V sú-vis-los-ti s oča-ká-va-nou voľ-bou kan-di-dá-tov na sud-cov Ústav-né-ho sú-du Slo-ven-skej re-pub-li-ky sa dis-ku-tu-je naj-mä o navr-ho-va-nom zvý-še-ní kvó-ra z jed-no-du-chej väč-ši-ny pos-lan-cov ná-rod-nej ra-dy na väč-ši-nu ab-so-lút-nu a o no-vých kva-li-fi-kač-ných pred-pok-la-doch sud-cov ús-tav-né-ho sú-du, vrá-ta-ne zvý-še-nia po-ža-do-va-né-ho mi-ni-mál-ne-ho ve-ku zo 40 na 45 ro-kov.

Pod-ľa dô-vo-do-vej sprá-vy k návr-hu no-ve-ly ús-ta-vy mož-no navr-ho-va-ným zvý-še-ním kvó-ra pris-pieť k zvý-še-niu le-gi-ti-mi-ty zvo-le-né-ho kan-di-dá-ta na fun-kciu sud-cu Ústav-né-ho sú-du Slo-ven-skej re-pub-li-ky, zá-ro-veň však ide o sta-no-ve-nie ta-kej vý-šky kvó-ra, kto-rá by nep-red-sta-vo-va-la ri-zi-ko nez-vo-le-nia dos-ta-toč-né-ho poč-tu kan-di-dá-tov na fun-kciu sud-cu Ústav-né-ho sú-du Slo-ven-skej re-pub-li-ky, aké by moh-lo nas-tať pri za-ve-de-ní kvó-ra spo-čí-va-jú-ce-ho v pot-re-be do-siah-nu-tia kva-li-fi-ko-va-nej väč-ši-ny.

Sku-pi-na práv-ni-kov, kto-rá návrh no-ve-ly ús-ta-vy pri-po-mien-ko-va-la, za-stá-va ná-zor, že na voľ-bu kan-di-dá-ta na fun-kciu sud-cu ús-tav-né-ho sú-du by mal byť pot-reb-ný súh-las as-poň troj-pä-ti-no-vej väč-ši-ny všet-kých pos-lan-cov. Dô-le-ži-tosť kva-li-fi-ko-va-nej väč-ši-ny od-ôvod-ni-la tým, že vy-tvá-ra pries-tor pre do-ho-du na kan-di-dá-toch na-prieč ce-lým po-li-tic-kým spek-trom a jej pri-ja-tie od-po-ru-či-la aj Be-nát-ska ko-mi-sia v sta-no-vis-ku č. 877/2017 z 13. mar-ca 2017, pod-ľa kto-ré-ho by voľ-ba ús-tav-ných sud-cov kva-li-fi-ko-va-nou väč-ši-nou umož-ni-la od-po-li-ti-zo-va-nie ce-lé-ho pro-ce-su voľ-by sud-cov, pre-to-že dá-va aj opo-zí-cii vý-raz-né pos-ta-ve-nie v pro-ce-se vý-be-ru.

Be-nát-ska ko-mi-sia správ-ne vy-stih-la pod-sta-tu ce-lé-ho prob-lé-mu v tom, že pro-ces voľ-by kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du je v Slo-ven-skej re-pub-li-ke znač-ne spo-li-ti-zo-va-ný. Sú-čas-ná práv-na úp-ra-va umož-ňu-je vlád-nej väč-ši-ne navr-hnúť a nás-led-ne aj zvo-liť kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du pod-ľa vlas-tné-ho uvá-že-nia. Pred-lo-že-ný návrh no-ve-ly ús-ta-vy zvý-še-ním kvó-ra z jed-no-du-chej väč-ši-ny na väč-ši-nu ab-so-lút-nu v tom-to sme-re nič ne-me-ní.

