1 VZNIK SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO STREDISKA PRE ĽUDSKÉ PRÁVA

Ochrana základných ľudských práv a slobôd je v celosvetovom meradle primárnou úlohou medzinárodných organizácií. Dňa 20.12.1993 sa konalo 85. plenárne zasadnutie Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“), na ktorom boli prijaté Parížske princípy týkajúce sa vnútroštátnych inštitúcií slúžiacich na presadzovanie (resp. podporu) a ochranu ľudských práv (ďalej len „Parížske princípy“). Tieto Parížske princípy zdôraznili význam Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodných paktov o ľudských právach a ďalších medzinárodných nástrojov na podporu rešpektovania a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd. Taktiež opätovne potvrdili význam rozvoja a zakladania efektívnych vnútroštátnych inštitúcií včlenských štátoch OSN na presadzovanie aochranu ľudských práv vsúlade s vnútroštátnou legislatívou so zaistením pluralizmu a nezávislosti ich členov. Parížske princípy zakotvili základný právny rámec a zásady týkajúce sa postavenia vnútroštátnych inštitúcií presadzujúcich ochranu ľudských práv v členských štátoch OSN, ich kompetencie, zodpovednosť, zloženie a záruky ich nezávislosti a plurality, ako aj metódy ich fungovania a prevádzky.(1)

V zmysle prijatých vyššie spomenutých princípov bola 9. marca 1994 v Ženeve podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktorá nadobudla platnosť 9. júna 1994 (ďalej len „medzinárodná dohoda“).(2) Táto medzinárodná dohoda položila základ a vytvorila priestor pre budúce založenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva v Slovenskej republike. Účelom spomenutej medzinárodnej dohody bolo poskytnutie (na základe príspevku vlády Holandska do Dobrovoľného fondu pre technickú spoluprácu v oblasti ľudských práv zriadeného generálnym tajomníkom OSN) finančnej pomoci(3) Slovenskému národnému stredisku na krytie jeho funkčných prevádzkových a programových výdavkov spojených s podporou a s ochranou ľudských práv na Slovensku v počiatočnom období dvoch rokov, a to od 1. januára 1994 do 31. decembra 1995.

Zmluvné strany sa dohodli, že vláda Slovenskej republiky poskytne primerané priestory pre SNSĽP, poskytne finančné prostriedky SNSĽP v protihodnote 21.409,- US dolárov na obdobie prvých dvanástich mesiacov a 31.455,- US dolárov na obdobie druhých dvanástich mesiacov, ďalej bude po uplynutí obdobia dvadsiatich štyroch mesiacov, počas ktorého sa budú poskytovať finančné prostriedky z Dobrovoľného fondu pre technickú spoluprácu v oblasti ľudských práv, financovať SNSĽP, aby mohlo pokračovať v činnosti najmenej na úrovni dosiahnutej počas vyššie uvedeného obdobia. V prípade nepredvídateľných finančných okolností, ktoré by zabránili vláde Slovenskej republiky v plnom rozsahu splniť tento záväzok, môže byť toto ustanovenie zmenené na základe rokovaní zmluvných strán s tým, že na druhej strane vláda SR zabezpečí právnu a prevádzkovú nezávislosť SNSĽP.(4)

Na základe vyššie spomenutej medzinárodnej dohody bol v roku 1993 v NR SR prijatý zákon NR SR č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. januára 1994.

Týmto zákonom sa zriadilo SNSĽP so sídlom v Bratislave, ako sa aj ním transponovali a prebrali niektoré právne akty Európskej únie a Európskych spoločenstiev.(5)

2 SLOVENSKÉ NÁRODNÉ STREDISKO PRE ĽUDSKÉ PRÁVA Z ORGANIZAČNÉHO A FUNKČNÉHO POHĽADU

SNSĽP v zmysle zákona NR SR č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ako i v zmysle vyššie uvedenej medzinárodnej dohody vychádzajúcej z Parížskych princípov získalo postavenie nezávislej právnickej osoby, ktorá sa nezapisuje sa do obchodného registra. Činnosť SNSĽP je financovaná z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa medzinárodnej zmluvy a okrem toho hospodári najmä s darmi od tuzemských a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb. Kontrolovať ho môže iba Najvyšší kontrolný úrad SR(6), a to z hľadiska hospodárenia s prostriedkami zo štátneho rozpočtu. V zmysle ustanovení osobitného predpisu(7) môže kontrolovať SNSĽP aj Úrad vlády SR ako ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností a petícií, ale iba v oblasti vybavovania sťažností a petícií. Som preto toho názoru, že SNSĽP získalo postavenie verejnoprávnej inštitúcie zriadenej zákonom na základe medzinárodnej dohody a tým získalo svoje špecifické postavenie a nezávislosť v právnom systéme SR, čím naplnilo požiadavky medzinárodnej dohody a Parížskych princípov aj s prihliadnutím na kreovanie orgánov SNSĽP.

SNSĽP v zmysle vyššie spomínaného zákona plní úlohy v Slovenskej republike v oblasti ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa (ďalej len „ľudské práva“) a na tento účel najmä:
a) monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv a dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona(8),
b) zhromažďuje a na požiadanie poskytuje informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme v Slovenskej republike,
c) uskutočňuje výskumy a prieskumy na poskytovanie údajov v oblasti ľudských práv, zhromažďuje a šíri informácie v tejto oblasti,
d) pripravuje vzdelávacie aktivity a podieľa sa na informačných kampaniach s cieľom zvyšovania tolerancie spoločnosti,
e) zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie,
f) vydáva na požiadanie fyzických osôb alebo právnických osôb alebo z vlastnej iniciatívy odborné stanoviská vo veciach dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu(9),
g) vykonáva nezávislé zisťovania týkajúce sa diskriminácie,
h) vypracúva a uverejňuje správy a odporúčania o otázkach súvisiacich s diskrimináciou,
i) poskytuje knižničné služby v rámci ním zriadenej knižnice (tzv. „Knižnica SNSĽP“) a poskytuje služby i v oblasti ľudských práv,
j) je oprávnené zastupovať účastníka v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania.

SNSĽP každoročne do 30. apríla príslušného roku vypracúva a uverejňuje za predchádzajúci kalendárny rok správu o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike prostredníctvom internetu alebo aj prostredníctvom periodickej tlače s celoslovenskou pôsobnosťou. Súdy, prokuratúra, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné verejnoprávne inštitúcie sú povinné na požiadanie SNSĽP v určenej lehote mu poskytnúť informácie o dodržiavaní ľudských práv; pričom SNSĽP môže o poskytnutie informácií o dodržiavaní ľudských práv požiadať aj mimovládne organizácie, ktoré pôsobia v oblasti ľudských práv a dohodnúť sa s nimi o spôsobe poskytovania týchto informácií.

Orgánmi SNSĽP sú správa rada a výkonný riaditeľ. Správna rada má deväť členov, ktorí sa vyberajú z osôb požívajúcich prirodzenú autoritu a dôveru v oblasti ochrany ľudských práv, ktorí si volia spomedzi seba svojho predsedu a podpredsedu.

Členmi správnej rady sú:
a) jeden člen vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky,
b) jeden člen vymenovaný predsedom Národnej rady Slovenskej republiky,
c) jeden člen vymenovaný verejným ochrancom práv,
d) jeden člen vymenovaný dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave,
e) jeden člen vymenovaný dekanom Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,
f) jeden člen vymenovaný dekanom Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici,
g) jeden člen vymenovaný dekanom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave,
h) jeden člen vymenovaný predsedom vlády Slovenskej republiky na návrh mimovládnych organizácií; postup pri predkladaní návrhu na vymenovanie člena správnej rady určí predseda vlády Slovenskej republiky, i) jeden člen vymenovaný ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.(10)

Správna rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na platné prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov, pričom funkčné obdobie každého člena správnej rady je trojročné a začína plynúť dňom uvedeným v jeho vymenúvacom dekréte. Vymenúvací dekrét člena správnej rady doručí SNSĽP ten, kto člena správnej rady vymenoval. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za člena správnej rady najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Členstvo v správnej rade je dobrovoľné a nezastupiteľné. Člen správnej rady má nárok na úhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie podľa osobitných predpisov(11), čo však nevylučuje poberanie odmeny za výkon jeho funkcie v správnej rade, pokiaľ tak ustanoví Štatút SNSĽP.

Členstvo v správnej rade zaniká:
a) uplynutím funkčného obdobia člena správnej rady,
b) vzdaním sa funkcie člena správnej rady,
c) odvolaním člena správnej rady z funkcie alebo
d) smrťou člena správnej rady.

Člena správnej rady odvolá z funkcie ten, kto ho za člena vymenoval ak sa bez vážneho dôvodu (teda bez ospravedlnenia) nezúčastní na troch po sebe nasledujúcich zasadnutiach správnej rady. Je to jediný zákonný dôvod pre odvolanie člena správnej rady. Člen správnej rady, ktorému členstvo zaniklo, oznámi zánik svojho členstva tomu, kto ho za člena správnej rady vymenoval. Zánik členstva člena oznámi tomu, kto zomrelého člena vymenoval, predseda správnej rady, a ak ho niet, tak výkonný riaditeľ.

Správna rada:
a) volí a odvoláva zo svojich členov predsedu správnej rady a podpredsedu správnej rady,
b) volí a odvoláva výkonného riaditeľa,
c) poveruje výkonom funkcie výkonného riaditeľa iného zamestnanca SNSĽP, ak výkon funkcie výkonného riaditeľa zanikol, a to až do zvolenia nového výkonného riaditeľa; rozsah poverenia určí správna rada uznesením,
d) schvaľuje štatút SNSĽP,
e) schvaľuje rokovací poriadok správnej rady,
f) schvaľuje návrh rozpočtu SNSĽP,
g) schvaľuje plán činnosti SNSĽP,
h) prerokúva správu o stave dodržiavania ľudských práv v Slovenskej republike,
i) schvaľuje ročnú záverečnú správu o činnosti SNSĽP,
j) schvaľuje účtovnú závierku SNSĽP,
k) schvaľuje výročnú správu o hospodárení SNSĽP.(12)

Úprava podrobnosti o vnútorných pomeroch SNSĽP je zákonom zverená Štatútu SNSĽP prijímaného správnou radou, ktorý musí byť v súlade s medzinárodnou dohodou(13). Úprava postupu pri zvolávaní zasadnutí správnej rady a jej rokovaní je zákonom zverená Rokovaciemu poriadku správnej rady.

Vnútroorganizačne, na základe Štatútu SNSĽP, sa SNSĽP člení na:

1. a) Sekretariát výkonného riaditeľa,
2. b) Odbor právnej pomoci a služieb,
3. c) Odbor vzdelávania, knižničných informačných služieb,
4. d) Odbor výskumu a práv dieťaťa,
5. e) Regionálne kancelárie SNSĽP, ktorých je v súčasnosti sedem(14).

Činnosť strediska riadi a kontroluje výkonný riaditeľ, ktorého na obdobie troch rokov volí správna rada z návrhov predložených členmi správnej rady. Výkonný riaditeľ je štatutárnym orgánom strediska, pričom za neho môže byť zvolená iba bezúhonná osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je činná v oblasti ochrany ľudských práv alebo ochrany práv detí. Za bezúhonnú osobu sa na účely voľby považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, za ktorý jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody s tým, že bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Tá istá osoba môže byť zvolená za výkonného riaditeľa najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Ďalšie podrobnosti spôsobu jeho voľby, si vo svojom volebnom poriadku pre príslušnú voľbu výkonného riaditeľa schváli sama správna rada.

Výkonný riaditeľ zodpovedá správnej rade:
a) za činnosť SNSĽP,
b) za riadne hospodárenie a vedenie účtovníctva,
c) za plnenie uznesení správnej rady,
d) za vypracúvanie správy o stave dodržiavania ľudských práv v Slovenskej republike,
e) za vypracúvanie ročnej záverečnej správy o činnosti SNSĽP, účtovnej závierke SNSĽP a výročnej správy o hospodárení SNSĽP za predchádzajúci rok.(15) Výkon funkcie výkonného riaditeľa zaniká:

a) uplynutím funkčného obdobia výkonného riaditeľa,
b) vzdaním sa funkcie výkonného riaditeľa,
c) odvolaním z funkcie výkonného riaditeľa pre neplnenie povinností, ktoré trvá viac ako šesť mesiacov, alebo pre vážne
porušenie povinností výkonného riaditeľa,
d) smrťou výkonného riaditeľa alebo
e) odvolaním z funkcie výkonného riaditeľa z dôvodu jeho právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin alebo trestný čin, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.(16)

Výkonný riaditeľ predkladá správnej rade návrh štatútu SNSĽP, návrh rozpočtu SNSĽP na príslušný kalendárny rok, návrh plánu činnosti SNSĽP na príslušný kalendárny rok, správu o stave dodržiavania ľudských práv v Slovenskej republike, ročnú záverečnú správu o činnosti SNSĽP, účtovnú závierku strediska a výročnú správu o hospodárení SNSĽP a ďalšie dokumenty, na ktorých predloženie bol uznesením zaviazaný správnou radou.

3 POSTAVENIE SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO STREDISKA PRE ĽUDSKÉ PRÁVA VO VEREJNEJ SPRÁVE

SNSĽP ako jediná inštitúcia v právnom systéme Slovenskej republiky je nezávislá verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom na základe medzinárodnej dohody, ktorá je spravujúcim subjektom verejnej správy v oblasti vykonávania dohľadu nad dodržiavaním ľudských práv a nad dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania vo verejnej správe s tým, že dohliadané subjekty sú mu povinné v určenej lehote poskytnúť informácie o dodržiavaní ľudských práv. Ak tak neurobia, tak SNSĽP to uvedie vo svojej správe o stave dodržiavania ľudských práv v Slovenskej republike a upozorní na nesplnenie uloženej povinnosti dohliadaného subjektu jemu nadriadený subjekt, ďalej vládu SR, štátne orgány, ako i ostatné ústredné orgány štátnej správy. Nakoľko spomínaná správa o stave dodržiavania ľudských práv v Slovenskej republike sa zasiela v anglickej mutácii (resp. jazyku) i do OSN, tak nepriamo na daný problém ohľadom odmietnutia súčinnosti alebo priamo na zistenie závažného porušovania ľudských práv a slobôd na slovenskej strane môže upozorniť príslušný orgán OSN. Som toho názoru, že zo spomenutého dôvodu sa dá SNSĽP považovať za akúsi „predĺženú ruku OSN“ v Slovenskej republike, pri ktorej vnútroštátne orgány by nemali mať priamy dosah na výkon jeho nezávislého dohľadu nad dodržiavaním ľudských práv. Je dôležité aj spomenúť, že SNSĽP pôsobí aj ako subjekt správy kultúry na úseku knižníc, nakoľko je zriaďovateľom a prevádzkovateľom Knižnice SNSĽP, ktorá je hlavne zameraná na problematiku ľudských práv a antidiskriminácie so šírením osvety v týchto oblastiach. V Českej republike nemajú zriadenú podobnú inštitúciu ako je SNSĽP v Slovenskej republike, a preto sú predmetom častej kritiky zo strany OSN.

Význam SNSĽP na úseku vykonávania dohľadu nad dodržiavaním ľudských práv a dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania vo verejnej správe v Slovenskej republike je nepopierateľný a neprehliadnuteľný. Dokazuje to aj nedávno v marci 2011 zo strany SNSĽP otvorená a publikovaná kauza, ktorú v oblasti verejnej správy SNSĽP objavilo na úseku poskytovania povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „spomínané poistenie“) zo strany ČSOB Poisťovne, a .s., ktorá sa rozhodla neposkytovať pre rok 2011 spomínané poistenie osobám mladším ako 24 rokov i napriek tomu, že spĺňajú podmienky uvedené v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP).(17) Tým hrozí osobám mladším ako 24 rokov majúcim vodičské oprávnenie a vlastniacim motorové vozidlo pokuta v zmysle § 19 ods.1 zákona o PZP v prípade neuzavretia poistnej zmluvy vo výške od 16,60 EUR až do výšky 3.319,- EUR. Taktiež v prípade, že spomínaná osoba je fyzickou osobou- podnikateľom, tak jej môže orgán Policajného zboru uložiť pokutu za správny delikt, že nemá pri sebe doklady ustanovené na vedenie vozidla (kde patrí aj potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) až do výšky 3.500,- EUR, a to aj opakovane.(18)

