Reštrukturalizácia Váhostavu v plnej miere poukázala na nedostatky súčasnej legislatívnej úpravy konkurzného a reštrukturalizačného konania, najmä na možnosti tunelovania firiem rôznymi schránkovými spoločnosťami a slabé právne postavenie nezabezpečených veriteľov. Medializácia celej kauzy spustila ultrarýchly legislatívny proces na prijatie zmien Obchodného zákonníka, Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a niektorých iných predpisov. Dňa 23.04.2015 schválila Národná rada Slovenskej republiky navrhované zmeny, ktoré sa okamžite dočkali kritiky laickej aj odbornej verejnosti. Podľa nej je zámer síce dobrý, ale zákon šitý horúcou ihlou môže mať negatívny dopad na množstvo iných reštrukturalizačných konaní.
Podľa dôvodovej správy k predloženému návrhu prijatého zákona je jeho základným zámerom zamedziť poškodzovaniu veriteľov rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania a posilniť zodpovednosť za podnikanie. Za tým účelom sa zavádza register diskvalifikácií a rad opatrení, ktoré by mali zabrániť tomu aby sa jednotliví spoločníci či majitelia firiem v čase úpadku spoločnosti cielene pripravovali na ovládnutie a riadenie procesu reštrukturalizácie či konkurzu tým, že spoločnosti počas úpadku poskytujú mnohokrát fiktívne pôžičky a úvery.
Poďme sa pozrieť aké zmeny nás čakajú v tejto súvislosti v Obchodnom zákonníku. Väčšina prijatých zmien začína platiť dňom vyhlásenia prijatého zákona, účinnosť niektorých bola posunutá na prvý júl 2015 alebo prvý január 2016.
Predovšetkým sa zavádza nový pojem „spoločnosť v kríze“. S účinnosťou od 01.01.2016 sa za spoločnosť v kríze bude považovať spoločnosť ktorá je v úpadku alebo jej úpadok hrozí, teda ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. Skutočnosť hroziaceho úpadku sa bude odvíjať od účtovníctva dotknutej spoločnosti. Navrhovaný pomer sa použije po prvýkrát v roku 2018, pre rok 2016 je 4 ku 100 a pre rok 2017 je 6 ku 100. V prípade ak sa spoločnosť dostane do krízy jej štatutárny orgán je povinný prijať opatrenia na jej prekonanie. Spoločnosťou v kríze môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba. Nemôže ňou byť podľa Obchodného zákonníka banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, zaisťovňa, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov a centrálny depozitár cenných papierov.
Súčasná prax ukazuje, že vlastné zdroje krytia majetku spoločností sú nedostatočné a prípady keď spoločnosť potrebuje pre svoj ďalší rozvoj nový kapitál, sa tento neposkytuje formou ďalších vkladov spoločníkov ale zväčša cez cudzie zdroje (úvery a pôžičky) mnohokrát poskytované spriaznenými osobami. Na zabránenie tohto stavu sa zavádza pojem „ plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“, za ktoré sa bude považovať napr. úver poskytnutý spoločnosti v kríze alebo plnenie ktoré spoločnosti v kríze poskytne člen štatutárneho alebo dozorného orgánu, ten kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti, prokurista, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, vedúci organizačnej zložky, tichý spoločník alebo aj osoby týmto osobám blízke (príp. iné osoby vymenované v ustanovení § 67c ods. 2 Obchodného zákonníka), a to v prípade ak okolnosť, že spoločnosť je v kríze v čase poskytnutia tohto plnenia vyplývala z poslednej účtovnej závierky spoločnosti príp. ten kto toto plnenie poskytol vedel alebo musel vedieť o tom, že spoločnosť je v kríze. Novela zákona tiež zaviedla zákonnú domnienku podľa ktorej sa predpokladá, že plnenie poskytnuté spoločnosti v kríze osobou pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod, bolo poskytnuté niektorou z vyššie vymenovaných osôb, pričom pripúšťa dôkaz opaku. Zákon vymenúva plnenia, ktoré sa za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spoločnosti považovať nebude (napr. poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní). Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nebude možné vrátiť osobe, ktorá ho poskytla, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. Ak by spoločnosť predsa len toto plnenie osobe, ktorá ho poskytla vrátila (napr. započítaním, exekúciou a pod.) hodnota poskytnutého plnenia sa musí spoločnosti vrátiť a členovia štatutárneho orgánu spoločnosti za jeho vrátenie spoločnosti ručia. V konkurze alebo v reštrukturalizácii bude možné nárok na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje uplatniť ako pohľadávku.
