Odborníci pôsobiaci na platforme UčPS narazili na otázku, pri zodpovedaní ktorej zistili zrejme ďalšiu podstatnú nezákonnosť v postupe sekcie športu ministerstva školstva pri poskytovaní štátnych prostriedkov na národný športový projekt podľa § 75 ods. 4 zákona o športe formou príspevku športovcom v zozname športovcov top tímu. Cieľom tohto príspevku je aktivovať kontrolné mechanizmy štátu, ktoré dôsledne overia či pochybnosti o zákonnosti postupu ministerstva školstva uvedené v tomto príspevku sú opodstatnené alebo ministerstvo školstva poskytne športovej odbornej verejnosti i bežným občanom dostatočné vysvetlenia, ktoré obstoja v konfrontácii s platnou dikciou zákona o športe – konkrétne so zákonnou úpravou pravidiel pre poskytovanie štátnych prostriedkov na národný športový projekt podľa § 75 ods. 4 zákona o športe.

Otázka športovej verejnosti nás primäla k tomu, aby sme sa bližšie pozreli na príspevok športovcom top tímu a súladnosť jeho poskytovania s § 75 ods. 4 zákona o športe a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

OTÁZKA:
Na stránke ministerstva školstva je zverejnený dokument “Kritéria pre poskytovanie príspevku športovcom zaradeným do zoznamu športovcov top tímu v roku 2018”, ako aj zoznam týchto športovcov zostavený ministerstvom školstva. V kritériách je uvedené (a aj v zozname sa nachádzajú takýto športovci, dokonca aj iní), že tento príspevok sa môže poskytnúť aj športovcom paralympijského a deaflympijského športu. Neviem, či si správne vykladám § 75 ods. 4 zákona o športe, ale je možné podľa tohto paragrafu poskytnúť príspevok pre športovca top tímu aj pre športovcov paralympijského a deaflympijského športu prípadne aj iným, a akým spôsobom, keď takýto športovec nie je združený v národnom športovom zväze? Kto môže byť prijímateľom príspevku pre takýchto športovcov, t. j. ako sa k príspevku takýto športovci dostanú?

ODPOVEĎ:
Na úvod ku konceptu inštitútu príspevku najvýkonnejším športovcom, resp. športovcom top tímu
Inštitút príspevku na národný športový projekt formou “príspevku športovcom v zozname najvýkonnejších športovcov” podľa § 75 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona o športe účinného od 1.1.2016 (neskôr bol novelou č. 354/2016 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2017 zmenený na „príspevok športovcom top tímu„) vo výške 7 % z celkového balíka prostriedkov na plnenie programu 026 (Národný program rozvoja športu) bol koncepčne určený na vyváženie zvýšených finančných potrieb na prípravu a súťaženie najvýkonnejších slovenských športovcov predovšetkým v uznaných individuálnych športoch. Dôvodom pre vytvorenie tohto inštitútu bolo, že z príspevku uznanému športu poskytnutého príslušnému národnému športovému zväzu na riadenie a správu pre celý uznaný šport a jeho športové odvetvia/úseky, nebolo možné dostatočne pokryť a často bolo aj zložité odôvodniť výšku nákladov na prípravu a súťaženie týchto najlepších slovenských športovcov. Išlo teda o doplnkový inštitút k príspevku uznanému športu, ktorý bol koncepčne určený na financovanie prípravy a súťaženia najlepších slovenských športovcov v kategórii dospelých i kategórii mládeže najmä v individuálnych (uznaných) športoch. Preto je zo zákona adresátom tohto príspevku národný športový zväz, t. j. držiteľ osvedčenia o uznaní za národný športový zväz podľa § 59 ods. 1 zákona o športe.

Zoznam týchto “najlepších” športovcov mal byť pôvodne zostavený pre kategóriu dospelých i kategóriu mládeže na základe kritérií určených nariadením vlády Slovenskej republiky, po novele č. 354/2016 Z.z. kritériá pre zaradenie do zoznamu športovcov top tímu určuje ministerstvo školstva. Kritéria sú síce zverejnené na stránke ministerstva školstva avšak to, na základe akých výsledkov zaradilo ministerstvo školstva do zoznamu športovcov top tímu a či sú tieto výsledky v súlade so zverejnenými kritériami je už dohľadateľné veľmi ťažko, na základe čoho tento systém nemožno hodnotiť ako transparentný. Preto bude namieste správnosť zaradenia športovcov do zoznamu športovcov top tímu a dodržanie kritérií pri poskytovaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu dôsledne preskúmať a overiť.

Zároveň do budúcnosti bude potrebné upraviť rozsah zverejňovaných údajov na stránke ministerstva školstva tak, aby si športová odborná i laická verejnosť mohla jednoducho na webovskom sídle ministerstva školstva overiť správnosť poskytnutia príspevku športovcom top tímu jednak z hľadiska dodržania zákona o športe i čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj kritérií určených ministerstvom školstva.

Ako znie právna úprava inštitútu príspevku športovcom top tímu

Podľa § 75 ods. 4 zákona o športe:
“(4) Ministerstvo školstva poskytuje každoročne príspevok športovcom podľa zoznamu športovcov top tímu. Výšku príspevku jednotlivým športovcom určí ministerstvo školstva podľa poradia športovcov zaradených do zoznamu športovcov top tímu. Príspevok sa poukazuje národnému športovému zväzu, ku ktorému ma športovec príslušnosť. Ak národný športový zväz stratil spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov, ministerstvo školstva poukáže príspevok športovcovi.”.

Čo vyplýva zo znenia právnej úpravy:

Zo znenia § 75 ods. 4 zákona o športe je možné vyvodiť, že

1. nástroj financovania športu – príspevok na národný športový projekt formou príspevku športovcom top tímu je určený na podporu individuálne určených konkrétnych športovcov individuálnych športov, preto zákonodarca použil označenie zoznamu ako “zoznam športovcov”, a nie zoznam “športovcov a družstiev”, prípadne “kolektívov”.^[1]
   V tej súvislosti je potrebné poukázať na definíciu kolektívneho športu (šport, v ktorom je povolené vystriedať hráčov v priebehu súťaže) a individuálneho športu (šport, ktorý nie je kolektívnym športom).^[2]
2. zákon predpokladá, že príspevok športovcom podľa zoznamu športovcov top tímu sa bude poskytovať výhradne športovcom, ktorý majú príslušnosť k národnému športovému zväzu, nie iným športovcom.
3. príspevok môže byť podľa zákona poukázaný výhradne “národnému športovému zväzu” a teda nemôže byť poukázaný žiadnej inej športovej organizácii. Výnimkou z tohto pravidla sú iba prípady podľa poslednej vety § 75 ods. 4 zákona o športe:
   “Ak národný športový zväz stratil spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov, ministerstvo školstva poukáže príspevok športovcovi.”.

K položenej otázke …

Áno, správne poukazujete na to, že príspevok športovcovi top tímu sa v zmysle § 75 ods. 4 zákona o športe poukazuje len národnému športovému zväzu, v rámci ktorého príslušný športovec pôsobí. V konečnom dôsledku sa to uvádza aj v samotných Kritériách pre poskytovanie príspevku športovcom zaradeným do zoznamu športovcov top tímu v roku 2018 /bod 7 písm. e) a bod 9 písm. e) kritérií/.^[3]

V prípade tohto nástroja na financovanie športu zákon o športe de facto vylučuje možnosť, aby boli príspevky športovcom top tímu poukazované iným športovým organizáciám ako národným športovým zväzom, ktoré sú držiteľom osvedčenia o uznaní za národný športový zväz podľa § 59 ods. 1 zákona o športe.

To znamená, že. zákon nepripúšťa poukazovanie príspevku ani národným športovým organizáciám, cez ktoré dostávajú (2016, 2017, 2018?) príspevky zdravotne znevýhodnení športovci (Slovenský paralympijský výbor, Slovenský zväz telesne postihnutných športovcov, Deaflympijský výbor Slovenska).

Treba si uvedomiť, že výška príspevku športovcom top tímu na rok 2018 má byť až 40% z celého balíka prostriedkov určených podľa § 77 ods. 2 písm. c) zákona o športe na podporu športovcov top tímu.

Ministerstvo školstva ako štátny orgán musí konať len tak, ako mu to umožňuje zákon

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky:
“(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.”.

Ministerstvo školstva môže pri nakladaní zo štátnymi prostriedkami postupovať iba spôsobom, ktorý predpokladá zákon a nijako inak.

Podľa všetkého je príspevok športovcom top tímu zo strany ministerstva školstva poskytovaný už niekoľko rokov v rozpore so zákonom. Bude potrebné, aby orgány príslušné na overenie príslušných faktov a na nich založených právnych záverov, sa pozreli dôkladne na dodržiavanie zákona pri uplatňovaní inštitútu príspevku na národný športový projekt v podobe príspevku športovcom top tímu zo strany ministerstva školstva.

