K PRÁVNEJ POVAHE MOBILNÝCH DOMOV

I.                ÚVOD

„Mnoho ľudí sa sťahuje do mobilných (montovaných – pozn. autor) domov, pretože chcú žiť jednoduchšie. Bolo vedecky dokázané, že zmena postoja spôsobom „menej je viac“ zlepšila duševnú pohodu a celkové zdravie ľudí, ktorí si ho zvolili. Podľa amerického časopisu U. S. News and World Report – uprednostňovanie životného prostredia pred materiálnou spotrebou a príjmami nesmeruje iba k zlepšeniu udržateľnosti životného prostredia, ale posilňuje aj duševné a fyzické zdravie.“

Uspokojovanie bytových potrieb občanov patrí medzi oblasti, ktorými sa (aspoň formálne) zaoberá každá vláda. V súčasnosti je vSIovenskejrepublike ešte stále platná Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 z januára 2015, ktorá deklarovala podporu rozvoja bývania; jej časová viazanosť však uplynie v tomto roku. Podobne aj z nedávno prijatého dokumentu – Programového vyhlásenia vlády Slovenskejrepubliky na obdobie rokov 2020 – 2024 vyplýva, že vypracovanie strategického plánu a vytvorenie podmienok pre dostupnosť adekvátneho bývania pre všetkých občanov Slovenskej republiky, vnímaného ako jeden z pilierov sociálnej politiky štátu, považuje súčasná vláda za svoju prioritu.

Podpora rozvoja bývania sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi – či už zlepšovaním a rozširovaním existujúceho bytového fondu („… a to nielen obstarávaním nových bytových a rodinných domov, ale aj prestavbami anadstavbami jestvujúceho fondu budov…“, alebo ohlasovaním „… rozvinutia efektívneho, funkčného modelu výstavby ekonomicky dostupného štátneho nájomného bývania“.

Ani jedna z doterajších oficiálnych aktivít na poli bytovejpolitiky v Slovenskej republike však, celkom prirodzene, nepočítala s podporou a rozvojom bývania pre nás pomerne netradičným spôsobom – bývaním v mobilných domoch, ktoré je, na rozdiel od nás, tradičnou formou uspokojovania bytových potrieb vtakých rozvinutých štátoch, akými sú Austrália, USA či Kanada.

Na ilustráciu môžeme použiť Občiansky zákonník provincie Quebec z roku 1991 (účinný od 01. januára 1994), ktorý sa uvádza ako významný inšpiračný zdrojpre krajiny, v ktorých prebieha reforma súkromného práva. Ten v časti o nájomnejzmluve (Lease, §§ 1851 – 2000), upravuje nájom obydlia (Lease of Dwellings, §§ 1892 – 2000), pričom jedným z osobitných druhov tohto nájmu je „Nájom pozemku určeného na inštaláciu mobilného bývania“ (Lease of land intended for the installation of a mobile horne, §§ 1996 – 2000).

II.             Pojem „mobilný dom“ v domácom prostredí

Pre mobilný dom je, pochopiteľne, príznačný znak „mobility“.

Keďže však mobilita môže byť vnímaná rôznym spôsobom, stalo sa, že niektorým objektom, univerzálne označovaným ako „mobilné domy“, sa pripísalo toto označenie nepresne, bez toho, aby sa pri nich akcentovalo to, čo je pre ten-ktorý „mobilný objekt“ príznačné, hoci práve toto špecifikum môže mať pre ne zásadný právny (i praktický) význam (ďalejv texte pre ich spoločné označenie aj „mobilný objekt“).

Za mobilný dom sa vnašich pomeroch považuje primárne „dom na kolesách“, ktorý je zhotovený podľa technickejnormy STN EN 1647 (30 0273) z 01.05.2019, idt EN 1647:2018, slovenský názov: „Obytné vozidlá na voľný čas. Karavanové mobilné domovy. Požiadavky na obytný priestor z hľadiska zdravia a bezpečnosti.“ Presnejšie povedané, ide teda o karavanový mobilný dom, ktorý, napriek tomu, že je na kolesách, nemá vlastný pohon a na miesto určenia sa premiestňuje pomocou iného motorového vozidla (auta, traktora alebo iného stroja), s ktorým je spojený do jazdnejsúpravy pomocou ojí, s prípojným zariadením podľa normy ISO 50 (ťažná guľa – pozn. autor). Karavanové mobilné domy majú prevažne kovový podvozok, ktorého súčasťou sú minimálne dve kolesá a sú upravené tak, aby sa dali užívať na mieste aj bez sieťových prípojok. Ako zdrojtepla sa najčastejšie využíva propán butánová fľaša a ako zdroj elektriny solárne panely alebo centrála. Voda sa najčastejšie získava z dažďových nádrží alebo zo studne, odpad sa odvádza do septiku.

Od karavanového mobilného domu je potrebné odlišovať obytný automobil, ktorý je „ako taký“ cestným motorovým vozidlom (§ 2, písm. a) zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene adoplnení niektorých zákonov), t. j. po pozemných komunikáciách sa pohybuje vlastnými prostriedkami, na základe vlastného pohonu. Z hľadiska rozdelenia vozidiel pre účely vystavovania dokladov kvozidlu je obytný automobil druhom tzv. špeciálneho vozidla, za predpokladu, že je konštruovaný tak, aby umožňoval ubytovanie osôb a obsahuje minimálnu predpísanú výbavu (sedadlá a stôl, zariadenie na spanie, ktoré môže, okrem iného, slúžiť cez deň na sedenie, zariadenie na varenie a zariadenia na uskladnenie batožiny a iných predmetov; toto vybavenie je v obytnom priestore pevne prichytené; stôl však môže byť konštruovanýtak, aby sa dal ľahko odstrániť).

Prax rozoznáva aj tzv. obytný príves, ktorý je niečím medzi obytným automobilom a karavanovým mobilným domom, jeho popularizátormi v Európe sú najmä Holanďania. („… obytný príves je čosi ako maličký príbytok na kolesách. Je to vozidlo, ktoré sa pripojí pomocou ťažného zariadenia za osobné auto, prípadne za iné auto.“ V zmysle zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách aozmene adoplnení niektorých zákonov ide o tzv. prípojné vozidlo (§ 3, ods. 1, písm. f), pod ktorým sa rozumie cestné nemotorové vozidlo, určené na ťahanie iným vozidlom, s ktorým je spojené do jazdnejsúpravy (§ 2, písm. c). S obytným automobilom má obytný príves spoločné to, že je – podobne ako obytný automobil – cestným vozidlom, t. j. je vyrobený na účely prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách aje určený na prepravu osôb, zvierat alebo tovaru (§ 2, písm. a) cit. zák.), oproti obytnému automobilu však nemá vlastný pohon, t. j. ide o nemotorové vozidlo.

Na druhej strane, s karavanovým mobilným domom spájajú obytný príves jednak „kolesá“ ako aj to, že ani jeden z nich nemá vlastný pohon. Obytný príves je však cestným vozidlom, a teda je vyrobený (aj) na účely prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách, zatiaľ čo karavanový mobilný dom nie je cestným vozidlom, ale tzv. obytným vozidlom (STN EN 1647 (30 0273) z 01.05.2019, idt EN 1647:2018, slovenský názov: „Obytné vozidlá na voľný čas. Karavanové mobilné domovy. Požiadavky na obytný priestor z hľadiska zdravia a bezpečnosti.“), ktorého primárnym účelom nie je transport z miesta na miesto, ale „bývanie“ či skôr „ubytovanie“ na mieste, na ktoré sa prepraví vďaka podvozku s kolesami (z citovaných technických noriem vyplýva, že ide o prepraviteľné obytné vozidlo, ktoré svojou konštrukciou nespĺňa požiadavky na prevádzku cestných vozidiel, avšak zachováva si možnosť prepravy a slúži na dočasné alebo sezónne ubytovanie.

III.             Mobilný dom „na kolesách“ vs. mobilný dom „bezkolies“

Znak mobility vykazuje aj ďalší objekt na bývanie, ktorý však, v porovnaní s prechádzajúcimi príkladmi, nie je „na kolesách“. Ide o dom, ktorý je zhotovený, vyrobený či „zmontovaný“ mimo miesta, na ktorom je osadený – vo výrobných halách. Jeho nosný systém tvorí skelet, ktorý je opláštený a jeho konštrukcia je navrhnutá tak, aby zvládla montáž a prepravu. Takýto dom však nie je určený „na putovanie“, ale na trvalé umiestnenie na pozemku a jeho „mobilita“ spočíva iba v tom, že sa na miesto určenia prepraví buď ako vopred zhotovený výrobok, vtákom prípade zväčša stojí na základových pätkách, ktoré sú zaskrutkované do zeme, alebo sa naň privezú hotové prvky domu, kde sa pomocou žeriava osadia (zmontujú) na pripravenú základovú dosku (od toho je odvodené označenie „montované domy“).

Pre tento typ domu sa v zahraničí (osobitne v USA) postupne ujalo označenie „zhotovený dom“ prípadne „vyrobený dom“ (manufactured home).

