Zákon – Trestný zákon 300/2005 | Paragrafy: § 360a
Úvod
Cie-ľom toh-to člán-ku je ob-jas-niť vzá-jom-nú inter-ak-ciu pá-cha-te-ľa a obe-te tres-tné-ho či-nu ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia tak-zva-né-ho ,,stal-kin-gu“, všeo-bec-ne po-va-žo-va-né-ho za špe-ci-fic-kú va-rian-tu ná-si-lia, kto-ré-ho hlav-ným zna-kom je ob-se-sív-ne up-nu-tie sa zná-me-ho ale-bo nez-ná-me-ho pá-cha-te-ľa na ur-či-tú oso-bu, kto-rú nás-led-ne ob-ťa-žu-je a pre-ja-vu-je jej ne-vy-žia-da-nú a nech-ce-nú po-zor-nosť. Stal-king sa po-va-žu-je za re-la-tív-ne mo-der-ný fe-no-mén a ako o ot-vo-re-nom prob-lé-me sa o ňom dis-ku-tu-je pre-dov-šet-kým z hľa-dis-ka kri-mi-no-ló-gie, kri-mi-nál-nej psy-cho-ló-gie a tres-tné-ho prá-va. Stal-king ako so-ciál-no – pa-to-lo-gic-ký jav bol do náš-ho práv-ne-ho po-riad-ku za-kot-ve-ný 1. sep-tem-bra 2011 v po-do-be tres-tné-ho či-nu ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia, ke-dy sa Slo-ven-ská re-pub-li-ka za-ra-di-la me-dzi kra-ji-ny, kde je ne-bez-peč-né pre-nas-le-do-va-nie kri-mi-na-li-zo-va-né a kla-si-fi-ko-va-né ako trest-ný čin. Na-koľ-ko prob-le-ma-ti-ka tres-tné-ho či-nu ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia je veľ-mi roz-siah-la a mož-no ju skú-mať z via-ce-rých as-pek-tov, bliž-šie sa za-me-riam na stal-king, z hľa-dis-ka fo-ren-zno – psy-chia-tric-ké-ho po-su-dzo-va-nia pá-cha-te-ľa a obe-te toh-to tres-tné-ho či-nu.
1. Vy-me-dzenie poj-mu stal-king
Vik-ti-mo-lo-gic-ky je za-ují-ma-vým trest-ný či-nom, trest-ný čin ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia, tzv. stal-king, kto-ré-ho pod-sta-ta spo-čí-va v tom, že dl-ho-do-bo, sys-te-ma-tic-ky a čas-to do-chá-dza k psy-cho-te-ro-ru, kto-ré-ho sa do-púš-ťa zná-my a nez-ná-my pá-cha-teľ. Sku-toč-ným mo-tí-vom pre-nas-le-do-va-nia je vy-hľa-dá-va-nie kon-tak-tu s blíz-kou oso-bou, zís-ka-nie kon-tro-ly nad obe-ťou a v ne-pos-led-nom ra-de aj roz-hod-nu-tie pá-cha-te-ľa zni-čiť bla-ho, te-da psy-chic-ké i te-les-né zdra-vie obe-te.
Me-dzi pr-vých od-bor-ní-kov skú-ma-jú-cich fe-no-mén ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia pat-rí ame-ric-ký fo-renz-ný psy-chiater Park Di-etz, kto-rý nás-led-ne, čo stal-ker spá-chal aten-tát na pre-zi-den-ta Ro-nal-da Rea-ga-na, bol po-ve-re-ný vy-pra-co-va-ním štú-die, kto-rej cie-ľom bo-lo zis-tiť, či v lis-toch ad-re-so-va-ných oso-bám z ve-rej-né-ho ži-vo-ta sa da-jú zis-tiť sig-ná-ly sved-čia-ce pre bu-dú-ce ná-si-lie zo stra-ny pre-nas-le-do-va-te-ľa.
Stal-king je po-va-žo-va-ný za zlo-čin 90. ro-kov 20. sto-ro-čia, pre-to-že v tom-to ob-do-bí fe-no-mé-ny pre-nas-le-do-va-nia na se-ba str-há-va-jú vý-raz-nej-ší zá-ujem od-bor-ní-kov, kto-rý bol vy-vo-la-ný sku-toč-ný-mi prí-pad-mi pre-nas-le-do-va-nia pro-mi-nen-tov, tr-pia-cich ne-vy-žia-da-nou a ob-ťa-žu-jú-cou po-zor-nos-ťou svo-jich ob-di-vo-va-te-ľov.
Po-kiaľ ide o pô-vod an-glic-ké-ho slo-va stal-king, tak v re-či lov-cov zna-me-nal ,,sto-po-va-nie, res-pek-tí-ve sto-po-va-ním uš-tvať lo-ve-nú zver k smr-ti.“ Z poh-ľa-du kri-mi-no-ló-gie je stal-king de-fi-no-va-ný ako úmy-sel-né, svoj-voľ-né pre-nas-le-do-va-nie a ob-ťa-žo-va-nie inej oso-by, kto-rá zni-žu-je kva-li-tu ži-vo-ta a oh-ro-zu-je jej bez-peč-nosť.
Je-ho pria-mym nás-led-kom je zá-važ-né na-ru-še-nie súk-ro-mia, osob-nej slo-bo-dy a ľud-skej dôs-toj-nos-ti obe-te, pri-čom v zá-važ-nej-ších prí-pa-doch mô-že ta-ké-to ne-bez-peč-né pre-nas-le-do-va-nie poš-ko-diť du-šev-né i te-les-né zdra-vie obe-te, či do-kon-ca oh-ro-ziť jej ži-vot.
Pre-nas-le-do-va-nie te-da mô-že-me súhr-nne cha-rak-te-ri-zo-vať ako sús-tav-né a exce-sív-ne ob-ťa-žo-va-nie dru-hej oso-by pre-jav-mi ne-vy-žia-da-nej po-zor-nos-ti, v zá-sa-de buď údaj-ným ale-bo sku-toč-ným ob-di-vom, ale-bo po-ci-ťo-va-ným hne-vom či pom-stou. Mo-ti-vá-cia pá-cha-te-ľa však mô-že byť rôz-na, a to od reak-cie na od-miet-nu-tie až po fi-nanč-ný zisk. Pre-nas-le-do-va-nie sa vy-sky-tu-je me-dzi oso-ba-mi, kto-ré ma-jú ale-bo ma-li sku-toč-né vzťa-hy ( in-tím-ny, pra-cov-ný, su-sed-ský ), ale tiež me-dzi oso-ba-mi, kto-ré sa nik-dy nes-tret-li ( pre-nas-le-do-va-nie ce-leb-rít, po-li-ti-kov ).(1)
2. Ty-pic-ké spô-so-by sprá-va-nia sa pre-nas-le-do-va-te-ľov
Sprá-va-nie stal-ke-rov je po ja-vo-vej strán-ke znač-ne roz-ma-ni-té. Pre-nas-le-do-va-teľ mô-že pou-ží-vať ile-gál-ne pros-tried-ky ( nap-rík-lad ni-če-nie cu-dzích ve-cí, oho-vá-ra-nie, pod-vo-dy ), ale tiež zá-kon-né a všeo-bec-ne neš-kod-né pos-tu-py ( po-sie-la-nie lis-tov ale-bo dar-če-kov, te-le-fo-no-va-nie a pod. ). Jed-not-li-vé ak-ti-vi-ty sa-my o se-be eš-te ne-zak-la-da-jú ne-bez-peč-né pre-nas-le-do-va-nie, pre-to-že dô-le-ži-tá je cel-ko-vá sklad-ba a naj-mä re-ťa-ze-nie tých-to ak-ti-vít.
Po-kus o kon-takt pros-tred-níc-tvom ko-mu-ni-kač-ných pros-tried-kov
Sú-čas-ný ži-vot-ný št-ýl vy-tvá-ra pre pre-nas-le-do-va-te-ľov veľ-mi vhod-né pod-mien-ky, na-koľ-ko ko-mu-ni-kač-né pros-tried-ky pos-ky-tu-jú cel-kom ne-ná-roč-né a jed-no-du-ché mož-nos-ti pre ob-ťa-žo-va-nie vy-hliad-nu-tej obe-te. Pre-nas-le-do-va-teľ ju mô-že dep-tať sys-te-ma-tic-ky a bez veľ-kých in-ves-tí-cii. Zo všeo-bec-né-ho úsud-ku je pri-tom zrej-mé, že množ-stvo te-le-fo-ná-tov ale-bo iných kon-tak-tov bez pat-rič-né-ho vec-né-ho dô-vo-du a bez vy-žia-da-nia, do-kon-ca pro-ti vô-li obe-te, prek-ra-ču-je únos-nú hra-ni-cu. K ra-fi-no-va-nej-ším spô-so-bom sprá-va-nia sa pá-cha-te-ľa pat-rí umies-tňo-va-nie pí-som-ných od-ka-zov na pra-cov-ný stôl obe-te, za stie-ra-če au-ta, či do-kon-ca pria-mo do jej vo-zid-la. Do tej-to sku-pi-ny be-ha-vio-rál-nych ak-ti-vít pat-rí rov-na-ko aj za-sie-la-nie rôz-nych ve-cí ale-bo me-nej sym-bo-lic-kých pred-me-tov, prí-pad-ne ich za-ne-chá-va-nie v blíz-kos-ti obe-te. Po-ku-sy o kon-takt spra-vid-la za-hŕňa-jú aj za-stra-šo-va-nie a vy-hráž-ky, no ich ob-sa-hom mô-žu byť do-kon-ca aj neut-rál-ne od-ka-zy, či slo-vá pl-né lás-ky a ob-di-vu.
Vy-hľa-dá-va-nie fy-zic-kej blíz-kos-ti obe-te, slie-de-nie
Po-zo-ro-va-nie či strá-že-nie byd-lis-ka obe-te, pos-tá-va-nie pred mies-tom jej pra-co-vis-ka ale-bo de-monštra-tív-na prí-tom-nosť na mies-tach, kde obeť trá-vi svoj voľ-ný čas sú ty-pic-ký-mi pre-jav-mi pre-nas-le-do-va-te-ľov.
Oso-čo-va-nie, de-val-vá-cia, nát-lak a psy-chic-ké dep-ta-nie
Až v po-lo-vi-ci prí-pa-dov pre-nas-le-do-va-nia sa pá-cha-teľ uchy-ľu-je k oso-čo-va-niu a lži-vým ob-vi-ne-niam. Cel-kom bež-né je nap-rík-lad zve-rej-ne-nie te-le-fón-ne-ho čís-la obe-te s tým, že pos-ky-tu-je sexuál-ne služ-by cez te-le-fón ale-bo po-da-nie fa-loš-né-ho in-ze-rá-tu do ľu-bo-voľ-nej in-zer-cie. Do tej-to sku-pi-ny spa-da-jú tiež všet-ky ak-ti-vi-ty pre-nas-le-do-va-te-ľa, kto-rý-mi chce dos-tať obeť pod tlak. Mô-že ísť o poš-ko-dzo-va-nie jej ma-jet-ku ( pre-pich-nu-tie pneu-ma-tík u vo-zid-la, us-klad-ne-nie od-pa-du na jej po-zem-ku), vnik-nu-tie do jej súk-ro-mia za úče-lom od-cu-dzenia ur-či-tých sym-bo-lic-kých ve-cí ( fo-tog-ra-fie, osob-né fo-tog-ra-fie, spod-né prád-lo ). Zvláš-tne sú nap-rík-lad aj úto-ky vo-či do-má-cim zvie-ra-tám.
Po-ku-sy o kon-takt pros-tred-níc-tvom tre-tej oso-by
Ten-to št-ýl je ozna-čo-va-ný ako ,,stal-king by proxy“ a re-gis-tru-je-me ho asi v tre-ti-ne prí-pa-dov pre-nas-le-do-va-nia. Pá-cha-teľ pres-ved-či-vo zma-ni-pu-lu-je svo-je oko-lie a nie-ke-dy aj oko-lie obe-te. Pres-ved-čí ju nap-rík-lad o tom, že obe-ťou pre-nas-le-do-va-nia je vlas-tne on sám. Oko-lie nás-led-ne zor-ga-ni-zu-je vzá-jom-ne stret-nu-tie, do-ho-vá-ra obe-ti, aby bo-la ro-zum-ná ale-bo in-for-mu-je pre-nas-le-do-va-te-ľa o zá-me-roch sku-toč-nej obe-te.
Fy-zic-ké ná-si-lie
Me-dzi od-bor-ník-mi pa-nu-jú rôz-ne ná-zo-ry na to, čo všet-ko mô-že-me pod fy-zic-ké ná-si-lie pri stal-kin-gu za-hr-núť. Via-ce-rí od-bor-ní-ci na fy-zic-ké ná-si-lie po-va-žu-jú za stal-king už vy-tr-va-lé bú-še-nie ale-bo ko-pa-nie do dve-rí, iní pra-cu-jú s prís-nej-ším vy-me-dze-ním a za fy-zic-ké ná-si-lie po-va-žu-jú, naj-mä na-pá-da-nie osôb a sexuál-ne ata-ky, vrá-ta-ne zná-sil-ne-nia. Ná-sil-nos-ti v po-do-be fy-zic-kých úto-kov po-sú-va-jú stal-king tak-mer vždy z ka-te-gó-rie ľah-ších prí-pa-dov až do zá-važ-nej-ších káuz. Ra-ny, ko-pan-ce a úde-ry sú ob-vyk-le vní-ma-né ako sig-nál zvý-še-né-ho oh-ro-ze-nia obe-te. K zá-važ-né-mu fy-zic-ké-mu úto-ku po-mo-cou zbra-ne ale-bo škr-te-ním mô-že dôjsť náh-le aj v si-tuáciách, ke-dy sa obe-ti pred-tým da-ri-lo vy-hý-bať sa stret-nu-tiu so svo-jím pre-nas-le-do-va-te-ľom. Pre-nas-le-do-va-teľ oh-ro-zu-je svo-ju obeť aj vy-uži-tím mo-to-ro-vé-ho vo-zid-la.
Zvláš-tnos-ťou extrém-ne-ho fy-zic-ké-ho ná-si-lia je je-ho pred-chá-dza-jú-ce oh-lá-se-nie, kto-ré spo-čí-va v tom, že pre-nas-le-do-va-teľ sa uchy-ľu-je k tzv. aví-zu, čo zna-me-ná, že to čo chce spra-viť, pred-tým ozná-mi svo-jej obe-ti. Avi-zu-je aj naj-ťaž-šie zlo-či-ny, ako vraž-du a cel-kom ot-vo-re-ne ozná-mi, ke-dy ju us-ku-toč-ní a akým spô-so-bom ju vy-ko-ná.
Cy-ber-stal-king
Cy-ber-stal-king pred-sta-vu-je zvláš-tnu po-do-bu stal-kin-gu. Ten-to po-jem po pr-výk-rát pou-žil Deir-men-jian a cha-rak-te-ri-zo-val ho ako stal-king v ky-ber-ne-tic-kom pries-to-re, te-da pre-nas-le-do-va-nie pros-tred-níc-tvom inter-ne-tu. Ku ky-ber-stal-kin-gu pat-rí naj-mä:
· za-sie-la-nie ob-ťa-žu-jú-cich e-mai-lov
· ne-ga-tív-ne sprá-vy o obe-ti v rôz-nych chat- roo-moch
· ne-vy-žia-da-né pre-zen-tá-cie obe-te na rôz-nych mies-tach v inter-ne-to-vom pries-to-re
· vy-hrá-ža-nie sa pros-tred-níc-tvom inter-ne-tu, elek-tro-nic-ká sa-bo-táž ( za-ví-ro-va-nie po-čí-ta-ča, slie-de-nie v po-čí-ta-či obe-te, od-cu-dzo-va-nie elek-tro-nic-kých dát a pod. )
Inter-net pos-ky-tu-je sku-toč-ne roz-siah-le mož-nos-ti pre stal-ke-rov, ako ano-nym-ne, dl-ho-do-bo a sys-te-ma-tic-ky dep-tať vy-hliad-nu-tú obeť. Pá-cha-teľ-mi sú po-väč-ši-ne mu-ži, no v ro-ly obe-te vy-stu-pu-jú pre-dov-šet-kým že-ny. Aj u cy-ber-stal-kin-gu je vy-ššia prav-de-po-dob-nosť, že pre-nas-le-do-va-teľ a je-ho obeť sa poz-na-jú z reál-ne-ho sve-ta a ma-li pred-tým bliž-ší ale-bo in-tím-ny vzťah. Na dru-hej stra-ne je at-rak-tív-ny pre šir-šiu šká-lu pre-nas-le-do-va-te-ľov, pre-to-že je ľah-ko dos-tup-ný. Bez veľ-kých nák-la-dov a in-ves-tí-cii umož-ňu-je sús-tav-ne te-ro-ri-zo-vať obeť, a to aj na veľ-kú vzdia-le-nosť.
