Na 48. schôdzi NRSR predložila svoju správu aj JUDr. Jana Dubovcová – verejná ochrankyňa práv. Správa sa týkala jej činnosti za rok 2014.

Nás zaujalo to, že verejná ochrankyňa práv konštatovala v niekoľkých prípadoch aj zásah do práv dieťaťa zo strany školy.

V jednom z preverovaných podnetov dospela kancelária verejnej ochrankyne práv k záveru, že došlo k porušeniu ústavou garantovaného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a takisto k porušeniu práv dieťaťa  podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa tým, že škola, a následne ani školská inšpekcia dostatočne neriešila podozrenie zo šikanovania dieťaťa a podnet zo strany rodiča dostatočne neprešetrila. Dôsledkom toho, že škola vec neprešetrila bolo, že ju neriešila a ani neprijala do budúcnosti žiadne opatrenia potrebné nielen voči agresorom, ale aj na ochranu ostatných žiakov pred šikanovaním a najmä pre výchovu detí. Podávateľ podnetu sa preto obrátil na Štátnu školskú inšpekciu, ktorá jeho sťažnosť odložila s odôvodnením, že vo veci  konajú orgány činné v trestnom konaní. Štátna školská inšpekcia však mala sťažnosť odložiť len v tej časti, ktorá sa týkala prešetrovania trestnoprávnej zodpovednosti, a vo zvyšnej časti, v ktorej podávateľ podnetu namietal postup školy, a to nečinnosť riaditeľky základnej školy pri prešetrovaní šikanovania a neprijatie adekvátnej ochrany jeho dieťaťa, bola Štátna školská inšpekcia povinná sa sťažnosťou zaoberať a preto ju ombudsmanka požiadala aby sa sťažnosťou v uvedenej časti zaoberala.

V druhom prípade došlo k porušeniu práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života, keď škola vo svojom vnútornom poriadku nariadila, že žiaci majú chodiť do školy slušne upravení, v hygienicky správnom, primerane estetickom a k počasiu vhodnom oblečení, pričom zároveň určila u chlapcov ako neprimeranú dĺžku vlasov presahujúcu 10 cm. S poukazom na definíciu práva na súkromie, ktorého účelom je zabrániť štátu nadmerne štandardizovať svojich občanov a zabrániť štátnym orgánom i orgánom územnej samosprávy, aby zasahovali do správania jednotlivca nad nevyhnutnú mieru a neprimerane riadili jeho súkromný život, verejná ochrankyňa práv skonštatovala, že dĺžku vlasov ako aj ďalšie úpravy zovňajšku je nutné považovať za prejav osobnosti každého človeka vrátane dieťaťa, ako aj prejav jeho správania či názoru navonok. Škola môže zasahovať do súkromia svojich žiakov len v rozsahu, ktorý jej dovoľuje školský zákon, či iné právne predpisy, vzťahujúce sa na proces výchovy a vzdelávania žiakov v školách. Stanovenie maximálnej dĺžky vlasov u chlapcov tieto hranice podľa ombudsmanky prekračuje. Okrem toho určovanie maximálnej dĺžky vlasov u žiakov  ̶  chlapcov je zároveň možné považovať za diskriminačný, nakoľko bezdôvodne znevýhodňuje skupinu žiakov z dôvodu pohlavia. Vzhľadom k vyššie uvedenému ombudsmanka dospela k záveru, že zákaz neprimeranej dĺžky vlasov u chlapcov ako pravidlo, nie je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania v základnej škole a preto základnej škole navrhla, aby požiadavku na primeranú dĺžku vlasov u chlapcov z vnútorného poriadku a školského poriadku základnej školy ako neprimeranú natrvalo odstránila, čo základná škola ihneď urobila.

Súvisiace právne predpisy:

Ústava Slovenskej republiky
Dohovor o právach dieťaťa

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka