KAM SMERUJE TRESTNÉ PRÁVO?

Úvod

Položenie otázky „kam smeruje trestné právo?“ predznamenáva, že jeho smerovanie nejde celkom tou správnou cestou. Toto konštatovanie sa netýka len súčasného obdobia, ale zasahuje do celého vývoja rekodifikovaných trestných kódexov.(1) Nechceme zachádzať až do dávnej minulosti, preto pozornosť zameriame na smerovanie trestných kódexov od ich rekodifikácie. Nové trestné kódexy sa dostali do účinnosti 1. januára 2006 a ich príprava trvala približne pätnásť rokov. Rekodifikáciou trestných kódexov došlo k viacerým významným zmenám. V rámci Trestného zákona sa zaviedla bipartícia trestných činov, ktoré sa delia podľa závažnosti na prečiny a zločiny (subkategóriou zločinov sú obzvlášť závažné zločiny). Nanovo boli definované tri okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu, a to krajná núdza a nutná obrana a oprávnené použitie zbrane. Zaviedli sa dva nové druhy trestov – trest domáceho väzenia a trest povinnej práce. Tieto tresty sú rýdzo alternatívne tresty, pretože nemôžu byť uložené popri sebe strestom odňatia slobody, a to ani v prípade, ak sa podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody. V súvislosti s trestom odňatia slobody bol zavedený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. V osobitnej časti Trestného zákona bolo zavedených niekoľko nových trestných činov.

V prípade Trestného poriadku bolo cieľom jeho rekodifikácie zefektívniť, zhospodárniť, zjednodušiť, zrýchliť celý trestný proces a zároveň odbremeniť orgány činné v trestnom konaní a súdy od rôznych procesných úkonov, aby sa zvýšila efektivita ich činnosti pri zložitejších a závažnejších prípadoch. Z tohto dôvodu bolo žiaduce na zdokonalenie nášho trestného procesu viac využívať a rozšíriť alternatívne spôsoby konania, aby sa zbytočne nevykonávalo celé trestné konanie vštandardnej forme tam, kde možno jeho účel dosiahnuť oveľa jednoduchším spôsobom.(2) Preto sa rekodifikáciou Trestného poriadku zaviedli ďalšie inštitúty ako nové fenomény – podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a dohoda o vine a treste. Vďaka odklonom sa mohla posilniť kontradiktórnosť konania, ktorá umožňuje strane popierať (contra dicere) požiadavky a argumenty druhej strany. Procesné strany predkladajú dôkazy, aktívne sa zúčastňujú na ich vykonávaní, čím sa každá strana snaží súd presvedčiť o svojej pravde. V rámci prípravného konania sa zakotvila osobitná forma skráteného vyšetrovania (tzv. super skrátené vyšetrovanie). Zaviedol sa aj inštitút sudcu pre prípravné konanie, ktorý rozhoduje o zásahoch do základných práv a slobôd pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní (o väzbe, domovej a osobnej prehliadke, použití odpočúvania a o iných zaisťovacích úkonoch), o sťažnostiach proti rozhodnutiam prokurátora, ak tak ustanovuje Trestný poriadok, a v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom. V rámci súdneho konania bol novinkou inštitút zabezpečenia svedka, na základe ktorého možno obmedziť jeho osobnú slobodu za zákonných podmienok najviac na 72 hodín. V odvolacom konaní pribudli dva nové mimoriadne opravné prostriedky – zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní a dovolanie.

Z uvedeného úvodného profilu vyplýva, že rekodifikácia trestných kódexov bola rozsiahla a viaceré nové inštitúty ich mali skvalitniť. Dosiahnutie tohto cieľa však ovplyvňujú tri hlavné faktory:
− legislatívna činnosť,
− aplikácia právnych predpisov a
− politika.

