Úvod

Trestné právo ako odvetvie verejného práva, by malo byť plne ovládané zásadou subsidiarity použiteľnosti. Subsidiarita trestnej represie predstavuje kľúčový aspekt aplikácie noriem trestného práva v praxi. Ako také je vystavené na rade princípov a sleduje rad hodnôt, ku ktorým nepochybne patrí aj účel trestu. Je to práve účel trestu, ktorý je vrcholným cieľom resp. by mal byť vrcholným cieľom trestania. Štát má povinnosť vytvoriť podmienky na to, aby bolo cieľ trestu možné dosiahnuť pri každom odsúdenom. Ani neprimerane prísny trest, ani nadmerne mierny trest nevedie k dosiahnutiu svojho účelu. Navyše, trest je potrebné z pohľadu súdu vhodne individualizovať tak, aby zohľadňoval všetky aspekty konkrétneho prípadu. Nepochybne účel trestu a jeho dosahovanie je významnou trestnoprávnou hodnotou.

Uvedené je nutné vnímať v kontexte toho, že drogové trestné činy, primárna drogová kriminalita, sú u nás dlhodobo postihované trestami azda najprísnejšími zo všetkých členských štátov EÚ. A to je nutné povedať, že ani takto prísne tresty nesmerujú kdosahovaniu svojho účelu, neodrádzajú od páchania drogovej kriminality, čoho svedkami sme takmer denne, nepôsobia v smere nápravy či prevýchovy, nepôsobia preventívne. Tak si možno klásť otázku akým smerom, a na základe čoho je možná zmena v postihu primárnej drogovej kriminality u nás.

Drogovou kriminalitou v širšom zmysle slova sa zaoberajú vedené disciplíny ako je adiktológia, toxikológia, sociológia, kriminológia a v oblasti možností postihu aj trestné právo. Kvôli rozsiahlosti danej problematiky je na začiatok potrebné objasniť základné pojmy. Pojem “droga“ (syn. omamná látka), prekurzor, návyková látka alebo psychotronická látka, nachádza uplatnenie tak v kriminológii, ako aj v toxikológii a prirodzene v súvislosti s trestným postihom aj v trestnom práve.

Ústredným pojmom drogovej problematiky a možností postihovania drogovej trestnej činnosti je pojem “droga”. V roku 1969 definovala Svetová zdravotnícka organizácia pojem droga ako akúkoľvek látku, ktorá je po vstupe do živého organizmu schopná pozmeniť jednu alebo viac funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie lieku.(2)

Od roku 1971 v odbornej kriminologickej, toxikologickej i trestnoprávnej terminológií sú drogy označované ako “omamné a psychotropné látky”(3), odrazom čoho je aj naša vnútroštátna legislatíva, konkrétne zákon č. 139/1998 Z. z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ktorý okrem iného obsahuje vprílohe kategorizáciu omamných a psychotropných látok do IV. skupín.

Droga, tak ako si ju predstavuje spoločnosť, by sa mala definovať ako akákoľvek omamná látka, či už prírodná alebo syntetická, ktorá sa používa na iné než lekárske účely. Teda látka zneužívaná toxikomanmi. Aby platila táto definícia, musí spĺňať substancia dva základné predpoklady. Musí mať (1) psychotropný efekt a musí (2) vyvolávať závislosť. V širšom poňatí je možné za drogu označiť akúkoľvek látku alebo činnosť napríklad v rovine kriminologickej ide aj o gambling alebo kleptomániu. Všeobecne je preto možné rozlišovať látkové a nelátkové závislosti, pričom pri úvahách o trestnoprávnych možnostiach postihu drogovej kriminality vychádzame zo závislostí látkových (na určitom type, na určitom druhu látky – drogy).

Pod drogovou závislosťou toxikologicky a kriminologicky rozumieme “psychický a často aj fyzický stav vyplývajúci z užívania návykovej látky, charakterizovaný reakciami obsiahnutými vždy nutkavú potrebu užívať návykovú látku buď sústavne, alebo periodicky, s cieľom prežívať jej psychické účinky alebo utlmovať nepríjemný pocit z nedostatku látky, tzv. abstinenčné príznaky, ktoré vyplývajú z jej neprítomnosti. Môže, ale nemusí vzniknúť návyk. Osoba môže byť závislá od viacerých látok.”(4)

Toxikománia predstavuje stav periodickej alebo chronickej intoxikácie, ktorý škodí jednotlivcovi aj spoločnosti a je vyvolaný opakovaným užívaním drogy.

Podľa WHO možno charakterizovať toxikomániu týmito znakmi ako napríklad:

– psychickou závislosťou alebo fyzickou závislosťou,
– zníženou schopnosťou organizmu vzdorovať účinkom drogy
– naliehavou potrebou obstarať si drogu bez ohľadu na dostupné prostriedky alebo dôsledky jej získania.(5)

Psychická závislosť označuje zmenu duševného stavu subjektu následkom opakovaného podávania drogy, ktorú sprevádza túžba znovu drogu užívať. Psychická závislosť sa dotýka racionálnej teda rozumovej oblasti, ďalej oblasti emocionálnej a behaviorálnej.,,Psychická závislosť býva označovaná ako neodolateľné nutkanie a potreba pokračovať v konzumácií drogy. Manifestuje sa správaním, v ktorom prevláda usilovné vyhľadávanie drogy aj napriek tomu, že konzument vie o rizikách dopadu na svoje zdravie.”(6)

Kým vrovine toxikologickej akriminologickej je možné skúmať širšie súvislosti drogovej kriminality, trestné právo sa zameriava na otázky a možnosti postihu protiprávnych konaní primárne drogovej povahy, alebo sekundárnych protiprávnych konaní s drogovým prvkom rôznej povahy a v rôznej podobe.

Či už ide o toxikológiu ako vedu, alebo ide o kriminológiu, prípadne psychológiu a psychiatriu, ktorá sprostredkúva poznatky o drogových závislostiach v užšom či širšom zmysle, poznatky týchto vied o možnostiach ovplyvnenia psychiky, možnostiach liečenia závislostí ako aj o dopadoch na živý organizmus a nebezpečnosti pre jednotlivca i spoločnosť, by mali byť podkladom pre zmeny trestnoprávnej úpravy postihu drogových trestných činov.

1. Klasifikácia drog a ich charakteristika

Vo všeobecnosti drogy možno triediť podľa rôznych kritérií. Rozdelenie drog podľa jednotlivých kritérií je potrebné vnímať v širšom kontexte. Zohľadniť treba historické, náboženské, kultúrne, geografické a spoločenské podmienky. Drogy sa triedia na legálne a nelegálne podľa toho, v ktorej krajine sú určité látky legálne a v iných krajinách nie t. j. vzávislosti od konkrétne protidrogovej legislatívy. Rozdelenie drog nám uvádza “Juráková, ktorá rozdeľuje drogy:

● podľa pôvodu drogy – drogy prírodné (ako sú napríklad huby) a syntetické (toluén)

● podľa skupenstva drog – kvapalné, plynné a pevné

● podľa postoja spoločnosti k drogám – drogy legálne (spoločensky tolerované) a drogy nelegálne (spoločensky netolerované)

● podľa miery rizika a nebezpečnosti – drogy mäkké (ľahké) a drogy tvrdé (ťažké).”(7)

Z hľadiska účinkov drog možno rozdeliť drogy do dvoch skupín a to drogy stimulačné a drogy sedatívne. Stimulačné drogy majú povzbudivý účinok, zvyšujú pulz, tlak krvi a čiastočne zbavujú užívateľa zábran. Sedatíva pôsobia na užívateľa upokojujúco, majú tlmiaci efekt, po ich požití klesá krvný tlak a frekvencia srdca.

