1 ÚVOD
Inštitút zodpovednosti členov štatutárnych orgánov predstavuje významnú zložku správy spoločností, ktorá sa dostala do pozornosti v súvislosti s viacerými účtovnými škandálmi v USA a v Európe, ktoré stáli na začiatku celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy. Kvalita správy spoločností úzko súvisí práve s úpravou zodpovednosti členov štatutárnych orgánov ako osôb riadiacich spoločnosť v rámci svojej pôsobnosti a so zodpovednostnými nárokmi, ktoré je možné uplatniť si voči členom štatutárnych orgánov v prípade, ak porušia svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti. Všetky zodpovednostné nároky voči členom štatutárnych orgánov by boli viac menej bezvýznamné bez účinných mechanizmov, ktoré by umožňovali ich vynútiteľnosť. Právne normy upravujúce povinnosti členov štatutárnych orgánov by si bez možnosti ich vymoženia neplnili svoj účel a boli by neefektívne. Mechanizmy uplatňovania nárokov voči členom štatutárnych orgánov sú determinantom účelnosti právnej úpravy zodpovednosti členov štatutárnych orgánov, a tým aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie kvalitnejšej správy spoločností.
Napriek tomu, že po páde Enronu prestala byť zo strany Európskej komisie vnímaná správa spoločností ako národná záležitosť a snaha Európskej únie smeruje k zbližovaniu právnych úprav, pretrvávajú medzi jednotlivými právnymi úpravami rozdiely v dôsledku súťaže právnych poriadkov. Z tohto dôvodu sa predkladaný príspevok zameriava na komparáciu mechanizmov uplatňovania nárokov voči členom štatutárnych orgánov vo vybraných členských štátoch Európskej únie (Slovensko, Rakúsko, Nemecko, Česko) a v Anglicku a analyzuje účinnosť porovnávaných mechanizmov z hľadiska ich funkčnosti. Ako kritériá funkčnosti mechanizmov uplatňovania zodpovednostných nárokov boli zvolené limity stanovené pre menšinových akcionárov v podobe požadovaných podielov na základnom imaní spoločnosti pri actio pro socio, rozsah zodpovednostných nárokov uplatniteľných vo vybraných právnych úpravách prostredníctvom actio pro socio, plynutie a dĺžka lehôt na podanie derivatívnych žalôb, postup pri podávaní žalôb voči členom štatutárnych orgánov (napr. predbežné prerokovania žalôb) a prípadne právna úprava iných limitov napríklad v podobe zákazu prevodu obchodných podielov/ akcií zo strany žalujúcich spoločníkov. Predmetom komparácie v predkladanom príspevku je uplatňovanie zodpovednostných nárokov voči členom štatutárnych orgánov zo strany samotnej spoločnosti a jej spoločníkov. Nakoľko je oddelenie riadenia spoločnosti a vlastníctva (vzťah principál – agent)1 typické práve pre kapitálové spoločnosti, príspevok rieši len uplatňovanie zodpovednostných nárokov voči členom štatutárnych orgánov kapitálových spoločností – spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti.
2 SLOVENSKÁ A ČESKÁ PRÁVNA ÚPRAVA UPLATŇOVANIA ZODPOVEDNOSTNÝCH NÁROKOV VOČI ČLENOM ŠTATUTÁRNYCH ORGÁNOV
Podľa slovenskej právnej úpravy má spoločnosť ako zmluvný partner člena štatutárneho orgánu aktívnu legitimáciu v sporoch týkajúcich sa uplatnenia zodpovednostných sankcií voči členom štatutárneho orgánu. V prípade akciovej spoločnosti je povinná uplatniť nároky spoločnosti voči členom štatutárnych orgánov výlučne dozorná rada podľa § 199 ods. 2 zákona č. 513/ 1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „ObZ“). Plnomocenstvo na zastupovanie v konaní, v ktorom si spoločnosť uplatňuje zodpovednostné sankcie voči členovi štatutárneho orgánu, udeľuje taktiež určený člen dozornej rady2 . V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, ak by aj bola dozorná rada zriadená, nemá také oprávnenie ako dozorná rada akciovej spoločnosti, preto bude v mene spoločnosti uplatňovať škodu ďalší konateľ, ak je konateľov viac alebo nový konateľ proti pôvodnému konateľovi. Otázkou, či je možné, aby žalobu podal druhý konateľ aj v prípade, ak nemôže samostatne zaväzovať spoločnosť pri hmotnoprávnych úkonoch, sa zaoberal Najvyšší súd ČR v rozhodnutí zo dňa 3.5.2005, sp. zn. 20 Cdo 2921/2004 so záverom, že „konateľ, ktorý nie je v hmotnoprávnych vzťahoch oprávnený konať menom spoločnosti samostatne, je spôsobilý sám podať návrh na zahájenie súdneho konania.“3
