zákona č. 226/1994 Z.z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore,
• zákona č. 384/2013 Z.z. o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore,
• zákona č. 300/2008 Z.z. o organizácii a podpore športu,
• zákona č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre a vykonávacích predpisov k nim, ktoré budú nahradené novými.

Tieto predpisy budú nahradené jediným predpisom, ktorý komplexne jednotnou logikou i pojmológiou upraví vzťahy, ktoré boli pôvodne upravené vo viacerých právnych predpisoch prijímaných v rôznych obdobiach, čomu zodpovedal aj ich obsah.

Infromačný systém športu

V časti právnej úpravy upravujúcej informačný systém športu bolo po predstavení právnej časti zdôraznené najmä to, že musí byť náležite právne ošetrené získavanie a uchovávanie údajov osôb, ktoré budú za konkrétnym účelom registrované v IS športu tak, aby nebolo potrebné dodatočne získavať ďalšie súhlasy od týchto osôb. Potrebujeme vedieť koľko máme športovcov a v akých športoch, aby sme vedeli povedať, aký výsledok v podobe počtu aktívnych športovcov produkujú jednotlivé druhy športov. A na to bude slúžiť centrálna registrácia športovcov v IS športu s tým, že zväzy a kluby budú iba overovacie autority, ktoré overia splnenie podmienok registrácie podľa predpisov národného športového zväzu.

Podľa návrhu zákona by mali byť všetci športovci on-line registrovaný v informačnom systéme športu s vlastným účtom, kde bude prístupná ich športová história ale aj uložené sankcie, absolvované zdravotné prehliadky a pod.

Pri športových odborníkoch register ponúkne okrem druhu ich odbornosti aj ich príslušnosť ku klubu a športu, v ktorom pôsobili, adresu bydliska i elektronickú adresu (email), čo zlepší možnosti využitia služieb športových odborníkov zo strany športových klubov, keďže športoví odborníci budú jednoduchšie dostupný. Informačný systém športu okrem štandardných typov športových odborníkov ako je tréner, inštruktor športu, rozhodca, delegát, člen usporiadateľskej služby, kontrolór, plavčík, bude umožňovať národným športovým zväzom, aby si v súlade s pravidlami súťaže a predpismi zväzu určila vlastný typ športového odborníka ako aj podmienky a predpoklady, ktoré bude musieť športový odborník príslušného typu splniť.

Športovec a športový odborník – osobitná skupina SZČO

V tej súvislosti považujeme za potrebné uviesť, že na pracovnom stretnutí na Ministerstve financií SR prebehla diskusia okrem iného aj o tom, že v § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov bude na konci doplnené nové písmeno f), v ktorom bude uvedený “športovec a športový odborník”, čo pomôže oveľa lepšie štatisticky zmapovať príjmy, resp. dane, ktoré šport prináša do štátneho rozpočtu.

V rámci IS športu bude zriadený aj osobitný register projektov (medzinárodné podujatie, výstavba infraštruktúry), register sankcií a opatrení, register právnych dokumentov, kde budú sprístupnené stanovy, predpisy zväzu, uznesenia zo zasadnutí orgánov zväzu, disciplinárne rozhodnutia, rozhodnutia o začatí konkurzného konania atď

Prepojenie registrov v IS športu

Zároveň bude platiť., že informácie v rôznych registroch, ktoré majú vecnú súvislosť budú pri ich zobrazení prepojené. Napr. pri zväze alebo klube sa zobrazia, resp. budú ľahko prístupné (user friendly) aj ich dotačné projekty, sankcie a opatrenia, ktoré im boli uložené a pod.

IS športu by mal na komunikáciu využívať elektronické schránky, ktoré sú od 15. augusta povinné pre všetky právnické osoby. Na jednoznačnú identifikáciu osôb bude využívať jedinečný identifikátor osoby a na aktualizáciu údajov o osobe sa budú používať referenčné registre IS verejnej správy.

IS športu by mal spolupracovať s existujúcimi IS športových zväzov s využitím webových služieb tzv. webservisy, ktoré automaticky zabezpečia on-line synchronizáciu údajov vedených v jednotnej štruktúre v IS športu a IS športového zväzu. Technické špecifikácie a štruktúra údajov vedených v oboch IS bude upravená vo vykonávacom predpise k zákonu o športe tak, aby umožňovali využitie webservisov.

V IS športu budú povinne evidované a verejne kontrolovateľné použitie všetkých prostriedkov z verejných zdrojov poskytnutých/použitých na podporu športu vrátane prostriedkov poskytnutých od vlády SR, z ministerstiev, zo samosprávnych krajov, miest a obcí.

Prostriedky z verejných zdrojov

V tej súvislosti je dôležité uviesť navrhovanú definíciu pojmu “prostriedky z verejných zdrojov”, za ktoré sa na účely zákona o športe navrhuje považovať “príspevok športu, dotácia, podiel zaplatenej dane na osobitné účely alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, štátneho fondu, vyššieho územného celku, obce, štátneho podniku alebo z rozpočtu právnickej osoby s majetkovou účasťou štátu alebo iný príjem, ktorý priamo alebo nepriamo znižuje príjmy štátneho rozpočtu; za prostriedky z verejných zdrojov sa považujú tieto prostriedky aj vtedy, ak sú prostredníctvom športovej organizácie poskytnuté inej športovej organizácii, športovcovi alebo športovému odborníkovi.”

Na ďalšom pracovnom stretnutí o dva týždne bude predmetom rokovania návrh právnej úpravy športovej reprezentácie vrátane osobitného zmluvného typu pre reprezentantov a úpravy ich pôsobenia v reprezentácii ako “iného úkonu vo všeobecnom záujme” podľa § 136 a nasl. Zákonníka práce. Rovnako ďalšou témou bude aj návrh právnej úpravy verejnej správy športu s posilnením kompetencií vlády SR a prvá časť k téme financovania športu z verejných zdrojov, o čom Vás budeme informovať v ďalšej správe.

Autor
JUDr. Peter Sepeši

Zdroj
http://www.ucps.sk/Aktualita_3

S účinnosťou od 1. januára 2020 sa v Zákonníku práce zavádza nový § 152b, podľa ktorého zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi nový príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Na príspevok nie je právny nárok, zamestnávateľ ho poskytne dobrovoľne (počet zamestnancov nie je rozhodujúci).

Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:

• zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
• zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
• zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
• zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
• zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
• zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe.

Výhodou príspevku je skutočnosť, že pri dodržaní podmienok uvedených v § 152b Zákonníku práce je príspevok príjmom zamestnanca oslobodeným od dane (a automaticky aj od odvodov). Viď § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom od 1.1.2020.

Podobne ako pri príspevkoch na rekreáciu môžeme očakávať vydanie metodického usmernenia Finančného riaditeľstva SR (FRSR), ktorým sa zrejme spresnia požiadavky, pri splnení ktorých bude možné považovať príspevok za príjem zamestnanca oslobodený od dane. V čase písania tohto textu metodické usmernenie ešte zverejnené nebolo.

PODMIENKY KTORÉ MUSÍ SPLNIŤ ZAMESTNANEC

Na oslobodenie príspevku od dane z príjmov musí zamestnanec spĺňať podmienky:

• zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode nárok nie je)
• pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia obdobia na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky
• zamestnanec predloží doklad vystavený oprávnenou osobou (športovou organizáciou) do 30 dní odo dňa jeho vydania.

Ak zamestnávateľ poskytne príspevok zamestnancovi, ktorý horeuvedené podmienky nespĺňa, príspevok nebude na strane zamestnanca oslobodený od dane a nebude oslobodený od odvodov.

Pracovný pomer

Základná podmienka oslobodenia príspevku od dane z príjmov je pracovný pomer. Môže to byť pracovný pomer na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Môže to byť pracovný pomer na plný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas (pozor, v prípade kratšieho pracovného času sa kráti maximálna možná výška príspevku, pozrite ďalej).

Príspevok nie je oslobodený od dane z príjmov napríklad ak sa poskytne:

• pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
• spoločníkovi, pracujúcemu pre vlastnú spoločnosť bez pracovnej zmluvy
• štatutárovi – konateľovi, členovi dozornej rady, predstavenstva … bez pracovnej zmluvy
• profesionálnemu športovcovi vykonávajúcemu v športovom klube činnosť na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu
• športovému odborníkovi pracujúcemu na základe zmluvy o činnosti športového odborníka
• bývalému zamestnancovi atď.

Pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov

Podmienka nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov sa posudzuje obdobne ako pri príspevkoch na rekreáciu. Trvanie pracovného pomeru sa posudzuje ku dňu začatia obdobia na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky – to bude uvedené na doklade, ktorý zamestnancovi vydá športová organizácia.

Príspevok je oslobodený od dane z príjmov aj vtedy, ak nejde o jednu nepretržite trvajúcu pracovnú zmluvu, ale ak ide na seba bezprostredne nadväzujúce pracovné zmluvy uzatvorené medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom, medzi ktorými nie je prestávka ani jeden deň a v súčte dôb trvaní zmlúv je to najmenej 24 mesiacov.

V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (§ 27 a nasl. Zákonníka práce, napríklad prevod zamestnávateľa alebo jeho časti k inému zamestnávateľovi, typicky predaj firmy, zlúčenie firiem) sa doba trvania pracovného pomeru posudzuje v súčte trvania u aktuálneho a predchádzajúceho zamestnávateľa.

V prípade štátnych zamestnancov ak dôjde k premiestneniu štátneho zamestnanca z jedného služobného úradu na druhý (napríklad prechod z ministerstva A na ministerstvo B) podmienka nepretržitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru je splnená, pretože zamestnávateľom je stále štát.

V prípade zamestnávania podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme pri prechode zamestnanca z jednej organizácie do inej organizácie (napríklad prechod učiteľa z jednej školy do druhej) dochádza k zmene zamestnávateľa a doba trvania zamestnania sa sleduje len vzhľadom na nového zamestnávateľa.

V prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy so zamestnancom, ktorý predtým u zamestnávateľa pracoval ako dočasne pridelený z agentúry dočasného zamestnávania, sa posudzuje len doba trvania pracovnej zmluvy uzavretej u súčasného zamestnávateľa – nezohľadňuje sa doba predchádzajúceho dočasného pridelenia.

Príspevok je oslobodený od dane z príjmov ak v prvý deň obdobia na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky (uvedený na doklade ktorý vystaví športová organizácia) pracovný pomer zamestnanca trval. Ak by bol príspevok vyplatený zamestnancovi, ktorý v priebehu roka skončil v pracovnom pomere a obdobie uvedené na doklade začalo až po ukončení pracovného pomeru, príspevok bude zdaniteľným príjmom.

Príklad

Zamestnanec vo februári 2020 predloží zamestnávateľovi doklad, podľa ktorého za obdobie od 1.1.2020 do 31.1.2020 uhradil športovej organizácii za športovú činnosť svojho dieťaťa sumu 40 eur. Pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa začal dňa 1.3.2018.

Podmienka nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov tak bude splnená najskôr k 1.3.2020. Ak by bol zamestnancovi vyplatený príspevok za obdobie od 1.1.2020 do 31.1.2020, bol by zdaniteľný príjem zamestnanca.

Príklad

Zamestnanec z predošlého príkladu donesie ďalší doklad zamestnávateľovi koncom roka 2020. Podľa tohto dokladu za obdobie od 1.3.2020 do 31.12.2020 uhradil športovej organizácii za športovú činnosť svojho dieťaťa sumu 360 eur.

V tomto prípade bude príspevok oslobodený od dane.

Obdobne ako pri príspevkoch na rekreáciu aj príspevok na športovú činnosť dieťaťa bude oslobodený od dane bez ohľadu na to, či zamestnanec aktuálne pracuje. Oslobodenie príspevku od dane nie je podmienené aktuálnou prítomnosťou zamestnanca na pracovisku. Príspevok je oslobodený od dane z príjmov na rekreáciu aj v prípade zamestnancov, ktorých pracovný pomer ku prvému dňu obdobia uvedenom na doklade trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a aktuálne sú:

• na materskej alebo rodičovskej dovolenke
• práceneschopní
• na OČR
• na neplatenom voľne

Príklad

Pracovný pomer zamestnankyne začal 1.5.2016. Pracovný pomer je dohodnutý na plný úväzok. Zamestnankyňa je počas celého roka 2020 na rodičovskej dovolenke. Ak jej bude počas roka 2020 poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa, bude oslobodený od dane a to potenciálne až do výšky 275 eur.

Podľa usmernenia Finančného riaditeľstva SR k príspevkom na rekreáciu by príspevok na športovú činnosť dieťaťa nemal byť oslobodený od dane ak ho dostanú zamestnanci dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie alebo funkcie v odboroch.

Žiadosť o príspevok

Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Zákonník práce nehovorí o tom, že by žiadosť musel zamestnanec podať písomne avšak z dôvodu jednoznačnosti a preukázania napríklad pri neskoršej kontrole z Inšpektorátu práce alebo pri daňovej kontrole odporúčam aby si zamestnávateľ definoval postup v internej smernici a pripravil formulár, ktorý zamestnanec vyplní. Obdobne ako je to pri príspevkoch na rekreáciu.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa.

Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť ďalšie podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa (ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže rozhodnúť o podmienkach poskytovania príspevku samostatne svojim rozhodnutím). Zamestnávateľ teda môže rozhodnúť tak, že príspevok bude vyplácať len určitým skupinám svojich zamestnancov, ktorí okrem horeuvedených podmienok daných v zákone spĺňajú aj ďalšie podmienky, napríklad:

• pracujú len na určitých pracoviskách
• pracujú v pracovnom pomere u zamestnávateľa najmenej 3 roky
• majú priemernú hrubú mesačnú mzdu do výšky 800 eur…

Samozrejme, kritéria o ktorých rozhodne zamestnávateľ, nesmú byť diskriminačné pokiaľ ide o pohlavie, štátnu príslušnosť, rasu, národnosť, náboženskú orientáciu a pod.

VÝŠKA PRÍSPEVKU A JEHO VÝPLATA

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na základe jeho žiadosti príspevok na športovú činnosť dieťaťa vo výške 55% oprávnených výdavkov (viď ďalej), najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca.

Zamestnávateľ môže rozhodnúť tak, že príspevok bude vyplácať v nižšej sume – napríklad nie vo výške 55% ale len 40% oprávnených výdavkov alebo len do sumy 100 eur za kalendárny rok a podobne.

Zamestnanec si môže v priebehu roka uplatniť nárok na príspevok viackrát – na základe viacerých dokladov na nižšie sumy. Zamestnávateľ mu bude postupne vyplácať príspevky a sledovať, či sa neprekročí limit 275 eur.

Ak má zamestnanec kratší pracovný čas, maximálna možná ročná suma príspevku sa pomerne kráti podľa dohodnutého kratšieho pracovného času zamestnanca. Rozhodujúcim na určenie rozsahu sumy príspevku je dohodnutý pracovný čas zamestnanca ku dňu začatia obdobia na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky (obdobie musí byť uvedené na doklade).

Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Príklad

Zamestnanec má podľa pracovnej zmluvy polovičný úväzok. Výška oslobodenia od dane príspevku na športovú činnosť dieťaťa je v jeho prípade limitovaná sumou 275/2 = 137,50 eur.

Pozor, u zamestnávateľa na pracoviskách, kde je stanovený 38,75 hodinový, resp. 37,5 hodinový pracovný týždeň v súlade so Zákonníkom práce (pracuje sa na viac zmien, resp. pracovný čas je takto dohodnutý v kolektívnej zmluve a pod.), ide o plný pracovný čas, zamestnanci majú nárok na príspevok v maximálnej výške 275 eur za rok.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok vyšší ako 55% zo sumy oprávnených výdavkov, suma „nad“ 55% nie je oslobodená od dane – započíta sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca a do vymeriavacích základov pre odvody.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok nad limit 275 eur, suma nad limit nie je oslobodená od dane – započíta sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca a do vymeriavacích základov pre odvody.

V praxi sa objavuje otázka, či si príspevok na športovú činnosť môžu uplatniť súčasne obaja rodičia na to isté dieťa a na tie isté oprávnené výdavky. Odpoveďou je, že zákon to nevylučuje, teda môžu. Zamestnávateľ si však interným predpisom môže upraviť pravidlá tak, že v takomto prípade poskytne príspevok len jednému rodičovi.

Výplata príspevku

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok po predložení dokladu (viď ďalej) v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa nedohodne so zamestnancom inak.

