Novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice bol rozšírený okruh služieb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť evidencie tržieb v registračnej pokladnici. Ide o tieto služby:

Oprava a údržba motorových vozidiel
(doteraz platilo len pre opravu a údržbu osobných motorových vozidiel)

Predaj, údržba a oprava motocyklov a ich dielov a príslušenstva
Taxislužba
Ostatná osobná pozemná doprava i. n., a to len pri prevádzke lanoviek, pozemných lanoviek, lyžiarskych vlekov, ak nie sú súčasťou mestských, prímestských alebo veľkomestských prepravných systémov
Vedľajšie činnosti v pozemnej doprave, a to len pri prevádzke parkovacích priestorov
Hotelové a podobné ubytovanie
Turistické a iné krátkodobé ubytovanie
Autokempingy, táboriská a miesta pre karavány
Ostatné ubytovanie
Reštauračné činnosti a mobilný predaj jedál
Dodávka jedál
Ostatné jedálenské služby
Služby pohostinstiev
Životné poistenie
Neživotné poistenie
Právne činnosti
Účtovnícke a audítorské činnosti, vedenie účtovných kníh; daňové poradenstvo
Vedenie firiem
Služby v oblasti styku a komunikácie s verejnosťou
Poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia
Architektonické činnosti
Inžinierske činnosti a súvisiace technické poradenstvo
Technické testovanie a analýzy
Reklamné agentúry
Predaj vysielacieho času
Prieskum trhu a verejnej mienky
Špecializované dizajnérske činnosti
Fotografické činnosti
Prekladateľské a tlmočnícke činnosti
Veterinárne činnosti
Prenájom a lízing automobilov a ľahkých motorových vozidiel  okrem  prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci
Prenájom a lízing rekreačných a športových potrieb okrem  prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci
Prenájom videopások a diskov okrem  prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci
Prenájom a lízing ostatných osobných potrieb a potrieb pre domácnosť okrem  prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci
Činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnania
Činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnanie na dobu určitú
Ostatné poskytovanie ľudských zdrojov
Činnosti cestovných agentúr
Činnosti cestovných kancelárií
Ostatné rezervačné služby a súvisiace činnosti
Súkromné bezpečnostné služby
Služby spojené s prevádzkovaním bezpečnostných systémov
Pátracie služby
Činnosti nemocníc
Činnosti všeobecnej lekárskej praxe
Činnosti špeciálnej lekárskej praxe
Zubná lekárska prax
Ostatná zdravotná starostlivosť
Prevádzka športových zariadení
Činnosti športových klubov
Fitnescentrá
Činnosti lunaparkov a zábavných parkov
Oprava počítačov a periférnych zariadení
Oprava komunikačných zariadení
Oprava spotrebnej elektroniky
Oprava domácich zariadení a zariadení pre dom a záhradu
Oprava obuvi a koženého tovaru
Oprava nábytku a domácich zariadení
Oprava hodín, hodiniek a šperkov
Oprava iných osobných potrieb a potrieb pre domácnosti
Pranie a chemické čistenie textilných a kožušinových výrobkov okrem požičiavania bielizne, pracovných odevov,  vecí súvisiacich s práčovňou,  dodávky plienok a poskytovania pracích a čistiacich služieb u zákazníka
Kadernícke a kozmetické služby
Pohrebné a súvisiace služby
Služby týkajúce sa telesnej pohody

Ostatné osobné služby, a to len pri  strihaní psov, pri opatrovateľských službách domácich zvierat, pri činnosti hotelov pre zvieratá, pri službách svadobných kancelárií a pri činnosti štúdií poskytujúcich tetovanie a piercing

Novela zákona zavádza aj možnosť používania virtuálnej registračnej pokladnice, ktorú budú môcť používať tí podnikatelia, u ktorých počet vydaných pokladničných dokladov v jednom mesiaci nepresiahne  1000 kusov.

Čo to vlastne je virtuálna registračná pokladňa?

Ide o aplikáciu Ministerstva financií, ktorá bude online dostupná a bude fungovať na počítači ale taktiež na mobilnom telefóne, či tablete. Podmienkou jej dostupnosti je pripojenie zariadenia na internet a prístup k tlačiarni. O používanie virtuálnej registračnej pokladnice  je potrebné požiadať, následne bude žiadateľovi pridelený kód a prihlasovacie údaje. Používanie tejto pokladnice bude bezplatné.

Výhodami virtuálnej registračnej pokladnice sú ušetrené finančné prostriedky na kúpu riadnej registračnej pokladnice, ale aj menej povinností s archiváciou dennej uzávierky, ktorá pri virtuálnej pokladnici odpadá.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon NRSR č. 289/2008 o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

Mgr. Adriána Tomová
advokátska koncipientka

 

Prijatá novela Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (Zákon) zadefinovala pojmy prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie takto:

Prevádzkou sa rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie; za prevádzku sa považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu.

Údržbou sa rozumejú činnosti, ktoré sú potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj odstránenie nedostatkov zistených servisnou kontrolou.

Opravou sa rozumie odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu.

Rekonštrukciou sa rozumejú zásahy do spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ktoré znamenajú zmenu v ich kvalite alebo technických parametroch.

Modernizáciou sa rozumie obnova, zlepšenie alebo rozšírenie vybavenosti a použiteľnosti spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva.

Novela Zákona tiež stanovila, že ak správca nepredloží vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu, vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia do 31. mája nasledujúceho roka, nemá až do ich predloženia nárok na platby za správu; nárok na platbu za správu nemá správca aj vtedy, ak nepredloží do 30. novembra bežného roka ročný plán opráv podľa § 8b ods. 2 písm. h) Zákona na nasledujúci kalendárny rok.

Tiež sa zaviedla povinnosť správcu pri správe domu priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných častiach domu alebo na webovom sídle správcu, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a služieb, v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých iných činnostiach spojených so správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk.

Od 01.10.2014 je správca alebo spoločenstvo oprávnené na účely správy domu spracúvať osobné údaje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého alebo prechodného pobytu, číslo bytu, telefónne číslo, elektronická adresa, číslo účtu a kód banky. Správca alebo spoločenstvo je tiež oprávnené na účel ochrany majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zverejňovať zoznam vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú úhrnnú výšku nedoplatkov na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a na úhradách za plnenie aspoň 500 eur. V zozname sa môže uvádzať meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome a suma nedoplatku na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu alebo na úhradách za plnenie. Zoznam sa zverejňuje na mieste obvyklom na oznamovanie informácií v dome.

Správca alebo predseda je po novom povinný tiež zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní umožniť odstránenie nedostatkov zistených kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome neumožnia odstránenie zistených nedostatkov na technických zariadeniach, zodpovedajú za vzniknuté škody.

Zmenu priniesla novela aj v spôsobe určenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, pri určení ktorých sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu.

