16.1. Úvod
Vstup Slovenskej republiky do Európskej Únie priniesol so sebou povinnosť akceptovať pravidlá Európskej Únie a prispôsobovať tak vnútroštátny právny poriadok obrazu, ktorý určuje Európska Únia. Akceptovanie pravidiel je vynucované zo strany Európskej Únie mimoprávnymi a právnymi sankciami, ktoré majú mnohokrát dopad na ekonomiku jednotlivých štátov. Členské štáty, v snahe vyhnúť sa negatívnym dopadom na ekonomiku sa častokrát snažia obísť pravidlá Európskej Únie, za účelom uprednostnenia vlastného záujmu pred záujmom Európskej Únie. Jedným z výsledkov takejto snahy je v právnom prostredí Slovenskej republiky zákon č. 493/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je známy aj ako Lex Nováky. Aj keď bol Lex Nováky účinný len do konca roka 2010, priniesol veľa problémov s ktorými sa právna veda a prax musí vysporiadať. Predmetom predkladaného článku bude preto poukázanie na niektoré z nich.
16.2. Skutkové pozadie prijatia Lex Novák
Novácke chemické závody, a.s. (ďalej ako „NCHZ“) je obchodná spoločnosť ktorá je významným zamestnávateľom v Hornonitrianskej kotline. Dňa 22.júla 2009 jej bola z dôvodu porušenia článku 81 (teraz článku 101 – pozn. autora) Zmluvy o fungovaní Európske Únie (ďalej ako „ZFEU“) uložená pokuta vo výške 19.600.000 EUR[3] NCHZ sa spolu s ďalšími členmi kartelu dohodli na tabuľke, v ktorej sa stanovil trhový podiel každého z nich a na svojich stretnutiach túto tabuľku trhových podielov pravidelne aktualizovali. Takisto sa dohodli na zvýšení cien a rozdelení jednotlivých zákazníkov. Členovia kartelu svoje dodávky koordinovali výmenou informácií s cieľom uľahčiť alebo monitorovať uskutočňovanie dohôd o predajných objemoch a cenách.[4]
Dňa 14.septembra 2009 podala NCHZ žalobu na Súd prvého stupňa, ktorou sa domáha aby Súd prvého stupňa v súlade s článkom 31 nariadenia Rady č. 1/2003 ES5 zrušil rozhodnutie komisie, prípadne aby znížil pokutu, ktorá je podľa žalobkyne neprimerane vysoká.6 Uznesením predsedu súdu prvého stupňa bola dňa 29.októbra 2009 zamietnutý návrh na predbežné opatrenie ktorým sa NCHZ domáhala odkladu výk o- nu rozhodnutia sankcie. Dňa 17. septembra 2009 podala NCHZ návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol vyhlásený dňa 2.10.2010.
Lex Nováky vyšiel v Zbierke zákonov dňa 5.11.2009, teda ešte pred rozhodnutím Súdu prvého stupňa vo veci samej.7
16.3. Formálny cieľ Lex Novák a spôsob jeho dosiahnutia
Odhliadnuc od skutočnosti, že Lex Nováky bol len rýchlou reakciou Slovenskej republiky na akciu komisie, ktorej legitímne konanie by pravdepodobne viedlo k zániku dôležitého hospodárskeho subjektu, sa zákon Lex Nováky vzťahoval na všetky obchodné spoločnosti, o ktorých strategickom význame rozhodla vláda, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz, a ktoré sú dôležité na ochranu zdravia, pre bezpečnosť štátu a riadny chod hospodárstva, majú viac ako 500 zamestnancov, alebo významným spôsobom dodávajú energiu, plyn, teplo, produkty rafinérskeho priemyslu pre obyvateľstvo, pre ostatný priemysel a celoštátnu dopravu, alebo prevádzkujú vodné dielo, verejnú čistiareň odpadových vôd, verejnú kanalizáciu alebo verejný vodovod8 (ďalej v texte ako „strategické spoločnosti“).
