Abstrakt
Článok rozoberá definíciu extrémistického materiálu podľa § 130 ods. 8 a 9 Trestného zákona a množstvo chýb, ktoré toto ustanovenie obsahuje. Poukazuje na potrebu uváženej prípravy a prijímania právnych predpisov, ktoré by nemali byť ovplyvnené politickými gestami zakrývajúcimi skutočné zdroje problémov v spoločnosti.
ÚVOD
Novela zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Trestný zákon“ alebo „TZ“), zákon č. 257/2009 Z. z. bol pokusom oreakciu právneho poriadku na množiace sa prípady rasového a národnostného extrémizmu, ktorý nielenže propagoval rasovú a národnostnú nenávisť a podporu hnutí, ktorých ideológia smeruje k šíreniu tejto nenávisti, ale čoraz častejšie sa stával aj dôvodom násilných trestných činov, mnohokrát s fatálnymi následkami.
Aj keď Trestný zákon obsahoval aj pred touto novelou niekoľko skutkových podstát trestných činov, ktoré postihovali národnostný a rasový extrémizmus (§ 421 a 422 TZ podpora a propagácia skupín smerujúcich k potláčaniu základných ľudských práv aslobôd; § 423 TZ hanobenie národa, rasy apresvedčenia; § 424 TZ podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti), predmetná novela TZ v oblasti ochrany pred národnostným a rasovým extrémizmom:
a) rozšírila diapazón týchto trestných činov o ďalšie skutkové podstaty (§ 422a TZ výroba extrémistických materiálov; § 422b TZ rozširovanie extrémistických materiálov; § 422c TZ prechovávanie extrémistických materiálov; § 424a TZ podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu),
b) doplnila do ustanovenia § 129 TZ nový odsek 3, vktorom definovala tzv. extrémistickú skupinu:
„Extrémistickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu,
c) zaviedla nový pojem extrémistický materiál a to v § 130 ods. 8 a 9 TZ.
d) do kvalifikačného znaku osobitný motív podľa § 140 TZ, ktorý sa nachádza pri skutkových podstatách mnohých trestných činov, doplnila typ osobitného motívu podľa nového písmena d): „úmysle verejne podnecovať k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov,“
e) zaviedla nový pojem trestné činy extrémizmu, ktoré v § 140a TZ definovala nasledovne: „Trestné činy extrémizmu sú trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422, výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. d) a f).“
Predmetom tohto článku je stručné oboznámenie s pojmom extrémistický materiál podľa § 130 ods. 8 a 9 TZ,
ktorý je definovaný značne zložito, ba až mätúco a upozornenie
na jeho najzásadnejšie chyby, ktoré môžu viesť k jeho nesprávnej
aplikácií, k jeho zneužitiu, alebo naopak neochote tento pojem
aplikovať práve pre jeho nejednoznačnosť. Definícia
extrémistického materiálu podľa § 130 ods. 8 a 9 TZ je nasledujúca:
„(8) Extrémistickým materiálom sa na účely tohto zákona rozumie
písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové
vyhotovenie
a) textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
b) programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
c) obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody,
d) ospravedlňujúce alebo schvaľujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, ak takýto rozsudok nebol v predpísanom konaní zrušený, alebo
e) popierajúce alebo vážne zľahčujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika.
(9) Za extrémistický materiál sa považuje materiál podľa odseku 8, ak sa vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody a replika extrémistického materiálu alebo jeho napodobenina, ktorá je zameniteľná s originálom.“
I. Omyl číslo 1 – nesprávne označenie odsekov.
Už od prvého okamihu zoznámenia sa s pojmom extrémistický materiál v Trestnom zákone musí byť každému úplne jasné, že s týmto ustanovením nie je všetko v poriadku a že osoby, ktoré ho pripravovali z legislatívno-technického hľadiska, zrejme neboli v dobrej kondícii. Extrémistický materiál bol totiž doplnený do V. hlavy Všeobecnej časti TZ „Výklad pojmov“, do jej prvého dielu „Všeobecné pojmy“ a to konkrétne na záver už existujúceho paragrafu 130 TZ, ktorý definuje „Vec“, konkrétne do odseku 8 a 9. Ibaže ustanovenie § 130 TZ malo v tom čase iba šesť odsekov, takže v súčasnosti v § 130 TZ chýba odsek 7. Po odseku šesť bez akéhokoľvek dôvodu či náznaku vysvetlenia veselo nasledujú odsek osem a deväť. Tento zjavný a pomerne trápny omyl akoby predznamenával pomýlenosť celej právnej úpravy extrémistického materiálu.
