Dňa 1.1.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) a ktorý zavádza možnosť súdu aj bez predchádzajúceho návrhu nariadiť kontrolu výkonu predbežného opatrenia, ktorým bolo nariadené účastníkovi, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Podmienkou je, aby predbežné opatrenie bolo vydané po 1.1.2016 a kontrolu jeho výkonu bude možné vykonať technickými prostriedkami, ktoré bližšie špecifikuje a ich použitie upravuje zákon č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý tiež nadobudol účinnosť 1.1.2016
Podľa uvedeného zákona sa za technické prostriedky považujú zariadenia alebo ich súbor, umožňujúce kontrolu rozhodnutia a sú nimi:

a) osobné identifikačné zariadenie,
b) zariadenie na kontrolu prítomnosti v mieste výkonu rozhodnutia,
c) zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby,
d) zariadenie varovania blízkosti,
e) zariadenie kontroly požitia alkoholu,
f) zariadenie hlasového overenia prítomnosti kontrolovanej osoby,
g) zariadenie probačného a mediačného úradníka.

Ak bol kontrolovanej osobe uložený zákaz priblížiť sa k chránenej osobe na určenú vzdialenosť, kontrola technickými prostriedkami sa bude vykonávať prostredníctvom použitia osobného identifikačného zariadenia, zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby, ktoré má vždy pri sebe kontrolovaná osoba a zariadenia varovania blízkosti, ktoré musí mať pri sebe chránená osoba.. Ak bol kontrolovanej osobe uložený zákaz zdržiavať sa na určenom mieste alebo v určenom obvode, kontrola technickými prostriedkami sa vykoná prostredníctvom použitia osobného identifikačného zariadenia a zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby.

Technické prostriedky, prostredníctvom ktorých sa kontrola vykonáva, sú vlastníctvom štátu a ich správcom je Ministerstvo spravodlivosti SR. Kontrolu týmito technickými prostriedkami bude možné vykonať len za splnenia určitých podmienok.

V prvom rade to bude ich dostatok, ktorý bude potrebné plošne zabezpečiť. Materiálno technické podmienky ich použitia (napr. dostupnosť funkčnej elektrickej prípojky, elektronickej komunikačnej služby, alebo signálu, ktorého zdrojom je globálny satelitný navigačný systém a pod.) stanovuje vyhláška MS SR č. 178/2015 o materiálno-technických podmienkach použitia technických prostriedkov.

Ostatné podmienky určuje priamo zákon č. 78/2015, podľa ktorého možno kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá kontrolovanej osobe zákaz priblížiť sa k chránenej osobe na určenú vzdialenosť, vykonať len s písomným súhlasom chránenej osoby a ak ide o kontrolu rozhodnutia, ktorým sa kontrolovanej osobe ukladá povinnosť zdržiavať sa v určený čas na určenom mieste alebo zákaz požívať alkoholické nápoje, kontrola sa vykoná len s písomným súhlasom plnoletej osoby, ktorá žije s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti.

Na kontrolu splnenia podmienok použitia technických prostriedkov, ale aj na samotnú kontrolu výkonu rozhodnutí prostredníctvom uvedených technických prostriedkov budú spravidla dohliadať mediační a probační úradníci príslušného súdu, ktorí budú určovať na základe rozhodnutia aj ich režim použitia. Technickú podporu pri výkone kontroly technickými prostriedkami budú zabezpečovať mediačným a probačným úradníkom operačné strediská, teda pracoviská, ktoré budú zabezpečovať nepretržitú prevádzku a obsluhu centrálneho monitorovacieho systému a vykonávať nepretržitý dohľad nad správnou činnosťou technických prostriedkov.

Náklady výkonu kontroly technickými prostriedkami znáša štát. Kontrolovaná osoba je povinná podieľať sa na náhrade nákladov štátu za každý začatý deň výkonu kontroly technickými prostriedkami sumou, ktorú ustanovilo MS SR vyhláškou č. 225/2015 ktorou sa ustanovuje suma náhrady nákladov výkonu kontroly technickými prostriedkami, vo výške 1,50 eura.

Na mesačnej úhrade tejto sumy sa probačný a mediačný úradník môže s kontrolovanou osobou dohodnúť, inak je kontrolovaná osoba povinná ju zaplatiť na základe výzvy probačného a mediačného úradníka a to:

a) každoročne do 31. januára, ak sa má kontrola technickými prostriedkami vykonávať aspoň v dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokoch,
b) do 30 dní po skončení kontroly technickými prostriedkami v ostatných prípadoch.