Z pohľadu spoločenskej tolerancie užívania drog rozlišujeme alkoholovú a nealkoholovú toxikomániu. Alkohol je legálnou resp. právne regulovanou drogou, keďže používanie, nákup aj predaj alkoholických nápojov podlieha právnej regulácii. Nealkoholová toxikománia zahŕňa požívanie nealkoholových drog, ktoré je spoločnosťou odsudzované.

Klasifikácia drog podľa kritéria typu závislosti sa odvíja od triedenia drog do nasledujúcich skupín a to Alkohol, Opiáty, Stimulačné drogy, Konope a jeho produkty, Halucinogény, Prchavé látky, Hypnotiká a sedatíva.

Alkohol nazývaný aj etanol sa vyrába fermentáciou a destiláciou poľnohospodárskych produktov. Účinky alkoholu sú individuálne, pričom závisia od viacerých faktorov a to od dávky alkoholu, miery užívania alkoholu, pohlavia, telesnej hmotnosti, hladiny alkoholu v krvi a času od predchádzajúcej dávky.

Opiáty, teda opiátové drogy sú zlúčeniny extrahované z maku. Základná surovina pre výrobu drogových derivátov je surové ópium. Morfín je najdôležitejší prírodný alkaloid ópia, distribuovaný v prášku alebo v roztoku. Heroín je polysyntetický preparát získaný derivatizáciou morfínu a upravený obvykle v hydrochlorid. (8) Z hľadiska spôsobu aplikácie drogy sa ópium najčastejšie požíva fajčením, kým morfín a heroín sa aplikuje injekčne.

K psychostimulantom (stimulačné drogy) patrí kokaín, amfetamíny a extáza. Kokaín je silným stimulantom nervového systému. Kokaín zvyšuje vzrušivosť, pocity pohody a eufórie, pocit sebadôvery a sexuálny apetít. Amfetamíny vyvolávajú vzrušenie, energiu, schopnosť koncentrácie a redukujú hlad. Dlhodobé užívanie amfetamínov môže viesť k problémom so spánkom, k úzkosti a potlačeniu chuti do jedla.

Konope a jeho produkty – patria do skupiny kanabinoidov. Kanabinoidy sa inhalujú fajčením, ale možno ich aj konzumovať. Kanabinoidy zostávajú v tele dlhý čas a akumulujú sa po opakovanom užívaní. K účinkom užívania kanabinoidov patria spomalené vnímanie času, pocity uvoľnenia a zostreného senzorického uvedomovania. Dlhodobé a pravidelné užívanie kanabisu môže vyvolať závislosť.

Halucinogény predstavujú skupinu drog, kde účinky môžu byť aj stimulujúce, aj depresívne, ale hlavne je narušené vnímanie prostredia a vytvorenie si vlastného obrazu sveta, kde realita je potlačená intenzívnymi pocitmi. Tieto látky dokážu zmeniť vnímanie reality a dokážu vyvolať afektované citové reakcie.

Halucinogény rozdeľujeme na:

• ● LSD, PCP
• ● psilocybinové huby, peyot, mescalin
• ● MDA, MDMA, 2CB, metylpemolin
• ● kanabinoly
• ● a iné halucinogénne drogy

Fyziologické efekty väčšiny halucinogénnych rastlín, hlavne kaktusov a niektorých húb, spôsobujú zvracanie prípadne závrate. MDA, MDMA a LSD pôsobia ako stimulanty, avšak fyziologické efekty nie sú také dôležité, ako účinky psychické. Mentálne účinky halucinogénov sú spôsobené pokrivením alebo zosilnením pocitov, alebo vnemov. Časté je vytvorenie imaginárnych správ v mozgu.

Prchavé látky ide o prchavé chemikálie resp. inhalanty, sa vzťahujú k výparom z toxických látok, ktoré sa vdychujú s cieľom dosiahnuť rýchly pocit blaženosti. Ako inhalanty je možné zneužiť viac než 1000 výrobkov určených pre domácnosť alebo iných bežných produktov. Sú to napríklad leštidlo na topánky, lepidlo, toluén, benzín, plyn do zapaľovačov, sprejové farby, čistiace prostriedky, riedidlá lakov alebo iné rozpúšťadlá. Po prvom stave blaženosti a strate zábran prichádza ospalosť, závrat a podráždenosť. Chemikálie sa cez pľúca veľmi rýchlo vstrebávajú do krvného obehu a rýchlo zasahujú mozog a ďalšie orgány, niekedy zapríčiňujú nezvratné fyzické a duševné poruchy. Užívatelia vdychujú chemické výpary priamo z otvorenej plechovky alebo z handry napustenej chemikáliou (“fetovanie”). Niektorí konzumenti si fet nastriekajú priamo do nosa alebo do úst.

Pokiaľ ide o hypnotiká a sedatíva, môžeme do tejto kategórie zaradiť aj lieky na spanie. Psychotropné lieky nazývané aj sedatíva utlmujú nervovú sústavu, alebo ju omamujú. Sú protikladom k drogám, ktoré naopak, vo väčšine prípadov povzbudzujú. Najpoužívanejšie sedatíva v medicíne sú benzodiazepiny. Často sa používajú na zmiernenie abstinenčných príznakov a privolanie spánku. To však ešte viac škodí, pretože samy vyvolávajú pri odznievaní účinkov prudké reakcie. Kombinácia s inými drogami môže byť smrteľná.

2. Európska drogová scéna a rozšírenosť jednotlivých návykových látok (drog)

Užívanie drog v Európe zahŕňa širokú škálu látok. Medzi užívateľmi drog je užívanie viacerých drog bežné, ale náročné na meranie, a individuálne spôsoby užívania sa pohybujú od experimentálneho užitia po návykové a závislé užívanie.

Definícia navrhnutá Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogovú závislosť (European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction – EMCDDA) používa tento širší pojem (drug-related crime) na označenie štyroch druhov trestných činov:

• psychofarmakologicky podmienené trestné činy (činy spáchané pod vplyvom psychoaktívnej látky ako výsledok akútneho/chronického užívania),

• ekonomicky motivovaná kriminalita (spáchaná na účel financovania vlastnej drogovej závislosti),

• systémová kriminalita (trestné činy spáchané v rámci fungovania trhu s nelegálnymi drogami ako súčasť činností spočívajúcich v ponuke, distribúcii a užívaní drog; typicky ide o násilnú kriminalitu, vydieranie a pod.),

• trestné činy proti tzv. protidrogovým zákonom/legislatíve (trestné činy spočívajúce v porušení protidrogovej a s ňou súvisiacej legislatívy).

Kriminalita spočívajúca v porušovaní drogovej legislatívy. V užšom slova zmysle môžeme do tejto skupiny zaradiť trestné činy spočívajúce v nedovolenom zaobchádzaní s OPL. Jedná sa o trestné činy uvedené v skutkových podstatách v §171 až 173 TZ. V širšom zmysle môžeme do tejto skupiny zaradiť protiprávne konanie smerujúce k šíreniu nealkoholovej toxikománie. Do tejto skupiny patria predovšetkým samotní toxikomani, ktorí odovzdávajú svoje skúsenosti mladším, resp. začínajúcim konzumentom. Tento trestný čin má vysokú mieru latencie.

Psycho-farmakologicky podmienená drogová kriminalita. V rámci sekundárnej drogovej kriminality majú v súčasnosti trestné činy, spáchané pod vplyvom návykovej látky najväčší podiel. Páchateľmi, ktorí sú závislí na drogách sa najčastejšie dopúšťajú pre nich typických trestných činov ohrozujúcich bezpečnosť v spoločnosti ako aj trestných činov výtržníctva, ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, ublížení na zdraví, znásilnení, pohlavných zneužití a ohrozovaní mravnej výchovy mládeže.

