V os-tat-ných ro-koch sa na Slo-ven-sku sta-lo tak-mer pra-vi-del-ným ja-vom, že ano-nym-ný ozna-mo-va-teľ, ob-vyk-le pros-tred-níc-tvom po-li-caj-nej lin-ky, nah-lá-si umies-tne-nie vý-buš-ni-ny na sú-de. Nás-led-ne je bu-do-va sú-du (sú-dov) eva-kuo-va-ná a prís-luš-ní-ci po-lí-cie vy-ko-ná-va-jú nie-koľ-ko-ho-di-no-vú py-ro-tech-nic-kú pre-hliad-ku pries-to-rov sú-du. Do-te-raz bol vý-sle-dok ta-kých-to pre-hlia-dok, naš-ťas-tie, vždy ne-ga-tív-ny, a uda-losť zos-ta-la „len“ v ro-vi-ne ší-re-nia pop-laš-nej sprá-vy.
Mô-žu sa však účas-tní-ci súd-nych ko-na-ní, sud-co-via, za-mes-tnan-ci sú-dov a iné oso-by na-chá-dza-jú-ce sa v bu-do-vách sú-dov cí-tiť bez-peč-ne? Akým spô-so-bom, resp. do akej mie-ry je za-bez-pe-če-né, aby sa do ob-jek-tu sú-du zbra-ne či iné ne-do-vo-le-né ve-ci aj reál-ne ne-dos-ta-li a ne-bo-li pou-ži-té na spá-chanie tres-tné-ho či-nu?
Pod-ľa § 47 ods. 1 zá-ko-na č. 4/2001 Z. z. o Zbo-re vä-zen-skej a jus-tič-nej strá-že v zne-ní nes-kor-ších pred-pi-sov (ďa-lej len „zá-kon“) ochra-nu po-riad-ku a bez-peč-nos-ti v ob-jek-toch sú-du(1) na účel za-cho-va-nia ne-ru-še-né-ho prie-be-hu ko-na-nia pred sú-dom a bez-peč-nos-ti osôb za-bez-pe-ču-jú prís-luš-ní-ci zbo-ru ozna-če-ní ako „Jus-tič-ná stráž“.
Prís-luš-ní-ci Jus-tič-nej strá-že sú v tej-to sú-vis-los-ti op-ráv-ne-ní pre-ve-ro-vať op-ráv-ne-nosť vstu-pu oso-by do ob-jek-tu sú-du a vy-zvať ju, aby dok-la-dom preu-ká-za-la svo-ju to-tož-nosť, a tiež kon-tro-lo-vať oso-by vstu-pu-jú-ce do ob-jek-tu sú-du tech-nic-ký-mi pros-tried-ka-mi, či ne-ma-jú pri se-be zbraň (§ 47 ods. 2 písm. a) a b) zá-ko-na).
Pod-ľa § 48 ods. 4 pr-vá ve-ta zá-ko-na prís-luš-ník Jus-tič-nej strá-že je op-ráv-ne-ný vy-ko-nať pre-hliad-ku vstu-pu-jú-cej oso-by, jej od-ev-ných zvr-škov a osob-ných ve-cí pod-ľa § 14 ods. 4 až 6.
Pre-hliad-ku oso-by a pre-hliad-ku od-ev-ných zvr-škov vy-ko-ná prís-luš-ník Jus-tič-nej strá-že po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov (§ 14 ods. 4 zá-ko-na). Ak po vy-ko-na-ní pre-hliad-ky pod-ľa od-se-ku 4 exis-tu-je dô-vod-né po-doz-re-nie, že oso-ba má pri se-be zbraň ale-bo inú ne-do-vo-le-nú vec, prís-luš-ník zbo-ru (oso-ba rov-na-ké-ho poh-la-via ako pre-hlia-da-ná oso-ba) vy-ko-ná vi-zuál-nu pre-hliad-ku te-la vrá-ta-ne ús-tnej du-ti-ny, pod-pa-zu-šia, dla-ní a cho-di-diel. Pre-hliad-ku od-ev-ných zvr-škov vy-ko-ná prís-luš-ník zbo-ru dôs-led-ným preh-ma-ta-ním s vy-uži-tím de-tek-čných pros-tried-kov. Pre-hliad-ku od-ev-ných zvr-škov mô-že prís-luš-ník zbo-ru vy-ko-nať za po-mo-ci slu-žob-né-ho psa vy-cvi-če-né-ho na vy-hľa-dá-va-nie lá-tok so špe-ci-fic-kým pa-chom. Pri pre-hliad-ke pou-ží-va prís-luš-ník zbo-ru hy-gie-nic-ké ru-ka-vi-ce. Oso-ba mô-že pre-hliad-ku od-miet-nuť. V prí-pa-de od-miet-nu-tia pre-hliad-ky ne-bu-de tej-to oso-be umož-ne-ný vstup do chrá-ne-né-ho ob-jek-tu ale-bo bu-de z chrá-ne-né-ho ob-jek-tu vy-ve-de-ná. Prís-luš-ník zbo-ru oso-bu pou-čí o prá-ve od-miet-nuť pre-hliad-ku, ako aj o dôs-led-koch od-miet-nu-tia. O od-miet-nu-tí pre-hliad-ky spí-še prís-luš-ník zbo-ru úrad-ný zá-znam (§ 14 ods. 5 zá-ko-na).
