Pri do-ka-zo-va-ní da-ňo-vých tres-tných či-nov, kto-ré ma-jú pod-vod-ný cha-rak-ter (t.j. skrá-te-nie da-ne a pois-tné-ho pod-ľa § 276 a da-ňo-vý pod-vod pod-ľa § 277a Tres-tné-ho zá-ko-na), je tak-mer vždy ne-vyh-nut-né za-obe-rať sa otáz-kou, či dot-knu-tý da-ňo-vý sub-jekt v rám-ci dek-la-ro-va-ných zda-ni-teľ-ných pl-ne-ní tie-to vy-ko-nal reál-ne, ale-bo len pa-pie-ro-vo. Po-ve-da-né zjed-no-du-še-ne, jed-ným z ús-tred-ných pred-me-tov do-ka-zo-va-nia tej-to sku-pi-ny tres-tných či-nov bý-va okol-nosť, či da-ňo-vý sub-jekt reál-ne (sku-toč-ne) do-dal to-var, ale-bo pos-ky-tol služ-bu tak, ako to dek-la-ru-je v rám-ci da-ňo-vých dok-la-dov (fak-túr, do-da-cích lis-tov, CMR, JCD a pod.), resp. v po-da-nom da-ňo-vom priz-na-ní.
Je to-tiž zrej-mé, že na vznik ná-ro-ku na od-po-čí-ta-nie da-ne u kon-krét-ne-ho da-ňo-vé-ho sub-jek-tu, nie je práv-ne ur-ču-jú-ca exis-ten-cia prís-luš-ných dok-la-dov, ho-ci ta-ké-to dok-la-dy ob-sa-hu-jú všet-ky for-mál-ne ná-le-ži-tos-ti, ale pod-stat-né je, či neš-lo o ob-chod fik-tív-ny, te-da pred-stie-ra-ný (si-mu-lo-va-ný), a to i s pou-ka-zom na § 3 ods. 6 zá-ko-na č. 563/2009 Z.z. o sprá-ve da-ní (da-ňo-vý po-ria-dok) a o zme-ne a dopl-ne-ní niek-to-rých zá-ko-nov v zne-ní nes-kor-ších pred-pi-sov(1), ale-bo s pri-hliad-nu-tím na ust. § 2 ods. písm. i) (2) a ust. § 21 ods. 1(3)zá-ko-na č. 595/2003 Z.z. o da-ni z príj-mov v zne-ní nes-kor-ších pred-pi-sov.
Kon-krét-ne mož-no uviesť, že v prí-pa-de po-kiaľ zda-ni-teľ-ná oso-ba ako do-dá-va-teľ iba fik-tív-ne dek-la-ru-je do-da-nie to-va-ru, a te-da iš-lo o ne-reál-ny ob-chod s to-va-rom, kto-rý sa nik-dy neus-ku-toč-nil, tak po-tom nev-zni-ká ani pri-da-ná hod-no-ta, pri-čom lo-gic-ky to-mu-to sub-jek-tu ne-moh-lo po-tom vznik-núť ani prá-vo na od-po-čí-ta-nie da-ne pod-ľa § 49 zá-ko-na č. 222/2004 Z. z. o da-ni z pri-da-nej hod-no-ty v zne-ní nes-kor-ších pred-pi-sov.
Po-kiaľ te-da da-ňo-vý sub-jekt u správ-cu da-ne up-lat-ňu-je od-po-čí-ta-nie da-ne, ho-ci pri tom-to pos-tu-pe vy-chá-dza len z for-mál-ne-ho (tzv. pa-pie-ro-vé-ho) do-da-nia to-va-ru, keď-že k reál-ne-mu do-da-niu to-va-ru ne-doš-lo (§ 8 zá-ko-na č. 222/2004 Z. z. o da-ni z pri-da-nej hod-no-ty), tak v ta-kej si-tuácie mož-no ho-vo-riť o zneu-ži-tí prá-va, kto-ré-ho cie-ľom je pre-dov-šet-kým neop-ráv-ne-ne zís-ka-nie da-ňo-vej vý-ho-dy. Prá-ve niž-šie uve-de-ný struč-ný vý-ber roz-ho-do-va-cej čin-nos-ti sú-dov sa ok-rem iné-ho za-obe-ral prin-cí-pom zá-ka-zu zneu-ži-tia prá-va v da-ňo-vej prob-le-ma-ti-ke.