Ďalším druhom kriminality je ekonomicky motivovaná drogová kriminalita. Táto skupina zahŕňa kompulzívne trestné činy, ktoré sú páchané za účelom získania omamných látok, prípadne za účelom získania finančných prostriedkov na ich nákup. Najčastejšie ide o majetkové trestné činy ako sú krádeže vlámaním, lúpeže a podvody. Pôvodne medzi nimi prevažovali vlámania do zdravotníckych zariadení a lekární, spojené s krádežami receptov a liekov, dnes však výrazne prevažuje snaha získať finančné prostriedky na nákup drog.(9)

Systémová kriminalita spojená s drogami vo veľkej miere vyznačuje vysokým stupňom organizovanosti a vzájomnej prepojenosti, a to nielen v rámci SR, ale aj smerom na obdobné skupiny v zahraničí. Dá sa povedať, že organizovaná drogová kriminalita je vzhľadom na celosvetovú prohibíciu, kontrastujúcu s neustále vysokým dopytom a s tým súvisiacimi enormnými ziskami, doménou medzinárodného organizovaného zločinu. Forma organizovanej kriminality sa vyznačuje vysoko profesionálnym spôsobom páchania trestnej činnosti, obvykle v medzinárodnom meradle presadzovaním maximálnych ziskov a snahou prerásť do štruktúr štátneho aparátu s cieľom zabezpečiť si beztrestnosť. Trestná činnosť je páchaná konšpiratívne, sústavne, plánovito a v rámci organizácie platia prísne pravidlá hierarchie a koordinácie. V súvislosti s nelegálnym dovozom, prevozom a vývozom drog sa zmenou politického systému bývalých krajinách

Najčastejšie užívanou drogou v európskom kontexte je kanabis – prevalencia užívania je približne päťnásobne vyššia ako v prípade iných látok. Aj keď užívanie heroínu a iných opioidov je stále pomerne zriedkavé, tieto drogy sa najčastejšie spájajú so škodlivejšími formami užívania vrátane injekčného užívania. Rozsah užívania stimulantov a typov, ktoré sú najbežnejšie, sa v jednotlivých krajinách líši a narastajú dôkazy o tom, že dochádza k potenciálnemu zvýšeniu injekčného užívania stimulantov. Všetky drogy vo všeobecnosti užívajú častejšie muži a tento rozdiel je často zdôraznený intenzívnejšími alebo pravidelnejšími spôsobmi užívania.

• ● Odhaduje sa, že približne 83 miliónov alebo 28,9 % dospelých (vo veku od 15 – 64 rokov) v Európskej únii aspoň raz počas svojho života užilo nelegálne drogy. Tento odhad by sa mal považovať za minimálny odhad z dôvodu skreslenia údajov.
• ● Skúsenosti s užívaním drog častejšie uvádzajú muži (50,6 milióna) než ženy (32,8 milióna).
• ● Najčastejšie vyskúšanou drogou je kanabis (47,6 milióna mužov a 30,9 milióna žien).
• ● Oveľa nižšie odhady sa uvádzajú pri celoživotnom užívaní kokaínu (9,6 milióna mužov a 4,3 milióna žien), MDMA (6,8 milióna mužov a 3,5 milióna žien) a amfetamínov (5,9 milióna mužov a 2,7 milióna žien).
• ● Úrovne celoživotného užívania kanabisu sa medzi jednotlivými krajinami značne líšia, a to od približne 4 % dospelých na Malte po 45 % vo Francúzsku.
• ● Užívanie drog v minulom roku je meradlom užívania drog v poslednom období a zväčša sa koncentruje medzi mladými dospelými. Odhaduje sa, že 17,4 milióna mladých dospelých (vo veku 15 – 34 rokov) užilo drogy v minulom roku (16,9 %), pričom užitie uviedlo približne dvakrát viac mužov (21,6 %) než žien (12,1 %).
• ● V roku 2019 absolvovalo v Európskej únii substitučnú liečbu závislosti od opioidov 510 000 klientov. Užívatelia opioidov tvoria 26 % žiadostí o liečbu drogovej závislosti.

Nedávne zmeny na trhu s nelegálnymi drogami v Európe súvisia v prevažnej miere s globalizáciou a novými technológiami vrátane inovácií vo výrobe drog a metód obchodovania s drogami, vznikom nových obchodných trás a nárastom online trhov.

Z globálneho hľadiska je Európa dôležitým drogovým trhom, ktorý je zásobovaný drogami z domácej výroby, ako aj drogami nelegálne dovezenými z iných regiónov sveta. Dôležitými zdrojovými oblasťami, odkiaľ sa nelegálne drogy dostávajú do Európy, sú Južná Amerika, západná Ázia a severná Afrika, zatiaľ čo Čína je dôležitou zdrojovou krajinou nových psychoaktívnych látok, drogových prekurzorov a súvisiacich chemických látok.

Okrem toho sa niektoré drogy dostávajú na iné kontinenty po európskych tranzitných cestách. Európa je tiež regiónom výroby kanabisu a syntetických drog; kanabis sa vyrába väčšinou na európsku spotrebu, kým syntetické drogy sa vyrábajú pre európsky trh a vyvážajú sa do iných častí sveta.

KANABIS

Kanabisová živica predávaná v Európe je teraz silnejšia ako predtým, s obsahom THC v priemere od 20 % do 28 %, čo predstavuje takmer dvojnásobok obsahu rastlinného kanabisu. Kanabisové výrobky dostupné v Európe v súčasnosti zahŕňajú výrobky s vysokým obsahom THC a nové formy kanabisu na nelegálnom trhu, ako aj škálu výrobkov obsahujúcich extrakty z kanabisu, ale s nízkou úrovňou THC, ktoré sa predávajú komerčne. Popri týchto zmenách na trhu sa zvyšuje počet osôb, ktoré vstúpili do liečby závislosti od kanabisu po prvýkrát. Je potrebné pozorne sledovať túto oblasť, aby sa zistili zmeny v problémoch s kanabisom a aby sa pochopil vplyv zmien na trhoch s drogami.

KOKAÍN

Kokaín zostáva druhou najčastejšie používanou nelegálnou drogou v Európe a dopyt spotrebiteľov z neho robí pre zločincov lukratívnu súčasť európskeho obchodu s drogami. Z rekordných 213 ton drogy zachytenej v roku 2019 vyplýva, že ponuka v Európskej únii sa zvyšuje. Čistota kokaínu sa za posledné desaťročie zvýšila a počet ľudí, ktorí podstupujú liečbu po prvýkrát, sa za posledných 5 rokov zvýšil. Tieto a iné ukazovatele naznačujú potenciál zvýšenia problémov súvisiacich s kokaínom.

AMFETAMÍN

Amfetamín, druhá najpoužívanejšia stimulujúca droga v Európe po kokaíne, sa vyrába v blízkosti spotrebiteľských trhov v Európskej únii, najmä v Holandsku, Belgicku a Poľsku. Záverečná fáza výroby, pri ktorej sa kvapalný olej bázy premieňa na amfetamín sulfát, sa uskutočňuje v niektorých ďalších krajinách. Okrem zdravotných rizík spojených s vysokorizikovým užívaním amfetamínu sú nebezpečné domáce výrobné laboratóriá aj naďalej výzvou pre presadzovanie práva.

METAMFETAMÍN

Užívanie metamfetamínu v Európe bolo historicky obmedzené na Česko a najnovšie na Slovensko, kde spôsobuje veľký podiel škôd súvisiacich s drogami. Dopyt po drogách v Európe je naďalej nízky, ale vývoj výroby a obchodovania s drogami poukazuje na riziko zvýšenej spotreby. Zatiaľ čo v Európe sa každoročne odhalia menšie výrobné miesta, našli sa aj rozsiahle laboratóriá a veľké množstvá metamfetamínu sa prekladajú cez Európsku úniu na iné trhy. Tieto zmeny súvisia so spoluprácou medzi európskymi a mexickými zločineckými skupinami. Vzhľadom na potenciál ďalších dodávok drog v rámci Európy viesť k zvýšenému užívaniu a zdravotné riziká, ktoré sú s ním spojené, je potrebné dôkladné monitorovanie vývoja.

