K problematike obmedzenia osobnej slobody vs. zaistenia osoby v rámci polície

Pred-met-ný člá-nok pou-ka-zu-je na nes-práv-ne vy-kla-da-nie práv-nych no-riem pri pou-ží-va-ní in-šti-tú-tov ob-me-dzo-va-nia osob-nej slo-bo-dy pod-ľa § 85 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku a za-is-te-nia oso-by pod-ľa § 19 ods. 1 Zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re s kto-rý-mi sú spo-je-né ap-li-kač-né prob-lé-my. Už dlh-šiu do-bu sa po-le-mi-zu-je nad tým, kto mô-že a kto ne-mô-že za-dr-žať oso-bu po-doz-ri-vú z pá-chania tres-tné-ho či-nu, prí-pad-ne akým spô-so-bom. Ok-rem iné-ho je to spô-so-be-né neus-tá-le-ným a ne-jed-not-ným vzá-jom-ným vý-kla-dom zá-ko-nov a inter-ných pred-pi-sov v rám-ci Mi-nis-ter-stva vnút-ra. Pred-kla-da-ný člá-nok je ur-če-ný pre-dov-šet-kým pre prís-luš-ní-kov po-li-caj-né-ho zbo-ru, pro-ku-ra-tú-ru ale aj šir-šiu ve-rej-nosť. Cie-ľom je po-núk-nuť je-den z návr-hov rie-še-nia da-nej prob-le-ma-ti-ky ale aj vy-tvo-re-nia šir-šej dis-ku-sie z ra-dov od-bor-nej práv-nej ob-ce.

Na pr-vom mies-te je pot-reb-né uviesť, kto je po-li-cajt. Sú-čas-ný po-jem po-li-caj-ta v tres-tnom ko-na-ní je mož-né chá-pať z via-ce-rých hľa-dísk. I keď na pr-vý poh-ľad mož-no jed-no-du-cho uviesť, že po-jem po-li-cajt je taxatív-ne vy-me-dze-ný v tres-tnom po-riad-ku (zá-kon čís-lo 301/2005 Z. z.) v § 10 ods. 8 a nas-le-dov-ne, v šir-šom zmys-le slo-va mô-že-me po-jem po-li-cajt náj-sť aj v iných zá-kon-ných úp-ra-vách či na-ria-de-niach, ako je nap-rík-lad zá-kon čís-lo 171/1993 Z. z. o Po-li-caj-nom zbo-re a inter-né na-ria-de-nia či us-mer-ne-nia v rám-ci čin-nos-ti Po-li-caj-né-ho zbo-ru. Na úče-ly tres-tné-ho ko-na-nia ro-zu-mie-me po-li-caj-tom:

„a) vy-šet-ro-va-teľ Po-li-caj-né-ho zbo-ru,

b) vy-šet-ro-va-teľ fi-nan-čnej sprá-vy, ak ide o tres-tné či-ny spá-cha-né v sú-vis-los-ti s po-ru-še-ním col-ných pred-pi-sov ale-bo da-ňo-vých pred-pi-sov v ob-las-ti da-ne z pri-da-nej hod-no-ty pri do-vo-ze a spot-reb-ných da-ní,

c) po-ve-re-ný prís-luš-ník Po-li-caj-né-ho zbo-ru,

d) po-ve-re-ný prís-luš-ník vo-jen-skej po-lí-cie v ko-na-ní o tres-tných či-noch prís-luš-ní-kov oz-bro-je-ných síl,

e) po-ve-re-ný prís-luš-ník Zbo-ru vä-zen-skej a jus-tič-nej strá-že v ko-na-ní o tres-tných či-noch prís-luš-ní-kov Zbo-ru vä-zen-skej a jus-tič-nej strá-že v ob-jek-toch Zbo-ru vä-zen-skej a jus-tič-nej strá-že aj je-ho za-mes-tnan-cov a o tres-tných či-noch osôb vo vý-ko-ne tres-tu od-ňa-tia slo-bo-dy ale-bo vo väz-be,

f) po-ve-re-ný prís-luš-ník fi-nan-čnej sprá-vy, ak ide o tres-tné či-ny spá-cha-né v sú-vis-los-ti s po-ru-še-ním col-ných pred-pi-sov ale-bo da-ňo-vých pred-pi-sov v ob-las-ti da-ne z pri-da-nej hod-no-ty pri do-vo-ze a spot-reb-ných da-ní,

e) ve-li-teľ ná-mor-nej lo-de v ko-na-ní o tres-tných či-noch spá-cha-ných na tej-to lo-di.“[1]

