16.1. Úvod do problematiky
Právne transplantáty sú v právnom svete viac ako bežným javom. Ich história spadá už do obdobia Chamurappiho. Každá doba mala svojho gestora, pod vplyvom ktorého, menili právne poriadky jednotlivých štátov svoj obsah. Za dnešného môžeme považovať európske právo. V súčasnej dobe stále viac rezonuje problematika zmeny právnych poriadkov a unifikácia európskych právnych poriadkov, aj za pomoci im- plementovania právnych transplantátov do národných poriadkov. Zásahy európske práva sú tak silné, že pokorujú aj právne inštitúty veľkých právnych poriadkov. Vplyv európskeho práva na právne poriadky, a to dokonca na velikána právnej vedy – Common law, vystihol Andrew Dickinson, ktorý uznal porážku Common law mocným Európskym právom.
V snahe o zachovanie národnej právnej identity sa snažia národné právne poriadky udržať si svoje vlastné právne inštitúty, v čo najmenšej miere (ne)dotknuté európskym právom. V predkladanom článku preskúmam, ako sa vplyv európskeho práva na slovenský právny poriadok prejavuje v rovine pojmovej. Budem sa venovať otázke, či pojem podnik, používaný európskym právom a v niektorých prípadoch preberaný do vnútroštátneho poriadku, narúša tradične chápaný inštitút pojmu podnik v slovenskom práve. Preskúmam, či tento pojmový právny transplantát dokáže existovať v slovenskom právnom poriadku, spolu s tradičným slovenským chápaním pojmu podnik.
16.2. Dva pohľady na pojem podnik
Pojem podnik je jedným z ústredných pojmov európskeho súťažného práva. Článok 101 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie zakazuje kartely medzi účastníkmi, ktorých nazýva podnikmi. Článok 102 sa zaoberá dominantným postavením a zakazuje zneužitie dominantného postavenia jedným alebo viacerými podnikmi. Sekundárne právo používa pojem podnik v nariadení Rady číslo 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že podnik je priamym adresátom v európskom súťažnom práve. Napriek tejto skutočnosti, súťažné európske právo pojem podnik nedefinuje[4]. Judikatúra Európskeho Súdneho Dvora (ESD)[5] stanovila, že pojem podnik v sebe „zahŕňa“ napríklad spoločnosti s obmedzeným ručením[6], osobné spoločnosti[7], družstvá[8], živnostníkov, osoby samostatne zárobkovo činné[9]. Za podnik je možné považovať aj orgány verejnej moci.
Právo aquis communitaire zavádza rozlišovanie podniku založené na existencii, či neexistencii právnej subjektivity podniku (spoločnosť, súkromný podnikateľ, ústav), na existenciu či neexistenciu viacerých právnických osôb (spoločnosť alebo skupina spoločností)11. Skupina obchodných spoločností, tvorená niekoľkými osobami majúca každá svoju právnu subjektivitu, sa na účely súťažného práva považuje za podnik[12]. Za podnik sa teda považuje aj koncern, ktorý v sebe „zahŕňa“ niekoľko právnických osôb a vystupuje ako subjekt právnych vzťahov. Súťažné európske právo používa pojem podnik v zmysle subjektu právnych vzťahov.
Za účelom posilnenia postavenia zamestnanca pri prevode podniku[13], bola prijatá smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácií zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov podniku (ďalej ako „smernica Rady 2001/23/ES“), podľa ktorej, rozumieme podnikom hospodársky subjekt, ktorý si ponecháva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vykonávať hospodársku činnosť bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná, alebo doplnková. Judikatúra spresňuje, v zmysle smernice Rady 2001/23/ES chápanie podniku, keď za podnik považuje organizované spojenie osôb a majetku, uľahčujúci výkon hospodárskej činnosti a sledujúci určitý cieľ, ktorý je pre neho typický a ktorý si zachováva svoju identitu aj v prípade prevodu“14. Ide teda o stálu ekonomickú jednotku15. Použitím gramatického výkladu, ale aj analýzou judikatúry Európskeho Súdneho Dvora, sa pojem podnik, v súlade so smernicou Rady 2001/23/ES, chápe ako subjekt právnych vzťahov.
Slovenská teória práva používa pojem podnik v dvoch rovinách. Prvou je pojem podnik, ako označenie právnickej osoby, ktorú založil ústredný orgán štátnej správy. ide teda o štátny podnik[14]. Druhou je pojem podnik, chápaný ako sekundárny predmet právnych vzťahov, s ktorým je možné disponovať a ktorý je definovaný v § 5 zákona číslo 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) v platnom znení, (ďalej ako „Obchodný zákonník„).