Nao-zaj by voľ-ba kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du kva-li-fi-ko-va-nou väč-ši-nou vied-la k od-po-li-ti-zo-va-niu ce-lé-ho pro-ce-su? Pri za-ve-de-ní troj-pä-ti-no-vej väč-ši-ny by vlád-na väč-ši-na bo-la nú-te-ná po-kú-siť sa dos-pieť k po-li-tic-kej do-ho-de s opo-zí-ciou, resp. jej čas-ťou, na vzá-jom-nej pod-po-re jed-not-li-vých kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du. Od-hliad-nuc od mož-nos-ti, že ro-ko-va-nie o vzá-jom-nej pod-po-re jed-not-li-vých kan-di-dá-toch me-dzi vlád-nou väč-ši-nou a opo-zí-ciou ne-mu-sí vy-ús-tiť do do-ho-dy, t. j. k zvo-le-niu kan-di-dá-tov po-ža-do-va-nou kva-li-fi-ko-va-nou väč-ši-nou v ná-rod-nej ra-de ne-dôj-de a ús-tav-ný súd zos-ta-ne neob-sa-de-ný, čo lo-gic-ky po-ve-die k váž-nej ús-tav-nej a po-li-tic-kej krí-ze, uzat-vá-ra-ním po-li-tic-kých kom-pro-mi-sov me-dzi vlád-ny-mi a opo-zič-ný-mi pos-lan-ca-mi by sa ce-lý pro-ces voľ-by kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du fak-tic-ky eš-te viac spo-li-ti-zo-val.

Od-po-li-ti-zo-va-nie voľ-by kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du, a tým aj od-po-li-ti-zo-va-nie sa-mot-né-ho ús-tav-né-ho sú-du, ne-ve-die cez zvy-šo-va-nie kvó-ra či za-vá-dzanie kva-li-fi-ko-va-nej troj-pä-ti-no-vej väč-ši-ny. Pod-sta-ta ce-lé-ho prob-lé-mu spo-čí-va v tom, že pri voľ-be kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du sa up-red-nos-tňu-jú zá-uj-my po-li-tic-kých strán pred od-bor-nou a mo-rál-nou in-teg-ri-tou jed-not-li-vých kan-di-dá-tov. Ak má mať pred-met-ná no-ve-la ús-ta-vy zmy-sel, za cieľ by si ma-la klásť od-po-li-ti-zo-va-nie voľ-by kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du, čo sa dá do-siah-nuť pre-dov-šet-kým zme-nou me-cha-niz-mu ich voľ-by. Vý-raz-né od-po-li-ti-zo-va-nie voľ-by kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du by sa da-lo do-siah-nuť aj bez no-ve-li-zá-cie ús-ta-vy, a to jed-no-du-chým vy-pus-te-ním pos-lan-cov ná-rod-nej ra-dy a vlá-dy SR z ok-ru-hu sub-jek-tov op-ráv-ne-ných navr-ho-vať kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du v prís-luš-nom zá-ko-ne. Ak kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du vo-lí, resp. sud-cov me-nu-je po-li-tic-ký or-gán, prá-vo navr-ho-vať kan-di-dá-tov by ma-li mať len ne-po-li-tic-ké sub-jek-ty, t. j. práv-nic-ké or-ga-ni-zá-cie a in-šti-tú-cie (or-gá-ny), resp. ich pred-sta-vi-te-lia, a to na zá-kla-de dôs-led-ných a tran-spa-ren-tných vý-be-ro-vých ko-na-ní, nie ka-ma-rát-skych vzťa-hov či lo-biz-mu.

Pod-ľa navr-ho-va-nej no-ve-ly ús-ta-vy za sud-cu ús-tav-né-ho sú-du by mal byť vy-me-no-va-ný ob-čan Slo-ven-skej re-pub-li-ky, kto-rý je vo-li-teľ-ný do Ná-rod-nej ra-dy Slo-ven-skej re-pub-li-ky, do-sia-hol vek 45 ro-kov, je bez-úhon-ný, má vy-so-koš-kol-ské práv-nic-ké vzde-la-nie dru-hé-ho stup-ňa, je v od-bo-re prá-va všeo-bec-ne uz-ná-va-nou osob-nos-ťou, je naj-me-nej 15 ro-kov čin-ný v práv-nic-kom po-vo-la-ní a je-ho do-te-raj-ší ži-vot dá-va zá-ru-ku, že bu-de svo-ju fun-kciu vy-ko-ná-vať riad-ne, čes-tne, ne-zá-vis-le a nes-tran-ne.