Ako vyzerá návrh ministerstva školstva na rok 2018?

V zozname športovcov top tímu na rok 2018 je 48 zdravotne znevýhodnených športovcov s priemernou výškou príspevku 33.104,17 € s celkovým objemom prostriedkov 1.589.000,- € oproti 138 športovcov bez zdravotného znevýhodnenia s priemernou vyškou príspevku 15.227,36 € s celkovým objemom 2.374.735,- €, t. j. “zdravý” športovec ma priemerne necelú polovicu (46%) z príspevku zdravotne znevýhodneného športovca zaradeného do top tímu. O miere náročnosti a konkurencii v disciplínach zdravých športovcov oproti zdravotne znevýhodneným netreba hovoriť. Z uvedeného je pravdepodobné, že pri zdravotne znevýhodnených športovcoch sú nesprávne nastavené kritériá, ktoré na rozdiel od rezortných športových stredísk, kde majú byť kritériá schválené nariadením vlády, určuje samé ministerstvo školstva a nie sú nastavené správne.

Kritériá sa javia byť mimo rámca zákona. Ministerstvo školstva zrejme ani tieto nezákonné kritéria dôsledne nedodržiava – bez väčšej transparentnosti je overenie dodržania kritérií veľmi obtiažne.

Ak by aj bolo možné pripustiť, že do zoznamu športovcov top tímu môžu byť zaradení aj zdravotne znevýhodnení športovci (čo však vyššie v texte tvrdíme, že nie je podľa zákona možné), aj v takomto prípade sa v zozname športovcov^[4] javia byť zaradení športovci, ktorí nenaplnili ani tie podmienky, ktoré sú uvedené v Kritériách pre poskytovanie príspevku športovcom zaradeným do zoznamu športovcov top tímu v roku 2018 (ďalej len “Kritériá”).3)

Väčšej prehľadnosti v tabuľke pri podpore top tímu chýba najmä to, že tam nie je zverejnené, za aké umiestnenie a v ktorom roku dostal športovec/družstvo príspevok, čím je aj znemožnené overenie splnenia viacerých podmienok, ktoré majú vplyv na výšku príspevkov alebo ich poskytnutie dokonca úplne vylučujú. Takýto postup ministerstva školstva sa javí ako značne netransparentný.

Text doplnený dňa 6.3.2018 na základe komunikácie so zdravotne znevýhodnenými športovcami:
„Považujeme za potrebné uviesť a zdôrazniť, že za naznačené zistenia o možných pochybeniach v súvislosti s poskytnutím príspevku športovcom Top tímu, ako aj za ich prešetrenie a prípadne odstránenie, nie sú zodpovední vyššie uvádzaní zdravotne znevýhodnení športovci (ani v príspevku náhodne vymenovaní športovci), ale pracovníci ministerstva školstva, ktorí majú s odbornou starostlivosťou zabezpečiť, aby pri rozdeľovaní štátnych prostriedkov (aj) prostredníctvom príspevku športovcom Top tímu bol dodržaný zákon o športe, ako aj ministerstvom školstva určené Kritériá.

Ak po odbornej diskusii prevládne názor, že v nich upravené pravidlá nie sú vyvážené / vyhovujúce, bude potrebné ich zmeniť novelou zákona o športe, prípadne zmenou Kritérií ministerstva školstva.“

Niektoré náhodné poznatky vyvolávajúce minimálne otázky a pochybnosti, ktoré treba overiť – ide predsa o zákonnosť použitia štátnych prostriedkov …

Len letmou kontrolou pri náhodne vybraných zdravotne znevýhodnených športovcoch /Kamzík^[5], Oroszová^[6], Matušík^[7], družstvo stolný tenis TM 1-2 Riapoš, Ludrovský, Revúcky^[8], družstvo curlingu na vozíčku^[9], Hutka^[10]/ na webovej stránke https://www.paralympic.org, kde sú zverejnené výsledky a biografie jednotlivých športovcov^[11], je možné v spojení s výsledkami dosiahnutými na PH 2016 zistiť, za aké umiestnenia by mohli byť príspevky poskytnuté (pozn. týmto športovcom sa podľa Kritérií javí ako možné poskytnúť príspevok iba a výlučne len za umiestnenia na PH/ZPH/DH/ZDH, nakoľko ostatný text Kritérií je nejednoznačný a neumožňuje ustáliť, že by príspevok bolo možné poskytnúť aj za výsledky na ostatných podujatiach typu MS a ME.) a na základe týchto výsledkov sa zdá viac ako zrejmé, že príspevky priznané týmto náhodne vybraným športovcom, zrejme nemali byť priznané z dôvodu nenaplnenia podmienky umiestnenia v 1. polovici štartového poľa.

V bode 7 písm. a) Kritérií, kde sa uvádza podmienka cit.: “dosiahnuté umiestnenie sa hodnotí len v prípade, ak ide o umiestnenie v 1. polovici štartového poľa”. Za súčasného stavu dostupných informácií nie je možné, resp. by bolo pre nás prácne zisťovanie splnenie tejto podmienky. Je ale nepochybné, že by túto kontrolu malo vykonať ministerstvo školstva, keďže ono je oprávnené rozdeľovať prostriedky zo štátneho rozpočtu a je predovšetkým v jeho záujme, ale i povinnosťou, prideliť verejné prostriedky v súlade (predovšetkým) so Zákonom o športe (§ 75 ods. 4) a v súlade s podmienkami, ktoré samo ministerstvo školstva ustanovilo do Kritérií.

Ďalšom podmienkou, ktorú je nutné naplniť a zo zverejneného zoznamu sa zdá, že v niektorých prípadoch nebola naplnená, je podmienka podľa bodu 7 písm. g) Kritérií, ktoré stanovuje cit.: “ak športovec dosiahne umiestnenie v individuálnej súťaži a zároveň aj v súťaži tímov, potom mu bude poskytnutý príspevok len za umiestnenie v individuálnej súťaži. Z celkovej výšky príspevku za tímovú súťaž bude následne odpočítaná alikvotná časť za takéhoto športovca”.

Kto by sa mal zisteným problémom dôsledne zaoberať, aby sa odstránili naznačené pochybnosti?

Na základe uvedeného odporúčame obrátiť sa s položenou otázkou aj priamo na ministerstvo školstva a na hlavného kontrolóra športu, ktorý podľa § 61 ods. 1 písm. h) zákona o športe “vykonáva kontrolu dodržiavania právnych predpisov, predpisov a rozhodnutí športovej organizácie v súvislosti so športovou činnosťou”.

Ďalším štátnym orgánom príslušným na preskúmanie (vykonanie kontroly) zákonnosti použitia štátnych prostriedkov zo strany ministerstva školstva pri poskytovaní príspevku športovcom top tímu je Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ktorý podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/1993 Zb. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky “kontroluje hospodárenie s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky”.

Napriek tomu, že zmena, ktorú priniesla novela zákona o športe (respektíve pozmeňovací návrh poslanca, ktorý sa vyhol pripomienkovému konaniu a teda vecnej diskusii odbornej športovej verejnosti) sa nejaví ako premyslená systémová úprava založená na analytickom skúmaní poznatkov, musíme ju ako schválené znenie zákona v právnom štáte rešpektovať a dodržiavať, až kým slovenská spoločnosť nedospeje k poznaniu, že táto zmena nebola vecne prínosná a nebude schválená iná právna úprava. To platí o rešpektovaní právnej úpravy akéhokoľvek inštitútu zákona o športe, či akéhokoľvek iného zákona Slovenskej republiky, ktorý je platný a účinný a to tak pre všetky subjekty práva, ako aj pre štát a jeho predstaviteľov, či úradníkov.

Poznámky

• 1) V družstve kolektívneho športu sa zoznam športovcov počas súťažnej sezóny dynamicky mení v závislosti od zdravotného stavu, výkonnosti a športovej formy jednotlivých športovcov zaraďovaných do družstva, t. j. z prirodzenej podstaty fungovania družstiev v kolektívnych športoch je nemožné vytvoriť pevný zoznam konkrétnych športovcov top tímu pôsobiacich v družstve/kolektíve, kde sa zloženie neustále mení.
• 2) V tomto smere je pre športovú obec relevantnou definičnou pomôckou Svetový antidopingový kódex vydaný medzinárodnou športovou organizáciou WADA, v ktorom je v prílohe č. 1 (Definície) definovaný kolektívny šport (Team Sport) úplne jasne a jednoznačne tak, že je ním šport, v ktorom je povolené vystriedať hráčov v priebehu súťaže. Všetky športy, ktoré nie sú kolektívnym športom sú individuálnymi športmi. Je potrebné tiež uviesť, že podľa § 17 ods. 2 a § 24 ods. 2 Zákona o športe sú národné športové zväzy a národné športové organizácie povinné zapracovať do ich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu, ktorých súčasťou je aj Svetový antidopingový kódex, t.j. sú povinné zapracovať a teda akceptovať aj túto definíciu kolektívneho športu a individuálneho športu. Ak uvedené definície kolektívneho športu a individuálneho športu podľa Svetového antidopingového kódexu, ktoré majú úplne jasnú logiku, nebudú všeobecne akceptované, bude zrejme potrebné doplniť tieto definície aj do právneho poriadku SR, čo by však nemuselo byť nevyhnutné. Slovenské znenie Svetového antidopingového kódexu dostupné na stránke Antidopingovej agentúry SR: http://www.antidoping.sk/images/data/medzinarodna_regulacia/svetovy-antidopingovy-kodex.pdf.
• 3) Kritéria pre rok 2018 sú dostupné na internete na stránke ministerstva školstva: https://www.minedu.sk/financovanie-sportu-v-roku-2018/.
• 4) Zoznam športovcov zaradených do top tímu s výpočítanou sumou príspevkov: https://webadm.minedu.sk/data/files/7710.xlsx.
• 5) výsledok v vzpieraní +107kg 6. miesto zo 6 kvalifikovaných a 8 súťažiacich: https://db.ipc-services.org/sdms/hira/web/results/rio-2016/powerlifting/mens-%2B107-kg.
• 6) výsledok v kat. cyklistika Trial H1-3 8. miesto z 11 súťažiacich: https://www.paralympic.org/sdms/hira/web/results/rio-2016/cycling/womens-time-trial-h1-3.
• 7) výsledok hod diskom 6. miesto z 9 klasifikovaných a 10 súťažiacich: https://db.ipc-services.org/sdms/hira/web/results/rio-2016/athletics/mens-discus-throw-f44.
• 8) výsledok stolný tenis TM1-2 4. miesto z 6 súťažiacich: https://db.ipc-services.org/sdms/hira/web/results/rio-2016/table-tennis/mens-team-classes-1-2.
• 9) výsledok curlingu na vozíčku 6. miesto z 10 súťažiacich: https://www.paralympic.org/sdms/hira/web/results/sochi-2014/wheelchair-curling/mixed.
• 10) žiaden výsledok na ZPOH/LPOH od roku 2008, na linku zadať meno Hutka: https://www.paralympic.org/sdms/hira/web.
• 11) https://www.paralympic.org/sdms/hira/web.

Zdroj
http://www.ucps.sk/Kto_moze_byt_prijimatelom_prispevku_na_narodny_sportovy_projekt

K problematike stíhania právnickej osoby ako jediného páchateľa trestného činu

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZTZPO“): Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe a nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala spôsobom upraveným v tomto zákone.

Som však toho názoru, že spravidla nie je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť voči právnickej osobe bez súčasného zistenia fyzickej osoby, ktorá sa dopustila konania, ktoré je (v podobe trestného činu) pričítateľné právnickej osobe.

K uvedenému dôvodím nasledovne:

Spáchanie trestného činu možno právnickej osobe pričítať iba v prípade, ak ide o konanie taxatívne vymedzeného okruhu subjektov, ktorých výpočet je uvedený v ustanovení § 4 ods. 1 a 2 ZTZPO.

Znenie ustanovenia § 4 ods. 4 ZTZPO však nemožno interpretovať tak, že pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe v každom jednom prípade postačuje ustáliť iba to, či sa konania, ktoré má byť právnickej osobe pričítané, s určitosťou dopustil niektorý zo subjektov uvedených v ustanovení § 4 ods. 1 alebo 2 ZTZPO, avšak už bez potreby individualizovania konkrétnej fyzickej osoby.

Práve naopak, individualizácia konkrétnej fyzickej osoby, ktorá sa mala dopustiť pričítateľného konania, je pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe spravidla nevyhnutná.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že trestné právo je vybudované na princípe zodpovednosti za zavinenie. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti nepostačuje následok významný pre trestné právo spôsobiť, ale je nevyhnutné ho svojím protiprávnym konaním aj zaviniť.(1)

Vyvodiť trestnú zodpovednosť možno vždy iba za zavinené protiprávne konanie.

Zavinenie a protiprávnosť sú obligatórnymi (pojmovými) znakmi každého trestného činu.

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb otázku zavinenia, až na jednu dubioznú výnimku (k uvedenému viď nižšie), neupravuje. Z uvedeného dôvodu sa aplikujú ustanovenia Trestného zákona, kde je problematika zavinenia upravená v ustanoveniach § 15 až 18.

Trestné právo na základe existencie a kvality zložiek vedomosti, vôle a uzrozumenia diferencuje konanie osoby na:

– úmyselné zavinené konanie,

– nedbanlivostné zavinené konanie,

– konanie nezavinené.

Pokiaľ je splnená podmienka existencie zavineného protiprávneho konania, sa toto konanie v ďalšom kroku posudzuje v intenciách konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Skúma sa, či skutková podstata vyžaduje, aby jej znaky boli naplnené úmyselným konaním, alebo postačuje aj konanie nedbanlivostné.

V zmysle § 17 Trestného zákona sa pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou vyžaduje úmyselné zavinenie, ak Trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Táto premisa však platí výlučne vo vzťahu k fyzickým osobám, z čoho vyplýva, že trestného činu, ktorého sa fyzická osoba môže dopustiť iba úmyselným konaním, sa právnická osoba môže dopustiť aj konaním nedbanlivostným.

Uvedené sa, samozrejme, netýka tých skutkových podstát trestných činov, v ktorých je úmyselné zavinenie vyslovene vyjadrené, napr. trestný čin neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b Trestného zákona, ktorého skutková podstata začína gramatickou formuláciou: Kto úmyselne poškodí, vymaže, pozmení, potlačí alebo zneprístupní počítačové údaje alebo zhorší ich kvalitu v rámci počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Právnická osoba by mohla byť za uvedený trestný čin trestne zodpovedná iba vtedy, ak by sa ho fyzická osoba dopustila úmyselným konaním. V prípade iba nedbanlivostného konania (zavinenia) by neboli naplnené všetky znaky tejto skutkovej podstaty, a trestná zodpovednosť fyzickej aj právnickej osoby by tým bola vylúčená.

Právnickej osobe možno pričítať iba také konanie fyzickej osoby, ktoré vo vzťahu k právnickej osobe napĺňa všetky znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu.

Odlišné požiadavky kladené na zavinenie medzi fyzickými osobami a právnickými osobami môžu vytvoriť aj situáciu, keď pričítateľné konanie sa bude vo vzťahu k fyzickej osobe posudzovať ako odlišný trestný čin, než aký bude pričítaný právnickej osobe. Napríklad, určité pričítateľné konanie môže byť vo vzťahu k fyzickej osobe vyhodnotené ako trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona (nedbanlivostná forma), avšak právnickej osobe bude (z dôvodu subsidiarity ustanovenia § 238 Trestného zákona) pričítané ako trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona (úmyselná forma).

Pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe jej možno ako trestný čin pričítať výlučne iba zavinené protiprávne konanie fyzickej osoby.

Právnickej osobe preto nebude možné pričítať, napríklad ak:

– Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti uvedie inú osobu do omylu a obohatí sa na jej škodu vo výške 10 000 eur, avšak sám koná v omyle, ktorý nespočíva aspoň v nedbanlivosti. Takéto konanie fyzickej osoby je nezavinené, a preto ho nebude možné pričítať právnickej osobe.

– Súdom ustanovený agent konajúci ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti naplní skutkovú podstatu niektorého trestného činu korupcie. Konanie fyzickej osoby za splnenia okolností vylučujúcich protiprávnosť nie je protiprávne, a preto ho nebude možné pričítať právnickej osobe.

– Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti podá daňové priznanie k DPH, v ktorom deklaruje nižšiu daňovú povinnosť než skutočnú, pričom tak koná výlučne len z toho dôvodu, že bol k tomu donútený inou osobou stojacou mimo predmetnej obchodnej spoločnosti (tzv. nepriame páchateľstvo). V prípadoch nepriameho páchateľstva, keď je konanie živého nástroja nezavinené, ho nebude možné pričítať právnickej osobe.(2)

Pre úplnosť je nevyhnutné dodať, že v právnych podmienkach Slovenskej republiky nie je vylúčené, aby za právnickú osobu konala iná právnická osoba. Napríklad členom predstavenstva akciovej spoločnosti môže byť aj právnická osoba. Právnická osoba však sama o sebe ako abstraktný právny konštrukt nikdy nedokáže tvoriť svoju vôľu alebo vykonať konanie, ktoré ma odraz v materiálnom svete (napr. predloženie návrhu k hlasovaniu na zasadnutí predstavenstva spoločnosti, hlasovanie o návrhu a pod.).(3) Právnická osoba realizuje svoju vôľu výlučne prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá jediná má predpoklady k uskutočneniu zavineného konania. Preto, ak za právnickú osobu koná iná právnická osoba, je nevyhnutné ustáliť fyzickú osobu, ktorej vôľa sa považuje za vôľu konajúcej právnickej osoby. Iba takáto vôľa môže byť predmetom prieskumu v otázke zavinenia.
Bez poznania toho, ktorá konkrétna fyzická osoba konala, akým konkrétnym spôsobom a za akých konkrétnych podmienok, spravidla nie je možné vyhodnotiť, či existuje zavinené protiprávne konanie fyzickej osoby, ktoré je možné pričítať právnickej osobe.

V opačnom prípade (v prípade nezisťovania konkrétnej fyzickej osoby) potom nemožno vylúčiť, že právnickej osobe bude pričítané také konanie fyzickej osoby, ktoré je nezavinené alebo dokonca nie je ani len protiprávne.

Konkretizovanie zavineného protiprávneho konania má význam aj pri zachovaní obhajobných práv právnickej osoby. Každý páchateľ má právo spochybňovať ako objektívnu stránku trestného činu, tak aj jeho subjektívnu stránku. Rezignovaním na preukazovanie zavinenia by obhajobné práva právnickej osoby boli značne obmedzené.(4)

Na druhú stranu nemožno nedodať, že existujú aj prípady, keď nie je potrebné individualizovať konkrétnu fyzickú osobu, napríklad:

– Každá do úvahy prichádzajúca fyzická osoba s určitosťou konala protiprávne a zavinene. Napríklad pôjde o situáciu, keď sa s určitosťou dopustil zavineného protiprávneho konania niektorý z dvojice konateľ – prokurista, avšak bez možnosti jednoznačne určiť, ktorá z týchto dvoch osôb sa pričítateľného konania dopustila.

– Sa pričítateľného konania dopustil kolektívny orgán právnickej osoby, avšak bez možnosti zistiť, ako hlasovali jeho jednotliví členovia. V takom prípade postačuje ustáliť, že sa zavineného protiprávneho konania dopustilo aspoň toľko členov kolektívneho orgánu, koľko ich je potrebných na prijatie rozhodnutia. Napríklad, ak sa na prijatie rozhodnutia deväťčlenného štatutárneho orgánu vyžaduje nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov, postačí ustáliť, že aspoň u piatich členov nie sú okolnosti, ktoré by vylučovali ich zavinenie a protiprávne konanie. V opačnom prípade, by nebolo možné vylúčiť, že za prijatie rozhodnutia hlasovali výlučne iba členovia kolektívneho orgánu, ktorí konali nezavinene, resp. nekonali protiprávne.

Existencia druhej alinei ustanovenia § 4 ods. 4 ZTZPO je teda plne dôvodná, avšak k jej aplikácii dochádza iba za veľmi špecifických podmienok, a teda výnimočne.

Poznanie konkrétneho konania fyzickej osoby je nevyhnutné aj pri tých trestných činoch, ktoré ako zákonný znak skutkovej podstaty obsahujú pohnútku. Ak nie je možné určiť konkrétne konanie fyzickej osoby, potom ani nie je možné ustáliť, z akých pohnútok došlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Ak uvažujeme nad tým, že pre trestnosť činu spáchaného právnickou osobou postačuje nedbanlivostné zavinenie, tento záver neplatí vo vzťahu k tým skutkovým podstatám trestných činov, ktoré obsahujú ako zákonný znak pohnútku. Naplniť „pohnútku“ možno vždy iba úmyselným konaním fyzickej osoby, a preto pričítať právnickej osobe nedbanlivostné konanie fyzickej osoby je v týchto prípadoch absolútne vylúčené.

Pri posudzovaní trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe je otázka existencie pričítateľného konania otázkou predbežnou (§ 7 Trestného poriadku), ktorú orgány činné v trestnom konaní a súd riešia samostatne.

Dôležité je však poznamenať, že v rovine dokazovania postačuje (v prípade absolútnej väčšiny trestných činov) v trestnom konaní preukázať, že sa pričítateľného konania konkrétna fyzická osoba dopustila z nedbanlivosti (§ 16 Trestného zákona). Teda v konkrétnom prípade môže postačovať, že fyzická osoba, napríklad v postavení štatutára, hoci aj z nevedomej nedbanlivosti zanedbala svoje povinnosti, a tým umožnila vznik pričítateľného konania.

Dokazovať existenciu pričítateľného konania preto v praxi nemusí byť až také náročné.

Napriek tomu, že z pohľadu pričítateľnosti je poznanie konkrétnej fyzickej osoby a jej konkrétneho konania spravidla nevyhnutné, nie je trestné konanie voči právnickej osobe podmienené vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe.

V niektorých prípadoch je vyvodenie trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe úplne vylúčené, napríklad:

– Pričítateľného konania sa dopustí fyzická osoba, ktorá je vyňatá z právomoci orgánov činných v trestnom konaní a súdu.

– Pričítateľné konanie nie je vo vzťahu k fyzickej osobe trestným činom z dôvodu zákonom vyžadovanej formy zavinenia. Takáto situácia môže nastať, ak fyzická osoba naplní všetky znaky skutkovej podstaty (pre ňu) úmyselného trestného činu nedbanlivostným konaním, avšak takáto forma zavinenia postačuje pre vyvodenie trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe.

– Pričítateľné konanie nie je vo vzťahu k fyzickej osobe trestným činom z dôvodu, že znak, ktorý sa vyžaduje pre vyvodenie trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe nebol naplnený, avšak bol naplnený vo vzťahu k právnickej osobe. Napríklad, fyzická osoba sa dopustí správneho deliktu, ktorý je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu vybudovaného na časovo obmedzenej recidíve správneho deliktu, pričom existencia predchádzajúceho postihnutia za správny delikt existuje len vo vzťahu k právnickej osobe. Pôjde napríklad o trestný čin marenia výkonu správy daní podľa § 278a Trestného zákona.

– Na pričítateľné konanie fyzickej osoby je dôvodné aplikovať ustanovenie Trestného zákona upravujúceho materiálny korektív. Aplikácia materiálneho korektívu vo vzťahu k fyzickej osobe nemusí vylučovať pričítateľnosť takéhoto konania právnickej osobe.

– Pričítateľné konanie fyzickej osoby, ktoré je trestným činom, je vo vzťahu k fyzickej osobe premlčané. Premlčanie trestného činu spáchaného právnickou osobou sa posudzuje bez ohľadu na premlčanie pričítateľného konania (trestného činu) fyzickej osoby.

– Fyzická osoba zomrela.

Aj keď vedenie trestného stíhania voči právnickej osobe a fyzickej osobe môže byť procesne a časovo oddelené, ako najvhodnejším sa javí práve spoločné konanie voči fyzickej osobe aj právnickej osobe, keď možno najlepšie posúdiť povahu pričítateľného konania.

Na základe vyššie uvedeného možno sumarizovať, že:

– Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe sa v absolútnej väčšine prípadov, ktoré sa v praxi vyskytujú, vyžaduje individualizovanie konkrétnej fyzickej osoby, ktorá sa dopustila pričítateľného konania.

– A zároveň sa v každom jednom prípade vyžaduje preukázanie zavinenia a protiprávnosti pričítateľného konania.

V naznačených súvislostiach možno spomenúť aj Uznesenie Špecializovaného trestného sudu sp. zn. 5T/2/2020 zo dňa 24.02.2020, ktorým súd odmietol návrh prokurátora na schválenie dohody o vine a treste práve z dôvodu nedostatočne preukázaného zavinenia vo vzťahu k právnickej osobe.

Záverom príspevku poukazujem aj na jedinú zákonnú výnimky, keď ZTZPO expressis verbis považuje za pričítateľné konanie fyzickej osoby, ktoré je, podľa kritérií trestného práva nezavinené. V zmysle § 4 ods. 6 ZTZPO je možné právnickej osobe pričítať aj konanie fyzickej osoby, ktorá je trestne nezodpovedná.

O trestnú nezodpovednosť pôjde, ak fyzická osoba nie je trestne zodpovedná pre nedostatok veku alebo je nezodpovedná pre duševnú poruchu v čase spáchania činu. Ide o okolnosti, pre ktoré sa konanie fyzickej osoby považuje pre účely trestného práva za nezavinené.