Zastupovanie samotnej spoločnosti v sporoch s členmi jej štatutárneho orgánu je problematické, vzhľadom na možnosť stretu záujmov, keď člen štatutárneho orgánu spoločnosti spôsobil škodu, preto Obchodný zákonník priznáva právo uplatňovať nároky spoločnosti aj spoločníkom, resp. akcionárom spoločnosti (actio pro socio). Podmienkou podania derivatívnej žaloby je, že si nárok už neuplatňuje samotná spoločnosť. V mene spoločnosti s ručením obmedzeným je oprávnený na uplatnenie nárokov na náhradu škody alebo iných nárokov, ktoré má spoločnosť voči konateľovi každý spoločník.4
V mene akciovej spoločnosti môžu uplatniť nároky aj menšinoví akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania, za predpokladu, že dozorná rada tak neurobí bez zbytočného odkladu po požiadaní akcionármi.5 Iná osoba ako spoločník/akcionár, ktorý podal návrh na súd alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.6 Spoločníci/akcionári, ktorí uplatnia nároky v mene spoločnosti sú povinní znášať trovy súdneho konania za spoločnosť. Ak je spoločnosti priznaná náhrada je ten, ktorý je na náhradu trov zaviazaný, povinný ich uhradiť spoločníkovi/akcionárovi, ktorý uplatňoval nároky v mene spoločnosti.7
V českej právnej úprave, platnej a účinnej v čase
písania tohto príspevku je inak nastavená hranica pre uplatnenie práva
akcionármi, a umožňuje využitie tohto práva v závislosti od výšky
kapitálu:
-pokiaľ je základný kapitál vyšší ako 100.000.000 Kč
akcionárom, ktorých súhrnná hodnota akcií dosahuje 3% základného
kapitálu a
-pokiaľ je základný kapitál 100.000.000 Kč a nižší akcionárom, ktorých súhrnná hodnota akcií dosahuje 5% základného kapitálu.8
Vzhľadom na formuláciu ustanovení v slovenskej právnej úprave, ktoré umožňujú spoločníkom/akcionárom podať žalobu v mene spoločnosti, máme zato, že uplatnenie sa netýka len nárokov na náhradu škody, ale všetkých nárokov, medzi ktoré môžeme zaradiť aj prípadný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nároky z ručenia, ale aj nároky vyplývajúce z porušenia konkurenčnej klauzule.9 Taktiež zákon nediferencuje medzi nárokmi podľa toho z akého titulu vznikli, t.j. môže ísť podľa nášho názoru o nároky vyplývajúce priamo zo zákona alebo spoločenskej zmluvy/stanov, ale aj nároky, ktoré vyplývajú spoločnosti zo zmluvy o výkone funkcie dohodnutej s členom predstavenstva.
V tomto smere je rozdiel medzi slovenskou a českou aktuálne platnou a účinnou právnou úpravou. Česká právna úprava priznáva v súčasnosti spoločníkom10, ako aj akcionárom11 vyslovene právo uplatniť nárok na náhradu škodu, nie však všeobecne nároky ako také.
Problematické bude podľa nášho názoru reálne uplatnenie náhrady škody, za ktorú zodpovedajú súčasne členovia predstavenstva aj dozornej rady, nie je zrejmé, kto by v takom prípade ich spoluzodpovednosti uplatnil náhradu škody. Členovia predstavenstva nie sú povinní žiadosti akcionárov o uplatnenie nárokov voči členom dozornej rady vyhovieť a akcionári nemajú v rámci actio pro socio možnosť uplatniť takouto formou aj nároky voči dozornej rade.12 V zákone č. 90/2012 Sb. o obchodních společnostech a družstvech (zákon o obchodních korporacích – „ZOK“) je v § 157 upravená společnícka žaloba a v § 371 akcionárska žaloba, ktorá umožňuje spoločníkom/ kvalifikovaným akcionárom domáhať sa za spoločnosť náhrady škody voči členovi štatutárneho orgánu alebo jeho prípadnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy uzatvorenej s povinnou osobou podľa § 53 ods.3 ZOK.13 Zmluvou s povinnou osobou podľa § 53 ods. 3 ZOK môže obchodná spoločnosť vysporiadať škodu, ktorá vznikla spoločnosti porušením starostlivosti riadneho hospodára.14 Spoločník/ kvalifikovaný akcionár nemá právo domáhať sa náhrady škody voči členovi štatutárneho orgánu vtedy, ak bolo o nej rozhodnuté podľa § 53 ods. 3 ZOK, ibaže ten kto škodu spôsobil je jej jediným spoločníkom alebo osobou, ktorá ho ovláda. Derivatívnu žalobu je možné podať aj proti vplyvnej osobe a aj proti členovi dozornej rady, čo napríklad slovenská právna úprava neumožňuje.