Z dostupných zdrojov sa dozvedáme, že história „mobilných domov“ tam siaha do dvadsiatych rokov minulého storočia a súvisí s vynálezom prívesu (trailer) – vozidla bez vlastného pohonu, určeného na prepravu lodí, automobilov a iných predmetov, ktorý si dovolenkári pripevnili za svoj automobil. Situácia sa výrazne zmenila po veľkej hospodárskej kríze v tridsiatych rokoch minulého storočia, kedy náhla potreba bývať prinútila Američanov využívať prívesy pre ich rýchlu a cenovú dostupnosť na trvalé bývanie. Postupom času táto forma bývania nabrala na popularite, osobitne vradoch pracujúcejtriedy. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch minulého storočia sa pre rastúci dopyt zákazníkov začali vyrábať veľké prívesy, nazvané pre ich nadrozmernú šírku „double-wides“ – v skutočnosti však išlo nielen o široké, ale aj dlhé prívesy, vyrobené z dvoch samostatných jednotiek, ktoré spolu tvorili „väčší dom“ („o larger horne“), pričom zmena účelu priniesla aj zmenu názvu – označenie „príves“ (trailer) sa nahradilo názvom „mobilný dom“ (mobile horne). Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia priemysel na výrobu mobilných domov dramaticky zvýšil štandardy kvality, a to najmä vďaka prijatiu tzv. HUD kódexu (Housing and Urban Development Code) z roku 1976. Podľa amerického ministerstva pre bývanie a miestny rozvoj tieto nové predpisy stanovili nové štandardy pre výstavbu a inštaláciu mobilných domov, s cieľom zabezpečiť ich čo najväčšiu kvalitu, trvanlivosť, bezpečnosť a dostupnosť, ktoré platili na federálnej úrovni, pričom vysoké štandardy sa týkali nielen samotnej stavebnej konštrukcie, ale aj elektrických rozvodov, inštalatérskych prác a pod. Zásadná zmena kvality viedla kďalšejzmene názvu – upustilo sa od označenia „mobilný dom“ a prešlo sa na súčasný názov „zhotovený/vyrobený dom“ („manufactered horne“).,,… Čo to teda dnes znamená? To, že ak je stavba postavená po roku 1976 a spĺňa všetky federálne pravidlá týkajúce sa kvality, trvanlivosti, bezpečnosti a dostupnosti, technicky sa nazýva ,,zhotovený dom“. Ak bol postavený pred rokom 1976, technicky sa nazýva,,mobilný dom“.

Napriek tomuto vysvetleniu mnohí ľudia v USA si oba pojmy zamieňajú, t. j. nesprávne používajú pojem „mobilný dom“, hoci vskutočnosti majú na mysli „zhotovený dom“ (keďže v slovenskom jazyku sa pojem „zhotovený/vyrobený dom“ nepoužíva, a namiesto neho sa zaužívalo označenie „montovaný dom“, vďalšejčasti príspevku budeme používať spojenie „montovaný dom“ – pozn. autor).

Ak by sme to mali zhrnúť – v súčasnosti sa vUSA označuje pojmom „manufactured horne“ montovaný dom, t.j. dom bez kolies, ktorýje vyrobený či už ako celok alebo po častiach vopred aje privezený na miesto určenia, prípadne je na ňom aj zmontovaný. Na druhejstrane-z bežného života nezmizol ani „mobilný dom na kolesách“ (pôvodne „príves“, „trailer“), pre ten však v súčasnosti používajú v USA buď označenie RV („recreation vehicles“, t. j. ide o rekreačné vozidlá spravidla s vlastným pohonom, ktoré sa rozlišujú do viacerých tried alebo Tiny Houses („maličké/drobné domy“), ktoré sú prívesnými obytnými domami „na kolesách“, pre ktoré sa v našom prostredí (v Slovenskejrepublike, ale napríklad aj v Českej republike) v súčasnosti ustálilo označenie „mobilný dom“ (ktomu viď text vyššie), ktorý, ak sa ponúka kompletne vybavený, má špeciálne označenie „mobilheim“.

IV.             Mobilné domy a súvisiace aplikačné problémy

Rozlíšenie „mobilných domov“ podľa rôznych kritérií v predchádzajúcich častiach tohto príspevku nebolo náhodné. Ich špecifiká majú totiž zásadný vplyv na to, ako k nim pristupuje právo (ako sa na ne hľadí „z právneho hľadiska“), čo môže byť pre vlastníka toho – ktorého typu mobilného objektu zásadnou otázkou nielen právneho, ale najmä praktického významu. „… Úradníci vlastníkovi tvrdili, že pre ne (mobilné domy – pozn. autor) treba vybaviť štátnu poznávaciu značku alebo stavebné povolenie. ,,Naša legislatíva v oblasti tohto je úplne v plienkach,“…,,Po osobnej návšteve úradníkov u nás a po následnej ukážke, akojednoducho ten dom premiestnim, trvali na svojom, že keď to nemá ŠPZ, nemôže to byťmobilné,“…“.

