Abstrakt
V príspevku sa zaoberám vybranými aplikačnými problémami súvisiacimi so zaujatosťou a následným vylúčením zákonných sudcov pričom poukazujem nie len na úpravu v rovine Trestného poriadku, ale i na osobitné predpisy upravujúce inštitút vylúčenia sudcov z prejednávania a rozhodovania trestných vecí.
1 ÚVOD
Cieľom tohto príspevku nie je rozoberanie aplikačných problémov zákonných ustanovení § 31 et §32 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako Trestný poriadok) o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb v nadväznosti na ustanovenie § 23 Trestného poriadku o odňatí a prikázaní veci v ich samej podstate, ale len o stručné pripomenutie, respektíve základné oboznámenie sa s problematikou.
Poukážem skôr na vybranú judikačnú prax súdov a priblížim ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré majú mimoriadny význam v rámci problematiky inštitútu vylúčenia sudcov a im predchádzajúce konanie o ich zaujatosti, respektíve nezaujatosti.
Nezávislosť súdnictva je jedným zo základných atribútov výkonu spravodlivosti vkaždej demokratickej spoločnosti. Iba skutočne nezávislí, právomocami nadaní a nestranní sudcovia môžu zabezpečiť dôslednú ochranu práv a slobôd občanov a spoločnosti. Tento postulát z dôvodovej správy je premietnutý do Čl. 141 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy s tým, že v zmysle Čl. 144 odsek 1 Ústavy, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
Uvedeného sú si vedomé i zákonné normy upravujúce trestné konanie, občianske konanie súdne, činnosť súdov, postavenie sudcov, ale i akty riadenia predsedov súdov.
2 K TRESTNÉMU PORIADKU
Ustanovenie § 31 Trestného poriadku zabezpečuje nestrannosť trestného konania jednak ako celku a jednak jeho jednotlivých úkonov vykonávaných v tej ktorej trestnej veci. Zákon rozlišuje niekoľko prípadov, kedy je vylúčené, aby sa na vykonávaní úkonov zúčastnil sudca pri ktorom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre pomer:
k prejednávanej veci (napr.: sudca vystupuje ako poškodený trestným činom) § 31 odsek 1 Trestného poriadku,
k osobám, ktorých sa úkon priamo týka (§ 10 odsek 10 Trestného poriadku), k obhajcovi (§ 36 Trestného poriadku), zákonnému zástupcovi (§ 35 Trestného poriadku), splnomocnencovi (§ 53 Trestného poriadku) alebo pre jeho pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní, § 31 odsek 1 Trestného poriadku, alebo
sudca bol v prejednávanej trestnej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodeného, § 31 odsek 2 Trestného poriadku, alebo
z rozhodovania na súde vyššieho stupňa (okrem vylúčenia podľa vyššie uvedených kritérií) je vylúčený i sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa. Rovnako z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten sudca, ktorý sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca iného stupňa, § 31 odsek 3 Trestného poriadku.
Pri poslednom bode však treba poukázať na širšiu súvislosť vylúčenia sudcov, pokiaľ sa týka skoršieho rozhodovania vo veci samej. Nebude vylúčený sudca, ktorý rozhodoval napríklad o zaisťovacích úkonoch ako sudca pre prípravné konanie. Vylúčený ale bude sudca, ktorý rozhodoval ako sudca pre prípravné konanie v intenciách § 348 Trestného poriadku. Rovnako bude vylúčený sudca, ktorý realizoval niektoré zrozhodnutí pri predbežnom preskúmaní obžaloby podľa § 241 odsek 1 Trestného poriadku, alebo pri rozhodovaní o predbežnom prejedaní obžaloby podľa § 244 odsek 1 Trestného poriadku. Domnievam sa však, že nebude vylúčený sudca, ktorý sa síce zúčastnil na konaní vo veci samej, ale počas jeho účasti nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu. Napríklad sudca bol počas prejednávania relevantnej veci preložený na iný súd (súd vyššieho stupňa), iný sudca vec meritórne rozhodol a v následnej odvolacej agende by rozhodoval pôvodný sudca o ktorého vylúčenie by malo ísť.