Želaným cieľom zákona bolo pokračovanie v prevádzke podniku a najmä s tým spojené udržanie zamestnanosti.9 Zabezpečiť tento cieľ mal (okrem správcu ktorému vyplývala táto povinnosť priamo zo zákona Lex Nováky) štát, ktorému bolo zákonom priznané predkupné právo na kúpu majetku (vysvetlenie nižšie – pozn. autora) strategickej spoločnosti. Práve nešťastné riešenie na dosiahnutie podľa názoru autora formálne legitímneho cieľa a zlá formulácia zákona priniesla veľa problémov pre aplikáciu tohto zákona.
16.4. Predaj majetku podnikateľa
Podľa § 4 ods. 1 Lex Novák, pred uskutočnením predaja majetku strategickej spoločnosti je správca konkurznej podstaty strategickej spoločnosti povinný písomne ponúknuť predaj majetku strategickej spoločnosti Slovenskej republike…“
Podľa § 4 ods. 3 Lex Novák, ak sa Slovenská republika stane vlastníkom strategickej spoločnosti na základe opatrení podľa tohto zákona..
Text zákona priniesol zmätok už pri úvahách o aplikácií zákona. Pokiaľ iné členské štáty Európskej Únie pri zákonoch s podobným cieľom akým bol Lex Nováky podrobne upravovali podmienky predaja majetku podnikateľa,10 Lex Nováky nedával ani odpoveď na základnú otázku, a to akým spôsobom k predaju majetku podnikateľa dôjde. Podľa § 4 ods. 1 Lex Novák sa predaj majetku mal uskutočniť na základe zmluvy (asset deal). Naopak, podľa § 4 ods. 3 Lex Novák sa predaj majetku mal uskutočniť na základe prevodu akcií (share deal). Dôvodová správa k Lex Novákom sa prikláňala k spôsobu predaja majetku prevodom akcií. Podľa dôvodovej správy „jedným z opatrení podľa zákona je prednostné právo štátu – Slovenskej republiky kúpiť strategickú spoločnosť, ktorá je ponúknutá na predaj“. Na druhej strane je nutné konštatovanie, že znenie dôvodovej správy bolo viac zmätočné ako znenie samotného zákona. Vzhľadom však na skutočnosť, že Lex Nováky sa vzťahoval na spoločnosti na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz a vzhľadom na konštrukciu „kúpnej zmluvy“ so správcom je možné prikloniť sa skôr k záveru, že k predaju majetku strategických spoločností dôjde na základe zmluvy (asset deal).
Jedným z najväčších nedostatkov Lex Nováky bola okrem iných nedostatkov aj ne- konzistentnosť a nepreviazanosť s ďalšími právnymi predpismi, a to najmä so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZKR“). Keďže Lex Nováky porušoval množstvo pravidiel uvedených pre tvorbu právnych predpisov11, pri úvahách o aplikácií zlyhávali aj základné výkladové pravidlá. Nenovelizovanie ZKR a priklonením sa k spôsobu predaja majetku zmluvou (asset deal) sa vynorila otázka akou zmluvou sa má majetok strategickej spoločnosti previesť.
Aplikovanie kúpnej zmluvy12je nevyhnutné odmietnuť, a to nielen z doktrinálneho hľadiska. Kúpnou zmluvou by došlo len k prevodu vlastníckeho práva k vecí (veciam) a nebolo by tak možné dosiahnuť hlavný cieľ Lex Novák, a to prevádzkovanie podniku a s tým spojené zabezpečenie zamestnanosti.
