1 ÚVOD

Hospodárska kríza sa svojim vznikom nepochybne podpísala pod fungovanie každého štátu. Dovtedy normálne fungujúci podnikatelia sa zrazu museli vysporiadať s novou situáciou. Ani Európska únia a jej členské štáty nezostali v boji proti hospodárskej kríze nečinné a v úmysle pomôcť podnikateľskému prostrediu a hospodárstvu začali prijímať nové právne úpravy, ktorými chcú podporiť fungovanie podnikateľského prostredia.

Jedným z negatívnych prejavov hospodárskej krízy je aj nárast platobnej neschopnosti, ktorá sa prejavuje buď ako primárna platobná neschopnosť spôsobená samotným podnikom neschopnosťou splácať svoje záväzky (teda internými faktormi firmy, napr. neefektívnym hospodárením), alebo ako sekundárna platobná neschopnosť, keď podnik nie je schopný splácať svoje záväzky kvôli platobnej neschopnosti svojich odberateľov(môže vyplývať z primárnej alebo aj zo sekundárnej platobnej neschopnosti odberateľov, prípadne z neochoty odberateľa platiť včas). 1 V záujme predísť aj týmto problémom bola 16. februára 2011 na úrovni Európskej únie prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Táto smernica nahradila pôvodnú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá si po desiatich rokoch svojej účinnosti vyžiadala podstatnú zmenu, a to najmä v dôsledku reakcie na hospodársky pokles.

Následne na dianie v legislatíve Európskej únie reagoval aj slovenský právny poriadok a prvá zo smerníc bola transponovaná zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Druhá smernica z roku 2011 mala transpozičný termín do 16. marca 2013. Do právneho poriadku Slovenskej republiky bola implementovaná zákonom č. 9/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú ďalšie zákony a účinnosťou od 1. februára 2013.

Zmyslom tohto príspevku bude nielen predstavenie tejto novej právnej úpravy, ale aj zamyslenie sa nad tým, či takýmito legislatívnymi zmenami možno prispieť k snahe o odstránenie príčin hospodárskej krízy alebo ide len o boj proti jej symptómom.

2 PÔVODNÁ PRÁVNA ÚPRAVA, IMPLEMENTÁCIA SMERNICE Č. 2011/7/EÚ A BOJ PROTI ONESKORENÝM PLATBÁM

Pôvodná právna úprava zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník obsahovala v otázke času plnenia stručnú právnu úpravu, ktorá bola sústredená v ustanoveniach § 340 až § 343. Je potrebné dodať, že tieto ustanovenia ostali v platnosti aj naďalej, avšak boli doplnené o nové ustanovenia § 340a a § 340b.

2.1 Právna úprava do prijatia zákona č. 9/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú ďalšie zákony

Podľa pôvodnej právnej úpravy je dlžník povinní splniť záväzok v čase určenom v zmluve.2 Stanovenie času plnenia však nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy, a preto pre tento prípad zákon ustanovil, že: „Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“3 Táto právna úprava je dispozitívna a nepredpisuje ani formu prejavu vôle veriteľa, ktorý požaduje plnenie od dlžníka.

V prípade, ak je podľa zmluvy dlžník oprávnený, aby určil čas plnenia a ak ten tak neurobí v primeranom čase (primeranosť treba posudzovať vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu4 ), určí čas plnenia súd na návrh veriteľa s prihliadnutím na povahu a miesto plnenia, ako aj na dôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo dlžníkovi.5 Táto právna úprava je vzhľadom na znenie ustanovenia § 263 Obchodného zákonníka kogentná z čoho vyplýva, že zmluvné strany sa od neho nemôžu v zmluve odchýliť, a teda aj keby text zmluvy danú možnosť neobsahoval, v prípade, ak bolo určenie času plnenia zmluvne zverené dlžníkovi, ktorý v primeranom čase čas plnenia neurčil, veriteľ sa vždy môže obrátiť na súd, aby čas plnenia určil.