MDMA

Európa zostáva dôležitým zdrojom výrobkov MDMA, ktoré zásobujú svetový trh. Počet laboratórií MDMA, ktoré zlikvidovali orgány presadzovania práva v Európskej únii, naďalej rastie. Popri zvýšení priemerného obsahu MDMA v tabletách a čistoty prášku sa odhaľujú aj výrobky obsahujúce nebezpečné hladiny MDMA, čo predstavuje riziko pre užívateľov a spochybňuje existujúce reakcie na prevenciu a znižovanie škôd. Predbežné údaje za rok 2020 však naznačujú možné zníženie užívania počas období zákazu vychádzania.

LSD, DMT, HUBY, KETAMÍN A GHB

LSD, DMT, halucinogénne huby, ketamín a GHB (vrátane jeho prekurzora GBL) sú v Európe dostupné, ale tieto látky nie sú dostatočne monitorované, čo obmedzuje naše chápanie ich užívania a vplyvu na verejné zdravie. Existujú náznaky, že záujem o niektoré z týchto látok môže rásť a že v prípade niektorých z nich môže dôjsť k zvýšeniu dostupnosti v Európe. Existujú najmä obavy v súvislosti s možnými rizikami spojenými s chronickými poškodeniami (napr. v súvislosti s ketamínom) a rizikami spojenými s intenzívnejšími spôsobmi užívania v určitých špecifických prostrediach a kontextoch, ako je napríklad užívanie GHB na scéne „chemsex“. Narastá potreba väčších investícií do monitorovania na podporu rozvoja znižovania škôd a iných zásahov zodpovedajúcich prostrediam a kontextom, v ktorých sa tieto drogy užívajú.

HEROÍN A OSTATNÉ OPIOIDY

Vzhľadom na veľké množstvá heroínu zachytené v Európe v rokoch 2018 a 2019 narastajú obavy z toho, aký vplyv môže mať zvyšujúca sa ponuka na mieru užívania. Podobne ako v roku 2018 boli v roku 2019 odhalené veľké jednotlivé zásielky v prístavoch v európskych krajinách vrátane Belgicka, Holandska a Slovinska, čo odráža diverzifikáciu obchodovania s heroínom mimo pozemných trás. Vstup do liečby a iné ukazovatele v Európe naznačujú, že osoby užívajúce heroín sú starnúcou a zmenšujúcou sa skupinou. Zvýšený dohľad je však potrebný na odhalenie akýchkoľvek zmien v užívaní drogy, ktorá je naďalej spojená s veľkým podielom chorobnosti a úmrtí spojených s užívaním drog v Európe.

Spôsoby užívania

Hoci injekčné užívanie drog v Európe za posledné desaťročie klesá, zostáva hlavnou príčinou škôd súvisiacich s drogami. Medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely, a to pokiaľ ide o úroveň injekčného užívania drog, ako aj o injekčné postupy a užívané látky. Hoci sú primárne spojené s užívaním heroínu, injekčne sa podávajú aj iné drogy vrátane amfetamínov, kokaínu, syntetických katinónov, substitučných liekov na liečbu závislosti od opioidov a iných drog. Keďže vysokorizikové postupy užívania drog sú stále závažným problémom, poskytovanie účinnej liečby a včasné odhalenie zmien v látkach dostupných na trhu s drogami zostávajú kľúčovými otázkami protidrogovej politiky na zacielenie zdrojov.

U osôb, ktoré injekčne užívajú drogy, existuje vyššie riziko nákazy infekciami, ako je vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) a vírus hepatitídy C (HCV) prostredníctvom materiálu na spoločné užívanie drog. Európska únia a jej členské štáty podporujú ciele udržateľného rozvoja do roku 2030 s cieľom ukončiť epidémiu HIV/AIDS a bojovať proti vírusovej hepatitíde. Zlepšený prístup k integrovanému testovaniu a liečbe HIV, HBV a HCV v rámci služieb znižovania škôd a protidrogovej liečby je dôležitou súčasťou plnenia zrýchlených záväzkov v oblasti HIV/AIDS a cieľov v súvislosti s kontinuitou starostlivosti týkajúcej sa HCV, ktoré podporujú ciele do roku 2030, a zostáva výzvou v rámci Európy.

3. Drogové trestné činy v slovenskej legislatíve

Trestnoprávne možnosti postihu primárnej drogovej kriminality (§ 171 – § 173 TZ) na Slovensku dlhodobo vynikali a aj vynikajú z pomedzi členských štátov EÚ. Vynikali a aj vynikajú svojim represívnym charakterom a rigoróznosťou, kedy sa drogové trestné činy v zmysle § 172 TZ v kvalifikovaných skutkových podstatách postihovali (a aj postihujú) prísnejšie ako niektoré trestné činy proti životu (Zabitie podľa § 147 ods. 1 a 2 TZ; Usmrtenie § 148 ods. 1 a TZ), či niektoré trestné činy proti ľudskej dôstojnosti (Znásilnenie podľa § 199 ods. 1 a 2 TZ; sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1 a 2 TZ), kedy hlavne horné hranice trestných sadzieb sú pri drogových trestných činoch vyššie (v niektorých prípadoch a dolné hranice).

Konzumácia návykových látok a osobitne ich prechovávanie pre vlastnú spotrebu, postihované pôvodne ustanovením §171 ods. 1 a 2 TZ, umožňovalo postihovať trestom odňatia slobody (až na tri roky podľa ods. 1; až na 5 rokov podľa ods. 2) prechovávanie omamnej, psychotropnej alebo návykovej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú spotrebu. A to aj napriek tomu, že v zásade ide o osoby závislé, pričom drogová závislosť je správanie charakterizované stratou kontroly jedinca nad užívaním drog. Závislé osoby možno chcú prestať užívať drogy, ale je to pre ne ťažké. Súčasný vývoj neurobiológie nám umožňuje lepšie pochopiť tento proces. Tento vývoj okrem toho teraz poskytuje pevný vedecký základ pre chápanie drogovej závislosti ako psychickej poruchy, ktorá sa zvyčajne klasifikuje ako chronické a vracajúce sa ochorenie mozgu.(10)

Hoci vedecky sa o drogovej závislosti uvažuje ako o ochorení mozgu, ako o psychickej poruche (ochorení) a hoci je na vedeckom základe preukázané, že závislé osoby majú aj záujem vymaniť sa z drogovej závislosti, no uvedený proces je náročný, dosiaľ nie je v praxi zaužívané na prípade prechovávania návykových látok závislými osobami pre vlastnú spotrebu aplikovanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. c.) TZ spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby. A to aj napriek tomu, že preukázateľne vedecky je drogová závislosť ochorením mozgu, má povahu psychickej choroby, ochorenia, kedy jednotlivec hoci na počiatku možno sám môže byť zodpovedný za to, že siaha po návykovej látky, s nastupujúcim procesom závislosti nie je schopným spravidla sám sa z drogovej závislosti vymaniť. Aj napriek uvedeným, európsky zdokumentovaným skutočnostiam, v aplikačnej praxi dosiaľ súdy odmietajú priznať drogovej závislosti status ochorenia, choroby s odvolávaním sa, že je slobodným rozhodnutím páchateľa siahať po omamnej a návykovej látke. Hoci v niektorých prípadoch je to nepochybný fakt, v mnohých prípadoch dochádza k páchaniu trestnej činnosti práve v súvislosti s drogovou závislosťou (aj s odkazom na skupiny drogových trestných činov, ktoré pod drogovú kriminalitu zaraďuje Európske monitorovacie centrum), k uplatneniu tejto poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. c.) TZ v praxi u nás nedochádza.