Za jedno z rozhodujúcich kritérií z tohto hľadiska považujeme rozlíšenie „mobilných objektov“ na cestné vozidlá (vtákom prípade podliehajú predpisom, regulujúcim cestnú premávku, prevádzku vozidiel v cestnej premávke a pod. a na stavby, resp. výrobky, plniace funkciu stavby (ktomu viď nasledujúci text).

A keďže cieľom tohto príspevku je posúdiť, či je pri umiestňovaní „mobilných objektov“ na určené miesto potrebné obstarať si povolenia podľa príslušných stavebných predpisov, najmä zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej„stavebný zákon“), spomedzi vyššie porovnávaných mobilných objektov (cestné vozidlá-obytný automobil, obytný príves vs. tzv. mobilné domy-karavanové mobilné domy, príp. montované stavby), výber sa, logicky, zužuje iba na tzv. mobilné domy, t. j. karavanové mobilné domy, príp. montované stavby.

• Karavanové mobilné domy

Otázka, či sú pri umiestňovaní karavanového mobilného domu potrebné povolenia v zmysle stavebného zákona, vyvolala v našej nedávnej minulosti spor, ktorý riešili, okrem hlavných aktérov – bežných obyvateľov malej slovenskej obce, právnici rôznych právnických profesií, orgány štátnej správy a samosprávy, vrátane Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Kauza, ku ktorej sa spomenutý spor viaže, má korene v čase, keď si istí manželia z malej slovenskej obce umiestnili na svojpozemok tzv. mobilný dom (v zmysle „karavanový mobilný dom“). Kúpili ho v roku 2009 od spoločnosti so sídlom v Českej republike, k odovzdaniu a prevzatiu došlo na pozemku kupujúcich, nachádzajúci sa v zastavanom území obce. Preprava a vyloženie mobilného domu sa realizovala samostatným transportným vozidlom a žeriavom.

Príslušný stavebný úrad však svojím rozhodnutím zo dňa 08.06.2016 nariadil odstránenie stavby, ktorú nazval „rekreačným domom“, keďže, podľa názoru úradu, k umiestneniu stavby došlo v rozpore splatným právom. Odvolával sa pri tom na konkrétne ustanovenia stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky.

Vydaniu rozhodnutia predchádzalo:

–        vykonanie dohľadu na dotknutom pozemku orgánom štátneho stavebného dozoru (27.08.2015), ktorý, okrem iného, zistil, že na pozemku stoji stavba, slúžiaca na rekreačné účely jejvlastníkov, ku ktorejbola pristavená terasa, spojená so zemou pevným základov a ktorá je prípojkou napojená na rozvod elektrickej energie v rozvodnej skrini priľahlého bytového domu, kde má vlastné meranie; priestor medzi objektom a zemou bol prekrytý obkladom,

–        pojednávanie vrámci konania oodstránení stavby, uskutočnenom na mieste stavby (10.05.2016), spojeného s obhliadkou objektu,

–        podanie námietok zo strany zástupcu stavebníkov priamo na miestnom šetrení, spočívajúcich vtvrdení, že obhliadaný objekt je mobilným domom, ktorý stojí na dvoch kolesách a má oje sťažnou guľou a ktorý nie je ničím pevne spojený so zemou (zdôvodu dlhodobého odparkovania je „iba podopretý tehlami“),

–        vyjadrenie geodeta, založeného do spisu, podľa ktorého objekt nie je možné zakresliť do katastrálnej mapy,

–        vyjadrenie vlastníkov, podľa ktorých objekt nie je možné kolaudovať, keďže nie je stavbou vzmysle § 43 stavebného zákona, a teda nepodlieha povoľovaciemu konaniu; ztohto dôvodu vlastníci objektu žiadali, aby stavebný úrad konanie o odstránení stavby zastavil,

–        zamietnutie námietok zo strany stavebného úradu z dôvodu, že objekt spĺňa definíciu stavby podľa § 43 stavebného zákona; ide síce o „mobilný dom na kolesách“, ale ten sa stal „stavbou“ ďalšími stavebnými úpravami – zateplením, novým prestrešením, pristavaním prekrytej terasy, ktorá je pevne spojená so zemou ako i s pôvodnou konštrukciou objektu a napojením objektu na rozvod elektro, a teda podlieha vydaniu stavebného povolenia.

Voči rozhodnutiu stavebného úradu o odstránení stavby podali účastníci konania (stavebníci) odvolanie. Na základe odvolania príslušný okresný úrad, ako druhostupňový orgán, rozhodnutie stavebného úradu preskúmal a zistil, že napadnuté rozhodnutie je správne avydané v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona a s ním súvisiacich predpisov, ako aj s ustanoveniami správneho poriadku. Odvolanie zamietol so zdôvodnením, že mobilný dom, ktorý vnímal ako „montovanú stavbu (rodinný dom, rekreačná chata)“, sa ako celok (prípadne v častiach) privezie na podvozku na miesto určenia, avšak má „nároky“ na pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia a tieto podliehajú povoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona (územné rozhodnutie a stavebné povolenie) ateda stavebný úrad rozhodol v súlade spríslušnými ustanoveniami stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky.

