Abstrakt
Výklad civilného procesného práva po nedávnej rekodifikácii začína postupne nadobúdať pevnejšie kontúry, a to aj vďaka publikovanej judikatúre Najvyššieho súdu SR. Je akýmsi aktuálnym fenoménom, že v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR (tzv. „R – zbierka“) sú vo zvýšenej kvantite publikované judikáty procesného charakteru. Týka sa to predovšetkým dovolacieho konania a jeho novej koncepcie.
Výklad civilného procesného práva po nedávnej rekodifikácii začína postupne nadobúdať pevnejšie kontúry, a to aj vďaka publikovanej judikatúre Najvyššieho súdu SR. Je akýmsi aktuálnym fenoménom, že v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR (tzv. „R – zbierka“) sú vo zvýšenej kvantite publikované judikáty procesného charakteru. Týka sa to predovšetkým dovolacieho konania a jeho novej koncepcie.
Prax však ukazuje, že na § 419 až § 457 CSP o dovolaní nadväzuje nemalé množstvo ďalších procesných pravidiel, ktorých výklad je v súvislosti s dovolacím konaním viac či menej problematický. Jedným z takýchto ustanovení je § 48 CSP o veľkom senáte. V súlade s prvým odsekom tohto paragrafu je senát najvyššieho súdu povinný postúpiť vec na rozhodnutie sedemčlennému veľkému senátu (§ 48 ods. 2 CSP), ak dospeje pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu.
Aké sú dôsledky porušenia § 48 ods. 1 CSP vo vzťahu k inštitútu zákonného sudcu a prípadnému zásahu do základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR (vzácna číselná zhoda), možno nateraz ponechať na vyvíjajúcu sa judikatúru Ústavného súdu SR.
Pokiaľ ide o obsahové zameranie tohto príspevku, doslovný výklad § 48 ods. 1 CSP ad absurdum by mohol viesť k dvom neakceptovateľným záverom. Prvým je ten, že povinnosť postúpiť vec veľkému senátu sa nevzťahuje na odklon od vlastného právneho názoru toho istého senátu, keďže zákon výslovne uvádza „právny názor vyjadrený v rozhodnutí iného senátu“. Takáto interpretácia by však smerovala proti samotnej podstate a účelu právnej normy. Ak sú splnené iné procesné podmienky na postúpenie veci podľa § 48 ods. 1 CSP, tak skutočnosť, že odklon sa týka právneho názoru toho istého senátu, nepredstavuje prekážku na postúpenie veci veľkému senátu.
Druhý neakceptovateľný záver vyplýva z rigidného výkladu, podľa ktorého musí bezpodmienečne každý odklon smerovať do veľkého senátu. To by pre dovolací súd predstavovalo neudržateľný stav. Odklon od predchádzajúceho právneho názoru (bez ohľadu na konkrétne okolnosti) rozhodne nie je zriedkavý a v mnohých prípadoch je dokonca nevyhnutný. Pôvodné rozhodnutie ale naďalej existuje a predstavuje relevantný výsledok rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu. Každé následné odlišné rozhodnutie, hoci súladné s medzičasom ustálenou rozhodovacou praxou, bude s ním teda v rozpore.
Vzniknutá situácia je už de facto nezvratná a objektívne pretrvá do budúcna bez časového obmedzenia. Nemôže to však zároveň znamenať, že každý individuálny spor ohľadom danej právnej otázky musí rozhodnúť veľký senát.
Je teda nevyhnutné zodpovedať otázku, kedy už nie je potrebné postúpiť vec veľkému senátu napriek tomu, že preukázateľne existuje jedno alebo viac predchádzajúcich rozhodnutí, ktoré vychádzajú z odlišného právneho názoru(?). Ako akceptovateľnú odpoveď možno rozhodne prijať tvrdenie, že v takom prípade, ak o tejto právnej otázke už záväzne (§ 48 ods. 3 CSP) rozhodol veľký senát a samotný trojčlenný senát sa nechce od tohto rozhodnutia odchýliť. Takáto procesná situácia ale v súčasnosti pokrýva pomerne malý okruh právnych otázok. Rozhodovacia prax veľkého senátu bude predstavovať mnohopočetnú a rôznorodú judikatúru zrejme až v (azda nie až tak veľmi vzdialenej) budúcnosti.
V súčasnosti je preto omnoho akútnejšia otázka, či má rovnaké účinky aj publikovanie judikatúry v R – zbierke. Zjednodušene povedané, či môže trojčlenný senát dovolacieho súdu sám rozhodnúť v prípade, ak je jeho právny názor síce v rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu SR (hoci napríklad starším alebo zjavne ojedinelým), ale v súlade s judikátom publikovaným v R – zbierke, čiže v súlade s ustálenou rozhodovacou … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. František Sedlačko PhD., LL.M.
Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/20