Úvod

            Osoba odsúdeného stráca svojim trestným odsúdením status bezúhonnosti, čo môže mať negatívny dopad pre jeho bežné fungovanie v civilnom živote, najmä v súvislosti s vykonávaním určitých činností alebo profesií, kedy jednou z podmienok ich výkonu je práve bezúhonnosť osoby. Tieto negatívne následky sa rovnako prejavujú aj z trestnoprávneho hľadiska, nakoľko predošlé odsúdenie páchateľa za trestný čin je všeobecne priťažujúcou okolnosťou, i keď na túto okolnosť nemusí súd vzhľadom k povahe odsúdenia prihliadnuť (Madliak a kol., 2011).

Za východiskovú úpravu zahladenia odsúdenia sa považuje francúzsky Bérengerov zákon (1885), ktorý ako prvý ustanovil 3 formy zahladenia odsúdenia, a to formou milosti, zahladenia zo zákona a zahladenia na základe výroku súdu. Predmetná úprava spoločne s trestným registrom prakticky slúžila ako podklad pre všetky podobné právne úpravy v kontinentálnom právnom systéme (Madliak a kol., 2011).

Zahladením odsúdenia možno pomenovať inštitút trestného práva procesného, ktorým sa odstraňujú nepriaznivé dôsledky odsúdenia, ktoré trvajú aj po výkone trestu a ktoré by mohli odsúdenému sťažovať uplatnenie v ďalšom živote. Zahladením odsúdenia, prípadne zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však samotná skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal.Osoba, ktorej bolo odsúdenie zahladené, je v civilnom živote postavená na úroveň osoby, ktorá doposiaľ trestaná nebola a odsúdenie sa nebude uvádzať vo výpise z registra trestov (Ivor a kol., 2010), čo je fakticky jeho praktickým dôsledkom. Aj zahladené odsúdenie však bude uvádzané v odpise registra trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ako je to zrejmé zo zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o registri trestov“).

Legálne vymedzenie hmotnoprávnych podmienok tohto inštitútu v právnom poriadku Slovenskej republiky možno nájsť v ust. § 92 – 93 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len ako „Trestný zákon“) a osobitnú úpravu vo vzťahu k zahladeniu odsúdenia mladistvých v ust. § 121 Trestného zákona. Procesnoprávna úprava tohto inštitútu je potom obsiahnutá v ust. § 469 – 471 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len ako „Trestný poriadok“). Možno povedať, že súčasná právna úprava, na rozdiel od tej predošlej, stanovuje možnosť súdu po splnení zákonných podmienok zahladiť to – ktoré odsúdenie páchateľa (v litere zákona vyjadrená slovnou konštrukciou „súd môže zahladiť odsúdenie…“), pričom predošlý Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v ust. § 69 upravoval povinnosť súdu zahladiť odsúdenie za splnenia zákonných predpokladov, ktorá bola vyjadrená slovnou konštrukciou „súd zahladí odsúdenie…“. Z uvedeného nesporne vyplýva, že v súčasných podmienkach páchateľovi trestnej činnosti explicitne nevyplýva nárok na zahladenie odsúdenia zo zákona.

1.     Hmotnoprávna a procesnoprávna úprava zahladenia odsúdenia a zahladenie rozhodnutím súdu

Na základe predošlého výkladu je zrejmé, že tak hmotnoprávne, ako i procesnoprávne aspekty tohto inštitútu sú vymedzené v jednotlivých ustanoveniach dvoch trestných kódexov.

Účelom zahladenia odsúdenia je po splnení stanovených zákonných podmienok umožniť páchateľovi odstránenie negatívnych dôsledkov jeho odsúdenia, ktoré pretrvávajú aj po výkone trestu odňatia slobody a ktoré by tomuto za istých okolností mohli komplikovať uplatnenie v ďalšom živote. Možno konštatovať, že zahladenie odsúdenia má mať pre páchateľa zároveň výchovný charakter, keďže jedným z predpokladov zahladenia odsúdenia je vedenie riadneho života počas zákonom vyžadovanej doby.