Proti rozhodnutiu okresného úradu podal protest krajský prokurátor. Konštatoval v ňom, že rozhodnutie okresného úradu je arbitrárne, svojvoľné, nepreskúmateľné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu anavrhol rozhodnutie okresného úradu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu. Krajský prokurátor v proteste namietal porušenie viacerých ustanovení stavebného zákona, najmä sa nestotožnil snázorom, že správne orgány považujú mobilný dom za stavbu z dôvodu napojenia na rozvod elektrickej energie cez kábel rozvodnej skrine umiestnenej na susednom pozemku. Domnieval sa, že takéto pripojenie nemožno považovať za pripojenie na siete technického vybavenia územia podľa stavebného zákona a ako ďalejuvádza: „bolo by zaujímavé sledovať, ako by sa správny orgán vysporiadal s oznámením vlastníka takejto „stavby“ že vytiahol pripojený elektrický kábel z rozvodnej skrine, čím by odpadla jediná materiálna podmienka, pre ktorú bol mobilný dom posúdený správnymi orgánmi ako stavba. “

S protestom prokurátora sa v plnom rozsahu stotožnil aj právny zástupca vlastníkov mobilného domu.

Následne (16.03.2017) vykonal príslušný okresný úrad na stavbe štátny stavebný dohľad avydal rozhodnutie, ktorým nevyhovel protestu krajského prokurátora a protest, spolu so spisovým materiálom okresného úradu a stavebného úradu, predložil Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej„MDV SR“) na rozhodnutie. MDV SR nevyhovelo protestu krajského prokurátora a potvrdilo protestom napadnuté právoplatné rozhodnutie okresného úradu.

Proti rozhodnutiu MDV SR podali stavebníci, zastúpení advokátom, ako aj krajský prokurátor rozklady, ktoré MDV SR predložilo na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorým je minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Ten rozhodol, že rozklad prokurátora krajskejprokuratúry a rozklad stavebníkov, zamietol a potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy avýstavby Slovenskejrepubliky, sekcie výstavby (č. 13655/2017/SV/25976 zo dňa 05.04.2017), ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora apotvrdilo sa napadnuté rozhodnutie okresného úradu. Z pomerne obšírneho zdôvodnenia rozhodnutia vyberáme konštatovanie, že: „ … predmetný objekt je stavbou podľa stavebného zákona…“ a že stavebný úrad pri svojom rozhodovaní zároveň postupoval v súlade susmernením MDV SR zo dňa 17.02.2011 č. 2011/2930/V-229/1, v zmysle ktorého „… pokiaľ ide o„mobilný dom“, t. j. montovanú stavbu (rodinný dom, rekreačná chata), ktorá sa ako celok (prípadne v častiach) prevezie na podvozku na miesto určenia, s nárokmi na pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, táto podlieha povoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona (územné rozhodnutie a stavebné povolenie, resp. zlúčené územné a stavebné konanie) zdôvodu, že je potrebné preveriť najmä umiestnenie a realizáciu takejto stavby z hľadiska dodržania súladu s územnoplánovacou dokumentáciou (§ 37 stavebného zákona), dodržania základných požiadaviek na stavbu (§ 43d stavebného zákona) a všeobecných technických požiadaviek na výstavbu (§47, §48 stavebného zákona a príslušných ust. vyhlášky č.532/2002 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami sobmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie). Vprípade povoľovania takéhoto domu (ak ide ojednoduchú stavbu), je možné tiež využiť postup podľa ust. § 39a ods. 5 stavebného zákona v spojení s §55 ods. 2 písm. a)a§76 ods. 3 stavebného zákona.“

K navodenému problému sa vyjadrila aj hovorkyňa rezortu MDV SR, ktorá vysvetlila, že: ak ide o mobilný výrobok, ktorý má napríklad podvozok (hovorkyňa mala na mysli cestné mobilné vozidlá – k tomu viď náš výklad vyššie), podlieha spomenutým normám a netreba ho povoľovať podľa stavebného zákona. Iné však je, keďje to výrobok, ktorého mobilita spočíva len v jeho transporte na miesto určenia bez potreby ďalších stavebných úprav a ďalej je jeho účel užívania obdobný ako stavba. Vtedy už podlieha povoľovacím procesom podľa stavebného zákona. Taký výrobok je možné umiestniť len na pozemok, ktorý je podľa územného rozhodnutia na navrhovaný spôsob užívania určený, pričom je potrebné dodržať nielen výrobcom stanovené podmienky inštalácie a užívania výrobku, ale aj podmienky vyplývajúce z konkrétneho územného rozhodnutia. Spravidla pre užívanie takého výrobku, ktorého účel užívania je obdobný ako stavba, je potrebné aj napojenie na technickú vybavenosť územia. Podľa druhu napojenia výrobku/stavby sa podľa stavebného zákona následne vyžaduje príslušné ohlásenie drobnej stavby (prípojky na inžinierske siete), prípadne stavebné povolenie,…“