1. Legislatívna činnosť

Legislatívna činnosť je veľmi aktívna, pretože rekodifikované trestné kódexy majú množstvo noviel, ktorých počet je už výrazne vyšší vporovnaní s predchádzajúcim Trestným zákonom a Trestným poriadkom z roku 1961. Účinnosť týchto predchádzajúcich právnych predpisov nastala 1. januára 1962 a trvala až do účinnosti rekodifikovaných trestných kódexov, ku ktorej došlo 1. januára 2006. Počas ich štyridsaťštyri ročného pôsobenia bol Trestný zákon novelizovaný štyridsaťdva krát a Trestný poriadok bol novelizovaný tridsaťštyri krát. Počas šestnásť ročného pôsobenia rekodifikovaných trestných kódexov bol Trestný zákon zatiaľ novelizovaný až štyridsaťosem krát a Trestný poriadok bol novelizovaný šesťdesiattri krát. Pri tomto porovnaní však treba mať na zreteli, že za účinnosti predchádzajúcich trestných kódexov bolo takmer tridsať rokov štátne zriadenie nastavené tak, že právny systém bol stabilný, novelizácie zákonov boli skôr výnimkou do roku 1989. Dynamika práva má svoje opodstatnenie, ale musí mať istú mieru, aby sa zachovala prehľadnosť, predvídavosť iprávna istota. Zmeny zákonných ustanovení sa majú robiť premyslene a len v opodstatnených prípadoch. Je nesporné, že rekodifikované trestné kódexy už majú neprimerane veľký počet noviel, čím sa tieto kódexy stávajú nestabilnými a neprehľadnými, čo, samozrejme, sťažuje orientáciu v nich a nabúravajú právnu istotu. Preto by bolo vhodné, aby sa opätovne začalo uvažovať o rekodifikácii trestných kódexov bez zásahu politického vplyvu a priestor treba dať odbornosti.

V rámci legislatívnej činnosti sa týkala väčšina noviel osobitnej časti Trestného zákona, ktorej obsahom sú skutkové podstaty jednotlivých trestných činov. Novelami dochádzalo jednak k úprave existujúcich skutkových podstát vybraných trestných činov a jednak pribudli úplne nové trestné činy, pričom postupom času sa ich početnosť zvyšovala. Napriek tomu sa stále vyskytujú určité legislatívne nedostatky, pretože niektoré skutkové podstaty trestných činov sa svojim obsahom vzájomne prekrývajú, sú zbytočne komplikované, nejednoznačné, vágne, pretože sa dajú vykladať rôznym spôsobom. Takáto nedokonalosť je niekedy nepovšimnutá alebo je následne naprávaná novelou alebo judikatúrou. Príkladom môže byť trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 TZ, kde vládla názorová nejednotnosť v tom, či dôjde k naplneniu tejto skutkovej podstaty aj vtedy, keď si dlžník nesplní povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je v úpadku. Pred novelou tohto ustanovenia zákonom č. 264/2017 Z. z. bolo vydané usmernenie krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, sp. zn. 1/1Spr 43/2008 účinné od 15. 4. 2009, ktorým bolo konštatované, že nesplnenie takejto povinnosti dlžníkom nezakladá trestnosť činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) TZ. Spomínaná novela Trestného zákona však vyvrátila toto tvrdenie a explicitne zakotvila, že za nesplnenie povinnosti uloženej zákonom sa považuje aj včas nepodaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Mnohé legislatívne nedostatky odkryje až aplikačná prax, ktoré sa potom sanujú novelami alebo judikatúrou. Mala by fungovať väčšia predvídateľnosť zákonodarcov, v čom môže nastať aplikačný problém, aby sa mu dalo včas vyhnúť.