16.3. Exkurz do legislatívy slovenského právneho poriadku
Ako je vyššie uvedené, slovenská právna obec neprijala s výnimkou štátneho podniku, pojem podnik, ako subjekt právnych vzťahov[15]. V ostatných oblastiach nateraz trvá na použití pojmu podnik v zmysle: Predmet právnych vzťahov.
Napriek takémuto postoju slovenskej právnej vedy, chápanie podniku, v zmysle subjektu právnych vzťahov, nebolo (česko)slovenskej právnej vede cudzie už za prvej Československej Republiky[16]. Dôvodom bolo pravdepodobne silné ovplyvnenie nemeckou školou práva, ktorá používa pojem „Unternehmen“19, ako pri prevode podniku, tak aj v oblasti súťažného práva.
Lisabonská zmluva je súčasťou nášho právneho poriadku. V slovenskom preklade Lisabonskej zmluvy je namiesto pojmu podnik použitý pojem podnikateľ. Taktiež, zákon číslo 63/1991 Zb. o hospodárskej súťaži, zaviedol namiesto používania pojmu podnik pojem podnikatelia. V súčasnosti platný zákon číslo 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaži, aj napriek odkazu na európske právo[17] [18], nepoužíva pojem podnik, ktorý je v európskom práve chápaný v prvom rade ako entita vykonávajúca trvalú ekonomickú činnosť21, ale opäť pojem podnikateľ.
Slovenský právny poriadok napriek tomu prevzal chápanie pojmu podnik ako subjekt právnych vzťahov do niektorých právnych predpisov, čo si ilustrujeme na nasledovných príkladoch.
Jednou z oblastí, ktorej európske právo venuje svoju pozornosť, je oblasť energetiky. Zákon číslo 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých predpisov v platnom znení, (ďalej ako „Zákon o energetike“), je zásadne ovplyvnený európskym právom[19]. Podľa ust. § 2 ods. 2., Zákona o energetike, sa na účely tohto zákona, rozumie podnikom právnická osoba, ktorá podniká v energetike. Môžeme konštatovať, že Zákon o energetike definuje podnik ako subjekt právneho vzťahu, ako entitu vykonávajúcu ekonomickú činnosť. V súčasnosti čaká oblasť energetiky opäť veľká zmena, nakoľko nás čaká prijatie tzv. tretieho liberalizačného balíčka opatrení na zabezpečenie efektívneho prístupu na trh všetkým účastníkom, na základe transparentných a nediskriminačných kritérií[20]. Právne akty európskeho práva, ktoré sú súčasťou tretieho balíčka opäť používajú pojem podnik vo význame subjektu právnych vzťahov. Budúcnosť používania pojmu podnik, ako subjektu právnych vzťahov, vidím aj s ohľadom na pripravovanú legislatívu v oblasti energetiky a zámer Európskej Únie zjednotiť túto oblasť, v prospech použitia pojmu podnik ako subjektu tak, ako to je uvedené v platnom Zákone o energetike a naopak si nemyslím, že zákonodarca pristúpi k použitiu iného pojmu, pre označenie osoby.
Ďalším vzorovým príkladom, je verejné obstarávanie v Slovenskej Republike, ktoré je pod drobnohľadom Európskej Únie už od čias pred vstupom Slovenskej Republiky do Európskej Únie. Zákon číslo 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v platnom znení (ďalej ako „Zákon o verejnom obstarávaní“) nejasne používal pojem podnik. (Najmä otázka súvisiaca s prepojeným podnikom mohla byť mylne interpretovaná, s ohľadom na teóriu pojmu podniku ako predmetu právnych vzťahov). Prijatím zákona čísla 73/2010 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zo dňa 9. 3. 2001, sa pojmu podniku (prepojený podnik) ustanovila jeho subjektívna povaha. Podľa ust § 70, ods. 4., Zákona o verejnom obstarávaní, je prepojeným podnikom aj právnická osoba, na ktorú má priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv člen koncesionára, alebo ktorá má rozhodujúci vplyv na člena koncesionára, alebo ktorá spolu s členom koncesionára podlieha rozhodujúcemu vplyvu inej právnickej osoby na základe vlastníctva, finančného podielu alebo pravidiel, ktorými sa riadi.
Pojem malý a stredný podnik je v európskom práve pojmom funkčným a nebol zatiaľ jednotne definovaný[21]. Európska komisia odporúčaním Európskej komisie č. 2003/361/EC, ktoré nahrádza odporúčanie č. 96/280/EC, stanovila (odporučila) kritéria pre posudzovanie malých a stredných podnikov. Podľa ust. § 120 ods. 7, zákona číslo 566/2001 Z.z. (Zákon o cenných papierov a investičných službách, v platnom znení), sa malým a stredným podnikom…. rozumie obchodná spoločnosť alebo družstvo…. Právny predpis tu znova výslovne uvádza, že podnik je subjektom právneho vzťahu.
Pri týchto, ale aj iných právnych predpisov[22], bol podnik ako subjekt právnych vzťahov inkorporovaný do právneho poriadku priamo konaním zákonodarcu, ktorý označil podnik za právnickú osobu, čim subjektivizoval pojem podnik, ktorý bol (a stále je) chápaný ako predmet právnych vzťahov. Na druhej strane sa subjektivizácia podniku v slovenskom právnom poriadku prejavuje nie len prostredníctvom právnych predpisov slovenského právneho poriadku a v predpisoch európskeho práva, ale aj prostredníctvom rozhodnutí orgánov, ktorých kompetencia sa sústreďuje na riešenie otázok súvisiacich so súťažným právom. Takýmto orgánom je v Slovenskej Republike Protimonopolný úrad, ktorý vo svojich rozhodnutiach považuje podnik za subjekt, ktorý vykonáva samostatne ekonomickú činnosť26. Aj keď právna teória nepovažuje rozhodnutia tohto orgánu za pramene práva, rozhodnutia majú veľký vplyv pri tvorbe právnych predpisov a na nazeranie právnej obce na problematiku hospodárskej súťaže. Protimonopolný Úrad si osvojil chápanie pojmu podniku tak, ako je chápaný v európskom práve a v rozhodnutiach priamo používa tento pojem ako subjekt, čím vnáša do slovenského právneho povedomia „cudzí“ právny inštitút. Slovenská právna obec si uvedomuje dichotómiu používania pojmu podnik v slovenskom právnom poriadku. Novelou Zákonníka práce číslo 348/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zaviedol pojem „hospodárska jednotka,“ aby odlíšil pojem podnik používaný v obchodnom zákonníku a pojem „prevod podniku,“ používaný v súlade s dovtedajším Zákonníkom práce. Môže sa zdať, že tento pojem je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorá považuje podnik za stálu ekonomickú jednotku27, no na druhej strane, samotná judikatúra nazýva túto ekonomickú jednotku podnikom. Podľa Smernice Rady 2001/23/ES, rozumieme podnikom hospodársky subjekt, ktorý si ponecháva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vykonávať hospodársku činnosť bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná, alebo doplnková, považuje podnik za hospodársky subjekt. Podľa Csacha, došlo zmenou tejto úpravy k „zobjektivizovaniu subjektu“[23]. Zákonodarca odmietol prevziať pojem podnik, tak ako ho používa a chápe smernica Rady 2001/23/ES a ako ho interpretuje judikatúra Európskeho súdneho dvora a zotrval pri pojme podnik, ako ho chápe slovenská právna teória. Transpozícia pracovnoprávnej smernice tak sťažila jednotný výklad pojmu podnik zavedením dvoch alternatívnych pojmov, ktoré by mali byť vykladané rovnako[24]. Novelou Zákonníka práce tak došlo k posunu chápaniu pojmu podniku, no prekvapivo nie smerom k európskemu právu, ale smerom k teórii slovenského práva.
16.4. Záver
V predkladanom článku som chcel poukázať na to, ako vplýva európske právo na Slovenský právny poriadok v rovine pojmovej. Vplyv európskeho práva na slovenský právny poriadok je tak veľký, že za autora slovenských právnych predpisov v niektorých oblastiach je možné považovať európske právo. Uvedomujúc si túto skutočnosť, bojujú národné poriadky o zachovanie charakteru niektorých „vlastných“ inštitútov. Za takýto boj by sme mohli označiť aj boj o pojem podnik, ktorý sa uskutočnil pred niekoľkými rokmi. Slovenský právny poriadok neakceptoval používanie pojmu podniku v oblasti súťažného práva a ani v oblasti práva pracovného, kde dokonca „potvrdil“ svoj postoj k pojmu podnik.
Napriek tejto skutočnosti sa čoraz viac objavuje v slovenskom právnom poriadku pojem podnik, ktorý spĺňa kvalifikačné znaky vymedzené európskou judikatúrou a ktorý môžeme považovať za právny transplantát začlenený do slovenského právneho poriadku. Dochádza tak k subjektivizácii podniku.
Tento trend bude prevládať, najmä z dôvodu rozšírenia záujmu Európskej Únie na harmonizácií čoraz viacerých oblastí práva. Pokiaľ však nedôjde v slovenskom právnom poriadku k zjednoteniu chápaniu a používaniu pojmu podnik, bude to vyvolávať problémy pri aplikácií ako právnych predpisov európskeho práva, tak aj predpisov práva slovenského.
Autor
JUDr., Marián Rušin