Napríklad to môže byť tak, že zamestnávateľ sa po dohode so zamestnancami rozhodne príspevky vyplatiť až vo výplatnom termíne za december 2020. Počas roka tak zamestnanci „nosia“ do mzdovej učtárne doklady, ktoré zamestnávateľ zbiera a všetky príspevky sa zamestnancom vyplatia až na konci roka.

OPRÁVNENÉ VÝDAVKY A OPRÁVNENÁ OSOBA

Oprávnené výdavky sú preukázané výdavky zamestnanca na športovú činnosť dieťaťa u oprávnenej osoby (viď ďalej) a to najviac za obdobie kalendárneho roka, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Takýmito výdavkami sú napríklad členské, tréningové, príspevky hradené športovej organizácii na výjazdy, turnaje, športové oblečenie, ktoré zabezpečuje športová organizácia a podobne.

Nie je vylúčené, že okruh oprávnených výdavkov bude obmedzený na základe očakávaného metodického usmernenia Finančného riaditeľstva SR.

Oprávnená osoba (športová organizácia)

Je to výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu (informačný systém podľa zákona č. 440/2015 Z. z. zákona o športe), ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti pod dohľadom odborne spôsobilého športového odborníka.

Oprávnenou osobou nie je napríklad škola, ktorá organizuje športové krúžky, centrum voľného času a obdobné organizácie, pokiaľ nie sú registrované v informačnom systéme športu podľa zákona o športe.

Zoznamy športových organizácii nájdete na webových stránkach jednotlivých športových zväzov. Napríklad:

• www.futbalsfz.sk (futbalnet.sk/web/issf/matrika) … Slovenský futbalový zväz
• www.hockeyslovakia.sk … Slovenský hokejový zväz
• www.swimmsvk.sk … Slovenská plavecká federácia
• www.szts.sk … Slovenský zväz tanečného športu

Dieťa zamestnanca

Zamestnanec si môže uplatniť príspevok na:

• vlastné dieťa zamestnanca
• dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu
• dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení
• iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Súčasne musí ísť o dieťa, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu (zákon o športe) najmenej počas šiestich mesiacov.

Vzťah k dieťaťu a vek dieťaťa zamestnanec preukáže rodným listom dieťaťa.

Pod príslušnosťou k športovej organizácii sa myslí najmä členstvo v športovej organizácii a ďalšie alternatívy príslušnosti uvedené v § 3 písm. k) zákona o športe.

PREUKÁZANIE OPRÁVNENÝCH VÝDAVKOV

Zamestnanec preukazuje zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou (športovou organizáciou), ktorého súčasťou musí byť:

• meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť
• obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad.

Športovým organizáciám odporúčam, aby na doklad uvádzali aj údaj o tom, odkedy je dieťa osobou s príslušnosťou k športovej organizácii. Je to potrebné preto aby zamestnávateľ vedel jednoznačne určiť, či má zamestnanec nárok na oslobodenie príspevku od dane z príjmov.

Ak tento údaj na doklade nebude, táto informácia sa dá sčasti získať z registra športovcov v informačnom systéme športu, v praxi teda na webových stránkach jednotlivých športových zväzov.

Doklad nemusí obsahovať náležitosti účtovného dokladu.

Zákonník práce nevyžaduje preukázanie skutočnosti, či zamestnanec skutočne zaplatil oprávnené výdavky, postačuje, že to športová organizácia potvrdí na doklade.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia uvedeného na doklade (trvanie pracovného pomeru, výška úväzku).

PRÍSPEVOK NA ŠPORTOVÚ ČINNOSŤ DIEŤATA A DANE, ODVODY

Od 1.1.2020 sa doplnil § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a to tak, že príspevok zamestnávateľa na športovú činnosť dieťaťa je na strane zamestnanca oslobodený od dane (vo výške 55% oprávnených výdavkov, max. 275 eur za kalendárny rok).

Automaticky to znamená, že príspevok oslobodený od dane nevstupuje do vymeriavacích základov na sociálne poistenie ani na zdravotné poistenie. Ani zamestnanec ani zamestnávateľ z príspevku neplatia odvody.

Ak by bol príspevok poskytnutý v sume „nad limit“ (nad 55% resp. nad limit 275 eur ročne), tak časť príspevku poskytnutá nad limit je zdaniteľný príjem zamestnanca a vstupuje do vymeriavacích základov na odvody.

Na strane zamestnávateľa je podľa doplneného § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona č. 595/2003 Z. z. príspevok na športovú činnosť dieťaťa uznaný ako daňový výdavok a to za podmienok ustanovených v Zákonníku práce.

Prípadný príspevok poskytnutý nad limit je na strane zamestnávateľa uznaný daňový výdavok vtedy, ak takto poskytnutý príspevok vyplýva z dohody v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve, z interného predpisu zamestnávateľa.

Pozor, ak by zamestnávateľ poskytol príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnancovi, ktorý nespĺňa podmienky uvedené v § 152b Zákonníka práce – napríklad zamestnanec pracuje na dohodu o pracovnej činnosti alebo pracuje u zamestnávateľa v pracovnom pomere menej ako 24 mesiacov – v takom prípade nie je príspevok na strane zamestnanca oslobodený od dane.

Obdobne, ak by zamestnávateľ poskytol príspevok na športovú činnosť dieťaťa a neboli by splnené ďalšie podmienky uvedené v § 152b Zákonníka práce – napríklad dieťa by bolo registrované v športovej organizácii menej ako 6 mesiacov – v takom prípade nie je príspevok na strane zamestnanca oslobodený od dane.

Pozor, oslobodenie od dane sa vzťahuje na príspevky vyplatené vzhľadom na športovú činnosť dieťaťa, ktorú dieťa vykonáva po 31. decembri 2019.

Autor
RNDr. Jozef Mihál

Zdroj
http://www.ucps.sk/Prispevok_na_sportovu_cinnost_dietata

Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 1.1.2016

• § 5
  (8) Zdravotnú spôsobilosť vrcholového športovca a talentovaného športovca na vykonávanie príslušného športu posudzuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo na základe lekárskej prehliadky, ktorú vykonal. Amatérsky športovec, ktorý nie je vrcholovým športovcom ani talentovaným športovcom, a športovec športu pre všetkých vykonáva šport na vlastnú zodpovednosť. Národný športový zväz, národná športová organizácia alebo iný organizátor súťaže môže predpisom alebo v pravidlách súťaže určiť ako podmienku účasti na súťaži preukázanie zdravotnej spôsobilosti športovca na vykonávanie príslušného športu.

Novela zákona o športe – predložená 23.9.2016 do NR SR

• 5. V § 5 ods. 8 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak ide o talentovaného športovca, aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria.”.

Dôvodová správa k bodu 5

• V nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe a podnety športových klubov, ktoré poukazujú na obtiažnu vykonateľnosť zabezpečenia posúdenia zdravotnej spôsobilosti výlučne lekárom so špecializáciou v odbore telovýchovné lekárstvo, najmä v prípade mládeže, sa zároveň navrhuje, aby lekársku prehliadku v prípade talentovaných športovcov vykonával aj pediater. Zároveň sa vykonávajú legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia s touto zmenou.

Spätná väzba na doterajšie používanie Zákona o športe z pohľadu telovýchovných lekárov:

1. MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH.

Po nadobudnutí účinnosti Zákona o športe (od 1.1.2016) sa zvýšil počet športovcov so záujmom absolvovať preventívnu lekársku prehliadku takmer o 150%, čo je v lekárskej obci odboru vnímané veľmi pozitívne.

Zároveň sa zvýšil záujem o získanie atestačnej špecializácie v odbore telovýchovné lekárstvo vzhľadom na zakladanie nových pracovísk odboru. To sa deje vyvážene vzhľadom k regiónom a v horizonte dvoch rokov bude dostatočne pokryté celé Slovensko – ambulanciami, oddeleniami alebo klinikami odboru.

Problémom je však veková aj zdravotná skladba športovcov. Na ambulanciách sa objavuje veľké množstvo detí vo veku 4 až 10 rokov, ktoré sú podľa jednotlivých zväzov a ich klubov označení za talentovaných športovcov. Pravdepodobne je to z dôvodov finančných dotácií ministerstva pre túto kategóriu. (Napr. v hokeji sú „všetci“ označovaní ako talentovaní – bez ohľadu na vek a zdravotný stav, ktorý skoro nikto a nikdy neskúmal !). Táto kategória je zrejme nejasne definovaná, lebo takýto chlapci a dievčatá majú zvyčajne diagnózy nezlučiteľné s tým ktorým športom (vrodené srdcové chyby, krvácavosť – hemofília, poškodenia mozgu, ortopedické anomálie a pod.) a nie sú riadne vyšetrené svojím praktickým lekárom – pediatrom ani príslušným špecialistom. Preto sa javí ako zmysluplné, aby bol jasne definovaný pojem „talentovaný športovec“ a jeho preventívna lekárska prehliadka pre športovanie bola vykonávaná pediatrom, čo sa týka kategórie 4 až 11 rokov. Od 12 rokov vyššie je zmysluplná jeho prehliadka na telovýchovnom lekárstve.

2. prof. MUDr. Dušan Meško, PhD.

Navrhujeme nenovelizovať paragraf 5 v aktuálnej novele Zákona o športe.

Problematiku riešenia úpravy/novely realizácie lekárskych prehliadok talentovaných športovcov navrhujeme presunúť na neskoršie obdobie na podklade odbornej diskusie príslušných zástupcov (hlavní odborníci MZ SR pre odbor telovýchovné lekárstvo, pre odbor pediatria, predsedovia príslušných odborných spoločností) a inštitúcií (MZ SR, MŠVVaŠ SR), ktorých sa téma týka, vrátane návrhu na prípadnú novelu zákona č. 577/2004 Z. z. v časti uvedenej problematiky.

Odôvodnenie:

1. prehliadky športujúcich do veku 18 rokov sú podľa zákona č. 577/2004 Z. z. vo výhradnej pôsobnosti lekárov s kvalifikačnou špecializáciou telovýchovné lekárstvo.
2. navyše lekári s kvalifikačnou špecializáciou pediatria je široký pojem (pediatri majú množstvo vlastných špecifických špecializácií). V uvedenom znení by prehliadku mohol vykonávať akýkoľvek pediater (t. j. aj všeobecný/obvodný pediater). Rozsah a obsah preventívnej prehliadky v odbore pediatria je odlišný oproti požadovanému obsahu a rozsahu prehliadky športovca.
3. pediatri nemajú kvalifikáciu na celkové/komplexné posúdenie zdravotného stavu vo väzbe na fyzické zaťaženie a spôsobilosti pre vykonávanie športovej aktivity.

3. Doc. MUDr. Branislav Delej, PhD., MPH.

„Z nášho pohľadu nie je nutné novelizovať a otvárať paragraf 5. Nech sú tam zatiaľ ponechaní len telovýchovní lekári, nakoľko otvorenie problematiky pediatrov je potrebné prejednať spolu s nimi a s MZ SR, nakoľko by sa musel otvárať aj zákon 577/2004. Takže talentovaná mládež nám nevadí, zadefinujte ju kľudne do 23 rokov veku, ale bolo by vhodné definovať aj dolnú hranicu veku (navrhujeme 14 rokov). Ale nenovelizujme paragraf 5! To je naša požiadavka.“

Autori
MUDr. Pavel Malovič PhD., MPH
doc. MUDr. Branislav Delej PhD., MPH.
prof. MUDr. Dušan Meško PhD.

Zdroj
http://www.ucps.sk/Zakon_o_sporte_z_pohladu_telovychovneho_lekara

Sponzoring rovnako ako reklama nemá v slovenskom právnom poriadku vyhradený osobitný zmluvný typ, „sponzorskú zmluvu“. Rovnako ako v prípade reklamy sa preto využívajú nepomenované zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka alebo § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Možno aj kvôli nedostatočnej právnej úprave, ktorá nedosahuje ani len úroveň stručnej úpravy reklamy zákonom č. 147/2001 Z.z. o reklame, v praxi často splýva sponzoring s darovaním.

Z hľadiska právneho hodnotenia sponzorstva je potrebné upozorniť na stanovisko J. Čorbu, podľa ktorého:

samotné získavanie peňažných prostriedkov od sponzorov nie je podnikaním a sponzorovaný klub nemusí mať ani oprávnenie na reklamnú činnosť, ak aj poskytuje sponzorovi reklamné plochy a pod., pokiaľ to robí za účelom získania zdrojov na krytie svojich nákladov.^[1]

Sponzoring sa pritom chápe ako vzťah medzi sponzorom a sponzorovaným, pri ktorom sponzor poskytuje finančné prostriedky, vecné prostriedky a služby sponzorovanému, a ten na oplátku pomáha dosiahnuť marketingové ciele sponzora. Na rozdiel od reklamy nejde o prezentáciu produktu, ale o spojenie sponzora, prípadne produktu, s partnerom (z oblasti športu). Cieľom je teda vplyv na imidž sponzora. Cieľmi sponzora sú najmä publicita a rastúca známosť firmy alebo značky, až sekundárne rast predaja. Sponzorované odvetvie pritom nepredstavuje odvetvie, v ktorom sponzor vyvíja svoju hlavnú komerčnú aktivitu, inak by išlo o reklamu.^[2]

Sponzorstvo sa líši od darovania tým, že pri sponzoringu dochádza k istému protiplneniu – napr. spojeniu (a vylepšeniu) imidžu so športovým podujatím.^[3]

Aplikované na šport, sponzorskou zmluvou sa sponzorovaný účastník športovej súťaže zaväzuje najmä umiestniť viditeľne logo svojho sponzora na dresy a športovú výstroj svojich športovcov, na reklamné panely v okolí svojho športoviska, prípadne na vstupenky, či zabezpečiť prezentáciu sponzora v miestnych tlačových alebo audiovizuálnych médiách, zabezpečiť účasť svojich športovcov v reklamnej kampani sponzora, alebo dokonca pojať obchodné meno sponzora do svojho obchodného mena či názvu.^[4]

Sponzorovaným môže byť klub, alebo jednotlivý športovec. V druhom prípade možno hovoriť o osobnom sponzoringu, pri ktorom sponzor propaguje seba a svoje výrobky prostredníctvom spojenia s menom populárneho športovca. Formami sú reklama na drese športovca, začlenenie športovca do mediálnej kampane, či priamo integrácia športovca do podpory predaja – napr. autogramiádou, losovaním cien, a pod. Napokon možná je tiež integrácia športovca do osobnej komunikácie s klientmi.^[5] Vzhľadom na absenciu právnej úpravy sponzorstva, resp. osobitného zmluvného typu, majú športové organizácie úplnú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných vzťahov.

Návrh zákona o športe z roku 2005 obsahoval aj návrh úpravy sponzoringu, podľa ktorej v § 74 zákona o športe sa malo sponzorstvo definovať ako „akékoľvek plnenie poskytnuté právnickou osobou alebo fyzickou osobou na základe sponzorskej zmluvy, ktoré je určené na priame alebo nepriame financovanie športu za účelom propagácie mena, ochrannej známky, dobrej povesti alebo aktivít právnickej osoby alebo fyzickej osoby.“

Navrhovala sa pritom nezdaniteľnosť sponzorských príspevkov, a možnosť odpočtu percent zo základu dane podľa výšky poskytnutého sponzorského príspevku.

Zmluvný typ sponzorskej zmluvy mal byť tým istým zákonom zavedený ako § 630a Občianskeho zákonníka. Sponzorská zmluva mala byť definovaná ako „zmluva uzatvorená na priame alebo nepriame propagovanie mena, ochrannej známky, dobrej povesti alebo iných aktivít sponzora na strane jednej a priame alebo nepriame financovanie činnosti sponzorovaného na strane druhej.“ Mala sa uzatvárať v písomnej forme a obsahovať najmä:

1. označenie zmluvných strán,
2. dobu trvania sponzorskej zmluvy,
3. spôsob zániku sponzorskej zmluvy,
4. spôsob realizácie sponzorstva vrátane jeho časového rozvrhu,
5. lehotu a spôsob, akým môže sponzor získať informácie o nakladaní so sponzorskými prostriedkami,
6. spôsob, účel a rozsah plnenia sponzorovaného,
7. ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí sponzorovaný spĺňať, uvedenie týchto podmienok vrátane lehoty na oznámenie ich splnenia,
8. ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.

Tento návrh však nikdy nebol predložený vláde, ani Národnej rade SR. Konkrétny obsah a forma sponzorského zmluvného vzťahu sú teda stále vecou dohody medzi stranami.