Pribudli aj nové povinnosti vlastníkov v tom, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý stavebne upravuje byt alebo nebytový priestor, je povinný na výzvu umožniť prístup do bytu alebo nebytového priestoru správcovi alebo predsedovi z dôvodu kontroly, či stavebné úpravy neohrozujú, nepoškodzujú alebo nemenia spoločné časti domu alebo spoločné zariadenia domu. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome neumožní vstup do bytu alebo nebytového priestoru, správca alebo predseda je povinný oznámiť vykonávanie stavebných úprav bytu alebo nebytového priestoru príslušnému stavebnému úradu.

Vlastník bytu je tiež po novom povinný oznámiť bez zbytočného odkladu správcovi alebo spoločenstvu zmeny v počte osôb, ktoré užívajú byt súvisle minimálne počas dvoch mesiacov. Ak vlastník byt neužíva, je povinný oznámiť správcovi alebo spoločenstvu svoju adresu a každú jej zmenu.

No a nakoniec novela Zákona priniesla aj nasledovné zmeny v právach vlastníkov pri ich účasti na rozhodovaní o správe domu:

Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.

Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo vlastníctve viacerých osôb, môžu uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok.

Schôdza vlastníkov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Ak schôdza vlastníkov nie je ani hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí, ak sa hlasuje o:

a)      zmluve o úvere a o každom dodatku k nej, o zmluve o zabezpečení úveru a o každom dodatku k nej, o zmluve o nájme a kúpe veci, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania a o každom dodatku k nej, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe a o každom dodatku k nim, o zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a o zmene formy výkonu správy (§14 ods. 4 Zákona – vyžaduje sa dvojtretinová väčšina hlasov  všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome);

b)      tej istej veci, o ktorej sa už rozhodlo a nové rozhodnutie má nahradiť predchádzajúce rozhodnutie, ak sa o tej istej veci hlasuje do jedného roka od posledného platného hlasovania (§14 ods. 5 Zákona – vyžaduje sa nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov, okrem hlasovania o veci pri ktorej sa zo zákona vyžaduje dvojtretinová väčšina hlasov všetkých vlastníkov, tam sa pri hlasovaní do jedného roka od platného hlasovania o tej istej veci vyžaduje súhlas štvorpätinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome);

c)      zmene formy správy domu (§7a ods. 1 Zákona – vyžaduje sa najmenej dvojtretinová väčšina hlasov  všetkých vlastníkov) ;

d)     podaní návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 ( §8b ods. 2 písm. i) Zákona – vyžaduje sa nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov);

e)      odvolaní predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome ( § 7c ods. 3 Zákona – vyžaduje sa nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov);

f)       zmluve o výkone správy (§8a ods. 1 – vyžaduje sa nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov);

g)      prevode nebytového priestoru v dome do vlastníctva osoby inej ako je nájomca nebytového priestoru, vlastník bytu alebo nájomca bytu v dome (§16 ods.3 – vyžaduje sa súhlas spoločenstva a ak sa toto nezriaďuje tak súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nájomcov bytov v dome);

h)      o prevode vlastníctva nebytového priestoru podľa § 27 ods. 4 Zákona z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby (§16 ods. 4 Zákona – vyžaduje sa súhlas spoločenstva a ak sa toto nezriaďuje tak súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov a nájomcov bytov v dome).

Ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na najvyššom poschodí. Súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o prevode spoločných častí domu, spoločných zariadení domu alebo priľahlého pozemku alebo ich častí. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov; podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome môže overiť aj notár alebo obec.

Zmeny nastali aj pri udeľovaní splnomocnenia na zastupovanie vlastníka na schôdzi. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Súčasťou splnomocnenia musí byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o splnomocnenie na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze vlastníkov rade alebo zástupcovi vlastníkov alebo na požiadanie aj vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Kandidáti na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich voľbe. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže splnomocniť na zastupovanie správcu.

Písomné hlasovanie môže vyhlásiť predseda, rada, správca alebo štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak na ich žiadosť nevyhlásil písomné hlasovanie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním podľa § 14 ods. 3 Zákona. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem kalendárnych dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacej listine alebo na viacerých listinách, ktoré obsahujú plné znenie schvaľovaného návrhu, musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Súhlas alebo nesúhlas vyjadrujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu podpisu na hlasovacej listine; zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy je potrebné úradné overenie podpisov pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej listine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený zástupca jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak §14 ods. 4 a 5 Zákona neustanovuje inak. V prípade neúspešného písomného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov.

Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa § 14 ods. 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.

Ustanovenia § 14 ods. 1 až 7 sa rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o úvere, rozdelení spoločenstva, súhlase so vstavbou alebo nadstavbou a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka.

A na záver novela stanovila, že ak zmluva o výkone správy alebo zmluva o spoločenstve upravuje právne vzťahy inak ako to ustanovuje Zákon, uplatnia sa na tieto právne vzťahy ustanovenia Zákona.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon NRSR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka

Členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR podporili  návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a odporučili jeho schválenie v pléne na marcovej schôdzi.

Ministerstvo spravodlivosti spustilo už v roku 2013 projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených (ESMO), ktorý by mal ušetriť nemalé finančné prostriedky vynakladané v súčasnosti na pobyt väzňov v ústavoch na výkon trestu. Náklady na monitorovanie pohybu odsúdeného predstavujú zhruba tretinu sumy, ktorú stojí štát jeden odsúdený a ktorá sa dnes pohybuje okolo sumy 14 000 Eur ročne na jedného odsúdeného.

Systém má slúžiť najmä na monitorovanie odsúdených na domáce väzenie, ktorí budú mať na nohe náramok a doma monitorovaciu stanicu. Minister spravodlivosti uistil, že ani po zavedení tohto systému sa do domáceho väzenia sa nedostanú vrahovia, násilníci ani páchatelia inej závažnej kriminality. Domáce väzenie môže byť uložené len pri výške trestu do dvoch rokov a pri menej závažných trestných činoch. Systém bude slúžiť aj na kontrolovanie zákazu pobytu odsúdeného v určenej lokalite, čo má význam najmä pri rôznych „fanúšikovských“ deliktoch, ktorých sa pravidelne dopúšťajú niektorí návštevníci rôznych športových podujatí alebo domácom násilí kde bol uložený zákaz odsúdeného priblížiť sa k obeti takéhoto násilia. Bude sa ním dať kontrolovať aj dodržiavanie zákazu požívania alkoholických nápojov a to tak, že monitorovaný subjekt bude musieť v stanovených časových intervaloch „fúkať“ do dychového analyzátora, ktorý namerané hodnoty skontroluje a zároveň overí totožnosť subjektu nasnímaním jeho tváre.

Okrem úspory finančných prostriedkov na pobyt väzňov za mrežami systém prináša aj celý rad ďalších pozitív. Odsúdení budú môcť aj naďalej pracovať a tráviť čas so svojou rodinou s tým, že budú povinní dodržiavať určený režim a byť doma v stanovenom čase.

