Jedným z troch obligatórne kreovaných orgánov akciovej spoločnosti je dozorná rada. Dohľad na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovaním podnikateľskej činnosti je základné zákonné vymedzenie pôsobnosti dozornej rady. Myšlienka účasti zamestnancov v dozornej rade vznikla začiatkom päťdesiatych rokov v Nemecku a vzťahovala sa len na niektoré priemyselné odvetvia. Okrem Slovenska, Česka, Nemecka jednotretinové zastúpenie zamestnancov v dozornej rade poznajú v právnych úpravách v Rakúsku či Luxembursku. Spolurozhodovanie zamestnancov v dozornej rade neexistuje napríklad v Španielsku či Portugalsku. Význam dozornej rady v akciových spoločnostiach je na Slovensku mnohokrát bagatelizovaný a participácia zamestnancov v dozornom orgáne nekorešponduje s predstavami nejedného majoritného akcionára. Zákonný rámec právnej úpravy voľby členov dozornej zamestnancami obsahuje viacero situácií, ktorých riešenie sa poodhalí až po aplikácií niektorých interpretačných pravidiel.
9.1. Moment voľby
Začnime ihneď od základov právnej úprav voľby zástupcu zamestnancov dozornej rady, a to odsekom 1 ustanovenia § 200 Obchodného zákonníka, ktoré kogentne upravuje zloženie jednej tretiny členov dozornej rady pre prípad, ak má akciová spoločnosť viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pomere v čase voľby. Prekročením hranice 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere v čase voľby (dedukujeme, že časom voľby zákonodarca myslel čas voľby členov dozornej rady valným zhromaždením) majú zamestnanci právo voliť jednu tretinu členov dozornej rady. Predstavenstvo je teda v zmysle zákona povinné sledovať prekročenie hranice 50-tich zamestnancov pracujúcich v hlavnom pracovnom pomere a v spolupráci s odborovou organizáciou, resp. zamestnancami opravenými voliť členov dozornej rady organizovať voľby členov dozornej rady volených zamestnancami v čase voľby (volieb) členov dozornej rady valným zhromaždením. Zákonodarca, podľa môjho názoru, kladie na predstavenstvo vizionársku povinnosť predvídať stav zamestna n- cov v hlavnom pracovnom pomere k momentu voľby členov dozornej rady. Pre predstavenstvo je určite pomerne obtiažne predvídať, ak vyprší členom dozornej rady funkčné obdobie o rok, koľko zamestnancov bude mať spoločnosť v čase voľby členov dozornej rady zamestnancov. Bude ich v čase voľby 52 alebo 49?
Nie príliš vhodne zvoleným zákonným termínom „čas voľby“ nás zákonodarca primäl k úvahe nad vymedzením obdobia ukrytým pod týmto termínom. Je časom voľby deň voľby členov dozornej rady valným zhromaždením alebo určité obdobie, ktoré na sleduje po voľbe členov dozornej rady valným zhromaždením? Voľby členov dozornej rady zamestnancami by podľa nášho názoru mali prebehnúť najskôr v deň konania valného zhromaždenia, ktoré má na programe voľbu členov dozornej rady. Dôvodom je zákonná formulácia: „v čase voľby“. Nie je teda možné, aby sa voľby členov dozornej rady volených zamestnancami uskutočnili pred voľbou členov dozornej rady valným zhromaždením. Posledným možným dátumom konania voľby členov dozornej rady volených zamestnancami je podľa nášho názoru 30. deň po rozhodnutí valného zhromaždenia o voľbe členov dozornej rady. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia ods. 5 § 5 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v platnom znení, ktorý ukladá povinnosť osobám oprávneným konať v mene zapísanej právnickej osoby do 30 dní odo dňa uvedeného v rozhodnutí orgánu spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté alebo odo dňa, keď nastali účinky právnej skutočnosti, podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov. To znamená, že v prípade trojčlennej dozornej rady valné zhromaždenie zvolí dvoch členov dozornej rady a voľby jedného člena dozornej rady voleného zamestnancami sa musia uskutočniť tak, aby predstavenstvo podalo návrh na zápis všetkých troch členov do 30 dní od prijatia rozhodnutia o voľbe členov dozornej rady valným zhromaždením.