Zákon ukladá pri výkone kontroly technickými prostriedkami tak kontrolovanej ako aj chránenej osobe najmä tieto povinnosti :

a)      dodržiavať prevádzkové pokyny používania technických prostriedkov,
b)     chrániť prevzaté technické prostriedky pred poškodením, stratou, odcudzením alebo zničením,
c)      ohlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zničenie prevzatých technických prostriedkov,
d)     zdržať sa zásahov do technických prostriedkov,
e)      ohlásiť pred vycestovaním do zahraničia probačnému a mediačnému úradníkovi túto skutočnosť najmenej päť pracovných dní pred vycestovaním; ustanovenie § 435 ods. 6 Trestného poriadku tým nie je dotknuté,
f)      oznámiť probačnému a mediačnému úradníkovi zmeny podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami, ak sú im tieto zmeny známe,
g)     umožniť inštaláciu, deinštaláciu a údržbu technických prostriedkov a v prípade použitia niektorých technických prostriedkov (napr. zariadenie na kontrolu prítomnosti) na tento účel aj vstup do obydlia.

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka
www.endrodyova.sk

Ak ste ako spotrebiteľ nespokojný s tým, akým spôsobom bola vybavená Vaša reklamácia, máte už aj inú možnosť ako podať žalobu na súd. Môžete sa obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia  spotrebiteľských sporov (ARS) a požiadať ho, aby Váš spor s predávajúcim, teda  osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti či povolania, vyriešil.

Subjekt ARS by Váš spor s predávajúcim mal ukončiť do 90 dní od jeho začatia, v zložitejších prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť o ďalších 30 dní, a to aj opakovane. Alternatívne riešenie sporu sa začína dňom doručenia návrhu, ktorý spľňa všetky zákonné náležitosti, subjektu ARS.

Subjektmi ARS sú:

a)     Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pre spory zo zmlúv o pripojení do distribučnej sústavy, distribučnej siete, zo zmlúv o združenej dodávke elektriny, plynu, tepla, pitnej vody a zmlúv o odvádzaní odpadovej vody uzatvorených so subjektom vykonávajúcim regulovanú činnosť podľa osobitného predpisu;

b)      Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) pre spory zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb, ktoré sa týkajú kvality a ceny služieb, a zo zmlúv o poskytovaní poštových služieb a poštového platobného styku;

c)      Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) pre spory neuvedené vyššie, okrem sporov vyplývajúcich zo zmlúv o poskytovaní finančných služieb;

d)     oprávnené právnické osoby, zapísané v zozname subjektov oprávnených na alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov, ktorý vedie Ministerstvo hospodárstva SR a nájdete ho tu: http://www.economy.gov.sk/zoznam-subjektov-alternativneho-riesenia-spotrebitelskych-sporov/146987s

Pokiaľ sa s návrhom na začatie alternatívneho riešenia sporu obrátite na niektorý zo štátnych orgánov (ÚRSO, RÚ, SOI), riešenie sporu je bezplatné. Začatie alternatívneho riešenia sporu pred iným subjektom ARS  môže byť spoplatnené maximálne do výšky päť eur. Ak sú na riešenie sporu oprávnené viaceré subjekty ARS, máte právo vybrať si, na ktorý z nich sa so svojim návrhom obrátite.

Podanie návrhu je veľmi jednoduché. Každý subjekt ARS má formulár návrhu na začatie ARS zverejnený na svojej webovej stránke, vyplnený formulár stačí odoslať elektronicky alebo poštou na adresu príslušného subjektu ARS.

Samotné riešenie sporu prebieha tak, že subjekt ARS aktívne komunikuje so stranami sporu a snaží sa ich viesť k uzatvoreniu sporu dohodou. Ak k uzatvoreniu dohody medzi stranami sporu nedôjde a subjekt ARS dospeje k odôvodnenému záveru, že predávajúci porušil práva spotrebiteľa, ukončí riešenie sporu vydaním nezáväzného odôvodneného stanoviska, ktoré pre spotrebiteľa môže byť užitočným podkladom pre následné riešenie sporu súdnou cestou.

Predávajúcich by k spolupráci so subjektmi ARS mala motivovať hrozba sankcií, ktoré nie sú zanedbateľné. Ak predávajúci  so subjektom ARS nespolupracuje, vystavuje sa riziku uloženia pokuty od 500,00 Eur až do výšky 10 000,00 Eur. Za opakované porušenie tej istej povinnosti v priebehu 12 mesiacov sa výška pokuty môže vyšplhať až na sumu 20 000,00 Eur.

Urovnávať spory, ktoré vznikli pri domácich alebo cezhraničných nákupoch cez internet, je možné už aj prostredníctvom online platformy, ktorú dňa 15. februára 2016 sprístupnila Európska komisia. Platforma je jednoduchá, prehľadná, viacjazyčná a celý spor viete prostredníctvom nej realizovať online. Nájdete ju tu: http://ec.europa.eu/consumers/odr/

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka
www.endrodyova.sk

01. januára 2014 nadobudol v Českej republike účinnosť zákon č. 90/2012 Sb. o obchodných spoločnostiach a družstvách, označovaný aj ako Zákon o obchodných korporáciách, skrátene ZoOK. Uvedeným zákonom sa vyčlenila právna úprava obchodných spoločností a družstiev z Obchodného zákonníka do samostatného právneho predpisu.

