1. Určenie najvhodnejšieho zmluvného vzťahu medzi členom predstavenstva a akciovou spoločnosťou pri výkone funkcie člena predstavenstva bezodplatne.

Právnym titulom vzniku právneho vzťahu medzi akciovou spoločnosťou a členom jej predstavenstva je okamih platnosti uznesenia príslušného orgánu, ktorý voľbu alebo vymenovanie vykonal.

Vzťah medzi spoločnosťou a členom jej predstavenstva sa spravuje primerane ustanoveniami Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník vzťah medzi akciovou spoločnosťou a členom jej predstavenstva charakterizuje ako obchodnoprávny vzťah.

Vzťah medzi spoločnosťou a členom predstavenstva spoločnosti sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti v zmysle prvej vety § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že člen predstavenstva môže svoju funkciu vykonávať buď na základe zmluvy o výkone funkcie (niekedy sa ľudovo nazýva aj manažérska zmluva) alebo na základe mandátnej zmluvy (podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka). Mandátna zmluva sa aplikuje automaticky, ak zmluva o výkone funkcie nebola uzavretá, alebo bola uzavretá, no vyplýva z nej také určenie práv a povinností, že aj napriek tomu sa bude primerane spravovať ustanoveniami o mandátnej zmluve.
Zmluva o výkone funkcie je osobitným typom zmluvy uzatvorenej podľa § 66 ods. 3. Obchodného zákonníka, ktorý vyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu a schválenie zo strany valného zhromaždenia, príp. dozornej rady. (Nesplnenie týchto požiadaviek má za následok neplatnosť zmluvy o výkone funkcie.)
Ak člen predstavenstva nemá so spoločnosťou uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, na vzťah medzi spoločnosťou a členom predstavenstva sa vždy primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, s prihliadnutím na skutočnosť, že mandátna zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť a účinnosť písomnú formu.
Zákonné ustanovenie neurčuje a ani nenariaďuje, aby na výkon funkcie člena predstavenstva bola zmluva o výkone funkcie povinne uzatvorená. Je na dohode zmluvných strán, či uzatvoria písomnú zmluvu o výkone funkcie, písomnú mandátnu zmluvu, alebo ústnu mandátnu zmluvu.

Pri otázke, či je vhodnejšie upraviť vzťah medzi spoločnosťou a členom predstavenstva mandátnou zmluvou, alebo zmluvou o výkone funkcie, prikláňam sa k názoru, že vždy je vhodnejšie uzatvoriť písomnú zmluvu o výkone funkcie.

Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť nie len z dôvodu, že v nej, na rozdiel od mandátnej zmluvy, nemusí byť definovaná odmena (odmena je prvým predpokladom zakladajúcim povinnosť platenia odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne), ale aj z dôvodu, že ustanovenia zmluvy o výkone funkcie majú dispozitívny charakter a účastníci zmluvy si môžu upraviť obsah tejto zmluvy podľa svojich osobitných podmienok. Od ustanovení mandátnej zmluvy sa môžu odchýliť a koncipovať ju iným spôsobom. Zmluva o výkone funkcie môže práva a povinnosti štatutára upraviť omnoho podrobnejšie a dôslednejšie, ako je to v prípade mandátnej zmluvy.

Hoci obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu zmluvy o výkone funkcie (určuje len náležitosti formálne, keď pre platnosť zmluvy o výkone funkcie vyžaduje písomnú formu a schválenie zmluvy valným zhromaždením, príp. ak to určujú stanovy dozornou radou) zmluva by mala obsahovať predovšetkým určenie zmluvných strán, stanovenie rozsahu práv a povinností, ktoré má člen predstavenstva pri výkone svojej funkcie, výšku a spôsob určenia odmeny (príp. dojednanie o bezodplatnosti), zákaz konkurencie, ukončenie funkcie (najmä odvolanie a odstúpenie z funkcie), o tzv. odchodnom a pod. Do zmluvy možno zakotviť aj rôzne benefity, ktoré chce spoločnosť členovi predstavenstva ponúknuť (napr. služobné motorové vozidlo, mobilný telefón, zdravotná starostlivosť, preplácanie služobných obedov, rekondičných pobytov a mnohé ďalšie).