Pod-ľa § 10 ods. 9 zá-ko-na čís-lo 301/2005 Z. z. v zne-ní nes-kor-ších pred-pi-sov sa ro-zu-mie na úče-ly toh-to zá-ko-na aj zá-stup-ca prís-luš-né-ho or-gá-nu iné-ho štá-tu v rám-ci po-ve-re-nia úko-nov vy-šet-ro-va-nia s oh-ľa-dom na Rám-co-vé roz-hod-nu-tie Ra-dy Európ-skej únie z 13. jú-na 2002 o spo-loč-ných vy-šet-ro-va-cích tí-moch (2002/465/SVV) a tiež Pro-to-ko-lu o spo-loč-ných vy-šet-ro-va-cích tí-moch sa zá-ko-nom o európ-skom za-tý-ka-com roz-ka-ze a o zme-ne a dopl-ne-ní niek-to-rých zá-ko-nov čís-lo 403/2004 Z. z. vy-tvo-ri-li pod-mien-ky pre vy-šet-ro-va-nie tres-tných či-nov vy-šet-ro-va-cím tí-mom, kto-ré-ho člen-mi sú zá-stup-co-via štá-tov Európ-skej únie, kto-ré sú sú-čas-ťou tých-to roz-hod-nu-tí a vzá-jom-ných do-hôd me-dzi tý-mi-to štát-mi. (2) To-to us-ta-no-ve-nie má cha-rak-ter me-dzi-ná-rod-né-ho tres-tné-ho prá-va aby na úče-ly tres-tné-ho ko-na-nia, kto-ré bu-de vy-ko-ná-va-né v rám-ci dvoch ale-bo via-ce-rých štá-tov ma-li op-ráv-ne-nie ko-nať v pos-ta-ve-ní po-li-caj-ta v zmys-le slo-ven-ských no-riem tres-tné-ho prá-va aj oso-by, kto-ré sú člen-mi or-gá-nov čin-ných v tres-tnom ko-na-ní iných štá-tov. Lex spe-cia-lis k to-mu-to us-ta-no-ve-niu § 10 ods. 9 tres-tné-ho po-riad-ku je zá-kon čís-lo 403/2004 Z. z. o európ-skom za-tý-ka-com roz-ka-ze, pri-čom v § 2 ods. 2 uve-de-né-ho zá-ko-na sa uvá-dza, že na ko-na-nie pod-ľa spo-mí-na-né-ho zá-ko-na sa pou-ži-jú us-ta-no-ve-nia Tres-tné-ho po-riad-ku, ak nie je sta-no-ve-né inak. Trest-ný po-ria-dok sa pou-ži-je aj na ko-na-nie o žia-dos-tiach člen-ských štá-tov o vy-da-nie osôb na tres-tné stí-ha-nie ale-bo vý-kon tres-tu od-ňa-tia slo-bo-dy ale-bo ochran-né-ho opat-re-nia, na kto-ré ne-mož-no up-lat-niť rám-co-vé roz-hod-nu-tie.

