Už sme si pomaly zvykli na to, že najmä v slovenskej mienkotvornej tlači sa pojem právny štát
vykladá rôznym spôsobom. Dôkazom toho je napríklad Denník N, ktorý dňa
06.03.2020 na strane 3 venoval pozornosť výsledkom parlamentných volieb,
ktoré sa uskutočnili dňa 29.02.2020 s názvom „Výmeny nominantov Fica a
Danka potrvajú mesiace“, ktorú spracoval reportér Miro Kern (šefredaktor
Matúš Kostolný).
Slovenské úslovie hovorí, že na hrubé vrece,
hrubá záplata, a predmetný článok akoby predstavoval pomyselné hrubé
vrece. Autor reakcie na tento článok nie je voličom strany Smer-SD a to
nie len v roku 2020, ale aj v minulosti a nie je ho možné podozrievať,
že by sa pokúšal o obhajobu jeho nominantov.
Žiada sa
pripomenúť čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý doslovne
znie: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“.
Z titulnej strany tohto denníka – Víkendové vydanie 6. Až 8. Marec
2020, ročník 6, číslo 46, vzhľadom na druhú vetu vyššie citovaného
článku Ústavy SR vyplýva, že Ústava SR dostala poza uši.
Budeme
si všímať iba jednej časti, a to konkrétne stĺpček na strane 3 nazvaný
„Všzp, sociálna poisťovňa, úrad práce (dni či týždne)“. Dotknutý
reportér uvádza, že „Na výmenu šefov štátnych poisťovní a úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny stačí rozhodnutie ministra zdravotníctva a
sociálnych vecí.“. K uvedenému je potrebné uviesť nasledovné
skutočnosti:
1. V organizácii ústredných orgánov štátnej správy
SR, na ktorých čele je poverený minister, nepozná taký ústredný orgán
ako tvrdí uvedený reportér ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí,
ale sú to dva rezorty, teda dve ministerstvá. Konkrétne sa jedná o
ministerstvo zdravotníctva SR a ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny. Len osoby, ktoré sú poverené vedením týchto ministerstiev majú
právo uskutočniť príslušné personálne zmeny za predpokladu, že bude
riadne dodržaný právny poriadok SR.
2. Tvrdenie, že stačí
rozhodnutie na zmeny v personálnom obsadení prakticky okamžite, je
tvrdením, ktoré zavádza právnym primitivizmom a neznalosťou autority
Ústavného súdu SR. Už pri tejto príležitosti dávame ctenej redakcii do
pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR pod sp. zn.: Nález Ústavného
súdu SR č. k. IV ÚS 478/2011, v ktorom Ústavný súd SR reagoval na
ústavnú sťažnosť vtedajšieho generálneho riaditeľa sociálnej poisťovni
p. Muňko, keď bol odvolaný z funkcie dňa 27.augusta 2010 a do tejto
funkcie bol menovaný p. Ing. Lopatka ako vyplýva z dobovej tlače, osobný
nominant p. Ing. Sulíka, návrh predložil p. Mihál. Už pri tejto
príležitosti si dovoľujem odcitovať rozhodné právne vety z príslušného
nálezu Ústavného súdu SR.
Cit.: „Ústavný súd Slovenskej
republiky na neverejnom zasadnutí dňa 21. júna 2012 nálezom č. k. IV. ÚS
478/2011-51 rozhodol, že základné právo Ing. Dušana Muňka na inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd bolo porušené uznesením vlády SR
č. 568 z 27. augusta 2010. Zároveň Ústavný súd SR toto uznesenie vlády
SR zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.Podľa právneho názoru
Ústavného súdu SR má rozhodnutie vlády SR, ktorým odvolala generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne z funkcie (t . j. uznesenie vlády SR č.