Poznámky

• 1) ČORBA, Jozef: Obchodnoprávne vzťahy v oblasti športu (dizertačná práca). Košice : UPJŠ, 2008, s. 124-125.
• 2) SLUKA, Tomáš: Profesionální sportovec (právní a ekonomické aspekty). Praha : Havlíček Brain Team, 2007, s. 83.
• 3) MAGUROVÁ, Zuzana: Sponzorstvo, darcovstvo alebo reklama? In: Právny obzor, roč. 82, 1999, č. 1, s. 58-60.
• 4) , Jozef: Obchodnoprávne vzťahy v oblasti športu, s. 122.
• 5) SLUKA, Tomáš: Profesionální sportovec (právní a ekonomické aspekty), s. 85-87.

Autor
prof. JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš PhD., LLM, MA

Zdroj
http://www.ucps.sk/Sponzoring_a_sport

Pripomienky UčPS k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Tittela, Tibora Jančulu, Irén Sárközy a Martina Glváča na vydanie zákona o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (LP/2019/552).

k čl. I
Upozorňujeme na skutočnosť, že ministerka Lubyová vo svojom komentári uverejnenom dňa 27.6.2019 na portáli hnonline.sk https://komentare.hnonline.sk/komentare/1965668-rozvoj-sportu-uz-nie-je-otazkou-penazi uviedla:
“Včera prešiel v parlamente prvým čítaním náš návrh zákona o Fonde na podporu rozvoja športu.”. Je teda otázne a zarážajúce, prečo ministerstvo školstva predkladá svoj návrh zákona cestou poslancov Národnej rady. Návrh predmetného zákona predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky napriek tomu, že podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020, respektíve na roky 2018 až 2020, ako aj podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiac jún v roku 2016 (neskôr bola úloha presunutá do ďalších rokov) bolo predloženie návrhu zákona o fonde na podporu športu úlohou vlády Slovenskej republiky, ktorej činnosť podľa čl. 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky kontrolujú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu, že sa jednalo o dlhodobo plánovanú programovú i legislatívnu úlohu vlády Slovenskej republiky, návrh zákona o Fonde na podporu športu nevznikol v štandardnom legislatívnom procese v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t. j. za aktívnej účasti verejnosti a expertov rezortov, zväzov, klubov, škôl i širokej odbornej a laickej verejnosti.

K stanovisku Ministerstva financií SR:
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 neuvažuje s ročným príspevkom 20 mil. eur pre Fond na podporu športu.

K stanovisku Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR:
Návrh zákona prináša zásadnú zmenu pôvodnej filozofie príspevku na športový poukaz. Zásadne s touto zmenou nesúhlasime. Je nesystémová a potrebuje dôkladnú analýzu.

K doložke vplyvov:
Predkladaný návrh zákona bude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, nakoľko sa predpokladá nový modul informačného systému športu, ktorý ale nie je vôbec vyčíslený, čo sa týka jeho vplyvov. Návrh zákona môže mat diskriminačný efekt, keďže na rozdiel od právnej úpravy športových poukazov v § 76 ZoŠ, ktorý sa navrhuje vypustiť, nová úprava môže vytvoriť stav, že niektoré deti nebudú mat vo svojej lokalite športovú organizáciu, kde bude možné športový poukaz uplatniť. Navyše aj myšlienka spolufinancovania športového poukazu rodičmi by si zaslúžila serióznu odbornú diskusiu. Rodičia, ktoré podporovali šport svojich deti, budú podporovať aj naďalej a budú sa snažiť aby ich príspevok na šport bol nižší o hodnotu športového poukazu, čo však objem prostriedkov nezvýši, len sa zmenia toky. Existuje a zrejme bude aj naďalej existovať skupina deti, ktorých rodičia nie sú ochotní alebo schopní prispievať na šport svojho dieťaťa. Máme deti v detských domovoch, deti s 1 rodičom alebo vo výchove u starého rodiča alebo zverenej starostlivosti. U týchto deti a ich rodičov by sa situácia podstatne zmenila, ak by príspevok nemuseli spolufinancovať.

K vlastnému materiálu všeobecne:
Domnievame sa, že návrh zákona je predložený nesystémovo, možno by postačoval mimorozpočtový účet a komisie na posudzovanie projektov zriadenej zo zákona s rovnakým zložením, ktorý by dostal rozhodovacie kompetencie a ministerstvo by ich administratívne vykonalo. Autonómiu športu najlepšie chránia vzorce a automatické prerozdeľovanie prostriedkov. Komisie sú vždy o možných vplyvoch nominantov tými, ktorí ich nominovali. Subjektívne posudzovanie, možné ovplyvňovanie a klientelizmus sa len posúva zo štátnej úrovne o jeden stupeň nižšie – na úroveň národných športových zväzov a NSZ Je potrebné poukázať na úpravu v § 76 ZoŠ, ktorá sa navrhuje vypustiť, ktorá bola podstatne presnejšia, jednoznačnejšia a transparentnejšia ako navrhovaná úprava športového poukazu i kontroly jeho uplatňovania a vykazovania. Zákon nebude mať vplyv na rozpohybovanie detí.

K vlastnému materiálu:
Navrhovaný zákon nie je dostatočne konkrétny vo vzťahu k ustanoveniu rámcových princípov, kritérií, pravidiel a podmienok pri poskytovaní podpory tak, ako sú napr. v zákone o športe zakotvené hlavné princípy a kritériá dôležité pri výpočte príspevku uznanému športu podľa vzorca. Navrhujeme, aby vo vzťahu k poskytovaniu podpory na národné športové projekty, poskytovaniu dotácií na financovanie TOP tímu alebo iných projektov zameraných na rozvoj športu bolo priamo v zákone uvedené, akými základnými princípmi a pravidlami sa financovanie riadi a aby boli tieto pravidlá jednoznačné a transparentné. Samozrejme, podrobnejšia úprava môže byť obsiahnutá v nižšej právnej norme, resp. následne aj v internom predpise fondu, avšak nie je primerané, aby len interné predpisy upravovali celý mechanizmus poskytovania podpory a jeho atribúty. Nikde ale nie je definovaný vzťah MŠ-Fond, ich vzájomná spolupráca, súčinnosť a zodpovednosť za rozvoj športu. Správna rada fondu by mala zverejňovať všetky svoje výstupy. Je potrebné vymedziť zodpovednosť za riešenie zistených nedostatkov uvedených v stanoviskách dozornej rady a HKŠ, že sa nimi má fond zaoberať a prijať rozhodnutie a kontrolovať jeho vykonanie

K § 5 zloženie správnej rady:
Ak sa aj pripustí, že to bude na návrh týchto subjektov, ide o zásadnú kompetenciu, a teda nominovať by mali na základe rozhodnutia najvyššieho orgánu príslušnej organizácie. Predseda by mal absolvovať výberové konanie. Navrhujeme, aby každý národný športový zväz (nielen 2 najväčšie SFZ a SZĽH) a každá národná športová organizácia (nielen SOŠV a SPV) mohli navrhnúť svojho jedného zástupcu do správnej rady Fondu, pričom z tejto skupiny navrhovaných osôb by vláda vybrala a vymenovala 6 členov správnej rady Fondu. Navrhujeme. aby predseda Správnej rady nemohol vykonávať funkciu v žiadnom orgáne politickej strany alebo v orgáne politického hnutia, vystupovať v jeho mene alebo pôsobiť v jeho prospech. á istá osoba môže byť vymenovaná za člena správnej rady najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.

K § 5 ods. 6
Navrhujeme doplniť ako nezlučiteľné s funkciou člena správnej rady funkcie: štátny tajomník, predseda samosprávneho kraja, primátor a starosta, člen poradného orgánu vlády Slovenskej republiky alebo ministerstva školstva v oblasti športu (ak je taký orgán zriadený), riaditeľ kancelárie fondu

K § 6
Tá istá osoba môže byť vymenovaná za člena správnej rady najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Ak je predseda nečinný? Tak by to malo byť na návrh dozornej rady.

K § 7
Zasadnutie správnej rady je verejné, ak správna rada nerozhodla, že jej zasadnutie je neverejné. nie sú ustanovené žiadne dôvody, pre ktoré to môže byť neverejné Zápis by mal obsahovať aj uvedenie pomeru hlasov a k zápisu by mala byť priložená aj zápisnica o hlasovaní s uvedením menovite ako hlasoval ktorý člen správnej rady.

K § 8 ods. 2 písm. g)
V prípade zistenia nedostatkov by mala mať povinnosť oznámiť zistené nedostatky hlavnému kontrolórovi šport, NKÚ, alebo nejakému útvaru kontroly na MF SR, a tiež by mala navrhovať vláde odvolanie predsedu správnej rady, ak je nečinný.

K § 9:
Pri DR chýbajú ustanovenia, ktoré sú pri SR v par.7: kto zvoláva zasadnutie, ako často sa konajú zasadnutia DR, zverejňovanie zápisov zo zasadania a pod. Prečo dozornú radu vymenúva minister a nie vláda? Nemyslíme, že je správne ak subjekt, ktorý nominuje do SR, nominuje aj do DR. do DR majú dať nominácie úplne iné subjekty než tie, ktoré dávajú nominácie do SR. Nie sú riešené dĺžky lehôt ani konflikt záujmov.

K § 10
Na členstvo v DR je potrebné VŠ vzdelanie druhého stupňa, čo sa pre člena SR nevyžaduje a členovia DR majú nižšiu odmenu. Prečo? Navrhujeme doplniť: Tá istá osoba môže byť vymenovaná za člena dozornej rady najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Rovnako je potrebné riešiť nečinnosť predsedu DR a jeho odvolanie, napr. na návrh predsedu SR alebo na návrh 3 členov DR.

K § 11
Nie je jasné, kto riadi kanceláriu, riaditeľ kancelárie alebo predseda správnej rady? kancelária by mala poskytovať primeranú súčinnosť pri odstránení zistených nedostatkov.

K § 12
Všetky svoje výstupy by mali zasielať dozornej rade fondu. Ak správna rada nevyhovie v plnom rozsahu návrhu odbornej komisie, je povinná svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia správnej rady sa zverejňujú na webovom sídle fondu Navrhujeme doplniť: Kontrolu dodržania podmienok uvedených vo výzve na predkladanie projektov vykonáva dozorná rada. Ak zistí nedostatky oznámi ich správnej rade a hlavnému kontrolórovi športu.

K § 13
Člena odbornej komisie správna rada môže odvolať aj bez uvedenia dôvodu – nesúhlasíme s týmto riešením, je potrebné vyriešiť nesúlad so Zákonníkom práce.

K § 14
Navrhujeme doplniť: Člen správnej rady, dozornej komisie ani odbornej komisie nesmie vykonávať funkciu v orgánoch politickej strany alebo politického hnutia, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech. Tu by malo byt upravené ako má postupovať v prípade konfliktu záujmu. DR by mala byť ako kontrolór NŠZ, čiže odmena za výkon funkcie a nie pracovný pomer.

K § 15
V zákone č. 138/2017 Z. z. je: Fond by okrem dotácie mohol poskytovať finančné prostriedky formou štipendia. Priority podpory športu by mali byť určené v zákone. možnosť c: o vrátení žiadosti na opätovné prerokovanie odbornej komisii, ak existujú odôvodnené pochybnosti o správnosti posúdenia žiadosti odbornou komisiou alebo je sporné prerozdelenie finančných prostriedkov z dôvodu konania člena odbornej komisie v rozpore so zákonom alebo ak konanie člena odbornej komisie naplnilo dôvody pre jeho odvolanie.

K § 16
ZoŠ pri NŠZ pozná najvyšší orgán a najvyšší výkonný orgán. Označenie „riadiaci orgán“ nie je bežné. Navrhujeme namiesto „riadiaci“ použiť slovo “výkonný”.

K § 20
K športovým poukazom
S návrhom na poskytovanie športových poukazov nie je možné vecne súhlasiť. Nie je odôvodnené a správne, aby sa poukazy poskytovali deťom len na použitie pre určitý okruh prijímateľov na základe schváleného projektu na podporu športu. Takýmto krokom sa platenie športovej činnosti cez športový poukaz extrémne zúži a zároveň sa neprijateľne obmedzí možnosť rodičov detí použiť športový poukaz na účel podľa vlastnej vôle a možností športového vyžitia detí v rámci prostredia a v lokalite, v ktorej vyrastajú. Taktiež je ponechanie úpravy podrobností poskytovania príspevku na športový poukaz len na vnútorný predpis fondu absolútne nedostatočné a tento zákon musí obsahovať základné pravidlá a princípy poskytovania príspevkov na športový poukaz. Poznamenávame zároveň, že ustanovenie, že predmetom projektu na podporu športu je podpora športu mládeže (t.j. podľa § 3 písm. n) ZoŠ podpora mládeže do 23 rokov) nekorešponduje s charakteristikou športového poukazu podľa § 76 ods. 2 ZoŠ ako poukazu pre dieťa od 5 do 14 rokov veku). V rámci úpravy športových poukazov navrhujeme v súlade s platnou legislatívou zakotviť aj: • poskytovanie príspevku na športový poukaz ako obligatórny a všeobecný nárok každého dieťaťa za splnenia podmienky vekovej hranice s tým, že výška nároku bude závisieť od sumy vyčlenenej v štátnom rozpočte, • zváži“ť zakotvenie princípu spolufinancovania zo strany rodičov v pomere napr. 75% zo strany štátu a 25% zo strany rodičov, t.j. príspevok sa uhradí ak rodič prispeje tiež určitou výškou finančných prostriedkov, • jasne definované kritériá pre stanovenie okruhu možných subjektov, na ktorých služby môže byť poukaz použitý (športové kluby podľa ZoŠ a športoví odborníci podľa ZoŠ, najmä tréneri), • ďalšie základné pravidlá a princípy poskytovania príspevkov na športový poukaz. Poskytovateľom športového poukazu je štát, žiadateľ je poskytovateľom činnosti, na náklady ktorej sa má použiť športovy poukaz dotovaný štátom a pripadne aj rodičom. Uzavretím zmluvy sa žiadateľ stáva prijímateľom.

K § 21
Zriadenie a financovanie fondu
Navrhovaný spôsob zriadenia a financovania fondu je nejasný, vecne nesprávny a nie je v súlade so základnými pravidlami rozpočtového hospodárenia. Máme za to, že ak bude fond zriadený navrhovaným spôsobom, jeho reálne fungovanie bude veľmi problematické. Ak je zámer, aby bol fond verejnoprávna inštitúcia, treba si uvedomiť, že bude mať postavenie subjektu verejnej správy – napr. ako Rozhlas a televízia Slovenska. Všetky prostriedky, s ktorými bude fond hospodáriť, budú mať status verejných prostriedkov, avšak hospodárenie nesmie byť nastavené duálne tak, že časť prostriedkov, s ktorými bude fond hospodáriť, budú prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré bude poskytovať ďalej. Fond ako verejnoprávna inštitúcia nesmie poskytovať dotácie zo štátneho rozpočtu a nemôže byť v žiadnom prípade kapitolou štátneho rozpočtu (viď stanovisko MF SR, ktoré je tiež nevyhnutné zohľadniť). Zároveň tento návrh predstavuje zásah do kompetencií MŠVVaŠ SR, ktorý by si zrejme vyžadoval aj zmenu v kompetenčnom zákone, keďže financovanie športu je zásadným nástrojom na realizáciu štátnej politiky v oblasti športu, a to sa celé presúva na fond. Z týchto dôvodov je potrebné upraviť kompletne celé hospodárenie fondu, aby bol fond a jeho fungovanie súladné s platnou legislatívnou a vychádzajúc zo zámeru zriadiť fond ako právnickú osobu „sui generis“ navrhujeme minimálne nasledovné (je potrebné prepracovať v tomto duchu celý návrh): • ako zdroj fondu zakotviť aj príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý sa bude poskytovať na výkon činnosti fondu a jeho nevyčerpané zostatky budú zdrojom fondu v ďalších rokoch, pričom príspevok nebude predmetom zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom a bude vytvárať vlastné zdroje fondu (rovnako ako v prípade štátnych fondov, ktoré sú dotované z prostriedkov ŠR, ale následne poskytujú príjemcom prostriedky štátneho fondu, nie prostriedky štátneho rozpočtu) • všetky druhy podpory bude fond poskytovať z prostriedkov fondu a na porušenie finančnej disciplíny sa bude vždy vzťahovať zákon č. 523/2004 Z.z. – je možné v zákone upraviť sankcie za porušenia, ktoré nie sú v rámci porušenia finančnej disciplíny definované ako skutková podstata, nie je však možné upraviť iné sankcie ako v zákone č. 523/2004 Z.z. za porušenia, ktoré sú v § 31 definované, • tým, že nepôjde o prostriedky ŠR, ale o prostriedky fondu (čo je v súčasnom návrhu absolútne zmiešané a vecne nesprávne definované aj vo vzťahu k sankciám a vymáhaniu pohľadávok z uložených sankcií, keďže pri prostriedkoch ŠR musia byť sankcie vždy príjmom ŠR a vymáhajú sa podľa zákona č. 374/2017 Z.z. o pohľadávkach štátu, čo tento návrh nezohľadňuje), je náležité upraviť konkrétne skutočnosť, že fond má pôsobnosť ukladať sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z.z. v správnom konaní a uložené sankcie sú príjmom fondu. Pripomienky k čl. II Oceňujeme, že navrhovateľ rieši viaceré problémy, ktoré navrhovala vyriešiť UčPS v rámci pripomienok uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní k návrhu novely zákona o športe v rámci legislatívneho procesu č. LP/2018/201, ktorý bol zastavený na základe nesúhlasných stanovísk SOŠV a SPV k návrhu novely, ktorej hlavným cieľom bolo systematicky vyriešiť financovanie športu zdravotne znevýhodnených. akú podnikateľskú činnosť má vykonávať fond??