Z hľadiska teórie slovenského práva by sa prevod majetku strategickej spoločnosti mal uskutočniť na základe zmluvy o predaji podniku podľa Obchodného zákonníka.13 Podstatou zmluvy o predaji podniku je prevod podniku ako celku, konkrétne vlastníckeho právo k súboru vecí, pričom predmetom prevodu sú aj iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia na prevádzkovanie predávaného podniku, prípadne aj prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to tak, aby nadobúdateľ mohol pokračovať v podnikateľskej činnosti predchodcu. Podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Avšak podľa Najvyššieho súdu SR, nakoľko zmluva o predaji je záväzok súkromnoprávnej povahy, ktorého subjekty majú rovnoprávne postavenie, na nadobúdateľa neprechádzajú záväzky na platenie daní či poistného resp. iné verejnoprávne povinnosti.[9] Bolo by otázne ako by sa prípade NCHZ zachovala Európska komisia. Sankcia, ktorá má verejnoprávnu povahu by tak neprešla na nadobúdateľa: štát. Je zrejmé, že takéto vyhnutie sa sankcie by bolo porušenie povinnosti štátu zdržať sa takých konaní, ktoré môžu ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy ZFEU (zabezpečenie súťažného trhového prostredia)[10] a s tým spojené porušenie záväzku štátu garantovať riadne fungovanie hospodárskej súťaže.[11]
Aj keď Lex Nováky nebol konzistentný so ZKR, najschodnejšou cestou pri predaji majetku strategickej spoločnosti by bolo aplikovať ustanovenie § 92 ods. 2 ZKR, podľa ktorého, pri speňažení podniku správca prevedie na kupujúceho zmluvou všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku. Zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho prechádzajú len záväzky, ktoré vznikli v súvislosti prevádzkovaním úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu, a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve. Odplata predaja by tak predstavovala výťažok zo speňaženia majetku, ktorý podlieha konkurzu.
19.5. Predaj podniku a štátna pomoc
Problematikou ktorou sa zákonodarca pri tvorbe Lex Nováky nezaoberal, bola štátna pomoc. Predajom (speňažením) podniku, budú veritelia uspokojení v závislosti od výšky speňaženia. Zákon nereflektoval požiadavku ako sa vyrovnať s pravidlami štátnej pomoci, konkrétne zamedzenie vzniku možnej situácii, v ktorej by veritelia boli uspokojení viac ako keby boli uspokojení v prípade neexistencie predkupného práva. Cena predmetu predaja mala byť určená znaleckým posudkom.[12] Je možné (resp. pravdepodobne), že predaj podniku by sa bez existencie Lex Nováky neuskutočnil. Keďže výška odplaty za predaj majetku spravidla nedosahuje hodnotu určenú znaleckým posudkom, veritelia by tak v prípade aplikovania Lex Novák boli uspokojení vo väčšej výške ako v prípade jeho neexistencii a boli by tak adresátmi štátnej pomoci. Zaujímavé by bolo jej spätné vymáhanie od príjemcu (beneficiary): veriteľov, ktorí by napriek existencie veriteľského výboru, teda orgánu, ktorý zastupuje ich záujmy v konkurznom konaní a ktorý dohliada nad správou a speňažovaním majetku[13], nemali de facto právo zasiahnuť do predaja (speňaženia) podniku. Štát by aj napriek absencii kontrolnej právomoci veriteľov bol v súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999[14] povinný vymáhať od veriteľov protiprávnu pomoc.
Ďalšia problematická situácia by mohla nastať po samotnom predaji (speňažení) podniku. Podľa § 4 ods. 3 Lex Nováky, ak sa Slovenská republika stane vlastníkom strategickej spoločnosti na základe opatrení podľa tohto zákona a pominú dôvody týchto opatrení, Slovenská republika môže ponúknuť strategickú spoločnosť na predaj novému vlastníkovi na základe obchodnej verejnej súťaže. Keďže opatrenia podľa zákona Lex Nováky sú určené na zmiernenie krízovej ekonomickej situácie[15] a predajom (speňažením) podniku podľa § 92 ods. 2 ZKR prechádzajú na kupujúceho len záväzky, ktoré vznikli v súvislosti prevádzkovaním úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu, a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve, dôvody opatrení určené na zmiernenie krízovej ekonomickej situácie pominú už účinnosťou predaja podniku. Štát tak môže predať podnik už odo dňa účinnosti predaja podniku, avšak za podmienky, že výška kúpnej ceny bude z dôvodu zákazu štátnej pomoci najmenej vo výške trhovej ceny.