Z uve-de-né-ho je zrej-mé, že no-ve-la ús-ta-vy má pri-niesť dve zá-sad-né zme-ny v kva-li-fi-kač-ných pred-pok-la-doch na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du – zvý-še-nie mi-ni-mál-ne-ho ve-ku na 45 ro-kov a zvý-še-nie kva-li-ta-tív-nych po-žia-da-viek na od-bor-nosť a mo-rál-nu in-teg-ri-tu sud-cov ús-tav-né-ho sú-du.

Zvý-še-nie mi-ni-mál-ne-ho ve-ku sud-cu ús-tav-né-ho sú-du v pri-po-mien-ko-vom ko-na-ní na-mie-ta-la sku-pi-na práv-ni-kov, pod-ľa kto-rej ta-ké-to zvý-še-nie ve-ko-vej hra-ni-ce nie je opod-stat-ne-né a ne-bu-de ani prí-nos-né. Pod-ľa ich ná-zo-ru zvý-še-ním tej-to hra-ni-ce bu-de neo-dô-vod-ne-ne za-me-dze-ný prís-tup k fun-kcii sud-cu ús-tav-né-ho sú-du kan-di-dá-tom, kto-rí štu-do-va-li po ro-ku 1989 a moh-li by byť prí-no-som svo-ji-mi ná-zor-mi a skú-se-nos-ťa-mi pri roz-ho-do-va-ní ús-tav-né-ho sú-du.

Zvý-še-nie mi-ni-mál-ne-ho ve-ku sud-cu ús-tav-né-ho sú-du sa nao-zaj ja-ví ako neo-pod-stat-ne-né a hlav-ne neo-dô-vod-ne-né. Vy-šší vek sud-cu ús-tav-né-ho sú-du auto-ma-tic-ky ne-ga-ran-tu-je aj je-ho väč-šie skú-se-nos-ti, me-dzi ve-kom a skú-se-nos-ťa-mi sa-moz-rej-me neexis-tu-je pria-ma úme-ra. Ak sa návr-hom no-ve-ly ús-ta-vy v uve-de-nej čas-ti sku-toč-ne sle-du-je, aby sa na ús-tav-ný súd dos-ta-li „skú-se-nej-ší“ kan-di-dá-ti, a nie iba kan-di-dá-ti „star-ší“, ove-ľa vhod-nej-šie než zvy-šo-vať ve-ko-vú hra-ni-cu pre sud-cov ús-tav-né-ho sú-du je zvý-šiť po-žia-dav-ku na dĺžku ich práv-nej praxe, resp. ich čin-nos-ti v práv-nic-kom po-vo-la-ní, z 15 na 20 ro-kov. Ak zvy-šo-vať mi-ni-mál-nu ve-ko-vú hra-ni-cu, tak pre-čo nie aj sud-com všeo-bec-ných sú-dov, kto-rí čas-to roz-ho-du-jú skut-ko-vo a práv-ne zlo-ži-té spo-ry bez to-ho, aby ma-li dos-ta-toč-né prak-tic-ké skú-se-nos-ti s vý-kla-dom a ap-li-ká-ciou prá-va?

Po-žia-dav-ka, aby sa sud-com ús-tav-né-ho sú-du moh-la stať len všeo-bec-ne uz-ná-va-ná osob-nosť v od-bo-re prá-vo, vy-znie-va tak-mer vzne-še-ne, ale len dov-te-dy, kým sa oboz-ná-mi-me s navr-ho-va-nou le-gál-nou de-fi-ní-ciou toh-to poj-mu, pod-ľa kto-rej, všeo-bec-ne uz-ná-va-nou osob-nos-ťou v od-bo-re prá-vo je ten, kto a) zlo-žil od-bor-nú jus-tič-nú skúš-ku, ad-vo-kát-sku skúš-ku, pro-ku-rá-tor-skú skúš-ku ale-bo no-tár-sku skúš-ku a pra-vi-del-ne vy-ko-ná-va pub-li-kač-nú čin-nosť ale-bo pred-ná-ša-teľ-skú čin-nosť v od-bo-re prá-va, ale-bo b) je ve-dec-kou ale-bo inou vý-znam-nou osob-nos-ťou v od-bo-re prá-va a naj-me-nej 15 ro-kov je čin-ný v práv-nic-kom po-vo-la-ní.