568 z 27. augusta 2010) povahu individuálneho právneho aktu. V
odôvodnení nálezu Ústavného súdu SR sa v tejto súvislosti konštatuje, že
„…vláda musí aj napriek absencii procesných pravidiel explicitne sa
vzťahujúcich na jej postup v takýchto a obdobných prípadoch a absencii
formálnoprávnych náležitostí takéhoto rozhodnutia pri uplatňovaní svojej
zákonom ustanovenej právomoci rešpektovať minimálny štandard procesných
práv, ktorý je priamo vyvoditeľný z ústavy (čl. 46 ods. 1)“ (str. 19
nálezu Ústavného súdu SR). K minimálnemu štandardu procesných práv podľa
názoru Ústavného súdu SR predovšetkým patrí:
· povinnosť
orgánu verejnej moci (v tomto prípade vlády SR) oboznámiť dotknutú osobu
s dôvodmi, pre ktoré má byť odvolaná z verejnej funkcie,
·
povinnosť orgánu verejnej moci (v tomto prípade vlády SR) poskytnúť
dotknutej osobe možnosť, aby sa vyjadrila k dôvodom, pre ktoré má byť
odvolaná z funkcie.
Vo vzťahu k obsahu uznesenia vlády SR, ktorým bol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
odvolaný z funkcie, Ústavný súd SR v odôvodnení svojho nálezu uviedol,
že toto rozhodnutie (ako individuálny právny akt) „…musí byť
predvídateľné, založené na presvedčivých a pre dotknutú osobu
zrozumiteľných a jasných dôvodoch, ktoré vládu viedli k uplatneniu jej
zákonom zverenej právomoci, t. j. dotknutej osobe musí byť zrejmé, z
akých dôvodov ju vláda z verejnej funkcie odvolala.“ (str. 20 nálezu
Ústavného súdu SR).
Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR
vyplýva, že rozhodnutie vlády SR, ktorým odvolala generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne z funkcie (t . j. uznesenie vlády SR č. 568 z 27.
augusta 2010) malo obsahovať tieto náležitosti:
· zákonný dôvod na odvolanie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (§ 122 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení),
· intenzitu porušenia zákonom ustanovených povinností, ktorých sa dopustil generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,
· stručné a jednoznačné odôvodnenie tohto rozhodnutia vlády SR.
Porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR spočíva teda podľa nálezu Ústavného súdu SR v týchto
skutočnostiach:
· v rámci postupu, ktorý predchádzal prijatiu
namietaného uznesenia vlády SR neboli dodržané procesné práva odvolaného
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne,
· namietané
uznesenie vlády SR neobsahuje dôvody odvolania generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne, ani neobsahuje odkaz na príslušné ustanovenie zákona o sociálnom poistení identifikujúce dôvod odvolania generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne.
Odvolaný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
sa vo svojej ústavnej sťažnosti domáhal aj vyslovenia porušenia ďalších
svojich základných práv, predovšetkým podľa čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 35
ods. 3 a čl. 36 písm. b) Ústavy SR. V tejto časti Ústavný súd SR
nevyhovel ústavnej sťažnosti s odôvodnením, že „…ochranu ústavnosti je
nutné spájať s minimalizáciou zásahov do právomoci iných orgánov
verejnej moci.“ (str. 22 nálezu Ústavného súdu SR). Zároveň uviedol, že k
namietanému porušeniu označených práv nepovažoval za nevyhnutné zaujať
meritórne stanovisko predovšetkým z dôvodu, že „…úloha zabezpečiť ich
ochranu patrí primárne vláde, ktorá sa s ňou bude môcť opätovne
vysporiadať po vrátení veci na ďalšie konanie…“ (str. 22 nálezu
Ústavného súdu SR). Ústavný súd SR vychádzajúc z oprávnenia, ktoré mu
vyplýva z čl. 127 ods. 2 Ústavy SR rozhodol nielen o zrušení namietaného
uznesenia vlády SR „…ale v záujme právnej čistoty aj o jeho vrátení
vláde na ďalšie konanie a rozhodnutie…“ (str. 23 nálezu Ústavného súdu
SR). Tým sa podľa názoru Ústavného súdu SR vytvorila možnosť, aby sa
vláda SR „…vyrovnala s právnou ochranou základných práv hmotného
charakteru sťažovateľa.“ (str. 23 nálezu Ústavného súdu SR).
3.
