Abstrakt

Autor sa v článku venuje všeobecne právnym prostriedkom ochrany osobnosti a ťažiskovo sústreďuje pozornosť na právny inštitút opravy podľa tlačového zákona. Právny inštitút opravy podľa tlačového zákona je analyzovaný v celej jeho komplexnosti. Podrobne sú spracované všetky relevantné otázky týkajúce sa jeho uplatnenia v praxi, a to okrem iného kategórie informácií, voči ktorým možno opravu uplatniť, proti komu možno právo na opravu uplatniť, v akých prípadoch, v akej lehote, v akej forme a aký obsah musí byť žiadosť o uverejnenie opravy. Čitateľ nájde v článku odpovede na otázky, čo môže a čo naopak nemôže opravou žiadať, aké sú povinnosti vydavateľa alebo tlačovej agentúry, ako, kde a v akej lehote musí byť oprava uverejnená. V konečnom dôsledku sú popísané aj predpoklady pre úspešné uplatnenie práva na opravu na súde, ak vydavateľ alebo tlačová agentúra legitímne uplatnenej žiadosti nevyhovejú.

Laická i odborná verejnosť stotožňuje právny inštitút ochrany osobnosti s § 11 až § 16 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Je ale fenomenálne, akú pozornosť venuje právna teória i prax ochrane osobnosti, napriek stručnej právnej úprave. Ochrana osobnosti viac ako iný právny inštitút je rozobraný v množstve súdnych rozhod- nutí. V tomto prípade platí, že ochranou osobnosti je viac to, čo je obsahom rozhodnutí, ako to, čo je napísané v zákone. To platí tak pre hmotnoprávne, ako aj pre procesnoprávne aspekty ochrany osobnosti.

1. Úvod

Právny inštitút ochrany osobnosti sa stal bázou pre množstvo teoretických prác a rozhodnutí, paradoxne oproti iným právnym inštitútom, či dokonca právnym odvetviam, ktorých úprava je omnoho obsiahlejšia. Paradox je to ale len zdanlivý. Na druhej strane, právny inštitút ochrany osobnosti sa § 11 až § 16 Občianskeho zákonníka nevyčerpáva.

Osobnostné práva fyzickej osoby sú chránené aj zákonom č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov [ďalej len „tlačový zákon“] a zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o tele- komunikáciách znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“).

2. Kategorizácia právnych prostriedkov ochrany osobnosti

Fyzická osoba sa môže domáhať ochrany svojej osobnosti:

(1) žalobou o ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka;

(2) žiadosťou o uverejnenie opravy podľa tlačového zákona;

(3) žiadosťou o uverejnenie odpovede podľa tlačového zákona;

(4) žiadosťou o uverejnenie dodatočného oznámenia podľa tlačového zákona;

(5) žalobou o uverejnenie opravy, odpovede a dodatočného oznámenia podľa tlačového zákona;

(6) žiadosťou o uverejnenie opravy podľa zákona o vysielaní a retransmisii;

(7) žalobou o uverejnenie opravy podľa zákona o vysielaní a retransmisii.

Z dôvodov obmedzeného priestoru sa tu budeme venovať žiadosti o uverejnenie opravy podľa Tlačového zákona a žalobe o uverejnenie opravy podľa Tlačového zákona.

3. Žiadosť o uverejnenie opravy podľa Tlačového zákona

Čo je účelom práva na opravu? Účelom práva na opravu je oprava nepravdivého skutkového údaja, ergo uvedenie veci na pravú mieru. Vychádza sa pritom z toho, že základným zmyslom práva na opravu je zabezpečiť, aby sa verejnosti čo najrýchlejšie dostala informácia o tom, že určité skutkové tvrdenie o fyzickej alebo právnickej osobe je nepravdivé, a aká je pravda. Právo na opravu sa tak stáva nielen právnym prostriedkom ochrany fyzickej alebo právnickej osoby, ale súčasne aj zárukou práva na pravdivé informácie.[2]

3.1. Predpoklady pre uplatnenie práva na opravu

Právo na opravu možno uplatniť len voči skutkovému tvrdeniu. Právo na opravu nemožno uplatniť proti hodnotiacemu úsudku alebo proti inej forme informácie.

Zásadný rozdiel medzi skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom spočíva v tom, že pokiaľ skutkové tvrdenie objektívny fakt viac či menej voľne popisuje, hodnotiaci úsudok je jeho subjektívnym hodnotením.

Skutkovým vyjadrením je vyjadrenie o skutkovej podstate alebo o postupe, ktoré sa vyznačuje objektívnym vzťahom medzi prejavom a realitou a ktorého pravdivosť, úplnosť a presnosť možno preveriť dokazovaním. Inak povedané, skutkovým tvrdením sa vyslovuje fakt, ktorý objektívne a preukázateľne existuje nezávisle od toho, kto prejav vo forme skutkového tvrdenia urobil. Hodnotiacim úsudkom sa prejavuje názor (vyslovuje sa myšlienka). Názor je stelesnením osobného postoja držiteľa slobody prejavu. Skutkové tvrdenia prejav v skutočnosti neobmedzujú, ale ho predurčujú, existujú nezávisle od osoby, ktorá uplatní slobodu prejavu. Hodnotiace úsudky vyjadrujú subjektívny postoj hodnotiteľa, môžu mať „viac tvárí“, tzn. hodnotiteľ môže svoj hodnotiaci úsudok vyjadriť viacerými spôsobmi. Medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami niekedy vedie veľmi úzka, ťažko a iba intuitívne zistiteľná čiara.[3]

Právo na opravu možno uplatniť len voči takému skutkovému tvrdeniu, ktoré bolo uverejnené v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve.

Čo je periodická tlač? Periodická tlač sú noviny, časopisy alebo iná tlač, vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej dvakrát v kalendárnom roku (§ 2 ods. 1 tlačového zákona). Vydanie periodickej tlače je súbor rovnakých alebo iba regionálnymi časťami alebo jazykom sa odlišujúcich výtlačkov periodickej tlače (§ 2 ods. 2 tlačového zákona). Nakoľko periodickou tlačovou sú vydania (výtlačky), periodickou tlačovou nie je obsah internetových informačných serverov. Proti informácii uverejnenej na internetovom informačnom serveri teda nemožno, vychádzajúc z tlačového zákona, žiadosť o opravu uplatniť.

Čo je agentúrne spravodajstvo? Agentúrne spravodajstvo je súbor informácií šírený tlačovou agentúrou (§ 2 ods. 4 tlačového zákona). Tlačová agentúra je osoba, ktorá vyhľadáva a spracúva informácie s cieľom sprostredkovať ich odplatne v agentúrnom spravodajstve verejnosti (§ 2 ods. 5 tlačového zákona).

Právo na opravu možno uplatniť len voči takému skutkovému tvrdeniu, ktoré je nepravdivé. Skutkové tvrdenie je nepravdivé, ak je v rozpore s objektívnou realitou. Autor alebo zdroj nepravdivého skutkového tvrdenia sú z hľadiska práva na opravu irelevantní a nemajú žiadny vplyv na povinnosť vydavateľa uverejniť opravu. Predmetom opravy je aj nepravdivé skutkové tvrdenie prevzaté z iného zdroja, bez ohľadu na to, či je tento zdroj uvedený alebo nie, ako aj nepravdivé skutkové tvrdenie, ktoré je obsiahnuté v informáciách poskytnutými orgánmi verejnej moci, v rozhovore či v listoch čitateľov. Ak je ale zdrojom nepravdivých informácií sám žiadateľ, žiadosť o opravu možno odmietnuť z dôvodu, že by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 7 ods. 6, písm. d) tlačového zákona.

Nie každý odklon skutkového tvrdenia od objektívnej reality je však dôvodom pre uplatnenie práva na opravu.

Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu ČR je potrebné rešpektovať určité špecifiká bežnej periodickej tlače, určenej pre informovanie najširšej verejnosti (na rozdiel napr. od publikácií odborných), ktorá v určitých prípadoch, s ohľadom na rozsah jednotlivých príspevkov a čitateľský záujem – môže pristupovať k určitým zjednodušeniam a nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie (či skreslenie) musí nutne viesť k zásahu do osobnostných práv dotknutých osôb. Možno len veľmi ťažko trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a klásť tak na novinárov – vo svojich dôsledkoch – nesplniteľné nároky. Významné preto musí vždy byť to, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo skutočnosti.[4]

Novinárska sloboda zahŕňa možnosť uchýliť sa aj k určitému stupňu zjednodušenia, preháňania a dokonca provokácie.[5]

Uplatnenie práva na opravu nie je podmienené žiadnym poplatkom. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne.

Podmienkou uplatnenia práva na opravu nie je to, že skutkové tvrdenie sa dotýka cti, dôstojnosti alebo iných osobnostných práv žiadateľa.[6]

3.2. Aktívna vecná legitimácia na uplatnenie práva na opravu

Právo na opravu môže uplatniť tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba. Aktívne vecne legitimovanou osobou je však len taká osoba, ktorú možno presne určiť, a to na základe skutkového tvrdenia, ktoré sa namieta. Nie je potrebné, aby bola osoba označená presne menom a priezviskom, alebo presným názvom (obchodným menom). Postačí, ak na základe namietaného skutkového tvrdenia nevznikajú žiadne pochybnosti o identite osoby, ktorej sa namietané skutkové tvrdenie dotýka. Tak je tomu v prípade, ak je fyzická osoba alebo právnická osoba označená nejakým iným charakteristickým znakom alebo viacerými identifikačnými znakmi, na základe ktorých je možné zistiť, koho sa skutkové tvrdenie týka.