K § 21 ods. 6
Prečo len zo sumy z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva? Príjmy na podporu: A ak nepoužije? Ako sa to bude preukazovať? Kto za to zodpovedá? Treba ustanoviť zodpovednostné vzťahy. prevádzkové náklady 1 mil EUR??? a to sa týka len príspevku 20mil.€ od MŠ, ale netýka sa ostatných príjmov Fondu

K § 22
Použitie finančných prostriedkov by malo mať rámec Navrhujeme rozdelenie na podpornú činnosť podľa vzorca! V ZoŠ nie je jednoznačne ustanovené, že táto suma sa nezapočítava do zákonom garantovaného miňima pre sport podľa § 77 ods. 4 ZoŠ!!! Navrhujeme doplniť do zákona o športe nový odsek 3 v § 77: nový odsek 3 – Príspevok podľa odseku 1 nie je na účely osobitného zákona x) súčasťou zdrojov financovania športu z prostriedkov štátneho rozpočtu y). y) ZoŠ z) § 77 ods. 1 ZoŠ Nadpis ustanovenia § 77 ZoŠ je „Zdroje financovania športu zo štátneho rozpočtu“ a v zákone o fonde na podporu športu je uvedené, že príspevok fondu poskytuje ministerstvo školstva, takže sa to systematicky žiada uviesť v § 77 ods. 1 ZoŠ ako ďalšie písmeno d).

K čl. II bodu 1 uvádzame, že je nevhodné, aby sa pri zmene názvu občianskeho združenia musel meniť zákon Slovenskej republiky. Preto je vhodné, aby sa prehodnotilo postavenie Slovenského olympijského a športového výboru a aj Slovenského paralympijského výboru v zákone o športe a nahradilo sa ich konkrétne uvádzanie všeobecným označením, napr. strešnou organizáciou športu a strešnou organizáciou športu zdravotne znevýhodnených. Tiež nie je vhodné, aby sa ochrana symboliky, ktorá vyplýva zo zákona o ochranných známkach premietala ako príloha do zákona o športe.

K § 8
Navrhujeme, aby vzdelávanie v oblasti boja proti dopingu a iným negatívnym javom v športe zabezpečoval zväz.

K § 60 ods. 1
Hlavný kontrolór športu vykonáva odbornú kontrolu prijímateľov prostriedkov z Fondu na podporu športu.27a)”. Zásadne nesúhlasíme s vypustením § 76 k § 68 ods. 5 nie je jasný postup, ak MŠ váhy neschváli. Určí iné váhy?, bude nejaké konanie?, môže sa NŠZ odvolať k prílohám: z dôvodu internej zmeny sa mení zákon. Celé vypustiť, ochrana je zabezpečená cez ochrannú známku.

Poznámky

Zdroj
http://www.ucps.sk/Pripomienky_UcPS_k_navrhu_zakona_o_Fonde_na_podporu_sportu_a_o_zmene_a_doplneni_zakona_c__440_2015_Z__z__o_sporte

V lehote hodín maximálne dní, je nevyhnutné rozhodnúť, či zmluva o budúcej kúpnej zmluve vrátane jej dodatku na kúpu štadióna štátom od NFŠ, a.s. Ivana Kmotríka má právne účinky, ak ju podpísal minister Plavčan v rozpore so zákonom bez rozhodnutia vlády a či k nej ministerka Lubyová môže uzavrieť dodatok. Ide pritom o najväčšiu verejnú investíciu do športu od vzniku Slovenskej republiky.

Týmto článkom pokračujeme v už zverejnenom texte Ako sa z Národného štadióna stal Kmotríkov a k podcastu nahrávanom síce v piatok 31. 1. 2020, no zverejnenom v pondelok 3.2.2020. Táto téma však vyvolala aj vtipné postrehy na webe vrátane tohto fejtónu.

Upozorňujeme na fakt, že je veľmi málo času na dôkladnú a hĺbkovú právnu analýzu skutkového stavu a všetkej dostupnej a najmä stovky strán rozsiahlej a vzájomne prepojenej zmluvnej dokumentácie za množstvo rokov. Nielen pripomienky, ktoré schválila 29. januára 2020 vláda, ale aj iné súvisiace dokumenty nie sú zverejnené. Napriek tomu sme zistili za krátky čas množstvo závažných skutočností.

Stručne si zrekapitulujme, že ministerstvo školstva pod vedením ministra Plavčana podpísalo dňa 10. 5. 2016 (zverejnený 12. 5. 2016) dodatok (0384/2016) k zmluve o poskytnutí dotácie č. 0818/2013 a najmä rozsiahlu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve medzi novým prijímateľom dotácie, NFŠ, a.s. a ministerstvom (0385/2016). Týmto krokom predchádzalo nesplnené uznesenie Vlády SR. V uznesení vlády č. 660/2015 z 2.12.2015 sa totiž uvádzalo, že vláda SR ukladá ministrovi školstva, aby po uskutočnení transakčných rokovaní predložil na rokovanie vlády aktualizovaný návrh ďalšieho postupu v súvislosti s výstavbou Národného futbalového štadióna v Bratislave do 31. 3. 2016. Dňa 5. 3. 2016 sa uskutočnili voľby do Národnej rady. Od 23. 3. 2016 začala svoju činnosť tretia vláda premiéra Fica a ministrom školstva sa stal nominant SNS Peter Plavčan.

V čom teda podľa nášho názoru spočíva chyba ministra Plavčana?

Takýto aktualizovaný návrh ďalšieho postupu podľa zverejnených uznesení po voľbách vláde ním v roku 2016 predložený nebol a vláda o ňom ani nerokovala. Keďže minister ani žiadny iný člen vlády jej nepredložil aktualizovaný návrh ďalšieho postupu v súvislosti s výstavbou štadióna, vláda logicky ani zmeny postupu pri nadobudnutí štadióna do vlastníctva štátu neodsúhlasila.

Ako sme už uvádzali v minulom článku, zákon o športe ustanovuje, že nie ministerstvo školstva, ale vláda rozhoduje o výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii športovej infraštruktúry národného významu. O štadióne už mala od 1. januára 2016 na základe znenia zákona o športe rozhodovať vláda, a nie minister Plavčan (§ 75 ods. 1 písm. a), v spojení s § 102 ods. 8 a v spojení s § 55 ods. 1 písm. c) zákona o športe); ministerstvo nemalo žiadnu kompetenciu v tejto veci prijímať rozhodnutia. Podľa Ústavy SR, čl. 2 ods. 2 “Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.”. Nie je preto vylúčené, že v prípade podpísania Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ministrom Plavčanom bolo na to, aby nadobudla účinnosť, potrebné postupovať podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Aj keď bola kriticky dôležitá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzavretá podľa Obchodného zákonníka, podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na takéto rozhodnutie, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Čo teda urobilo ministerstvo? K nesplnenému bodu B1 Informácia o postupe výstavby Národného futbalového štadióna z uznesenia vlády SR č. 660/2015 z 2.12.2015 požiadalo o zmenu termínu na splnenia tejto úlohy. Predĺženie o rok. Pôvodný termín do 31. 3. 2016 bol následne listom predsedu vlády SR č. 7346/2016/KPV predĺžený k 31. marcu 2017. Na zasadaní vlády 31. 3. 2017 však bolo rokovanie o tomto bode prerušené bez prijatia uznesenia.

Otázka za zhruba 100 miliónov eur – existuje vôbec záväzok štátu kúpiť štadión?

Ak zákon o športe ustanovuje, že je potrebné rozhodnutie vlády, ktoré (zdá sa) neexistuje, nadobudla Zmluva o budúcej kúpnej zmluve účinnosť? Ak by aj účinnosť nadobudla, nenastala zákonná fikcia, že účastníci od zmluvy uplynutím troch rokov (9. 5. 2019) odstúpili? Potom by bola Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zrušená týmto dňom od samého počiatku. Je vôbec možné platne dodatkovať zmluvu, ktorá nenadobudla účinnosť a nastala fikcia o odstúpení účastníkov od zmluvy? V konečnom dôsledku bola teda zrušená, či inak povedané, akoby vôbec neexistovala.

Súhlasila vôbec niekedy vláda s uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo jej dodatku č.1? Ak nie, a všetko tomu z dostupných informácii nasvedčuje, dá sa za vyššie uvedených okolností vôbec rozhodnutie vlády z 29. 1. 2020 považovať za účinné riešenie vzniknutej situácie, keď ani minister Plavčan, ani jeho od septembra 2017 nástupkyňa ministerka Lubyová nepodali návrh na prijatie príslušného uznesenia vlády SR v lehote do troch rokov od uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve?

Môže vláda uznesením 30/2020 z 29.1.2020 rozhodnúť o uzavretí dodatku č. 2 k zmluve, ktorá v dôsledku márneho uplynutia trojročnej lehoty akoby vôbec neexistovala?

Neznáma výška kúpnej ceny

Ďalším dôvodom, prečo nepodpísať dodatok č.2, je neznáma výška kúpnej ceny. V návrhu dodatku č. 2, v materiáli B NFŠ – ZBZ – Dodatok č. 2 rev 27012020 clean predloženom vláde SR sa uvádza: “suma, o ktorú Limitovaná časť Kúpnej ceny (bez DPH) presiahne [●] eur ( [●] EUR) (bez DPH), nebude súčasťou Kúpnej ceny a Budúci predávajúci nebude mať nárok na úhradu akejkoľvek sumy presahujúcej Kúpnu cenu.”

Prvá otázka, ktorá človeku, i opakovane čítajúceho tento rozhodujúci text návrhu dodatku č. 2 napadne, je: Prečo nie je v texte tohto dodatku č. 2 uvedená konkrétna suma? Prečo sú v návrhu namiesto nej iba bodky? Monitorovací výbor predsa schválil na rokovaní 27. 1. 2020 oprávnené náklady zhotoviteľa vo výške 98,447 milióna eur. Výsledkom rokovania vlády o materiáli UV-2119/2020 bolo, že bol schválený s pripomienkami. V znení uznesenia sa však žiadne pripomienky neuvádzajú. Najzávažnejšie teda je, že text uznesenia vlády neobsahuje konkrétnu kúpnu cenu štadióna.

Táto skutočne konkrétna kúpna cena, ktorú má kupujúci zaplatiť predávajúcemu, sa nazýva v zmluve o budúcej kúpne zmluve ako tzv. Limitovaná časť Kúpnej ceny, teda maximálna kúpna cena štadióna, ale v tomto prípade je nahradená bodkami. Nie je teda možné uzatvoriť dodatok č. 2, ak nie je uznesením vlády určená konkrétna kúpna cena, ktorá tvorí podstatnú náležitosť každej kúpnej zmluvy, a teda aj dodatku č. 2. Toto uznesenie je zároveň neurčité aj pre samotného ministra financií – akú sumu má vlastne poukázať školstvu do 7. 2. 2020?

Kto bude vlastníkom štadióna?

Zo znenia zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že vlastníkom môže byť štát (ministerstvo školstva) alebo určený nadobúdateľ. Kto je to určený nadobúdateľ? Kto má byť definitívnym vlastníkom štadióna? Dnes nevieme. Podľa zmluvy o budúcej zmluve Určeným nadobúdateľom sa rozumie osoba stopercentne vlastnená a ovládaná Budúcim kupujúcim alebo Slovenskou republikou.

V tejto súvislosti je zaujímavá existencia spoločnosti Národný štadión, a.s. Jej jediným akcionárom je Slovenská republika zastúpená ministerstvom školstva, spĺňa teda podmienky, aby sa stala určeným nadobúdateľom štadióna. Táto spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra len 18. 1. 2020 a jej predsedom predstavenstva je Ing. Miloš Tomáš, aktuálny generálny riaditeľ sekcie športu ministerstva školstva.

Ak táto spoločnosť bude určená štátom ako nadobúdateľ štadióna, za ktorý štát zaplatí kúpnu cenu, upozorňujeme na skutočnosť, že Národný štadión a. s., nie je správcom majetku štátu, ktorý bol prostredníctvom ministerstva vložený do jeho základného imania, ale vlastníkom celého obchodného majetku, s ktorým nakladá (podniká) samostatne a vo vlastnom mene. Na rozdiel od SR tak môže napríklad skôr skrachovať, ako napríkad v nedávnej minulosti hrozilo kvôli kauze Lemikon Tiposu, ktorá je v stopercentnom vlastníctve ministerstva financií.

20 pracovných dní po predložení LV najmenej 44,795 miliónov eur bez DPH Kmotríkovi

Podľa článku 2.2.1 návrhu dodatku č. 2 “Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena za Predmet budúceho predaja (bez DPH) bude vypočítaná nasledovne (ďalej len „Kúpna cena“):
Kúpna cena = Historické oprávnené náklady + Náklady na stavbu Štadióna + Náklady na vybavenie Štadióna + Náklady na Dodatočné práce a dodávky + Náklady na financovanie + Oprávnené budúce náklady + Náklady na nájomné a daň z nehnuteľností – Poskytnuté dotácie”.

Pre lepšie pochopenie pripomíname, že kúpna cena sa vypláca de facto v troch častiach: prvá časť vo výške 27,2 mil. Eur už bola vyplatená v roku 2017 ako dotácia. Bola i zúčtovaná. Druhá časť je tzv. Časť kúpnej ceny splatná okamžite po prevode a tretia časť je tzv. Časť kúpnej ceny s odloženou splatnosťou.

Podľa článku 2.2.4 a 2.2.5 návrhu dodatku č. 2 po 20 pracovných dňoch po doručení originálu listu vlastníctva, preukazujúceho že vlastníkom je štát (ministerstvo školstva) alebo určený nadobúdateľ a po doručení potvrdení finančných inštitúcií štát zaplatí časť kúpnej ceny (takzvanú „Časť kúpnej ceny splatnú okamžite po prevode Predmetu budúceho predaja“) predávajúcemu. To znamená – NFŠ, a.s. Ivana Kmotríka hneď po prevode vlastníctva dostane 44,795 milióna eur (75,2 milióna eur mínus sumu vyplatenú ako dotácia 27,2 milióna eur mínus zádržné 3,205 milióna eur) alebo 48 miliónov eur (zádržné môže byť aj 0 eur, ak firma NFŠ, a.s. Ivana Kmotríka spolu s výzvou na podpis kúpnej zmluvy preukáže zriadenie bankovej záruky.

Kedy bude poukázaná zostávajúca suma a o koľko bude možno navýšená

Podľa článku 2.2.6 zvyšok (nazývaný Časť kúpnej ceny s odloženou splatnosťou) kúpnej ceny (nevieme akej, lebo v dodatku č.2 nie je konkrétne určená, ale ak budeme uvažovať o zverejnenej sume 98,447 mil. eur) zaplatí kupujúci štát predávajúcemu NFŠ, a.s. Ivana Kmotríka po vydaní pozitívneho rozhodnutia alebo vyjadrenia Európskej komisie z hľadiska prípustnosti štátnej pomoci a po vydaní pozitívneho vyjadrenia Úradu pre verejné obstarávanie SR z hľadiska, že nie sú v rozpore s právnymi predpismi verejného obstarávania. Ak budeme uvažovať o zverejnenej sume 98,447 mil. eur, po vydaní týchto pozitívnych vyjadrení dostane predávajúci doplatok dodatočne vo výške 23,247 milióna eur.