Us-ta-no-ve-nie § 10 ods. 10 tres-tné-ho po-riad-ku uvá-dza ta-kis-to po-jem po-li-cajt na úče-ly tres-tné-ho po-riad-ku, pri-čom je uve-de-né, že je to ok-rem po-li-caj-tov v § 10 ods. 8 je po-li-caj-tom aj prís-luš-ník Po-li-caj-né-ho zbo-ru, kto-rý má pod-ľa všeo-bec-ne zá-väz-né-ho práv-ne-ho pred-pi-su vy-da-né-ho Mi-nis-ter-stvom vnút-ra Slo-ven-skej re-pub-li-ky, a to kon-krét-ne Vy-hláš-ky Mi-nis-ter-stva vnút-ra SR čís-lo 192/2017 Z. z. o roz-sa-hu vy-ko-ná-va-nia roz-hod-nu-tí, opat-re-ní a úko-nov tres-tné-ho ko-na-nia vo vy-šet-ro-va-ní ale-bo skrá-te-nom vy-šet-ro-va-ní. V tej-to vy-hláš-ke sú kon-krét-ne up-ra-ve-né prá-vo-mo-ci a roz-sah tých-to prá-vo-mo-cí a roz-hod-nu-tí po-li-caj-ta, kto-rý ne-má pos-ta-ve-nie vy-šet-ro-va-te-ľa ani pos-ta-ve-nie po-ve-re-né-ho prís-luš-ní-ka Po-li-caj-né-ho zbo-ru. Z hľa-dis-ka pos-ta-ve-nia je však tá-to ka-te-gó-ria po-li-caj-tov špe-ci-fic-ká. V rám-ci toh-to us-ta-no-ve-nia sa už mô-že-me dos-tať do ap-li-kač-ných prob-lé-mov v praxi. Stá-va sa to-tiž, že mno-ho ľu-dí či už tých, kto-rí nie sú sú-čas-ťou po-li-caj-né-ho zbo-ru ale do-kon-ca aj tí, kto-rí dl-ho-do-bo pra-cu-jú v zlož-kách po-lí-cie si za-mie-ňa-jú ten-to „typ“ po-li-caj-ta z di-kcie § 10 ods. 10 s po-li-caj-tom v zmys-le § 10 ods. 8 písm. c). Na jed-nej stra-ne je po-li-cajt po-ve-re-ný prís-luš-ník po-li-caj-né-ho zbo-ru (§ 10 ods. 8 písm. c), na dru-hej stra-ne je to po-ve-re-ný po-li-cajt (§ 10 ods. 10). Na pr-vý poh-ľad by sa moh-lo zdať, že poj-my sú to-tož-né a za-me-ni-teľ-né, av-šak opak je prav-dou.

Za-dr-ža-nie, ob-me-dzenie osob-nej slo-bo-dy a op-ráv-ne-nie na za-is-te-nie oso-by

Ďal-ším z ap-li-kač-ných prob-lé-mov pri spô-so-be za-dr-ža-nia je vy-me-dzenie poj-mov za-dr-ža-nia, ob-me-dzenia osob-nej slo-bo-dy a op-ráv-ne-nia na za-is-te-nie oso-by pod-ľa zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re. Za-dr-ža-ním ro-zu-mie-me in-šti-tút tres-tné-ho ko-na-nia, kto-rým sa zá-sad-ným spô-so-bom za-sa-hu-je do zá-klad-ných ľud-ských práv a slo-bôd tak ako aj pri ob-me-dze-ní osob-nej slo-bo-dy v zmys-le tres-tné-ho po-riad-ku. Roz-diel je však v pro-ces-no-práv-nom pos-tu-pe. Kým pri za-dr-ža-ní oso-by mo-men-tom za-dr-ža-nia za-čí-na tres-tné stí-ha-nie na-koľ-ko ide o neod-klad-ný a neo-pa-ko-va-teľ-ný úkon, pri ob-me-dze-ní osob-nej slo-bo-dy ide o za-bez-pe-čo-va-cí úkon ale stá-le v zmys-le tres-tné-ho po-riad-ku pri-čom však z toh-to úko-nu ply-nú oso-be, kto-rá ob-me-dzu-je osob-nú slo-bo-du inej oso-be ďal-šie po-vin-nos-ti. Za-dr-žať oso-bu mô-že len po-li-cajt v zmys-le tres-tné-ho po-riad-ku, kým ob-me-dziť osob-nú slo-bo-du mô-že kto-koľ-vek za pod-mie-nok že sa jed-ná o trest-ný čin a zá-ro-veň je oso-ba od-ov-zda-ná po-li-caj-né-mu út-va-ru ale-bo col-nej sprá-ve.

Op-ráv-ne-nie na za-is-te-nie oso-by chá-pe-me v zmys-le zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re v rám-ci § 19 ods. 1, kde sú taxatív-ne vy-me-dze-né dô-vo-dy na ten-to úkon. To-to op-ráv-ne-nie má po-li-cajt na-koľ-ko sa jed-ná o re-žim zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re. Po-jem po-li-cajt sí-ce v zá-ko-ne o po-li-caj-nom zbo-re uve-de-ný nie je, av-šak ana-lo-gic-ky ho mô-že-me preb-rať zo zá-ko-na čís-lo 73/1998 Z. z. o štát-nej služ-be prís-luš-ní-kov po-li-caj-né-ho zbo-ru, Slo-ven-skej in-for-mač-nej služ-by, Zbo-ru vä-zen-skej a jus-tič-nej strá-že Slo-ven-skej re-pub-li-ky a Že-lez-nič-nej po-lí-cie v § 2, kde sa uvá-dza, že po-li-cajt je vý-hrad-ne fy-zic-ká oso-ba, kto-rá je v slu-žob-nom po-me-re a kto-rá vy-ko-ná-va štát-nu služ-bu v rám-ci slu-žob-né-ho úra-du. Per ana-lo-giam je op-ráv-ne-ný za-is-tiť oso-bu aký-koľ-vek po-li-cajt v rám-ci MV SR.