Inšpiráciou pre budúcu právnu úpravu by mohlo byť riešenie obsiahnuté v českom obchodnom zákonníku: „Dvé tretiny členu dozorčí rady volí valná hromada a jednu tretinu zaméstnanci společnosti, má-li společnost více než 50 zaméstnancu v pra- covním poméru na pracovní dobu presahující polovinu týdenní pracovní doby stanovené zvláštním právním predpisem v první den účetního období, v némž se koná valná hromada, která volí členy dozorčí rady.“
9.2. Voľba člena dozornej rady voleného zamestnancami
Valné zhromaždenie podľa ustanovenia § 187 ods. 1 písm. d) volí a odvoláva členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami, s výnimkou členov dozornej rady volených a odvolávaných podľa § 200. Z uvedeného vyplýva, že voľba členov dozornej rady volených zamestnancami nie je v pôsobnosti valného zhromaždenia a mala by prebiehať mimo valného zhromaždenia.[4] Je tomu skutočne tak?
Na platnosť voľby (alebo odvolania) členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti sa vyžaduje, aby rozhodnutie zamestnancov spoločnosti bolo prijaté aspoň polovicou oprávnených voličov alebo ich zástupcov.[5] Jednu tretinu členov dozornej rady volia zamestnanci v „čase voľby“.[6] Zamestnanci nemajú právo či už voliť alebo odvolať mimo „času voľby“ svojho zástupcu do dozornej rady. Limitácia alebo previazanosť času voľby členov dozornej rady volených zamestnancami s časom ich voľby valným zhromaždeným je neuralgický bod právnej úpravy voľby zástupcu zamestnancov do dozornej rady. Dôvod pre tento záver je jednoduchý. Funkčné obdobie členov dozornej rady volených valným zhromaždením je päť rokov. Počas týchto piatich rokov trvania funkčného obdobia, kedy valné zhromaždenie nemusí rokovať o voľbe členov dozornej rady, je právo zamestnancov neaplikova- teľné.
Nejednotnosť zamestnancov v praxi spôsobuje komplikáciu vo forme neplatnosti volieb zástupcov zamestnancov do dozornej rady spoločnosti. Pri neplatnosti voľby prichádzajú do úvahy prichádzajú dve riešenia. Prvým je, že neobsadené miesto zaplní člen dozornej rady zvolený valným zrhomaždením a druhým opakovanie volieb. Akokoľvek príťažlivejšie sa javí prvá možnosť, aplikácia takéhoto postupu by nemala zákonnú oporu. Opakovanie volieb zamestnancami je (popri úprave stanov v otázke možnosti voľby kooptáciou[7]) jediným legálnym spôsobom ako obsadiť pozíciu člena dozornej rady voleného zamestnancami. V prípade neobsadenia orgánu dozornej rady v čase dlhšom ako tri mesiace súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne podľa § 68 ods. 6 písm. a) o zrušení spoločnosti (tento záver samozrejme platí iba pri spoločnostiach, ktoré majú trojčlenné zloženie dozornej rady).
9.3. Odvolanie a zánik funkcie člena dozornej rady voleného zamestnancami
Platne zvolený člen dozornej rady volený zamestnancami môže byť rovnakým spôsobom odvolaný. Voľba i odvolanie členov dozornej rady volených zamestnancami je teda plne v rukách „aspoň polovice oprávnených voličov alebo ich zástupcov“. Bez toho, aby sme ďalej skúmali zákonnú limitáciu „času voľby“ (v tomto prípade odvolania), Obchodný zákonník ponúka ďalšiu situáciu, ktorej riešenie nenájdeme v texte zákona: ako platne odvolať člena dozornej rady zvoleného zamestnancami pri poklese počtu zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere pod 51? Členov dozornej rady môže odvolať buď valné zhromaždenie[8] alebo zamestnanci spoločnosti.[9] Zástupcu zamestnancov v dozornej rade v tomto prípade nemožno platne a účinne odvolať, nakoľko orgán,[10] ktorý je oprávnený odvolať tohto člena dozornej rady, neexistuje, a preto je tento člen neodvolateľný až do času, kedy stúpne počet zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere nad 50. Prispôsobenie výkladu ustanovenia § 187 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka a aplikácia na situáciu, kedy by valné zhromaždenie odvolalo člena dozornej rady zvoleného zamestnancami s odôvodnením, že neexistuje orgán, resp. nie sú splnené podmienky postup podľa § 200 Obchodného zákonníka (odvolanie člena dozornej rady zvoleného zamestnancami), by bolo nezákonné rozšírenie oprávnení valného zhromaždenia. Atrahovanie oprávnenia orgánu, ktorý je oprávnený voliť alebo odvolať člena dozornej rady voleného/odvolávaného zamestnancami, na valné zhromaždenie prostredníctvom úpravy v stanovách neprichádza do úvahy, nakoľko zamestnanci sa nemôžu vzdať bez uzatvorenia osobitnej dohody so spoločnosťou tohto svojho práva. Člen dozornej rady zvolený zamestnancami je v prípade poklesu počtu zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere pod 51 neodvolateľný. Tento záver možno odvodiť z ustanovenia § 200 ods. 5 veta posledná: „Na platnosť voľby alebo odvolania členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti sa vyžaduje, aby rozhodnutie zamestnancov spoločnosti bolo prijaté aspoň polovicou oprávnených voličov alebo ich zástupcov“.
