Svedok z miestneho zisťovania ako dôkaz v daňovom konaní

Na základe Ústavy SR čl. 2 ods. 2 môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch a vykonávať vyhľadávaciu činnosť aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu.

O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu, ktorej súčasťou je aj výpoveď svedka. Svedkom môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je štatutárom spoločnosti, alebo jej zástupca počas daňovej kontroly.

Správca dane sa zameriava okrem dodržiavania všeobecne platných právnych predpisov na naplnenie sledovaného cieľa, ktorým je zabezpečenie fiškálnych záujmov štátu.

Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne daňový subjekt alebo jeho zástupcu vyrozumieť. V opačnom prípade pôjde o protiústavný zásah do základných práv daňovníka, ktorým správca dane postaví kontrolovaného daňovníka do podstatne nevýhodnejšej pozície. Ak správca dane poskytne účastníkovi konania priestor na uplatnenie týchto práv, ale on ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužije (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), tak nedôjde k porušeniu jeho základných práv – rovnosť v konaní, alebo prerokovanie veci v jeho prítomnosti. O výsluch svedka pôjde vždy, ak sa fyzická osoba, u ktorej prebieha miestne zisťovanie, vyjadrí k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných kontrolovaných daňových subjektov.

V daňovom konaní sú kontrolné orgány povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, čo znamená, že vec kontrolovaného subjektu musí byť prejednávaná v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 22 Listiny základných práv a slobôd). Ak sa vyskytnú rozpory medzi výpoveďou daňového subjektu, svedkami a listinnými dokladmi, je nutné, aby sa správca dane s týmto stavom zákonným spôsobom vysporiadal a posúdil, či kontrolovaný subjekt splnil alebo nesplnil zákonom stanovené podmienky.

Správca dane si kontrolou DPH pri vývoze tovaru alebo služieb overuje dôkazy predložené daňovým subjektom aj v rámci medzinárodnej spolupráce. Na základe medzinárodnej spolupráce obdrží správca dane informácie niekedy aj po stanovenej trojmesačnej lehote, ak ich žiadaný subjekt nemá momentálne k dispozícii. Sprostredkovať stretnutie medzi kontrolovaným subjektom a svedkom z niektorého štátu EÚ je finančne a časovo náročné, a pritom správcovi dane plynie ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly. Pre správcu dane je jednoduchšie použiť svedecké výpovede získané v rámci medzinárodnej spolupráce ako odrazový mostík pri získavaní ďalších dôkazov, ktoré potvrdia svedecké výpovede. Informácie získané v rámci daňového konania, ktoré neboli v konaní použité ako dôkaz sú neprístupné pre daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Podľa § 22 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov daňovník alebo jeho zástupca nemá prístup k informáciám týkajúcim sa svedeckých výpovedí, ktoré sa nepoužili v daňovom konaní ako dôkaz.

V prípade, že správca dane neumožní daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky, ide o takú vadu daňového konania, ktorá nemusí mať vždy zásadný vplyv na ucelené závery daňových orgánov. Záver správcu dane sa môže opierať aj o iné dôkazy, ktoré v súhrne aj s touto vadou daňového konania dostatočne preukazujú závery správcu dane v daňovom konaní. Tieto nedostatky v rozhodnutí môžu byť odstránené v rámci odvolacieho konania prvostupňovým orgánom, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie alebo druhostupňovým orgánom.

JUDr., Miroslav Buriánek, PhD.