V slovenskej a českej právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným je viacero rozdielov, z nich najzaujímavejšou je právna úprava obchodného podielu. Kým v slovenskej právnej úprave stále platí, že spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel, český ZoOK v ustanovení § 135 ods. 2 stanovuje, že ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môže jeden spoločník vlastniť aj viac obchodných podielov, a to aj podielov rôzneho druhu. Spoločenská zmluva totiž môže pripustiť vznik obchodných podielov rôzneho druhu, pričom podiely s ktorými sa spájajú rovnaké práva a povinnosti, tvoria jeden druh. Podiel, s ktorým nie sú spojené nijaké špeciálne práva a povinnosti, je základným podielom.

V zmysle ustanovenia § 137 ZoOK môže podiel spoločníka predstavovať kmeňový list, a ak spoločenská zmluva pripúšťa aby jeden spoločník vlastnil viacero obchodných podielov, môže spoločnosť vydať kmeňové listy pre každý jeho obchodný podiel. Kmeňový list je cenný papier na rad, ktorý je možné vydať len k obchodnému podielu, ktorého prevoditeľnosť nie je podmienená alebo obmedzená. Kmeňový list nie je možné vydať ako zaknihovaný cenný papier a nemôže byť verejne obchodovateľný. Kmeňový list musí obsahovať:

a)      označenie, že sa jedná o kmeňový list,
b)      označenie spoločnosti,
c)      výšku vkladu pripadajúcu na obchodný podiel,
d)     označenie spoločníka,
e)      označenie podielu, ku ktorému je kmeňový list vydaný,
f)       označenie kmeňového listu, jeho číslo a podpis konateľa.

Hromadný kmeňový list, okrem toho musí obsahovať údaj o tom, koľko kmeňových listov nahrádza, a zároveň aj označenie podielov, ktoré nahrádza.

V súvislosti s takouto právnou úpravou obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným vyvstáva otázka, či sú kmeňové listy spôsobom anonymizácie spoločností s ručením obmedzeným v Českej republike.

Podľa ZoOK je spoločnosť povinná viesť zoznam spoločníkov. Ak spoločnosť vydala kmeňové listy, zapíše do zoznamu spoločníkov pri obchodných podieloch, ktorých sa táto skutočnosť týka, poznámku s uvedením čísla kmeňových listov. K prevodu obchodného podielu, ku ktorému bol vydaný kmeňový list, nedochádza potom uzatvorením klasickej zmluvy o prevode obchodného podielu, ale prevodom cenného papieru, teda kmeňového listu. Prevod cenných papierov je v Českej republike upravený Novým občianskym zákonníkom ( zák.č. 89/2012 Sb.), ktorý v ustanovení § 1103 ods. 2 stanovuje, že vlastnícke právo k cennému papieru na rad sa prevádza rubopisom a zmluvou k okamihu jeho prevodu. Náležitosti rubopisu a jeho prijatia sa spravujú ustanoveniami zákona směnečného a šekového  č. 191/1950 Sb.. Podľa ustanovenia § 210 ods. 1 ZoOK sa musí na rubopise uviesť jednoznačná identifikácia nadobúdateľa a k účinnosti prevodu kmeňového listu voči spoločnosti sa vyžaduje oznámenie zmeny v osobe spoločníka a predloženie kmeňového listu spoločnosti. Po oznámení zmeny v osobe spoločníka je konateľ spoločnosti povinný vyhotoviť úplné znenie spoločenskej zmluvy a uložiť jej vyhotovenie do príslušnej zbierky listín.

Keďže lehota na predloženie kmeňového listu spoločnosti po jeho prevode nie je zákonom stanovená, a s jeho nepredložením spoločnosti sa nespája právny následok neplatnosti tohto prevodu, stáva sa prevedený obchodný podiel do doby predloženia kmeňového listu spoločnosti jeho nadobúdateľom anonymným. Zo zákona nevyplýva povinnosť zapisovať každý prevod kmeňového listu v obchodnom registri, preto je zrejmé, že prakticky sa bude len ťažko preukazovať kto je v danej chvíli vlastníkom kmeňového listu a teda aj spoločníkom spoločnosti. Treba na záver podotknúť, že až do chvíle kým kmeňový list nie je predložený spoločnosti, nemôže nový spoločník ani vykonávať svoje práva, pretože voči spoločnosti sa prevod kmeňového listu, ako to je už vyššie uvedené, stáva účinným až oznámením zmeny v osobe spoločníka a predložením kmeňového listu.

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka
www.endrodyova.sk