Upravuje sa aj zabezpečenie záväzkov spoločnosti počas krízy a to tak, že ak niektorá z osôb vymenovaných v § 67c ods. 2 Obchodného zákonníka počas krízy zabezpečí záväzok spoločnosti voči veriteľovi ručením, zálohom alebo inou zábezpekou, môže sa veriteľ uspokojiť z takejto zábezpeky bez toho, aby svoje právo musel najprv uplatňovať voči spoločnosti. Ak zaviazaný zo zábezpeky splní záväzok za spoločnosť, nemôže mu byť z toho dôvodu poskytnutá náhrada, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na náhradu plnenia uplatniť ako pohľadávku. Ak spoločnosť plnila veriteľovi záväzok zabezpečený počas krízy niektorou z vyššie uvedených osôb, musí požadovať za toto plnenie od zaviazaného zo zábezpeky náhradu v hodnote zábezpeky ku dňu plnenia. Zaviazaný zo zábezpeky sa zbaví povinnosti poskytnúť náhradu v hodnote zábezpeky aj tak, že majetok, ktorý veriteľovi slúžil ako zábezpeka prevedie bezodplatne na spoločnosť. Ak by sa počas krízy spoločnosti, splnenia zabezpečeného záväzku, predsa len domáhal veriteľ priamo od spoločnosti, môže spoločnosť žiadať od osoby, ktorá poskytla zábezpeku aby záväzok veriteľa do výšky hodnoty zábezpeky splnila.
Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, či je zakázané vrátenie vkladu spoločníkom. Za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech. To platí rovnako pre plnenie spoločnosti poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech. Za spoločníka sa pre tieto účely považuje aj bývalý spoločník, ak k plneniu bez primeraného protiplnenia došlo v lehote dvoch rokov, odkedy prestal byť spoločníkom spoločnosti, alebo osoba, ktorá sa stala spoločníkom spoločnosti v lehote dvoch rokov od poskytnutia takéhoto plnenia. Pre tento účel sa za plnenie poskytnuté v prospech spoločníka považuje aj plnenie poskytnuté:
– tomu, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní spoločníka alebo hlasovacích právach v spoločníkovi alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločníka, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
– blízkej osobe spoločníka,
– osobe konajúcej na účet spoločníka.
Hodnota vkladu, ktorý bude vrátený v rozpore s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka sa bude musieť spoločnosti vrátiť späť.
S účinnosťou od 01.01.2016 môže súd zakázať fyzickej osobe vykonávať funkciu člena štatutárneho alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, alebo môže určiť, že fyzická osoba nesmie pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista (ďalej len „vylúčený zástupca“) a to po dobu určenú v rozhodnutí súdu. Za týmto účelom bude Okresný súd v Žiline viesť tzv. „register diskvalifikácií“, v ktorom sa budú evidovať údaje o fyzických osobách, ktorým bolo rozhodnutím súdu zakázané vykonávať uvedené funkcie. Údaje z registra diskvalifikácií budú súčasťou centrálneho informačného systému.
Po novom tiež platí, že ak sa konateľ resp. štatutárny orgán spoločnosti alebo člen dozornej rady spoločnosti chce vzdať svojej funkcie mimo zasadnutia orgánu, ktorého je členom, bude tak musieť urobiť písomne a jeho podpis na listine musí byť overený notárom.
Zákon ktorým boli vyššie uvedené zmeny prijaté vyšiel v Zbierke zákonov dňa 29. 4. 2015, čiastka 29, číslo 87/2015.
Súvisiace právne predpisy:
Zákon č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník
JUDr. Renáta Endrödyová,
advokátka