Celý systém by mal byť zavedený do praxe začiatkom budúceho roka. Už v polovici tohto roka sa má začať s jeho pilotnou prevádzkou, do ktorej majú byť zapojení figuranti z policajnej akadémie, Paneurópskej vysokej školy a odsúdení z otvorených oddelení s minimálnym stupňom stráženia.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka

V dňoch 10.03. – 25.03.2015 sa konala 48. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky.

Boli na nej prerokované viaceré navrhované zmeny zákonov zamerané na ozdravenie podnikateľského prostredia, ochranu drobných živnostníkov a zvýšenie platobnej disciplíny veľkých spoločností. S akým výsledkom? Vybrali sme pre Vás informáciu o niektorých z nich.

Reštrukturalizácia spoločnosti VÁHOSTAV – SK, a.s. vo veľkom spustila polemiku o tom, ako zabrániť likvidácii drobných živnostníkov veľkými spoločnosťami.

V prvom čítaní sa tak objavil návrh poslancov NRSR Miroslava Beblavého  a Martina Fedora na zmenu a doplnenie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) , ktorou tento návrh sledoval predovšetkým vytvorenie podmienok pre lepšiu ochranu fyzických osôb – podnikateľov, ktorí sa opakovane stávajú obeťami reštrukturalizácie. Podľa navrhovanej zmeny ZKR by mali živnostníci:

–          získať obchodný podiel v dlžnej spoločnosti (tzv. debt equity swap) v rozsahu nesplatenej časti svojej pohľadávky a to až do doby jej úplného splatenia;
–          získať možnosť zúčastniť sa na garančnom fonde a to aj v prípade ak živnostník nemá zamestnancov, pričom v takom prípade by poistnou udalosťou nebolo predĺženie zamestnávateľa ale obchodného partnera;

Predložený návrh tiež obsahoval rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy podľa § 214 Trestného zákona. Podľa platnej právnej úpravy sa trestného činu dopúšťa ten, kto si úmyselne nesplní svoju daňovú alebo odvodovú povinnosť voči štátu, prípadne štatutár ktorý nevyplatí mzdu svojmu zamestnancovi, hoci tak mohol urobiť. Nevyplatenie úhrady za služby poskytnuté fyzickou osobou, ktorá nie je zamestnancom ale živnostníkom nie je samo o sebe trestným činom. Predložený návrh počítal so zmenou aj v tejto oblasti.

Ochrane subdodávateľov sa v prvom čítaní venoval aj ďalší predložený poslanecký návrh z dielne Jána Hudackého, Jána Figeľa, Pavla Zajaca a Jozefa Bobíka na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní .

Ten navrhoval ochranu subdodávateľov, ktorými sú väčšinou malí a strední podnikatelia,  pred druhotnou platobnou neschopnosťou pre zákazky z verejného obstarávania cestou rozšírenia ekonomicko-administratívneho mechanizmu na zvýšenie platobnej disciplíny.

Navrhovaná úprava stanovila povinnosť úspešných uchádzačov a všetkých subdodávateľov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, pri ktorých určuje ich maximálnu lehotu splatnosti v závislosti na platobných podmienkach dohodnutých v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní, a subdodávateľ si svoje povinnosti splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť subdodávateľovi informovať o tom verejného obstarávateľa. Ak napriek výzve  obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky ďalšie platby týkajúce sa predmetnej zákazky. Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, návrh stanovil lehotu šiestich mesiacov, aby úspešný uchádzač stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtol zo zoznamu podnikateľov. Takýto subjekt by stratil následne možnosť uchádzať sa o zákazku v akomkoľvek verejnom obstarávaní na území Slovenskej republiky. Obdobný postup rozširuje nový návrh zákona i na vzťahy medzi subdodávateľmi navzájom, pokiaľ ide o plnenie zákazky z verejného obstarávania. (prevzaté z dôvodovej správy k návrhu zákona)

Tretím návrhom sledujúcim ozdravenie podnikateľského prostredia a podporu platobnej disciplíny, predloženým do prvého čítania na 48. schôdzi parlamentu bol návrh na zmenu a doplnenie Obchodného zákonníka z dielne skupiny poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Ten mal ambíciu zamedziť uprednostňovaniu určitých osôb pri vyplácaní faktúr alebo iných peňažných záväzkov, prostredníctvom zákonom stanovenej povinnosti vyplácať peňažné záväzky z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v poradí podľa lehoty splatnosti faktúry alebo inej výzvy podobnej povahy, ktorou sa požaduje splnenie peňažného záväzku.

Ďalším z opatrení na posilnenie právnej istoty a zvýšenie informovanosti v obchodných vzťahov by bolo zavedenie povinnosti pre podnikateľov informovať registrový súd, pokiaľ sú zapísaní v obchodnom registri alebo živnostenský úrad, pokiaľ podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, o počte dní, v ktorých sú v omeškaní s platbami za faktúry alebo iné peňažné záväzky a to ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Za nesplnenie tejto povinnosti v lehote do piatich pracovných dní po skončení kalendárneho mesiaca alebo v prípade nahlásenia klamlivých údajov by mala hroziť pokuta zo strany registrového súdu do výšky 3310 eur a zo strany živnostenského úradu do výšky 663 eur.

Štvrtým návrhom na zvýšenie platobnej disciplíny firiem bol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Martina Fecka na zmenu trestného zákona, podľa ktorého by mala byť do trestného zákona zavedená nová skutková podstata trestného činu nevyplatenia faktúry na základe ktorej by mala byť vytvorená aj trestno-právna ochrana pre živnostníkov voči veľkým firmám.

Tá počítala s trestným postihom podnikateľov v prípade nevyplatenia ceny práce z vystavenej faktúry do 30 dní po jej splatnosti v prípade ak páchateľ v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.

Subjektom, čiže páchateľom trestného činu nevyplatenia faktúry mal byť podľa navrhovanej úpravy  štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, alebo ich zástupca alebo prokurista.

Navrhovaný trest za spáchanie trestného činu nevyplatenia faktúry je odňatie slobody až na tri roky, v prípade  ak takýmto trestným činom bola spôsobená väčšia škoda, čin bol spáchaný z osobitného motívu alebo bol takýto čin spáchaný voči viac ako desiatim fyzickým osobám podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia, odňatie slobody v trvaní jeden až päť rokov, pri spôsobení značnej škody odňatie slobody v trvaní tri až osem rokov a pri spôsobení škody veľkého rozsahu odňatie slobody v trvaní sedem až dvanásť rokov.

Navrhovaná zmena trestného zákona počítala aj so zbavením sa trestnosti tohto novo zavedeného trestného činu v prípade ak toto nevyplatenie ceny práce z vystavenej faktúry nemalo trvalo nepriaznivé následky na fyzickú osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia a  páchateľ súčasne dodatočne splnil svoju povinnosť najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu.