3. Dru-hy stal-kin-gu
Pre-nas-le-do-va-nie je dnes vní-ma-né ako za-stre-šu-jú-ci po-jem, kto-rý za-hŕňa rôz-ne dru-hy ale-bo ty-py toh-to kom-plexné-ho ja-vu. Nás-led-ne pos-kyt-ne-me je-ho roz-čle-ne-nie do nie-koľ-kých preh-ľad-ných va-riant.
Väč-ši-na od-bor-ní-kov v pr-vom kro-ku di-fe-ren-cu-je pre-nas-le-do-va-nie na:
· pre-nas-le-do-va-nie blíz-kych osôb
· pre-nas-le-do-va-nie cu-dzích osôb
Stal-king, kto-rý sa od-oh-rá-va v rám-ci exis-tu-jú-ce-ho či ukon-če-né-ho par-tner-ské-ho vzťa-hu, ale-bo mi-mo ne-ho, mô-že byť pá-cha-ný v rôz-nej in-ten-zi-te. Pre-nas-le-do-va-te-lia sa usi-lu-jú o za-cho-va-nie mo-ci a kon-tro-ly nad obe-ťou. Keď sa im ne-po-da-rí zís-kať obeť späť do svoj-ho vlas-tníc-tva, stra-te-né-ho par-tne-ra zá-mer-ne te-ro-ri-zu-jú, aby mu ži-vot, čo naj-viac znep-rí-jem-ni-li. Ak sa však pre-nas-le-do-va-teľ za-mie-ra na cu-dziu oso-bu, nej-de mu ani tak o ňu, pre-to-že ju vlas-tne z pria-me-ho kon-tak-tu ani ne-poz-ná. Mo-tí-vom je skôr pred-sta-va, kto-rú si pre-nas-le-do-va-teľ vo svo-jej mys-li vy-tvo-ril. Mô-že sa nap-rík-lad up-núť na oso-bu z pra-co-vis-ka ale-bo byd-lis-ka, ale aj na úpl-ne cu-dzie oso-by zná-me skôr z mé-dií.
Ďal-ším kri-té-riom di-fe-ren-co-va-nia rôz-nych po-dôb stal-kin-gu je je-ho zá-važ-nosť a in-ten-zi-ta. Va-rian-ty in-ten-zi-ty sia-ha-jú od pros-té-ho ob-ťa-žo-va-nia, cez opa-ko-va-né na-ru-šo-va-nie osob-nej sfé-ry obe-te až k ne-bez-peč-né-mu pre-nas-le-do-va-niu, kto-ré za-hŕňa oh-ro-zo-va-nie zdra-via a ži-vo-ta obe-te.
R. Löbmann roz-de-ľu-je stal-king pod-ľa je-ho in-ten-zi-ty do dvoch kom-plexov:
· mier-ny ale-bo ľah-ký, ozna-čo-va-ný ako ob-ťa-žo-va-nie
· ťaž-ký, ag-re-sív-ny, ozna-čo-va-ný ako ne-bez-peč-né pre-nas-le-do-va-nie
Za-tiaľ, čo pr-vá uve-de-ná for-ma pred-sta-vu-je ne-vy-žia-da-ne po-ku-sy o kon-takt pros-tred-níc-tvom ko-reš-pon-den-cie, te-le-fo-no-va-nia, sle-do-va-nia, dru-há sa pre-ja-vu-je hru-bým oso-čo-va-ním a vy-hrá-ža-ním obe-ti, vrá-ta-ne ni-če-nia jej ma-jet-ku a úto-kov na jej zdra-vie. K mier-ne-mu stal-kin-gu sa čas-to uchy-ľu-jú že-ny. Ťaž-ký stal-king ma-jú na sve-do-mí vý-hrad-ne mu-ži. Ty-pic-ké pre-nas-le-do-va-nie tr-vá prib-liž-ne dvad-sať-päť až dvad-sať-šesť me-sia-cov, ale zná-me sú tiež prí-pa-dy, ke-dy pre-nas-le-do-va-nie tr-va-lo až de-sať ro-kov.
Ďal-šie štú-die sa za-obe-ra-jú pre-nas-le-do-va-ním pod-ľa ty-pu vzťa-hu, kto-rý me-dzi stal-ke-rom a je-ho obe-ťou exis-to-val ale-bo stá-le exis-tu-je. Pod-ľa em-pi-ric-kých zis-te-ní sa pre-nas-le-do-va-nie ob-ja-vu-je naj-čas-tej-šie u tých-to ty-pov vzťa-hov:
· osob-né vzťa-hy ( mi-le-nec-ké a par-tner-ské vzťa-hy, ale tiež vzťa-hy su-sed-ské )
· pra-cov-né vzťa-hy ( bliž-šie sa roz-li-šu-je za-mes-tna-nec-ký po-mer a pro-fe-sij-ný vzťah, nap-rík-lad bý-va-lý zá-kaz-ník ale-bo klient ako pre-nas-le-do-va-teľ )
· me-diál-ne spros-tred-ko-va-né vzťa-hy ( pre-nas-le-do-va-nie me-diál-ne zná-mych osob-nos-tí )
Na otáz-ku, pre-čo sa v tých-to vzťa-hoch vô-bec ob-ja-vu-je fe-no-mén pre-nas-le-do-va-nia, od-po-ve-da-jú vý-sku-my za-me-ra-né na mo-ti-vá-ciu pá-cha-te-ľa. Pod-ľa Mulle-na mô-že-me u pre-nas-le-do-va-te-ľa iden-ti-fi-ko-vať päť hlav-ných mo-ti-vač-ných vzor-cov:
· reak-cia na od-miet-nu-tie
· hľa-da-nie in-ti-mi-ty a blíz-kos-ti za kaž-dú ce-nu
· ven-ti-lo-va-nie hos-ti-li-ty a ne-ná-vis-ti
· pre-nas-le-do-va-nie z ne-dos-tat-ku kom-pe-ten-cie rie-šiť vznik-nu-tú si-tuáciu inak
· pre-nas-le-do-va-nie ako dôs-le-dok pre-dá-tor-skej ( útoč-nej ) ag-re-si-vi-ty
K po-dob-né-mu trie-de-niu dos-pel aj Fie-dler, kto-rý roz-li-šu-je nas-le-du-jú-ce mo-ti-vač-né vzor-ce ale-bo kon-text stal-kin-gu:
· zno-vuob-no-ve-nie bý-va-lé-ho vzťa-hu
· pria-nie ale-bo túž-ba po in-tím-nom vzťa-hu
· ne-dos-ta-toč-ná so-ciál-na schop-nosť
· ne-mi-losť a zlo-ba vo-či obe-ti
· sexuál-ne mo-ti-vo-va-ný stal-king
Uve-de-né mo-ti-vač-né vzor-ce ma-jú vý-znam naj-mä pri za-ob-chá-dza-ní so stal-ke-rom. Nap-rík-lad pá-cha-te-lia, kto-rí za kaž-dú ce-nu hľa-da-jú in-ti-mi-tu a blíz-kosť bý-va-jú čas-to du-šev-ne na-ru-še-ní. Niek-to-rí sú mo-ti-vo-va-ní pria-mo ob-se-sív-nym pria-ním nad-via-zať vzťah s vy-hliad-nu-tou obe-ťou, iní sú za-sa v kon-texte svo-jej na-ru-še-nej osob-nos-ti hl-bo-ko pres-ved-če-ní, že stal-king po-ve-die k ich ús-pe-chu. Niek-to-rí je-din-ci z tej-to ka-te-gó-rie tr-pia aj váž-ny-mi du-šev-ný-mi po-ru-cha-mi psy-cho-tic-ké-ho rá-zu. Práv-ne opat-re-nia sú však vo-či nim má-lo účin-né, res-pek-tí-ve neú-čin-né. Na-mies-to po-li-caj-nej inter-ven-cie je na mies-te včas-ná spolu-prá-ca s psy-chia-trom.