ZOK v prípade akcionárskej žaloby umožňuje podanie derivatívnej žaloby
len kvalifikovanému akcionárovi. Kvalifikovaný akcionár alebo akcionári
sú v § 365 ZOK definovaní v závislosti od výšky menovitej hodnoty akcií,
ktoré vlastnia na základnom imaní nasledovne:
-v prípade základného
kapitálu spoločnosti vyššieho ako 100.000.000 Kč tí, ktorých súhrnná
hodnota akcií dosahuje 3% základného kapitálu požívajú zvláštne práva
podľa ZOK,
-v prípade základného kapitálu spoločnosti je 100.000.000
Kč alebo nižší tí, ktorých súhrnná hodnota akcií dosahuje aspoň 5%
základného kapitálu,
-v prípade základného kapitálu spoločnosti je
500.000.000 Kč alebo vyšší tí, ktorých súhrnná hodnota akcií dosahuje
aspoň 1% základného kapitálu.
Pred podaním derivatívnej žaloby je o takom zámere akcionár povinný písomne dozornú radu informovať a pokiaľ dozorná rada právo voči členovi štatutárneho orgánu bezodkladne po obdržaní písomnej informácie neuplatní, môže toto právo akcionár za spoločnosť uplatniť sám.
Oproti aktuálne platnej a účinnej právnej úprave umožňuje ZOK aj v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným uplatniť voči členovi štatutárneho orgánu nárok na náhradu škody dozornou radou, ak bola zriadená.15
V súvislosti s rozsahom nárokov, ktoré je možné prostredníctvom actio pro socio voči členom štatutárneho orgánu podľa ZOK uplatniť, nepriniesol ZOK rozšírenie týchto nárokov. Podľa ZOK je týmto spôsobom možné uplatniť voči členom štatutárneho orgánu len nárok na náhradu škody.
ZOK priniesol nové ustanovenie, ktoré upravuje procesné nástupníctvo v konaní o derivatívnej žalobe v prípade, ak prestane byť spoločník/ akcionár, ktorý žalobu podal spoločníkom alebo akcionárom spoločnosti.16 V takom prípade zákon stanovuje ako jeho procesného nástupníka právneho nástupcu takéhoto spoločníka/ akcionára. V prípade akcionára je toto procesné nástupníctvo viazané na vedomosť o predchádzajúcom akcionárovi.
Z uvedeného máme za to, že zo zákona teda stráca spoločník/ akcionár bez právneho nástupcu aktívnu legitimáciu v spore o derivatívnu žalobu. Nestane sa tak však v prípade, ak dôjde k zníženiu podielu žalujúcich akcionárov na základnom kapitále spoločnosti pod hranicu kritéria kvalifikovaného akcionára.
Zo slovenskej právnej úpravy nevyplýva previazanie aktívnej legitimácie v konaní o derivatívnej žalobe na zachovanie statusu spoločníka/ akcionára a nie je ani upravené ex lege procesné nástupníctvo na právneho nástupcu spoločníka/ akcionára. Máme za to, že v prípade zmeny v osobe spoločníka/ akcionára môže potom dôjsť k zmene na strane účastníka konania len postupom podľa § 92 Občianskeho súdneho poriadku, avšak strata statusu spoločníka/ akcionára v spoločnosti nebude dôvodom pre zastavenie súdneho konania.