Odporúča KPMG štátu navýšiť kúpnu cenu štadióna?

Podpredseda vlády pre investície Raši i ministerka Lubyová sa pri rozhodnutí kúpiť štadión za vyššiu cenu odvolávali na transakčného poradcu KPMG. V médiách sa v tejto súvislosti uvádza, že zvýšenie vychádza z dodatočných nákladov na výstavbu a auditu oprávnenosti týchto nákladov, ktoré pre ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu uskutočnila audítorská spoločnosť KPMG. Aké služby poskytla KPMG pre štát a čo mu skutočne radí urobiť za 1.406.206,8‬0 eur s DPH?

Uvádzame citáciu z materiálu, priloženého na rokovanie vlády 29. 1. 2020 pod názvom Príloha 1b – Aktualizácia posúdenia dodatočných nákladov Národného futbalového štadióna, zo dňa 27. 1. 2020, ktorej autorom je KPMG Slovensko spol. s r.o. Táto aktualizácia je neoddeliteľnou súčasťou správy z 13. 12. 2019 (Príloha 1a).

V Prílohe 1b sa uvádza, že “Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybnosti zdôrazňujeme, že úlohou KPMG v tejto fáze nie je verifikovať ani potvrdiť správnosť a ekonomické opodstatnenie realizácie tohto projektu zo strany štátu. Takéto rozhodnutie je výhradne v zodpovednosti Ministerstva a vlády SR. V tejto fáze nie je našou úlohou zároveň komentovať ani inak analyzovať predpoklady obchodného a finančného modelu. Tento Návrh správy taktiež nemôže byť považovaný za právne poradenstvo alebo daňové poradenstvo, ktoré nebolo predmetom Zmluvy.”, “Služby poskytnuté KPMG nepredstavujú audit ani obdobné služby, či už podľa medzinárodných alebo iných audítorských štandardov.”, “…nepredstavuje priamo ani nepriamo odporučenie pre MŠVVaŠ SR akceptovať akékoľvek dodatočné náklady v súvislosti s projektom NFŠ a nepredstavuje určenie alebo výpočet kúpnej ceny. MŠVVaŠ SR by nemalo naše závery vnímať ako potvrdenie alebo odporučenie takéto náklady uhradiť, a tým navýšiť potenciálnu kúpnu cenu projektu. Chápeme, že MŠVVaŠ SR nie je zmluvne viazané uhradiť takéto náklady nad rámec maximálnej kúpnej ceny definovanej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve.”

Ako teda uvádza KPMG vyššie, jej služby nie sú ani právne, ani daňové poradenstvo a nepredstavujú ani audit. Prečo je to tak? Bolo to tak od začiatku? Nie.
Dodatok č. 1, ktorý k realizačnej zmluve s KPMG za ministerstvo školstva uzatvoril minister Peter Plavčan 28. 8. 2017, s účinnosťou od 31. 8. 2017, z neznámych dôvodov zmenil dovtedajší koncept kontroly projektu štadióna. Dodatok obsahuje celkom 12 nových ustanovení o limitácii rozsahu poskytovaných služieb zo strany KPMG, v ktorých sa táto spoločnosť vo významnej miere zbavila zodpovednosti za poskytované služby, pričom navyše tieto už nepredstavujú audit v zmysle Medzinárodných audítorských štandardov (ISA), ale iba “služby analytickoporadenského charakteru”.

Dodatok č. 1 tak výrazným spôsobom postavil spoločnosť KPMG , a tým aj štát (ministerstvo školstva) do polohy de facto štatistu v projekte štadióna, a toto všetko bez vplyvu na zmenu a úpravu ceny vysúťažených – obstaraných služieb smerom nadol. Výstupy KPMG ako transakčného poradcu teda v ničom negarantujú výšku oprávnených nákladov ktoré spôsobili zvýšenie kúpnej ceny. Vychádzajú pritom iba z podkladov investora (NFŠ, a.s. Ivana Kmotríka), bez porovnania s externými zdrojmi, ktoré sa KPMG podľa vlastných slov ani nepokúšala overiť.

Po všetkých uvedených výnimkách vo vyhlásení vlastne KPMG negarantuje žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by oprávňovala ministerstvo investorom štadióna žiadané náklady uhradiť. Pýtame sa preto, aká bola vlastne rola KPMG v celej tejto transakcii? Cui bono? A prečo vláda so zvýšenými nákladmi súhlasila, keď samotná KPMG uznáva, že ministerstvo nie je zmluvne viazané uhradiť takéto náklady nad rámec maximálnej kúpnej ceny definovanej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve.

Zmluvné pokuty

V tejto súvislosti je dôležité upozorniť aj na ustanovenia o sankciách. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve sa uvádza, že budúci kupujúci alebo určený nadobúdateľ (štát) je povinný zaplatiť budúcemu predávajúcemu (NFŠ, a.s. Ivana Kmotríka) zmluvnú pokutu vo výške kúpnej ceny, v prípade, že budúci kupujúci poruší svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu; okrem toho sú dohodnuté ďalšie nemalé zmluvné pokuty.

Ak teda štát neuzavrie kúpnu zmluvu, ktorej návrh znenia bol súčasťou podkladov k rokovaniu vlády 29. 1. 2020, a ktorá sa odvoláva na zmluvu o budúcej zmluve v znení jej dodatku 1 a dodatku 2, mal by platiť aj tak rovnakú sumu bez toho, aby na štát prešlo vlastnícke právo k štadiónu.

Je vôbec na základe vyššie uvedených skutočností zmluva o budúcej kúpnej zmluve vrátane jej dodatku č. 1 právne záväzná? Dodatok č. 2 je neurčitý, pretože zo žiadneho uznesenia vlády nevyplýva konkrétna kúpna cena. Zmluvná pokuta viažuca sa na výšku kúpnej ceny je teda nielen zjavne neprimeraná, ale najmä neurčitá.

Záver alebo o lojalite zvolených k ľuďom vlastnej krajiny

Finalizuje sa najväčšia verejná investícia do slovenského športu od vzniku SR v roku 1993. Ide o zhruba 100 miliónov eur. Čo je priorita tohto štátu? Kúpa štadióna alebo samotným ministerstvom školstva verejne deklarovaná potreba výstavby a rekonštrukcií telocviční pri školách na účely povinnej telesnej výchovy, prípadne športové poukazy pre všetky deti na voľnočasové športové aktivity.

Je čas jasne komunikovať svoje postoje v tejto veci vrátane zdôvodnenia. Necelý týždeň od prijatia uznesenia vlády o zámere kúpy štadióna za navýšenú cenu je možné vidieť, že pri informovaní o dianí v športe u nás vládne (auto)cenzúra i pre vlastnícku štruktúru niektorých médií. Mlčanie ľudí zo športu je opäť spojené s ich strachom, ktorý slúžil celé dejiny štruktúram moci na ovládanie ľudí. Udomácnila sa kultúra mlčania, v atmosfére strachu sa vytratila konštruktívna kritická diskusia. Oponenti sa buď ignorujú, alebo ostrakizujú. Hoci tým nepomôžeme sebe ani svojim deťom, nechceme sa báť, nemôžeme mlčať a ozývame sa slušne a vecne. Chceme sa teraz aspoň takto (spolu)podieľať na tvorbe rozhodnutí, ktoré budú život okolo nás i v športe robiť znesiteľnejším. Je dôležité snažiť sa takto získať pre slovenský šport dôveru ľudí tejto krajiny. A to aj tých, ktorí do športového hnutia nepatria, no i z ich daní je a má byť zásadne spolufinancovaný.

Bez výhodného dlhodobého nájmu pozemkov pod štadiónom mestom investorovi by totiž dnes nestál žiadny štadión. Bez štadióna by nebol suterén s parkovacími miestami. Tie budú celoročne dlhodobo slúžiť bytom a administratívnej budove. Tie by tiež neexistovali bez štadióna. Je však možné, že ani štadión bez nich. Štadión je dnes skolaudovaný, ale aj zaťažený bremenom existujúcich dlhodobých nájmov. Záväzok štátu kúpiť štadión je sporný. Existencia zmluvy o budúcej zmluve vrátane dodatku 1 je otázna. Opodstatnenosť a dôvodnosť navýšených nákladov je neoverená auditom. Výška kúpnej ceny v dodatku č. 2 nie je určitá. Neexistujú dostatočné záruky pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o celej tejto transakcii. Za roky v športe sme sa naučili, že človeka skutočne spoznáš až v naozaj stresových situáciách. Keď fakt o niečo ide a nič nie je isté.

Odporúčame preto ministerke Lubyovej, aby sa zdržala podpisu Vládou SR schváleného dodatku č.2. Príslušným orgánom štátu i športového hnutia naopak odporúčame, aby konali bezodkladne. Záleží na každom z nás.

Autori
Mgr. et Mgr. Ladislav Križan PhD., DAS
Mgr. Zuzana Zajíčková

Zdroj
http://www.ucps.sk/Stat_zrejme_nema_zmluvnu_povinnost_kupit_Kmotrikov_stadion

Na Slovensku nemajú stovky škôl telocvičňu. Desaťtisíce detí preto nemajú počas povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy kde cvičiť. Cvičia na chodbách, vonku, kde sa dá. Pre uznesenie vlády spred týždňa mala ministerka Lubyová najneskôr do 7. februára 2020 podpísať sporný dodatok k zmluve o budúcej kúpnej zmluve na kúpu štadióna štátom od NFŠ, a. s. Ivana Kmotríka.

Ak v tejto komplexnej transakcii za zhruba 100 miliónov eur bez DPH, v tejto najväčšej verejnej investícii do športu od roku 1993, tento kľúčový krok urobí, nebude to preto, ako tvrdí ona a premiér Pellegrini, že musí, lebo existuje takýto záväzok štátu, ktorý ona musí splniť. Bude to preto, lebo najmä ministerka Lubyová i vláda to chcú vedome urobiť. Zároveň sa ministerka Lubyová podpisom dodatku č. 2 vystaví hrozbe trestného konania. Ale my máme stále nádej, že táto transakcia môže pre 5,5 milióna ľudí tejto krajiny ešte stále dobre dopadnúť.

Opätovne zdôrazňujeme, že je veľmi málo času na dôkladnú a hĺbkovú právnu analýzu skutkového stavu a všetkej dostupnej a najmä rozsiahlej a vzájomne prepojenej zmluvnej dokumentácie za množstvo rokov. Navyše je zo strany Úradu vlády SR a ministerstva školstva priebežne dopĺňaná a menená bez vyznačenia zmien.

Ako sa k celej veci stavajú ministerstvo školstva a vláda

Uplynulé dva týždne od zverejnenia nášho prvého článku, na ktorý nadviazal podcast či náš druhý článok, boli veľmi turbulentné. Kľúčové však je, že počas nich ani ministerstvo školstva či po Lukášovi Machalovi od novembra 2017 nový generálny tajomník služobného úradu Mario Schrenkel na Kmotríkovej TA3, ani nik iný, verejne nepredstavil argumentáciu, ktorá by naše hlavné tvrdenie, že vo februári 2020 štát nemá zmluvnú povinnosť kúpiť štadión od NFŠ, a. s. Ivana Kmotríka vyvrátila či spochybnila.

Možno i preto, lebo asi najväčší slovenský právnik 20. storočia, civilista a mimochodom starý otec ministerky Lubyovej, Štefan Luby, už kedysi dávno napísal: “Tak ako iné právne úkony aj zmluvy možno uzavrieť bezformálne. Ale pri mnohých zmluvách je v záujme účastníkov, prípadne tretích osôb alebo v spoločenskom záujme potrebné, aby sa urobili v určitej, sledovanému zmluvenému cieľu zodpovedajúcej forme. To berie do úvahy Občiansky zákonník ustanovením, že zmluvy musia vyhovovať forme, ktorú pre ne predpisuje zákon alebo dohoda účastníkov (§ 46, ods.1, porov. § 47 OZ).” (Citát je zo strany 199 z publikácie Štefan Luby. Výber z diela a myšlienok).

Zákon (o športe) od 1. januára 2016 predpisoval a stále predpisuje rozhodovať o výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii športovej infraštruktúry národného významu Vláde SR (t.j. o národných športových projektoch). Vláda svoje rozhodnutia prijíma vo forme uznesení. Vláda rozhodnutie, ktorým by súhlasila s uzavretím zmluvy o budúcej zmluve týkajúcej sa Národného futbalového štadióna ako národného športového projektu, neprijala, hoci zo zákona (o športe) vyplývalo, že to je v jej výlučnej kompetencii. Nestačilo, že ju podpísal iba minister Plavčan. Po uplynutí troch rokov od sporného podpisu zmluvy, to znamená od mája 2019, sa na zmluvu hľadí akoby ani nebola.

Veď napokon, samotné ministerstvo v odôvodnení, prečo predkladá tento materiál na rokovanie vlády 29. januára 2020 uviedlo: “Ministerstvo školstva nie je kompetentné rozhodnúť o ďalšom postupe, nakoľko podľa ust. §55 ods. 1 písmena c) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vláda Slovenskej republiky rozhoduje o výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii športovej infraštruktúry národného významu. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby akúkoľvek prípadnú zmenu kúpnej ceny a nadväzné zmeny postupu pri nadobudnutí štadióna do vlastníctva štátu odsúhlasila vláda SR.”

Prečítali vôbec jednotliví členovia vlády podklady k rozhodnutiu za 100 miliónov eur?

Stav k 8. februáru 2020 je nasledovný: štadión je skolaudovaný, štátna dotácia vo výške 27,2 miliónov eur naň už bola použitá a bola aj vyúčtovaná. Vo vládou (29. 1. 2020) schválenom návrhu dodatku č. 2 nie je vôbec uvedená kúpna cena, a už vonkoncom sa nemedializuje jej výška spolu s DPH. Ide okrem dotácie o ďalších (do) zhruba 100 miliónov eur.

Navyše, ministerstvo operuje príjmom z nájmu za parkovacie miesta, ktorého výhodnosť je značne sporná. Okrem toho nie je vôbec jasné, či existuje po zaplatení neurčitej kúpnej ceny povinnosť nájomcu štadióna ŠK Slovan Facility Services, s. r. o. prenechať štadión do užívania v prospech Slovenského futbalového zväzu pre reprezentačné zápasy vo futbale všetkých vekových kategórií; za akú cenu a za akých podmienok. Prílohou č. 4 návrhu kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená vláde SR na rokovanie 29. januára 2020 sú nájomné zmluvy. Tieto však zverejnené neboli.

Zarážajúca je aj skutočnosť, že hoci vláda 29. januára 2020 rokovala o postupe ministerstva školstva s cieľom splniť uplatnenú opciu na kúpu Národného futbalového štadióna v takom enormnom objeme finančných prostriedkov, ktoré majú vplyv na verejné financie (materiál UV-2119/2020), až 12 materiálov bolo priložených len v samotný deň rokovania, a dokonca päť materiálov bolo pozmenených, doplnených a zverejnených až 5. februára 2020.

Pozmenené materiály nemajú vyznačené zmeny oproti zneniu predloženému na rokovanie vlády o týždeň skôr. Okrem toho, zápisnica z rokovania monitorovacieho výboru bola vytvorená až 31. januára 2020, teda až po rokovaní vlády. Predkladacia správa bola zmenená 31. januára 2020, Dodatok č. 2 tiež 31. januára 2020, vlastný materiál bol zmenený 3. februára 2020 a obal dokonca 5. februára 2020.

Vyvstáva úplne legitímna otázka, ako členovia vlády pristupujú k príprave a štúdiu podkladov k rokovaniam vlády, keď rozhodujú o desiatkach miliónov eur daňových poplatníkov – občanov. Z osobnej skúsenosti za posledných 12 dní vieme, aký enormný čas nám trvalo ako dobrovoľníkom iba samotné prečítanie materiálov. Je teda veľmi pravdepodobné, až hraničiace s istotou, že jednotliví členovia vlády podklady k rozhodnutiu ohľadom kúpy štadióna za približne 100 miliónov eur ani len neprečítali.

Rozhodli de facto o navýšení na skoro 100 miliónov eur iba dve verejnosti dnes neznáme osoby na základe podkladov NFŠ, a.s. Ivana Kmotríka, ktoré neboli overené auditom?