Problematická je aj skutková podstata trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201a TZ, čo sa odzrkadľuje v aplikačnej praxi, pretože v jednotlivých rozhodnutiach súdov sa vyskytujú rozdielne kvalifikácie. Jeho skutková podstata je v tomto znení: „Kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“ Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 27. januára 2020, sp. zn. 1 T 72/2019, obvinený L. H. navrhol cez sociálnu sieť maloletej, o ktorej vedel, že má dvanásť rokov, osobné stretnutie s otázkou, či si chce zarobiť 50 eur, keď mu spraví orálny sex, ku ktorému malo dôjsť pri prírodnom jazere v Bratislave − Petržalke. Samosudca v rozsudku uviedol, že obvinený L. H. sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil tak, že prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhol dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, čím spáchal prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a TZ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 TZ. V obdobnom prípade rozhodol rozsudkom Okresný súd vo Veľkom Krtíši zo 4. októbra 2018, sp. zn. 3 T 15/2018, inak. Obžalovaný K. C. kontaktoval maloletú A. F. prostredníctvom sociálnej siete a formou SMS správ, hoci vedel, že má len trinásť rokov a dožadoval sa osobného stretnutia za účelom vykonania análneho a orálneho styku, skupinového sexu, pričom opisoval sexuálne praktiky, ktoré chcel praktizovať. Maloletá A. F. mu odpisovala v obdobnom motíve, ale k osobnému stretnutiu nedošlo. Súd predmetný skutok kvalifikoval ako prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a TZ a prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) TZ, pretože obžalovaný umožnil maloletej viesť záhaľčivý alebo nemravný život. Stotožňujeme sa s rozhodnutím súdu, lebo vo vzťahu k prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 201a TZ akceptoval jeho predčasnú dokonanosť, na základe čoho už samotný návrh páchateľa prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby na osobné stretnutie s dieťaťom mladším ako pätnásť rokov s preukázaným úmyslom (v úmysle) spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie napĺňa všetky pojmové znaky prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 201a TZ.(3) Na margo tohto ustanovenia musíme uviesť, že páchateľ, ktorý koná v zmysle § 201a TZ a aj zrealizuje svoj úmysel, je zvýhodnený len preto, že si vopred dohodol osobné stretnutie s dieťaťom mladším ako pätnásť rokov, ktoré mu navrhol prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby. Trestná sadzba trestu odňatia slobody § 201a TZ je oveľa nižšia v porovnaní s trestným činom sexuálneho zneužívania podľa § 201 TZ alebo s trestným činom výroby detskej pornografie podľa § 368 TZ, ktoré sú už v základnej skutkovej podstate zločinmi.(4) Na trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201a TZ je potrebné si všimnúť vek trestnej zodpovednosti páchateľa, pretože subjektom tohto trestného činu nemôže byť dieťa(5) z čoho logicky vyplýva, že musí ísť o osobu, ktorá už dovŕšila osemnásty rok veku. Tento fakt vytvára problém v tom, že ak by sa protiprávneho konania podľa § 201a TZ dopustila osoba staršia ako pätnásť rokov, ale mladšia ako osemnásť rokov (mladistvá osoba), bude trestne zodpovedná za prípravu na zločin sexuálneho zneužívania podľa § 13 ods. 1 k § 201 ods. 1 TZ alebo za prípravu na zločin výroby detskej pornografie podľa § 13 ods. 1 k § 368 ods. 1 TZ, kde jej hrozí podstatne prísnejší trestný postih za to isté konanie (lákanie osoby mladšej ako pätnásť rokov na stretnutie za sexuálnym účelom) v dôsledku naplnenia pojmových znakov prípravy na zločin ako na dospelého, u ktorého takéto konanie podlieha § 201a TZ, kde je trestná sadzba len na šesť mesiacov až tri roky.(6)

2. Aplikácia právnych predpisov

Aplikácia právnych predpisov je tiež jeden z aspektov, ktorý ovplyvňuje smerovanie trestného práva. Z hľadiska Trestného zákona môžeme napríklad uviesť, že máme upravenú pomerne širokú škálu alternatívnych trestov asúdy ich nevyužívajú v dostatočnej miere. Radšej zvolia podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, ktorý je pomerne často ukladaný, a to aj v tých prípadoch, v ktorých by bolo vhodnejšie a účelnejšie uložiť napríklad trest povinnej práce alebo trest domáceho väzenia. Vždy je potrebné brať zreteľ i na to, aby boli alternatívne tresty v každom individuálnom prípade aj vykonateľné. Samozrejme, že nebude možné uložiť trest domáceho väzenia bezdomovcovi. Problém je v tom, keď sú aj splnené všetky podmienky na uloženie konkrétneho alternatívneho trestu, neraz sa stáva, že súd podmienečne odloží výkon trestu odňatia slobody.

Z procesnoprávneho hľadiska je v aplikačnej praxi bežné, že sa napríklad vykonávajú duplicitné výsluchy svedkov po vznesení obvinenia, ktoré nie sú rozhodujúcim alebo jediným usvedčujúcim dôkazom, čím sa zvyšuje časová náročnosť prípravného konania. V týchto prípadoch by bolo vhodnejšie z hľadiska efektívnosti a rýchlosti trestného konania vykonávať takéto výsluchy až v konaní pred súdom.(7) Predsa hlavným cieľom rekodifikácie Trestného poriadku bolo zefektívniť, zhospodárniť, zjednodušiť, zrýchliť celý trestný proces. Tento cieľ sa však žiaľ zatiaľ nepodarilo celkom naplniť.