Z vyššie uvedeného de lege lata vyplýva, že napriek tomu, že karavanový mobilný dom je hotovým výrobkom, ktorý podlieha príslušným technickým normám (STN EN 1647 (30 0273) z 01.05.2019, idt EN 1647:2018, slovenský názov: „Obytné vozidlá na voľný čas. Karavanové mobilné domovy. Požiadavky na obytný priestor z hľadiska zdravia a bezpečnosti.“, ak zároveň napĺňa pojmové znaky „stavby“ v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona, t. j. ide o stavebnú konštrukciu, postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, pričom pod pevným spojením so zemou sa rozumie:

a)      spojenie pevným základom,

b)      upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c)      ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inejstavbe,

d)      pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,

e)      umiestnenie pod zemou,

pri jeho umiestnení je potrebné postupovať podľa stavebného zákona.

To znamená, že vlastník karavanového mobilného domu, ktorý spĺňa pojmové znaky stavby, potrebuje pri jeho inštalácii získať aj rozhodnutie o umiestnení stavby, čo vyplýva z § 32 ods. 1, písm. a) stavebného zákona, ako aj stavebné povolenie, keďže to sa v zmysle § 55 ods. 1 stavebného zákona vyžaduje pri stavbách každého druhu, bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania a aj kolaudačné rozhodnutie, pretože pokiaľ stavba vyžaduje stavebné povolenie, možno ju užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia (§ 76 ods. 1 stavebného zákona). Keďže väčšina mobilných domov spĺňa kritériá tzv. jednoduchej stavby v zmysle § 139b ods. 1 stavebného zákona, namiesto stavebného povolenia môže postačovať ohlásenie stavebnému úradu podľa § 39a ods. 5 v spojení s §55 ods. 2 písm. a) stavebného zákona.

Ak karavanový mobilný dom nesplňa pojmové znakystavbyv zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona (napr. z dôvodu, že nie je spojený so zemou pevným základom), na jeho umiestnenie síce nebude potrebné ani stavebné povolenie, ani ohlásenie podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona (ktomu viď § 55 ods. 1 a2 stavebného zákona), vlastník karavanového mobilného domu však potrebuje získať tzv. rozhodnutie o využívaní územia v zmysle § 39b stavebného zákona, vydaného v tzv. územnom konaní (§ 32 a nasl. stavebného zákona), ktorým stavebný úrad povolí nové využívanie územia, určí jeho podmienky a čas jeho platnosti, najmä ak je jeho umiestnenie spojené s vykonaním terénnych úprav v zmysle písm.a) cit. ustanovenia, alebo so zriadením odstavných plôch (písm. c) cit. ustanovenia).

• Montované domy

Tzv. montované domy sa vyrábajú vo výrobných halách po častiach. „Na automatickej výrobnej linke, za pomoci moderných počítačovo riadených strojov, sa pripravujú steny domu, priečky, stropy a všetky ďalšie komponenty domu. “ Hotové konštrukčné prvky domu sa privezú na miesto stavby, kde sa pomocou žeriava osadia na základovú dosku. Celý proces výstavby tak trvá podstatne kratšie ako napr. výstavba murovaného domu (niektorí dodávatelia uvádzajú, že montovaný dom dokážu týmto spôsobom úplne dokončiť do 30 dní.

Keďže montovaný dom je stavebnou konštrukciou (bez ohľadu na to, či je na báze drevenej, oceľovej, keramickej alebo betónovej nosnej konštrukcie, postavenou zo stavebných výrobkov (steny domu, priečky, stropy, okná a pod. vyrobené vopred, vo výrobných halách), ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu (sú položené na základovú dosku, prostredníctvom ktorej sú pevne spojené so zemou), je stavbou v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona. Na jeho umiestnenie sa preto vyžadujú povoľovacie procesy, ustanovené stavebnými predpismi, t. j. územné konanie, stavebné konanie a kolaudačné konanie.