4. Pá-cha-te-lia stal-kin-gu
V rám-ci Slo-ven-skej re-pub-li-ky sa tak-mer nes-tre-tá-va-me s vý-sku-ma-mi pre-nas-le-do-va-nia, res-pek-tí-ve slie-de-nia, no v za-hra-ni-čí je to prá-ve nao-pak. Už od za-čiat-ku de-väť-de-sia-tich ro-kov sa ob-ja-vu-jú em-pi-ric-ké štú-die, kto-ré po-pi-su-jú a vy-svet-ľu-jú rôz-ne as-pek-ty toh-to ce-los-po-lo-čen-ské-ho prob-lé-mu.
Prá-ve skú-ma-nie pá-cha-te-ľov pat-rí me-dzi naj-frek-ven-to-va-nej-šie zá-uj-my od-bor-ní-kov z via-ce-rých ob-las-tí. Rôz-ne psy-cho-lo-gic-ké štú-die sa sna-žia za-chy-tiť, kto-ré po-va-ho-vé vlas-tnos-ti sú pre pá-cha-te-ľa ty-pic-ké, tak-že ich mô-že-me chá-pať, aj ako osob-nos-tné po-za-die, kto-ré uľah-ču-je vznik ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia. Po me-to-do-lo-gic-kej strán-ke si väč-ši-na štú-dii za-cho-vá-va svoj kla-sic-ký di-zajn. Sku-pi-na pre-nas-le-do-va-te-ľov je pod-ro-be-ná via-ce-rým psy-cho-lo-gic-kým tes-tom, hľa-da-jú sa spo-loč-né cha-rak-te-ris-ti-ky a vý-sled-ky sú zvy-čaj-ne po-rov-ná-va-né s kon-trol-nou sku-pi-nou.
Za-tiaľ naj-zná-mej-šiu ty-po-ló-giu pre-nas-le-do-va-te-ľov vy-pra-co-val Boon a She-ri-dan, kto-rí vy-chá-dza-li z de-tail-nej ana-lý-zy 124 prí-pa-dov pre-nas-le-do-va-nia. Ok-rem to-ho v nej oba-ja auto-ri zu-žit-ko-va-li svo-je bo-ha-té skú-se-nos-ti so stal-kin-gom. Nás-led-ne uvá-dzam as-poň struč-nú cha-rak-te-ris-ti-ku jed-not-li-vých ty-pov pre-nas-le-do-va-te-ľov, kto-rú dopĺňam o od-po-rú-ča-né pos-tu-py a rie-še-nia.
Pre-nas-le-do-va-nie ex- par-tne-rom, tzv. do-mes-tic stal-ker
Až 50 % všet-kých prí-pa-dov za-hŕňa prá-ve pre-nas-le-do-va-nie ex- par-tne-rom. V prie-me-re sú bý-va-lí par-tne-ri ná-sil-nej-ší než nez-ná-mi pre-nas-le-do-va-te-lia, ale-bo stal-ke-ri, kto-rí obeť sí-ce poz-na-jú, ale ne-ma-li s ňou žiad-ny in-tím-ny vzťah. Za-tiaľ sa zdá, že jed-ným z naj-pev-nej-ších pre-di-ká-to-rov ná-si-lia je väz-ba pre-nas-le-do-va-te-ľa na pred-chá-dza-jú-ce do-má-ce ná-si-lie. Mo-ti-vá-cia k pre-nas-le-do-va-niu vy-plý-va už zo skor-šie-ho vzťa-hu. Pre-nas-le-do-va-teľ sa cí-ti ako od-vr-hnu-tý par-tner a vo svo-jom pre-ží-va-ní je pri-pú-ta-ný k mi-nu-los-ti. Do-mi-nu-jú u ne-ho po-ci-ty ne-ná-vis-ti a ne-pria-teľ-stva vo-či obe-ti. Ťaž-ko zná-ša ús-pe-chy obe-te po roz-cho-de s ňou. Prá-ve tou-to emo-cio-nál-nos-ťou a orien-tá-ciou na mi-nu-losť sa di-amet-rál-ne od-li-šu-je od tzv. sa-dis-tic-ké-ho stal-ke-ra, kto-rý je orien-to-va-ný na prí-tom-nosť a je-ho ná-si-lie je chlad-né a kal-ku-lo-va-né.(2)
V reak-cii na tie-to poz-nat-ky sa prob-le-ma-ti-ka pre-nas-le-do-va-nia bý-va-lým par-tne-rom vy-čle-ňu-je ako špe-ci-fic-ký prob-lém, kto-rý vy-ža-du-je špe-ci-fic-ké prís-tu-py pre ana-lý-zu a po-sú-de-nie kon-krét-ne-ho prí-pa-du. U ex- par-tner stal-kin-gu je ne-vyh-nut-né po-su-dzo-vať vznik, vý-voj a naj-mä spô-sob ukon-če-nia kon-krét-ne-ho vzťa-hu. Niek-to-ré obe-te sa vy-hý-ba-jú pria-mej ko-mu-ni-ká-cii o ukon-če-ní vzťa-hu, nap-rík-lad poš-lú len sms sprá-vu, od-sťa-hu-jú sa bez je-di-né-ho slo-va ale-bo vo-lia zdan-li-vo šetr-né spô-so-by ukon-če-nia vzťa-hu, kto-ré bu-dú-ci stal-ker vní-ma skôr ako ná-dej. Jed-noz-nač-né, tran-spa-ren-tné a ko-rek-tné spô-so-by ukon-če-nia vzťa-hu zo stra-ny bu-dú-cej obe-te umož-ňu-jú a pod-mie-ňu-jú zá-ver, že sa jed-ná o ex- par-tner stal-king, kto-rý mô-že-me pod-ľa in-ten-zi-ty a dĺžky tr-va-nia even-tuál-ne stí-hať prá-ve ako trest-ný čin ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia.[3]
Pre-nas-le-do-va-nie pob-láz-ne-ným (ne-kom-pe-ten-tným) ob-di-vo-va-te-ľom, tzv. in-fa-tuation ha-ras-sment
Vý-skyt toh-to ja-vu sa po-hy-bu-je zhru-ba oko-lo 18 %. Pod-ľa ve-ku sa roz-li-šu-je mla-dý ob-di-vo-va-teľ a ob-di-vo-va-teľ stred-né-ho ve-ku. Po ja-vo-vej strán-ke je ter-čom pre-nas-le-do-va-nia skôr idol ako obeť. Idol je stre-do-bo-dom pre-ží-va-nia pá-cha-te-ľa, pre-to-že do-mi-nu-je v je-ho fan-tá-zii. Pre-nas-le-do-va-teľ sa sí-ce usi-lu-je o kon-tak-ty s ido-lom, no nie je u ne-ho za-zna-me-na-né zvý-še-né ri-zi-ko fy-zic-kej ag-re-sie. V prí-pa-de mla-dé-ho ob-di-vo-va-te-ľa sa od-po-rú-ča psy-cho-lo-gic-ké po-ra-den-stvo a psy-cho-lo-gic-ká inter-ven-cia, kto-rá za-hŕňa pos-tup-né a opatr-né kro-ky, kto-ré by vied-li k zme-ne je-ho kog-ni-tív-nej per-spek-tí-vy. U ob-di-vo-va-te-ľov stred-né-ho ve-ku sa v zá-sa-de up-lat-ňu-je rov-na-ký pos-tup, kto-rý je zá-ro-veň dopl-ne-ný o pre-ru-še-nie akých-koľ-vek fy-zic-kých kon-tak-tov s obe-ťou.