V zmysle vyššie naznačeného a úpravy § 32 odsek 1 Trestného poriadku, ak sudca oznámi svoju zaujatosť, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte s tým, že o vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu. Takýto postup sa však týka len rozhodovania o nestrannosti sudcu v zmysle § 31 odsek 1 Trestného poriadku. Ak je však sudca vylúčený z dôvodov § 31 odsek 2, 3 Trestného poriadku, nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce. V tomto prípade netreba posudzovať, či existuje pochybnosť o nezaujatosti (ako v prípade § 31 odsek 1 Trestného poriadku), keďže z dôvodov uvedených v § 31 odsek, 3 Trestného poriadku ide o vylúčenie z rozhodovania priamo zo zákona. Z tohto titulu preto nie je potrebné, aby o tom rozhodoval iný súd, respektíve iný senát. Vo všetkých ostatných prípadoch o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku oznámených niektorou zo strán rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. Niektorou zo strán mal zákonodarca na mysli napríklad prokurátora, alebo aj obžalovaného. V týchto prípadoch sa rozhoduje uznesením (§ 162 Trestného poriadku), ako jednou z foriem rozhodnutí v trestnom procese, ktoré musí byť písomné. Proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok a teda vznesenie námietky zaujatosti obžalovaným voči zákonnému sudcovi nebráni vykonaniu nariadeného úkonu trestného konania. Ak súd rozhodne, že námietka zaujatosti je neopodstatnená ateda zákonný sudca nie je vylúčený, pričom strana podá sťažnosť, súd môže vykonať celé dokazovanie, ba dokonca môže nechať odznieť i záverečné reči a aj posledné slovo obžalovaného, následne hlavné pojednávanie odročiť (spravidla na neurčito) a až potom spis predloží na rozhodnutie o sťažnosti nadriadenému súdu s tým, že záverečná porada a vyhlásenie rozhodnutia sa uskutoční až po rozhodnutí nadriadeného súdu o predmetnej sťažnosti. Výrok uvedeného uznesenia by mal znieť: „Zákonný sudca JUDr. X. Y. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v tejto trestnej veci“. Uznesenie musí obsahovať opis skutku, pre ktorý je obžalovaný stíhaný spolu s odôvodnením v ktorom sa uvedú dôvody, ktorými argumentoval obžalovaný na vylúčenie zákonného sudcu ako aj dôvody, pre ktoré sa zákonný sudca necíti byť zaujatý a preto sa nevylučuje z jednotlivých úkonov. Nakoniec musí nasledovať poučenie. Nadriadeným súdom na má na mysli bezprostredne nadriadený súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal s tým, že o vylúčení sudcu odvolacieho súdu a dovolacieho súdu rozhodne iný senát toho istého súdu. Výrok nadriadeného súdu, napríklad krajského súdu by znel: „Podľa § 32 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 31 odsek 1 Trestného poriadku, JUDr. X. Y., sudca Okresného súdu Bratislava I je vylúčený (nie je vylúčený) z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného A. A. ,nar. 01. 01. 1950 v Bratislave, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 99T 1/2011.“
Vprípade situácie, ak obžalovaný namietne zaujatosť celého súdu, zákonný sudca, ktorý vo veci koná a rozhoduje, preloží vec na vyjadrenie všetkým ostatným sudcom namietaného súdu, či sa cítia respektíve necítia zaujatí vo veci konať a rozhodovať. Ak všetci sudcovia vyjadria svoju zaujatosť je to dôvodom na odňatie a prikázanie veci inému súdu.
3 K OSOBITNÝM ÚPRAVÁM
Na ústavnú úpravu nezávislosti a nestrannosti súdnictva, ako aj na túto úpravu obsiahnutú v Trestnom poriadku a Občianskom súdnom poriadku reagujú, alebo dokonca ju vykonávajú, najmä ostatné právne predpisy.
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ZoS).
Vo svojom ustanovení § 30, týkajúceho sa základných povinností sudcu, okrem iného deklaruje, že:
v občianskom … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. Michal Valent