Vzdanie sa funkcie člena dozornej rady zvoleného zamestnancami môže byť nežiaducou komplikáciou. V zmysle ustanovenia § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie. Ak takýto orgán nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. Komu má člen dozornej rady zvolený zamestnancami doručiť vzdanie sa funkcie? Ktorý orgán je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu – zástupcu zamestnancov v dozornej rade? Je to predstavenstvo, dozorná rada, spoločnosť? Polovica oprávnených voličov, ktorá je jediným orgánom, ktorý je oprávnený zvoliť nového člena orgánu – zástupcu zamestnancov v dozornej rade – nemožno považovať za stály orgán spoločnosti. V prípade, že v spoločnosti klesne počet zamestnancov pod 50, neexistuje žiadna polovica oprávnených zamestnancov (ako orgán, ktorý je oprávnený zvoliť nového člena dozornej rady), ktorej by mohlo byť adresované vzdanie sa funkcie. Vzdanie sa funkcie by v takomto prípade malo byť adresované spoločnosti, ktorá prostredníctvom predstavenstva v súlade s dikciou § 66 ods. 1 Obchodného zákonníka musí do troch mesiacov ustanoviť nového člena orgánu spoločnosti pod sankciou jej zrušenia podľa § 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka.
9.4. Schizoidné miesto
Pre členov dozornej rady platí obdobne ako pre členov predstavenstva povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov.11
Voleným zástupcom zamestnancov do dozornej rady môže byť tak osoba, ktorá je v pracovnom pomere, ako aj osoba bez pracovného pomeru so spoločnosťou. Na jednej strane sa zdá, že najvhodnejším zástupcom zamestnancov v dozornej rade bude osoba, ktorá je v pracovnom pomere, nakoľko existuje predpoklad, že ako zamestnanec bude hájiť záujmy ostatných zamestnancov, a teda aj svoje. Je však zrejmé, že v takomto prípade by sa člen dozornej rady zvolený zamestnancami z radov zamestnancov spoločnosti dostal do pozície, kedy by mal svoju funkciu vykonávať okrem iného s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov, a na druhej strane v súlade so záujmami zamestnancov. Optimálnym riešením by sa mohla zdať voľba zástupcu, ktorý nie je v pracovnom pomere so spoločnosťou, avšak iba do momentu, kedy tento zvolený zástupca zamestnancov pri výkone svojej pôsobnosti chcel vziať do úvahy záujmy tých, ktorí ho ako svojho zástupcu zvolili. Členovia dozornej rady pri výkone svojej pôsobnosti ex lege nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pre záujmami spoločnosti. Chrániť záujmy spoločnosti je prvoradou a nosnou povinnosťou ktoréhokoľvek člena dozornej rady. Uprednostňovanie záujmov zamestnancov, nespochybňujúc dobromyseľnosť takéhoto konania, by bolo porušením povinnosti člena dozornej rady.
9.5. Záver
V konečnom dôsledku, zohľadňujúc aj zákonnú povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy akcionárov,12 sa aspekt sociálneho dialógu v právnej úprave účasti zástupcu zamestnancov v kontrolnom orgáne akciovej spoločnosti javí ako nefunkčná proklamácia. Uvedené zvýrazňuje aj to, že právna úprava dozornej rady pri spoločnosti s ručením obmedzeným, bez ohľadu na to, že ide o fakultatívny orgán tejto spoločnosti, nepočíta s voľbou zástupcov zamestnancov do jej radov.
Legislatívnu úprava voľby členov dozornej rady zamestnancami v podmienkach slovenského obchodného zákonníka možno označiť za akési násilné vsunutie kultúr- no-sociálneho prvku po vzore nemeckého modelu, ktoré sa neujalo ani po 20 rokoch. Je teda na mieste uvažovať nad jej zásadnou zmenou, prípadne zrušením.
Autor
JUDr., Ľubomír Čigáš