Ani jeden z vyššie uvedených poslaneckých návrhov hlasovaním neprešiel do druhého čítania. Je otázne či by všetky navrhované zmeny skutočne aj priniesli zvýšenie ochrany drobných živnostníkov a zlepšenie platobnej disciplíny veľkých spoločností, alebo by boli len ďalšou byrokratickou záťažou už aj tak dosť vysokej administratívnej záťaže slovenského podnikateľského prostredia.  Tiež navrhovaná zmena Trestného zákona by pravdepodobne mala za následok riešenie sporov medzi podnikateľmi z nevyplatených faktúr „lacnejšou“ formou trestného konania aj v prípadoch keď by v skutočnosti skutková podstata tohto trestného činu naplnená nebola, čím by sa zase zvýšila záťaž orgánov činných v trestnom konaní. Argumentov pre aj proti prijatiu navrhovaných zmien by sa našlo dosť. Faktom však zostáva, že „veľkí hráči na trhu“ si zatiaľ aj naďalej môžu hrať podľa vlastných pravidiel. V kauze Váhostavu už padli prvé trestné oznámenia. Na to, akým spôsobom budú vybavené a či sa drobní živnostníci, ktorých spoločnosť pripravila o značné príjmy dočkajú spravodlivosti si musíme ešte počkať.

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka

V roku 2014 pri výkone svojej činnosti zistila verejná ochrankyňa práv v piatich prípadoch porušenie práva na informácie.

V prvom prípade bol namietaný postup Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „sekcia kontroly“), ktorá mala odmietnuť právnemu zástupcovi podávateľov nahliadnuť do spisu súvisiaceho s vybavovaním nimi podanej sťažnosti. Sekcia kontroly to odôvodňovala tým, že podľa zákona o sťažnostiach sa informácie, ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca s vybavovaním sťažnosti, nesprístupňujú. Podávatelia sa však nedomáhali sprístupnenia informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale ako sťažovatelia, ktorých práv sa vybavovanie sťažnosti bezprostredne dotýkalo. Účelom obmedzenia sprístupňovania informácií z dokumentácie, vedenej ku konaniu o sťažnosti, je ochrana sťažovateľa. Nie je jeho účelom obmedziť prístup samotného sťažovateľa k informáciám o postupe vybavovania jeho sťažnosti. Postup sekcie kontroly, spočívajúci v nevyhovení žiadosti podávateľov o nahliadnutie do spisu vedenom o ich sťažnosti preto nebol odôvodnený žiadnym z ústavou prípustných dôvodov, a teda ním bolo porušené základné právo podávateľov na informácie. Napriek tomu, že k náprave mohlo dôjsť jednoduchým spôsobom  ̶ umožnením nahliadnutia do spisovej dokumentácie podávateľom sťažnosti, k takejto náprave nedošlo. Sekcia kontroly navrhnuté opatrenie neprijala s odôvodnením, že sa nestotožňuje so záverom verejného ochrancu práv. Rovnako sa k veci postavil aj nadriadený orgán Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že podnet sa týka prípadu, ktorý je vo verejnosti známy ako „streľba na diaľnici do auta so študentmi“, a o ktorom je verejnosti známe aj to, že v priebehu vyšetrovania políciou sama polícia skartovala existujúci záznam o tomto policajnom zásahu, vzbudzuje vyššie uvedený postup orgánu verejnej správy voči sťažovateľom pri vybavovaní ich sťažnosti nedôveru. Neprijatie jednoduchého opatrenia navrhnutého verejným ochrancom práv, aby orgán verejnej správy umožnil sťažovateľom nahliadnutie do spisu o vybavovaní ich vlastnej sťažnosti dôveru v správny postup orgánu verejnej správy nezvyšuje, práve naopak.

V druhom prípade základné právo podávateľa podnetu na informácie porušilo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žilina tým, že odmietlo podávateľovi sprístupniť informácie o priebehu trestného konania, v ktorom mal postavenie oznamovateľa. Preskúmaním veci verejná ochrankyňa práv  zistila, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žilina postupovalo podľa neúčinného znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám a nesprávne vyhodnotilo svoju povinnosť sprístupniť časť požadovaných informácií. Informácie odmietlo sprístupniť z dôvodu, že sa týkajú rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Podľa účinného znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám však platí, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. V tomto prípade časť požadovaných informácií uvedený charakter nemala.

Vo veci verejná ochrankyňa práv  podávateľa podnetu poučila o možnostiach ako si môže uplatniť právo, (napr. podanie novej žiadosti, či využitie mimoriadnych opravných prostriedkov) a Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Žilina navrhla opatrenia na zabezpečenie správnej aplikácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žilina ich prijalo a zrealizovalo.

V ďalších dvoch prípadoch zistila ombudsmanka porušenie základného práva na informácie zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k tomu istému podávateľovi. Podávateľ podnetu sa žiadosťou o sprístupnenie informácií domáhal sprístupnenia „čísiel spisových značiek práve prebiehajúcich konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie, v ktorých Slovenská republika podala akékoľvek písomné vyjadrenie“, ako aj sprístupnenia „žiadosti Slovenskej republiky adresovanej Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu“. Povinná osoba požadované informácie vrátane čísiel spisových značiek nesprístupnila, odvolávajúc sa na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Prvostupňové rozhodnutia boli potvrdené aj v konaní o rozklade. Ministerstvo v rozhodnutiach argumentovalo, že požadované informácie predstavujú informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti medzinárodného súdneho orgánu. Pre posúdenie, či došlo k porušeniu základného práva na informácie je rozhodujúce, či požadované informácie majú skutočne taký charakter, že po ich sprístupnení podávateľovi podnetu by mohla byť ohrozená legitímna ochrana účastníkov súdneho konania a ich záujmov a či ich sprístupnenie má potenciál zasiahnuť do rozhodovacej činnosti súdu. Spisová značka konania je organizačná, evidenčná informácia, ktorá slúži na organizáciu práce so spismi, ich evidenciu a na orientáciu v práci s nimi. Nie je takou informáciou, aby mohla ohroziť práva účastníkov konkrétneho súdneho konania a zasiahnuť do rozhodovacej činnosti súdu. Pre jej nesprístupnenie zákon o slobode informácií nedáva žiadne opodstatnenie. Aj podľa Rokovacieho poriadku Európskeho súdu pre ľudské práva je vec  ̶  sťažnosť po vyhlásení o jej prijateľnosti zapísaná do zoznamu prípadov súdu. Každý prípad má v zozname určené číslo sťažnosti  ̶  prípadu, pod ktorým je v zozname vedené. Podľa článku 40 Európskeho dohovoru pojednávania pred Európskym súdom pre ľudské práva sú verejné a aj spisy sú prístupné verejnosti, ak predseda súdu nerozhodne inak. Aj v Slovenskej republike sa v zozname pojednávaní pre informáciu verejnosti uvádza číslo súdneho konania, ktoré bude súd verejne pojednávať. Tým, že ministerstvo spravodlivosti nesprístupnilo podávateľovi podnetu informáciu o číslach spisových značiek práve prebiehajúcich konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie s odôvodnením, že takáto informácia ohrozí ochranu práv a záujmov účastníkov konania a má vplyv na rozhodovacie konania súdu, ministerstvo porušilo základné právo podávateľa podnetu na informácie. Po oznámení výsledkov vybavenia podnetu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky postupovalo v rozpore s ustanovením § 19 ods. 2 zákona o verejnom ochrancovi práv, podľa ktorého „Orgán verejnej správy je povinný do 20 dní odo dňa doručenia výzvy na prijatie opatrení oznámiť verejnému ochrancovi práv svoje stanovisko k výsledkom vybavenia podnetu a prijatie opatrení.“ Ministerstvo verejnej ochrankyni práv  síce oznámilo nesúhlasné stanovisko, ale neoznámilo jej prijatie opatrení. Nesúhlasné stanovisko nezbavuje orgán verejnej správy zákonnej povinnosti po výzve verejného ochrancu práv prijať opatrenia. Inak by činnosť verejného ochrancu v oblasti ochrany základných práv a slobôd nemala ústavodarcom a zákonodarcom ustanovený zmysel, pre nečinnosť orgánov verejnej správy by stačilo iba nesúhlasiť s verejným ochrancom práv. Podávateľ podnetu proti namietaným rozhodnutiam podal správne žaloby. V prípade, ak o veci rozhoduje súd, verejný ochranca práv je povinný ju odložiť.

