V dňoch 10.03. – 25.03.2015 sa konala 48. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky.

Boli na nej prerokované viaceré navrhované zmeny zákonov zamerané na ozdravenie podnikateľského prostredia, ochranu drobných živnostníkov a zvýšenie platobnej disciplíny veľkých spoločností. S akým výsledkom? Vybrali sme pre Vás informáciu o niektorých z nich.

Reštrukturalizácia spoločnosti VÁHOSTAV – SK, a.s. vo veľkom spustila polemiku o tom, ako zabrániť likvidácii drobných živnostníkov veľkými spoločnosťami.

V prvom čítaní sa tak objavil návrh poslancov NRSR Miroslava Beblavého  a Martina Fedora na zmenu a doplnenie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) , ktorou tento návrh sledoval predovšetkým vytvorenie podmienok pre lepšiu ochranu fyzických osôb – podnikateľov, ktorí sa opakovane stávajú obeťami reštrukturalizácie. Podľa navrhovanej zmeny ZKR by mali živnostníci:

–          získať obchodný podiel v dlžnej spoločnosti (tzv. debt equity swap) v rozsahu nesplatenej časti svojej pohľadávky a to až do doby jej úplného splatenia;
–          získať možnosť zúčastniť sa na garančnom fonde a to aj v prípade ak živnostník nemá zamestnancov, pričom v takom prípade by poistnou udalosťou nebolo predĺženie zamestnávateľa ale obchodného partnera;

Predložený návrh tiež obsahoval rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy podľa § 214 Trestného zákona. Podľa platnej právnej úpravy sa trestného činu dopúšťa ten, kto si úmyselne nesplní svoju daňovú alebo odvodovú povinnosť voči štátu, prípadne štatutár ktorý nevyplatí mzdu svojmu zamestnancovi, hoci tak mohol urobiť. Nevyplatenie úhrady za služby poskytnuté fyzickou osobou, ktorá nie je zamestnancom ale živnostníkom nie je samo o sebe trestným činom. Predložený návrh počítal so zmenou aj v tejto oblasti.

Ochrane subdodávateľov sa v prvom čítaní venoval aj ďalší predložený poslanecký návrh z dielne Jána Hudackého, Jána Figeľa, Pavla Zajaca a Jozefa Bobíka na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní .

Ten navrhoval ochranu subdodávateľov, ktorými sú väčšinou malí a strední podnikatelia,  pred druhotnou platobnou neschopnosťou pre zákazky z verejného obstarávania cestou rozšírenia ekonomicko-administratívneho mechanizmu na zvýšenie platobnej disciplíny.

Navrhovaná úprava stanovila povinnosť úspešných uchádzačov a všetkých subdodávateľov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, pri ktorých určuje ich maximálnu lehotu splatnosti v závislosti na platobných podmienkach dohodnutých v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní, a subdodávateľ si svoje povinnosti splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť subdodávateľovi informovať o tom verejného obstarávateľa. Ak napriek výzve  obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky ďalšie platby týkajúce sa predmetnej zákazky. Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, návrh stanovil lehotu šiestich mesiacov, aby úspešný uchádzač stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtol zo zoznamu podnikateľov. Takýto subjekt by stratil následne možnosť uchádzať sa o zákazku v akomkoľvek verejnom obstarávaní na území Slovenskej republiky. Obdobný postup rozširuje nový návrh zákona i na vzťahy medzi subdodávateľmi navzájom, pokiaľ ide o plnenie zákazky z verejného obstarávania. (prevzaté z dôvodovej správy k návrhu zákona)

Tretím návrhom sledujúcim ozdravenie podnikateľského prostredia a podporu platobnej disciplíny, predloženým do prvého čítania na 48. schôdzi parlamentu bol návrh na zmenu a doplnenie Obchodného zákonníka z dielne skupiny poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Ten mal ambíciu zamedziť uprednostňovaniu určitých osôb pri vyplácaní faktúr alebo iných peňažných záväzkov, prostredníctvom zákonom stanovenej povinnosti vyplácať peňažné záväzky z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v poradí podľa lehoty splatnosti faktúry alebo inej výzvy podobnej povahy, ktorou sa požaduje splnenie peňažného záväzku.