Pre-nas-le-do-va-nie ,, pob-láz-ne-ným cti-te-ľom “ pred-sta-vu-je mäk-ší va-riant ja-vu, kto-rý má po-do-bu ob-ťa-žo-va-nia kvô-li údaj-nej za-mi-lo-va-nos-ti. Terč zá-uj-mu je skôr ob-jek-tom lás-ky, než oh-ro-ze-nou obe-ťou. Stal-ker ne-má v plá-ne vy-vo-le-nej oso-be ško-diť a ub-li-žo-vať jej, na-koľ-ko je-ho sprá-va-nie za-hŕňa pr-vky ado-ro-va-nia, ob-di-vu a mi-los-tné-ho pob-láz-ne-nia. Nej-de o kon-tro-lu, pom-stu či sa-dis-tic-kú túž-bu po ab-so-lút-nom ov-lád-nu-tí obe-te. Pob-láz-ne-ný cti-teľ je orien-to-va-ný na bu-dúc-nosť, tú-ži po ro-man-tic-kom vzťa-hu s vy-hliad-nu-tou obe-ťou. V je-ho pre-ží-va-ní do-mi-nu-je idea-li-zo-va-ný ob-raz, pre-to-že mi-lo-va-ná by-tosť je u ne-ho vša-de prí-tom-ná.
Fixova-ný pre-nas-le-do-va-teľ s psy-chic-ký-mi po-ru-cha-mi
Pod-ľa ne-bez-peč-nos-ti sa roz-li-šu-jú dva pod-ty-py fixova-ných pre-nas-le-do-va-te-ľov, a to me-nej ne-bez-peč-ný fixova-ný pre-nas-le-do-va-teľ a fixova-ný pre-nas-le-do-va-teľ so zvý-še-nou ne-bez-peč-nos-ťou. Me-nej ne-bez-peč-ný fixova-ný pre-nas-le-do-va-teľ sa za-me-ria-va na že-ny, s kto-rý-mi pri-chá-dza do kon-tak-tu, nap-rík-lad ko-le-gy-ne ale-bo klien-tky. Tr-pí po-ru-chou osob-nos-ti a psy-cho-pa-tie. Ži-je v ilu-zór-nej pred-sta-ve o reál-nos-ti ideál-ne-ho vzťa-hu a má po-cit, že obeť si pra-je kon-takt s ním. Kon-takt s reali-tou je však za-cho-va-ný. Iba zried-ka-ke-dy sa uchy-ľu-je k sil-ným hroz-bám, ale vy-ni-ká skôr schop-nos-ťou ma-ni-pu-lá-cie. Aj v tom-to prí-pa-de sa od-po-rú-ča ab-so-lút-ne pre-ru-še-nie kon-tak-tu me-dzi pre-nas-le-do-va-te-ľom a obe-ťou.
Dru-hým pod-ty-pom je fixova-ný pre-nas-le-do-va-teľ so zvý-še-nou ne-bez-peč-nos-ťou, kto-rý sa vy-zna-ču-je zá-važ-nej-ším stup-ňom psy-chic-ké-ho na-ru-še-nia (nap-rík-lad bor-derli-ne či epi-zo-dic-ká schi-zof-ré-nia). Je viac než prav-de-po-dob-né, že pre svo-je prob-le-ma-tic-ké sprá-va-nie už bol v sta-ros-tli-vos-ti psy-chia-tric-ké-ho za-ria-de-nia. V je-ho anam-né-ze sa vy-sky-tu-jú sexuál-ne ná-pad-nos-ti i ag-re-sív-ne pre-ja-vy. Obeť bom-bar-du-je po-kus-mi o kon-takt a vo svo-jom sprá-va-ní je ne-vys-py-ta-teľ-ný. Ob-ja-vu-je sa v nep-ra-vi-del-ných ča-so-vých inter-va-loch na rôz-nych mies-tach. Ty-pic-ký-mi obe-ťa-mi sú že-ny, ale aj mu-ži, kto-rí ma-jú vy-šší so-ciál-ny sta-tus, ako ce-leb-ri-ty, prí-pad-ne vý-znam-né a at-rak-tív-ne oso-by v ur-či-tom lo-kál-nom pros-tre-dí .
Sa-dis-tic-ký pre-nas-le-do-va-teľ
Do-mi-nan-tným zna-kom sa-dis-tic-ké-ho pre-nas-le-do-va-te-ľa je kon-tro-lo-vať ži-vo-te obe-te, ná-pad-ný je sklon k es-ka-lá-cii jej kon-tro-ly a za-stra-šo-va-nie, pri-čom pá-cha-teľ pos-tu-pu-je s ná-pad-nou ci-to-vou chlad-nos-ťou. Pá-cha-teľ vní-ma do-kon-ca aj svo-je oko-lie ako psy-cho-pa-tic-ké osob-nos-ti. Vo-či obe-ti sa strie-da-jú pre-ja-vy ná-sil-nos-ti a lás-ka-vos-ti a obeť tak strá-ca schop-nosť orien-to-vať sa. Ty-pic-ké sú vý-ro-ky ako ,, zo-mrie-me spo-lu “.
Ta-kú-to obeť je ne-vyh-nut-né ih-neď izo-lo-vať od pre-nas-le-do-va-te-ľa, do-kon-ca je nut-né uta-jiť jej po-byt, pre-to-že pá-cha-teľ má ten-den-ciu ju opä-tov-ne vy-hľa-dať a zís-kať nad ňou úpl-nú kon-tro-lu. Sa-dis-tic-ký pre-nas-le-do-va-teľ sa vy-zna-ču-je ob-rat-nos-ťou v ko-mu-ni-ká-cii, vy-ni-ká v ma-ni-pu-lá-cii a u ve-rej-nos-ti na pr-vý poh-ľad vzbu-dzu-je dob-rý do-jem. V sku-toč-nos-ti je však ego-cen-tric-ký, fa-loš-ný, aro-gant-ný a povrch-ný. Má níz-ku emo-cio-na-li-tu, pre-to-že ne-poz-ná vý-čit-ky a ani po-cit vi-ny. Je-ho sprá-va-nie je pa-ra-zi-tu-jú-ce a ne-zod-po-ved-né. Pá-cha-teľ-mi sú väč-ši-nou mu-ži, v ro-ly obe-te sa mô-žu vy-sky-to-vať obe poh-la-via. Ob-se-sia stal-ke-ra pri-tom kon-ti-nuál-ne na-ras-tá, pre-to-že mu ide o maximál-nu kon-tro-lu nad obe-ťou. Stal-ker si väč-ši-nou vy-hľa-dá-va po-zi-tív-ne la-de-nú, pria-teľ-skú, ve-se-lú a v ži-vo-te ús-peš-nú oso-bu. Z je-ho poh-ľa-du ta-ká-to oso-ba u ne-ho spĺňa všet-ky kri-té-riá, aby ju zni-čil. Pre-nas-le-do-va-ná oso-ba sa so stal-ke-rom poz-ná len povr-chne, nap-rík-lad bý-va-jú ved-ľa se-ba ale-bo ma-jú iba pra-cov-ný kon-takt.
V po-čia-toč-nej fá-ze sa stal-ker pre-zen-tu-je ako pria-teľ-ský člo-vek, ale je-ho ak-ti-vi-ty nás-led-ne sme-ru-jú k ne-ga-tív-nym cie-ľom, a to obeť zne-po-ko-jiť ale-bo ju zba-viť ži-vot-nej ener-gie. Sa-dis-tic-ký pre-nas-le-do-va-teľ vo-lí spo-čiat-ku sub-til-né me-tó-dy a dá-va sig-ná-ly, ,,že je tu“. Obe-ti za-ne-chá-va od-ka-zy nap-rík-lad v uzam-knu-tom aute ale-bo na pra-cov-nom sto-le. Ino-ke-dy naj-skôr poš-ko-dí jej vo-zid-lo a nás-led-ne jej navr-hne, že ho op-ra-ví. Cie-ľom je-ho ak-ti-vít je obeť psy-chic-ky os-la-biť a de-monštro-vať nad ňou svo-ju moc. Vy-uží-va aj ro-di-nu obe-te a jej pria-te-ľov. V roz-vi-nu-tej fá-ze pre-nas-le-do-va-nia sa obe-ti vy-hrá-ža. Ďal-ším ty-pic-kým zna-kom je ob-do-bie zdan-li-vé-ho po-ko-ja, ke-dy stal-ker skon-čí a po-tom zno-va za-čne.