V poslednom prípade sa verejná ochrankyňa práv zaoberala postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie informácií a nečinnosťou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v konaní o odvolaní proti zamietavému rozhodnutiu povinnej osoby. Podávateľ požadoval sprístupnenie informácií o právnických osobách, ktoré predložili žiadosti o poskytnutie platby na poľnohospodársku plochu, v žiadosti uviedol kritériá, ktoré vymedzovali okruh požadovaných informácií. Povinná osoba mu informácie nesprístupnila a svoje rozhodnutie oprela o ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g) zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Podávateľ podal proti rozhodnutiu odvolanie, ministerstvo ako odvolací orgán však zostalo nečinné a o odvolaní riadne nerozhodlo. Zo zákona sa tak uplatnila fikcia, že odvolací orgán rozhodnutie potvrdil. V tomto prípade došlo nečinnosťou odvolacieho orgánu k potvrdeniu rozhodnutia o nesprístupnení informácie, z ktorého však bolo zrejmé, že informácia mala byť poskytnutá. Povinná osoba vo svojom rozhodnutí o neposkytnutí informácie totiž neuviedla s ktorou konkrétnou právnou normou je sprístupnenie požadovaných informácií v rozpore. Takýto postup povinnej osoby v konaní bol teda nesprávny a jeho výsledkom bolo nesprávne rozhodnutie, ktorým došlo aj k porušeniu základného práva podávateľa podnetu na informácie. Túto nesprávnosť (rozpor so zákonom) bolo možné napraviť v odvolacom konaní pred orgánom verejnej správy. Odvolací orgán – ministerstvo – však bolo nečinné. Tým spôsobilo, že na základe právnej fikcie sa správoplatnilo nezákonné rozhodnutie a zároveň ministerstvo porušilo aj základné právo podávateľa podnetu chránené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom ako súdnom orgáne Slovenskej republiky. V reakcii na oznámenie o výsledkoch vybavenia podnetu Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky informovalo ombudsmanku o opatreniach, ktoré prijalo na odstránenie zistených nedostatkov  a v konečnom dôsledku boli podávateľovi požadované informácie sprístupnené.

(prevzaté zo správy verejnej ochrankyne práv).

Súvisiace právne predpisy:

Ústava Slovenskej republiky

Zákon NRSR č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka

Slovenská pošta k 30. novembru 2014 definitívne ukončila predaj klasických papierových kolkov, ktoré bolo možné používať ešte do konca roka 2014. Od 01.01.2015 prešiel spôsob úhrady správnych a súdnych poplatkov na nový platobný systém E-KOLOK. Ak máte ešte doma zakúpené a nepoužité kolkové známky, tieto môžete najneskôr do 30. novembra 2015 vrátiť na pošte za manipulačný poplatok 5% z ich nominálnej hodnoty.

Novým platobným systémom E-KOLOK môžete platiť poplatky už aj prostredníctvom samoobslužných terminálov (kioskov), ktoré sa nachádzajú vo vybraných inštitúciách a na poštách. Poplatky takýmto spôsobom môžete platiť v hotovosti alebo prostredníctvom platobnej karty.

Slovenskou poštou bola zavedená možnosť úhrady poplatkov aj formou potvrdenia pre evidenciu poplatku. Toto potvrdenie si môžete zakúpiť na pošte a nahrádza pôvodný klasický kolok, od ktorého sa však odlišuje tým, že je opatrené čiarovým kódom a je použiteľné len do 30 dní od jeho vydania resp. nasnímania čiarového kódu zamestnancom pošty do centrálneho systému pre evidenciu poplatkov pri jeho predaji. Ak potvrdenie v 30 dňovej lehote nepoužijete môžete ho na pošte vrátiť.

Okrem samoobslužných kioskov a potvrdenia pre evidenciu poplatku je možné platiť súdne a iné poplatky vrámci systému E-KOLOK aj prostredníctvom softvérových pokladníc, eKolkovačov a platobných predpisov na úhradu, ktorými budú postupne vybavené jednotlivé inštitúcie.

Softvérová pokladnica je aplikácia pre evidenciu poplatkov sprístupnená na počítači tej ktorej inštitúcie a je obsluhovaná kompetentným zamestnancom. Využíva sa zvyčajne na miestach s prístupom do siete govnet, ktoré inak nespĺňajú podmienky na pridelenie kiosku. Pri totmto spôsobe platby je takisto možné vykonať platbu v hotovosti alebo prostredníctvom platobnej karty.

eKolkovač je hardvérové zariadenie, ktoré nahrádza softvérovú pokladnicu a to na tých inštitúciách, ktoré nemajú prístup do siete govnet a nespĺňajú podmienky na pridelenie kiosku. Týmto spôsobom je takisto možná hotovostná ako aj bezhotovostná platba platobnou kartou.

Platobný predpis na úhradu poplatkov je predpis vystavený zamestnancom tej ktorej inštitúcie, obsahujúci najmä informácie o inštitúcii, ktorá ho vystavila, účastníkoch konania, výške poplatku, čísle konania, dátume splatnosti, názve služby a informáciu o platbe s 2D kódom. Poplatok predpísaný takýmto predpisom je možné uhradiť prostredníctvom kiosku, prevodom na účet alebo poštovým poukazom. Úhrada predpísaná platobným predpisom prijatá po dátume splatnosti sa automaticky alebo na základe žiadosti poplatníka vracia platiteľovi.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon NRSR č. 381/2011 Z.z. o zrušení kolkových známok a o zmene a doplnení niektorých zákonov

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka

Každý vodič  je zo zákona povinný mať pri sebe doklady potrebné na vedenie vozidla, ku ktorým však patrí aj doklad o vykonaní technickej kontroly a emisnej kontroly, ak takejto kontrole vozidlo podlieha.