Okrem osoby priamo dotknutej skutkovým tvrdením môžu požiadať o uverejnenie opravy aj blízke osoby. A to v prípade smrti dotknutej osoby. Je irelevantné, či k smrti dotknutej osoby došlo pred uverejnením namietaného skutkového tvrdenia alebo počas plynutia lehoty na uplatnenie žiadosti o uverejnenie opravy.

3.3. Pasívna vecná legitimácia

Pasívnej vecnej legitimácie sme sa dotkli už vyššie. Pasívne vecne legitimovanou osobou je vydavateľ periodickej tlače. To je osoba, ktorá zabezpečuje vydávanie periodickej tlače na svoje náklady (§ 2 ods. 3 tlačového zákona). Pasívne vecne legitimovanou osobou je aj tlačová agentúra. To je osoba, ktorá vyhľadáva a spracúva informácie s cieľom sprostredkovať ich odplatne v agentúrnom spravodajstve verejnosti (§ 2 ods. 4 tlačového zákona).

Pasívne vecne legitimovaný je aj právny nástupca pôvodného vydavateľa periodickej tlače, ktorý pokračuje vo vydávaní periodickej tlače. Je irelevantné, či ide o nástupníctvom singulárne alebo univerzálne. To sa rovnako vzťahuje aj na zmenu tlačovej agentúry. Zmenou vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovej agentúry totiž povinnosť uverejniť opravu.

3.4. Čo musí tvrdiť a dokazovať žiadateľ o opravu

Žiadateľ musí tvrdiť a preukázať, že o ňom bolo v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve uverejnené skutkové tvrdenie. Postačí, aby tvrdil, že skutkové tvrdenie je nepravdivé. Dokazovať to nemusí, dôkazné bremeno znáša vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra.

3.5. Čo musí tvrdiť a dokazovať vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra

Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra môžu neuverejniť opravu len zo zákonných dôvodov. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra, ak odmietajú uverejniť opravu, musia tvrdiť a preukázať, že:

(1) skutkové tvrdeniene bolo uverejnené;

(2) skutkové tvrdenie je pravdivé;

(3) žiadateľ nie je aktívne vecne legitimovaný;

(4) žiadosť bola podaná oneskorene;

(5) je splnený niektorý zo zákonných dôvodov podľa § 7 ods. 6 Tlačového zákona, kedy vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu.

Okrem prípadu, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra dokážu preukázať, že namietané skutkové tvrdenie je pravdivé, nie sú povinní uverejniť opravu, ak:

(1) žiadosť o uverejnenie opravy nemá zákonné náležitosti,

(2) predtým, ako im bola doručená žiadosť o uverejnenie opravy, uverejnili opravu z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 10 ods. 4 tlačového zákona a dodržali pritom podmienky ustanovené týmto zákonom na uverejnenie opravy,

(3) by bol uverejnením opravy spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi.

3.6. Osobitné náležitosti žiadosti o opravu

Právo na opravu je potrebné uplatniť žiadosťou. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu bez podanie žiadosti. Z vlastnej iniciatívy tak však môžu urobiť dobrovoľne.

Právo na opravu možno uplatniť aj voči viacerým skutkovým tvrdeniam, a to v jednej žiadosti.

Náležitosti žiadosti o opravu sú formálne a obsahové. Obe sú podstatné, pretože ich nedodržanie je dôvodom pre odmietnutie uverejnenia opravy [§ 7 ods. 6, písm. a) Tlačového zákona]. Žiadosť o uverejnenie opravy musí mať písomnú formu. Súčasťou písomnej formy je aj podpis žiadateľa. Žiadosť môže podpísať aj jeho zástupca. Ak ale má plnomocenstvo vady, platí, že žiadosť nebola podpísaná žiadateľom.

Žiadosť o uverejnenie opravy musí obsahovať:
(1) prejav vôle, ktorého obsahom je žiadosť o uverejnenie opravy; (2) písomný návrh znenia opravy.
Písomný návrh znenia opravy má tiež svoje obsahové náležitosti, a to:

(1) názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo nepravdivé skutkové tvrdenie. To je dôležité preto, aby vydavateľ perio- dickej tlače alebo tlačová agentúra mohli identifikovať, či a kde bolo namietané skutkové tvrdenie uverejnené;

(2) popis nepravdivého skutkového tvrdenia. Namietané skutkové tvrdenie môže žiadateľ citovať. Vtedy je popis jednoznačný. Namietané skutkové tvrdenie môže žiadateľ však popísať aj inak, napr. parafrázovať. Popis však musí identifikovať konkrétne skutkové tvrdenie alebo konkrétne skutkové tvrdenia;

(3) uvedenie, kde v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve sa nachádzalo. V prípade periodickej tlače je potrebné uviesť stranu príslušného vydania a názov informačného materiálu (napr. článku). To je dôležité preto, aby vydavateľ periodickej tlače mohol identifikovať, kde bolo namietané skutkové tvrdenie uverejnené;

(4) konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé;

(5) uvedenie pravdivého skutkového tvrdenia.

Je potrebné … …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
Mgr. Marek Benedik

Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/20