Ustanovenie § 342 Obchodného zákonníka upravuje (na rozdiel od zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) prípady, ak je doba plnenia určená v prospech jednej strany.6 K tomuto treba dodať, že interpretačné pravidlo uvedené v odseku 1 je použiteľné len pri inominátnych zmluvách, pretože „pri zmluvných typoch upravených v Obchodnom zákonníku je z obsahu ich právneho režimu zväčša zrejmé, v čí prospech je určenie času plnenia stanovené“7 .

Na tomto mieste zostáva zmieniť sa už len o poslednom ustanovení § 343 Obchodného zákonníka. Dané ustanovenie rieši otázku predčasného splatenia dlhu, podľa ktorého: „Ak dlžník splní peňažný záväzok pred určeným časom plnenia, nie je oprávnený bez súhlasu veriteľa odpočítať od dlžnej sumy úrok zodpovedajúci času, o ktorý plnil skôr.“ Daná právna úprava je však dispozitívna, a teda platí, že zmluvné strany si môžu určiť aj iný právny režim.

2.2 Zmena právnej úpravy po prijatí smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách

Právna úprava času plnenia obsiahnutá v ustanoveniach § 340 až 343 Obchodného zákonníka bola s účinnosťou od 1. februára 2013 doplnená o ustanovenia § 340a a § 340b v dôsledku prijatia zákona č. 9/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú ďalšie zákony. Zmenu Obchodného zákonníka si vyžiadala práve implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorej transpozícia sa musela vykonať najneskôr do 16. marca 2013.

Pôvodná smernica 2000/35/ES o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách priniesla právnu úpravu otázky úrokov v prípade oneskorenej platby, podľa ktorej sa úrok z omeškania môže účtovať v prípade, ak sa platba neuskutoční v zmluvnej alebo zákonnej lehote.8 Napriek prijatiu tejto smernice však problémy v platobnej disciplíne pretrvávali. Dôvodom prijatia novej smernice teda bola potreba reagovať na stále sa vyskytujúce problémy spojené s oneskorenými platbami v obchodných transakciách, ktoré sa v dôsledku hospodárskej krízy ešte viac prehĺbili.

Zmena, ktorú spôsobilo prijatie novej právnej úpravy v ustanoveniach § 340a a 340b (ide o transpozíciu čl. 3 ods. 4 a 5 smernice 2011/7/EÚ) Obchodného zákonníka má za následok, že pôvodné ustanovenie § 340 je aplikovateľné už len na situácie, keď plnenie dlžníka bude mať charakter nepeňažného plnenia.

Na tomto mieste je vhodné, aby sme si bližšie priblížili novú právnu úpravu. Ako sme v príspevku už viackrát uviedli, Obchodný zákonník je v otázke času plnenia obohatený o dve nové ustanovenia. Kým § 340a predstavuje všeobecnú úpravu času plnenia pre peňažný záväzok, § 340b obsahuje špeciálnu právnu úpravu pre prípady, keď pôjde o čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva9 , a teda § 340a sa na tieto prípady nepoužije.

Ustanovenie § 340a ods. 1 upravuje maximálnu možnú lehotu splatnosti peňažného záväzku, ktorú si zmluvné strany (ide o B2B vzťahy) môžu zmluvne dohodnúť. V zásade nesmie ísť o lehotu dlhšiu než 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa, ktorou splnenie peňažného záväzku požaduje, prípadne 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil v závislosti od toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr10. V druhej vete daného ustanovenia je ustanovená výnimka, kedy sa možno od základného pravidla odchýliť11. Predpokladom k tejto výnimke teda je, aby sa zmluvné strany na tomto dohodli a aby takáto dohoda nebola v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d Obchodného zákonníka12 . Ustanovenia ods. 213 a ods. 314 § 340a obsahujú právnu úpravu v prípade, ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Záverom k § 340a je potrebné dodať, že sa nepoužije v prípade, ak sa strany dohodli na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ15, zároveň vzhľadom na znenie § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, je toto ustanovenie … …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
Mgr. Sabína Petríková

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Commercial_Law.pdf