Dokladom o vykonaní tejto kontroly nie je  len osvedčenie o technickej kontrole a osvedčenie o emisnej kontrole, ale aj kontrolné nálepky. Tieto sa Vám však ľahko môžu poškodiť pri rozbití čelného skla a tak o nálepky prídete pri jeho výmene. Používaním vozidla bez týchto nálepiek riskujete pokutu 30,00 Eur.

Takisto sa môže stať, že vozidlo zmenilo evidenčné číslo napriek
tomu, že ešte stále má platnú STK.

Čo robiť v takýchto prípadoch? Musíte absolvovať opäť technickú aj emisnú kontrolu?

Nie tak celkom. Stačí, ak absolvujete administratívnu technickú a emisnú kontrolu. K tomuto úkonu je potrebné na STK pristaviť vozidlo aby Vám mohli skontrolovať identifikačné  údaje vozidla a preveriť, či platí pravidelná technická a emisná kontrola. Táto kontrola sa spravidla vykonáva na počkanie a jej cena sa pohybuje tak u administratívnej STK ako aj u administratívnej EK okolo 5,00 Eur. Dokladom o absolvovaní takejto kontroly je osvedčenie o technickej kontrole a osvedčenie o emisnej kontrole a taktiež nové kontrolné nálepky.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon NRSR č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Mgr. Adriána Tomová
advokátska koncipientka

Od začiatku marca môžete výpis z listu vlastníctva získať už aj na Vašej pošte, konkrétne na tzv. integrovaných obslužných miestach, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené na poštách po celom Slovensku. V súčasnosti je ich 300 a v Lučenci ich nájdete na pošte Lučenec 1, na ulici Novohradskej č. 4, na pošte Lučenec 3, na Rúbanisku II pri Poliklinike a na pošte Lučenec 4, na ulici Podjavorinskej 5346 v Tescu.

Na získanie výpisu Vám stačí ak zamestnancovi pošty predložíte svoj občiansky preukaz a na nasledujúci pracovný deň dostanete požadovaný list vlastníctva, ktorý Vám pošta zašle buď priamo na Vašu adresu alebo o vybavení Vašej žiadosti budete informovaní prostredníctvom sms správy príp. e-mailu a pre výpis si môžete zájsť osobne.

V súčasnosti môžete na pošte získať už aj výpis z obchodného registra ako aj doklad o overení originality elektronického čipu osvedčenia o evidencii vozidla (OoEV). Overenie originality elektronického čipu OoEV viete zatiaľ získať na Slovensku len na týchto dvanástich poštách:

BANSKÁ BYSTRICA 8,  Horná 77, Banská Bystrica
BRATISLAVA 216, Ivánska cesta 16, Bratislava
BRATISLAVA 4, Karloveská 34, Bratislava 4
KOMÁRNO 1, Damianichova 3, Komárno
KOŠICE 19, Trolejbusová 1, Košice
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 1, M.M. Hodžu 3, Liptovský Mikuláš
LUČENEC 1, Novohradská 4, Lučenec
NITRA 3, Štefanikova trieda 61, Nitra
POPRAD 2, Wolkerova 479, Poprad
PREŠOV 10, Volgogradska 7/A, Prešov
TRENČÍN 1, Mierové námestie 21, Trenčín 1
ŽILINA 2, Hviezdoslavova 3, Žilina

Vydávanie jednotlivých výpisov na poštách je spoplatnené takto:

Výpis z obchodného registra (OR) na právne účely                                                      3,90 €

Druhé a ďalšie vyhotovenie výpisu z OR na základe jednej žiadosti                            3,50 €

Overenie originality elektronického čipu Osvedčenia o evidencii vozidla (OoEV I)   2,50 €

Overenie originality elektronického čipu a odpis elektronických údajov z OoEV I     3,00 €

Výpis z listu vlastníctva (LV) na právne účely                                                              8,00 €

Druhé a ďalšie vyhotovenie výpisu z LV na základe jednej žiadosti                            2,00 €

Poplatky pri výpise z listu vlastníctva sa účtujú za každých aj  začatých 20 parciel, stavieb, bytov alebo nebytových priestorov.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), 

Vyhláška Ministerstva financií SR č. 25/2014 Z.z. o integrovaných obslužných miestach a podmienkach ich zriaďovania, označovania, prevádzky a o sadzobníku úhrad.

JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka

1. Určenie najvhodnejšieho zmluvného vzťahu medzi členom predstavenstva a akciovou spoločnosťou pri výkone funkcie člena predstavenstva bezodplatne.

Právnym titulom vzniku právneho vzťahu medzi akciovou spoločnosťou a členom jej predstavenstva je okamih platnosti uznesenia príslušného orgánu, ktorý voľbu alebo vymenovanie vykonal.

Vzťah medzi spoločnosťou a členom jej predstavenstva sa spravuje primerane ustanoveniami Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník vzťah medzi akciovou spoločnosťou a členom jej predstavenstva charakterizuje ako obchodnoprávny vzťah.

Vzťah medzi spoločnosťou a členom predstavenstva spoločnosti sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti v zmysle prvej vety § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že člen predstavenstva môže svoju funkciu vykonávať buď na základe zmluvy o výkone funkcie (niekedy sa ľudovo nazýva aj manažérska zmluva) alebo na základe mandátnej zmluvy (podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka). Mandátna zmluva sa aplikuje automaticky, ak zmluva o výkone funkcie nebola uzavretá, alebo bola uzavretá, no vyplýva z nej také určenie práv a povinností, že aj napriek tomu sa bude primerane spravovať ustanoveniami o mandátnej zmluve.
Zmluva o výkone funkcie je osobitným typom zmluvy uzatvorenej podľa § 66 ods. 3. Obchodného zákonníka, ktorý vyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu a schválenie zo strany valného zhromaždenia, príp. dozornej rady. (Nesplnenie týchto požiadaviek má za následok neplatnosť zmluvy o výkone funkcie.)
Ak člen predstavenstva nemá so spoločnosťou uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, na vzťah medzi spoločnosťou a členom predstavenstva sa vždy primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, s prihliadnutím na skutočnosť, že mandátna zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť a účinnosť písomnú formu.
Zákonné ustanovenie neurčuje a ani nenariaďuje, aby na výkon funkcie člena predstavenstva bola zmluva o výkone funkcie povinne uzatvorená. Je na dohode zmluvných strán, či uzatvoria písomnú zmluvu o výkone funkcie, písomnú mandátnu zmluvu, alebo ústnu mandátnu zmluvu.

Pri otázke, či je vhodnejšie upraviť vzťah medzi spoločnosťou a členom predstavenstva mandátnou zmluvou, alebo zmluvou o výkone funkcie, prikláňam sa k názoru, že vždy je vhodnejšie uzatvoriť písomnú zmluvu o výkone funkcie.

Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť nie len z dôvodu, že v nej, na rozdiel od mandátnej zmluvy, nemusí byť definovaná odmena (odmena je prvým predpokladom zakladajúcim povinnosť platenia odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne), ale aj z dôvodu, že ustanovenia zmluvy o výkone funkcie majú dispozitívny charakter a účastníci zmluvy si môžu upraviť obsah tejto zmluvy podľa svojich osobitných podmienok. Od ustanovení mandátnej zmluvy sa môžu odchýliť a koncipovať ju iným spôsobom. Zmluva o výkone funkcie môže práva a povinnosti štatutára upraviť omnoho podrobnejšie a dôslednejšie, ako je to v prípade mandátnej zmluvy.

Hoci obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu zmluvy o výkone funkcie (určuje len náležitosti formálne, keď pre platnosť zmluvy o výkone funkcie vyžaduje písomnú formu a schválenie zmluvy valným zhromaždením, príp. ak to určujú stanovy dozornou radou) zmluva by mala obsahovať predovšetkým určenie zmluvných strán, stanovenie rozsahu práv a povinností, ktoré má člen predstavenstva pri výkone svojej funkcie, výšku a spôsob určenia odmeny (príp. dojednanie o bezodplatnosti), zákaz konkurencie, ukončenie funkcie (najmä odvolanie a odstúpenie z funkcie), o tzv. odchodnom a pod. Do zmluvy možno zakotviť aj rôzne benefity, ktoré chce spoločnosť členovi predstavenstva ponúknuť (napr. služobné motorové vozidlo, mobilný telefón, zdravotná starostlivosť, preplácanie služobných obedov, rekondičných pobytov a mnohé ďalšie).

Na rozdiel od zmluvy o výkone funkcie výhodou mandátnej zmluvy, je že pre jej platné uzavretie stačí, aby sa účastníci dohodli, a to aj ústne, na jej podstatných obsahových náležitostiach, ktorými sú identifikácia zmluvných strán, vymedzenie záležitostí, ktoré má člen predstavenstva v mene spoločnosti vykonávať a výška jeho odmeny (teda pojmovým znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť; musí byť v zmluve dohodnutá). Avšak, ak sa spoločnosť rozhodne uzatvoriť so svojim členom predstavenstva mandátnu zmluvu, hoci zákon pre jej platné uzavretie nevyžaduje písomnú formu, aj napriek tomu sa odporúča uzatvoriť písomnú zmluvu, ktorá slúži ako dôkaz v prípade rozporu o obsahových náležitostiach tejto zmluvy. Okrem toho v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na ústnej forme mandátnej zmluvy, je výhodné, ak podmienky takejto zmluvy (najmä výšku odmeny a spôsob odmeňovania) potvrdí aj valné zhromaždenie  (príp. dozorná rada) vo svojom rozhodnutí. V takom prípade majú obe zmluvné strany dôkaz o úprave vzájomných práv a povinností a vyhnú sa tak problémom s dokazovaním v prípade súdneho sporu.

Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť najmä vtedy, ak spoločnosť nemá v pláne vyplácať členovi predstavenstva nejakú odmenu za výkon jeho funkcie. Mandátna zmluva je postavená na princípe odmeňovania mandatára (člena predstavenstva). Odmena je jednou z jej podstatných obsahových náležitostí a preto ak má spoločnosť v pláne tento prvok vylúčiť, mandátna zmluva nie je vhodným právnym základom.

Písomná forma alebo  ústna?

Písomná forma zmluvy slúži ako dôkaz v prípade rozporu o obsahových náležitostiach tejto zmluvy. Okrem toho v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na ústnej forme mandátnej zmluvy, je výhodné, ak podmienky takejto zmluvy (najmä výšku odmeny a spôsob odmeňovania) potvrdí aj valné zhromaždenie vo svojom rozhodnutí. V takom prípade majú obe zmluvné strany dôkaz o úprave vzájomných práv a povinností a vyhnú sa tak problémom s dokazovaním v prípade súdneho sporu.

 2. Povinnosť akciovej spoločnosti prihlásiť/neprihlásiť člena predstavenstva, príp. generálneho riaditeľa vykonávajúceho svoju funkciu bezodplatne do registra poistencov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.

Člen štatutárneho orgánu, príp. generálny riaditeľ sa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení považuje na účely sociálneho poistenia za zamestnanca v prípade, ak má príjem z výkonu tejto funkcie. V tom prípade je akciová spoločnosť povinná ho prihlásiť do Sociálnej poisťovne. V našom prípade však ide o bezodplatný výkon funkcie, táto povinnosť preto nevzniká. V prípade, že by však predsa došlo k vyplateniu výnimočnej odmeny za dobré hospodárskej výsledky, je potrebné tohto štatutára, resp. generálneho riaditeľa  prihlásiť v deň schválenia vyplatenia odmeny a odhlásiť dňom zúčtovania odmeny.

Podobne táto povinnosť v tomto prípade nevzniká ani vo vzťahu k zdravotnému poisteniu. V prípade, že by predsa len bola výnimočne v roku vyplatená odmena za úspech, resp. za dosiahnuté hospodárske výsledky, bolo by potrebné tohto štatutára, resp. generálneho riaditeľa prihlásiť v posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu, pričom prihlásenie a odhlásenie sa vykoná v jeden deň (Kód 2Y).

3. Určenie najvhodnejšieho zmluvného vzťahu medzi generálnym riaditeľom a akciovou spoločnosťou.

Funkcia generálneho riaditeľa je pracovným miestom (pracovnou pozíciou) a práca na tomto pracovnom mieste spĺňa všetky znaky závislej práce. Je vykonávaná osobne, v mene zamestnávateľa a za odplatu, práca je vykonávaná v určenom pracovnom čase a vo vzťahu podriadenosti a nadradenosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že „napasovať“ funkciu generálneho riaditeľa do obchodnoprávneho vzťahu nie je celkom dobre možné, keďže napĺňa všetky znaky závislej práce, najmä s vedomím, že Zákonník práce v §1 ods. 3 veta druhá hovorí: „Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“ V opačnom prípade by v zmysle Občianskeho zákonníka išlo o simulovaný právny úkon, ktorý je z hľadiska právnych následkov absolútne neplatným právnym úkonom a platným právnym úkonom by bol zastretý právny úkon, t.j. pracovná zmluva, na základe ktorej by vznikol pracovný pomer, príp. niektorá z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Porušenie zákonného zákazu uskutočňovať závislú prácu prostredníctvom občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov je dôvodom na uloženie sankcie vo forme pokuty zo strany inšpekcie práce.

Riešením v našom prípade by mohla byť pracovná zmluva alebo dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorená s aktuálnym dátumom a so splnením prihlasovacích povinností v poisťovniach (sociálnej a zdravotnej).

JUDr. Gabriela Gurinová

 

Novela Obchodného zákonníka, ktorá bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky dňa 21. 10. 2014 prináša viaceré zmeny týkajúce sa nielen spoločností s ručením obmedzeným.

