Abstrakt
V článku sa autor venuje súčasnej právnej úprave inštitútu dovolania v Trestnom poriadku v znení zákona č. 547/2010 Z. z., jeho právnej úprave po pripravovanej novele Trestného poriadku, ktorou sa tento inštitút značne mení, s poukazom na najvýznamnejšie zmeny, ktoré by mali nastať v právnej úprave dovolania po jeho novelizácií.
1 ÚVOD
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, bol začlenený do nášho právneho poriadku po prijatí nového Trestného poriadku s účinnosťou od 1. januára 2006. Sčasti nahradil sťažnosť pre porušenie zákona, ktorá bola zrušená. Zámerom zákonodarcov bolo, aby bol v Trestnom poriadku taký mimoriadny opravný prostriedok, ktorý by slúžil na odstránenie právnych vád rozhodnutí súdov, ktorými bola vec právoplatne skončená. Avšak jeho využitie je možné len v obmedzenom počte prípadov po splnení zákonom stanovených dôvodov, aby tak nedochádzalo k neopodstatnenému narúšaniu stability právoplatných rozhodnutí, z ktorých niektoré už môžu byť aj vykonané, nielen vykonateľné. Pri implementácií tohto inštitútu do nášho právneho poriadku sme sa inšpirovali z českej právnej úpravy, kde bol tento inštitút implementovaný do Trestního řádu po jeho veľkej novele č. 265/2001 Sb. s účinnosťou od 1. januára 2002.
2 SÚČASNÁ PRÁVNA ÚPRAVA
Súčasná právna úprava umožňuje podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) podať dovolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Takéto vymedzenie nám však nedáva jednoznačnú odpoveď, aké rozhodnutia si treba pod týmto pojmom predstaviť, teda ktoré právoplatné rozhodnutia možno dovolaním napadnúť.
Túto medzeru v zákone nahradilo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 19/2007, ktoré upravuje, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej, ktorým je
rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu uložený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania;
rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby;
uznesenie o zastavení trestného stíhania;
uznesenie o postúpení veci inému orgánu;
uznesenie o uložení ochranného opatrenia;
uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania;
uznesenie súdu o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania;
rozsudok o schválení dohody o vine a treste v obmedzenom rozsahu – § 334 ods. 4 Tr. por.;
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku alebo uzneseniu uvedenému sub 1 až 7.1
Český Trestní řád výslovne upravil v § 265a ods. 2, čo treba rozumieť rozhodnutím vo veci samej. V podstate ide o totožnú úpravu, aká sa nachádza aj vo vyššie uvedenom rozhodnutí. Možno predpokladať, že sme si túto úpravu „požičali“.
O dovolaní rozhoduje Najvyšší súd SR, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.). Subjektmi oprávnenými podať dovolanie sú
a) minister spravodlivosti, ktorý tak môže urobiť na podnet strany, alebo aj iný podnet z dôvodov uvedených v § 371 Tr. por. (§ 369 ods. 1 Tr. por.)
b) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku rozhodnutia a to v prospech, či neprospech obvineného (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.)
c) obvinený vždy len vo svoj prospech a proti výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.)
d) v prospech obvineného môžu podať dovolanie tiež príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojenec, osvojiteľ, manžel alebo druh. Môžu tak urobiť len s jeho výslovným písomným súhlasom. Ak je obvineným mladistvá osoba, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti jeho vôli podať dovolanie zákonný zástupca, či obhajca. (§ 369 ods. 5 Tr. por.) Obvinený, ako aj osoby oprávnené podať v jeho prospech dovolanie, môžu toto podať len prostredníctvom splnomocneného obhajcu a v konaní o dovolaní musí byť obvinený zastúpený obhajcom (§ 373 Tr. por.). Na to, aby mohli oprávnené osoby dovolanie podať (okrem ministra spravodlivosti), musia využiť právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom sa už rozhodlo. Táto podmienka nemusí byť splnená v tom prípade, ak odvolanie podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. V takom prípade môže obvinený a osoby, ktoré môžu podať dovolanie v jeho prospech, podať dovolanie aj keď nepodali riadny opravný prostriedok (§ 372 Tr. por.).
Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni a možno ho podať buď do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu v prípade, ak sa podáva v neprospech obvineného, alebo do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu v prípade, ak sa dovolanie podáva v jeho prospech, pričom ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr (§ 370 Tr. por.).
Dovolanie, ako už bolo na začiatku spomenuté, možno podať len z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por.2, ktoré sú určené na nápravu právnych vád. Okrem dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por., môže podať dovolanie len minister spravodlivosti voči rozhodnutiam, ktoré sa nepovažujú za rozhodnutia vo veci samej. Môže tak urobiť, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného zákona alebo Trestného poriadku o väzbe alebo podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (§ 371 ods. 2 Tr. por.). Dôvody podľa ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až g/ Tr. por. však nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto ho podáva známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Táto podmienka neplatí v prípade, ak podáva dovolanie minister spravodlivosti (§ 371 ods. 3 Tr. por.). Dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Podanie dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je v zmysle § 371 ods. 6 Tr. por. prípustné.
Inak sa požaduje, aby bolo dovolanie náležite odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa dotknuté rozhodnutie napáda a pre ktoré zákonom stanovené dôvody, resp. tiež konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo (§374 Tr. por.). Aj preto zákon požaduje, aby bolo dovolanie v prípade, ak ho podáva obvinený, resp. oprávnené osoby v jeho prospech, podané len prostredníctvom obhajcu, ktorý má predpokladané vedomosti a dokáže náležite dovolanie odôvodniť tak, aby odlíšil skutkové pochybenia od tých právnych. Aj keď časté sú prípady z praxe, kedy dovolanie podané prostredníctvom obhajcu najčastejšie z dôvodu uvedeného v písmene i/ § 371 ods. 1 Tr. por. (nesprávna právna kvalifikácia) namietalo skutkové vady, nie právne.
Po podaní dovolania je postup taký, že súd prvého stupňa, kde sa dovolanie podáva, toto nijako nepreskúmava, ale ho doručí (jeho rovnopis) stranám, ktoré by rozhodnutím o ňom mohli byť dotknuté priamo, s tým, aby sa k nemu vyjadrili a zároveň im určí primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty, bez ohľadu na skutočnosť, či túto možnosť strany využili, predloží dovolanie spolu s vyjadreniami dovolaciemu súdu (§ 376 Tr. por.).
Postup pred dovolacím súdom je taký, že predseda senátu predbežne preskúma dovolanie spolu s predloženými spismi, aby zistil, aký bude ďalší postup. Ak zistí niektoré formálne nedostatky podania, ktoré sú odstrániteľné, vyzve osobu, ktorá dovolanie podala, aby tieto nedostatky odstránila, pričom jej na to určí primeranú lehotu a zároveň ju poučí o následkoch, ak tieto nedostatky neodstráni. V prípade osôb, ktoré môžu podať dovolanie v prospech obvineného, ich tiež poučí, že im v prípade neodstránenia týchto nedostatkov môže uložiť poriadkovú pokutu. Následne predseda senátu nariadi neverejné zasadnutie, na ktorom on, alebo ním poverený člen senátu podá správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba riešiť, vrátane odstránenia nedostatkov v dovolaní. Na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolací súd odmietne dovolanie, ak zistí niektoré z dôvodov uvedených v ustanovení § 382 Tr. por.. Inak, ak zistí, že sú splnené dôvody dovolania uvedené v návrhu a podanie má potrebné formálne náležitosti, nariadi verejné zasadnutie na rozhodnutie o ňom. Ak nemožno upovedomenie o verejnom zasadnutí doručiť osobe, ktorá môže byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknutá, postačí upovedomiť jej obhajcu alebo splnomocnenca.
Súd preskúmava zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozhodnutia napadnutého dovolaním, ako aj správnosť postupu v konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo so zameraním na zákonné dôvody dovolania, ktoré sú v dovolaní uvedené, pričom je viazaný dôvodmi dovolania v ňom uvedenými. To neplatí, ak by dôvod dovolania bol v neprospech obvineného, avšak dovolanie bolo podané v jeho prospech (§ 385 Tr. por.).