Jus-tič-ná či iná pro-fes-ná skúš-ka, ani pra-vi-del-ná pub-li-kač-ná ale-bo pred-ná-ša-teľ-ská čin-nosť, sa-mé ose-be eš-te z ni-ko-ho osob-nosť v od-bo-re prá-vo neu-ro-bi-li, a už vô-bec nie osob-nosť „všeo-bec-ne uz-ná-va-nú“. To-to kri-té-rium po-ľah-ky spĺňa nes-po-čet-né množ-stvo práv-ni-kov. Ak ná-rod-ná ra-da uve-de-né vy-me-dzenie poj-mu schvá-li, Slo-ven-ská re-pub-li-ka sa ne-po-chyb-ne sta-ne kra-ji-nou s naj-väč-ším poč-tom všeo-bec-ne uz-ná-va-ných osob-nos-tí v od-bo-re prá-vo na sve-te.

Sku-pi-na práv-ni-kov v pri-po-mien-ko-vom ko-na-ní navrh-la, aby po-jem všeo-bec-ne uz-ná-va-ná osob-nosť v od-bo-re prá-vo ne-bol v zá-ko-ne bliž-šie de-fi-no-va-ný, pre-to-že pod-ľa jej ná-zo-ru sna-ha o exak-tnú de-fi-ní-ciu toh-to poj-mu zna-me-ná iba je-ho skres-le-nie a de-for-má-ciu je-ho vý-zna-mu.

Uve-de-ný po-jem, ak má byť sú-čas-ťou práv-ne-ho po-riad-ku, však v zá-ko-ne de-fi-no-va-ný byť mu-sí. Pod-ľa § 3 ods. 6 zá-ko-na č. 400/2015 Z. z. o tvor-be práv-nych pred-pi-sov a o Zbier-ke zá-ko-nov Slo-ven-skej re-pub-li-ky a o zme-ne a dopl-ne-ní niek-to-rých zá-ko-nov v plat-nom zne-ní, ak sa pri tvor-be práv-ne-ho pred-pi-su pou-ží-va po-jem, kto-rý práv-ny po-ria-dok ne-poz-ná, vy-me-dzí sa je-ho pres-ný vý-znam de-fi-ní-ciou; to nep-la-tí, ak ide o po-jem, kto-ré-ho vý-znam je všeo-bec-ne zná-my ale-bo dos-ta-toč-ne zrej-mý vzhľa-dom na je-ho bež-né pou-ží-va-nie.

Po-jem „všeo-bec-ne uz-ná-va-ná osob-nosť v od-bo-re prá-vo“ náš práv-ny po-ria-dok ne-poz-ná a nej-de ani o po-jem, kto-ré-ho vý-znam je všeo-bec-ne zná-my ale-bo dos-ta-toč-ne zrej-mý vzhľa-dom na je-ho bež-né pou-ží-va-nie. Dos-ta-toč-ne jas-ná a zro-zu-mi-teľ-ná le-gál-na de-fi-ní-cia toh-to poj-mu je však v sú-la-de s prin-cí-pom práv-nej is-to-ty ne-vyh-nut-ná aj z dô-vo-du, že má ísť o jed-nu z pod-mie-nok, kto-rých spl-ne-nie sa vy-ža-du-je pri reali-zá-cii zá-klad-né-ho prá-va na prís-tup k vo-le-ným a iným ve-rej-ným fun-kciám za rov-na-kých pod-mie-nok (člá-nok 30 ods. 4 Ústa-vy Slo-ven-skej re-pub-li-ky), kam sa-moz-rej-me pat-rí aj fun-kcia sud-cu ús-tav-né-ho sú-du. Ap-li-ká-ciou poj-mu, kto-rý nie je dos-ta-toč-ne jas-ný a zro-zu-mi-teľ-ný, t. j. je-ho ob-sah nie je vy-me-dze-ný ob-jek-tív-ny-mi kri-té-ria-mi, by pri voľ-be jed-not-li-vých kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du moh-lo do-chá-dzať k po-ru-šo-va-niu toh-to ús-tav-né-ho prá-va.