POVINNOSŤ UVÁDZAŤ NA OBCHODNÝCH DOKUMENTOCH VÝŠKU ZÁKLADNÉHO IMANIA

Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej hodnota základného imania nedosahuje výšku 25 000 eur, bude musieť uvádzať na obchodných dokumentoch výšku základného imania a rozsah jeho splatenia. Pri uvádzaní hodnoty základného imania postačí použiť skratku „ZI“ a pri uvádzaní rozsahu splatenia skratku „SP. Je dôležité upozorniť na to, že tieto údaje je potrebné uviesť aj na webovom sídle spoločnosti.

ÚPRAVA POVINNOSTÍ PRE S.R.O. SO ZÁKLADNÝM IMANÍM MENŠÍM AKO 25 000 EUR A INÉ ZMENY

Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má základné imanie menšie ako 25 000 eur, môže mať po novom maximálne 5 spoločníkov (doteraz mohla mať najviac 50 spoločníkov, pozn. niektoré internetové zdroje a dôvodová správa hovorí o troch spoločníkov, v texte návrhu zverejnenom na nrsr.sk je však uvedené 5). Minimálne základné imanie s.r.o. sa zmenilo z 5000 eur na jedno euro, pričom aj minimálny vklad je jedno euro (namiesto 750 eur). Pri s.r.o. so základným imaním menším ako 25 000 euro musí byť základné imanie splatené v celom rozsahu pred zápisom do obchodného registra.

Spoločnosť, ktorá má základné imanie menšie ako 5000 eur môže vyplácať podiely na zisku len z 3/4 čistého zisku. Pre spoločnosti so základným imaním vyšším alebo rovným 5000 eur platí doterajšia právna úprava. Zmena nastala v tom, že spoločnosť nemôže vyplatiť podiel na zisku, ak by si tým spôsobila úpadok. Ak povinnosti uvedené v tomto odseku spoločnosť poruší, veriteľ sa môže, ak nevie uspokojiť svoju pohľadávku od spoločnosti, v jej mene domáhať vrátenia vyššie uvedených nárokov a ak sa ich už nemožno domôcť, tak za túto situáciu zodpovedajú konatelia.

Ďalšou významnou zmenou je, že spoločník alebo osoby majúce vplyv na rozhodovanie spoločnosti (konkrétne uvedené v zákone) môžu poskytnúť úver spoločnosti, len ak jeho podmienky nie sú horšie ako pri bežnom obchodnom styku, pričom ho nemožno poskytnúť v hotovosti.

Dôležitou zmenou je úprava vrátenia vkladu, kedy sa upravilo, že spoločníkom nielen, že počas trvania spoločnosti nemožno vrátiť vklad, ale za vrátenie vkladu sa považuje plnenie poskytnuté spoločnosťou osobe majúcej vplyv na rozhodovaní (konkrétne vymedzené v zákone), týkajúce sa majetku spoločnosti, ktoré je dojednané za menej výhodných podmienok ako sú obvyklé v bežnom obchodnom styku, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá rozdielu oproti podmienkam ako sú obvyklé v bežnom obchodnom styku. Za splnenie týchto povinností zodpovedajú konatelia, ktorý v predmetnom čase vykonávali funkciu. Ak sa veritelia (pri konkurze správca) nemôžu domôcť od spoločnosti svojho nároku, môžu v jej mene tento nárok požadovať od konateľov.

Dôležitou zmenou je povinnosť konateľov zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistia, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania (ak ide o spoločnosť so základným imaním pod 25 000 eur, tak ak strata presiahne 2500 eur), alebo túto skutočnosť možno predpokladať. Taktiež majú povinnosť predložiť valnému zhromaždeniu návrhy opatrení a upozorniť o tom dozornú radu.

SPOLOČNOSŤ V KRÍZE

Novela Obchodného zákonníka priniesla nový inštitút a to tzv. spoločnosť v kríze. Za spoločnosť v kríze sa považuje, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí (ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100, pre rok 2015 to bude 4 ku 100 a pre rok 2015 to bude 6 ku 100). Štatutárny orgán, ktorý zistí, že spoločnosť je v kríze, má vykonať všetko potrebné na jej odvrátenie, pričom musí zvolať najvyšší orgán spoločnosti a vypracovať návrh opatrení na jej prekonanie. Dôležitým je inštitút plnenia nahradzujúceho vlastné imanie. Ide najmä o plnenie (úver alebo obdobné plnenie), ktoré bolo poskytnuté v zákone vymedzenými osobami obchodnej spoločnosti, ktoré sa majetkovo alebo inak podieľajú na riadení spoločnosti. Ak je spoločnosť v kríze alebo by sa spoločnosť dostala do krízy, takéto plnenie nemožno vrátiť a ak bolo takéto plnenie vrátené, za uvedené zodpovedajú osoby, ktoré sú štatutárnymi orgánmi spoločnosti.

OVERENIE PODPISU PRI VZDANÍ SA FUNKCIE

Po novele ak sa člen orgánu spoločnosti vzdá funkcie nie na zasadnutí konkrétneho orgánu, podpis na takomto vzdaní sa musí byť overený.

ROZHODNUTIE O VYLÚČENÍ

Novým inštitútom v obchodnom zákonníku je tzv. rozhodnutie o vylúčení. Rozhodnutím súdu môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí súdu, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti. Uvedené platí pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Pod takýmto rozhodnutím sa rozumie právoplatný rozsudok ukladajúci trest zákazu činnosti vykonávať konkrétnu funkciu. Právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia vylúčená osoba prestáva vykonávať svoju funkciu a zodpovedá veriteľom za úkony, ktoré po vylúčení urobila. Osoby, voči ktorým bolo vydané takého rozhodnutie sa vedie v Registri diskvalifikácií, ktorý je vedený na Okresnom súde Žilina. Ak registrový súd zistí existenciu takéhoto rozhodnutia, výmaz takejto osoby vykoná ex offo.

ZMENY V ZÁKONE O KONKURZE A REŠTRUKTURALIZÁCII

Novela Obchodného zákonníka priniesla zároveň aj viaceré zmeny zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Jednou z podstatných zmien je, že ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou, ktorej obsahom bolo vyjadriť sa k návrhu na konkurz, predpokladá sa, že je platobne neschopný. Taktiež bolo doplnené, že dlžníkovi hrozí úpadok najmä vtedy, ak je v kríze. Za pozornosť stojí doplnenie ustanovení o tom, že neexistuje povinnosť zložiť preddavok na úhradu nákladov konkurzu, ak je k návrhu doložené vyhlásenie aspoň piatich zamestnancov alebo bývalým zamestnancov, ktorým neboli vyplatené ich mzdové či iné nároky.

ÚČINNOSŤ

Účinnosť predmetnej novely je od 1. 1. 2015, pričom novelizovaný maximálny počet spoločníkov sa nevzťahuje na spoločnosti založené pred týmto dátumom, ku ktorým bude podaný do 31. marca 2015 návrh na zápis.

JUDr. Martin Vasiľ