19.6. Právo na prístup k súdu
Podľa rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o strategickom význame spoločnosti Nováckych cehemických závodov, a.s., rozhodnutie nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Nepodlieha preskúmaniu súdom a nie je možné voči nemu podať opravný prostriedok
Dňa 2. decembra 2009 vyšlo v Zbierke zákonov pod číslom 534/2008 rozhodnutie vlády Slovenskej Republiky o strategickom význame spoločnosti Nováckych chemických závodov, a.s. (ďalej ako „rozhodnutie vlády“). Pokiaľ v prípade zákonodarcu, ktorý sa vzoprel rozhodnutiu Európskej komisie (a tým právu EU), vláda Slovenskej republiky sa vzoprela aj Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd[16] a Ústave SR[17]. Článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pritom vyžaduje od štátu činnosť dvojakého druhu. Po prvé „negatívnu“ v tom zmysle, že štát má zakázané vytvárať akékoľvek, či už formálne, napr. zákonné alebo faktické prekážky prístupu na súd. Po druhé vyžaduje od štátu určitú aktivitu v podobe plnenia „pozitívneho záväzku“, ktorý mu vyplýva zo záväzku plniť ustanovenia článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, to znamená, že musí vytvoriť adekvátne záruky, že sa súdnej ochrany bude môcť domáhať každý.
Takéto rozhodnutie vlády, ktoré nepodlieha preskúmaniu súdom a nie je možné voči nemu podať opravný prostriedok,24 je nielen porušením povinnosť štátu, ktorá mu vyplýva z článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aj porušením článku 46 Ústavy SR.[21]
Takýto zásah do práva na prístup k súdu nie je možné akceptovať. Rozhodnutím vlády nie je dotknutá len samotná strategická spoločnosť, ktorej je rozhodnutie priamo adresované a ktorá nemá voči rozhodnutiu žiadny opravný prostriedok, ( napríklad by mohla nastať situácia, ak by spoločnosť mala menej ako 500 zamestnancov, či nespĺňala by iné podmienky vyžadované Lex Novákmi), ale rozhodnutím vlády by boli dotknutí aj veritelia, ktorí tak stratia právo kontroly nad konkurzným konaním.
Je vôbec otázne či takéto poučenia má právnu záväznosť, nakoľko rozhodnutie vlády nemá právnu silu zákona. Takéto rozhodnutie vlády by bolo pravdepodobne možné preskúmať v správnom súdnictve s pravidlami za ktorých sa preskúmavajú rozhodnutia s nesprávnym poučením.
19.7. Záver
Lex Nováky formálne sledoval legitímny cieľ štátu, a to ochrániť jeho hospodárske záujmy v prípade situácii, ktoré by mohli štátu spôsobiť značné škody. Skutočným zámerom však bolo vyhnúť sa sankcii Európskej komisie v konkrétnom prípade. Táto skutočnosť je podporená aj účinnosťou zákona, ktorá bola limitovaná koncom roka 2010. Ak by sme aj odhliadli od faktu, že Lex Nováky bol prijatý na ad hoc účel, spôsob dosiahnutia cieľa vyjadreného priamo v zákone či v dôvodovej správe bol vysoko neštandardný. Aplikácia tohto zákona by spôsobila mnohé problémy, a to nielen v dôsledku zmätočného znenia zákona, ale aj jeho nepreviazanosťou s inými právnymi predpismi. Práva veriteľov boli Lex Novákmi obmedzené. Aj keď sa uspokojenie veriteľov mohlo za istých okolnosti zvýšiť[22], ich postavenie sa značne zhoršilo. Okrem skutočnosti, že im bol odmietnutí prístup k súdu v prípade rozhodnutia vlády[23], zákon nedával možnosť veriteľom zvoliť iný spôsob speňažovania majetku, aj keby bol odôvodnený predpoklad, že iný spôsob bude efektívnejší[24]. Našťastie k aplikácií Lex Novák nikdy nedošlo. Autor článku dúfa, že k podobnému počinu zákonodarcu už nikdy nedôjde.
Autor
JUDr. Marián Rušin
Zdroj
https://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_28.pdf