Ďalším z opatrení na posilnenie právnej istoty a zvýšenie informovanosti v obchodných vzťahov by bolo zavedenie povinnosti pre podnikateľov informovať registrový súd, pokiaľ sú zapísaní v obchodnom registri alebo živnostenský úrad, pokiaľ podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, o počte dní, v ktorých sú v omeškaní s platbami za faktúry alebo iné peňažné záväzky a to ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Za nesplnenie tejto povinnosti v lehote do piatich pracovných dní po skončení kalendárneho mesiaca alebo v prípade nahlásenia klamlivých údajov by mala hroziť pokuta zo strany registrového súdu do výšky 3310 eur a zo strany živnostenského úradu do výšky 663 eur.

Štvrtým návrhom na zvýšenie platobnej disciplíny firiem bol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Martina Fecka na zmenu trestného zákona, podľa ktorého by mala byť do trestného zákona zavedená nová skutková podstata trestného činu nevyplatenia faktúry na základe ktorej by mala byť vytvorená aj trestno-právna ochrana pre živnostníkov voči veľkým firmám.

Tá počítala s trestným postihom podnikateľov v prípade nevyplatenia ceny práce z vystavenej faktúry do 30 dní po jej splatnosti v prípade ak páchateľ v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.

Subjektom, čiže páchateľom trestného činu nevyplatenia faktúry mal byť podľa navrhovanej úpravy  štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, alebo ich zástupca alebo prokurista.

Navrhovaný trest za spáchanie trestného činu nevyplatenia faktúry je odňatie slobody až na tri roky, v prípade  ak takýmto trestným činom bola spôsobená väčšia škoda, čin bol spáchaný z osobitného motívu alebo bol takýto čin spáchaný voči viac ako desiatim fyzickým osobám podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia, odňatie slobody v trvaní jeden až päť rokov, pri spôsobení značnej škody odňatie slobody v trvaní tri až osem rokov a pri spôsobení škody veľkého rozsahu odňatie slobody v trvaní sedem až dvanásť rokov.

Navrhovaná zmena trestného zákona počítala aj so zbavením sa trestnosti tohto novo zavedeného trestného činu v prípade ak toto nevyplatenie ceny práce z vystavenej faktúry nemalo trvalo nepriaznivé následky na fyzickú osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia a  páchateľ súčasne dodatočne splnil svoju povinnosť najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu.

Ani jeden z vyššie uvedených poslaneckých návrhov hlasovaním neprešiel do druhého čítania. Je otázne či by všetky navrhované zmeny skutočne aj priniesli zvýšenie ochrany drobných živnostníkov a zlepšenie platobnej disciplíny veľkých spoločností, alebo by boli len ďalšou byrokratickou záťažou už aj tak dosť vysokej administratívnej záťaže slovenského podnikateľského prostredia.  Tiež navrhovaná zmena Trestného zákona by pravdepodobne mala za následok riešenie sporov medzi podnikateľmi z nevyplatených faktúr „lacnejšou“ formou trestného konania aj v prípadoch keď by v skutočnosti skutková podstata tohto trestného činu naplnená nebola, čím by sa zase zvýšila záťaž orgánov činných v trestnom konaní. Argumentov pre aj proti prijatiu navrhovaných zmien by sa našlo dosť. Faktom však zostáva, že „veľkí hráči na trhu“ si zatiaľ aj naďalej môžu hrať podľa vlastných pravidiel. V kauze Váhostavu už padli prvé trestné oznámenia. Na to, akým spôsobom budú vybavené a či sa drobní živnostníci, ktorých spoločnosť pripravila o značné príjmy dočkajú spravodlivosti si musíme ešte počkať.

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka