nezávislosť a nestrannosť súdu
Ústavný zákon – Ústava Slovenskej republiky 460/1992 | Paragrafy: § 141
1. Úvod
Pomerne málo odbornej literatúry sa venuje téme nezávislosti medzinárodného súdnictva. Na vnútroštátnej úrovni je legitimita a právomoc súdov viazaná na ich nezávislosť. Avšak je už menej zrejmé, aký význam by mala mať nezávislosť a nestrannosť v kontexte medzinárodných súdov.
Myšlienka nezávislosti súdov je špecifická pre každú kultúru. Ale mala by sa nezávis- losť sudcu medzinárodného trestného súdnictva merať podľa noriem jeho domácej jurisdikcie, noriem medzinárodného trestného súdnictva, alebo podľa určitého medzinárodného štandardu?
2. Nezávislosť a nestrannosť súdov a sudcov (pojmové vymedzenie)
Nezávislosť a nestrannosť spolu úzko súvisia, avšak oba tieto pojmy majú osobitný význam. Nestrannosť je predpokladom nezávislosti, sama o sebe však k naplneniu požiadavky nezávislosti nestačí.1
Sudcovská nezávislosť je vedúcou ideou, či základnou zásadou konštituovania a exis- tencie súdov. Vďaka nej sú súdy hlavnými garantmi ochrany práv fyzických a práv- nických osôb na území štátu. Sudcovská nezávislosť zabezpečuje súdom jednak adekvátne postavenie vo vzťahu k iným štátnym orgánom a jednak ich funkčnosť, ktorá sa prejavuje v nestrannom rozhodovaní sudcov.2
Nezávislosť je pojmovým znakom súdnictva, je to funkčný princíp súdnej moci, ktorý možno chápať v dvojakom význame.
- a) Ako nezávislosť súdov ako celku na iných zložkách štátnej moci /inštitucionálna nezávislosť/.
- b) Ako nezávislosť sudcov – vecná i osobná – pri rozhodovaní /individuálna nezávis- losť/,3 v staršej literatúre formulovaná ako „condicio sine qua non“, teda ako podmienka, od ktorej v nijakom prípade nemožno ustúpiť.
Inštitucionálna nezávislosť súdov je spojená s celkovým ústavný postavením súdov a jej posilnenie si vyžaduje ústavné zmeny, ktoré navonok definujú vzájomné vzťahy medzi súdnictvom a inými orgánmi výkonu štátnej moci. Funkčná nezávislosť sudcu je v demokratických krajinách poistená viacerými garanciami medzi ktoré možno zaradiť:
– časovú neobmedzenosť výkonu sudcovskej funkcie
– nepreložiteľnosť sudcu
– odstránenie zákonných možností zásahov správy súdov do výkonu súdnictva – posilnenie sudcovskej imunity a princíp inkompatibility sudcovskej funkcie
– predpoklady pre nárast materiálneho a sociálneho zabezpečenia sudcov
– upevnenie nezávislého procesného postavenia sudcov v súdnom konaní
Sudcovská nezávislosť rovnako znamená, že sudcovia sa pri rozhodovaní neriadia ničím iným len právom a svojím svedomím. Súčasťou statusovej nezávislosti je zása- da, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Pri odhaľovaní či definovaní faktorov ovplyvňujúcich sudcovskú nezávislosť je však potrebné vždy vychádzať z ich časových a miestnych súvislostí.4
Na druhej strane, nestrannosť súdneho orgánu sa týka už konkrétneho prípadu. V podstate je nestrannosť tá časť záruky, ktorá hrá dôležitú úlohu v ochrane individu- álnych práv. Nestrannosť znamená, že sudca nie je zaujatý v prospech druhej strany. Podľa S. Trechsela, „sudca sa musí voľne vznášať medzi pozíciami strán a nakoniec dospieť k rozhodnutiu, ktoré bude spravodlivým riešením“. Ako už bolo spomenuté, nestrannosť je predpokladom nezávislosti, avšak to na čom v konkrétnom prípade záleží najviac, je nestrannosť sudcu, a nie nutne jeho nezávislosť. Ak sudca nie je nezávislý, existuje určité podozrenie, že nebude nestranný, ale v špecifických prípa- doch môže byť ne/závislosť nepodstatná. Ak však sudca nie je nestranný, stáva sa irelevantnou otázka či je alebo nie je nezávislý.5
2.1. Nezávislosť v medzinárodnom súdnictve
Medzinárodní sudcovia vykonávajú uznávané súdne funkcie na širokej škále spoločensky, politicky a ekonomicky citlivých tém. Rozširovanie funkcií (a dosahov) medzinárodného súdnictva čoraz viac priťahuje pozornosť verejnosti, čo dokazuje pokrytie Miloševičovho procesu v ICTY alebo diskusia okolo postoja Spojených štátov k Medzinárodnému trestnému súdu. Vzhľadom k tomu, dosah medzinárodných súdov a tribunálov rastie a úsilie vyhodnotiť ich dôveryhodnosť, legitimitu a účinnosť bude pravdepodobne súbežne narastať tiež. Nezávislosť justície bude v tomto hodnotení kľúčovým faktorom.
Podľa zaužívaného pravidla sa súdne pojednávania majú konať tam, kde bol zločin spáchaný. Podmienkou však je, že nie sú fingované, neférové a nevedú k rozsudku trestu smrti. Súdne pojednávania sú väčšinou omnoho efektívnejšie a majú väčší dôraz, keď sa konajú v mieste, kde sa vyskytuje najviac dôkazov, kde žijú obvinení, obete a svedkovia, a kde väčšina zúčastnených ovláda právny systém a jazyk.
Napriek tomu ich často nemožno viesť v krajinách, kde bol zločin spáchaný. Dôvo- dom je napríklad neexistencia legislatívy postihujúcej takéto zločiny alebo zlyhanie súdneho systému. Krajina nemusí mať dostatočné prostriedky na takéto súdne pro- cesy, alebo nedokáže zaručiť bezpečnosť pre podozrivých, obete, svedkov či iné oso- by spojené s procesom. Ďalším dôvodom môže byť nedostatočná politická vôľa otvo- riť vyšetrovanie. Výkonná moc môže brániť vo vyšetrovaní alebo obžalovaní – nie- kedy práve preto, že je za zločiny priamo zodpovedná. Prekážkou môže byť aj vyhlá- senie amnestie, udelenie milosti alebo podobného prostriedku zaručujúceho beztrestnosť.
Sudcovia nezávislí od politických alebo iných tlakov rozhodujú spory podľa právnych zásad a bez zbytočného vplyvu vonkajších činiteľov, čo upevňuje rešpekt spoločnosti k súdom a podnecuje ľudí a vlády k tomu, aby sa častejšie obracali na súdy za účelom vierohodného riešenia ich sporov.
Schopnosť riešiť spory spravodlivo je z celkového hľadiska nevyhnutná pre stabilné hospodárstvo a politické zriadenie.
3. Medzinárodný trestný súd
ICC je prvou stálou medzinárodnou inštitúciou so súdnou právomocou nad osobami stíhanými za spáchanie najzávažnejších trestných činov, ktoré vyvolávajú medziná- rodné znepokojenie. Je založený na zásade komplementárnosti, čo znamená, že jeho jurisdikcia je doplnková vo vzťahu k vnútroštátnym trestným súdom. ICC bol zriadený 17. júla 1998 prijatím Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (Štatút). Štatút nadobudol platnosť dňa 1. júla 2002. Právomoc a činnosť Súdu sa riadia ustanoveniami tohto Štatútu. Sídlom ICC je Haag (Holandsko).
Vychádzajúc zo sentencie, že Medzinárodný trestný súd zriadený podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu je komplementárnou ustanovizňou k vnútroštátnym trestným jurisdikciám, možno predpokladať, že garancie nestran- nosti a nezávislosti ICC a jeho sudcov budú obdobné.
Tento predpoklad utvrdzuje i fakt, že samotný Štatút vo svojom znení v niekoľkých článkoch vymenúva požiadavky smerujúce k nestrannosti, nezávislosti či bezúhon- nosti sudcu ICC. Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu vyžaduje, aby sudcovia mali najvyššiu odbornú spôsobilosť, musia byť osobami vysokého morálneho charakteru, musia mať kvalifikáciu požadovanú v ich (príslušných) štátoch na vymenovanie do najvyšších súdnych funkcií. Musia byť taktiež nezávislí pri výkone svojich funkcií a nemôžu vykonávať žiadnu činnosť, ktorá by (pravdepodobne) bola v rozpore s ich funkciou alebo mala vplyv na dôveru v ich nezávislosť. Štatút obsahuje mno- ho opatrení aby sa zaručilo, že vyšetrovanie a stíhanie bude podložené výhradne záujmom vykonania spravodlivosti. Tieto opatrenia by mali zabrániť politickým ale i ďalším vplyvom na nezávislosť a nestrannosť Medzinárodného trestného súdu.
Sudca (prokurátor, zástupca prokurátora, tajomník a zástupca tajomníka) sa podľa štatútu odvolajú z funkcie v prípadoch, keď táto osoba závažne zneužila postavenie alebo vážne porušila povinnosti podľa tohto štatútu, alebo nie je schopná vykonávať funkcie vyžadované štatútom. Sudca (prokurátor, zástupca prokurátora, tajomník a zástupca tajomníka), ktorí zneužili postavenie menej závažným spôsobom, podliehajú disciplinárnym opatreniam v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.7
V súvislosti so spomínanými regresmi sa naskytuje otázka, komu je ICC zodpovedný a ako to ovplyvní jeho nezávislosť?
Zhromaždenie zmluvných štátov (ASP- Assembly of States Parties) dohliada na prácu súdu, zabezpečuje riadenie dohľadu, pokiaľ ide o správu súdu, rozhoduje o rozpočte pre súd, rozhodne či meniť počet sudcov a zvažuje akékoľvek otázky týkajúce sa odmietnutia spolupráce štátov so Súdom. ASP však nemôže zasahovať do súdnych funkcií ICC. Akékoľvek spory týkajúce sa súdnych funkcií ICC, sú riešené na základe rozhodnutia súdu samotného.8
Článok 36, ods. 3 a)
Sudcovia sa vyberajú spomedzi osôb s vysoko morálnym charakterom, ktoré sú ne- stranné a bezúhonné a ktoré majú kvalifikáciu, ktorá sa vyžaduje v ich štátoch na menovanie do najvyšších sudcovských funkcií.9
Článok 36, ods. 7
Žiadni dvaja sudcovia nemôžu byť štátnymi príslušníkmi toho istého štátu. Osoba, ktorá by sa na účely členstva v Súde mohla považovať za štátneho príslušníka viacerých štátov, považuje sa za štátneho príslušníka toho štátu, v ktorom táto osoba zvyčajne vykonáva občianske a politické práva.10
Článok 36, ods. 8
a) Štáty, zmluvné strany, pri výbere sudcov zohľadnia v rámci členstva v Súde potrebu
i) reprezentovania zásadných svetových právnych systémov
ii) spravodlivého geografického zastúpenia,
iii) spravodlivého zastúpenia sudkýň a sudcov.
b) Štáty, zmluvné strany, tiež zohľadnia potrebu zahrnúť sudcov s právnou odbor- nosťou v konkrétnych otázkach vrátane, ale nielen, násilia voči ženám alebo deťom.11
Článok 40 Nezávislosť sudcov
1. Sudcovia sú vo výkone svojich funkcií nezávislí.
2. Sudcovia sa nesmú zapájať do činností, ktoré by mohli zasahovať do ich sudcovských funkcií alebo ovplyvniť dôveru v ich nezávislosť.
3. Sudcovia, od ktorých sa žiada služobný pomer na plný úväzok v sídle Súdu, sa nesmú zapojiť do žiadneho iného povolania profesionálneho charakteru.
4. O akejkoľvek otázke týkajúcej sa uplatňovania odsekov 2 a 3 rozhoduje absolútna väčšina sudcov.
V prípadoch, kde sa takáto otázka týka jednotlivého sudcu, tento sudca sa na rozhodovaní nezúčastňuje.12
Úprava práva na spravodlivý nestranný a nezávislý proces v Štatúte ICC je prima facie dokonalejšia než úpravy v štatútoch ICTY resp. ICTR.
3. 1. Etický kódex sudcu ICC
Jedným z dokumentov zaoberajúcim sa zárukami nestrannosti a nezávislosti medzinárodného trestného súdnictva je aj Etický kódex sudcov Medzinárodného trestného súdu ( CODE OF JUDICIAL ETHIC ICC ). Podľa článku 3 ods. 1 Etického kódexu sudcov Medzinárodného trestného súdu o Sudcovskej nezávislosti sudcovia majú zachovávať nezávislosť svojho úradu a autoritu Súdu a prispôsobiť svoje správanie plneniu funkcie sudcu. Podľa odseku 2 tohto článku sudcovia nesmú vykonávať žiadnu činnosť, ktorá by mohla ovplyvňovať ich súdnu funkciu alebo ktorá by mohla mať vplyv na dôveru v ich nezávislosť.13 Článok 4 ďalej pojednáva o nestrannosti sudcov a síce podľa ods. 2: U sudcu nesmie dochádzať ku konfliktu záujmov alebo nesmie byť uvedený do situácie, ktorá by k takému konfliktu záujmov viedla.
Článok 5 – Bezúhonnosť
1. Sudcovia majú konať čestne a bezúhonne a v súlade s ich úradom a tým zvyšovať dôveru verejnosti v súdnictvo.
2. Sudcovia nesmú priamo alebo nepriamo prijímať žiadne dary, výhody, výsady alebo odmeny, ktoré by bolo možné odôvodnene vnímať ako určené na ovplyvňovanie výkonu ich súdnej funkcie.
4. Ad hoc tribunály (ICTY, ICTR)
Ad hoc tribunály vznikali na základe jednostranného rozhodnutia OSN. ICTY bol zriadený na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 827 z roku 1993, ako reak- cia na závažné porušenia medzinárodného humanitárneho práva na území bývalej Juhoslávie od roku 1991 a s tým súvisiace ohrozenie medzinárodného mieru a bez- pečnosti. ICTR bol zriadený na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 955 z r. 1994, ako reakcia na genocídu v Rwande v priebehu 100 dní v roku 1994. Účelom zriadenia ICTR je prispieť k procesu národného mieru v Rwande a k jeho udržaniu v tejto oblasti.
Ako náhle tieto ad hoc tribunály začali pracovať, bola ich súdna nezávislosť namieta- ná žalovanými stranami v prípade Prosecutor v Tadic (ICTY) a Prosecutor v Kanya- bashi (ICTR).16 V oboch prípadoch žalované strany namietali, že tribunály neboli nezávislé a to z dôvodu, že boli kreované ako politické teleso Bezpečnostnej rady OSN a naviac žalované strany argumentovali, že nezávislosť tribunálov bola ovplyv- ňovaná povinnosťou tribunálov (vyplývajúcou z článku 35 štatútu) podávať Bezpeč- nostnej rade ročnú správu.
Požiadavka podávania Výročnej správy však bola podľa tribunálov čisto administratívnym aktom a nijako neovplyvňuje nezávislosť či nestrannosť ich rozhodnutí.
Garancie nestrannosti a nezávislosti tribunálov obsahujú aj ich štatúty, napr. článok 13 v Štatúte ICTY určuje požiadavku na sudcov, aby to boli osoby bezúhonné a ne- stranné. Tento predpoklad je podčiarknutý článkom 15 (A) a (B), ktorý poskytuje možnosť diskvalifikácie sudcu v prípade spochybnenia jeho nestrannosti. Z povahy štatútov oboch tribunálov vyplývajú pre ich príslušnosť aj ďalšie skutočnosti. Oba majú – v súlade s konceptom konkurenčnej jurisdikcie – prednosť pred národnými súdmi.
5. Hybridné tribunály
Kľúčovým determinantom efektívneho pôsobenia hybridného trestného tribunálu je politická vôľa hlavných aktérov, podieľajúcich sa na jeho činnosti.“ Skúmanie vytý- čenej hypotézy je konkrétnejšie vymedzené indikátormi, a to financovaním tribuná- lov, ich organizačným zabezpečením a najmä podporou fungovania hybridných trestných tribunálov zo strany politických orgánov a predstaviteľov štátu ako na domácej, tak aj na medzinárodnej úrovni.17 Podstata daných súdnych orgánov by teda mala spočívať v ,,úsilí kombinovať silné stránky ad hoc tribunálov s výhodami miestneho trestného stíhania“.18 Ponechanie rozhodovania výhradne na domácich súdnych orgánoch totiž často nie je možné, z dôvodov akými je nedostatočná nezá- vislosť sudcov, či globálnejšie nefunkčnosť právneho systému v krajine.
Za hybridné tribunály sa zväčša považujú:
– Zvláštne senáty pre vážne zločiny vo Východnom Timore – Senáty založené na základe Nariadenia 64 v Kosove
– Zvláštny súd pre Sierru Leone
– Mimoriadne senáty pre Kambodžu.
Za jednu z foriem hybridného tribunálu je považovaný aj Zvláštny tribunál pre Liba- non.
5. 1. Zvláštny súd pre Sierru Leone (SCSL)
Na rozdiel od ad hoc tribunálov OSN, bol SCSL vytvorený dohodou medzi OSN a vlá- dou v Sierra Leone. SCLS aplikuje medzinárodné právo a oba jeho dokumenty Statu- te a Rules of Evidence and Procedure sú rovnaké ako v prípade ICTR. Oblasť pôsobnosti tohto hybridného súdu je súdiť osoby, ktoré nesú najväčšiu zodpovednosť za spáchanie zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a ďalších závažných porušení medzinárodného humanitárneho práva v Sierra Leone.
Záruky nezávislého a nestranného súdu sú stanovené v článku 13 Štatútu SCSL. Ok- rem toho, článok 15 (A) a (B) hovorí o odvolaní sudcov SCLS, ak je pochybnosť o ich nestrannosti. So zreteľom na judikatúru Súd- neho dvora, bolo dôležité rozhodnutia na tému nestrannosti v prípade žalobcu Issa Hassan Sesam. V tomto prípade, obhajca obvineného podal žiadosť smerujúcu k diskvalifikácii jedného zo sudcov Súdneho dvora, z dôvodu, že sudca vyjadril zaujatosť proti žalovanému.
Záver
Potenciál skúmanej agendy je veľmi rozsiahly. V medzinárodnom kontexte, tak ako aj vo vnútroštátnom, má nezávislosť súdov mnoho rozmerov vrátane postupu pri nominácii, výberu a voľby medzinárodných sudcov, vzťahu medzi medzinárodným sudcom a stranami sporu a v konečnom dôsledku, vzťahu medzi justičnými a politickými orgánmi.
Napriek potrebe nezávislosti medzinárodných súdnych orgánov sa v oblasti úpravy trestných činov ako celku jasne reflektuje nutnosť vnímať osobitosti medzinárodné- ho práva. Normy medzinárodného práva prijímajú jeho primárne subjekty, t.j. suve- rénne štáty. Tie rozhodujú o tom, k čomu sa zaviažu a aké pozitívnoprávne normy sú ochotné prijať. Je však potrebné stanoviť určité kľúčové zásady vzťahujúce sa na všetkých medzinárodných sudcov bez ohľadu na tribunál, na ktorom pôsobia.
Autor: Tímea Brandoburová