Pre-hliad-ka ba-to-ži-ny a pre-hliad-ka ve-cí sa vy-ko-ná po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov, na-hliad-nu-tím, vy-lo-že-ním ve-cí z ba-to-ži-ny na ur-če-né mies-to, dôs-led-ným preh-ma-ta-ním ve-cí. Pre-hliad-ka ba-to-ži-ny a pre-hliad-ka ve-cí sa mô-že vy-ko-nať za po-mo-ci slu-žob-né-ho psa vy-cvi-če-né-ho na vy-hľa-dá-va-nie lá-tok so špe-ci-fic-kým pa-chom (§ 14 ods. 6 zá-ko-na).
Z uve-de-nej práv-nej úp-ra-vy vy-plý-va, že na účel za-bez-pe-če-nia po-riad-ku a bez-peč-nos-ti v ob-jek-toch sú-du sú prís-luš-ní-ci Jus-tič-nej strá-že „op-ráv-ne-ní“, nie však po-vin-ní, vy-ko-nať pre-hliad-ku vstu-pu-jú-cej oso-by, jej od-ev-ných zvr-škov, ba-to-ži-ny a osob-ných ve-cí.
Ak sa vy-ko-ná-va pre-hliad-ka vstu-pu-jú-cej oso-by a jej od-ev-ných zvr-škov, tá-to sa mu-sí vy-ko-nať po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov. V prí-pa-de dô-vod-né-ho po-doz-re-nie, že oso-ba má pri se-be zbraň ale-bo inú ne-do-vo-le-nú vec, prís-luš-ník Jus-tič-nej strá-že vy-ko-ná aj vi-zuál-nu pre-hliad-ku te-la, pri-čom pre-hliad-ku od-ev-ných zvr-škov vy-ko-ná dôs-led-ným preh-ma-ta-ním s vy-uži-tím de-tek-čných pros-tried-kov, prí-pad-ne aj za po-mo-ci slu-žob-né-ho psa vy-cvi-če-né-ho na vy-hľa-dá-va-nie lá-tok so špe-ci-fic-kým pa-chom.
V prí-pa-de, že sa vy-ko-ná-va pre-hliad-ka ba-to-ži-ny a osob-ných ve-cí, tá-to sa pod-ľa § 14 ods. 6 zá-ko-na mu-sí vy-ko-nať po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov, na-hliad-nu-tím, vy-lo-že-ním ve-cí z ba-to-ži-ny na ur-če-né mies-to, dôs-led-ným preh-ma-ta-ním ve-cí. Ob-dob-ne ako v prí-pa-de pre-hliad-ky vstu-pu-jú-cej oso-by a jej od-ev-ných zvr-škov, aj pri pre-hliad-ke ba-to-ži-ny a osob-ných ve-cí vstu-pu-jú-cej oso-by mož-no pou-žiť slu-žob-né-ho psa vy-cvi-če-né-ho na vy-hľa-dá-va-nie lá-tok so špe-ci-fic-kým pa-chom.
Z ci-to-va-né-ho us-ta-no-ve-nie § 14 ods. 6 zá-ko-na nie je zrej-mé, či jed-not-li-vé spô-so-by vý-ko-nu pre-hliad-ky ba-to-ži-ny a ve-cí oso-by vstu-pu-jú-cej do ob-jek-tu sú-du sú v zá-ko-ne uve-de-né ku-mu-la-tív-ne ale-bo al-ter-na-tív-ne. Práv-ny ja-zyk pou-ži-tý zá-ko-no-dar-com skôr na-vo-dzu-je do-jem, že ide o ku-mu-la-tív-ne vy-jad-re-nie, keď-že v prí-pa-de al-ter-na-tív-ne-ho vý-poč-tu by v sú-la-de s le-gis-la-tív-ny-mi pra-vid-la-mi tvor-by zá-ko-nov mu-se-la byť me-dzi pos-led-ný-mi dvo-ma al-ter-na-tí-va-mi vlo-že-ná vy-lu-čo-va-cia spoj-ka „ale-bo“, čo nie je. Z hľa-dis-ka ja-zy-ko-vé-ho (gra-ma-tic-ké-ho) vý-kla-du uve-de-né-ho práv-ne-ho us-ta-no-ve-nia sú te-da prís-luš-ní-ci Jus-tič-nej strá-že po-vin-ní pre-hliad-ku ba-to-ži-ny a osob-ných ve-cí vy-ko-ná-vať vždy všet-kým štyr-mi v zá-ko-ne uve-de-ný-mi spô-sob-mi, t. j. po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov, na-hliad-nu-tím, vy-lo-že-ním ve-cí z ba-to-ži-ny na ur-če-né mies-to a dôs-led-ným preh-ma-ta-ním ve-cí.