Nas-le-du-je preh-ľad re-le-van-tnej roz-ho-do-va-cej čin-nos-ti sú-dov:
Roz-su-dok súd-ne-ho dvo-ra vo ve-ci C-255/02 „Ha-li-fax plc a iní“, kde bo-lo ok-rem iné-ho kon-šta-to-va-né, že: „Šies-tu smer-ni-cu je pot-reb-né vy-kla-dať v tom zmys-le, že brá-ni prá-vu pla-ti-te-ľa da-ne na od-po-čet DPH za-pla-te-nej na vstu-pe, keď pl-ne-nia pred-sta-vu-jú-ce zá-klad toh-to prá-va pred-sta-vu-jú zneu-ži-tie. Preu-ká-za-nie zneu-ži-tia na jed-nej stra-ne vy-ža-du-je, aby pred-met-né pl-ne-nia na-priek for-mál-ne-mu dodr-ža-niu pod-mie-nok sta-no-ve-ných v prís-luš-ných us-ta-no-ve-niach šies-tej smer-ni-ce a vo vnút-roš-tát-nej práv-nej úp-ra-ve pre-be-ra-jú-cej tú-to smer-ni-cu vied-li k zís-ka-niu da-ňo-vej vý-ho-dy, kto-rej pos-kyt-nu-tie by bo-lo v roz-po-re s cie-ľom sle-do-va-ným tý-mi-to us-ta-no-ve-nia-mi. Na dru-hej stra-ne mu-sí z cel-ku ob-jek-tív-nych pr-vkov ta-kis-to vy-plý-vať, že hlav-ný cieľ pred-met-ných pl-ne-ní je zís-kať da-ňo-vú vý-ho-du. Keď bo-la zis-te-ná exis-ten-cia zneu-ži-tia, prís-luš-né pl-ne-nia mu-sia byť zno-vu de-fi-no-va-né tak, aby bo-la nas-to-le-ná si-tuácia, kto-rá by exis-to-va-la v prí-pa-de, ke-by neexis-to-va-li pl-ne-nia pred-sta-vu-jú-ce zneu-ži-tie.“
Roz-su-dok súd-ne-ho dvo-ra vo ve-ci C440/04 Re-col-ta Re-cyc-ling SPRL, kde súd o. i. vy-hlá-sil, že vnút-roš-tát-ne-mu sú-du „pri-ná-le-ží od-miet-nuť priz-na-nie prá-va na od-po-čet, ak sa vo svet-le ob-jek-tív-nych sku-toč-nos-tí preu-ká-že, že, pla-ti-teľ da-ne sa svo-jou kú-pou zú-čas-tňu-je na pl-ne-ní, kto-ré je sú-čas-ťou pod-vo-du vo vzťa-hu k DPH, a to aj vte-dy, ak dot-knu-té pl-ne-nie spĺňa ob-jek-tív-ne kri-té-riá, na kto-rých sú za-lo-že-né poj-my do-dáv-ka to-va-ru pla-ti-te-ľom da-ne a hos-po-dár-ska čin-nosť.“
Roz-su-dok súd-ne-ho dvo-ra vo ve-ci C-504/10 vo ve-ci Ta-noarch s.r.o., kde súd uvie-dol, že „vnút-roš-tát-ne-mu sú-du pri-ná-le-ží, aby vzhľa-dom na všet-ky skut-ko-vé okol-nos-ti tý-ka-jú-ce sa pos-kyt-nu-tia služ-by, o kto-rú ide vo ve-ci sa-mej, ur-čil, či doš-lo k zneu-ži-tiu prá-va, po-kiaľ ide o prá-vo na od-po-čí-ta-nie da-ne z pri-da-nej hod-no-ty za-pla-te-nej na vstu-pe, ale-bo nie. V rám-ci toh-to roz-hod-nu-tia súd de-fi-no-val zá-sa-du zá-ka-zu zneu-ži-tia prá-va ako zá-kaz vy-slo-ve-ne ume-lých konštruk-cií zba-ve-ných hos-po-dár-skej reali-ty a vy-tvo-re-ných iba s cie-ľom do-siah-nuť da-ňo-vú vý-ho-du.“
„Súd však dos-pel k zá-ve-ru, že o reál-ne tr-ho-vé vzťa-hy vy-vo-la-né pri-ro-dze-ným vzťa-hom do-py-tu a po-nu-ky neš-lo, tok to-va-ru bol dop-re-du na-li-naj-ko-va-ný tvor-ca-mi ce-lé-ho pro-jek-tu, tok fi-nan-cií reál-ne ne-ko-pí-ro-val úč-tov-né dok-la-dy, sa-mot-ný to-var bol v pod-sta-te bez-cen-ný pro-dukt vy-tvo-re-ný len za úče-lom fik-cie pod-ni-ka-nia a po-dob-ne ume-lo a ne-ria-diac sa zá-kon-mi tr-hu bo-la vy-tvo-re-ná i sieť vy-me-no-va-ných fi-riem. To všet-ko s je-di-ným cie-ľom – za po-mo-ci fin-go-va-nia z eko-no-mic-ké-ho hľa-dis-ka zmys-lupl-nej čin-nos-ti, kto-rá je v sku-toč-nos-ti ob-cho-dom len for-mál-ne a u kto-rej pri-da-ná hod-no-ta nev-zni-ká, do-siah-nuť neop-ráv-ne-né vrá-te-nie nad-mer-né-ho od-poč-tu DPH. Inak po-ve-da-né do sché-my za-po-je-né fir-my svo-ji-mi for-mál-ny-mi úkon-mi eko-no-mic-kú pod-sta-tu ob-cho-du len pred-stie-ra-li, pri-čom z tak-to pred-stie-ra-né-ho ob-cho-du s ko-mo-di-tou fik-tív-nej hod-no-ty žiad-ne zá-väz-ky štá-tu ne-mô-žu vzni-kať.“ (z roz-sud-ku vte-daj-šie-ho Špe-ciál-ne-ho sú-du v Pe-zin-ku zo dňa 28.04.2008, sp. zn. PK 2Tš 29/2006).
Na-do-bú-da-teľ mu-sí mať v zá-sa-de prá-vo na od-po-čet DPH, po-kiaľ ob-jek-tív-ny-mi dô-kaz-mi pred-lo-ží úmy-sel vy-ko-ná-vať hos-po-dár-sku čin-nosť. Av-šak vy-chá-dza-júc z roz-sud-ku Súd-ne-ho dvo-ra Európ-skej únie sp. zn. C-504/10 z 27. ok-tób-ra 2011 vy-plý-va, že vznik-nu-té prá-vo na od-po-čet zos-tá-va ža-lob-co-vi iba v prí-pa-de, že neexis-tu-jú pod-vod-né ale-bo zneu-ží-va-jú-ce okol-nos-ti sme-ru-jú-ce k zís-ka-niu da-ňo-vej vý-ho-dy (Roz-su-dok Naj-vyš-šie-ho sú-du SR zo dňa 15.12.2011, sp. zn. 5 Sžf 66/2011).
„Pri po-su-dzo-va-ní ná-ro-ku na od-po-čí-ta-nie da-ne z pri-da-nej hod-no-ty má sku-toč-ný stav pred-nosť pred sta-vom for-mál-nym. Tá-to zá-sa-da nie-len umož-ňu-je, ale aj pri-ka-zu-je správ-co-vi da-ne nep-ri-hlia-dať k si-mu-lo-va-ným práv-nym úko-nom, ak sa tie-to reál-ne neus-ku-toč-ni-li, ne-napl-ni-li a len za-stie-ra-jú úko-ny, kto-ré sa us-ku-toč-ni-li. Ne-vyh-nut-ným pre ná-rok na od-po-čí-ta-nie da-ne z pri-da-nej hod-no-ty je preu-ká-za-nie, že for-mál-na dek-la-rá-cia pred-lo-že-ných dok-la-dov má aj po-va-hu fak-tu“ (Roz-su-dok Naj-vyš-šie-ho sú-du SR zo dňa 28. sep-tem-bra 2017, sp. zn. 8Sžf/40/2015).