Rie-še-nie prí-pa-dov u sa-dis-tic-ké-ho pre-nas-le-do-va-te-ľa je veľ-mi ná-roč-né. Kon-fron-tá-cia s ním ne-ve-die k žiad-nej zme-ne sprá-va-nia. Zvy-čaj-ne pos-tu-pu-je veľ-mi chyt-ro a sna-ží sa mi-ni-ma-li-zo-vať ri-zi-ko tres-tné-ho stí-ha-nia, pre-to-že sa do-kon-ca vy-zná aj v súd-nic-tve, a tým do-ka-zu-je, že na ne-ho nik-to ne-má. Všeo-bec-ne sa v tých-to prí-pa-doch od-po-rú-ča kom-bi-ná-cia rep-re-sív-nych a te-ra-peu-tic-kých opat-re-ní.[4]
5.Psy-cho-pa-to-lo-gic-ká cha-rak-te-ris-ti-ka stal-ke-rov a ich fo-ren-zno – psy-chia-tric-ké po-su-dzo-va-nie
V prí-pa-doch, keď ide o pre-mys-le-nú čin-nosť, kto-rej mo-tív je uve-do-mo-va-ný, stal-king pá-cha-jú naj-mä je-din-ci, kto-rí tr-pia po-ru-cha-mi osob-nos-ti. Naj-čas-tej-šie ide o osob-nos-ti s dis-ociál-ny-mi, pa-ra-noid-ný-mi, nar-cis-tic-ký-mi, schi-zoid-ný-mi, ob-se-dan-tný-mi či emoč-ne nes-ta-bil-ný-mi cha-rak-te-ris-ti-ka-mi. Vy-chá-dza sa z pred-pok-la-du, že je-di-nec s po-ru-chou osob-nos-ti má svoj poz-ná-va-cí apa-rát ne-po-ru-še-ný a je schop-ný usú-diť, že čin ne-zod-po-ve-dá so-ciál-nym a etic-kým nor-mám. Aj zá-klad-né me-cha-niz-my re-gu-lá-cie sprá-va-nia sú pri po-ru-chách osob-nos-ti za-cho-va-né, pre-to nie je dô-vod na priz-na-nie pod-stat-ne zní-že-nej schop-nos-ti ov-lá-dať ko-na-nie. Ne-pod-stat-né zní-že-nie mož-no ak-cep-to-vať, ak čin sú-vi-sí s emoč-ne sil-ne na-bi-tým pres-ved-če-ním. Je ne-vyh-nut-né si však uve-do-miť, že aj je-di-nec s po-ru-chou osob-nos-ti mô-že du-šev-ne ochorieť, a prá-ve pre-to je vždy pod-stat-né pri-hlia-dať na in-di-vi-duál-ne okol-nos-ti kaž-dé-ho prí-pa-du.
Pre-nas-le-do-va-nie u stal-ke-rov tr-pia-cich sexuál-nou de-viá-ciou sme-ru-je k cie-ľu us-po-ko-jiť vlas-tné de-vian-tné sexuál-ne túž-by. Pri fo-ren-znom po-su-dzo-va-ní je dô-le-ži-té, že sexuál-na de-viá-cia ne-me-ní schop-nosť roz-poz-nať po-va-hu svoj-ho ko-na-nia. Ho-ci je schop-nosť ov-lá-dať de-vian-tné poh-nút-ky rov-na-ká ako schop-nosť ov-lá-dať nor-mál-ne sexuál-ne poh-nút-ky, vo fo-ren-zno- psy-chia-tric-kej praxi exis-tu-je kon-ven-cia, že ak sa potvr-dí de-viá-cia v pra-vom slo-va zmys-le, priz-ná-va sa po-su-dzo-va-né-mu pod-stat-né zní-že-nie ov-lá-da-cej schop-nos-ti. Znal-ci te-da pos-ky-tu-jú sú-du pod-kla-dy na kon-šta-to-va-nie sta-vu zmen-še-nej prí-čet-nos-ti. Tým-to spô-so-bom sa umož-ní po-su-dzo-va-né-mu pá-cha-te-ľo-vi so sexuál-nou de-viá-ciou ab-sol-vo-vať ochran-nú sexuolo-gic-kú lieč-bu.
Iná si-tuácia nas-tá-va u stal-ke-rov, kto-rí tr-pia na niek-to-rú zo spek-tra psy-cho-tic-kých po-rúch, v rám-ci kto-rých bý-va naj-čas-tej-šou mo-ti-vá-ciou ich sprá-va-nia ero-to-ma-nic-ký blud. Ak je trest-ný čin spá-cha-ný po-čas akút-ne-ho ata-ku psy-cho-tic-kej po-ru-chy a je cho-rob-ne mo-ti-vo-va-ný, pri fo-ren-zno- psy-chia-tric-kom po-su-dzo-va-ní sa spra-vid-la priz-ná-va pá-cha-te-ľo-vi vy-miz-nu-tie roz-poz-ná-va-cích a ov-lá-da-cích schop-nos-tí. U tých-to pá-cha-te-ľov je pot-reb-ná ochran-ná psy-chia-tric-ká lieč-ba, väč-ši-nou ús-tav-nou for-mou, kto-rá ok-rem lie-čeb-né-ho ov-plyv-ne-nia sta-vu ve-die aj k pre-ru-še-niu kon-tak-tu me-dzi stal-ke-rom a obe-ťou. Krát-ko-do-bo sa však mô-že stal-king ob-ja-viť aj ako reak-cia na pre-ži-tý zá-važ-ný ži-vot-ný stres ( naj-čas-tej-šie roz-vod, roz-chod ), aj u osôb, kto-ré netr-pia žiad-nou di-ag-nos-ti-ko-va-teľ-nou psy-chic-kou po-ru-chou. [5]
6. Obeť stal-kin-gu
Obe-ťou stal-kin-gu sa mô-že stať kaž-dý, ne-zá-vis-le od ve-ku, poh-la-via, so-ciál-ne-ho sta-tu-su, kul-túr-ne-ho zá-ze-mia, vzhľa-du či sexuál-nej orien-tá-cie. Zo šta-tis-tic-ké-ho hľa-dis-ka je ty-pic-kou obe-ťou skôr slo-bod-ný člo-vek ži-jú-ci bez par-tne-ra ale-bo oso-ba krát-ko po par-tner-skom roz-cho-de. Pod-ľa ná-zo-ru niek-to-rých od-bor-ní-kov sa u obe-ti čas-to vy-sky-tu-je sklon k sub-mi-sii a pa-sív-ne-mu pod-ro-bo-va-niu sa vo vzťa-hoch, tak-že je pre ňu ná-roč-nej-šie jed-noz-nač-ne a pres-ved-či-vo po-ve-dať ná-pad-ní-ko-vi ale-bo ex- par-tne-ro-vi, že o kon-takt ne-má zá-ujem.
Špe-ciál-ny prí-pad pred-sta-vu-je stal-king z poh-ľa-du vik-ti-mo-ló-gie, pre-to-že nej-de o jed-no-ra-zo-vý sku-tok, s kto-rým sa obeť pos-tup-ne vy-rov-ná. Stal-king so se-bou pri-ná-ša mno-ho-ná-sob-nú a pok-ra-ču-jú-cu vik-ti-mi-zá-ciu, kto-rá sa skla-dá z množ-stva drob-ných in-ci-den-tov. Ri-zi-ko, že ďal-šie ak-ti-vi-ty bu-dú nas-le-do-vať je znač-né, pre-to-že obeť sa cí-ti per-ma-nen-tne oh-ro-ze-ná. Väč-ši-ne obe-tí nej-de o tres-tné stí-ha-nie ale-bo san-kcie vo-či pre-nas-le-do-va-te-ľo-vi, pre-to-že ich osob-nosť sa upria-mu-je pre-dov-šet-kým na ob-no-vu na-ru-še-né-ho vzťa-hu.
