JOB3ba02c_profimedia_0094555095

Zákonnú úpravu vzniku a zániku manželstva upravuje Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine, ktorý stanovuje, že manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť ho  po splnení zákonom ustanovených podmienok. Tými je najmä predloženie požadovaných dokladov a u toho, kto chce uzatvoriť v poradí druhé manželstvo aj preukázanie skutočnosti, že jeho predchádzajúce manželstvo zaniklo. Následne sa vyžaduje súhlasné vyhlásenie snúbencov za prítomnosti dvoch svedkov, pred príslušným orgánom (orgán obce, matričný úrad, orgán cirkvi alebo orgán registrovanej cirkvi či náboženskej spoločnosti), že uzatvárajú manželstvo a zároveň sa dohodli na tom aké priezvisko či priezviská budú po uzatvorení manželstva používať.

Napriek tomu že manželstvo, ako to z vyššie uvedeného vyplýva, je dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy, nedá sa podľa našej právnej úpravy ukončiť jednoduchým rozhodnutím manželov a uzatvorením ich vzájomnej dohody o zrušení manželstva. Tento stav vychádza najmä zo spoločensky uznávaných hodnôt, ktoré priznávajú rodine a manželstvu vyššiu mieru ochrany. Manželstvo je považované za dôležitý spoločenský inštitút, ktorý vytvára rodinné zázemie a stabilitu, a napriek tomu, že na jeho uzatvorenie sa vyžaduje slobodné rozhodnutie, štát už takúto možnosť neposkytuje pri rozvode manželstva.

Rozvod je podľa súčasnej platnej právnej úpravy klasickým „sporovým“ konaním, v ktorom je jeden z účastníkov konania navrhovateľom a druhý odporcom a to bez ohľadu na to, či s rozvodom manželstva súhlasia alebo nie. O rozvode manželstva rozhoduje príslušný súd, ktorý skúma, či sú splnené predpoklady na rozhodnutie o rozvode manželstva uvedené v Zákone o rodine, teda či ide o tak kvalifikovaný rozvrat manželstva, že od manželov nemožno očakávať obnovu ich manželského spolužitia a manželstvo už neplní a ani nie je schopné plniť svoj účel. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak súd rozvádza manželstvo účastníkov konania, vždy spolu s rozhodnutím o rozvode rozhoduje aj o tom, komu budú zverené maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania ako aj o vyživovacej povinnosti rodičov k týmto deťom.

Návrh na rozvod môže podať ktorýkoľvek z manželov a to na súde, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov. Ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa. Ak ide o bezdetné manželstvo návrh sa podáva v dvoch vyhotoveniach, inak v troch vyhotoveniach. K návrhu treba pripojiť sobášny list a potvrdenie o poslednom spoločnom trvalom bydlisku manželov. Ak pochádzajú z manželstva deti tak aj rodné listy detí a konanie značne urýchli ak v takomto prípade pre účely rozhodovania súdu o výživnom manželia spolu s návrhom predložia súdu už aj potvrdenie zamestnávateľa o výške ich príjmu. Súdny poplatok za podanie návrhu je 66,00 Eur, ktorý môže byť uhradený buď kolkovými známkami alebo v hotovosti  v pokladni príslušného súdu priamo pri podaní návrhu, prípadne po jeho podaní na základe výzvy súdu.

Napriek tomu, že rozvod dohodou nie je u nás možný, existuje spôsob ako rozvodové konanie urýchliť. Podľa ustanovenia §115a Občianskeho  súdneho poriadku súd nemusí na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie ak je možné vo veci rozhodnúť len na podklade listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zároveň, ak účastníci konania s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia a výslovne sa práva na verejné prejednanie veci vzdali. Na to aby súd takto rozhodol o rozvode manželstva je teda potrebné podať na príslušnom súde perfektný návrh na rozvod manželstva, pripojiť k nemu všetky príslušné listiny, zaplatiť súdny poplatok a doložiť k návrhu vyhlásenie obidvoch manželov, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a výslovne sa vzdávajú práva na verejné prejednanie veci.

Takáto úprava rozvodového konania má samozrejme aj svojich odporcov, ktorí argumentujú tým, že odňatím právneho nároku na rozvod manželstva dochádza k neprimeranému zásahu štátu do súkromného života a slobody občanov, a ak štát umožňuje vstup do manželstva len na báze slobodného a dobrovoľného rozhodnutia, mal by umožniť takisto aj rozvod manželstva na základe slobodného rozhodnutia.

„Rozvod dohodou“ je prípustný napríklad podľa českej právnej úpravy už 15 rokov. V Českej republike patrí rozvod manželstva medzi nesporové konania a ak obaja manželia súhlasia s rozvodom ich manželstva, súd manželstvo rozvedie bez akýchkoľvek zisťovaní príčin rozvratu manželstva. Český zákon o rodine stanovuje, že ak manželia, ktorí sú v manželskom zväzku minimálne jeden rok a zároveň viac ako šesť mesiacov spolu nežijú a súdu doložia aj vzájomnú písomnú dohodu o vyporiadaní spoločného majetku s úradne osvedčenými podpismi, súd manželstvo bez toho, aby skúmal príčiny rozvratu, rozvedie. Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti musia manželia súdu predložiť ich súdom schválenú dohodu o úprave styku rodičov s maloletými deťmi.

Vzhľadom k tomu, že tento typ rozvodu je podmienený vzájomnou dohodou manželov o úprave styku s maloletými deťmi a tiež dohodou o vyporiadaní spoločného majetku, manželia musia byť nielen s rozvodom manželstva úplne  stotožnení ale musia byť aj schopní prijať racionálne rozhodnutia. Česká právna úprava rozvodu manželstva dohodou je teda modernou formou zrušenia manželstva o ktorej sa už dlhší čas uvažuje aj Slovenskej republike.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon NZČSSR č. 99/1963 Z.z. – Občiansky súdny poriadok

Zákon NRSR č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka

Odpovedať