Zo znenia ustanovenia § 4 ods. 6 ZTZPO vyplýva, že trestná nezodpovednosť fyzickej osoby je relevantná iba v prípade, ak ide o konanie, ktoré by inak (nebyť trestnej nezodpovednosti páchateľa) bolo vo vzťahu k nej trestným činom. Teda uvedená zákonná výnimka sa nevzťahuje na tie konania trestne nezodpovednej fyzickej osoby, ktoré vo vzťahu k nej nie sú trestnými činmi (ale mohli by byť trestnými činmi vo vzťahu k právnickej osobe).

Možno mať však oprávnené pochybnosti o aplikovateľnosti predmetného ustanovenia.(5)Ak by bolo prípustné pričítanie nezavineného konania fyzickej osoby právnickej osobe, konštituovala by sa tým objektívna zodpovednosť právnickej osoby. Existencia objektívnej zodpovednosti je v trestnom práve vylúčená.

Trestné právo je prostriedkom ultima ratio. Práve existenciou zavinenia sa konštituujú nevyhnutné predpoklady na to, aby určitá okolnosť mohla byť (ako dostatočne závažná) sankcionovateľná normami trestného práva.

V opačnom prípade by konkrétnu fyzickú osobu alebo právnickú osobu bolo možné trestnoprávne sankcionovať nie len za činy, ale aj za javy.

Záver

Na základe vyššie uvedeného mám za to, že by bolo popretím účelu trestného práva ako krajného prostriedku ochrany spoločenských hodnôt, ak by sa na trestnú zodpovednosť akejkoľvek osoby (vrátane právnickej) nazeralo cez prizmu objektívnej zodpovednosti.

Z týchto dôvodov možno mať preto aj oprávnené pochybnosti o ústavnej konformite ustanovenia, podľa ktorého sa má nezavinené konanie trestne nezodpovednej fyzickej osoby pričítať právnickej osobe v podobe trestného činu.

Poznámky

• 1) Primerane viď Rozsudok NS SR zo 16. augusta 2012, sp. zn. 6 Tdo 62/2011.
• 2) Konanie živého nástroja nemusí byť v každom jednom prípade nezavinené. Aj živý nástroj môže v konkrétnom prípade podliehať trestnej zodpovednosti, avšak v každom jednom prípade pôjde vždy o iný trestný čin, než za ktorý bude trestne zodpovedný nepriamy páchateľ. Boroš, M. Príncíp nullum crimen sine culpa podľa Trestného zákona. Praha: Leges, 2019. str. 183.
• 3) Šamko, P.: Poznámky k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Dostupné na:˂http://www.pravnelisty.sk/clanky/a466-poznamky-k-zakonu-o-trestnej-zodpovednosti-pravnickych-osob˃
• 4) Nováková, V. Pričítateľnosť v právnej úprave zodpovednosti právnických osôb za daňové trestné činy. In: Verejná správa a spoločnosť. 2018. Fakulta verejnej správy UPJŠ v Košiciach.
• 5) Obdobný názor viď Šamko, P.: Poznámky k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Dostupné na: ˂http://www.pravnelisty.sk/clanky/a466-poznamky-k-zakonu-o-trestnej-zodpovednosti-pravnickych-osob˃

Autor
JUDr. Ing. Timotej Baďo

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a892-k-problematike-stihania-pravnickej-osoby-ako-jedineho-pachatela-trestneho-cinu

Nižšie uvedené, anonymizované uznesenie o zastavení trestného stíhania sa týka postupu OČTK v prípadoch tzv. dôkaznej núdze a situácií, keď sa s ňou OČTK musia v rámci voľnej úvahy vysporiadať, vo svojej rozhodovacej činnosti. Autor obsah článku smeruje k výkladu obsahu § 2 ods. 12 Trestného poriadku, kde OČTK a súd: „hodnotia dôkazy…podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností jednotlivo i v ich súhrne…“

V samotnom rozhodnutí pristúpil editor ku konzumácií dôkaznej núdze v podobe, že na základe zabezpečených dôkazných prostriedkov vytvoril chronologicko-logickú reťaz. „Hluché miesta“ z hľadiska dokazovania následne premosťoval najpravdepodobnejším logickým záverom o priebehu udalostí. Následne záverom vykonal „skúšku správnosti“, ktorou vyvracal závery pochádzajúce z potencionálnej subsumcie udalostí pod skutkovú podstatu trestného činu.

Samotný text odôvodnenia slúži na priblíženie možných prístupov OČTK k riešeniu tzv. „dôkaznej núdze“ v trestnom konaní a v praxi nie veľmi obvyklej rekompenzácie dôkaznej núdze formou logických úvah vyšetrovateľa. Špecifikum daného druhu rozhodnutia je skutočnosť, že samotné uznesenie musí mať pre svoju zákonnosť, regresný výklad udalostí. Teda OČTK neodôvodňuje skutočnosti, ktoré sa stali, ale naopak, vyvracia „potencionálne“ podozrenie ku ktorému eventuálne mohlo dôjsť. Uvedený postup je z hľadiska dokazovania náročnejší nakoľko len číra dokumentácia poznaného/poznateľného priebehu udalostí je jednoduchšia ako „naháňanie duchov“ v podobe vyvracania rôznych alternatívnych variant skutočností, ktoré častokrát nemožno relevantne potvrdiť a ani vyvrátiť.

V samotnej kauze možno pozorovať viacero sporných bodov danej kauzy od samotnej právnej kvalifikácie skutku, závery obhliadajúceho lekára, až po opakovanú obhliadku atď. Autor zvýraznenou kurzívou dáva do pozornosti spôsob spracovania situácie s dôkaznou núdzou. Nie len právni laici, ale častokrát aj prokurátori či príslušníci advokátskeho stavu nie raz a vehementne požadujú odstránenie akýchkoľvek pochybností zo strany OČTK v trestnom konaní, napriek skutočnosti, že pre transfer takýchto dôkazov do trestného konania jestvuje množstvo objektívnych prekážok (ich faktická neexistencia, nižšia validita, miznutie pamäťových stop, zákonné prekážky a pod.) čo častokrát vedie v trestnom konaní ku vzniku tzv. dôkaznej núdze.

Autor touto cestou odhovára slabšie povahy pred samotným obsahom uznesenia, nakoľko sa v ňom môžu nachádzať pasáže spôsobujúce rozrušenie. Obsah uznesenia je publikovaný po vyslovenom súhlase pozostalých s publikáciou jeho obsahu a s ich láskavým dovolením. Autor taktiež upozorňuje, že samotný text je určený praktikom a nie laikom. Autor zverejnením rozhodnutia umožňuje každému čitateľovi stať sa nie len generálom po vojne, ale aj na podklade kazuistiky vyhodnotiť efektívnejšie postupy resp. riešenia danej kauzy.

Autor tak, ako v predošlých článkoch týkajúcich sa kazuistiky z pohľadu OČTK uvádza, že znalosť spisového materiál je pre správne pochopenie daného prípadu nevyhnutná. Aj napriek vyššiemu stupňu nezrozumiteľnosti nezainteresovaného čitateľa možno na základe doleuvedených záverov prezentovať možné prístupy z pohľadu zákonnej voľnej úvahy OČTK.

Na záver úvodu autor uvádza, že uznesenie nie je vzorový príklad odôvodnení pri danom druhu podozrenia z trestnej činnosti a nereflektuje, zaužívanú aplikačnú prax na tomto úseku.

U Z N E S E N I E

Podľa § 215 ods.1 písm. b), ods. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo vedené vo veci pre prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, alternatívne zabitie podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktorý mal byť spáchaný tým spôsobom,

ž e

v čase od XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX do XX.X hod. dňa XX.XX.XXXX v rodinnom dome A ulica č. X, XXX, okres X, došlo k úmrtiu osoby NEBOHÝ, nar. XX.XX.XXXX, bytom A č. X, okres X, za doposiaľ presne nešpecifikovaných okolností, pričom obhliadajúci lekár MUDr. DOKTOR, cudzie zavinenie predbežne vylúčil avšak nariadil pitvu, z a s t a v u j e m lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

O d ô v o d n e n i e

Dňa XX.XX.XXXX bolo vyšetrovateľom PZ začaté trestné stíhanie pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia. Vyšetrovateľ prízvukuje, že aj napriek skutočnosti, že obhliadajúci lekár na mieste vylúčil cudzie zavinenie, bol na základe faktickej situácie na mieste ako aj absencie ďalších informácií o priebehu úmrtia vykonaný neodkladný a neopakovateľný úkon a to obhliadka miesta činu, čím došlo k faktickému začatiu trestného stíhania. V rámci obhliadky boli následne zaistené 3 pachové stopy a 5 biologických stôp.

