právo na priaznivé životné prostredie
Ústavný zákon – Ústava Slovenskej republiky 460/1992 | Paragrafy: § 44
1. Úvod do problematiky – všeobecné potreby vybudovania Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros
Dunaj je druhou najväčšou riekou v Európe a na svojej 2860 km trase z Čierneho lesa smerom na východ do Čierneho mora preteká cez 9 štátov. V úseku 142 km tvorí hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Oblasť súvisiaca s týmto sporom predstavuje úsek asi 200 km dlhý medzi Bratislavou na Slovensku a Budapešťou v Maďa r- sku. Pod Bratislavou rýchlosť toku značne klesá, a vytvára oblasť sedimentácie al u- viálnych štrkopiesčitých naplavenín. Túto oblasť vymedzuje na severovýchode na území Slovenska Malý Dunaj a na juhozápade na Maďarskom území Mošonský D u- naj.1 Hranicu medzi dvomi štátmi tvorí v hlavnej časti v tomto regióne hlavné koryto rieky. Oblasť ležiaca medzi Malým Dunajom a týmto korytom vytvára na slovenskom území Žitný ostrov; oblasť medzi hlavným korytom a Mošonským Dunajom na Maďarskom území vytvára Szigetkoz. Čunovo a ďalej dolu tokom Gabčíkovo ležia na rieke v tejto časti na slovenskom území, Čunovo na pravom a Gabčíkovo na ľavom behu. Ďalej po prítokoch rôznych ramien rieka vstupuje na maďarské územie a topografia sa stáva kopcovitejšou. Nagymaros leží v úzkom údolí na ohybe Dunaja tesne predtým, než sa stočí na juh, zahŕňajúc veľký riečny ostrov Szentendre pred Budapešťou.[1] [2]
Dunaj zohrával významnú úlohu z hľadiska obchodného a hospodárskeho rozvoja pobrežných štátov, zdôrazňoval a posilňoval ich vzájomnú prepojenosť, bol dôlež i- tým článkom medzinárodnej spolupráce. Skvalitnením plavebného kanála sa Dunaj, spojený kanálom s Mohanom a ďalej s Rýnom stal dôležitou vodnou tepnou, ktorá spája Severné more s Čiernym morom. V úseku rieky, ktorý súvisí s týmto sporom sa v priebehu storočí postavili ochranné protipovodňové zariadenia, darilo sa poľnohospodárstvu a lesníctvu, vzrástol počet obyvateľov a priemyselná výroba. Dlhodobé účinky rôznej ľudskej činnosti nemali na rieku, na životné prostredie a osobitne na vodné hospodárstvo, vždy len priaznivé účinky.
Odstráneniu týchto problémov najviac napomáha medzinárodná spolupráca. Vodohospodárske projekty na Dunaji sa usilovali spojiť skvalitnenie plavby s protipovodňovou ochranou a s výrobou energie v hydroelektrárni. Potenciál Dunaja pre výrobu elektriny využívajú niektoré pobrežné štáty vo veľmi širokej miere. V rokoch 19541977 vzniklo niekoľko pokusov spútať potenciál jednotlivých úsekov súvisiacich s oblasťou, ktorej sa týka tento spor, ktoré napokon vyvrcholili podpísaním Zmluvy z roku 1977.[3]
Zmluva z roku 1977 definuje základné objekty, ktoré sa majú vybudovať v rámci Sústavy vodných diel. Uvádza výstavbu Sústavy dvoch vodných diel, jednej v Gabčí- kove (na československom území) a druhej v Nagymarosi (na Maďarskom území), aby vytvárali „jednotnú a nerozdeliteľnú prevádzkovú sústavu“.[4]Projekt sústavy vodných diel bol navrhnutý a budovaný tak, aby splnil viacero účelov na úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť a na jeho priľahlých tokoch a územiach[5]. Ide najmä o : ochranu územia pred veľkými vodami Dunaja; umožnenie prakticky celoročnej lodnej dopravy na celom úseku Dunaja od Bratislavy až po Budapešť pri zabezpečení plavebnej hĺbky 3,5 m; využitie energetického potenciálu Dunaja na úseku Bratislava-Budapešť; športovo rekreačné využitie priľahlých území.
2. Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros z roku 1977
Vznik zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros z roku 1977 (ďalej len zmluva) vychádzalo zo spoločného záujmu všestranne využívať prírodné bohatstvo Dunaja v úseku Bratislava-Budapešť pre rozvoj vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poľnohospodárstva a ďalších odvetví národného hospodárstva.[6]
Cieľom zmluvy bolo spoločné využívanie československo-maďarského úseku Dunaja, ktoré malo v tej dobre prehĺbiť,,bratské vzťahy“ obidvoch štátov a významne prispieť k realizácii socialistickej integrácie členských štátov Rady vzájomnej hospodárnej pomoci (so zmenou politických pomerov jej zmysel časom zanikol[7]). Za týmto účelom boli menovaní splnomocnenci za ČSSR predseda vlády Dr. Ľubomír Štrougal[8]a za Maďarskú ľudovú republiku predsedu rady ministrov MĽR. Formálne členenie tejto zmluvy je na XIII kapitol, 26 článkov a protokol, ktorý spočíval v spomalení výstavby a následne vedeckým výskumom vplyvu na životné prostredie.[9]
2.1. Predmet zmluvy
Zmluvné strany sa dohodli na spoločnej investícii na objektoch vodného diela Gabčí- kovo a vodného diela Nagymaros, ktoré tvorili,jednotnú a nerozdeliteľnú prevádzkovú sústavu objektov“.[10] [11] V ďalších ustanoveniach sú obsiahnuté objekty VD Gabčíkovo a Nagymaros s koncepciou o spoločnom zmluvnom projekte bude vypracovaný podľa dohody o vypracovaní spoločného zmluvného projektu Sústavy vodných diel Gab- číkovo-Nagymaros podpísanej dňa 6. mája 1976. V nadväznosti na spoločnú investíciu a v záujme možností sústavy vodných diel môžu zmluvné strany realizovať národné investície slúžiace výlučne ich vlastným záujmom a cieľom.11
2.2. Ochrana prírodného prostredia a úloha vodného hospodárstva
Jednými z najdôležitejších ustanovení, na ktoré táto Zmluva nezabúda sú nepochybne o ochrane životného prostredia. Práve tieto články osobitne čl. 15, 19, 20 zaväzujú strany, aby spoločne a na trvalom základe prijímali adekvátne opatrenia potrebné v záujme ochrany kvality vody, prírody a rybného hospodárstva.[12] Maďarsko aj Československo vykonali početné štúdie vedeckej a technickej povahy ešte pred uzavretím zmluvy. Maďarsko si bolo vedomé situácie známej v čase prevzatia zmluvných záväzkov, no napriek tomu apelovalo že tieto štúdie boli neadekvátne a že úroveň poznatkov v tom čase nebola taká, aby umožnila kompletné zhodnotenie ekologických dôsledkov projektu Gabčíkovo-Nagymaros.[13]
3. Vznik sporu
Projekt sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros bol sprevádzaný medzi iným, aj búrlivými politickými spormi, ktoré v konečnom dôsledku aj spôsobili túto situáciu. Zmluva z roku 1977 bola uzavretá 23. 9. 1977. Uvedená Zmluva je založená na princípoch deľby nákladov v pomere 50:50, hlavné objekty mali byť vlastníctvom oboch štátov v tomto pomere, ako aj výnosoch sa mali rovnakým dielom podieľať oba štáty. Takýto „ideálny stav“ sa žiaľ nenaskytol a bol sprevádzaný radom problémov.
Na základe katastrofických vízií o vplyvoch na životné prostredie sa Maďarsko snažilo zabrániť uvedeniu Gabčíkova do prevádzky. Ponúkam niekoľko výrokov vedcov a politikov na vzniknutú situáciu.
,,VE Gabčíkovo je v Európe najneľudskejšia a najkrutejšia stavba a dôsledky jej existencie budú namierené proti základným ľudským záujmom… Žijeme pod terorom mafie politikov, pohybujúcich sa na pomyselnom zločinnom, začarovanom kruhu, a ekonómov, inžinierov a technikov s hanebnou odbornosťou.“[
,,Tvrdením že vinou výstavby VD Gabčíkovo vyschne Neziderské jazero, šokoval celé Rakúsko riaditeľ maďarskej časti národného parku pri jazere. Viedenské more je ohrozené, tvrdí maďarský vedec, pretože odvedenie toku Dunaja do umelého kanála zamedzí prúdenie spodnej vody, ktorá jazero zásobuje. „15
Rokovania odborníkov a politikov k žiadnemu rozumnému riešeniu neviedli, a tak sa ešte československá vláda rozhodla, že VD Gabčíkovo dokončila výlučne na slovenskou území. Maďarská vláda od mája 1992 zmluvu jednostranne ukončila.
4. Enviromentálne aspekty Sústavy VD Gabčíkovo-Nagymaros
4.1. Enviromentálne riziko ekologický stav núdze“)
Maďarsko zastavilo práce na VD Gabčíkovo-Nagymaros v roku 1989, kvôli tvrdeniu že tu existuje ,,ekologický stav núdze“, ktorý mali podložený rôznymi vedeckými štúdiami.16 Argumentovali, že hoci prerušili alebo zastavili určité práce na projekte, na druhej strane nikdy nepozastavovali uplatňovanie samotnej zmluvy z roku 1977. Tvrdili že rôzne zariadenia sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros boli naprojektované tak aby umožnili prevádzku s špičkovom režime, to by si vyžadovalo obrovské rozšírenie plochy (60 km2) plánovanej zdrže v Dunakiliti ako aj hať v Nagymarosi, čo by malo za následok ekologické riziká, ktoré Maďarsko považovala za neprijateľné. Československo bolo vždy prístupné a ochotné rokovať s Maďarskou stranou na rôznych úrovniach avšak ku konsenzu nedošlo. Následne Maďarská strana listom zo 4. októbra 1989 formálne navrhla Československu aby sa úsek Nagyma- ros celkom zastavil a aby sa uzavrela dohoda na zníženie ekologických rizík spojených s úsekom projektu Gabčíkovo.17
Československo potvrdilo ochotu uzavrieť „separátnu dohodu“, v ktorej by sa obe strany zaviazali obmedziť alebo vylúčiť špičkový režim sústavy. Taktiež navrhlo vrátiť sa ku konečným termínom uvedeným v protokole z októbra 1983, čím by sa termíny výstavby stupňa Nagymaros predĺžili o 15 mesiacov tak, aby Maďarsko mohlo takto získaný čas využiť na štúdium ekologických problémov a formulovanie
vlastných návrhov v potrebnom čase. Československo taktiež podotklo, že ak Maďa r- sko neprestane jednostranne porušovať zmluvu z roku 1977, tak by pristúpilo k ,,dočasnému riešeniu“.[18] Celkovo sa tieto rokovania ukázali ako neplodné.
4.2. Ekologické riziká VD Gabčíkovo
Podľa Maďarska zásadné ekologické riziká, ktoré mohla sústava vodných diel spôsobiť (uvádzajú sa v spoločnom zmluvnom projekte) ako obmedzenie prietokového množstva vody do starého koryta na 50m3/s. Tento objem sa počas vegetačnej sezóny mohol zvýšiť na 200m3/s. Dodatočné prietokové množstvá a najmä povodňové prietoky bolo možné zabezpečiť v rozsahu, ktorý nebol zmluvou stanovený.[19] Vo svetle vyššie uvedených argumentov by mohla hladina podzemnej vody najviac klesnúť v Sigetkozi a podzemnú vody by už neposkytoval Dunaj, ale naopak pôsobil by ako drenáž. Maďarsko operovalo tým, že by sa dlhodobo a vážne poškodila kvalita vody, pri povrchovej vode by mohlo dôjsť k eutrofikácii a poriečna fauna a flóra by bola odsúdená na vyhynutie.
4.3. Ekologické riziká VD Nagymaros
Čo sa týka stupňa Nagymaros, Maďarsko argumentovalo tým, že ak by sa bola vyb u- dovala zdrž, koryto Dunaja by bolo na hornom toku zanesené, v dôsledku čoho by sa zhoršila kvalita vody zachytávanej v studniach. Ďalej prevádzka elektrárne Gabčíkovo v špičkovom režime by spôsobila významné denné zmeny hladiny vody v zdrži na hornom toku, čo predstavuje hrozbu pre vodné biotopy.
V neposlednom rade výstavba a prevádzka priehrady Nagymaros by spôsobila eróziu koryta rieky a po prúde v blízkosti Szentendreského ostrova.[20] Hladina vody v rieke by v tejto oblasti klesla a výdatnosť pobrežných studní, ktoré zabezpečujú dve tretiny dodávok mestu Budapešť, by sa výrazne znížila. Podľa Maďarska toto tvorí dvojnásobný dôvod vážneho ohrozenia kvality presakujúcej vody.[21] Netreba opomenúť, že VD Nagymaros nielenže nebolo postavené, ale nie je ani dôvod ho vybudovať, pretože obidve strany fakticky vylúčili možnosť prevádzky v špičkovom režime.[22]
Taktiež treba podotknúť výstavbu Ochranných opatrení proti vzdutiu VD Nagymaros. Ich účelom bolo chrániť územie pozdĺž ľavého brehu Dunaja, obidvoch brehoch Váhu, Hrona a pravého brehu Ipľa proti veľkým vodám. V čase rozhodnutia maďarskej strany o zastavení prác na výstavbe VD Nagymaros bola už väčšina ochranných opatrení zrealizovaná.[23]
4.4. Nezávislé vedecké štúdie vplyvu na životné prostredie pred a po výstavbe systému VD Gabčíkovo-Nagymaros
Objekty vodného diela neovplyvňovali priamo úroveň znečistenia vzduchu, výroba čistej energie spojená so zachovaním fosílnych palív prispievala k zníženiu emisií SO2, NOx a popola na Slovensku o 5-7 %.[24] Hladiny podzemných vôd po prehradení Dunaja sa zvýšili a takmer dosiahli stav aký bol známy v 60-tych rokoch.
4.4.1. Zmeny v režime podzemnej vody Dunaja po uvedení VD Gabčíkovo- Nagymaros do prevádzky (pravá strana Dunaja)
Na pravej strane Dunaja hladina podzemnej vody v oblasti vodného zdroja sa zvýšila približne o 2 – 4 metre. Zvýšenie hladiny podzemnej vody malo pozitívny dopad na výdatnosť studní vodného zdroja. V súčasnosti smer prúdenia podzemnej vody prevláda z Dunaja smerom na studne v Rusovciach a ďalej smerom do vnútrozemia. Taktiež sa znížilo množstvo rozpustených látok v podzemnej vode, tento fakt sa považuje za hlavnú a pozitívnu zmenu v oblasti.
Obsah chloridov a sulfátov a množstvo rozpustených látok v studniach, ktoré boli pred prehradením priamo ovplyvnené vodou z urbanizovaného územia, sa rapídne znížilo. Vzostup hladiny vody v Dunaji nespôsobil žiadne mimoriadne zmeny týkajúce sa mikrobiologických parametrov. Koncentrácie všetkých kovových mikročastíc sú ďaleko pod normovanými limitami pre pitnú vodu. Teda, z hľadiska kvality podzemnej vody boli pozorované veľmi pozitívne zmeny spojené so zvýšením pomeru vody infiltrovanej z Dunaja.
Nové podmienky vytvorili z hľadiska kvantitatívneho ako aj kvalitatívneho jednoznačný prínos.[25]
4.4.2. Kvalita podzemnej vody vo vodných zdrojoch (ľavá strana Dunaja) a vplyv na kvalitu pôdy a poľnohospodárstva
Prehľad monitoringu kvality podzemnej vody uskutočňovaného na vodných zdrojoch Kalinkovo, Šamorín a Gabčíkovo jednoznačne potvrdzuje, že neexistujú žiadne signifikantné zmeny v kvalite podzemnej vody po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky.
Takisto monitoring pôd v oblasti žitného ostrova potvrdil po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, že sa neobjavili také zmeny hladín podzemných vôd v poľnohospodárskej oblasti, ktoré by viedli k negatívnym zmenám v režime podzemných vôd a vlhkostnom režime ani k negatívnej zmene kvality pôdy a prirodzených pôdnych procesov. Podmienky poľnohospodárskej výroby na žitnom ostrove z času pred prehradením Dunaja zostávajú nezmenené a v oblasti vplyvu zdrže Hrušov sa dokonca zlepšili.[26]
4.4.3. Flóra a vegetácia vo vzťahu ku sústave VD Gabčíkovo-Nagymaros
Jednotlivé úvahy boli založené na reálnom stave pred a po výstavbe Variantu C a reakcii vegetácie na zmenené hydropedologické podmienky. štúdia nezakrýva neg a- tívne dôsledky výstavby vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, ako je odstránenie lužného lesa o rozlohe 3 267 ha na slovenskej strane. Ale na základe súčasných skúsenosti počas dvoch rokov od prehradenia nie sú žiadne dôkazy o poklese fytogeno- fondu. Naopak, zavodnením ramenného systému v inundácií sa vytvorili nové biotopy a obrovská limozická a litorálna zóna vytvára predpoklady pre obohatenie biod i- verzity. Vodné dielo Gabčíkovo a predovšetkým Variant C zabránili tomuto spätnému pohybu.[27] Vzniklo tak jedno obrovské laboratórium, ktorého vplyvy môžu byť dlhodobo pozorované.[28]
5. Rozsudok MSD v prípade Sústavy VD Gabčíkovo-Nagymaros
Medzinárodný súdny dvor rozsudkom zo dňa 25. septembra 1997 rozhodol: Maďarsko nebolo oprávnené pozastaviť a následne zanechať v roku 1989 práce na projekte stupňa Nagymaros a pozastaviť a zanechať časť prác na projekte stupňa Gabčíkovo, za ktoré bolo podľa Zmluvy 1977 a príslušných dokumentov zodpovedné.