O podanom dovolaní môže najvyšší súd na verejnom zasadnutí rozhodnúť niektorým z nasledovných spôsobov:
dovolanie zamietne, ak zistí, že dôvody dovolania uvedené v dovolaní sa nepreukázali (§ 392 ods. 1 Tr. por.)
uznesením prikáže súdu, o rozhodnutie ktorého ide, aby doplnil chýbajúci výrok alebo aby o ňom rozhodol, ak je napadnuté rozhodnutie nesprávne len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný (§ 387 Tr. por.)
rozsudkom vysloví porušenie zákona, ak zistí dôvod dovolania podľa § 371 Tr. por. Súčasne s týmto výrokom zruší napadnuté rozhodnutie, alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu. Podľa okolností prípadu zruší taktiež aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak zruší čo len sčasti výrok o vine, vždy súčasne zruší celý výrok o treste, ako aj výroky majúce vo výroku o vine podklad, ale aj ďalšie rozhodnutia, ktoré obsahovo nadväzujú na rozhodnutie zrušené, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad (§ 386 Tr. por.).
Ďalší postup je taký, že po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého výroku, prikáže najvyšší súd spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Súčasne môže nariadiť, aby ju súd rozhodol v inom zložení senátu alebo aby ju rozhodol iný sudca. Z dôležitého dôvodu môže tiež vec prikázať na prejednanie alebo rozhodnutie inému súdu toho istého druhu a stupňa (§ 388 Tr. por.). Môže tiež vec vrátiť do prípravného konania, ak o to požiada generálny prokurátor, s výnimkou prípadu, keď bolo dovolanie podané v prospech obvineného a vrátenie veci do prípravného konania bude v neprospech obvineného (§ 389 Tr. por.).
Po vrátení veci dovolacím súdom je orgán, ktorému bola vec prikázaná, viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím súdom. Je tiež povinný vykonať všetky úkony, ktorých vykonanie nariadil dovolací súd. Rozhodnutie zrušené po podaní dovolania v prospech obvineného, nemôže byť v novom konaní nahradené rozhodnutím nepriaznivejším (§ 391 Tr. por.). Toto je v krátkosti súčasná úprava dovolania v Trestnom poriadku v znení zákona č. 547/2010 Z.z.
3 PRÁVNA ÚPRAVA DOVOLANIA PO NOVELE TRESTNÉHO PORIADKU
Možno konštatovať, že zákonodarcom zamýšľaná novelizovaná úprava dovolania nám tento inštitút značne „preorie“. Pripravovaná novela reflektuje súčasné nedostatky a potreby praxe, ktoré sa objavili a možno povedať, že sa touto zmenou tento inštitút značne spružní. Treba však uviesť, že táto zmena bola nevyhnutná a žiadaná, vyvolaná potrebami praxe, rozhodnutiami súdov a judikátmi, čím sa zosúladí teória s praxou.
Už úvodné ustanovenie § 368 Tr. por. sa mení, keď v odseku 1 sa zákonodarca rozhodol spresniť dikciu zákona vzáujme bezproblémového ajednotného výkladu tohto ustanovenia. Podľa neho možno dovolanie podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, pokiaľ je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por. Odsek 2 reflektuje na spomínaný judikát najvyššieho súdu R 19/2007, v ktorom sa uvádza, čo treba rozumieť pod rozhodnutím vo veci. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že doterajšia právna úprava pripúšťala značné rozdiely výkladu čo do rozsahu rozhodnutí, ktoré by bolo možné (so zreteľom na § 371 Tr. por.) napadnúť dovolaním.3
Avšak rozširuje sa aj možnosť ministra spravodlivosti podať dovolanie aj proti rozhodnutiam, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej v zmysle ust. § 368 ods. 2 novelizovaného Tr. por. Okrem možnosti podať dovolanie v … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
Mgr. Radoslav Smatana PhD.