Kan-di-dá-ti na sud-cu ús-tav-né-ho sú-du by ma-li svo-jím pro-fe-sio-nál-nym pô-so-be-ním pre-ja-vo-vať sku-toč-ný a úp-rim-ný zá-ujem o ús-tav-né prá-vo. Ho-ci Ústa-va Slo-ven-skej re-pub-li-ky expres-sis ver-bis od kan-di-dá-tov špe-cia-li-zá-ciu na ús-tav-né prá-vo ne-vy-ža-du-je, ús-tav-ný súd, ako vy-plý-va už z je-ho náz-vu, je sú-dom špe-cia-li-zo-va-ným. Zdra-vý ro-zum nám ho-vo-rí, že od-bor-nú prá-cu by ma-li ro-biť iba od-bor-ní-ci. Ústav-né prá-vo, na roz-diel od os-tat-ných práv-nych od-vet-ví, nie je za-lo-že-né na práv-nych nor-mách, ale na práv-nych prin-cí-poch, či-že zjed-no-du-še-ne po-ve-da-né, ús-tav-né prá-vo sa ne-ria-di prá-vom „jed-no-du-chým“, ale prá-vom, kto-ré-ho ob-sah je zväč-ša hl-bo-ko uk-ry-tý vo veľ-mi všeo-bec-ne vy-jad-re-ných práv-nych prin-cí-poch a práv-nych dok-trí-nach. Dos-ta-toč-ná orien-tá-cia v ús-tav-nom prá-ve a tiež pri-me-ra-né skú-se-nos-ti s ap-li-ká-ciou a inter-pre-tá-ciou ús-tav-né-ho prá-va v kon-krét-nych prí-pa-doch by ma-li byť pre-to sa-moz-rej-mým (im-pli-cit-ným) kva-li-fi-kač-ným pred-pok-la-dom kaž-dé-ho kan-di-dá-ta na sud-cu ús-tav-né-ho sú-du. Ne-mô-že byť pred-sa vo ve-rej-nom zá-uj-me vy-be-rať ta-kých kan-di-dá-tov, kto-rí si Ústa-vu Slo-ven-skej re-pub-li-ky pr-vý raz pre-čí-ta-jú až v rých-li-ku z Bra-tis-la-vy do Ko-šíc.

Rôz-no-ro-dosť zlo-že-nia sud-cov ús-tav-né-ho sú-du, po-kiaľ ide o ich za-me-ra-nie na jed-not-li-vé práv-ne od-vet-via, je sa-moz-rej-me žia-du-ca a ví-ta-ná. Kan-di-dá-ti mô-žu byť od-bor-ník-mi na ob-čian-ske, tres-tné či me-dzi-ná-rod-né prá-vo, ale ma-li by zá-ro-veň chá-pať a mať skú-se-nos-ti s ús-tav-nop-ráv-ny-mi as-pek-tmi tých-to práv-nych od-vet-ví, nap-rík-lad sú-vi-sia-cich s ochra-nou ľud-ských práv.

Všet-ky za-in-te-re-so-va-né sub-jek-ty, kto-ré sa bu-dú po-die-ľať na no-mi-ná-ciách jed-not-li-vých kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du, ich voľ-be a me-no-va-ní, by ma-li vy-vi-núť maximál-ne úsi-lie, aby sa no-vý-mi sud-ca-mi ús-tav-né-ho sú-du sta-li od-bor-ne, mo-rál-ne a osob-nos-tne vy-spe-lé osob-nos-ti s vý-bor-ným ana-ly-tic-kým mys-le-ním a s mi-mo-riad-ne vy-vi-nu-tým ci-tom pre spra-vod-li-vosť, kto-ré po-su-nú roz-ho-do-va-ciu čin-nosť ús-tav-né-ho sú-du na kva-li-ta-tív-ne vy-ššiu úro-veň. Nap-rík-lad ta-kú, že jed-né-ho dňa bu-dú sud-co-via Ústav-né-ho sú-du Čes-kej re-pub-li-ky pri kon-ci-po-va-ní svo-jich roz-hod-nu-tí opi-so-vať z ju-di-ka-tú-ry svo-jich slo-ven-ských ko-le-gov.P

Autor
JUDr. Martin Buzinger PhD.

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a680-budu-na-ustavnom-sude-kvalitnejsi-sudcovia