Zahladenie odsúdenia môže nastať troma spôsobmi:

–       rozhodnutím súdu, za splnenia dvoch podmienok – uplynutie doby vyžadovanej zákonom a vedenie riadneho života v tejto dobe,

–       ak to nariadi prezident Slovenskej republiky – v tomto prípade sa jedná o realizáciu ústavného práva prezidenta zahládzať odsúdenia formou individuálnej milosti alebo amnestie, ktoré vyplýva aj z čl. 102 ods. 1 písm. j) ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky,

–       priamo zo zákona – v prípade odsúdenia na ktorýkoľvek iný trest, než je trest odňatia slobody.

1.1  Zahladenie odsúdenia rozhodnutím súdu

Z ust. § 92 Trestného zákona vyplýva, že rozhodnutím súdu možno zahladiť iba odsúdenie na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol vykonaný, ktorý bol odpustený alebo ktorého výkon bol premlčaný. Rovnako možno zahladiť aj odsúdenie na podmienečný trest odňatia slobody, ktorého nepodmienečný výkon bol nariadený, a to po jeho vykonaní alebo premlčaní jeho výkonu a po uplynutí zákonom stanovenej doby, za predpokladu nepretržitého vedenia riadneho života v tejto dobe.

Zákon pre zahladenie odsúdenia vyžaduje rôzne dlhé doby, ktoré závisia od dĺžky uloženého trestu odňatia slobody. V prípade, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci 5 rokov, je odsúdený povinný viesť nepretržite riadny život po dobu najmenej 10 rokov po výkone trestu, jeho odpustení alebo premlčaní jeho výkonu. Ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok, je doba nepretržitého vedenia riadneho života vyžadovaná zákonom najmenej 5 rokov. V prípade odsúdenia na trest odňatia slobody neprevyšujúci 1 rok, je odsúdený povinný viesť riadny život nepretržite najmenej po dobu troch rokov.

V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že vedením riadneho života treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí samo o sebe vždy znamenať, že odsúdený vedie riadny život a naopak. Jedným zo základných znakov riadneho života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak odsúdený v stanovenej dobe závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil. Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy, ak odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva, že pre konštatáciu, že odsúdený neviedol v stanovenej dobe riadny život musí byť preukázané, že odsúdený závažným spôsobom porušuje zákony, ktoré regulujú normy spoločenského správania sa.

Na tomto mieste možno konštatovať, že za vedenie riadneho života sa nepovažuje, ak odsúdený v zákonom stanovenej dobe pre zahladenie odsúdenia spáchal priestupok alebo viaceré priestupky svojou povahou súvisiace s trestnou činnosťou, za ktorú bol tento odsúdený a ktoré odsúdenie má byť súdom zahladené. Výnimočne súd môže zahladiť odsúdenie aj v prípade, ak zákonom vyžadovaná doba vedenia riadneho života ešte neuplynula, a to za podmienok, že odsúdený o takýto postup požiada a zároveň svojim vzorným správaním po výkone trestu alebo jeho odpustení alebo premlčaní jeho výkonu preukázal, že sa napravil. Ide o výnimku zo všeobecných zásad pre zahladenie odsúdenia, pričom pod pojmom vzorné správaniesa rozumie správanie kvalitatívne presahujúce obvyklý, riadny spôsob života a účasť odsúdeného na spoločenskom živote a vzťahoch.

Ak odsúdený v zákonom vyžadovanej dobe nevedie riadny život, dochádza k prerušeniu plynutia tzv. rozhodnej doby, resp. táto vôbec nezačne plynúť. Nová doba tak začne plynúť po výkone toho trestu, ktorý bol uložený za skutok, ktorý mal za následok prerušenie plynutia, resp. neplynutie doby stanovenej zákonom.

V prípade, ak odsúdenému bol uložený trest alebo tresty uvedené v ust. § 32 písm. b) až l) Trestného zákona, k zahladeniu dochádza ich vykonaním, teda v tomto prípade je zrejmá fikcia neodsúdenia, ktorá nastáva priamo zo zákona a účinky zahladenia vznikajú okamihom vykonania uvedených trestov.

Pokiaľ sa jedná o zahladenie odsúdenia u mladistvých odsúdených, uplatňuje sa špeciálna úprava podľa ust. § 121 Trestného zákona.

1.2  Procesnoprávna úprava

Z trestnoprocesných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že Trestný poriadok rozlišuje ako podklad pre konanie o zahladení odsúdenia žiadosť alebo návrh. Žiadosť o zahladenie odsúdenia je oprávnený podať odsúdený a osoby, ktoré by v jeho prospech mohli podať odvolanie. Žiadosť môže podať aj dôveryhodná osoba a v prípade mladistvého odsúdeného aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Možnosť podať návrh na zahladenie odsúdenia Trestný poriadok priznáva iba záujmovému združeniu občanov. V prípade mladistvého odsúdeného rozhodne o zahladení jeho odsúdenia súd aj bez návrhu alebo žiadosti, teda ex offo.

Vecne príslušným súdom je okresný súd a miestne príslušným je súd, v ktorého obvode odsúdený v čase podania žiadosti alebo návrhu má bydlisko alebo kde naposledy mal bydlisko. O zahladení odsúdenia rozhoduje predseda senátu, resp. samosudca miestne príslušného súdu uznesením, proti ktorému možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Z dikcie zákona je zrejmé, že možno zahladiť aj odsúdenie cudzozemským súdom, ktoré je zaznamenané v evidencii registra trestov, okrem odsúdenia súdom iného členského štátu Európskej únie. V prípade mladistvého rozhodne o zahladení odsúdenia predseda senátu, resp. samosudca súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Podľa § 470 ods. 1 Trestného poriadku o zahladení odsúdenia rozhodne predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode odsúdený v čase podania žiadosti má bydlisko alebo kde naposledy mal bydlisko. Podľa § 470 ods. 3 Trestného poriadku o zahladení odsúdenia mladistvého rozhoduje predseda senátu súdu, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni. Ust. § 470 ods. 3 Trestného poriadku je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k príslušnosti podľa odseku 1, ak ide o mladistvého odsúdeného. Úprava lex generalis (ust. § 470 ods. 1) sa nemôže uplatniť, ak existuje úprava lex specialis (§ 470 ods. 3), teda špeciálne ustanovenie má prednosť pred všeobecným.

Podľa legislatívnej úpravy v prípade zamietnutia žiadosti o zahladenie odsúdenia je túto možné oprávneným subjektom opätovne podať až po uplynutí jedného roka odo dňa, kedy rozhodnutie o zamietnutí žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Uvedené sa nevzťahuje na situáciu, kedy bola žiadosť zamietnutá len preto, že v čase rozhodovania súdu neuplynula doba potrebná pre posúdenie podmienok pre zahladenie odsúdenia v zmysle ust. § 92 ods. 1, ods. 4 a § 121 ods. 2 Trestného zákona. V tomto prípade možno žiadosť opätovne podať ihneď po uplynutí relevantnej doby v zmysle vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona.

Vychádzajúc z textu zákona možno povedať, že uvádzané skutočnosti sa nedotýkajú návrhu na zahladenie odsúdenia, podaného záujmovým združením občanov, pretože aj zo súdnej praxe je zrejmé, že návrh podaný záujmovým združením občanov možno opakovať aj pred uplynutím jedného roka.

2.      Zahladenie odsúdenia mladistvých

Posudzovanie podmienok zahladenia odsúdenia u mladistvých páchateľov sa spravuje osobitnými ustanoveniami podľa § 121 ods. 1 až ods. 8 Trestného zákona. Jeho cieľom je obmedziť riziko vedľajších negatívnych dôsledkov trestného postihu mladistvého, a tým vytvoriť optimálne predpoklady pre zmenu jeho správania. Na mladistvého sa potom nazerá ako na netrestanú osobu, čo je mimoriadne dôležité pre jeho budúci rozvoj. Ak došlo k zahladeniu odsúdenia mladistvého, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Fikcia, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený, neznamená odstránenie právoplatného odsudzujúceho rozsudku, ale praktické dôsledky zahladenia odsúdenia sú v tom, že toto odsúdenie sa neuvádza vo výpise z registra trestov, a teda občan nie je povinný odsúdenie uvádzať, napr. v žiadosti o zamestnanie, čím spĺňa podmienku bezúhonnosti. Údaj o zahladených odsúdeniach sa však rovnako, ako u dospelého páchateľa, objaví v odpise z registra trestov (Burda E. a kol., 2010).