Ap-li-kač-né prob-lé-my

V od-bor-ných člán-koch sa už ve-ľa pí-sa-lo o ap-li-kač-ných prob-lé-moch, ke-dy bež-ný ob-čan ne-mo-hol ob-me-dziť na osob-nej slo-bo-de oso-bu resp. ten-to pos-tup bol nea-dek-vát-ny a te-da proti-práv-ny. Pre úpl-nosť „Osob-nú slo-bo-du oso-by, kto-rá bo-la pris-tih-nu-tá pri tres-tnom či-ne ale-bo bez-pros-tred-ne po ňom, mô-že ob-me-dziť kto-koľ-vek, ak je to pot-reb-né na zis-te-nie jej to-tož-nos-ti, za-brá-ne-nie ďal-šie-mu pá-chaniu tres-tnej čin-nos-ti. Je však po-vin-ný ta-kú oso-bu bez-od-klad-ne od-ov-zdať út-va-ru Po-li-caj-né-ho zbo-ru, út-va-ru Vo-jen-skej po-lí-cie ale-bo út-va-ru Col-nej sprá-vy“ (§ 85 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku). Prob-lém nas-tá-va, keď oso-ba ne-vie v prie-be-hu pár se-kúnd vy-hod-no-tiť či sa jed-ná o pries-tu-pok ale-bo trest-ný čin. Keď-že § 85 ods. 2 TP sa expli-cit-ne via-že iba na trest-ný čin, mô-že byť da-ná oso-ba, kto-rá ob-me-dzi-la osob-nú slo-bo-du inej oso-be stí-ha-ná za prís-luš-ný trest-ný čin ob-me-dzo-va-nia osob-nej slo-bo-dy. Iným, pre nás dô-le-ži-tej-ším prí-pa-dom je, keď da-nú oso-bu má ob-me-dziť po-li-cajt (nap-rík-lad prís-luš-ník po-ho-to-vos-tnej mo-to-ri-zo-va-nej jed-not-ky). Na tom-to mies-te je pre-to pot-reb-né za-me-rať sa na inter-né pred-pi-sy Mi-nis-ter-stva vnút-ra SR. Kým pod-ľa Vy-hláš-ky MV SR čís-lo 648/2008 o roz-sa-hu vy-ko-ná-va-nia roz-hod-nu-tí, opat-re-ní a úko-nov tres-tné-ho ko-na-nia vo vy-šet-ro-va-ní ale-bo skrá-te-nom vy-šet-ro-va-ní bo-lo o roz-sa-hu vy-ko-ná-va-nia mož-né aby po-li-caj-ti v zmys-le § 10 ods. 10 Tres-tné-ho po-riad-ku ma-li de-le-go-va-nú prá-vo-moc a moh-li za-dr-žať oso-bu pod-ľa § 85 ods. 1 Tres-tné-ho po-riad-ku sú-čas-ná plat-ná Vy-hláš-ka MV SR čís-lo 192/2017 o roz-sa-hu vy-ko-ná-va-nia roz-hod-nu-tí, opat-re-ní a úko-nov tres-tné-ho ko-na-nia vo vy-šet-ro-va-ní ale-bo skrá-te-nom vy-šet-ro-va-ní nie je mož-né aby kto-rý-koľ-vek po-li-cajt vy-ko-nal za-dr-ža-nie oso-by pod-ľa § 85 ods. 1, pri-čom ten-to úkon mô-že vy-ko-nať len po-li-cajt v zmys-le § 10 ods. 8 Tres-tné-ho po-riad-ku. To zna-me-ná, že hliad-ka po-riad-ko-vej po-lí-cie resp. člen po-ho-to-vos-tnej