Ap-li-kač-ná prax, zdá sa, si na-priek uve-de-né-mu le-gis-la-tív-ne-mu vy-jad-re-niu os-vo-ji-la opač-ný vý-klad zá-ko-na. Prís-luš-ní-ci Jus-tič-nej strá-že pre-hliad-ku ba-to-ži-ny a ve-cí oso-bám vstu-pu-jú-cim do ob-jek-tu sú-du ob-vyk-le vy-ko-ná-va-jú na-hliad-nu-tím do ba-to-ži-ny, aj to čas-to veľ-mi for-mál-nym a ne-dôs-led-ným spô-so-bom, pri-čom len v oje-di-ne-lých prí-pa-doch vy-ko-ná-va-jú pre-hliad-ku aj vy-lo-že-ním ve-cí z ba-to-ži-ny či preh-ma-ta-ním niek-to-rých ve-cí. Pre-hliad-ka ba-to-ži-ny a osob-ných ve-cí osôb vstu-pu-jú-cich do ob-jek-tu sú-du po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov sa prak-tic-ky vô-bec ne-vy-ko-ná-va, pri-čom ten-to stav je dl-ho-do-bý.
Keď-že zá-kon prís-luš-ní-kom Jus-tič-nej strá-že neuk-la-dá po-vin-nosť, ale len op-ráv-ne-nie, vy-ko-ná-vať pre-hliad-ku osôb vstu-pu-jú-cich do ob-jek-tu sú-du, ich od-ev-ných zvr-škov, ba-to-ži-ny a osob-ných ve-cí, u niek-to-rých osôb, kon-krét-ne u sud-cov a za-mes-tnan-cov sú-du, pre-hliad-ky, vrá-ta-ne pre-hlia-dok ich osob-ných zvr-škov, ba-to-žín a osob-ných ve-cí, pri vstu-pe do ob-jek-tu sú-du fak-tic-ky reali-zo-va-né nie sú. Ta-ké-to pri-vi-lé-gium však ne-má opo-ru v žiad-nom zá-ko-ne, pri-čom neo-dô-vod-ne-ne zvý-hod-ňu-je ur-či-té ka-te-gó-rie osôb pred iný-mi, čo aj s oh-ľa-dom na sku-toč-nosť, že k to-mu do-chá-dza na sú-doch, kto-ré ma-jú sym-bo-li-zo-vať a pre-sa-dzo-vať prin-cíp rov-nos-ti pred zá-ko-nom, tre-ba vní-mať obzvlášť cit-li-vo.
Uve-de-ná ne-dôs-led-ná práv-na úp-ra-va a eš-te be-ne-vo-len-tnej-šia ap-li-kač-ná prax však so se-bou ne-sú váž-ne bez-peč-nos-tné ri-zi-ká. Pre-dov-šet-kým sku-toč-nosť, že Jus-tič-ná stráž na sú-doch v Slo-ven-skej re-pub-li-ke pre-hliad-ku ba-to-žín a osob-ných ve-cí osôb vstu-pu-jú-cich do ob-jek-tu sú-du po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov vô-bec ne-vy-ko-ná-va, keď-že pot-reb-né de-tek-čné pros-tried-ky (ba-to-ži-no-vé RTG ske-ne-ry) ne-má k dis-po-zí-cii, je obzvlášť alar-mu-jú-ca. Ta-ký-to fak-tic-ký stav umož-ňu-je bez väč-ších prob-lé-mov do ob-jek-tu kto-ré-ho-koľ-vek sú-du vniesť tak-mer neob-me-dze-né množ-stvo ľah-ko pre-nos-ných zbra-ní či iných ne-do-vo-le-ných ve-cí, kto-ré by nás-led-ne moh-li byť pou-ži-té na spá-chanie tres-tné-ho či-nu. Ak zá-kon pou-ží-va-nie ba-to-ži-no-vých de-tek-čných pros-tried-kov Jus-tič-nou strá-žou v zá-uj-me ochra-ny bez-peč-nos-ti na sú-doch pred-pok-la-dá, je po-vin-nos-ťou Mi-nis-ter-stva spra-vod-li-vos-ti SR tie-to de-tek-čné pros-tried-ky bez-od-klad-ne za-bez-pe-čiť. Ale-bo sa ča-ká, kým tá toľ-ko nah-la-so-va-ná „bom-ba“ na niek-to-rom sú-de aj sku-toč-ne vy-buch-ne?
Poznámky
- 1) Práv-na úp-ra-va sa vzťa-hu-je aj na ob-jek-ty pro-ku-ra-tú-ry.
Autor
JUDr. Martin Buzinger PhD.
Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a689-mozeme-sa-v-budovach-sudov-citit-bezpecne