Upozorňujeme na ďalšiu veľmi závažnú skutočnosť. Zápisnica z rokovania monitorovacieho výboru z 27. januára 2020 bola vytvorená až po rokovaní vlády konaného z 29. januára 2020, a to podľa vlastností dokumentu dňa 31. januára o 10.59 hod., teda až po rokovaní vlády. Bola pridaná na webové sídlo Úradu vlády SR až 5. februára.

Aké podklady a kedy mali k dispozícii členovia monitorovacieho výboru, keď hlasovali o navýšení? Podľa obsahu zápisnice Radovan Majerský z ministerstva financií: “… požiadal o zaslanie konečného vypracovania správy KPMG k naviac nákladom po jej aktualizácii v zmysle záverov zasadnutia MV”. Materiál Príloha 1b – Aktualizácia posúdenia dodatočných nákladov Národného futbalového štadióna, zo dňa 27. 1. 2020 bol podľa vlastností dokumentu vytvorený 27. januára o 23.22, a teda až po rokovaní.

Okrem toho, podľa zápisnice monitorovací výbor nerozhodol o súhlase s navýšením 98,447 milióna eur bez DPH jednohlasne. Dve osoby boli za, jedna osoba sa zdržala, jedna osoba nehlasovala. Za monitorovací výbor mali byť podľa zápisnice prítomní štyri fyzické osoby. Pavel Komorník ako predseda predstavenstva NFŠ, a.s. Ivana Kmotríka, Radovan Majerský z ministerstva financií, Mario Schrenkel z ministerstvo školstva a František Laurinec.

Kto bol za zvýšenie, kto sa zdržal a kto nehlasoval? Kto sú aktuálne členovia monitorovacieho výboru, koľko má členov, ako sa v čase menilo jeho zloženie? Aký je mechanizmus jeho rozhodovania? Informovala ministerka Lubyová, prítomná na zasadaní monitorovacieho výboru 27. januára členov vlády na jej rokovaní 29. januára o výsledkoch tohto kľúčového hlasovania? Informovala ich kto je zástupcom koho, kto hlasoval za navýšenie, kto nehlasoval a kto sa zdržal? Cui bono?

V zmluve o poskytnutí dotácie 0818/2013 sa totiž pôvodne uvádzalo, že monitorovací výbor je zložený z poverených zástupcov poskytovateľa, čiže ministerstva školstva, ministerstva financií, ale i vlády, hlavného mesta Bratislavy, Slovenského futbalového zväzu a prijímateľa dotácií, čiže NFŠ, a.s. Ivana Kmotríka. Toto zloženie sa však v dodatku č. 1 k zmluve o poskytnutí dotácie 0384/2016 podpísanom ministrom Plavčanom v roku 2016 zúžilo tak, že sa ustanovilo, že monitorovací výbor bude zložený už len z poverených zástupcov poskytovateľa – ministerstva školstva, ministerstva financií a prijímateľa – NFŠ, a.s. Ivana Kmotríka. Vypadli zástupcovia vlády, hlavného mesta, ako aj ako aj Slovenského futbalového zväzu.

Pripomíname v tejto veci zároveň úplne kľúčové tvrdenie, ktorého autorom je KPMG Slovensko spol. s r.o. v zmysle zmluvy za 1 406 206,8‬0 eur s DPH, a na základe podkladov ktorej sa rozhodnutie o navýšení tvorilo. Je z materiálu, priloženého na rokovanie vlády 29. januára pod názvom Príloha 1b – Aktualizácia posúdenia dodatočných nákladov Národného futbalového štadióna, z 27. 1. Táto aktualizácia je neoddeliteľnou súčasťou správy z 13. decembra 2019 (Príloha 1a).

V Prílohe 1b sa uvádza, že: “Hlavným zdrojom informácií, z ktorých sme vychádzali pri príprave nášho Návrhu správy boli sprievodné podklady poskytnuté manažmentom Investora, ako aj informácie získané počas osobných stretnutí s manažmentom Investora. Nepreberáme žiadnu zodpovednosť za tieto poskytnuté informácie, za ktoré je zodpovedný manažment Investora. Detaily k hlavným zdrojom informácií sú uvedené ďalej v Návrhu správy a do najväčšej možnej miery sme sa ubezpečili, že prezentované informácie v našom Návrhu správy sú konzistentné s informáciami, ktoré nám boli sprístupnené v zmysle podmienok dohodnutých v Zmluve. Nepokúšali sme sa však overiť spoľahlivosť týchto údajov ich porovnaním s inými zdrojmi.” Zdôrazňujeme preto opätovne citáciu zo vyššie citovanej správy: “Služby poskytnuté KPMG nepredstavujú audit ani obdobné služby, či už podľa medzinárodných alebo iných audítorských štandardov.”

Ohlušujúce ticho

Po našich, a nielen našich upozorneniach nastalo nepochopiteľné ticho. Ticho o takej závažnej veci, a to ako po právnej stránke, tak aj z pohľadu verejných financií. A to napriek tomu, že sa kúpou štadiónu zaoberali viaceré médiá, a podľa medializovaných informácií malo byť podané dokonca trestné oznámenie.

Je to ticho, ktoré je však ohlušujúce, lebo najviac vypovedá o nás všetkých. O zvolených politikoch, ktorí bez akéhokoľvek zaváhania či snahy odstrániť existujúce dôvodné pochybností už týždeň národ presviedčajú, že štát musí štadión kúpiť. To ticho svedčí i o skutočnom stave autonómie slovenského športového hnutia vrátane akademickej sféry.

Už viac ako 12 dní zaryto mlčí i strelec Jozef Gönci, ktorý má z titulu svojej funkcie ako historicky prvého štátneho tajomníka ministerstva školstva zodpovedného iba za šport, povinnosť verejne ministerstvom školstva navrhnutú a vládou schválenú transakciu ako prvý vysvetľovať a obhajovať. Mlčí i strešná organizácia slovenského športu Slovenský olympijský a športový výbor a jeho orgány na čele s jeho prezidentom Antonom Siekelom. Mlčí i Slovenský futbalový zväz a jeho orgány na čele s jeho prezidentom Jánom Kováčikom. Mlčia i ostatné národné športové zväzy, športové kluby či známe športové osobnosti. Mlčia už 12 dní všetci. Neobstojí odôvodnenie, že toto vyčkávanie je spôsobené uvážlivosťou, skôr sa zdá, že ide u niektorých o kalkul a u iných o strach.

Každý sa vyhýba zodpovednosti

Každý sa totiž dnes vyhýba zodpovednosti. Neznámy hlas hovoriaci za ministerstvo v televíznej reportáži iba povedal, že: “V tejto veci rozhodla Vláda SR a ministerstvo školstva nemá kompetenciu meniť rozhodnutie vlády.” Na druhej strane predseda vlády Peter Pellegrini k veci uviedol: “Spýtajte sa pani ministerky školstva, ktorá je gestorkou celého tohto procesu, ja nie som na to odborník a musí povedať záverečné slovo pani ministerka školstva.“

Vláda rozhoduje uznesením, čo nie je všeobecne záväzný právny predpis. Tým je zákon. K už zľudovenému výroku ministra obrany za SNS Gajdoša, že rozkaz je viac ako zákon sa tak pridáva výrok, že uznesenie vlády je podľa ministerky školstva za SNS Lubyovej zrejme tiež viac ako zákon.

Ako však konštatuje aj Ústavný súd SR (III. ÚS 102/08-34), uznesenie vlády je iba aktom riadenia v zásade bez externých účinkov, ktoré zaväzuje ministerstvá. Ani rozkaz, ani uznesenie vlády teda nie sú viac ako zákon. Veď paradoxne už aj sám minister Plavčan nedodržal uznesenie vlády a podpísal spornú zmluvu o budúcej zmluve.

Existujú nástroje, ako v takejto situácii postupovať. Ministerka Lubyová nemusí splniť úlohu v termíne. Môže požiadať predsedu vlády Pellegriniho o odloženie termínu splnenia úlohy alebo jej zrušenie. Vláda môže dokonca zrušiť svoje uznesenie. Deje sa tak predsa bežne.

Napokon, veď ak má právny poradca ministerstva školstva pre tento prípad, advokátska kancelária MAPLE & FISH, s.r.o. platnú zmluvu do 31. marca 2020, má povinnosť sa vyjadriť k dôvodným pochybnostiam k záväzku štátu kúpiť štadión.

V Prílohe 1b – Aktualizácia posúdenia dodatočných nákladov Národného futbalového štadióna, zo dňa 27.1.2020, ktorej autorom je KPMG Slovensko spol. s r.o., a ktorý tvorí dôležitú prílohu ostatných materiálov predložených ministerstvom školstva vláde SR, KPMG zbavujúc sa tak zodpovednosti za svoje služby za 1.406.206,8‬0 s DPH k tomu MAPLE & FISH, s.r.o. vyzvalo. KPMG uvádza: “Chápeme, že MŠVVaŠ SR nie je zmluvne viazané uhradiť takéto náklady nad rámec maximálnej kúpnej ceny definovanej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Akékoľvek ďalšie rozhodnutie preto navrhujeme konzultovať s právnym poradcom berúc do úvahy platnú zmluvu.”.

Konzultovalo ministerstvo školstva s právnym poradcom svoj ďalší postup? Ak áno, prečo nie je toto stanovisko MAPLE & FISH, s.r.o. zverejnené? Ak nie, z akého dôvodu, a prečo to neurobí teraz, ešte pred podpisom sporného dodatku č. 2? Obzvlášť, keď existujú dôvodné pochybnosti vôbec o existencii zmluvného záväzku štátu kúpiť štadión za 75,2 milióna eur! Cui bono?

Pre škandalóznu neúčasť až ôsmich poslancov z 13 sa 7. februára nekonal výbor Národnej rady.

7. február bol zároveň posledný deň vládou určenej lehoty na podpis sporného dodatku č.2 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve ministerkou Lubyovou a na prevod kúpnej ceny ministrom Kamenickým na účely kúpy štadióna školstvu. Ide o desiatky miliónov eur. Nie zajtra, či po voľbách. Teraz.

Napriek tomu, že bolo na podnet poslankyne Remišovej zvolané mimoriadne rokovanie Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, rokovanie sa neuskutočnilo pre škandalóznu neúčasť až ôsmich poslankýň a poslancov (poslankyne Pčolinská/Sme rodina a Smolíková/SNS a poslanci Balódi/Most-Híd, Čaplovič/Smer-SD, Galis/Smer-SD, Goga/Sme rodina, Mizík/ĽSNS a Vörös/Most-Híd) z jeho 13 členov. Naopak prítomní boli poslankyňa Remišová/nezaradená a poslanci Grohling/Sloboda a Solidarita, Petrák/Smer-SD, Poliačik/nezaradený a Sopko/OĽaNO-Nova. Rokovanie bude opätovne zvolané.

Záleží na každom z nás

Dostávame otázky prečo a práve teraz krátko pred voľbami robíme to, čo robíme. Naše konanie je iba reakciou na konanie vlády spred viac ako 12 dní. Je to apolitická občianska iniciatíva.

Podobná, ako keď sa mala rozostavaná stavba nového SND pri Dunaji zveriť pred 15 rokmi zahraničnej spoločnosti Truthheim Invest LLC. Táto kauza sa skončila dobre. SND dnes slúži ľuďom tejto krajiny. Stalo sa tak na podnet dnes už pre mnohých úplne anonymných hrdinov, ktorí vyvolali verejný tlak. Poslanci na mimoriadnej schôdzi požiadali vládu, aby zrušila uznesenia k memorandu o porozumení s americkou spoločnosťou Truthheim Invest LLC o dokončení novostavby Slovenského národného divadla (SND).

Aj po schválení projektu Národného tenisového centra (NTC) bola podobná situácia. V roku 2002 mal vtedajší minister školstva Milan Ftáčnik predložiť vláde na schválenie Návrh na realizáciu projektu Vráťme šport do škôl, lebo ho o to požiadal Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Výbor odporučil vláde, aby do 31. januára 2002 schválila tento návrh.

Príbeh Národného futbalového štadióna je nateraz úplne otvorený

Veríme, že rovnako ako v prípade NTC alebo SND, to dopadne dobre.

Veríme, že ministerka Lubyová nepodpíše dodatok č. 2. Veríme, že poslanci Národnej rady požiadajú vládu, aby zrušila svoje uznesenie č. 30/2020 z 29. 1. 2020. Veríme, že vláda prehodnotí celú veľmi komplexnú transakciu tak, aby štát na štadión účelne a hospodárne prispel, nie štadión kúpil.

Práve preto sme sa verejne ozvali, mali sme veľmi silnú potrebu urobiť podľa nás správnu vec. Sme radi, že bude zvolané ďalšie mimoriadne zasadanie výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Veríme, že sa uskutoční. Poslanci, ktorí neboli na výbore prítomní 7. februára, musia vykonávať svoje svoje povinnosti až do konca mandátu. Rovnako to platí aj pre ministerku Lubyovú a iných členov vlády na čele s premiérom Pellegrinim. Vyzývame ich preto, aby sa postavili k svojmu mandátu zodpovedne a boli lojálni k ľuďom tejto krajiny.

Ako môžeme všetci spoločne zachrániť našich 100 miliónov eur

Posledné dni sú i pre nás samých preto unikátnym procesom (seba)poznávania. Nás i ľudí okolo nás, ľudí v politike, či športovom hnutí. Ich postojov. Vo veľmi stresujúcej situácii sme však dostali i podporné odkazy či nezištnú pomoc od mnohých dobrovoľníkov. Ďalší sa nás stále častejšie pýtajú – ako môžeme pomôcť? Urobte toto:

1. Zdieľajte náš voľne šíriteľný text o chystanej finalizácii najväčšej verejnej investície do športu od vzniku SR doteraz za zhruba 100 miliónov eur bez DPH cez sociálne siete
2. Pridajte text: #zalezinakazdomznas
3. Ak môžete, pripojte k nemu podľa priloženého vzoru i fotografiu školy bez telocvične, telocvične či iného športoviska, ktoré poznáte a pripojte informáciu, kde a v akom stave sa nachádza.

Žiadajme i takto spolu jasné činy, stanoviská a odpovede od členov vlády, poslancov a iných dotknutých vo verejnom i športovom sektore.

Zastaňme sa záujmov detí. Vyjadrime učiteľom, trénerom, ale i iným desaťtisícom dobrovoľníkov v športe všetci spolu solidaritu, vďačnosť a ocenenie. Tie totiž mobilizujú ľudí. Prinášajú nádej. A my máme stále nádej, že táto transakcia môže pre 5,5 milióna ľudí tejto krajiny ešte stále dobre dopadnúť. Veríme, že zvíťazí verejný záujem. My ľudia sme totiž vraj ako olivy. Až keď sme drvení, má z nás údajne vychádzať to najlepšie. Záleží na každom z nás.

Autori
Mgr. et Mgr. Ladislav Križan PhD., DAS
Mgr. Zuzana Zajíčková

Zdroj
http://www.ucps.sk/Vlada_nemusi__ale_chce_namiesto_telocvicni_kupit_Kmotrikov_stadion

verejný záujem v športe
Zákon – Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 440/2015 | Paragrafy: § 2

V predchádzajúcom príspevku publikovanom 19.4.2015 na stránke UčPS s názvom „Návrh zákona o športe sprístupnený pred verejnými dišputami – neustále pracujeme„^[1] sme publikovali link na aktuálne časové znenie návrhu zákona o športe^[2], ktorý pripravuje odborná pracovná skupina (Surmajová, Zajíčková, Hlivák, Sepeši, Rybánsky, Čollák) v spolupráci s ďalšími členmi širšej pracovnej skupiny (doc. Gábriš, doc. Števček, doc. Potásch …) a ďalšími konzultantmi.

Prinášame Vám krátky príspevok, ktorého cieľom je ozrejmiť návrh vymedzenia „VEREJNÉHO ZÁUJMU v ŠPORTE“ podľa návrhu nového zákona o športe.