II. Omyl číslo 2 – právna a faktická neurčiteľnosť extrémistického materiálu podľa § 130 ods. 8 písm. d) a e) TZ a neschopnosť bežných ľudí pochopiť toto ustanovenie
V prípade extrémistického materiálu podľa § 130 ods. 8 písm. d) alebo e) TZ musí extrémistický materiál buď ospravedlňovať, alebo schvaľovať, alebo popierať alebo vážne zľahčovať určité činy, ktoré sa stali a následne boli predmetom odsudzujúcich rozsudkov medzinárodných trestných tribunálov.
Teda musí ísť o čin, ktorý:
a) je považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi (č. 164/1947 Zb.) za genocídium (v slovenskom TZ je trestný čin genocídia ustanovený v § 418 TZ) alebo zločin proti ľudskosti (v slovenskom TZ je trestný čin neľudskosti ustanovený v § 425 TZ), ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, ak takýto rozsudok nebol v predpísanom konaní zrušený – ide v podstate o známy „Norimberský proces“, ktorý bol prvým medzinárodným trestným procesom s vojnovými zločincami v histórii, kde sa postihovali najmä zločiny súvisiace s holokaustom Židov (ale aj s iných národov, národností a etnických skupín) počas II. svetovej vojny; alebo
b) je považovaný príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, ak takýto rozsudok nebol v predpísanom konaní zrušený – ide najmä o Medzinárodný trestný súd zriadený Rímskym štatútom (Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu zo 17. júla 1998 – oznámenie č. 333/2002 Z. z. Ministerstva zahraničných vecí o prijatí Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu). Ďalej môže ísť aj o činy, za ktoré boli odsúdené osoby ajinými medzinárodnými trestnými súdmi atribunálmi, za splnenia podmienky, že právomoc takéhoto súdu uznala Slovenská republika (medzinárodnou zmluvou alebo rezolúciou v rámci OSN, či inou zmluvou medzi OSN s príslušnými vládami členských štátov OSN), pričom musí isť o činy, ktoré definične spĺňajú znaky genocídia podľa § 418 TZ (zároveň čl. 6 Rímskeho štatútu) alebo neľudskosti podľa § 425 TZ (zároveň zločin proti ľudskosti podľa čl. 7 Rímskeho štatútu). Ide očiny, oktorých rozhodujú medzinárodné súdne orgány zriadené rezolúciami bezpečnostnej rady OSN:
I. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (International Criminal Tribunal for the Former Yugoslavia) podľa Štatútu medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, prijatého rezolúciou Bezpečnostnej rady č. 827 (1993) z 25. mája 1993, ku ktorej Slovenská republika pristúpila dohodou uverejnenou v zbierke zákonov pod číslom 418/2008 Z. z. medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o výkone trestov uložených Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu,
II. Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu (International Criminal Tribunal for Rwanda)1 zriadený rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 955 (1994) z 8. novembra 1994,
III. Osobitný tribunál pre Libanon (Special Tribunal for Lebanon)2 zriadený rezolúciou Bezpečnostnej rady
OSN č. 1757 (2004) z 30. mája 2007.
Ide aj o medzinárodné súdne orgány zriadené na základe medzinárodných zmlúv OSN a iných medzinárodných zmlúv s príslušnými vládami členských štátov OSN:
I. Osobitný
súd pre Sierra Leone (Special Court for Sierra Leone)3 zriadený
dohodou medzi OSN a vládou Sierra Leone o zriadení Osobitného súdu
pre Sierra Leone zo 16. januára 2002,
II. Tzv. tribunál pre
Červených Kmérov zriadený Dohodou medzi OSN a kráľovskou vládou
Kambodže o stíhaní zločinov spáchaných v období demokratickej
Kampučie podľa kambodžského práva (Agreement between the United
Nations and the Royal Government of Cambodia Concerning the Prosecution
under Cambodian Law of Crimes Committed During the Period of Democratic
Kampuche)4 zo dňa 6. júna 2003, III. Ad hoc súd pre Východný Timor
(Ad hoc Court for East Timor)5 zriadený najmä reguláciou č. 2000/11 o
organizácii súdov vo Východnom Timore.
Ďalšie dohovory, ktoré sú relevantné z hľadiska § 130 ods. 8 písm. d) a e) TZ sú medzinárodný dohovor č. 116/1976 Zb. o potlačení a trestaní zločinu apartheidu (zločin apartheidu podľa tohto dohovoru spĺňa definičné kritériá genocídia a neľudskosti) a dohovor č. 32/1955 Zb. o zabránení a trestaní zločinu … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
doc. JUDr. Eduard Burda PhD.