3. Politika

Napokon, smerovanie trestného práva určuje v značnej miere aj politika. Nie je tomu tak dávno, keď v politických kruhoch spôsobilo značný rozruch využitie § 363 TP pri trestnom stíhaní vysokopostavených osôb, ktorý upravuje mimoriadny opravný prostriedok ‒ zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní.(8) Zmyslom tohto ustanovenia je odstraňovať vzniknutú nezákonnosť v prípravnom konaní. Takže, ak bol porušený zákon právoplatným rozhodnutím prokurátora alebo policajta alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, či už vprospech alebo v neprospech obvineného (napr. nedodržanie ustanovenia § 37 TP o povinnej obhajobe), generálny prokurátor zruší takéto rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo. Proti uzneseniu generálneho prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok. Úlohou prokurátora je aj dohliadať nad dodržiavaním zákona vo vzťahu nielen k poškodeným, ale aj k obvineným. Rozruch v súvislosti s využitím predmetného ustanovenia vznikol pri niektorých mediálne známych kauzách. Spomenúť môžeme prvý rozsiahle medializovaný prípad týkajúci sa bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, ktorý bol obvinený zo zločinu prijímania úplatku a následne väzobne stíhaný za tento trestný čin. Toto väzobné stíhanie bolo ukončené po tom, čo generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil trestné stíhanie Vladimíra Pčolinského aplikovaním § 363 TP s odôvodnením, že neboli produkované dostatočné dôkazy na vedenie trestného stíhania a pre závažné procesné chyby. Práve tento prípad spustil širokú diskusiu ohľadom predmetného paragrafu, jeho používania či zneužívania, resp. nadužívania a rovnako aj snahu o jeho zmenu prostredníctvom novej právnej úpravy. Kritika prišla dokonca aj zradov sudcov Najvyššieho súdu SR, ktorí generálnemu prokurátorovi vyčítali príliš svojvoľné mocenské zásahy do konaní, pričom podľa ich názoru mal takýmto konaním nahrádzať rozhodovanie súdov. Generálny prokurátor Maroš Žilinka pri využívaní svojej právomoci pri tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uviedol, že práve prokurátor a zvlášť generálny prokurátor SR sú oprávnení a povinní posudzovať dôvodnosť vznesenia obvinenia a zákonnosť konania a nezákonné postupy a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní korigovať, pričom takýto postup vyplýva aj zo samotného zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Postupy generálneho prokurátora motivovali skupinu poslancov Národnej rady R SR k podaniu návrhu na Ústavný súd SR, aby preskúmal ústavnosť ustanovenia § 363 TP. Ústavný súd SR však nevyhovel ich návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanoveníTP z dôvodu, že z návrhu nevyplývajú dostatočne konkretizované skutočnosti, z ktorých by vyplývalo bezprostredné a konkrétne ohrozenie základných práv a slobôd alebo hrozba značnej hospodárskej škody a ani reálna, priama, bezprostredná a konkrétna hrozba iného nenapraviteľného následku.(9)

Ustanovenie § 363 TP má v zákone jednoznačne svoje opodstatnenie, čo vyplýva aj zo základnej zásady trestného konania podľa § 2 ods. 10 TP: „Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.“ Na margo § 363 TP treba dať do pozornosti, že netvorí prekážku trestného stíhania osôb, voči ktorým bolo toto ustanovenie použité. To znamená, že ak napríklad generálny prokurátor zruší právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia, netvorí to prekážku res iudicata a orgány činné v trestnom konaní sú oprávnené opätovne začať zákonným spôsobom trestné stíhanie a následne vzniesť obvinenie.

Záver

Rekodifikácia trestných kódexov mala zlepšiť ich kvalitu a prispôsobiť ich spoločenským potrebám. Početné zmeny smerovali k dosiahnutiu tohto cieľa, ale celkom sa ho nepodarilo naplniť. Ak by znenia jednotlivých zákonných ustanovení boli kvalitne naformulované, nemuselo by sa prijímať také množstvo noviel Trestných kódexov, ako ich máme doteraz. Ich počet je už tak veľký, že by sa už mohlo začať uvažovať o ďalšej rekodifikácii Trestného zákona i Trestného poriadku. Keď sú napríklad niektoré skutkové podstaty trestných činov nejednoznačné, zbytočne komplikované, samozrejme, že to spôsobuje aj aplikačné problémy. Potom sa to musí riešiť novelou alebo judikatúrou. Veľmi nešťastnou praxou, hlavne v poslednom období je, že trestné právo sa zneužíva na politické účely. Veľký rozruch nastal v súvislosti s § 363 TP, na základe ktorého je generálny prokurátor oprávnený zrušiť nezákonné právoplatné rozhodnutie v prípravnom konaní alebo jeho časť, prípadne aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo. Politický rozruch okolo tohto paragrafu nastal až v prípadoch, keď bol uplatnený vo vzťahu k vysokopostaveným osobám, voči ktorým sa viedlo trestné stíhanie. Keď sa toto ustanovenie uplatňovalo voči bežným osobám, nikto jeho existenciu nenamietal. Trestné právo má byť jednoznačne apolitické, nesmie dochádzať k jeho zneužívaniu na politické účely.