„Zmys-lom zá-ko-nom us-ta-no-ve-nej sús-ta-vy da-ní, vrá-ta-ne da-ne z pri-da-nej hod-no-ty (ďa-lej aj DPH) a spot-reb-nej da-ne z lie-hu (ďa-lej len SDL) je pri-ná-šať pros-tried-ky do štát-ne-ho roz-poč-tu. Aký-koľ-vek práv-ny úkon ale-bo súhrn na se-ba nad-vä-zu-jú-cich práv-nych úko-nov, vy-ko-ná-va-ných na účel do-siah-nu-tia opač-né-ho efek-tu, te-da vý-sled-né-ho fak-tic-ké-ho de-fi-ci-tu štá-tu pros-tred-níc-tvom od-čer-pa-nia je-ho fi-nan-čných zdro-jov je pop-re-tím sa-mot-nej pod-sta-ty prís-luš-né-ho dru-hu da-ne. Ob-ha-jo-ba ta-ké-ho pos-tu-pu, za-me-ra-ná na for-mál-ne spl-ne-nie ná-le-ži-tos-tí jed-not-li-vých us-ta-no-ve-ní oso-bit-ných pred-pi-sov je práv-ne ire-le-van-tná. Pod-ľa § 39 Ob-čian-ske-ho zá-kon-ní-ka (kto-rým sa spra-vu-jú aj ob-chod-né zá-väz-ko-vé vzťa-hy v zmys-le § 1 ods. 2 Ob-chod-né-ho zá-kon-ní-ka) je to-tiž nep-lat-ný práv-ny úkon, kto-rý svo-jim ob-sa-hom ale-bo úče-lom od-po-ru-je zá-ko-nu ale-bo ho ob-chá-dza ale-bo sa prie-či dob-rým mra-vom. Ta-ký úkon ne-mô-že byť ani pod-kla-dom pre vznik ná-ro-kov a po-vin-nos-tí vy-plý-va-jú-cich zo zá-kon-né-ho da-ňo-vé-ho re-ži-mu (tu da-ne z pre-da-nej hod-no-ty a spot-reb-nej da-ne) pri pre-da-ji to-va-ru a pos-ky-to-va-ní slu-žieb. Ko-na-ním, zod-po-ve-da-jú-cim nep-lat-né-mu práv-ne-mu úko-nu, však mô-že byť spá-cha-ný trest-ný čin.“ (z Uz-ne-se-nia Naj-vyš-šie-ho sú-du SR zo dňa 4. jú-na 2013, sp. zn. 2 To 10/2012).
„Bo-la preu-ká-za-ná exis-ten-cia štruk-tú-ro-va-nej sché-my, kto-rej je-di-ným dô-vo-dom vzni-ku a fun-go-va-nia po do-bu tak-mer dvoch ro-kov bo-lo up-lat-ňo-va-nie si nad-mer-né-ho od-poč-tu da-ne z pri-da-nej hod-no-ty z ob-cho-dov, kto-ré v ko-neč-nom dôs-led-ku ne-go-va-li svo-ju hos-po-dár-sku pod-sta-tu, a tou bo-la tvor-ba reál-ne-ho zis-ku reál-ny-mi eko-no-mic-ký-mi ak-ti-vi-ta-mi vy-plý-va-jú-ci-mi z reál-nych po-žia-da-viek tr-hu.“ (Uz-ne-se-nie Naj-vyš-šie-ho sú-du SR zo dňa 24. ap-rí-la 2014, sp. zn. 5 To 9/2013).
„Ob-ha-jo-ba pos-tu-pu, za-me-ra-ná na for-mál-ne spl-ne-nie ná-le-ži-tos-tí jed-not-li-vých us-ta-no-ve-ní oso-bit-ných pred-pi-sov je práv-ne ire-le-van-tná, keď-že pri po-su-dzo-va-ní le-ga-li-ty a le-gi-ti-mi-ty akých-koľ-vek pos-tu-pov v rám-ci sta-no-vo-va-nia da-ňo-vých po-vin-nos-tí za-in-te-re-so-va-ných sub-jek-tov ne-pos-ta-ču-je preu-ká-za-nie for-mál-nej per-fek-tnos-ti úč-tov-ných dok-la-dov. V rám-ci tes-tov, kde sa po-su-dzu-je mož-nosť od-poč-tov da-ne z pri-da-nej hod-no-ty, sa mu-sí zva-žo-vať aj prin-cíp zneu-ži-tia prá-va a nie sú prí-pus-tné si-tuácie, ke-dy sa is-té sku-toč-nos-ti len pred-stie-ra-jú.“ (Uz-ne-se-nie Naj-vyš-šie-ho sú-du SR zo 26. feb-ruára 2015, sp. zn. 5 To 12/2014).