K tejto téme bolo publikovaných viacero odborných príspevkov, veľmi inšpiratívnym bol aj príspevok prof. Sváka „Verejný záujem v športe“ publikovanom v zborníku z konferencie „Šport a právo 2014“ (vydanie časopisu MagOff č. 3-4/2014^[3], str. 88)

Pokúsime sa zhrnúť fakty a argumenty, na základe ktorých sa pracovná skupina ustálila na tomto znení vymedzenia obsahu verejného záujmu v športe uvedenom v § 1 ods. 2 návrhu zákona o športe:

„(2) Obsahom verejného záujmu v športe je najmä podpora a rozvoj masového športu detí a mládeže, zabezpečenie prípravy a účasti reprezentácie Slovenskej republiky na významnej súťaži v uznanom športe, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva.„

Vychádzame z predpokladu, že Slovenská republika a väčšina jej občanov (platiteľov daní) má záujem o tieto CIELE v OBLASTI ŠPORTU (a bude akceptovať ich financovanie z verejných prostriedkov):

1. ZDRAVIE, FYZICKÁ a DUŠEVNÁ POHODA OBYVATEĽSTVA:
   1. aby slovenská populácia bola fyzicky i duševne zdravá, čo má priamy dopad na náklady zdravotnej starostlivosti vo vyššom veku obyvateľov,
   2. ak má slovenská populácia žiť zdravým a fyzicky aktívnym spôsobom, je potrebné sa aktívne postarať o to, aby ľudia (deti a mládež) získali návyky (obľúbili si športovú aktivitu, akúkoľvek), ktoré následne počas života dospelého jedinca budú ďalej vykonávať ako obľúbené, oddychové, regeneračné, na udržanie kondície,
   3. dôležitá je zažitková forma fyzickej aktivity a to, aby čo najviac sa detí zapojilo do fyzickej aktivity a získalo potrebnú športovú kompetenciu a návyk na fyzickú aktivitu prospešnú pre fyzický a duševný vývoj mladého človeka, bez ohľadu na to, či ide o druh športu uznaný MOV alebo Sportaccord alebo o inú fyzickú aktivitu,
   4. z uvedeného vyplýva verejný záujem na tom, aby štát celoplošne podporil „naštartovanie“ zdravého životného štýlu a návykov všetkých detí a mládeže na Slovensku = verejný záujem na podpore masového šport^[4] detí a mládeže.
   5. MASOVÝ ŠPORT detí a mládeže je potrebné podporiť finančnými nástrojmi z centrálnej úrovne (napr. športové poukazy), na regionálnej a miestnej úrovni (dotácie obcí a VÚC na výstavbu infraštruktúry pre masový šport, podpora prevádzkovania infraštruktúry, zabezpečenie jej fyzickej/časovej i cenovej dostupnosti pre masový šport vrátane športovísk v školských zariadeniach mimo školského vyučovania a dotácie na projekty a podujatia masového športu), ako aj z podnikateľského sektoru (sponzorská zmluva na projekty pre deti a mládež) ale aj tretieho sektoru (dobrovoľnícka činnosť – zvýhodnený režim pri príjme dobrovoľníka do 500 eur z náhrady za stratu času)
      
2. ZABEZPEČENIE PRÍPRAVY A ÚČASTI ŠPORTOVEJ REPREZENTÁCIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA TRADIČNÝCH VÝZNAMNÝCH MEDZINÁRODNÝCH SÚŤAŽIACH
   1. štáty Sveta tradične medzi sebou súťažia v športe, pričom najvýznamnejšie z týchto súťaží sledujú milióny ľudí na svete, šport im prináša zábavu, zážitok, zdieľanie športových úspechov svojich reprezentantov, vzory pre mladých ľudí, športovcov, šírenie fair play
   2. sledovanie športových súťaží, v ktorých súťažia športoví reprezentanti štátu (SR) posilňuje pozitívne vnímanie slovenskej národnej príslušnosti, národnej hrdosti a cti, každý športový úspech, vztýčenie slovenskej vlajky, či hranie slovenskej hymny je pre psychickú pohodu a hrdosť národa veľmi dôležité neoceniteľné v peniazoch
   3. bolo potrebné určiť skupinu podujatí, na ktorých chce mať Slovenská republika svoju športovú reprezentáciu, aby bolo zrejmé, čo (akú službu/plnenie/výkon) si Slovenská republika „objednáva“ u národného športového zväzu, ktorý ako garant príslušného druhu športu pripravuje a vysiela športovcov na významné medzinárodné súťaže, významné z pohľadu štátnej reprezentácie Slovenska v tradičnej športovej konfrontácii so športovými reprezentáciami iných štátov, významné z pohľadu občanov Slovenskej republiky ako priaznivcov športovcov, ktorí reprezentujú slovenský národ, Slovenskú republiku, pre ktorých títo športovci predstavujú veľké športové vzory, ktoré sú dôležité pre podporu športovania detí a mládeže v rámci masového i vrcholového športu
   4. vychádzajúc z uvedeného bol v zákone definovaný pojem „VÝZNAMNÁ SÚŤAŽ“ tak, že pôjde o „súťaž medzinárodného významu v pôsobnosti Medzinárodného olympijského výboru, Európskeho olympijského výboru alebo Medzinárodného paralympijského výboru, majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy, svetový pohár alebo inú obdobnú svetovú súťaž v uznanom športe“ (napr. univerziáda a pod.).

Poznámky

• 1) http://www.ucps.sk/Navrh_na_verejne_disputy
• 2) https://docs.google.com/document/d/1AwIZhexHYBnlpCQgKfT8YJ1R6GrKdnBmo-4ZOjYxOY8/edit?usp=sharing
• 3) http://files.magisterofficiorum.webnode.sk/200000080-c5c24c7b5a/Magister%20Officiorum_03_04_2014_vnutro%20PV.pdf
• 4) čl. 2 ods. 24 („masový šport“ je organizovaný šport, ktorý na miestnej úrovni vykonávajú amatérski športovci, a šport pre všetkých) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013 , ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“ : program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50 – 73) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32013R1288

Autor
JUDr. Peter Sepeši

Zdroj
http://www.ucps.sk/Verejny_zaujem_v_sporte

Základnou tézou nového zákona o športe je “Viac transparentnosti, poriadku a kontroly v športe výmenou za zvýšenie podpory športu z verejných prostriedkov”.

V duchu tejto tézy odborná pracovná skupina, ktorá pripravovala návrh zákona o športe uvažovala o tom, akými nástrojmi dostať pod verejnú kontrolu, do jedného uzla, všetky roztrieštené zdroje financovania športu.

Ak najdôležitejší nástroj je navrhovaný silný informačný systém športu, ktorý nebude mať len evidenčnú povahu ale prinesie aj priebežné verejné vykazovanie použitia prostriedkov poskytnutých z verejných zdrojov alebo aj na základe zmluvy o sponzorstve v športe, ak bude tento koncept spolufinancovania športu zo súkromných zdrojov schválený.

Ďalšia dôležitá téza, ktorú si osvojila pracovná skupina bola, že “Najúčinnejšia kontrola, je kontrola “zdola” vykonávaná v rámci jednotlivých športových zväzov”.

Dodržanie účelu a efektivity použitia verejných prostriedkov poskytnutých zväzu najodbornejšie posúdia športoví odborníci a manažéri pôsobiaci v príslušnom športe, ktorí majú najlepší prehľad o bežných cenách plnení, tovarov a služieb v konkrétnom športe, danej lokalite a čase. V každom športovom zväze existujú záujmové skupiny, ktorým zákon zabezpečí prístup k informáciám potrebným na “kontrolu zdola”, ktorý doposiaľ garantovaný nemali. Informácie majú byť prístupné verejne, t.j. nie iba ľuďom zo zväzov ale aj bežným občanom, médiám atď.

Štandardizácia stanov športových zväzov by mala zabezpečiť dobrú správu v národných športových zväzoch vrátane volieb orgánov zväzu, či efektívnejšiu možnosť vyvodenia zodpovednosti voči osobám, ktorí porušia povinnosti podľa zákona alebo zväzových predpisov.

V rámci stransparentnenia tokov prostriedkov na centrálnej úrovni ako aj s cieľom dosiahnúť, že určité konkrétne finančné zdroje (napr. príjmy z prevenčných fondov poisťovní) budú použité na presne zákonom určený účel (napr. športové poukazy, podpora infraštruktúry športu pre všetkých) a nijako inak pracovná skupina zvažovala dve riešenia, obe mali svoje výhody i nevýhody a nároky. Prvá možnosť bola zriadenie Fondu na podporu športu podľa vzoru Fondu na podporu umenia zriadeného zákonom č. 284/2014 Z.z. Toto riešenie by na jednej strane významne posilnilo autonómiu športu avšak vytvorenie novej verejnoprávnej inštitúcie s personálnymi, organizačno-technickými nárokmi bude zrejme budúcim projektom v oblasti športu, ktorý je potrebné dôsledne premyslieť a dotiahnuť všetky detaily.

Druhým veľmi efektívnym a jednoduchým riešením umožňujúcim dosiahnutie vyššie uvedených cieľov bez veľkých systémových zmien, ku ktorému sa priklonila pracovná skupina bolo zriadenie mimorozpočtového účtu ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ktorý umožní kontrolu príjmov a výdavkov na športovú činnosť, ako aj prehľadnosť finančných tokov podľa ich zdrojov a určených výdavkov na konkrétny účel. Ku každému druhu príjmu je presne určené jeho použitie.

K právnej úprave mimorozpočtového účtu na účely zákona o športe (vypracovala JUDr. Mária Berdisová):

„V súlade s § 22 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“), rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v § 22 ods. 3 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo z medzinárodnej zmluvy.

V danom prípade by bol osobitným zákonom a právnym podkladom na realizáciu týchto výdavkov cez samostatný mimorozpočtový účet Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR práve zákon o športe. Mimorozpočtový účet je v zásade klasický bežný bankový účet – t.j. príjmy sú na účet pripisované a úhrady z tohto účtu v Štátnej pokladnici sú poukazované tak, že sa zisťuje disponibilný zostatok na bankovom účte. To je rozdiel oproti normálnemu fungovaniu rozpočtových organizácií, kde sa príjmy samostatne rozpočtujú a napĺňajú a výdavky sa uhrádzajú cez limity na výdavkových rozpočtových účtoch. Príjmy sú teda oddelené od výdavkov. Samostatný mimorozpočtový účet musí mať v zmysle vyššie uvedeného právny podklad a v zákone musí byť priamo povedané, čo je príjmom a čo výdavkom tohto účtu, ktorý je de facto obratkovým fondom, ak sa porovnáva s bežným fungovaním financovania štátnej rozpočtovej organizácie (napr. § 8a zákona č. 543/2007 Z.z.). Prostriedky týchto mimorozpočtových účtoch tiež podliehajú vykazovaniu podľa rozpočtovej klasifikácie a aj keď sa realizujú mimo príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, ide o prostriedky štátneho rozpočtu a verejné prostriedky (definícia v § 2 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách) a takto sa na nich nazerá aj z pohľadu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 a nasl. zákona o rozpočtových pravidlách.“

Výhodou mimorozpočtového účtu je, že nevyčerpané zostatky na tomto účte môže ministerstvo školstva použiť príslušným spôsobom v nasledujúcom rozpočtovom roku, t.j. nevyčerpané prostriedky sa nevracajú do štátneho rozpočtu a prenášajú sa na mimorozpočtovom účte do ďalšieho roku, v ktorom sa môžu použiť znovu iba na ten istý účel.

Prehľad príjmov a výdavkov mimorozpočtového účtu sa priebežne zverejňuje v informačnom systéme športu, čo zabezpečí, že akékoľvek prevody prostriedkov z tohto účtu budú verejne kontrolovateľné, čo v súčasnosti pri prostriedkoch štátneho rozpočtu určených na šport nebolo.

Štruktúra príjmov mimorozpočtového účtu bola navrhnutá tak, aby zabezpečila dlhodobý systémový nárast príjmov športu, ktorý sa v prípade zvyšovania príjmov z hazardu môže zvyšovať ale aj znižovať, napr. ak budú obraty stávkových hier vyššie alebo nižšie. Napr. v rokoch 2012 a 2013 došlo k medziročnému nárastu odvodu z kurzových stávok o 4,3 mil. eur.

Ako príjmy mimorozpočtového účtu sú navrhované:

• príspevky zo štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva na šport na príslušný rozpočtový rok,
• príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 50 % z odvodov prevádzkovateľov hazardných hier,
• odvody z fondov prevencie poisťovní (zdravotných i komerčných poisťujúcich život a zdravie)
• výnosy pokút ukladaných podľa zákona o športe.
• dary, dobrovoľné príspevky a účelovo určené na športovú činnosť,
• iné príjmy.

Návrh zákona záväzne určuje, že z mimorozpočtového účtu sa príjmy z “odvodov z fondov prevencie poisťovní” použijú vo výške najmenej 60 % na športové poukazy a vo zvyšnej časti na dotácie na výstavbu, rekonštrukciu a prevádzku športovej infraštruktúry na šport pre všetkých rozdelené podľa pomeru počtu obyvateľov obcí a miest. Aby športové poukazy boli skutočne motivujúce pre zapojenie veľkého počtu deti a mládež do pohybových aktivít je dôležité, aby hodnota športového poukazu nebola iba symbolická ale aby bola taká aby skutočne motivovala deti k športovaniu, čomu by mohla zodpovedať hodnota blížiaca sa k hodnote päťdesiat eur za poukaz. Ak má Slovensko v jednom populačnom ročníku cca 50 až 60 tisíc detí, pre deti od 5 do 14 rokov, t.j. pre 10 populačných ročníkov (500 tisíc detí) je potrebné na športové poukazy mať k dispozícii sumu 25 mil. eur. Ak by výsledkom diskusie o športových poukazoch a ich cieli bolo to, že pre získanie vzťhu k športovej/pohybovej aktivite je najkritickejší predškolský vek a prvý stupeň školskej dochádzky, športové poukazy by sa v takom prípade obmedzili na deti vo veku od 5 do 10 rokov a potrebná suma na športové poukazy by bola približne polovičná.

Ak je účelom a cieľom zavedenia povinnej tvorby fondov prevencie pre poisťovne a odvodu z neho na mimorozpočtový účet vytvorenie zdroja slúžiaceho výlučne na podporu prevencie zdravia formami, ktoré majú celoplošne podporiť pohybové návyky a aktivity detí a mládeže a tiež zlepšiť stav infraštruktúry športu pre všetkých, je korektné aj voči poisťovniam a ich poistencom, aby peniaze z odvodu nekončili v štátnom rozpočte, ale aby sa sledovateľným tokom dostali tam, kde majú naplniť svoj verejnoprospešný účel.

Pri ostatných príjmoch mimorozpočtového účtu návrh zákona určuje, že sa použijú vo výške najmenej 80 % na príspevok uznanému športu (poskytuje sa národným športovým zväzom podľa vzorca uvedeného v prílohe 4 návrhu zákona a kritéria a parametre sa zisťujú podľa metodiky upravenej nariadením vlády) a vo zvyšnej časti na dotácie, národné športové projekty, náklady na správu a prevádzku informačného systému športu a vzdelávanie a skúšku kontrolórov.

Za národný športový projekt sa navrhuje považovať:

• účasť na významnej súťaži v pôsobnosti Medzinárodného olympijského výboru, Európskeho olympijského výboru, Medzinárodného paralympijského výboru, Európskeho paralympijského výboru, Medzinárodného výboru športu nepočujúcich, Medzinárodnej federácie univerzitného športu, Európskej federácie univerzitného športu alebo Medzinárodnej federácie školského športu,
• účasť na majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy v iných ako uznaných športoch,
• plnenie úloh národného významu národnými športovými organizáciami, napr. v rámci školského športu, univerzitného športu alebo športu pre všetkých.

V návrhu zákona sa navrhuje ako dôležitý príjem mimorozpočtového účtu “príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 50 % z odvodov prevádzkovateľov hazardných hier”. Príspevok sa navrhuje naviazať na hazardné hry obdobným spôsobom ako vo vyššie uvedenom zákone č. 284/2014 Z.z. (§ 25). Výška odvodu 50% bola navrhnutá aj s prihliadnutím na stav, ktorý v minulosti na Slovensku bol, keď podľa § 4a ods. 9 zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a podobných hrách bolo určených z odvodov z hazardných hier v znení neskorších predpisov “prostredníctvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky minimálne 50% na telovýchovné a športové účely”. Ak by tento zákon nebol v roku 2005 zrušený zákonom č. 171/2005 Z.z., úroveň financovania športu v Slovenskej republike a Českej republike by sa nedostala do takých výrazných rozdielov, ako tomu je v súčasnosti, keď na centrálnej úrovni prúdi do českého športu cca trojnásobok toho, čo na Slovensku. Na úrovni miestnej samosprávy na základe kvalifikovaných odhadov podľa rozpočtov niektorých českých miest a krajov je situácia obdobná, čo len potvrdzuje vybudovanosť a podstatne lepší stav českej infraštruktúry vrcholového športu, ako aj infraštruktúry športu pre všetkých, ako je tomu na Slovensku.

Naviazanie časti príjmov z odvodov z hazardných hier na výdavky na podporu športu sú schémou financovania športu, ktorá existuje v mnohých európskych štátoch. Je to dané aj logickou súvislosťou medzi športom a kurzovými stávkami, ako hazardnou hrou, ktorá by bez existencie súťažného športu zrejme ani neexistovala.

Podľa neoficiálnych údajov sa príjem štátu z odvodov z hazardných hier v roku 2013 a 2014 pohyboval niekde okolo cca 130 miliónov eur, t.j. 50% z odvodu by znamenalo 65 miliónov na podporu športu, z ktorých by podľa návrhu príjmov a výdajov mimorozpočtového účtu najmenej 80 % (52 miliónov eur) bolo prerozdelených podľa vzorca medzi národné športové zväzy ako zástupcov súťažného športu. Pri diskusiách so zástupcami štátu bol deklarovaný záujem o podstatné zvýšenie úrovne financovania športu, ktorý bol viac ako 15 rokov financovaný v rovnakej nominálnej výške, t.j. reálna hodnota poskytnutej čiastky sa neustále znižovala a zavedením odvodov pre “dohodárov” od 1.1.2013 sa reálny príjem športu na športovú činnosť ešte viac znížil. Aby sme boli korektní, je potrebné spomenúť pre šport pozitívne avšak nesystémové navýšenie rozpočtu na šport na základe intervencie pána Petra Pellegríniho v roku 2014 v čase, keď bol ministrom školstva a v neposlednom rade aj významnú pomoc štátu s výstavbou hokejových a futbalových štadiónov.

Odpoveď na otázky, či výrazné navýšenie prostriedkov pre šport bude vykonané hneď od roku 2016 alebo sa uskutoční postupne vo viacerých krokoch, či bude naviazaných na podporu športu 50% z odvodu z hazardných hier alebo to bude iné percento, či bude schválený koncept financovania športových poukazov z odvodu z poisťovní, aká bude výška odvodu a hodnota športového poukazu a na ďalšie otázky nám prinesie ďalší priebeh legislatívneho procesu, v rámci ktorého by bolo vhodné, aby spoločnosť, športová obec, podnikateľský sektor, zástupcovia štátu ale i média vo verejnej diskusii pomohli formovať predstavu o modeli slovenského športu a jeho podpore z verejných prostriedkov.

Je koncepčnou, spoločenskou a politickou otázkou, aká je predstava o cieľoch vývoja Slovenska v oblasti športu vnímaného jednak ako prostriedok na upevňovanie a zlepšovanie verejného zdravia, zdroj potešenia a zábavy aktívnej i pasívnej pre obyvateľov, zdroj pozitívnych spoločenských vzorov, ale aj ako čím ďalej významnejšia súčasť ekonomiky štátu s dosahmi na zamestnanosť, platenie priamych i nepriamych daní, odvodov a tvorbu HDP. Mali by sme v rámci diskusií v MPK dospieť ku konkrétnej predstavu o tom, či sa chceme sústrediť na masový šport a reprezentačný šport, či chceme vytvoriť podmienky pre to, aby súťažný šport na národnej úrovni mohol byť profesionálny alebo len amatérsky a tejto vízii o budúcom Slovensku v oblasti športu prispôsobiť nástroje a riešenia v návrhu zákona o športe.

Vychádzajúc z uvedeného bol ako základný kameň návrhu zákona definovaný verejný záujem v športe, ktorý, ak je vyjadrený spôsobom, ktorý zodpovedá názoru a predstave demokratickej väčšiny obyvateľov Slovenska, môže byť pilierom systémovej reformy slovenského športu, ktorá bude vyžadovať dlhodobé manažérske úsilie štátu, športových organizácií i športovcov a športových odborníkov s podporou a dôverou podnikateľského sektoru, občanov i médií pri neustálej verejnej kontrole dobrej správy v športe.

Podľa § 2 návrhu zákona o športe “Verejným záujmom v športe je podpora a rozvoj športu mládeže, zabezpečenie prípravy a účasti športovej reprezentácie na významnej súťaži, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva.”

O verejnom záujme športe sme publikovali odborný príspevok na stránke UčPS: http://www.ucps.sk/Verejny_zaujem_v_sporte.

Poznámky

Autor
JUDr. Peter Sepeši

Zdroj
http://www.ucps.sk/Mimorozpoctovy_ucet_ako_nastroj_transparentneho_financovania_sportu

V zmysle Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite – Odporúčané politické opatrenia na podporu fyzickej aktivity posilňujúcej zdravie (ďalej len „Usmernenie“) možno zhrnúť nasledovné:

Je dôležité, aby členské štáty EÚ vypracovali národné plány na podporu fyzickej aktivity s cieľom pomôcť upraviť nezdravé životné návyky a podporiť informovanosť o prínosoch fyzickej aktivity pre zdravie. V týchto plánoch by sa zohľadnilo prostredie, zvyky a kultúrne charakteristiky každej krajiny.

Aby sa zabezpečila integrácia politík, ktorými sa prenáša zvýšená fyzická aktivita do každodenného života, mala by existovať úzka a pevná spolupráca medzi príslušnými verejnými a súkromnými subjektmi pri vypracúvaní politík v oblasti športu, zdravia, vzdelávania, dopravy, územného plánovania, pracovného prostredia, voľného času atď. Po úspešnom začlenení politík podporujúcich fyzickú aktivitu by najľahšie dostupnou voľbou pre občanov mala byť voľba zdravého životného štýlu.

Podpora fyzickej aktivity je potenciálne jedným z najúčinnejších a najefektívnejších, a teda nákladovo najefektívnejších spôsobov predchádzania chorobám a podpory telesného a duševného zdravia. Opatrenia prijaté poskytovateľmi zdravotného poistenia, aby podporili svojich členov alebo klientov, aby boli fyzicky aktívnymi, majú potenciál vysokej návratnosti investícií.

Verejní alebo súkromní poskytovatelia zdravotného poistenia môžu vypracovať svoje vlastné politiky v oblasti podpory fyzickej aktivity v dôsledku efektívnosti nákladov alebo marketingu. Okrem toho stimuly prostredníctvom verejných politík (napríklad znížené dane, dotácie) môžu prilákať verejných, ako aj súkromných poskytovateľov zdravotného poistenia, aby zvýšili podporu fyzickej aktivity. Vlády môžu používať aj legislatívne nástroje na vymedzenie konkrétnych záväzkov týkajúcich sa opatrení 21 v oblasti prevencie (napríklad povinná podpora fyzickej aktivity z finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia).

Mala by sa zmeniť paradigma v tom zmysle, že verejní poskytovatelia zdravotného poistenia by nemali mať iba povinnosť poskytovať lekársku starostlivosť, ale aj povinnosť podporovať preventívne opatrenia v oblasti zdravia.

PRÁVNA ÚPRAVA PREVENČNÉHO FONDU V PRÁVNOM PORIADKU ČESKEJ REPUBLIKY

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 551/1991 Sb. o Všeobecné zdravotní pojišťovně České republiky (ďalej len „ZVZP“) pojišťovna může vytvářet fond prevence. Z fondu prevence lze nad rámec hrazených služeb hradit zdravotní služby s prokazatelným preventivním, diagnostickým nebo léčebným efektem, jsou-li poskytovány pojištěncům v souvislosti s jejich existujícím nebo hrozícím onemocněním. Prostředky fondu prevence lze využít také k realizaci preventivních zdravotnických programů sloužících k odhalování závažných onemocnění, na podporu rehabilitačně rekondičních aktivit vedoucích k prokazatelnému zlepšení zdravotního stavu pojištěnců a dále na podporu projektů podporujících zvýšení kvality zdravotní péče, zdravý způsob života a zdraví pojištěnců. Zdrojem fondu jsou finanční prostředky z podílu na výsledku hospodaření po zdanění stanoveného statutárními orgány Pojišťovny z činností, které nad rámec provádění veřejného zdravotního pojištění Pojišťovna provádí v souladu se zákony a statutem Pojišťovny, a finanční prostředky podle § 6 odst. 7.

Podľa § 6 ods. 7 ZVZP výnos z pokut, přirážek k pojistnému a penále ukládaných podle zvláštních právních předpisů upravujících veřejné zdravotní pojištění a přijatých Pojišťovnou v průběhu kalendářního roku může Pojišťovna přidělit do fondu prevence; tyto příděly do fondu prevence lze v průběhu kalendářního roku provádět zálohově tak, aby jejich celková výše za kalendářní rok nepřekročila 0,3 % celkového objemu příjmů pojistného po přerozdělení provedeném podle zákona o pojistném na všeobecné zdravotní pojištění

(Poznámka: Obdobnú právnu úpravu v rámci legislatívy ČR nájdeme aj v zákone č. 280/1992 Sb., o resortních, oborových, podnikových a dalších zdravotních pojišťovnách, ve znění zákona č. 225/1999 Sb – § 16 ods. 6)

Podrobnosti o výške príjmov jednotlivých fondov vytváraných poisťovňami upravuje vyhláška č. 418/2003 Sb., kterou se stanoví podrobnější vymezení okruhu a výše příjmů a výdajů fondů veřejného zdravotního pojištění zdravotních pojišťoven, podmínky jejich tvorby, užití, přípustnosti vzájemných převodů finančních prostředků a hospodaření s nimi, limit nákladů na činnost zdravotních pojišťoven krytých ze zdrojů základního fondu včetně postupu propočtu tohoto limitu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vytváranie prevenčných fondov je v podmienkach ĆR založené na princípe dobrovoľnosti. Všetky zdravotné poisťovne však tieto fondy vytvárajú, nakoľko mimo iné, je prevenčný fond a využívanie jeho možností, prostriedkom konkurenčného boja v rámci sektora zdravotného poistenia v ČR.

Nastavenie podmienok konkrétneho čerpania prostriedkov z prevenčného fondu si upravuju jednotlivé poisťovne samostatne.

Viď napr.: http://www.zpmvcr.cz/prevence/zakladni-podminky-pro-uplatneni-naroku-na-prispeve/ http://www.vzp.cz/klienti/programy-prevence https://www.vozp.cz/cs/klient/program-preventivni-pece/

Z uvedeného vyplýva, že v ČR sa fondy prevencie vytvárajú z príjmov, ktoré možno označiť ako neplánované, pričom o ich konkrétnom využití rozhodujú samotné poisťovne. Napriek tomu, že šport je jedným z hlavných faktorov prevencie vzniku chorôb, v ČR prostriedky z fondov nie sú využívané na podporu konkrétnych športových aktivít. Prostriedky z fondu prevencie majú klienti jednotlivých poisťovní možnosť využívať najmä na zabezpečenie nadštandardnej zdravotnej starostlivosti. (protifajčiarska poradňa, špeciálne vyšetrenia, bezlepková dieta atď…)

PRÁVNA ÚPRAVA V NEMECKU

Od roku 2005 existuje iniciatíva na zavedenie tzv. Präventionsgesetz.

Najnovší návrh je v prvom čítaní od februára 2015, zákon by mal byť prijatý v priebehu roku 2015 po celoročnej odbornej diskusii.

Na návrh zákona sa zniesla vlna kritiky či už zo strany opozície, tak zo strany finančných inštitúcií.

Účelom je od roku 2016 dávať viac ako 500 miliónov eur na prevenciu a udržanie zdravia.

Financovanie má prebiehať prostredníctvom štátnych resp. zákonných zdravotných poisťovní, ktoré by mali platiť minimálne 7 euro na osobu:

• časť na projekty ako napr. detské jasle, školy (140 miliónov eur ročne)
• časť na vlastné projekty zdravotných poisťovní

Vlastné spolufinancovanie od podnikateľov vo výške cca. 18 miliónov eur.

Doktori by mali dávať pacientom preventívne odporúčania.

Presný spôsob výberu projektov má byť predmetom tohtoročných diskusií medzi zväzok zdravotných poisťovní a zákonodarcom.

PRÁVNA ÚPRAVA V RAKÚSKU

Neboli zistené bližšie informácie ohľadom obdobného systému týkajúceho sa prevenčných mechanizmov v rámci Rakúskej republiky.

V rámci Rakúska funguje na celoštátnej úrovni len systém preventívnych lekárskych prehliadok, komplexný systém financovania nesúťažného športu neexistuje.

FINANCOVANIE ŠPORTU V SR

Primárnym zdrojom financovania športu v SR je štátny rozpočet.

Podľa § 10 platného zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o športe“):

ods. (1) Financovanie športu zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva formou poskytovania dotácií účelovo určených pre šport. ods. (2) Ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra zabezpečujú financovanie svojich úloh podľa § 5 zo svojich rozpočtových kapitol.

Finančné prostriedky z rozpočtu sú prideľované jednotlivým subjektom vo forme dotácii a to na základe žiadosti.

MOŽNOSŤ FINANCOVANIA ŠPORTU ZO ZDRAVOTNÉHO POISTENIA A ŽIVOTNÉHO POISTENIA

V zmysle Usmernenia by sa na systéme rozvoja fyzickej aktivity obyvateľov EÚ mali mimo iné podieľať aj zdravotné poisťovne, resp. iné inštitúcie s obdobným predmetom činnosti.

Na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti fyzickej aktivity obyvateľov by bolo vhodné navýšiť finančné zdroje, ktoré sú v súčastnosti do športu a telesnej aktivity obyvateľov SR investované. Uvedené by bolo možné dosiahnuť práve zapojením zdravotných poisťovní a poisťovní, ktoré poskytujú ako produkt zdravotné/úrazové a životné poistenia.

Tento cieľ je možné dosiahnuť zavedením povinnosti poisťovní vytvárať prevenčný fond, z ktorého by finančné prostriedky mohli byť využité iba na projekty zamerané na rozvoj fyzickej aktivity obyvateľstva SR vrátane klientov poisťovní.

Zdroje finančných prostriedkov však v súčasnosti nie je možné získavať obdobným spôsobom ako v ČR, t.j. z tzv. neplánovaných príjmov, ako sú pokuty, penále prípadne rôzne prirážky na poistnom, nakoľko v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov takéto príjmy sú príjmom štátneho rozpočtu a vyberá ich Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

V prípade presmerovania týchto prostriedkov na financovanie pohybových aktivít by každá poisťovňa mala mať povinnosť vytvoriť vlastný prevenčný fond, v ktorom by kumulovala prostriedky na tento účel.

Ďalšou možnosťou je zaviesť do právneho poriadku SR povinnosť poisťovní vytvoriť samostatný prevenčný fond, do ktorého by jednotlivé poisťovne prispievali v zákonom ustanovenej výške. Obdobu možno nájsť v rámci právnej úpravy SR v § 24 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto ustanovenia poisťovatelia vytvárajú garančný fond, z ktorého sú uhrádzané napr. škody spôsobené nezisteným vozidlom, škody spôsobené nepoisteným vozidlom…atď

Rozhodovanie o použití prostriedkov z jednotlivých fondov by bolo možné buď zveriť jednotlivým poisťovniam na základe konkrétnych žiadostí, alebo štátu, reprezentovanému Ministerstvom školstva SR (tu sa navrhuje upravenie automatického delenia a použitia prostriedkov pre všetky deti v určitom veku (športový poukaz) resp. na základe demografického vzorca = podľa počtu obyvateľov (rozdelenie prostriedkov na projekty infraštruktúry športu pre všetkých), t.j. bez subjektívneho rozhodovania úradníkov štátu o tom, komu koľko prostriedkov bude pridelených.

Doplnenie ktoréhokoľvek zo spôsobov financovania by vyžadovalo najmä úpravu v návrhu Zákona o športe, prípadne vytvorenie nového zákona.

Úprava by spočívala v tom, že do Zákona o športe by popri štátnom rozpočte ako zdroji financovania športu bol doplnený ako zdroj financovania „prevenčný fond“, prípadne by vznik, pravidlá riadenia a prerozdelovania fondu boli upravené samostatným zákonom.

Povinnosť vytvárať prevenčný fond/fondy je potrebné ustanoviť v príslušnom zákone, či už v zákone č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve, prípadne v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poznámky

Zdroj
http://www.ucps.sk/Vecna_potreba_a_zdovodnenie_zavedenia_pravnej_upravy_prevencneho_fondu