Crash

Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie, sa totiž vzťahuje aj na peňažné sankcie uložené správnymi orgánmi. Preto, ako správne zdôrazňuje holandská vláda, je možné v závislosti od osobitostí súdnych systémov členských štátov požadovať, aby najprv prebehla fáza správneho konania. Prístup k súdu, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach v zmysle rámcového rozhodnutia, však nesmie podliehať podmienkam, ktoré ho znemožňujú alebo nadmerne zaťažujú (pozri analogicky rozsudok z 28. júla 2011, Samba Diouf, C‑69/10, Zb. s. I‑7151, bod 57).

Zhrnutie skutkového stavu:

Listom  z 19. januára 2011 zaslal okresný správny orgán Bezirkshauptmannschaft (ďalej len „BHM“) Kufstein na Krajský soud v Ústí nad Labem žiadosť o uznanie  a výkon svojho rozhodnutia  z 25. marca  2010,  ktorým  bola  pánovi  Balážovi  uložená  peňažná  sankcia  za porušenie dopravných  predpisovv v Rakúsku.  List obsahoval aj osvedčenie podľa článku 4 rámcového rozhodnutia v češtine a „trestné opatrenie“ („Strafverfügung“).

Pán Baláž nepodal proti uvedenému rozhodnutiu odpor, kde uviedol, že údaje uvedené v osvedčení BHM Kufstein je možné spochybňovať a ďalej že rozhodnutie sa nemôže vykonať, pretože proti nemu nebolo možné podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd príslušný rozhodovať aj v trestných veciach. Podľa pána Baláža, rakúska právna úprava stanovuje možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu  o dopravnom  priestupku iba na Unabhängiger Verwaltungssenat, a nie  je  teda možné predložiť vec na súd, ktorý je príslušný rozhodovať aj v trestných veciach.

Na základe týchto skutočností Vrchní soud v Prahe konanie prerušil a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Musí sa pojem ‚súd, ktorý je príslušný rozhodovať aj v trestných veciach‘ v článku 1 písm. a/ bodu iii/ rámcového rozhodnutia vykladať ako autonómny pojem práva Európskej únie?

2.  a) Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, aké všeobecné definičné znaky musí mať súd štátu, ktorý môže na podnet dotknutej osoby prejednať jej vec týkajúcu sa rozhodnutia vydaného iným orgánom než súdom (správnym orgánom), aby mohol byť označený za ‚súd, ktorý je príslušný rozhodovať tiež v trestných veciach v zmysle článku 1 písm. a/  bodu  iii/ rámcového rozhodnutia?

b) Je  možné  považovať  rakúsky  nezávislý  správny  senát  (Unabhängiger Verwaltungssenat) za súd, ktorý je príslušný rozhodovať tiež v trestných veciach  v zmysle článku 1 písm. a/ bodu iii/ rámcového rozhodnutia?

c) Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, má príslušný orgán vykonávajúceho štátu vykladať pojem súd, ktorý je príslušný rozhodovať tiež v trestných veciach v zmysle článku 1 písm. a/ bodu iii/ rámcového rozhodnutia podľa práva štátu, ktorého orgán rozhodnutie v zmysle článku 1 písm. a/ bodu iii/ rámcového rozhodnutí vydal, alebo podľa práva štátu, ktorý rozhoduje o uznaní a výkone takéhoto rozhodnutia?

3.  Je možnosť, aby sa prípad prejednal pred ‚súdom, ktorý je príslušný rozhodovať tiež v trestných veciach podľa článku 1 písm. a/ bodu iii/ rámcového rozhodnutia zachovaná aj v prípade,  keď  dotknutá  osoba  nemôže  dosiahnuť  prejednanie  veci  pred  súdom,  ktorý  je príslušný rozhodovať tiež v trestných veciach priamo, ale musí najprv napadnúť rozhodnutie iného orgánu než súdu (správneho orgánu) opravným prostriedkom, v dôsledku ktorého podania sa rozhodnutie tohto orgánu stane neúčinným, dôjde k začatiu riadneho konania pred tým istým orgánom a až proti jeho rozhodnutiu v tomto riadnom konaní možno podať odvolanie, o ktorom rozhoduje súd, ktorý je príslušný rozhodovať tiež v trestných veciach?

Je potrebné v súvislosti so zachovaním „možnosti, aby sa prípad prejednal“ riešiť aj otázky, či opravný prostriedok,  o ktorom rozhoduje „súd, ktorý je príslušný rozhodovať tiež v trestných veciach“, má povahu riadneho opravného prostriedku (teda opravného prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu) alebo mimoriadneho opravného prostriedku (teda opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu) a či „súd, ktorý je príslušný rozhodovať tiež v trestných veciach“ je na základe tohto opravného prostriedku oprávnený preskúmať vec v plnom rozsahu po skutkovej, ako aj po právnej stránke?“

 Súdny dvor (veľká komora) rozhodol o prejudiciálnych otázkach nasledovným rozsudkom:

1. Pojem „súd, ktorý je príslušný rozhodovať tiež v trestných veciach“ uvedený v článku 1 písm. a/  bodu  iii/  rámcového  rozhodnutia  Rady  2005/214/SVV  z 24. februára  2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie, zmeneného a doplneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, predstavuje autonómny pojem práva Európskej únie a má sa vykladať v tom zmysle, že pod neho spadá každý súd, ktorý uplatňuje konanie napĺňajúce základné znaky trestného konania. Unabhängiger Verwaltungssenat in der Ländern (Rakúsko) spĺňa tieto kritériá, a preto je potrebné sa naň pozerať tak, že spadá pod uvedený pojem.

2. Článok 1 písm. a/ bod iii/ rámcového rozhodnutia 2005/214, zmeneného a doplneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, sa má vykladať v tom zmysle, že určitá osoba sa musí považovať za osobu, ktorá  mala  možnosť,  aby sa jej prípad prejednal pred súdom príslušným  rozhodovať  tiež  v trestných  veciach  aj  v prípade,  ak  sa  pred  podaním opravného prostriedku na súd musí uskutočniť predchádzajúce správne konanie. Takýto súd musí mať neobmedzenú právomoc na preskúmanie veci po právnej aj skutkovej stránke.

Kľúčové slová
trestné konanie rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVVzásada vzájomného uznávania na peňažné sankcie,práva Európskej úniezákladné znaky trestného konaniaPolicajná a súdna spolupráca v trestných veciach

 

One thought on “Kde sa odvolávať v prípade dopravného priestupku spáchaného v Rakúsku? Výklad ESD „súd, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach“”

  1. Na jednej strnae treba šetriť a na druhej strnae sa zvyšujfa poplatky. Prečo sa už niekoľko rokov o miestne komunike1cie stare1 firma pe1na poslanca Sme4da. Prečo mused byť asfalt v pešej zf3ne zelenfd??? A prečo to bude robiť ope4ť firma pe1na poslanca. Nie je to konflikt ze1ujmu??? Išlo to bez verejne9ho obstare1vania. P. Gogola je mi z Ve1s na grc čo robedte, respektedve nerobedte pre BB. Dfafam, že v ďalšom volebnom obdobed nebudete kandidovať.

Odpovedať