„Zo su-má-ru vy-ko-na-ných a vy-hod-no-te-ných dô-ka-zov lo-gic-ky vy-ply-nu-lo, že ob-cho-dy tý-ka-jú-ce sa ly-kož-rú-tov a euroočiek bo-li iba fik-tív-ne – úč-tov-ne sí-ce čias-toč-ne pod-lo-že-né, av-šak k sku-toč-né-mu ná-ku-pu a pre-da-ju tej-to ko-mo-di-ty nik-dy ne-doš-lo“ (Uz-ne-se-nie Naj-vyš-šie-ho sú-du SR zo dňa 27.02.2014, sp. zn. 4 To 5/2014).
„Pre prí-pad preu-ká-za-nia vzni-ku prá-va na od-po-čí-ta-nie da-ne z pri-da-nej hod-no-ty pri do-da-ní to-va-ru je ža-lob-ca za-ťa-že-ný dô-kaz-ným bre-me-nom, že v zda-ni-teľ-nom ob-cho-de doš-lo od do-dá-va-te-ľa to-va-ru na ža-lob-cu k pre-vo-du prá-va reál-ne nak-la-dať s hmot-ným ma-jet-kom ako vlas-tník. Pri ur-če-ní to-ho, či bo-lo us-ku-toč-ne-né do-da-nie to-va-ru, nie je roz-ho-du-jú-ce na-do-bud-nu-tie práv-ne-ho vlas-tníc-tva v zmys-le Ob-chod-né-ho zá-kon-ní-ka k to-va-ru ža-lob-com ako ku-pu-jú-cim, nap-rík-lad tvr-de-ním o od-ov-zda-ní a prev-za-tí to-va-ru pod-lo-že-ným prís-luš-ný-mi pro-to-kol-mi, ale pre us-ku-toč-ne-nie zda-ni-teľ-né-ho ob-cho-du do-da-ním to-va-ru je roz-ho-du-jú-ce, aby ku-pu-jú-ci zís-kal prá-vo dis-po-no-vať s to-va-rom ako vlas-tník.“ (Roz-su-dok Naj-vyš-šie-ho sú-du Slo-ven-skej re-pub-li-ky z 11. ap-rí-la 2017, sp. zn. 1Sžf/72/2015 uve-rej-ne-ný ako ju-di-kát pod č. 4/2018).
„V prí-pa-de, že da-ňo-vé or-gá-ny op-ráv-ne-ne a dô-vod-ne spo-chyb-nia exis-ten-ciu a pô-vod to-va-ru, kto-rý mal byť pred-me-tom ob-cho-do-va-nia, je dô-vod-ne na-mies-te otáz-ka, s akou od-bor-nou sta-ros-tli-vos-ťou da-ňo-vý sub-jekt pris-tu-po-val k reali-zá-cii zda-ni-teľ-né-ho ob-cho-du, keď ob-cho-do-val s nie-čím, čo neexis-to-va-lo. Ob-chod, o kto-rom sved-čí len exis-ten-cia for-mál-nych dok-la-dov, ne-vys-ti-hu-je reál-nu pod-sta-tu a eko-no-mic-ký účel pod-ni-ka-nia, nao-pak, dá sa ho-vo-riť o po-die-ľa-ní sa na zneu-ži-tí prá-va vy-plý-va-jú-ce-ho zo zá-sa-dy neut-ra-li-ty da-ne z pri-da-nej hod-no-ty všet-ký-mi zú-čas-tne-ný-mi člán-ka-mi v ob-chod-nom re-ťaz-ci. Správ-ca da-ne má prá-vo pre-ve-riť pô-vod to-va-ru ako aj dopl-ne-ným do-ka-zo-va-ním od-strá-niť vznik-nu-té po-chyb-nos-ti, ak vie-ro-hod-nosť vo vzťa-hu k ich ob-sa-hu bo-la vy-hod-no-te-ním vý-sled-kov do-ka-zo-va-nia spo-chyb-ne-ná, preu-ká-zať prav-di-vosť tvr-de-ní da-ňo-vé-ho sub-jek-tu, že so spor-ným to-va-rom sku-toč-ne ob-cho-do-val. Dô-kaz-né bre-me-no spo-čí-va na da-ňo-vom sub-jek-te, aby pred-lo-žil dô-ka-zy potvr-dzu-jú-ce, že pred-met ob-cho-du sku-toč-ne exis-to-val.“ (Roz-su-dok Naj-vyš-šie-ho sú-du Slo-ven-skej re-pub-li-ky z 31. ja-nuá-ra 2018, sp. zn. 6Sžfk/30/2017 uve-rej-ne-ný ako ju-di-kát pod č. 39/2018)