mo-to-ri-zo-va-nej jed-not-ky mô-že oso-bu len ob-me-dziť na osob-nej slo-bo-dy pod-ľa § 85 ods. 2. Po-do-tý-kam však, že sa mu-sí jed-nať o trest-ný čin. V prí-pa-de ak sa jed-ná o pries-tu-pok, ako bo-lo spo-mí-na-né mô-že po-li-cajt za-is-tiť oso-bu a to v zmys-le § 19 ods. 1 písm. b) Zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re. Prob-lém zno-vu však nas-tá-va spô-sob ako po-li-cajt pr-vé-ho zá-sa-hu zis-tí, či ide o pries-tu-pok ale-bo trest-ný čin. Zno-vu sa mu-sí-me ana-lo-gic-ky oprieť o inter-né pred-pi-sy MV SR. Na-ria-de-nie MV SR 175/2010 o vy-me-dze-ní prís-luš-nos-ti út-va-rov Po-li-caj-né-ho zbo-ru a út-va-rov Mi-nis-ter-stva vnút-ra Slo-ven-skej re-pub-li-ky pri od-ha-ľo-va-ní tres-tných či-nov, pri zis-ťo-va-ní ich pá-cha-te-ľov a o pos-tu-pe v tres-tnom ko-na-ní v člán-ku 26 po-jed-ná-va o sa-mos-tat-nos-ti po-li-caj-ta, pri-čom sa jed-noz-nač-ne uvá-dza, že „Po-li-cajt vo vy-šet-ro-va-ní, ok-rem prí-pa-du, na kto-rý je tre-ba roz-hod-nu-tie ale-bo súh-las sud-cu pre príp-rav-né ko-na-nie ale-bo pro-ku-rá-to-ra, vy-ko-ná-va všet-ky úko-ny sa-mos-tat-ne, je po-vin-ný ich vy-ko-nať v sú-la-de so zá-ko-nom a zod-po-ve-dá za ich včas-né vy-ko-na-nie pod-ľa oso-bit-né-ho pred-pi-su.“ Oso-bit-ným pred-pi-som v zmys-le toh-to člán-ku je § 7 ods. 1 Zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re, pri-čom z toh-to us-ta-no-ve-nia vy-pich-nem zno-vu „sa-mos-tat-nosť“ a „úko-ny v sú-la-de so zá-ko-nom“. Od-sek dva uve-de-né-ho člán-ku na-ria-de-nia 175/2010 ďa-lej uvá-dza „Prís-luš-ník PZ, kto-rý nie je vy-šet-ro-va-te-ľom ale-bo po-ve-re-ným prís-luš-ní-kom mô-že vy-ko-ná-vať roz-hod-nu-tia, opat-re-nia a úko-ny tres-tné-ho ko-na-nia vo vy-šet-ro-va-ní v roz-sa-hu ur-če-nom oso-bit-ným pred-pi-som[3], po za-ča-tí tres-tné-ho stí-ha-nia ich vy-ko-na-nie pre-ro-ku-je s vy-šet-ro-va-te-ľom ale-bo po-ve-re-ným prís-luš-ní-kom ale-bo ich bez-pros-tred-ne na-dria-de-ným.