Podľa názoru SNSĽP i podľa môjho osobného názoru ide jasne o diskrimináciu na základe veku v zmysle Čl. 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, v zmysle článku 12 ods. 2 Ústavy SR, ako i v zmysle § 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tzv. antidiskriminačný zákon). Aj tento príklad dokazuje, že SNSĽP plní dôležitú úlohu a potrebnú funkciu vo verejnej správe Slovenskej republiky.

4 ZÁVER

Záverom si dovolím uviesť, že podľa môjho osobného názoru by SNSĽP pomohlo, keby boli jeho činnosť, organizácia a fungovanie upravené ústavným zákonom kvôli vylúčeniu a zamedzeniu snáh o jeho podriadenie a ovládnutie zo strany príslušnej vládnej garnitúry s tým, že by mohlo mať v oblasti kontroly verejnej správy viac kompetencií, ale s možnosťou ukladania sankcií. Ďalej som toho názoru, že SNSĽP by malo byť prizývané do legislatívneho procesu a jeho zástupca by mal byť aspoň v Legislatívnej rade vlády SR, nehovoriac o tom, že by bolo vhodné, aby v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí SR mohli byť jeho zástupcovia vysielaní v mene Slovenskej republiky i do medzinárodných inštitúcií s pôsobnosťou v oblasti ochrany ľudských práv a na nimi organizované konferencie, semináre, medzinárodné odborné porady a iné ich aktivity. S tým súvisí samozrejme i potreba zvýšenia rozpočtu, ktorý bol na rok 2011 pre SNSĽP bez vlastnej budovy značne znížený a tým sa výrazne obmedzila možnosť aktivít a pôsobenia SNSĽP v oblasti ľudských práv.

Som však toho názoru, že SNSĽP ako nezávislá verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom na základe medzinárodnej dohody je v podmienkach Slovenskej republiky vo vzťahu k verejnej správe a k OSN veľmi potrebná.

Poznámky

• 1) http://www.un.org/documents/ga/res/48/a48r134.htm
• 2) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 29/1995 Z. z. o podpísaní Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
• 3) Zmluvné strany sa dohodli, že OSN bude zodpovedať za poskytnutie grantu SNSĽP v US dolároch, v sume nepresahujúcej protihodnotu 411.500,- NLG, v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami OSN.
• 4) Čl. 3 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
• 5) Konkrétne: 1. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú.v. ES L 180, 19.7.2000). 2. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú.v. ES L 303, 2.12.2000). 3. Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú.v. ES L 39, 14.2.1976), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú.v. ES L 269, 5.10.2002). 4. Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú.v. EÚ L 373, 21.12.2004).
• 6) Bližšie pozri: § 2 zákona NR SR č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov a Zákon NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
• 7) § 24 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
• 8) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
• 9) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
• 10) § 3a zákona NR SR č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.
• 11) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
• 12) § 3a ods. 7 zákona NR SR č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.
• 13) Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
• 14) Regionálne kancelárie boli zriadené v rámci projektu „Poradenské služby za účelom vybudovania regionálnych administratívnych kapacít SNSĽP“ v Nových Zámkoch, vo Zvolene, v Rimavskej Sobote, v Humennom, v Kežmarku, v Dolnom Kubíne a v Kysuckom Novom Meste.
• 15) § 3b ods. 4 zákona NR SR č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.
• 16) § 3b ods. 5 zákona NR SR č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.
• 17) Bližšie pozri: Odborné stanovisko vo veci neposkytnutia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel osobám mladším ako 24 rokov vyhotovené podľa § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 308/1993 z. z. o zriadení SNSĽP v znení neskorších predpisov publikované 04.03.2011 na www.snslp.sk.
• 18) Bližšie pozri: § 4 a § 138 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Autor
Mgr. Anton Martvoň PhD.

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/milniky_zborniky_2011_2018/Zbornik_Milniky_2011.pdf