Na rozdiel od zmluvy o výkone funkcie výhodou mandátnej zmluvy, je že pre jej platné uzavretie stačí, aby sa účastníci dohodli, a to aj ústne, na jej podstatných obsahových náležitostiach, ktorými sú identifikácia zmluvných strán, vymedzenie záležitostí, ktoré má člen predstavenstva v mene spoločnosti vykonávať a výška jeho odmeny (teda pojmovým znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť; musí byť v zmluve dohodnutá). Avšak, ak sa spoločnosť rozhodne uzatvoriť so svojim členom predstavenstva mandátnu zmluvu, hoci zákon pre jej platné uzavretie nevyžaduje písomnú formu, aj napriek tomu sa odporúča uzatvoriť písomnú zmluvu, ktorá slúži ako dôkaz v prípade rozporu o obsahových náležitostiach tejto zmluvy. Okrem toho v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na ústnej forme mandátnej zmluvy, je výhodné, ak podmienky takejto zmluvy (najmä výšku odmeny a spôsob odmeňovania) potvrdí aj valné zhromaždenie  (príp. dozorná rada) vo svojom rozhodnutí. V takom prípade majú obe zmluvné strany dôkaz o úprave vzájomných práv a povinností a vyhnú sa tak problémom s dokazovaním v prípade súdneho sporu.

Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť najmä vtedy, ak spoločnosť nemá v pláne vyplácať členovi predstavenstva nejakú odmenu za výkon jeho funkcie. Mandátna zmluva je postavená na princípe odmeňovania mandatára (člena predstavenstva). Odmena je jednou z jej podstatných obsahových náležitostí a preto ak má spoločnosť v pláne tento prvok vylúčiť, mandátna zmluva nie je vhodným právnym základom.

Písomná forma alebo  ústna?

Písomná forma zmluvy slúži ako dôkaz v prípade rozporu o obsahových náležitostiach tejto zmluvy. Okrem toho v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na ústnej forme mandátnej zmluvy, je výhodné, ak podmienky takejto zmluvy (najmä výšku odmeny a spôsob odmeňovania) potvrdí aj valné zhromaždenie vo svojom rozhodnutí. V takom prípade majú obe zmluvné strany dôkaz o úprave vzájomných práv a povinností a vyhnú sa tak problémom s dokazovaním v prípade súdneho sporu.

 2. Povinnosť akciovej spoločnosti prihlásiť/neprihlásiť člena predstavenstva, príp. generálneho riaditeľa vykonávajúceho svoju funkciu bezodplatne do registra poistencov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.

Člen štatutárneho orgánu, príp. generálny riaditeľ sa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení považuje na účely sociálneho poistenia za zamestnanca v prípade, ak má príjem z výkonu tejto funkcie. V tom prípade je akciová spoločnosť povinná ho prihlásiť do Sociálnej poisťovne. V našom prípade však ide o bezodplatný výkon funkcie, táto povinnosť preto nevzniká. V prípade, že by však predsa došlo k vyplateniu výnimočnej odmeny za dobré hospodárskej výsledky, je potrebné tohto štatutára, resp. generálneho riaditeľa  prihlásiť v deň schválenia vyplatenia odmeny a odhlásiť dňom zúčtovania odmeny.

Podobne táto povinnosť v tomto prípade nevzniká ani vo vzťahu k zdravotnému poisteniu. V prípade, že by predsa len bola výnimočne v roku vyplatená odmena za úspech, resp. za dosiahnuté hospodárske výsledky, bolo by potrebné tohto štatutára, resp. generálneho riaditeľa prihlásiť v posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu, pričom prihlásenie a odhlásenie sa vykoná v jeden deň (Kód 2Y).

3. Určenie najvhodnejšieho zmluvného vzťahu medzi generálnym riaditeľom a akciovou spoločnosťou.

Funkcia generálneho riaditeľa je pracovným miestom (pracovnou pozíciou) a práca na tomto pracovnom mieste spĺňa všetky znaky závislej práce. Je vykonávaná osobne, v mene zamestnávateľa a za odplatu, práca je vykonávaná v určenom pracovnom čase a vo vzťahu podriadenosti a nadradenosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že „napasovať“ funkciu generálneho riaditeľa do obchodnoprávneho vzťahu nie je celkom dobre možné, keďže napĺňa všetky znaky závislej práce, najmä s vedomím, že Zákonník práce v §1 ods. 3 veta druhá hovorí: „Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“ V opačnom prípade by v zmysle Občianskeho zákonníka išlo o simulovaný právny úkon, ktorý je z hľadiska právnych následkov absolútne neplatným právnym úkonom a platným právnym úkonom by bol zastretý právny úkon, t.j. pracovná zmluva, na základe ktorej by vznikol pracovný pomer, príp. niektorá z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Porušenie zákonného zákazu uskutočňovať závislú prácu prostredníctvom občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov je dôvodom na uloženie sankcie vo forme pokuty zo strany inšpekcie práce.

Riešením v našom prípade by mohla byť pracovná zmluva alebo dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorená s aktuálnym dátumom a so splnením prihlasovacích povinností v poisťovniach (sociálnej a zdravotnej).

JUDr. Gabriela Gurinová