V zmysle ust. § 121 ods. 1 Trestného poriadku nastáva u mladistvého odsúdeného fikcia neodsúdenia zo zákona, a to v prípade, ak bol mladistvému uložený alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmiernený alebo odpustený trest odňatia slobody v dĺžke neprevyšujúcej jeden rok. Fikcia neodsúdenia tak nastáva momentom vykonania trestu, prípadne právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo od trestu alebo jeho zvyšku upustené, alebo rozhodnutím prezidenta o zmiernení alebo odpustení trestu.

V prípade, že bol mladistvému uložený trest odňatia slobody prevyšujúci 1 rok, o zahladení odsúdenia rozhoduje súd ex offo, teda bez žiadosti či návrhu, a to po výkone trestu, resp. po jeho prepustení z výkonu trestu, ktorý bol zmiernený rozhodnutím prezidenta. Významnými skutočnosťami, ktoré súd v danom prípade pre účely zahladenia odsúdenia posudzuje, je správanie mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré má preukazovať, že mladistvý sa napravil a v budúcnosti bude viesť riadny život. Ak takéto správanie mladistvého nemožno usúdiť, súd odsúdenie podľa tohto ustanovenia nemôže zahladiť.

Ust. § 121 Trestného zákona v odsekoch 3 až 8 upravuje prípady, kedy boli mladistvému samostatne uložené tam uvedené tresty a kedy fikcia neodsúdenia nastáva priamo zo zákona a nie je tak pre zahladenie odsúdenia potrebné samostatné rozhodnutie súdu.

3.     Vybrané aplikačné problémy uplatnenia inštitútu zahladenia odsúdenia

Zahladenie odsúdenia, i keď sa na prvý pohľad môže javiť ako inštitút vcelku jednoznačný a prehľadný, v súdnej praxi jeho aplikácia prináša rôznorodé a častokrát nemalé problémy.

Pomerne často sa vyskytujúcou je žiadosť odsúdeného, ktorému bol uložený podmienečný trestodňatia slobody (s probačným dohľadom alebo bez takéhoto dohľadu), o zahladenie odsúdenia podľa § 92 Trestného zákona. Vychádzajúc z predošlého výkladu, zahladiť odsúdenie podľa § 92 Trestného zákona je možné len v prípade odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol vykonaný, ktorý bol odpustený alebo ktorého výkon bol premlčaný, taktiež v prípade odsúdenia na podmienečný trest odňatia slobody, ktorého nepodmienečný výkon bol nariadený, a to po jeho vykonaní alebo premlčaní jeho výkonu a po uplynutí zákonom stanovenej doby, za predpokladu splnenia ďalších, už uvádzaných, zákonných podmienok. Z uvedeného je zrejmé, že podmienečné odsúdenie, ktorého nepodmienečný výkon nariadený nebol, nemožno súdom zahladiť. V tomto prípade, s prihliadnutím na ust. § 50 ods. 4 až ods. 7 a ust. § 52 ods. 1 až ods. 4 súd rozhodne o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a v prípade, že sa tento osvedčil, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, t. j. dochádza k zahladeniu odsúdenia zo zákona, a teda nie je potrebné ďalšie samostatné rozhodnutie súdu o zahladení takéhoto odsúdenia.

Ďalším typickým príkladom je situácia, kedy sa má zahladiť odsúdenie, v rámci ktorého bolo u odsúdeného upustené od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu. V tomto prípade je vo vzťahu k takémuto odsúdeniu potrebné posudzovať podmienky pre jeho zahladenie podľa podmienok pre zahladenie skoršieho odsúdenia, v závislosti od ktorého bolo od uloženia súhrnného alebo ďalšieho trestu upustené (t. j. podľa podmienok pre zahladenie skoršieho odsúdenia, ktorého uložený trest sa považoval za dostatočný a pre ktorý bolo od uloženia súhrnného resp. ďalšieho trestu upustené).

V prípade zahladenia odsúdenia, u ktorého bol výrok o treste zrušený uložením súhrnného trestu v ďalšom odsudzujúcom rozhodnutí, je možné takéto pôvodné odsúdenie zahladiť, nakoľko uložením súhrnného trestu bol zrušený iba výrok o treste, výrok o vine tak ostáva nedotknutý. Nakoľko sa inštitútom podľa ust. § 92, resp. § 121 Trestného zákona zahladzuje odsúdenie ako celok a nie iba uložený trest, je potrebné posudzovať podmienky pre zahladenie tohto odsúdenia (vo vzťahu k dĺžke doby vedenia riadneho života) podľa podmienok pre zahladenie tohto ďalšieho odsúdenia, ktorým bol zároveň uložený predmetný súhrnný trest.