“ Čo sa tý-ka uve-de-né-ho oso-bit-né-ho pred-pi-su tak pre úpl-nosť, „po-li-cajt v zmys-le tej-to vy-hláš-ky je op-ráv-ne-ný, vy-dať uz-ne-se-nie o za-ča-tí tres-tné-ho stí-ha-nia pod-ľa § 199 ods. 1 Tres-tné-ho po-riad-ku, ak vy-ko-nal úkon pod-ľa § 3 písm. a) ale-bo písm. g), vy-dať uz-ne-se-nie o op-ra-ve uz-ne-se-nia pod-ľa § 174 ods. 1 v spo-je-ní s § 180 Tres-tné-ho po-riad-ku, tiež je op-ráv-ne-ný prib-rať do ko-na-nia tl-moč-ní-ka pod-ľa § 28 ods. 1 Tres-tné-ho po-riad-ku, prib-rať do ko-na-nia prek-la-da-te-ľa pod-ľa § 28 ods. 4 Tres-tné-ho po-riad-ku, pred-vo-lať sved-ka a po-žia-dať o je-ho pred-ve-de-nie pod-ľa § 128 Tres-tné-ho po-riad-ku, vy-žia-dať od-bor-né vy-jad-re-nie ale-bo pí-som-né potvr-de-nie pod-ľa § 141 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku ako aj za-is-tiť na úče-ly tres-tné-ho ko-na-nia vec dô-le-ži-tú pre tres-tné ko-na-nie pod-ľa § 89 ods. 1 TP, prev-ziať vec pod-ľa § 92 TP, vrá-tiť vec ale-bo ulo-žiť vec do ús-cho-vy na zá-kla-de uz-ne-se-nia pod-ľa § 97 ods. 1 TP, vy-dať vec ob-vi-ne-né-mu na zá-kla-de uz-ne-se-nia pod-ľa § 98 ods. 2 TP, zni-čiť vec na zá-kla-de uz-ne-se-nia pod-ľa § 98 ods. 3 TP, vy-ko-nať ob-hliad-ku pod-ľa § 154 ods. 1 TP, vy-ko-nať pre-hliad-ku te-la pod-ľa § 155 ods. 1 TP, vy-ko-nať od-ber bio-lo-gic-ké-ho ma-te-riá-lu pod-ľa § 155 ods. 2 TP, vy-ko-nať od-ber bio-lo-gic-ké-ho ma-te-riá-lu pod-ľa § 155 ods. 2 TP, vy-ko-nať úko-ny na zis-te-nie to-tož-nos-ti oso-by pod-ľa § 155 ods. 5 TP, pri-jať tres-tné ozná-me-nie pod-ľa § 196 ods. 1 TP a vy-hľa-dať a za-bez-pe-čiť dô-ka-zy, aby moh-li byť vy-ko-na-né v ďal-šom ko-na-ní pod-ľa § 203 ods. 1 písm. b) Tres-tné-ho po-riad-ku“. V zmys-le tej-to vy-hláš-ky nie je po-li-cajt op-ráv-ne-ný ro-biť iné úko-ny do tres-tné-ho ko-na-nia a te-da ne-mô-že ani za-dr-žať oso-bu pod-ľa § 85 ods. 1 TP a tiež po-kiaľ nie je preu-ká-za-teľ-né napl-ne-nie niek-to-rej zo skut-ko-vých pod-stát tres-tné-ho či-nu pod-ľa Tres-tné-ho zá-ko-na, nie je mož-né aby ob-me-dzil osob-nú slo-bo-du oso-be pod-ľa § 85 ods. 2 TP, ale ako po-li-cajt je op-ráv-ne-ný vy-užiť us-ta-no-ve-nie § 19 zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re o op-ráv-ne-ní na za-is-te-nie oso-by a v tom-to re-ži-me ďa-lej pos-tu-po-vať a roz-hod-núť sa po po-ra-de s vy-šet-ro-va-te-ľom ale-bo po-ve-re-ným prís-luš-ní-kom prí-pad-ne s ich spo-loč-ným pria-mym na-dria-de-ným.