Navyše, ďalej je možné rozvádzať úvahu o tom, či je vôbec možné uvažovať o naplnení všetkých podmienok subjektu skutkovej podstaty trestného činu, keďže v dôsledku ochorenia mozgu (t.j. psychickej alebo duševnej poruchy) nie je osoba schopná v čase spáchania skutku ovládať svoje konanie. Hoci aj vie, že jej konanie je protiprávne, v dôsledku nastupujúcej alebo pokračujúcej, či rozvinutej drogovej závislosti nie je spôsobilá a schopná svoje konanie už ovládať. Uvedené úvahy smerujú až k vylúčeniu trestnej zodpovednosti.

Možno povedať, že ani rigoróznosť postihu drogových trestných činov v zmysle § 171 TZ alebo § 172 TZ dlhodobo na Slovensku nebol faktorom, ktorý by pôsobil v smere nápravy, nebol to prvok, ktorý by pôsobil prevýchovne a ktorý by skutočne odrádzal od páchania drogových trestných činov, od užívania návykových látok. Tento efekt, ktorý možno zákonodarca pri rekodifikácii trestného práva predpokladal, vonkoncom však prísne postihy drogových trestných činov k tomuto efektu neviedli.

Trestné právo by sa malo odvodzovať aj od materiálnych prameňov práva, kedy konkrétne spoločenské potreby, spoločenské podmienky apoznatky zaplikačnej praxe by mali byť premietané zákonodarcom do trestnoprávnej legislatívy. Dlhodobo sa však o úpravách v postihu drogovej kriminality len hovorilo, až v minulom roku a počas tohto roka sa pristúpilo aj k reálnym zmenám v postihu drogových trestných činov.

Čo určite treba povedať je, že protidrogová politika na Slovensku predstavuje dlhodobo neriešiteľný začarovaný kruh. Opatrenia zamerané na pokles ponuky spravidla majú za dôsledok len nárast cien jednotlivých druhov návykových látok a neriešia dopyt po nich. Na druhej strane, opatrenia zamerané na obmedzovanie dopytu, neriešia šírku škály ponuky, spôsobujú pokles cien jednotlivých druhov návykových látok a ich ľahšiu dostupnosť, nakoľko je potrebné ich odbytovať konečným užívateľom. Cielené systematické opatrenia zamerané na obe skupiny (predajcov aj konzumentov) sa dosiaľ ukazovali ako málo účinné, nakoľko drogová kriminalita má sústavne stabilné a veľmi významné miesto z pomedzi všetkých registrovaných trestných činov, či už primárne alebo sekundárne (ako doplnok iných trestných činov). A v konečnom dôsledku je to nelegálny obchod s návykovými látkami, ktorý je jedným z najvýnosnejších obchodov na svete.

Celkom zámerne v úvode tohto článku uvádzame, že drogovou kriminalitou v širšom zmysle slova sa zaoberajú vedené disciplíny ako je adiktológia, toxikológia, sociológia, kriminológia a v oblasti možností postihu aj trestné právo.

Zmeny postihu drogových trestných činov na Slovensku, by totiž mali vychádzať a odvodzovať sa od záverov konkrétnych štúdií zameraných na:

• – poznávanie drogovej klímy a mikroklímy na Slovensku a v Česku
• – rozšírenosť jednotlivých druhov zneužívaných návykových látok (reagovať by mali hlavne na dominantný druh zneužívanej látky),
• – stupeň a mieru postupujúcej drogovej závislosti, ktorú v snahe objektivizovať postih drogových trestných činov naša legislatívy nezohľadňuje, čím potláča absolútne požiadavku na vhodnú individualizáciu postihu drogových trestných činov
• – potreby konkrétnych konzumentov prechovávajúcich návykové látky u nás.

Hoci sa ukazuje, že v Európe patrí marihuana k najzneužívanejším návykovým látkam, nepochybne aj pre liečebným účinkom THC, CBD a CBG, český objav pervitínu, jeho sústavná dostupnosť (cenová aj množstevná, nezávislá od poveternostných podmienok, nízke náklady na výrobu, zisk z predaja) spôsobuje, že dominantným druhom návykovej látky na Slovensku je nepochybne pervitín.

Pokiaľ ide o využívanie liečebných účinkov produktov z rastlín z rodu konope, v súvislosti s liečebnými účinkami, tieto požiadavky a potreby resp. preferenciu (zmierňovanie migrén, riešenie atopických ekzémov, riešenie nespavostí a pod.) dnes umožňujú v plnej miere riešiť voľne dostupné výrobky obsahujúce nepsychoaktívny podiel THC v podobe CBD a CBG. Ešte v novembri 2020 Súdny dvor EÚ vydal komuniké odkazujúce na rozsudok vo veci C-663/18 B S a C A, v zmysle ktorého členský štát nemôže zakázať uvádzanie na trh kanabidiolu (CBD) legálne vyrobeného v inom členskom štáte, ak je extrahovaný z rastliny Cannabis sativa ako celku, a nielen z jej samotných vlákien a semien Tento zákaz však možno odôvodniť cieľom ochrany verejného zdravia, nesmie však ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľ.

Pokiaľ však ide osamotnú marihuanu avýrobky znej, ktoré obsahujú psychoaktívnu látku THC, na slovenskom i českom drogovom trhu je jej pomerne nedostatok. Uvedené je spôsobené viacerými faktormi: najmä požiadavkami na existenciu priestorov na pestovanie, umelého osvetlenia acelkovo vhodnej mikroklímy.,,Sezóna“ vprípade marihuany, ktorej nie je dostatok na našom drogovom trhu a teda je lákavým obchodným artiklom, nakoľko pri nej existuje predpoklad rýchleho odbytu, je od februára – marca do októbra s výnimkou letných mesiacov, kedy náklady spojené sumelým osvetlením spôsobujú nadmerné predraženie. V dôsledku uvedenej skutočnosti sa počas letných mesiacov neoplatí pestovanie marihuany pod umelým osvetlením, ktoré spôsobuje zvyšovanie nákladov na jej predaj a minimalizáciu výnosov, čo sa premieta do nezáujmu pestovania a predaja v určitých mesiacoch v roku.

S účinnosťou od 01.05.2022 došlo k zmene trestnoprávnej úpravy – trestných činov, ktoré umožňujú postihovať primárnu drogovú kriminalitu. Len ťažko možno odhadovať, o aké štúdie a vedecko-výskumné závery sa motívy zmeny legislatívy opiera.

S účinnosťou od 01.05.2022 dochádza v Slovenskej republike k zmene v postihu drogových protiprávnych konaní tak, že sa mení koncepcia aj systematika primárnej drogovej kriminality obsiahnutej v § 171 TZ a nasl. Pôvodné znenie ustanovenia § 171 TZ obsahovalo dve skutkové podstaty: (1) prechovávanie pre vlastnú spotrebu vmalom rozsahu (do trojnásobku bežnej dávky) a (2) prechovávanie pre vlastnú spotrebu vo väčšom rozsahu (do 10 násobku bežnej jednorazovej dávky). V prvom prípade sa protiprávne konanie – prechovávanie pre vlastnú spotrebu postihovalo trestom odňatia slobody až na 3 roky, v druhom prípade prechovávanie pre vlastnú spotrebu vo väčšom rozsahu trestom odňatia slobody na 1 až 5 rokov.

Aktuálna trestnoprávna úprava akýmsi spôsobom privileguje prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu v zmysle § 171 ods. 1 TZ tak, že ods. uvedené protiprávne konanie postihuje trestom odňatia slobody až na rok (bez dolnej TZ hranice). S odkazom na § 135 ods. 1 TZ sa považuje za prechovávanie pre vlastnú spotrebu prechovávanie takejto látky (z rastliny rodu konopa pre vlastnú spotrebu) v trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie.

V ustanovení § 171 ods. 2 TZ sa postihuje neoprávnené prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu a to trestom odňatia slobody až na 2 roky. Kvalifikačným znakom je väčší rozsah prechovávanej omamnej alebo psychotropnej látky z rastliny z roku konopa pre vlastnú spotrebu, čoho dôsledkom dochádza k sprísneniu trestnoprávneho postihu.