Ak bolo odsudzujúce rozhodnutie zrušené ako celok (napr. na základe riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku), nemožno takéto odsúdenie zahladiť, pretože uvedené odsudzujúce rozhodnutie sa zrušením stalo právne neúčinné.

V konečnom dôsledku môže nastať situácia, kedy odsúdený požiada o zahladenie odsúdenia v prípade, kedy neskorším odsudzujúcim rozhodnutím bol uložený spoločný trest, a teda došlo k zrušeniu výroku o vine aj výroku o treste a všetkých ďalších súvisiacich výrokov (v odsudzujúcom rozhodnutí, ktoré odsúdenie odsúdený žiadal zahladiť). Keďže v predmetnom prípade došlo prakticky k zrušeniu rozhodnutia (odsúdenie, ktoré sa žiadalo zahladiť) ako celku, takéto rozhodnutie viac nebude mať právne účinky, teda, prirodzene, nemožno ho ani zahladiť.

Za zmienku a úvahu stojí otázka, či má súd na základe žiadosti odsúdeného skúmať podmienky pre zahladenie (podľa § 92 Trestného zákona) a rozhodovať o zahladení odsúdení tohto odsúdeného en bloc alebo len vo vzťahu k tomu odsúdeniu, o zahladenie ktorého odsúdený žiadosťou požiadal. Podľa názoru niektorých právnikov je potrebné rozhodovať o zahladení odsúdení toho – ktorého odsúdeného en bloc vzhľadom k účelu tohto inštitútu, a to aj vtedy, keď odsúdený požiadal len o zahladenie niektorých odsúdení. Podľa názoru autora nie je úlohou súdu rozhodovať o zahladení odsúdení toho – ktorého odsúdeného en bloc, pretože sa jedná o konanie návrhové a je úlohou odsúdeného súdu uviesť, ktoré odsúdenie žiada zahladiť. Navyše, v porovnaní s predošlou právnou úpravou, odsúdený nemá nárok na zahladenie odsúdenia zo zákona. Súd tak môže skúmať podmienky pre zahladenie len toho odsúdenia, o ktorého zahladenie odsúdený požiadal. Skúmať podmienky pre zahladenie všetkých odsúdení vyplývajúcich z odpisu registra trestov súd podľa názoru autora môže len vtedy, keď odsúdený v žiadosti o zahladenie všetkých odsúdení výslovne požiada, prípadne, ak odsúdený požiada o zahladenie odsúdení, ale tieto odsúdenia v žiadosti bližšie nešpecifikuje a súd jeho podanie posúdi podľa obsahu ako žiadosť o zahladenie všetkých odsúdení.

Záver

Inštitút zahladenia odsúdenia je prevažnou väčšinou autorov zaradzovaný medzi inštitúty trestného práva procesného, i keď zákonné podmienky jeho aplikácie možno nájsť v hmotnoprávnom predpise trestného práva – Trestnom zákone, z ktorého vyplývajú aj podstata a význam tohto inštitútu, a síce odstránenie nepriaznivých dôsledkov odsúdenia páchateľa, ktorý má po výkone trestu možnosť opätovne sa zaradiť do spoločnosti a viesť život riadneho občana. Odsúdením páchateľa dochádza k strate jeho bezúhonnosti, čo môže spôsobovať problémy v snahe jeho resocializácie, najmä v prípade vykonávania určitých profesií, pracovných pozícií a podobne. Právnym dôsledkom zahladenia odsúdenia je zákonná fikcia neodsúdenia, ktorá okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby znamená, že vo výpise z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie viac uvádzať nebude. V súvislosti s uvedeným je potrebné upriamiť pozornosť najmä na rozdiel hmotnoprávnych podmienok zahladenia odsúdenia u dospelého páchateľa a u páchateľa mladistvého, kdežto u dospelého páchateľa súd posudzuje jeho správanie sa a vedenie riadneho života počas zákonom vyžadovanej doby po výkone trestu, pričom o mladistvého súd skúma jeho správanie a nápravu počas výkonu trestu odňatia slobody, a to po výkone tohto trestu.

JUDr., Martin Mihók