Za-čia-tok pre-nas-le-do-va-nia vzni-ká v oka-mi-hu, ke-dy obeť vlas-tným di-ag-nos-tic-kým úsud-kom dôj-de k zá-ve-ru, že sna-hy pre-nas-le-do-va-te-ľa vní-ma ako nech-ce-né a ne-vy-žia-da-né. Ne-vy-žia-da-né pre-ja-vy a zá-uj-my sa stá-va-jú stal-kin-gom do tej mie-ry, v akej obeť dos-pe-je k pres-ved-če-niu, že pre-nas-le-do-va-teľ sa mie-ša do jej súk-ro-mia, po-ru-šu-je ho a zís-ka-va nad ním kon-tro-lu. Obeť veľ-mi ťaž-ko od-li-šu-je neš-kod-né pre-ja-vy zá-uj-mu a ne-vy-žia-da-nej po-zor-nos-ti od pre-ja-vov ne-bez-peč-ných. Z poh-ľa-du obe-te je pre-dik-cia vý-vo-ja ďal-ších uda-los-tí ne-mož-ná, pre-to-že obeť je nú-te-ná ča-kať, čo sa bu-de ďa-lej od-oh-rá-vať. Množ-stvo obe-tí ma-jú nap-rík-lad nut-ka-nie per-ma-nen-tne sa otá-čať do-za-du a sle-do-vať, či nie je pre-nas-le-do-va-teľ niek-de nab-líz-ku.
Niek-to-rí od-bor-ní-ci pre-to ho-vo-ria o špi-rá-le stal-kin-gu, kto-rá za-hŕňa tri opa-ku-jú-ce fá-zy. Pr-vá fá-za sa vy-zna-ču-je vlas-tnou ak-ti-vi-tou stal-ke-ra ( za-sla-nie SMS, te-le-fo-nát, list ), kto-rá u obe-ti vy-vo-lá-va strach a pri-ná-ša jej znač-ný stres. Ten po-ma-ly od-znie-va a ot-vá-ra sa dru-há fá-za, v kto-rej nas-tá-va ur-či-té upo-ko-je-nie a obeť sa z ot-ra-su spa-mä-tá-va. To-to štá-dium však netr-vá dl-ho a pri-chá-dza tre-tia fá-za, v kto-rej do-mi-nu-jú nep-rí-jem-né oča-ká-va-nia a oba-vy z ďal-šej ak-cii stal-ke-ra. V pre-ží-va-ní obe-te opäť na-ras-tá stre-so-vá hla-di-na.
V dôs-led-ku to-ho, že sprá-va-nie pre-nas-le-do-va-te-ľa mô-že-me len ťaž-ko anti-ci-po-vať, obeť sa veľ-mi rých-lo dos-tá-va prá-ve do tre-tej fá-zy, v kto-rej pre-ží-va stres, oba-vy a bez-moc-nosť, pre-to-že ne-vie čo bu-de ďa-lej nas-le-do-vať. Obeť sa tak dos-tá-va do sta-vu per-ma-nen-tné-ho zne-po-ko-je-nia, stra-chu a zvý-še-nej po-zor-nos-ti spo-je-nej s ne-po-ko-jom a po-do-zrie-va-vos-ťou. Stal-ker ich ži-vot úpl-ne ov-lá-da.[6]
Otáz-ka, či exis-tu-jú oso-by, kto-ré sú ná-chyl-nej-šie na to, aby sa sta-li obe-ťa-mi stal-kin-gu vy-vo-lá-va u mno-hých od-bor-ní-kov roz-pa-ky. Aj keď na jed-nej stra-ne by sme moh-li po-ve-dať, že obe-te si za svo-je prob-lé-my mô-žu sa-mé, na stra-ne dru-hej je oči-vid-né, že vy-ššie ri-zi-ko vik-ti-mi-zá-cie hro-zí nap-rík-lad oso-bám ve-rej-ne zná-mym, kde do-chá-dza k tzv. stal-kin-gu pro-mi-nen-tov. Pri kon-tak-te s ,,oby-čaj-ný-mi “ obe-ťa-mi stal-kin-gu sa ale uka-zu-je, že exis-tu-je ur-či-tá pod-sku-pi-na obe-tí, kto-rých cha-rak-te-ris-ti-ka prav-de-po-dob-ne pod-po-ru-je vznik stal-kin-gu. Už pr-vé štú-die stal-kin-gu z po-lo-vi-ce osem-de-sia-tych ro-kov za-re-gis-tro-va-li u niek-to-rých do-ta-zo-va-ných žien, kto-ré bo-li pre-nas-le-do-va-né svo-ji-mi bý-va-lý-mi par-tner-mi, via-ce-ré rov-na-ké zna-ky. Tie-to obe-te pô-so-bi-li doj-mom až extrém-nej dob-rosr-deč-nos-ti a pria-teľ-stva, kto-ré vo-či mu-žom ťaž-šie vy-jad-ro-va-li svo-je ne-ga-tív-ne sta-no-vis-ko a od-miet-nu-tie. Cel-kom ra-zan-tne for-mu-lo-val svoj ná-zor na obe-te a pá-cha-te-ľov stal-kin-gu zná-my bez-peč-nost-ný expert de Bec-ker, kto-rý po-ve-dal že: ,, Mu-ži, kto-rí sa ne-ve-dia od-pú-tať, si vy-be-ra-jú že-ny, kto-ré ne-ve-dia po-ve-dať nie. “ Tak-tiež ne-mec-ké vý-sku-my naz-na-ču-jú, že me-dzi obe-ťa-mi stal-kin-gu je ná-pad-ne množ-stvo obe-tí so znak-mi inter-per-so-nál-nej zá-vis-los-ti a zní-že-nej se-bais-to-ty.
Do pop-re-dia sa nám te-da dos-tá-va otáz-ka, ke-dy sa za-čne oso-ba cí-tiť ako obeť stal-kin-gu a ke-dy te-da vzni-ká per-cep-cia obe-te? Em-pi-ric-ké vý-sku-my preu-ka-zu-jú, že obe-te ma-jú rôz-nu frus-trač-nú to-le-ran-ciu. Fun-gu-je tu aj tzv. gen-de-ro-vý efekt, čo zna-me-ná, že že-ny sa zvy-čaj-ne cí-tia oh-ro-ze-nej-šie skôr ako mu-ži. Per-cep-cia obe-te je naj-čas-tej-šie spo-je-ná s po-ci-tom oh-ro-ze-nia a stra-chu v mo-men-te, ke-dy si ob-ťa-žo-va-ná oso-ba za-čne uve-do-mo-vať, že ak-ti-vi-ty pre-nas-le-do-va-te-ľa ne-mô-že ov-plyv-niť či za-sta-viť. V rám-ci va-li-di-zá-cie obeť sme-ru-je k pres-ved-če-niu, že stal-ker pro-ti jej vô-li ov-plyv-ňu-je jej ži-vot, res-pek-tí-ve zís-ka-va nad svo-jou obe-ťou moc a kon-tro-lu.[7]
7. Prís-tu-py k rie-še-niu stal-kin-gu
Stal-king pred-sta-vu-je kom-plex-ný psy-cho-lo-gic-ký a so-ciál-ny dej, za kto-rým sa uk-rý-va-jú rôz-ne mo-tí-vy, emó-cie, sprá-va-nie, inter-ak-cie a tiež rôz-ne va-rian-ty psy-cho-pa-to-ló-gie. Prí-pad od prí-pa-du vy-ka-zu-je rôz-nu dy-na-mi-ku. Pri zvá-že-ní všet-kých tých-to as-pek-tov je zrej-mé, že ne-mô-že exis-to-vať je-di-ná stra-té-gia, kto-rú by sme moh-li pou-žiť uni-ver-zál-ne u všet-kých prí-pa-dov pre-nas-le-do-va-nia. Pre za-sta-ve-nie stal-kin-gu exis-tu-jú rôz-ne mož-nos-ti inter-ven-cie.