Zároveň v rovine teoretickej ide o postih podľa základnej a kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu. S odkazom na § 135 ods. 2 TZ sa prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Zákonodarca úplne opomína pri definícii,,prechovávať pre vlastnú spotrebu“ fakt, že aj konzument si musí látku akýmsi spôsobom zadovážiť – kúpiť, vymeniť, zameniť, doviezť, previezť, kedy sa trestný postih prechovávania pre vlastnú spotrebu vpraxi ľahko zamieňa zrôznymi formami nakladania snávykovými látkami (dnešné ustanovenie § 172 ods. 4 TZ so sadzou 3 až 10 rokov odňatia slobody).

Je zrejmé, že zákonodarca privilegoval konzumentov omamných a psychotropných látok zrastliny rodu konope tým, že vzákladnej skutkovej podstate sa postihuje takéto konanie (najviac v trojnásobku jednorazovej obvyklej dávky) trestom odňatia slobody až na 1 rok, v kvalifikovanej skutkovej podstate až na 2 roky (v rozsahu najviac desaťnásobnú bežnej jednorazovej dávky).

Do ustanovenia § 171 TZ sa doplnili nové dva odseky č. 3 a 4, ktoré reagujú na užívanie iných návykových látok pre vlastnú spotrebu – v trojnásobku bežnej dávky (ods. 3) alebo vo väčšom rozsahu najviac v 10-násobku bežnej dávky. V ods. 3 pritom ide o postih prechovávania pre vlastnú spotrebu (inej látky ako látky z rastliny z roku konope) trestom odňatia slobody až na 3 roky, v ods. 4 ide o prechovávanie inej omamnej a návykovej látky ako z rastliny z roku konope vo väčšom rozsahu pre vlastnú spotrebu, ktoré sa postihuje trestom odňatia slobody až na 5 rokov.

Je možné všimnúť zaujímavú systematiku – t. j. samotnú konštrukciu skutkovej podstaty podľa § 171 TZ v zmysle základná (ods. 1) + kvalifikovaná skutková podstata (ods. 2) vo vzťahu k látkam z radu konopa pre vlastnú spotrebu, následne základná skutková podstata (ods. 3) a kvalifikovaná skutková podstata (ods. 4) vo vzťahu k prechovávaniu iných omamných a návykových látok ako sú látky z rastliny rodu konope.

Ďalej, to čo možno podstatným spôsobom namietať je, že dochádza z akémusi privilegovaniu užívania látok z rastliny z roku konope. Hoci je nepochybné, že ako prírodná návyková látka nepochybne má rad,,benefitov“ oproti látkam vyrábaným polosynteticky alebo priamo synteticky (pervitín, kokaín), no v každom prípade, ak úmyslom zákonodarcu bolo privilegovať konzumentov – osoby závislé na návykovej látke, rozhodne nie je na mieste rozlišovať medzi konzumentami konkrétne OLPL.

V podstate do značnej miery závisí od konkrétneho sociálneho prostredia, či ide o konzumenta marihuany alebo pervitínu, kokaínu, od prostredia, v ktorom sa pohybuje, od jednotlivcov, sktorými dochádza do kontaktu, od dostupnosti konkrétnych druhov návykových látok. To, že ide o konzumenta, je v každom prípade dané – konzumentom pre vlastnú spotrebu bude aj konzument marihuany aj konzument pervitínu a iných OLPL. V každom prípade pôjde o konzumenta, osobu v určitom stupni závislosti, ktorí prechováva pre vlastnú spotrebu a ďalej s touto látkou nenakladá. To by mal byť prvok privilegovania v rámci trestného postihu, nie druh zneužívanej látky.

Princíp pomoci osobám, ktoré prechovávajú pre vlastnú spotrebu z dôvodu závislosti a potreby návykovej látky, je rovnaký v prípade marihuany aj iných OLPL. Len predpokladáme, že zákonodarca nemal v úmysle podporovať pestovanie a predaj marihuany (látok z rastliny z roku konope), ale mal v úmysle určitým spôsobom privilegovať konzumentov, ktorí prechovávajú pre vlastnú spotrebu z dôvodu vlastnej závislosti. Potom musí byť absolútne irelevantné, o akú látku ide – vždy pôjde o závislého konzumenta, ktorý ďalej nesprostredkúva látku, ale drží – prechováva ju pre seba z dôvodu svojej závislosti.

Úplne odhliadajúc od druhu zneužívanej látky, na ktorej je konzument závislý (lebo to veľmi závisí od sociálneho prostredia), je potrebné reagovať na prípady konzumácie a závislostí privilegovaním od iných prípadoch nakladania s OLPL.

Zákonodarca sa nevedno prečo vydal cestou privilegovania konkrétnych druhov návykových látok, ktoré na našom území ani nie sú rozšírené naviac a navyše, ak mal v záujem poskytovať pomoc osobám – konzumentom závislým na návykových látkach z nich celkom bez úvahy vyčlenil konkrétne skupiny. Takáto právna úprava je v značnej miere nedoriešená – nezodpovedá aktuálnemu stavu a ani deklarovanému zámeru – pomáhať konzumentom závislým na návykových a omamných látkach.

Okrem naznačenej,,zaujímavej“ systematiky, ďalej akéhosi neopodstatneného privilegovania látok z rastliny z roku konope (hoci ani u nás nie je najrozšírenejšia), možno naznačiť problémy, ktoré ostali úplne nepovšimnuté, resp. nedoriešené:

– trestné sadzby postihu prechovávania pre vlastnú spotrebu pri iných druhoch látok ako z rastlín z rodu konope

– určenie jednorazovej bežnej dávky

Ad a.) Ak ide o postih prechovávania pre vlastnú spotrebu, okrem vyňatia a privilegovania užívania látok pochádzajúcich z rastliny z rodu konopa, trestné sadzby prechovávania pre vlastnú spotrebu ostali úplne rovnaké (až na 3 roky, až na 5 rokov trest odňatia slobody). Neopodstatnene dochádza k privilegovaniu závislosti na látkach z rastliny z rodu konopa tak, že ich prechovávanie pre vlastnú spotrebu sa postihuje trestom odňatia slobody až na1 alebo až na 2 roky. Podstatná ma byť črta, že ide o konzumenta pre vlastnú spotrebu, nie to, na akej látke je závislý, nakoľko toto je silne závislé od sociálneho prostredia, o finančných možností, od dostupnosti. Ak je cieľom zmien legislatívy poskytovať väčšiu ochranu konzumentom – závislým osobám, tak táto novela neurobila nič iné ako to, že sprivilegovala závislosť na látkach z rodu z rastliny konopa. Iných konzumácií a závislostí, prechovávaní pre vlastnú spotrebu sa nedotkla trestnými sadzbami nijako.

Ad b.) Dosiaľ je značným problémom to, že konzumácia pre vlastnú spotrebu spôsobuje postupom času závislosť, závislosť sa prejavuje zvyšujúcimi sa požiadavkami na množstvo jednorazovej dávky na dosiahnutie účinku bežnej jednorazovej dávky. Inak povedané, prvokonzument má podstatne nižšiu jednorazovú dávku ako osoba po rokoch závislosti, kedy na dosiahnutie účinku jednorazovej dávky potrebuje užiť podstatne väčšie množstvo látky – sústavne ide o konzumenta pre vlastnú spotrebu, kvôli vlastnej závislosti, hoci by aj prechovával látku v rozsahu 12 – 14 – 16 dávok. Takéto konanie bude kvalifikované podľa § 172 TZ, teda podstatne prísnejšie a povaha ochrany konzumentov závislých jedincov sa v tejto legislatíve znova stráca.

