Zákonom stanovená povinnosť očkovania pod hrozbou pokuty je známa širokej verejnosti. V prípade, ak rodič nedá zaočkovať svoje dieťa, detský lekár to oznámi Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ktorý na základe oznámenia začne konanie o priestupku, a môže uložiť pokutu do výšky 331 eur dokonca každému rodičovi zvlášť.

Neustále rozpory pre takúto našu zákonnú úpravu povinnosti očkovania  medzi verejnosťou na Slovensku pretrvávajú, avšak napriek tomu, je hrozba zákonom stanovenej pokuty za odmietnutie očkovania ľuďmi rešpektovaná. Uvedené, vyplýva z informácie od Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, podľa ktorej bolo za rok 2012 a prvý štvrťrok 2013 uložených 235 pokút. Takýto počet určite nie je nepatrný, ale ak zoberieme do úvahy, že veľké množstvo rodičov zastáva negatívny postoj k povinnému očkovaniu a napriek tomu sa podriadia zákonu pod hrozbou pokuty.

Toto je však stav, ktorý má rešpektovať zámer našej legislatívy? Aby sa ľudia radšej podriadili zákonu aj napriek svojmu vnútornému presvedčeniu a svedomiu, pod hrozbou 300 eur-ovej pokuty? Avšak čo majú robiť, keď bulvár je plný článkov o rizikách a negatívnych vedľajších účinkoch očkovania a detský pediater im povie, že je to to najlepšie, čo môžu pre svoje dieťa urobiť? Nemali by byť zákony písané pre ľudí? Pri zmene zákona a zvedení pokuty sa všade písalo, že rodičia však majú „právo odmietnuť očkovanie“. Právo odmietnuť nemôže byť predsa právom, pokiaľ je následne sankcionované. Tieto fakty a  otázky sú však zodpovedané iba medzi najvyššími a súčasný stav takmer nezmeniteľný. Jedinou záchranou, čo sa týka očkovania by mohlo byť súdne rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu, ktorému boli v auguste minulého roka predložené Najvyšším súdom SR v súvislosti s prípadom p. Milice Širokej (sp. zn.  1 Szd 1/2013) nasledujúce prejudiciálne otázky:

1. „Má sa vykladať článok 35 Charty základných práv Európskej únie v duchu európskej právnej tradície tak, že každý nositeľ tohto práva je oprávnený si vybrať, či využije, alebo odmietne prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti spolu s možnosťou využívať lekársku starostlivosť bez ohľadu na príkazové podmienky ustanovené vnútroštátnymi zákonmi a postupmi, alebo verejný záujem na zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia euroobčanov taký výber jednotlivcovi neumožňuje“?

2.“Má sa vykladať článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to najmä jeho odseky 1 a 4 písm. c), v tom duchu, že cieľ Únie spočívajúci najmä v prevencii ľudských chorôb a ochorení a tiež v odstraňovaní zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie neumožňuje euroobčanovi odmietnuť tzv. povinné očkovanie, lebo sa týmto postojom stáva hrozbou pre verejné zdravie“?

3.“Prelamuje zodpovednosť rodičov v zmysle článku 33 Charty základných práv Európskej únie v spojení s článkom 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, ktorý sa týka najmä zjednocovacieho princípu spoločných ústavných tradícií, verejný záujem na ochrane zdravia v prospech rodičovskej starostlivosti o maloleté deti“?[1]

Pani Milica Široká odmietla nielen zaočkovať svoje dieťa ,ale aj zaplatiť za to pokutu vo výške 116 eur.  Odvolávala sa voči všetkým rozhodnutiam a nakoniec jej prípad skončil až na Najvyššom súde, ktorý podal tieto predbežné otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru.

V prípade, že tento rozhodne, že právne normy EÚ sa majú vykladať tak, že je možné odmietnuť prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti spolu s možnosťou využívať lekársku starostlivosť bez ohľadu na príkazové podmienky ustanovené vnútroštátnymi zákonmi a postupmi, bude to záväzné pre všetky členské štáty, bude musieť dôjsť k zmene nášho zákona (355/2007Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov) ako aj vyhlášky ( č. 585/2008 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení) a každý rodič sa bude môcť slobodne rozhodnúť o tom, či dá očkovať svoje dieťa alebo nie.

Slovensko nie je jedinou krajinou, kde sa nájdu bojovníčky ako je p. Milica Široká. V Českej republike sa jedna mamička terapeutka  pre pomoc deťom a dospelým postihnutým autizmom nevzdávala a zažalovala Ministerstvo zdravotníctva. Spor však nevyhrala.

Najvyšší súd v ČR, považoval argumentáciu rodičov, ktorá bola založená na presvedčení, že pre dieťa je najlepšie prirodzene vytvorená imunita, a na zásahu do slobody myslenia a svedomia, na presvedčení o najlepšom záujme dieťaťa, záujmu na ochrane jeho zdravia a starostlivosti o neho, za nepostačujúcu. Zároveň rodičia považovali rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva o potvrdení povinnosti zaplatiť pokutu v rozpore s článkom  5 a 26 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, ako aj s Dohovorom o právach dieťaťa (vyhlásená pod č 104/1991 Zb.) a s princípom primeranosti. Najvyššiemu správnemu súdu ČR však v odôvodnení (rozsudok 4 As 2/2013 – 75) nahráva doterajšia judikatúra českých súdov, pričom rozpor príslušných ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne, ako ani s ústavným poriadkom Českej republiky nevidí.

Budeme teda čakať na rozhodnutie Súdneho dvora a uvidíme, či tento zmetie zo stola každý relevantný judikát nielen slovenských ale aj českých súdov a právo rodičov rozhodnúť sa, či očkovať alebo neočkovať svoje deti, nadobudne konečne tú pravú a správnu formu.