V súvislosti s aktívnou legitimáciou spoločníkov vzniká súčasne otázka, či sú spoločníci aktívne legitimovaný na podanie žaloby vo vlastnom mene na náhradu škody voči členovi štatutárneho orgánu. Spoločníkovi nie je priznaná aktívna legitimácia na podanie žaloby vo svojom vlastnom mene na náhradu škody voči členovi štatutárneho orgánu, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu porušenia jeho povinností, pričom škoda mala spočívať v znížení hodnoty jeho obchodného podielu. Najvyšší súd ČR sp. zn. 29 Cdo 3180/ 200817vo svojom uznesení zo dňa 24.6.2009 uviedol, že „hodnota podielu v spoločnosti sa teda odvíja (najmä) od hodnoty čistého majetku spoločnosti. Čistým obchodným majetkom spoločnosti je obchodný majetok po odpočítaní všetkých záväzkov. Z uvedeného je zrejmé, že skutočná škody spôsobená spoločnosti (v dôsledku ktorej sa znížil čistý obchodný majetok spoločnosti) sa prejaví aj znížením hodnoty podielov v spoločnosti – spoločníci v dôsledku toho utrpia ujmu. Táto ujma je však svojou povahou odvodená od škody vzniknutej na majetku spoločnosti. Jej existencia je závislá na existencii škody na majetku spoločnosti. Ak sa odstráni škoda vzniknutá na majetku spoločnosti, odstráni sa aj ujma spôsobená jej spoločníkom v dôsledku znížia hodnoty ich podielov.“18 Záver uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR je taký, že spoločník nemá nárok na náhradu škody voči členovi štatutárneho orgánu z dôvodu zníženia hodnoty jeho obchodného podielu, ale škoda vznikla spoločnosti a spoločník môže v mene spoločnosti uplatniť nárok na náhradu škody prostredníctvom actio pro socio.
Obdobne pristupuje k takejto žalobe spoločníka aj rozhodovacia prax rakúskych súdov. Zhoršenie kurzu akcií nie je vlastnou škodou akcionárov, ktorá môže byť uplatnená vychádzajúc zo škody spoločnosti (3 Ob 288/08)19. Pokiaľ akcionár cez škodu spôsobenú spoločnosti a tým súvisiace zníženie hodnoty akcií utrpí škodu, nemôže túto škodu súdne vymáhať, pretože ide o nepriamu škodu. (RS0029390, 2 Ob 591/94)20 .
Na druhej strane je potrebné poukázať na skutočnosť, že spoločníkovi je priznaná aktívna legitimácia a naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu spoločnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obo 222/2001). Naliehavý právny záujem bol v uvedenom konaní odôvodnený „nepriaznivým vplyvom uzavretých zmlúv na hodnotu jeho obchodného podielu“.
Prečo súdy na jednej strane nepriznajú aktívnu legitimáciu spoločníkovi v spore o náhradu škody z dôvodu poklesu hodnoty jeho obchodného podielu, ale z toho istého dôvodu mu priznajú aktívnu legitimáciu v spore o určenie neplatnosti právneho úkonu?
Rozdiel v prístupe súdov vidíme v tom, že na rozdiel od priameho uplatnenia škody spoločníkom vo vlastnom mene, kde by bolo potenciálnym výsledkom v prípade vyhovenia takejto žalobe plnenie priamo spoločníkovi, by v konečnom dôsledku k odstráneniu škody spoločnosti nedošlo. Nahradením škody priamo spoločníkovi by sa nezvýšila jeho hodnota podielu v spoločnosti, a tým by sa nezvýšila ani hodnota čistého majetku spoločnosti. Pri uplatnení neplatnosti zmluvy medzi spoločnosťou a treťou osobou bude výsledkom určenia prípadnej neplatnosti dotknutá priamo spoločnosť, takže ak jej v dôsledku neplatnosti nejaká škoda vznikla alebo sa na jej úkor tretia osoba bezdôvodne obohatila, adresátom plnení z takýchto dôvodov bude spoločnosť samotná, nie spoločník, ktorý žalobu podal. Spoločník bude z toho nakoniec profitovať prostredníctvom zvýšenia jeho podielu na čistom majetku spoločnosti.
2.1 K zmareniu možnosti podania actio pro socio v dôsledku márneho uplynutia premlčacej doby
Problémom, ktorý súvisí s podaním actio pro socio je skutočnosť, pokiaľ je člen štatutárneho orgánu osoba zhodná so spoločníkom alebo budú tieto osoby príbuzensky prepojené. V takom prípade je zrejmé, že uvedená tá istá osoba v svojej „dvoj úlohe“ nebude mať záujem na podaní actio pro socio, preto môže dôjsť k zmareniu možnosti podať žalobu napríklad pri … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. Jana Duračinská PhD.
Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Commercial_Law.pdf