Zároveň dávam do pozornosti znenie článku 133 Ústavy SR, ktorý doslovne
znie: „Proti rozhodnutiu Ústavného Súdu SR nemožno podať opravný
prostriedok.“. Z uvedenej dikcie vyplýva, že rozhodnutie je konečné,
účinky právoplatnosti nastávajú dňom doručenia obom účastníkom konania. Z
uvedeného teda vyplýva, že proti najvyššej súdnej autorite Slovenskej
republiky sa nie je možné chovať spôsobom, že rozhodnutie Ústavného Súdu
SR sa nebude rešpektovať, nebude sa ctiť, ale že je to zároveň prejav
naplnenia pojmu právny štát.
4. Z
vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že aj rozhodnutia Ústavného súdu SR
pamätajú na to, že jeho rozhodnutie je vykonateľné, ale že je spojené aj
s priznaním príslušnej satisfakcie, teda nie len morálneho, ale aj
peňažného plnenia. A znova odkazujem na toto rozhodnutie, v ktorom
Ústavný súd SR p. Muňkovi priznáva peňažné plnenie cit.:
„1.
Základné právo Ing. D. M. na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd uznesením vlády Slovenskej republiky č. 568 z 27. augusta
2010 p o r u š e n é b o l o .
2. Uznesenie vlády Slovenskej
republiky č. 568 z 27. augusta 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a
vláde Slovenskej republiky na ďalšie konanie. 3. Ing. D. M. p r i z n á v
a úhradu trov konania v sume 467,61 € (slovom štyristošesťdesiatsedem
eur a šesťdesiatjeden centov), ktoré mu j e vláda Slovenskej republiky p
o v i n n á vyplatiť na účet JUDr. M. B., B., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .“
Na základe vyššie uvedenej analýzy, jednak rozhodnutia Ústavného súdu
SR a tiež bezbrehej formulácie „môžu to urobiť prakticky okamžite“ je
možné konštatovať, že rešpektovanie právoplatných rozhodnutí je nie len
prejavom vážnosti ochrany ľudských práv a slobôd každého občana, a
zároveň výstrahou pred svojvoľnosťou publikovanou v mienkotvornom
denníku.
V nadväznosti na vyššie uvedené opakovane upriamujem na rozhodnutie Ústavného súdu SR:
„Ústavný súd SR svojim nálezom č. k. IV. ÚS 478/2011-51 zrušil
uznesenie vlády SR č. 568 z 27. augusta 2010, ktorým vláda SR odvolala
Ing. Dušana Muňka z funkcie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Z
tohto dôvodu je Ing. Dušan Muňko naďalej de iure generálnym riaditeľom
Sociálnej poisťovne, pretože individuálny právny akt, ktorým bol
odvolaný, bol zrušený; odo dňa právoplatnosti tohto nálezu (t. j. jeho
doručením účastníkom konania) teda pokračuje Ing. Dušan Muňko vo výkone
funkcie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, do ktorej bol
vymenovaný 21. augusta 2008 uznesením vlády SR č. 501 z 20. augusta
2008.
Z nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že povinnosťou vlády
SR po vrátení veci na ďalšie konanie je vec znovu prerokovať a rozhodnúť
o nej, pričom je viazaná právnymi názormi Ústavného súdu SR vyjadrenými
v náleze č. k. IV.ÚS 478/2011-51 (§ 56 ods. 6 zákona NR SR č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov). Z tohto dôvodu sa predkladá vláde SR na
schválenie predmetný návrh uznesenia vlády SR.“
Napriek tomu,
že odborná verejnosť už spochybnila výmenu na poste sociálnej poisťovne,
predmetný mienkotvorný denník nepovažoval za potrebné, aby sa
čitateľskej verejnosti ospravedlnil aspoň spresnením svojho názoru.
Nakoľko zrejme máme dočinenia aj s pohŕdaním súdu a rešpektovaním
spravodlivosti tak ako je to uvedené v platnom znení trestného zákona
(zák.č. 300/2005 Z.z.).
Poznámky
Autor
JUDr. Marián Ševčík CSc.
Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a821-k-pokrivenym-prejavom-formovania-pravneho-statu