Ak montovaný dom spĺňa kritériá tzv. jednoduchej stavby v zmysle § 139b, ods. 1, písm. a) alebo c), t. j. ide obytovú budovu, ktorej zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, má jedno nadzemné podlažie, prípadne aj jedno podzemné podlažie apodkrovie (písm. a), prípadne ide o prízemnú stavbu, ktorej zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výška 15 m (písm. c), a zároveň – ak má byť montovaný dom postavený na pozemku, ktorý sa nachádza v územnom pláne obce a je schválený na individuálnu bytovú výstavbu, môže byť jednak územné konanie spojené so stavebným konaním (§ 39a ods. 4 stavebného zákona a zároveň, stavebný úrad môže vrozhodnutí oumiestnení jednoduchejstavby, jejprístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí na miesto stavebného povolenia ohlásenie podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona.

Ak má byť mobilný dom postavený na pozemku, ktorý sa v rámci územného plánu obce nachádza mimo lokality určenej na individuálnu bytovú výstavbu, k stavebnému povoleniu sa vyžaduje samostatné územné konanie a ak je pozemok klasifikovaný ako orná pôda, je potrebný aj súhlas obvodného pozemkového úradu s odňatím poľnohospodárskej (ornej) pôdy z pozemkového pôdneho fondu (§ 17 zák. č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskejpôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanejprevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Keďže montovaný dom, ako je uvedené vyššie, vyžaduje stavebné povolenie, prípadne ohlásenie podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona, vzmysle ustanovení § 76 ods. I a 3 stavebného zákona ho možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, vydaného v tzv. kolaudačnom konaní (§ 76 a nasl. stavebného zákona).

V.              ZÁVER

Mobilné domy predstavujú v našich pomeroch pomerne široký pojem – bežne sa nimi totiž označujú viaceré objekty, pre ktoré je významný znak mobility, v niektorých prípadoch siaha jeho výklad až tak ďaleko, že sa pod ním rozumejú aj objekty, ktoré sú pre svoje viaceré vlastnosti v skutočnosti cestnými vozidlami, regulovanými osobitnou kategóriou právnych predpisov.

Označenie „mobilný dom“ by však malo v skutočnosti patriť iba takým objektom, ktorých primárnou funkciou je to, čo je spojené s domom ako takým, t. j. bývanie resp. ubytovanie, pričom ich ostatné znaky (vrátane schopnosti ich prepravy na miesto určenia, t. j. znak mobility) plnia skôr doplnkovú funkciu. Z toho hľadiska by nimi mohli byť predovšetkým karavánové mobilné domy, ktoré sú vo svojej podstate hotovým výrobkom, prípadne tzv. montované domy, ktoré môžu byť prepravené na miesto určenia tiež ako hotový výrobok, častejšie sú však vyrobené po častiach a „zmontované“ sú až na mieste určenia.

Bývanie v mobilných domoch (karavánových i montovaných) u nás postupne naberá na popularite, ich právna povaha však vyvoláva viaceré pretrvávajúce otázky. Za zásadnú v tomto smere sa považuje tá, či je pri inštalácii mobilných domov potrebné absolvovať povoľovacie procesy určené stavebným zákonom – počnúc územným konaním, cez stavebné konanie až po kolaudačné rozhodnutie.

Autor príspevku dospel k záveru, že kým vo vzťahu k montovaným domom je nutnosť absolvovania všetkých procesov akceptovateľná, pri karavánových mobilných domoch to neplatí.

Na jednej strany pripúšťame, že potreba územného konania pri mobilných karavánových domoch (.rozhodnutie o umiestnení stavby, príp. rozhodnutie o využívaní územia) má – rovnako ako pri montovanom dome – svoje logické opodstatnenie (okrem iného sa ním sleduje starostlivosť o životné prostredie vrátane architektonických a urbanistických hodnôt v území). Ďalšie povoľovacie procesy, konkrétne stavebné konanie a kolaudačné konanie, však nie sú podľa nášho názoru, s ohľadom na stav de lege lata, namieste. Karavanový mobilný dom je totiž hotovým výrobkom, čo znamená, že proces jeho „uskutočnenia“, na ktorý sa odvoláva stavebný zákon v §66 ods. 1 (Jl) Vstavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby …“.) je v čase jeho umiestnenia na konkrétnom mieste ukončený a keďže samotný mobilný dom musí spĺňať stanovené technické normy, za dodržanie ktorých zodpovedá ich dodávateľ, resp. predávajúci, nie je, podľa nás opodstatnené skúmať ani to, či sa „stavba karavánového mobilného domu“, dodaného ako hotový výrobok, uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom vstavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí avstavebnom povolení v zmysle § 81 ods. 1 stavebného zákona. „Nehovoriac o skutočnosti, že mobilný dom, ktorý bol umiestnený na určitom pozemku a získal stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, musí pojeho premiestnení na iný pozemok opätovne absolvovať stavebné konanie a kolaudačné konanie a to aj napriek skutočnosti, že najeho užívanie bolo už raz vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie.“

Iste, prax môže priniesť aj prípady, kedy môže byť otázka zastavanosti územia významná aj pri karavánových mobilných domoch (napr. v ilustračnom spore, pri ktorom si vlastník pristaval ku karavánovému mobilnému domu prekrytú terasu), na takýchto (a podobných prípadoch) by sa však, podľa nášho názoru, nemala vytvoriť univerzálna právna norma.