Použitá literatúra

  1. BENČÍK, T. Zníženie časovej náročnosti prípravného konania odstránením nadbytočného opakovania výsluchov svedkov. In: Efektívnosť prípravného konania – výzvy a perspektívy. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2021, 227 s. ISBN 978- 80-8054-925-1.
  2. ČENTÉŠ, J., KOLCUNOVÁ, M. Kybergrooming v slovenskom Trestnom zákone. In: Státní zastupitelství. 2020, č. 1. ISSN 1214-3758.
  3. Mýty a fakty o § 363 Trestného poriadku. [online]. [cit. 21. 06. 2022]. Dostupná na: https://www.pravnenoviny.sk/zrusenie-pravoplatnych-rozhodnuti-v- pripravnom-konani-363
  1. PROKEINOVÁ, M., LACIAK, O. Sexuálne zneužívanie detí a zverených osôb a trestnoprávna ochrana obetí trestných činov. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021, 112 s. ISBN 978-80-571-0350-9
  2. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 27. januára 2020, sp. zn. 1 T 72/2019
  1. Rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo 4. októbra 2018, sp. zn. 3 T 15/2018
  2. Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
  3. Zákon č. 141/1961 Zb. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
  4. Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
  5. Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
  6. Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Kontaktné údaje autora

prof. JUDr. Margita Prokeinová, PhD.
Profesorka v študijnom odbore trestné právo
Právnická fakulta UK, Šafárikovo nám. 6, P. O. BOX 313
810 00 Bratislava
e-mail: margita.prokeinova@flaw.uniba.sk
telefón: +421 2 9012 2006

Poznámky

  • 1) Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“ alebo „TZ“) a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“ alebo „TP“).
  • 2) Predchádzajúci Trestný poriadok účinný pred jeho rekodifikáciou už obsahoval niekoľko ustanovení, ktoré mali prispieť k rýchlejšiemu, k pružnejšiemu a k efektívnejšiemu procesnému konaniu. Na tento účel sa jeho novelou zákonom č. 247/1994 Z. z. zakotvili dva nové inštitúty, ktoré prevzala i rekodifikácia Trestného poriadku s určitými zmenami. Išlo o podmienečné zastavenie trestného stíhania a o trestný rozkaz. Ďalšou novelou zákonom č. 422/2002 Z. z. sa zakotvil inštitút zmieru, ktorým sa takisto vytvorila možnosť vybavenia prípadov mimo hlavného pojednávania. Treba však povedať, že využívanie týchto tzv. odklonov v aplikačnej praxi nebolo dostatočné. Odklony (diversion) v trestnom konaní majú svoj špecifický význam v trestnom procese, pretože už ako z názvu vyplýva, ide o určité odchýlky, ktoré sa vymykajú z rámca klasického spôsobu vedenia konania, pretože ich cieľom je dosiahnuť to, aby sa zbytočne nevykonávalo celé trestné konanie v štandardnej forme tam, kde možno jeho účel dosiahnuť oveľa jednoduchším spôsobom.
  • 3) PROKEINOVÁ, M., LACIAK, O. Sexuálne zneužívanie detí a zverených osôb a trestnoprávna ochrana obetí trestných činov. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021, s. 38.
  • 4) Pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 TZ je trestná sadzba trestu odňatia slobody tri roky až desať rokov a pri trestnom čine výroby detskej pornografie podľa § 368 TZ je trestná sadzba trestu odňatia slobody v rozpätí štyri roky až desať rokov.
  • 5) Dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak Trestný zákon neustanovuje inak (§ 127 ods. 1 TZ).
  • 6) ČENTÉŠ, J., KOLCUNOVÁ, M. Kybergrooming v slovenskom Trestnom zákone. In Státní zastupitelství. 2020, č. 1, s. 21.
  • 7) BENČÍK, T. Zníženie časovej náročnosti prípravného konania odstránením nadbytočného opakovania výsluchov svedkov. In: Efektívnosť prípravného konania – výzvy a perspektívy. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2021, s. 8.
  • 8) Podľa predchádzajúceho Trestného poriadku zákone č. 141/1961 Zb. bolo v tomto smere v kompetencii generálneho prokurátora podať Najvyššiemu súdu SR iba sťažnosť pre porušenie zákona proti rozhodnutiu vydanému v prípravnom konaní na základe § 266 a nasl. TP.
  • 9) Mýty a fakty o § 363 Trestného poriadku. [online]. [cit. 21. 06. 2022]. Dostupná na: https://www.pravnenoviny.sk/zrusenie-pravoplatnych-rozhodnuti-v-pripravnom-konani-363

Autor
Doc. JUDr. Margita Prokeinová PhD.

Zdroj
https://unibook.upjs.sk/img/cms/2022/pravf/hodnotove-smerovanie-trestneho-prava.pdf