„V prí-pa-de po-hy-bu to-ho is-té-ho to-va-ru, kto-rý sa us-ku-toč-ní od pr-vé-ho k pos-led-né-mu do-dá-va-te-ľo-vi, ak z ce-lé-ho kom-plexu okol-nos-tí re-ťa-zo-vé-ho ob-cho-du je dos-ta-toč-ným spô-so-bom zjav-né, že ob-chod-né ope-rá-cie, vy-ho-to-ve-nie fak-túr so slo-ven-skou da-ňou z pri-da-nej hod-no-ty me-dzi pla-ti-teľ-mi na úze-mí Slo-ven-ska, čias-toč-ných me-dzi-ná-rod-ných nák-lad-ných lis-tov, a fak-túr za čas prep-rav-nej tra-sy, us-ku-toč-ni-li sa zjav-ne iba for-mál-ne bez reál-ne-ho ob-cho-du, doš-lo k pod-vod-né-mu ko-na-niu, kto-ré-ho cie-ľom a úče-lom je čer-pa-nie nad-mer-ných od-poč-tov zo štát-ne-ho roz-poč-tu.“ (Roz-su-dok Naj-vyš-šie-ho sú-du Slo-ven-skej re-pub-li-ky z 21. mar-ca 2018, sp. zn. 6Sžfk/33/2017, uve-rej-ne-ný ako ju-di-kát pod č. 51/2018).
Poznámky
- 1) na práv-ny úkon ale-bo inú sku-toč-nosť roz-ho-du-jú-cu pre zis-te-nie, vy-ru-be-nie ale-bo vy-bra-tie da-ne, kto-ré ne-ma-jú eko-no-mic-ké opod-stat-ne-nie a kto-rých vý-sled-kom je úče-lo-vé ob-chá-dzanie da-ňo-vej po-vin-nos-ti ale-bo zís-ka-nie ta-ké-ho da-ňo-vé-ho zvý-hod-ne-nia, na kto-ré by inak ne-bol da-ňo-vý sub-jekt op-ráv-ne-ný, ale-bo kto-rých vý-sled-kom je úče-lo-vé zní-že-nie da-ňo-vej po-vin-nos-ti, sa pri sprá-ve da-ní nep-ri-hlia-da.
- 2) da-ňo-vým vý-dav-kom ro-zu-mie vý-da-vok (nák-lad) na do-siah-nu-tie, za-bez-pe-če-nie a udr-ža-nie zda-ni-teľ-ných príj-mov preu-ká-za-teľ-ne vy-na-lo-že-ný da-ňov-ní-kom, za-úč-to-va-ný v úč-tov-níc-tve da-ňov-ní-ka ale-bo za-evi-do-va-ný v evi-den-cii da-ňov-ní-ka pod-ľa § 6 ods. 11, pri-čom pri vy-uží-va-ní ma-jet-ku, kto-rý mô-že mať cha-rak-ter osob-nej pot-re-by a s ním sú-vi-sia-cich vý-dav-kov (nák-la-dov), je da-ňo-vý vý-da-vok uz-na-ný len v po-mer-nej čas-ti pod-ľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa pou-ží-va na do-siah-nu-tie, za-bez-pe-če-nie a udr-ža-nie zda-ni-teľ-ných príj-mov, ak ten-to zá-kon neus-ta-no-vu-je inak.
- 3) da-ňo-vý-mi vý-dav-ka-mi nie sú vý-dav-ky (nák-la-dy), kto-ré ne-sú-vi-sia so zda-ni-teľ-ným príj-mom, aj keď tie-to vý-dav-ky (nák-la-dy) da-ňov-ník úč-to-val, vý-dav-ky (nák-la-dy), kto-rých vy-na-lo-že-nie na da-ňo-vé úče-ly nie je dos-ta-toč-ne preu-ká-za-né, …
Autor
JUDr. Ondrej Repa PhD.