Dňa XX.XX.XXXX bola vypočutá SVEDKYŇA I, dcéra nebohého, ktorá vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. bola s otcom naposledy v rodinnom dome. Dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. vošla do rodinného domu pričom si všimla odomknuté dvere, prevrátený stojan, smetnú bedňu, ktorá bola na neobvyklom mieste a následne si všimla, na dverách od spálne krv, pričom hneď volala políciu.

Dňa XX.XX.XXXX bol tunajší útvar vyrozumený Súdnolekarskym a patologickoanatomickým pracoviskom X o predbežných záveroch pitvy nebohého, ktorou boli zistené početné zranenia „nasvedčujúce na opakované tupé násilie na oblasť hlavy pri vzniku ktorých nemožno vylúčiť aj zásah druhej osoby…“ S prihliadnutím na predbežné závery vyšetrovateľ PZ neodkladne pribral znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo za účelom zabezpečenia znaleckého skúmania týkajúce sa príčin smrti nebohého, mechanizmu vzniku zranení, zdravotného stavu nebohého a pod. Znalcami boli vykonané znalecké úkony č. Y a X.

Dňa XX.XX.XXXX vydal vyšetrovateľ na základe žiadosti rodiny listinu, ktorou prokurátor OP X, súhlasil s pochovaním nebohého po vykonaní obhliadky tela a súdnej pitvy.

Dňa XX.XX.XXXX bola realizovaná dodatočná obhliadka miesta činu, pri ktorej boli zaistené 1 ks vecná stopa (žltá plastová metlička) a z nej zaistené 1 x pachová stopa, 1 x biologická stopa.

Dňa XX.XX.XXXX bola dopočutá SVEDKYŇA I, dcéra nebohého, ktorá vo svojom výsluchu okrem iného priblížila denný režim, domáce návyky nebohého, jeho zdravotný stav. Ďalej spresnila čas posledného kontaktu s nebohým na XX.XX.XXXX o XX.XX hod. Vo výsluchu sa vyjadrila, že: „Veľmi nápadná pre mňa bola aj kuka nádoba v chodbe, ktorá tam predtým nikdy nebola, vždy bývala pri bráne a tam bol pri mojom príchode len vrch, to veko. Mobil som si všimla, že bol na komode, ale tak si ho nedával, stále ho mal pri sebe, zväčša vo vrecku. Tiež som si všimla spadnutý kvetináč, a aj vázu v chodbe, ktorá bola rozbitá. A tiež zo chodbovej stene aj ten obraz, ktorý bol tiež spadnutý. Vchodové dvere do domu neboli zamknuté. Ďalej že sa svietilo v kuchyni, kúpelke a televízia bola zapnutá.“ „…som si všimla tú metličku, pri bráne ku psovi, tá tam obvykle nebývala. Tiež som si pri upratovaní domu všimla rukavice v chodbe na taburetke, ktoré však nepatrili otcovi, a keď som sa pýtala súrodencov, tak ani im.“ Menovaná vo svojom výsluchu spomenula, že na zadnom chodníku dvora „bola tam čiapka aj zvratky, bolo to mierne zľadovatelé, išla som pomaly.“ Záverom uviedla, že: „V dome sme nenašli žiadne peniaze, čo mi je podozrivé. Ani 5 ,-€ na chlieb nemal tým pádom do 20. teho kedy dostával dôchodok, to je divné.“

Dňa XX.XX.XXXX bola vypočutá dcéra nebohého SVEDKYŇA II, ktorá vo svojom výsluchu upriamila pozornosť na p. SVEDKYŇU III ako otcovu známu. Ďalej vo výpovedi popísala zdravotný stav otca a taktiež, že ho videla naposledy dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX-XX.XX hod. Na otázku či si všimla niečo neobvyklé uviedla: „hlavne tá bedňa v chodbe, všetko bolo na chodbe popadané, rozbitá váza. Mobil bol na chodbe na komode, ten mal stále pri sebe“, pokračovala: „Všetko bolo viac menej namieste, nič také som si nevšimla. Na dvore som si všimla zvratky, bola v nich jedna veľká tabletka, taká väčšia biela okrúhla, pri zvratkoch bola rozsypaná ryža, tiež tá metlička pri psovi. Povrch bol zľadovatelý, museli sme ho soliť. Tiež na chodbe bola na zemi cigareta, Malborky, ktoré fajčí. Tiež som nerozumela, prečo bol z perináku vybraný paplón, ten bol od krvi. Taktiež by som chcela uviesť, že ako podozrivé vnímam to, že na chodbe na obuvníku bol pár čiernych rukavíc, ktoré nikomu nepatria a nie sú matkine, a rukavice sú ženské. Teraz sú doma odložené. Ja som ich len kus posunula a odfotila, lebo som sa na ne pýtala dcéry, ktorá povedala, že nie sú jej.“ Menovaná taktiež spomenula zakrvavenú metličku v zadnej časti dvora.

Dňa XX.XX.XXXX vydala p. SVEDKYŇA II, mobilný telefón p. NEBOHÉHO.

Dňa XX.XX.XXXX vydala p. SVEDKYŇA I pár čiernych dámskych rukavíc, ktoré boli nájdené pri upratovaní rodinného domu.

Dňa XX.XX.XXXX bol vypočutý syn nebohého SVEDOK IV. ktorý vo svojom výsluchu okrem iného len veľmi zbežne priblížil domáce návyky nebohého, bližšie popísal zdravotný stav otca ako aj jeho kondíciu. Na otázku či si všimol niečo neobvyklé uviedol: „Tak určite tá smetná bedňa, čiapka na chodníku pri rebríku, zvratky pri chodníku na dvore, svetlo ktoré svietilo v šope, jedna papuča bola v chodbe pri tej bedni a druhá bola v spálni. Ďalej na chodbe zatlačené plastový obklad medzi chodbou a kuchyňou. Ostatné bolo na mieste, ešte tá váza na chodbe. Tiež by som chcel povedať, že vchodová brána bola zamknutá, ale kľúče boli len povytiahnuté, to mi povedala sestra…. tú metličku, čo mi povedali sestry.“ Menovaný výsluchom popísal miesto, kde sa mala nachádzať čiapka a zvratky. Záverom uviedol, „dosť sa čudujem, na tom, odkiaľ bolo toľko tej krvi“

Dňa XX.XX.XXXX bola vypočutá svedkyňa SVEDKYŇA III, ktorá okrem iného uviedla, že p. NEBOHEHO poznala od detstva pričom sa jej často zdôveroval. Taktiež poznamenala, že si vzájomne vypomáhali ako napríklad, ona mu navarila a on jej na napr. pohrabal lístie z dvoru a pod. Menovaná uviedla, že dňa XX.XX.XXXX bol u nej v čase okolo XX.XX hod. keď sa bol u nej najesť. Spomínal jej, že musí ísť ku lekárovi do X a ráno musí o XX.XX hod. vstávať. Menovaná uviedla, že dňa XX.XX.XXXX jej v čase cca XX.XX hod. písal SMS, že bol u lekára a je na ceste späť. Menovaná ďalej uviedla, že pred cestou k doktorovi povedal, že ho bolela ľavá noha. Na otázku, kedy bola naposledy v dome p. NEBOHÉHO uviedla, že keď mala asi 10 -12 rokov. Záverom výsluchu uviedla, že jej p. NEBOHÝ XY aj finančne prispieval na jedlo, mesačne cca 50,-€ resp. jej nosil kávu a pod., ale že mu veľa neostával, avšak mal s finančnými prostriedkami vyjsť.

Dňa 23.01.2020 bol vypočutý svedok p. SVEDOK V., ktorý okrem iného vo svojom výsluchu uviedol, že ako zamestnanec Obecného úradu dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. až XX.XX hod. rozsypával soľ na X ulici v X pre silnú poľadovicu. V uvedenom čase na križovatke pri polícií zastavilo vozidlo a vystúpil z neho p. H a pán NEBOHÝ. Obaja sa im pozdravili, p. NEBOHÝ spomenul, „že išiel od lekára, že si bol vybavovať strojček do ucha, lebo slabšie počul, potom išli obidvaja smerom do dediny“. Menovaný tiež spomenul, že p. NEBOHÝ si mal nakupovať u p. SVEDOK VI. v potravinách nejaké jedlo. Ďalej uviedol, že mu p. SVEDOK III. spomínala že volala p. NEBOHÝ: „On však vôbec nezdvíhal telefón. Povedala, že asi sa stalo niečo s jeho manželkou, lebo mala vážny stav“.