Je vedecky podporený fakt, že postupujúca závislosť zvyšuje množstvo obsiahnuté vjednorazovej dávke na dosiahnutie jednorazového účinku. Je zarážajúce, že je to štát, ktorý nedokázal prostredníctvom svojich orgánov odhaliť závislosť na návykovej látke, jej niekoľkoročné prechovávanie pre vlastnú spotrebu a konzumáciu, má následne na to záujem na prísnejšom postihu páchateľa, ktorý je v pokročilo štádiu závislosti. Na uvedené problémy právna úprava nijako nereaguje, opomína potrebu riešenia konzumentov v pokročilom štádiu závislosti, neaplikuje princípy pozitívnej diskriminácie tam, kde by to bolo potrebné. Otázka množstva obvyklej jednorazovej dávky ostáva sústavne otázna anedochádza ani k zohľadneniu stupňa závislostí u konzumentov, ktorí prechovávajú pre vlastnú spotrebu.

Nesystémovosť právnej úpravy týkajúcu sa štruktúry skutkovej podstaty je ďalej vidieť aj pri ustanovení § 172 TZ, kde sa znova strieda systém základnej skutkovej podstaty – prechovávanie látky z rastliny z rodu konopa už nie pre vlastnú spotrebu (ods. 1), kvalifikovanej skutkovej podstaty (ods. 2; ak už bol páchateľ odsúdený za taký čin), základnej skutkovej podstaty (ods. 3; neoprávnené prechovávanie inej látky ako z rastliny z rodu konope, nie však už pre vlastnú spotrebu), kvalifikovanej skutkovej podstaty (ods. 4 vo vzťahu ku konkrétnym formám nakladania s omamnými a návykovými látkami) a ďalších kvalifikovaných skutkových podstát (ods. 5, 6 7 a 8 TZ).

Prechovávanie (počas akejkoľvek doby) látku z rastliny rodu konopa v rozsahu nad väčší rozsah (viac ako 10násobok bežnej dávky) potrestá sa odňatím slobody na tri roky až sedem rokov. Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a už bol za taký čin odsúdený. Znova dochádza k akémusi privilegovaniu prechovávania látok z rastlín z rodu konopa aj vo väčšom rozsahu ako 10násobok bežnej obvyklej jednorazovej dávky. Tu sa síce postih zmierňuje (pôvodne 3 až 10 rokov v ods. 1; v ods. 2 postih trestom odňatia slobody na 10 až 15 rokov), pri iných látkach ostáva viac menej rovnaký.

Kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu inú omamnú látku alebo psychotropnú látku jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov, kedy sa má na mysli prechovávanie inej látky v rozsahu nad 10násobok bežnej obvyklej jednorazovej dávky. Tu k nejakej zmene v postihu nedošlo, aj pred tým išlo o postih trestom odňatia slobody vo výmere od 3 rokov do 10 rokov. Trestný postih tu ostal nezmenený v porovnaní s pôvodnou úpravou.

Neoprávnené nakladanie vpodobe výroby, dovozu, vývozu, prevozu, prepravy (dá prepraviť), kúpa, predaj, výmena, zadovažovanie omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. Trestný postih aj v tomto prípade zostal trestný postih nezmenený.

Predošlé odsúdenie za činy v ods. 3 alebo 4 zakladajú postih trestom odňatia slobody na 10 – 15 rokov tak, ako tomu bolo podľa pôvodnej úpravy. Postihy vo zvyšných kvalifikovaných skutkových podstatách ostávajú rovnako prísnej, až do sadzby 20 – 25 alebo na doživotie.

Reálne, okrem privilegovania látok z rastliny z roku konopa, k žiadnej podstatnejšej zmene v postihu drogových trestných činov (primárnej drogovej kriminality) nedošlo okrem zneprehľadnenia systematiky ustanovení § 171 TZ a § 172 TZ.

Zámer zmierniť trestnoprávne postihy za drogové trestné činy sa úplne minul účinku, nakoľko bez racionálnej úvahy privileguje konkrétne skupiny užívateľov, konzumentov závislých na návykových látkach oproti iným, rovnako závislým osobám či konzumentom.

Nadväzne na novú úpravu postihu prechovávania omamných a psychotropných látok z rastlín z rodu konopa pre vlastnú spotrebu (§ 171 ods. 1 a 2 TZ) sa do všeobecnej časti Trestného zákona začlenilo nové ustanovenie § 40a umožňujúce podmienečne upustiť od potrestania páchateľa v týchto prípadoch. Ide o fakultatívnu možnosť z pohľadu súdu (môže), kde podmienkou je obligatórne uloženie ochranného opatrenia ochranného liečenia za podmienok uvedených v § 73 TZ. Súd páchateľovi určuje skúšobnú dobu v trvaní až na 2 roky s tým, že ak páchateľ dodrží podmienky ochranného liečenia, súd vyslovuje osvedčenie v skúšobnej dobe. Ak by tak súd neurobil súd do roka od uplynutia skúšobnej doby bez zavinenia páchateľa, potom sa uplatní zákonná fikcia osvedčenia. Ak súd vysloví, že páchateľ sa osvedčil, alebo ak sa uplatní zákonná fikcia osvedčenia, na páchateľa sa hľadí ako by potrestaný ani nikdy nebol.

Pre uloženie ochranného liečenia páchateľovi trestných činov podľa § 171 ods. 1 a 2 TZ sa vyžaduje súhlas páchateľa.

Zákonodarca týmto spôsobom umožňuje uprednostňovať osobitný medicínsky režim v podobe ochranného liečenia u páchateľov, ktorí sú závislí konzumenti a omamné látky z rastlín z roku konope prechovávajú pre vlastnú potrebu z tohto dôvodu. Pri páchateľovi, ktorý by si uložením tohto ochranného liečenia nesúhlasil, takýto postup nie je možný. Nepochybne tento postup má zmysle v prípade osôb, ktoré sú drogovo závislé a u ktorých ochranné liečenie má dosiahnuť sledovaný cieľ, má pomôcť vyliečiť sa a zaradiť do bežnej spoločnosti. Pri osobách, ktoré nedajú súhlas s aplikáciou tohto ustanovenia, aj v prípadoch, kedy ochranné liečenie je vzhľadom na absenciu závislosti neúčelne, je aplikácia takejto možnosti celom nezmyslená a logicky v takýchto prípadoch by sa aplikovať ani nemala. Problémom je aj to, že ani v tomto prípade neprichádza možnosť podmienečného upustenia pri absolvovaní ochranného liečenia pri páchateľoch, ktorí sú konzumentmi a sú závislí na iných omamných a psychotropných látkach.

Záver

Dlhodobo možno oprávnej úprave postihu drogových trestných činov v Slovenskej republike uvažovať ako o jednej z najprísnejších. Rovnako tak dlhodobo možno uvažovať o postihu primárnej drogovej kriminality, ktorý nevedie k dosahovaniu svojho účelu. Ani nadmerne a skutočne neprimerane prísne trestné postihy nevedú vzhľadom na stav a rozmach drogovej kriminality k napĺňaniu svojho cieľa t. j. páchateľov neodrádzajú od páchania drogových trestných činov.

Taktiež dlhodobo sa u nás objavujú diskusie k témam o dekriminalizácii či depenalizácii vybraných druhov (hlavne mäkkých) drog. Navrhovaná novelizácia Trestného zákona počítala s rozsiahlejšou zmenou systematiky aj postihu primárnej drogovej kriminality a obsahovala aj návody na kvantifikáciu jednotlivých druhov omamných a návykových látok. Do ustanovení Trestného zákona bola s účinnosťou od 1.05.2022 zakomponovaná novelizácia, ktorá predstavuje minimálny a možno polemizovať či aj systémový a správny krok týkajúci sa zmeny v postihu vybraných trestných činov spadajúcich pod drogovú kriminalitu. Možno povedať, že dosiaľ nie sú dostupné konkrétne štúdie či podklady, od ktorých sa zakomponované zmeny odvíjali. Hoci výstupy Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti skutočne poukazujú na to, že v Európe patrí marihuana k najrozšírenejším druhom omamných a psychotropných látok, drogová scéna na Slovensku je o niečo odlišnejšia a k dominantným druhom, aj keď s významnou a vysokou konkurenciou marihuany, patrí pervitín – metamfetamín. Je to najmä z dôvodu jeho cenovej dostupnosti a dostupnosti sústavne počas roka vzhľadom na syntetickú formu výroby.