Československo bolo oprávnené pristúpiť v novembri 1991 k výstavbe dočasného riešenia tak, ako je to popísané v Dohode o predložení sporu pred MSD. Československo nebolo oprávnené od októbra 1992 uviesť dočasné riešenie do prevádzky.
Maďarské vyhlásenie z 19. mája 1992 o ukončení Zmluvy 1977 a príslušných dokumentov nemalo právny vplyv na jej ukončenie – Zmluva 1977 naďalej platí a pokrýva konzekventne vzájomné vzťahy medzi oboma stranami.
Slovensko ako nástupnícky štát Československa sa stalo zmluvnou stranou Zmluvy 1977 dňom 1. januára 1993.
Maďarsko a Slovensko musia rokovať v dobrej viere a vo svetle prevládajúcej situácie a musia prijať všetky potrebné opatrenia, aby dosiahli ciele Zmluvy 1977 v takej forme, na ktorej sa môžu dohodnúť.
Pokiaľ sa strany nedohodnú inakšie, musí byť dosiahnutý spoločný prevádzkový režim v súlade so Zmluvou 1977.
Pokiaľ sa strany nedohodnú inakšie, Maďarsko má kompenzovať Slovensku škody spôsobené Československu a Slovensku v dôsledku prerušenia a zanechania prác, za ktoré bolo Maďarsko zodpovedné. Slovensko má Maďarsku kompenzovať škody, ktoré vznikli v dôsledku uvedenia náhradného riešenia do prevádzky Československom a jeho prevádzkovania Slovenskom.[29]
6. Záver
Cieľom mojej práce je analyzovať environmentálne aspekty rozhodnutia Gabčíkovo – Nagymaros, ktorý sa ocitol pred medzinárodným súdnym dvorom v Haagu, kvôli neschopnosti dvoch štátov bilaterálne sa dohodnúť ohľadom ekologického rizika (ktorým operovala Maďarská strana) a dostavbe vodného diela podľa zmluvy z roku 1977.
Prípad Gabčíkovo-Nagymaros bol prvý prípad, keď MSD posudzoval otázku princípu trvale udržateľného rozvoja, ktorý stojí na vyvažovaní ekonomického rozvoja na jednej strane a ochrany životného prostredia na strane druhej. Rozsudok mal veľký vplyv na ďalšie prípady ohľadom trvale udržateľného rozvoja. Pod trvale udržateľným rozvojom treba rozumieť: rozvoj ktorý slúži na uspokojenie potrieb súča snej generácie bez toho aby bola skompromitovaná schopnosť budúcich generácii uspokojiť svoje vlastné potreby. Osobitne najväčší vplyv mal názor podpredsedu Weera- mantryho, ktorý pridal k rozsudku zvláštny posudok. Zároveň to bol prvý prípad keď sudcovia MSD, navštívili miesto, ktorého sa spor týka a mohli tam uplatniť svoje funkcie vzhľadom na získavanie dôkazov.
Argumentácia Maďarska o podstatnej zmene charakteru Medzinárodného práva životného prostredia, ktorá sa vyvinula z pôvodného záväzku nespôsobiť na území iného štátu závažnú škodu, na záväzok erga omnes bola uznaná MSD za neopodstatnenú vzhľadom na to, že zmluva v článkoch 15, 19, 20 umožňovala flexibilnú zmenu zmluvy v dôsledku vývoja medzinárodného práva.
Ďalej možno konštatovať, že jednostranné vypovedanie zmluvy zo strany Maďarska nebolo len kvôli „ekologickému stavu núdze“, ale súčasne Budapešť bola pod tlakom verejnosti, a celé dielo vnímala ako pozostatok komunizmu.
Po rokoch od vybudovania Sústavy VD GN celý projekt možno zhodnotiť tak, že sa zvýšila protipovodňová bezpečnosť území, vytvorila sa hlbokovodná plavebná cesta, vytvorili sa možnosti získavania ekologicky čistej energie, zastavila sa erózia časti dna starého koryta toku Dunaja, ďalej sa zlepšili podmienky života vodných živočíchov a lesnej zveri, zvýšila sa kapacita zásob podzemnej vody, vytvorili sa ideálne podmienky pre rozvoj vodných športov, turistiky a rekreácie čo potvrdzuje aj správa Vodohospodárskej výstavby z roku 1998.
Autor
Tibor Jedinák