Dňa XX.XX.XXXX bol vypočutý svedok SVEDOK VI, ktorý okrem iného uviedol, že v jeho predajni potravín: „asi vo štvrtok po obede (X.X.XXXX) sa zastavil v obchode p. NEBOHÉHO. Bol oblečený len naľahko; tepláky, sveter a obuv tzv. kroxy. Kúpil si 4 x fľaštičku fernetu citrus, 1 ks konzervy pre psy alebo mačku. V ruke mal 5 alebo 10 € bankovku. Spomenul, že bol u doktora; bol sám, dlho sa nezdržal. Určite bolo vonku vidno, bolo to krátko po obede.“

Dňa XX.XX.XXXX bol vypočutý svedok SVEDOK VII, ktorý okrem iného uviedol, že okolo XX.XX – XX.XX hod. čakal v X s p. NEBOHÝM na autobus. Následne im zastavil p. SVEDOK VIII, ktorý ich odviezol až ku polícií vo Veľkej Ide. Tam bolo asi 5 chlapov, čo posypávali chodník soľou. Vtedy sa rozdelili, nakoľko on sa ešte rozprával s p. D. Pán NEBOHÝ išiel smerom do dediny. Odvtedy ho už nevidel. Záverom uviedol, že: „Spomínam si, že nemal ani barlu; mal hnedý kabát taký ľ, na čiapku si nespomínam. Bolo veľmi klzko, musel som ísť po tráve a nie po chodníku mal pomalú chôdzu, šmýkalo sa. V aute hovoril, že bol u lekárky.“

Vyšetrovateľ si v trestnom konaní zabezpečil správu zo SHMÚ, podľa ktorej bolo dňa XX.XX.XXXX „zamračené a vyskytoval sa slabý mrznúci dážď, ktorý postupne v priebehu dňa prešiel do mrznúceho mrholenia a v čase od XX.XX hod. do slabého sneženia. Fúkal južný až juhozápadný vietor s rýchlosťou 15 km/h. Teplota vzduchu bola o 07.00 hod. okolo -2,8 C, o XX.XX hod. okolo -2,2 C a o XX.XX hod. okolo -2,4 C. Vlhkosť vzduchu bola ráno o XX.XX hod. 99%, o XX.XX hod. 95% a o XX.XX hod. 100%. Povrch pôdy na našich staniciach bol pokrytý súvislou vrstvou snehovej pokrývky, pričom výška celkovej snehovej pokrývky dosahovala 3 cm. Prízemná dohľadnosť v čase XX.XX hod. do XX.XX hod. dosahovala 6 až 10 km čo definujeme ako dymno, od XX.XX hod. do XX.XX hod dosahovala 3 až 1 km a v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. dosahovala iba 1 km, miestami nie je vylúčené aj nižšie, čo definujeme ako výskyt hmly. Iné atmosférické javy neboli pozorované.“

Vyšetrovateľ v trestnom konaní požiadal o kamerové záznamy z obce X v rozsahu ulice X, taktiež kamerové záznamy z predajní, avšak tieto buď neboli archivované, resp. neboli vyhotovené kvôli absencií kamerového systému.

Dňa XX.XX.XXXX vyšetrovateľ pribral do trestného konania Kriminalistický a expertízny ústav Košice na podanie znaleckého posudku z odborov kriminalistika. KEÚ Košice, podal znalecký posudok č. X, týkajúci sa rozboru biologického materiálu zaisteného na mieste obhliadky.

Dňa XX.XX.XXXX vyšetrovateľ vydal podnet na vydanie príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke a to komplexne v rozsahu telekomunikačnej prevádzky jednak mobilného telefónu nebohého ako aj pevnej linky v rozsahu odchádzajúcich, prichádzajúcich hovoroch, vrátane služieb hovory, SMS, MMS a taktiež IMEI a uvedenie identifikačných údajov komunikujúcich strán. Dňa XX.XX.XXXX Okresný súd X odmietol návrh na vydanie príkazu s poukazom na skutočnosť, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebolo preukázané ani to, či sa jedná o trestný čin.

Dňa XX.XX.XXXX vyšetrovateľ pribral do trestného konania znalca z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika, na podanie znaleckého posudku z odboru kriminalistická informatika z dôvodu znaleckého skúmania mobilného telefónu nebohého. Znalec podal znalecký posudok č. X.

Dňa XX.XX.XXXX podali znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo spoločný znalecký posudok, v ktorom okrem iného uvádzajú: ,,Bezprostrednou príčinou smrti NEBOHÉHO bol poúrazový opuch mozgu pri vnútrolebečnom poranení a krvácaní z poranení hlavy.“ K mechanizmu vzniku zranení a možného priebehu úrazového deja okrem iného uviedli, že vzhľadom na charakter poranení zistených na tele menovaného pri pitve, laboratórne vyšetrenia biologického materiálu odobratého pri pitve, vrátane toxikologického vyšetrenia a vyšetrené okolnosti vyplývajúce zo spisového materiálu, ktorý bol znalcom poskytnutý k vypracovaniu znaleckého posudku, zranenia zistené na tele NEBOHÉHO pri pitve jednoznačne nenasvedčovali na použitie konkrétneho predmetu alebo použitie násilia zo strany inej osoby konkrétnym spôsobom, resp. na sebaobranu menovaného pred útokom zo strany inej osoby. Zranenia NEBOHÉHO mohol utrpieť opakovanými náhodnými pádmi pri dome aj v priestoroch domu. Prítomnosť liekov zo skupiny antidepresív (Trazodón, Citalopram) v krvi menovaného v liečebnej dávke zodpovedá liekovej anamnéze zomrelého z dostupnej zdravotnej dokumentácie, podľa ktorej sa dlhodobo liečil na depresívnu poruchu.

V zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku: „Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.“

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku: „Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.“

V zmysle § 201 ods. 2 Trestného poriadku: „Policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu“

Podľa § 215 ods. 1 Trestného poriadku „Prokurátor zastaví trestné stíhanie: písm. b) nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.“ ods. 4 „Zastaviť trestné stíhanie podľa ods. 1 je oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené obvinenie

V zmysle § 8 Trestného zákona: „Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.“

Podľa § 15 Trestného zákona: „trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a)chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený v tomto zákone písm. b) vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.“

V zmysle § 17 Trestného zákona: „Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon vyslovene neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.“

V zmysle § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona tj. „osobou vyššieho veku“ ktorou sa rozumie: „osoba staršia ako šesťdesiat rokov“ (§ 127 ods. 3 Trestného zákona).

V zmysle § 147 ods. 1 Trestného poriadku „kto v úmysle spôsobiť vážnu ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa….“

V zmysle § 149 ods. 1 Trestného zákona „kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa…“ podľa ods. 2 „ak spácha čin uvedený v ods. 1“ podľa písm. b) „na chránenej osobe“.

Vyšetrovateľ uvádza, že z hľadiska znaleckého skúmania z odboru Zdravotníctvo, nebolo možné vyhotovenie jednoznačného záveru o vylúčení cudzieho zavinenia. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti ako aj s prihliadnutím na absenciu priamych svedeckých výpovedí nie je možné s určitosťou zostaviť priebeh udalostí bezprostredne pred úmrtím, avšak z hľadiska zabezpečených dôkazných prostriedkov možno čiastočne rekonštruovať priebeh udalosti zo dňa XX.XX.XXXX. Nerekonštruovateľné časti deja je možné na základe logických úvah, resp. hypotéz doplniť a vytvoriť tak najpravdepodobnejší hypotetický predpoklad o priebehu udalostí. Na druhej strane je potrebné uviesť, že hoci samotné logické nástroje predstavujú zdroj poznatkov, nie sú sami o sebe schopné spoľahlivo a jednoznačne kompenzovať „hluché“ miesta z hľadiska zabezpečených dôkazov a preto je pred aplikáciou týchto metód potrebné upriamiť na ich nižšiu spoľahlivosť aj možnosť, že jednotlivé závery nemusia byť v určitých aspektoch v súlade s faktickým stavom či priebehom deja. Vyšetrovateľ v uvedených prípadoch bude poukazovať na relevantnosť resp. validitu logických úsudkov. Napriek uvedeným nedostatkom je vyšetrovateľ povinný v trestnom konaní na základe voľnej úvahy posúdiť všetky dôkazné prostriedky samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach a vo veci vydať náležité rozhodnutie. Vyšetrovateľ podtrhuje, že uvedený priebeh je vypracovaný len pre účely trestného konania a to najmä s cieľom prijať záver: či možno na základe dôkazných prostriedkov ako obhliadky miesta činu, svedecké výpovede a znaleckého dokazovania ako aj logickými úsudkami dôjsť k trestnoprávne relevantnému záveru, či k úmrtiu mohlo resp. nemohlo dôjsť cudzím zavinením. Vyšetrovateľ taktiež uvádza, že v trestnom konaní boli posúdené viaceré varianty priebehu skutku, avšak z trestnoprávneho hľadiska je nutné vysporiadanie sa práve s najpravdepodobnejším variantom priebehu skutku, ktorý vychádza zo starostlivého, dôsledného a riadneho posúdenia všetkých okolností prípadu.