Navrhovaná novelizácia Trestného zákona počítala s rozsiahlejšou zmenou systematiky aj postihu primárnej drogovej kriminality a obsahovala aj návody na kvantifikáciu jednorazových dávok pri jednotlivých druhov omamných a návykových látok.

Do ustanovení Trestného zákona bola s účinnosťou od 01.05.2022 zakomponovaná novelizácia, ktorá predstavuje len minimálny a veľmi možno polemizovať, či systémový krok v podobe zmeny postihu prechovávania len niektorých omamných a psychotropných látok pre vlastnú spotrebu.

V praxi je veľmi problematické uplatniť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c.) TZ, hoci je vedecky podložený fakt, že drogová závislosť predstavuje ochorenie mozgu, psychickú poruchu, kedy by aj závislý konzument nechcel prechovávať a konzumovať návykovú látku, ale nevie svoje konanie ovplyvniť, nakoľko je riadené závislosťou. Tieto úvahy smerujú až k polemike o možnej trestnej zodpovednosti resp. nezodpovednosti pre nedostatok ovládacej schopnosti pri závislej osobe v čase spáchania skutku.

Aktuálna trestnoprávna úprava akýmsi spôsobom privileguje prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu v zmysle § 171 ods. 1 TZ tak, že ods. uvedené protiprávne konanie postihuje trestom odňatia slobody až na rok (bez dolnej TZ hranice). S odkazom na § 135 ods. 1 TZ sa považuje za prechovávanie pre vlastnú spotrebu prechovávanie takejto látky (z rastliny rodu konopa pre vlastnú spotrebu) v trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie. V ustanovení § 171 ods. 2 TZ sa postihuje neoprávnené prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu a to trestom odňatia slobody až na 2 roky. Kvalifikačným znakom je väčší rozsah prechovávanej omamnej alebo psychotropnej látky z rastliny z roku konopa pre vlastnú spotrebu, čoho dôsledkom dochádza k sprísneniu trestnoprávneho postihu.

Je zrejmé, že zákonodarca privilegoval konzumentov omamných a psychotropných látok zrastliny rodu konope tým, že vzákladnej skutkovej podstate sa postihuje takéto konanie (najviac v trojnásobku jednorazovej obvyklej dávky) trestom odňatia slobody až na 1 rok. V prípade iných druhov však postih ostal nezmenený, hoci rovnako ide aj osoby závislé, konzumujúce, prechovávajúce návykovú látku pre vlastnú spotrebu z dôvodu potreby užívania. Ak teda ak úmyslom zákonodarcu bolo privilegovať konzumentov – osoby závislé na návykovej látke, rozhodne nie je na mieste rozlišovať medzi konzumentami konkrétne OLPL. V podstate do značnej miery závisí od konkrétneho sociálneho prostredia, či ide o konzumenta marihuany alebo pervitínu, kokaínu, od prostredia, v ktorom sa pohybuje, od jednotlivcov, sktorými dochádza do kontaktu, od dostupnosti konkrétnych druhov návykových látok. To, že ide o konzumenta, je v každom prípade dané – konzumentom pre vlastnú spotrebu bude aj konzument marihuany aj konzument pervitínu a iných OLPL. V každom prípade pôjde o konzumenta, osobu v určitom stupni závislosti, ktorí prechováva pre vlastnú spotrebu a ďalej s touto látkou nenakladá. To by mal byť prvok privilegovania v rámci trestného postihu, nie druh zneužívanej látky. To, čo naďalej ostáva nedoriešené, je akýsi objektívny pohľad na užívané množstva a absencia vymedzenia – kvantifikácie bežnej /obvyklej jednorazovej dávky, ktorá sa pri prvokonzumentovi a závislej osobe značne líši a determinuje pritom trestnoprávny postih. Nesystémové sa javí aj ustanovenie § 40a TZ, ktoré znova privileguje len niektorých konzumentov azávislé osoby prechovávajúce pre vlastnú spotrebu, čo nepovažujeme správne ačo pôsobí diskriminačne voči rovnako tak užívateľom, závislým osobám, ktoré však prechovávajú a užívajú iné druhy návykových látok, nakoľko ich mali dostupnejšie vo svojom sociálnom prostredí, vo svojom okolí. Všetky tieto naznačené skutočnosti by mali byť smerom do budúcna návodom pre vypracovanie konkrétnych štúdií a analýz, od ktorých by sa mali následne odvíjať systémové zmeny trestnoprávnej legislatívy ataké zmeny, ktoré aplikačná prax potrebuje, nie len kozmetické a nelogické zmeny v postihu, ktoré sa nedotknú prevažnej časti konzumentov, osôb, ktoré užívajú a prechovávajú návykové látky pre vlastnú spotrebu.

Použitá literatúra

1. NOVOMESKÝ, F. Drogy: História – medicína – právo. Martin: Advent Orion, 1996, s. 212.
2. DIANIŠKA, G., STRÉMY, T., VRÁBLOVÁ, M. a kol. Kriminológia. 3. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016, s. 276.
3. ONDREJKOVIČ,P.,POLIAKOVÁ,E.akol.Protidrogovávýchova.Bratislava: VEDA, 1999, s. 190.
4. JURÁKOVÁ, I. Trestněprávní postih toxikomanů. Brno: Masarykova univerzita v Brne, 1999, s. 237.

1. KUCHTA, J., VÁLKOVÁ, H. a kol. Základy kriminologie a trestní politiky. Praha: C. H. Beck, 2005, s. 422.
2. NOŽINA, M.: Svět drog v Čechách, Praha: KLP, 1997, s. 282.
3. NOVOTNÝ, O., ZAPLETAL, J. a kol. Kriminologie, 3.vyd., Praha: Aspi, 2008, s. 247.
4. SADÍLKOVÁ, M. a kol.: Kriminalita a drogy. Sborník odborné konference. Praha: Sananim, s. 233.

Kontaktné údaje autora

Doc. PhDr. JUDr. Marcela Tittlová, PhD., LL.M.
Ústav verejného práva FP PEVŠ
Tomášikova 20
821 05 Bratislava
e-mail:marcela.tittlova@paneurouni.com

Poznámky

• 1) The contribution was elaborated as a part of the research project No. APVV-16-0521
• 2) NOVOMESKÝ, F. Drogy: História – medicína – právo. Martin: Advent Orion, 1996, s. 12.
• 3) V skratke,,OLPL“
• 4) NOVOMESKÝ, F. Drogy: História – medicína – právo. Martin: Advent Orion, 1996, s. 14.
• 5) DIANIŠKA, G., STRÉMY, T., VRÁBLOVÁ, M. a kol. Kriminológia. 3. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016, s. 276.
• 6) ONDREJKOVIČ, P., POLIAKOVÁ, E. a kol. Protidrogová výchova. Bratislava: VEDA, 1999, s. 9.
• 7) JURÁKOVÁ, I. Trestněprávní postih toxikomanů. Brno: Masarykova univerzita v Brne, 1999, s. 12.
• 8) NOVOMESKÝ, F. Drogy: História – medicína – právo. Martin: Advent Orion, 1996, s. 33.
• 9) NOŽINA, M. Svět drog v Čechách, Praha: KLP, 1997, s. 282.
• 10) Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť, dostupné na https://www.emcdda.europa.eu/system/files/publications/546/TDAD09001SKC_WEB_161405.pdf

Autor
Doc. PhDr. JUDr. Marcela Tittlová PhD., LL.M.

Zdroj
https://unibook.upjs.sk/img/cms/2022/pravf/hodnotove-smerovanie-trestneho-prava.pdf