Optimisticky v tomto smere vyznieva modernizácia stavebných predpisov, ku ktorej sa prihlásila súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení ato dokonca v rozsahu, ktorý sama označila za „rekodifikáciu stavebného práva“. Napriek tomu, že v programovom vyhlásení nenájdeme zmienku o mobilných domoch, je možné, že v rámci prezentovaného úmyslu „…zabezpečiť a zefektívniť prípravu a realizáciu stavieb a investičných zámerov, pri súčasnom rešpektovaní najmä legislatívy životného prostredia a inklúziu zúčastnených aktérov tak, aby boli motivovaní na konštruktívnu súčinnosť.“ (str. 87) sa podarí vyriešiť aj otázky, ktoré pri mobilných domoch vyvstávajú.

V súvislosti s právnou úpravou mobilných domov by nám mohla poslúžiť aktuálna úprava českého stavebného zákona (zákon č. 183/2006 Sb., ďalej aj „stavební zákon“, ktorý od účinnosti novely z roku 2012 (zákon č. 350/2012 Sb.) ustanovil, že za stavbu sa považuje aj výrobok, ktorý plní funkciu stavby (§ 2 ods. 3), pod ktorý patrí ajkaravánový mobilný dom. „Stavební zákon z roku 2006 zavedl do právního rádu zcela nový pojem „výrobek plnící funkci stavby“, aniž by však tento pojem definoval nebo jej nějak blíže vymezoval. Jde o novou kategórii stavebního zákona odlišnou od staveb, terénních úprav azaŕízení. Výrobky plnící funkci stavby, na rozdíl od stavby ve smyslu § 2 odst. 3 tohoto zákona, nejsou výsledkem stavební činnosti, t. j. přesněji řečeno nevznikly s použitím stavební nebo montážni technológie, alejiné prúmyslové, např. strojírenské technológie. Výrobek plnícíf unkci stavbyj e zařízením vyrobeným továrním způsobem.“

Kým stavba, ako taká, vzniká na stavenisku (z jednotlivých výrobkov) a za jej realizáciu je zodpovedný zhotoviteľ alebo stavebník (v prípade uskutočnenia stavby svojpomocne), výrobok, plniaci funkciu stavby, v našom prípade karavánový mobilný dom, vzniká vo výrobnom závode a výsledné vlastnosti garantuje výrobca.

Z rovnakých dôvodov ako pri stavbe, aj pri mobilných domoch stavebný úrad preskúmava a posudzuje umiestnenie mobilného domu na pozemku najčastejšie v tzv. zjednodušenom územnom konaní (§ 95 stavebního zákona), v rámci ktorého zisťuje, či je zámer žiadateľa v súlade s požiadavkami, uvedenými v§90 ods. Ia2 stavebního zákona. „Pro schválení navŕšeného záméru, t.j. umísténí mobilního domu je nezbytné, aby navrhovaný záměr: – byl v souladu s vydanou územné plánovacídokumentací; napŕ. má-li být užíván k bydlení, musíbýt umístén v ploše určené pro bydlení, – byl vsouladu scíli aúkoly územního plánování, zejména scharakterem území, s požadavky na ochranu architektonických a urbanistických hodnotv území, -splňoval požadavky stavebního zákona (např. splnénípožadavkú § 156 stavebního zákona prokazuje výrobce atesty, certifikáty, prohlášením o shodé podie zákona č. 22/1997 Sb., o technických požadavcích na výrobky a o zméné a doplnéní nékterých zákonu, ve znéní pozdéjších předpisů)“.

Žiadateľ je oprávnený umiestniť mobilný dom na určený pozemok až na základe tzv. územného súhlasu, vydaného podľa § 96 stavebního zákona, ktorý nahrádza územné rozhodnutie v prípadoch ustanovených v §96 ods. 1 a 2.

Ďalšou zásadnou zmenou, ktorú priniesla vyššie uvedená novela stavebního zákona je zjednodušenie povoľovacieho procesu umiestnenia mobilných domov, keďže v zmysle § 103 ods. 1, písm. e), bod 16 platí, že výrobky plniace funkciu stavby, vrátane základových konštrukcií pre ne, nevyžadujú ani stavebné povolanie ani ohlásenie stavebnému úradu. „Stavebník tak osazuje mobilní dúm na pozemek na základé pravomocného územního rozhodnutí, nebo účinné verejnoprávni smlouvy územní rozhodnutí nahrazující, popŕ. na základe územního souhlasu.“, t. j. bez potreby stavebného a kolaudačného konania.