V prí-pa-de prís-luš-ní-kov po-ho-to-vos-tnej mo-to-ri-zo-va-nej jed-not-ky od-bo-ru po-riad-ko-vej po-lí-cie kraj-ské-ho ria-di-teľ-stva PZ je pot-reb-né brať do úva-hy Na-ria-de-nie pre-zí-dia po-li-caj-né-ho zbo-ru o čin-nos-ti zá-klad-ných út-va-rov služ-by po-riad-ko-vej po-lí-cie PZ čís-lo 80/2018. Pri pod-rob-nej ana-lý-ze toh-to na-ria-de-nia nie je mož-né náj-sť je-di-ný bod, kto-rý by op-ráv-ňo-val či už re-fe-ren-ta, star-šie-ho re-fe-ren-ta ale-bo ve-li-te-ľa ča-ty roz-ho-do-vať sa-mos-tat-ne o proti-práv-nom či-ne, kto-rým mô-že byť pries-tu-pok resp. trest-ný čin. Uve-de-né na-ria-de-nie po-jed-ná-va a de-le-gu-je prá-vo-moc prís-luš-ní-ka PMJ len na od-ha-ľo-va-nie, ozna-mo-va-nie a pre-jed-na-nie pries-tup-kov.


Zá-ver

Z uve-de-nej ana-lý-zy jed-noz-nač-ne vy-plý-va, že tzv. hliad-kar resp. prís-luš-ník PMJ ne-mô-že roz-ho-do-vať o tom, či sku-tok má zna-ky SPTČ ale-bo pries-tup-ku. Tým-to je op-ráv-ne-ný len vy-šet-ro-va-teľ ale-bo po-ve-re-ný prís-luš-ník resp. ich naj-bliž-šie spo-loč-ný na-dria-de-ný. Na tom-to mies-te mož-no kon-šta-to-vať, že nie je te-da mož-né aby prís-luš-ník pred sa-mot-ným zis-te-ním pot-reb-ných in-for-má-cií a dô-ka-zov o tom, či sku-tok jed-noz-nač-ne mož-no sub-su-mo-vať pod trest-ný čin nie je mož-né aby bo-la oso-ba ob-me-dze-ná na osob-nej slo-bo-de pod-ľa § 85 ods. 2 TP na-koľ-ko pre uve-de-ných po-li-caj-tov pla-tí re-žim rov-na-ký ako pre „bež-né-ho ob-ča-na“ a te-da v prí-pa-de ob-me-dzo-va-nia osob-nej slo-bo-dy pá-cha-te-ľa pries-tup-ku stá-le pla-tí, že po-li-cajt mô-že byť tres-tne stí-ha-ný za trest-ný čin Ob-me-dzo-va-nia osob-nej slo-bo-dy v zmys-le prís-luš-né-ho us-ta-no-ve-nia Tres-tné-ho zá-ko-na. Je pre-to pot-reb-né aby bo-li oso-by za-is-tné pod-ľa § 19 Zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re. V praxi však mô-že nas-tať si-tuácia, ke-dy je pot-reb-né na mies-te da-nú vec vy-rie-šiť a jed-ným z pros-tried-kov je mož-nosť ope-rač-né-ho stre-dis-ka vy-slať vy-šet-ro-va-te-ľa resp. po-ve-re-né-ho prís-luš-ní-ka na mies-to, kde bu-de roz-hod-nu-té a v zá-vis-los-ti od okol-nos-tí bu-dú vy-ko-ná-va-né ďal-šie pro-ces-né úko-ny či už ako pries-tu-pok ale-bo trest-ný čin. Zá-ro-veň by mal vy-šet-ro-va-teľ, resp. po-ve-re-ný prís-luš-ník vy-ho-to-viť úrad-ný zá-znam s od-ôvo-de-ním nep-ri-ja-tia ve-ci ako trest-ný čin resp. s od-ôvod-ne-ním svoj-ho pos-tu-pu na mies-te. Rov-na-ko tak pou-ka-zu-jem na zá-sa-du tres-tné-ho ko-na-nia in du-bio pro reo – te-da v prí-pa-de po-chyb-nos-tí v pros-pech pá-cha-te-ľa. Po-kiaľ na mies-te nie je jed-noz-nač-ne preu-ká-za-né, že vec napl-ni-la SPTČ je ďa-lej pot-reb-né do-ku-men-to-vať tú-to vec ako pries-tu-pok pri-čom tiež uvá-dzam, že v prie-be-hu ob-jas-ňo-va-nia pries-tup-ku nie je od-op-re-tá mož-nosť vec od-stú-piť pre pot-re-by vy-šet-ro-va-nia o spá-cha-nom tres-tnom či-ne. Inter-né pred-pi-sy ďa-lej priz-ná-va-jú prá-vo roz-hod-núť v prí-pa-de spo-rov o prís-luš-nosť pria-me-ho spo-loč-né-ho na-dria-de-né-ho, k to-mu by mal ta-kis-to prís-luš-ník, kto-ré-ho sa vec tý-ka tú-to sku-toč-nosť uviesť v úrad-nom zá-zna-me.

Poznámky

  • 1) § 10 ods. 8 zá-ko-na čís-lo 301/2005 Z. z. (Trest-ný po-ria-dok)
  • 2) ČEN-TEŠ, J. a kol. Trest-ný po-ria-dok. Veľ-ký ko-men-tár. 3. Ak-tua-li-zo-va-né vy-da-nie. Bra-tis-la-va : Euro-ko-dex, 2017. str. 35
  • 3) Viď Vy-hláš-ka MV SR čís-lo 192/2017 o roz-sa-hu vy-ko-ná-va-nia roz-hod-nu-tí, opat-re-ní a úko-nov tres-tné-ho ko-na-nia vo vy-šet-ro-va-ní ale-bo skrá-te-nom vy-šet-ro-va-ní

Autor
ppor. JUDr. Peter Adamec

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a674-k-problematike-obmedzenia-osobnej-slobody-vs-zaistenia-osoby-v-ramci-policie