K hlav-ným stra-té-giám obe-te, kto-rý-mi mô-že-me pod-po-riť ukon-če-nie stal-kin-gu je:
Dôs-led-ne ig-no-ro-vať po-ku-sy o kon-takt
Obeť mu-sí stal-ke-ro-vi jed-noz-nač-ne a pres-ved-či-vo po-ve-dať, že si s ním nep-ra-je udr-žia-vať žiad-ny kon-takt. For-mu-lá-cia od-miet-nu-tia mu-sí byť z poh-ľa-du stal-ke-ra dô-vod-ná. Pre-nas-le-do-va-te-lia ma-jú sklon prek-rú-cať reali-tu na zá-kla-de ra-cio-na-li-zá-cie a idea-li-zá-cie. Prík-la-dom mô-že byť upo-zor-ne-nie: ,, Ne-mô-žem byť s te-bou, mám pria-te-ľa .“ Pre stal-ke-ra z to-ho ply-nie lo-gic-ký zá-ver, že ke-by ne-ma-la pria-te-ľa, tak bu-de mať zá-ujem o mňa. Pre od-miet-nu-tie kon-tak-tu je ne-vyh-nut-ne vy-tr-vať v nu-lo-vej reak-cii. Po-mer-ne čas-tou chy-bou je ne-dôs-led-nosť na stra-ne obe-te, kto-rá dl-ho zotr-vá-va v blo-ká-cii po-ku-su o kon-takt, ale na-ko-niec ne-vydr-ží a po nie-koľ-ko-ná-sob-nom za-zvo-ne-ní te-le-fó-nu, ho aj tak zdvih-ne. Pre stal-ke-ra je to akým-si pov-zbu-de-ním. Obeť je ne-vyh-nut-né va-ro-vať aj pred poz-va-ním na tzv. pos-led-nú schôdz-ku, pre-to-že je to len fa-loš-ný prís-ľub, kto-rý pre-nas-le-do-va-teľ nik-dy ne-dodr-ží.
Vy-hnúť sa stret-nu-tiu a ísť stal-ke-ro-vi z ces-ty
Od-po-rú-ča-nie, aby sa obeť stal-ke-ro-vi vy-hla, po-va-žu-jú pre-nas-le-do-va-né oso-by ako nes-pra-vod-li-vé, pre-to-že im pri-pa-dá ne-fér, že sa-mé nič zlé nes-pra-vi-li, a aj na-priek to-mu ma-jú zme-niť svo-je zvy-čaj-né ži-vot-né ná-vy-ky. Zme-na ži-vot-ných ná-vy-kov tak-mer vždy zna-me-ná pre-ru-še-nie pô-vod-ných kon-tak-tov a ďal-šie pod-stat-né so-ciál-ne ob-me-dzenia. Prá-ve tu pla-tí pra-vid-lo prag-ma-tic-ké-ho prís-tu-pu.
Stal-king do-ku-men-to-vať
Pr-vou reak-ciou na ďal-ší list, SMS či e-mail bý-va im-pul-zom ta-kú-to sprá-vu zni-čiť. Ide však o chyb-ný pos-tup, pre-to-že správ-na stra-té-gia spo-čí-va v do-ku-men-tá-cii a ar-chi-vá-cii všet-kých stal-ke-ro-vých ak-ti-vít. Ma-li by byť za-do-ku-men-to-va-né všet-ky ak-ti-vi-ty stal-ke-ra, nap-rík-lad aj po-ku-sy o vy-hľa-da-nie obe-te na jej pra-co-vis-ku, pos-tá-va-nie pred byd-lis-kom a po-dob-ne. U zni-če-ných ve-cí sa do-kon-ca od-po-rú-ča ich fo-to-do-ku-men-tá-cia. Tak-to zhro-maž-de-né in-for-má-cie sú cen-né nie len pre even-tuál-ny práv-ny pos-tup vo ve-ci, ale sú ne-vyh-nut-né aj pre po-sú-de-nie ri-zík ďal-šej es-ka-lá-cie.
Stal-king zve-rej-niť, in-for-mo-vať o ňom oko-lie
Obe-te pre-nas-le-do-va-nia by ne-ma-li ta-jiť pred svo-jím oko-lím ani na pra-co-vis-ku, in-for-má-cie o tom, čo sa de-je. Včas-né zve-rej-ne-nie stal-kin-gu v súk-rom-nom i pra-cov-nom pros-tre-dí zvy-šu-je mož-nos-ti ochra-ny obe-te a do-kon-ca za-bra-ňu-je to-mu, aby stal-ker ma-ni-pu-lo-val s je-ho oko-lím. K to-mu má príl-eži-tosť naj-mä vte-dy, keď on ako pr-vý pos-kyt-ne fa-loš-né in-for-má-cie o tom, že sa oko-lo pre-nas-le-do-va-nej oso-by nie-čo de-je. Keď-že pla-tí efekt pr-vej in-for-má-cie, pre obeť je nás-led-ne veľ-mi ťaž-ké vy-vra-cať nep-rav-dy, kto-ré uvie-dol pre-nas-le-do-va-teľ. Včas-né in-for-mo-va-nie oko-lia je z poh-ľa-du obe-te ofen-zív-na stra-té-gia, kto-rá zvy-čaj-ne po-sil-ňu-je jej po-cit vlas-tnej si-ly a kom-pe-ten-cie.
Hľa-dať po-moc a pod-po-ru
Hľa-da-nie po-mo-ci a pod-po-ry je rov-na-ko pok-la-da-né za ak-tív-nu stra-té-giu, kto-rá zmier-ňu-je sta-vy pa-si-vi-ty a bez-moc-nos-ti. Laic-ká i od-bor-ná po-moc by ma-la v pr-vom ra-de viesť k roz-ptý-le-niu klam-ných mý-tov o stal-kin-gu. Pred-sta-vy obe-te, že je to jej vi-na ale-bo že sa s tým ne-dá nič ro-biť, sú príz-nač-né pre obeť v so-ciál-nej izo-lá-cii. Po-moc a pod-po-ra z von-ku spros-tred-ko-vá-va obe-ti ob-jek-tív-ne poh-ľa-dy na jej po-ci-ty a po-sil-ňu-je jej zdro-je pre náj-de-nie vhod-ných stra-té-gii rie-še-nia.[8]
Zá-ver
Stal-king pred-sta-vu-je ak-tuál-nu té-mu, kto-rá je na-priek vy-so-ké-mu ri-zi-ku čas-to pod-ce-ňo-va-ná a nie je jej ve-no-va-ná dos-ta-toč-ná po-zor-nosť. Inter-ak-cia pá-cha-te-ľa s obe-ťou vy-vo-lá-va pri po-su-dzo-va-ní kaž-dé-ho tres-tné-ho či-nu ex post, ra-du otá-zok, kto-rý-mi je ne-vyh-nut-né sa nás-led-ne za-obe-rať. Prá-ve vzťah osob-nos-ti obe-te a pá-cha-te-ľa tres-tné-ho či-nu je špe-ci-fic-kou for-mou inter-ak-cie, pre-to-že nej-de o jed-nos-tran-ný pro-ces, ale o pro-ces, v kto-rom je prí-tom-ná spät-ná väz-ba a po-sú-de-nie aké-ho-koľ-vek tres-tné-ho či-nu, te-da nie len tres-tné-ho či-nu ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia, by bez tej-to sku-toč-nos-ti ne-bo-lo ani od-bor-ne správ-ne a ani spra-vod-li-vé.
Poznámky
- 1) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo-der-ní psy-cho-lo-gie pro práv-ni-ký. Pra-ha: GRA-DA Pub-lis-hing, a.s., s. 53-55.
- 2) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo-der-ní psy-cho-lo-gie pro práv-ni-ký. Pra-ha: GRA-DA Pub-lis-hing, a.s., s. 55-74
- 3) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Vik-ti-mo-lo-gie pro fo-ren-zní praxi. Pra-ha: Por-tál s.r.o.., s. 56-57
- 4) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo-der-ní psy-cho-lo-gie pro práv-ni-ký. Pra-ha: GRA-DA Pub-lis-hing, a.s., s. 74-79
- 5) http://www.so-len.sk/pdf/cda2fba8655800c0f04ed9ca718f3db7.pdf
- 6) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo-der-ní psy-cho-lo-gie pro práv-ni-ký. Pra-ha: GRA-DA Pub-lis-hing, a.s., s. 82-85
- 7) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Vik-ti-mo-lo-gie pro fo-ren-zní praxi. Pra-ha: Por-tál s.r.o.., s. 55-57
- 8) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo-der-ní psy-cho-lo-gie pro práv-ni-ký. Pra-ha: GRA-DA Pub-lis-hing, a.s., s. 89-90
Autor
JUDr. Alica Fedorová