Na základe zabezpečených dôkazných prostriedkov a to znaleckých posudkov z odboru súdneho lekárstva, obhliadok a taktiež svedeckých výpovedí, možno najpravdepodobnejšie popísať deň pred úmrtím nasledovne. Dňa XX.XX.XXXX v čase o cca XX.XX hod. p. NEBOHÝ vstáva z dôvodu nutnej návštevy u lekára v X. V uvedený deň je silná poľadovica. V čase o XX.XX hod. absolvuje lekársku prehliadku u MUDr. LEKÁR v X, kde sa sťažuje na bolesť z prechladnutia v driekovej časti chrbtice. Na spiatočnej ceste sa v čase okolo XX.XX hod. snaží o prepravu do obce X. V čase medzi XX.XX až XX.XX hod. sa nachádza spolu so SVEDKOM VII na autobusovej zástavke v X, kde sa spoločne kamarátskym zvezením dostanú v čase okolo XX.XX až XX.XX hod. k budove X, kde p. NEBOHÝ stretáva svedka SVEDOK V, s ktorým sa pozdravia a následne sa už sám odoberá po ulici X do svojho domu. Krátko po obede sa pán NEBOHÝ už v domácom oblečení zastaví u svedka SVEDOK VI, u ktorého nakupuje okrem iného aj konzervu pre mačku. V presne nezistenom čase po obede sa p. NEBOHÝ dostáva na dvor svojho rodinného domu. Najpravdepodobnejšie v tomto čase si od brány, po silne zľadovatenom schodisku, berie prázdnu plastovú smetnú bedňu ako chodítko, nakoľko v tom čase má obuté tzv. kroxy. Zo smetnej bedne sníma veko, ktoré necháva pri bráne. Kľúče podľa zvyku ponecháva v bráne. Následne sa dostáva spolu s bedňou do vyvýšeného pitvora, kde bedňu ponecháva. V poobedných hodinách sa pohybuje po dome, zapne televíziu, je sladké pochutiny. Najpravdepodobnejší v popoludňajších hodinách je nútený zapnúť svetlo v kúpeľni, ktoré necháva zapnuté. Prijíma lieky, najpravdepodobnejšie v kuchyni, kde taktiež ponecháva zapnuté svetlo. Len odhadovane v čase okolo XX.XX hod. ide menovaný na dvor rodinného domu, pričom si opäť obuje kroxy a na hlavu si dáva čiapku, oblieka si tmavozelenú mikinu. Po východe z domu sa najpravdepodobnejšie odoberá k bráne, kde na veko smetnej bedne ukladá otvorenú konzervu pre mačky. Následne sa presunie do zadnej časti dvora po chodníku, ktorý je v tom čase úplne zľadovatený a v miernom sklone, pričom sa dostáva do priestoru šopy, kde zapína svetlo a zrejme ide nakŕmiť psa, ktorý je v ohrade v zadnej časti dvoru. Zo šopy berie so sebou kus ryže. Približne cca 2 m od východu zo šopy, sa na zľadovatenom chodníku pošmykne a padá na chrbá,t pričom utrpí silný, tupý úder do oblasti temena hlavy, ktorý je prekrytý čiapkou. Pri páde rozsype ryžu. Po tomto páde menovaný stráca vedomie na presne nezistený čas. Pobytom menovaného na zľadovatenom povrchu dochádza k čiastočnému podchladeniu. Náraz spôsobí ťažké zranenie a to rozsiahlu fraktúra záhlavnej kosti, ktorá však neviedla k vonkajšiemu krvácaniu. Po určitom čase menovaný naberá vedomie, vstáva zrejme prevalením na bok, kde vzhľadom k poraneniu hlavy nastáva dáviaci reflex a dochádza k vyvrhnutiu obsahu žalúdka. Na mieste pádu zanecháva čiapku. Silne otrasený po páde sa pokúša dostať do domu, pričom pri strate koordinácie prevrháva stojan na kvety v pitvore a strháva okrasný obraz na stene pitvora a zvaľuje predtým uloženú smetnú bedňu, pričom si zobúva ľavú kroxu. Následne prechádza do chodby, kde si spôsobuje bolestivé zranenie palca ľavej nohy, zatiaľ nekrvavého, následne sa potáca a preliačuje plastové obloženie steny chodby. Silne otrasený sa dostáva až do spalne, kde si sadá na pohovku pred zapnutý televízor a dezorientovane si zobúva pravú kroxu. Nie je možné presne uviesť dĺžku tohto pobytu, avšak pomerne skoro sa prejaví následok rozsiahlej fraktúry lebečných kostí a tlak spôsobí náhle krvácanie cez nos v pomerne intenzívnom rozsahu. Menovaný sa snaží o zamedzenie krvácania priložením paplónu a zrejme sa pokúša dostať z miestnosti von, je možné že k mobilnému telefónu uloženému v chodbe. Pri snahe o postavenie sa, dochádza k silnému pádu dopredu, pričom menovaný utrpí zranenie v pravej spánkovej časti. Uvedené zranenie spôsobuje silné krvácanie. Následne sa menovaný opakovane pokúša vstať pričom sa zároveň odoberá do obývacej izby, kde na pomedzí dochádza k ďalšiemu pádu menovaného a to na prah medzi spálňou a obývacou miestnosťou, ktoré spôsobuje zranenie v oblasti pery a ľavej časti horného líca s následným silným krvácaním. V tejto situácií sa menovaný snaží o oporu pri vstávaní a zvaľuje stoličku v obývacej izbe. Následne sa po viacerých vážnych zraneniach prevrháva späť do spálne, kde padá do pozície na chrbte. V tomto čase dochádza k pošpineniu. Menovaný sa pokúša o oporu svojej hlavy o blízku skriňu a snaží sa dostať do pozície sedu, pričom si posunom sťahuje teplákové nohavice. Následne dosiahne oporu hlavy a zároveň pozíciu v ktorej bol nájdený ako nebohý. Bezprostrednou príčinou smrti bol poúrazový opuch mozgu pri vnútrolebečnom poradení a krvácaní z poranení hlavy, pričom čas smrti bol znalcom stanovený na XX.XX až XX.XX hod.

Z hľadiska trestnoprávneho posúdenia možno považovať za rozhodujúce zranenie zadnej časti temena, tupou silou bez krvácania, ktoré možno vysvetliť pádom na ľad v čiapke. Ďalším rozhodným okamihom je čiastočné podchladenie končatín, ku ktorému možno uviesť, že k nemu nemohlo dôjsť v interiéri vykurovaného domu. Uvedený stav poukazuje na skutočnosť, že zranenie, ktoré viedlo k úmrtiu vzniklo v exteriéri. Taktiež možno uviesť, že krv bola nájdená jedine v spálni a obývacej miestnosti čo indikuje, že krvácajúce zranenia neboli tranzitné a došlo k nim len v priestore týchto miestností. Pozostalými poukázané skutočnosti týkajúce sa podozrení ako napr. rukavice nájdené v rodinnom dome označené ako cudzie, žltá plastová metlička so stopami krvi pri psom koterci a taktiež absencia finančných prostriedkov majú z hľadiska dokazovania logické vysvetlenie. Znaleckým skúmaním spomenutých rukavíc bolo, zistené, že ich užívateľom bol jednoznačne nebohý. Biologický materiál na žltej plastovej metličke bol taktiež identifikovaný ako nebohého, pričom je potrebné uviesť, že s najväčšou pravdepodobnosťou je staršieho dáta a zrejme pochádza z kožnej odreniny palca pravej ruky. Logickým záverom taktiež možno vylúčiť skutkový dej, že nebohý najskôr padol na zľadovatený chodník v exteriéri, následne sa presunie dovnútra, zatiaľ čo domnelý páchateľ vyhľadá na pozemku nebohého útočné teleso, plastovú metličku, s ktorou po tom, čo nebohý začal v interiéry krvácať 1 x udrie nebohého metličkou do oblasti tváre, následne z miesta odíde a metličku ponechá pri psom koterci v zadnej časti dvora. Taktiež je logickým záverom možné vyvrátiť domnienku, že metlička bola zraňujúcim predmetom a to z dôvodu, že biologický materiál bol zaznamenaný len v úplne minimálnom rozsahu a to na rúčke predmetnej metličky, čo by indikovalo, že páchateľ musel uchopiť metličku v štetinovej časti, a zásahová časť nástroja by teda bola samotná rúčka. Absenciu finančných prostriedkov možno vysvetliť úhradou za nákup u SVEDKA VI a taktiež konštatovaním SVEDKYŇE III, že nebohému vzhľadom na jeho životné náklady neostávalo veľa finančných prostriedkov.

Znaleckým skúmaním mobilného telefónu nebohého neboli zistené žiadne skutočnosti, že nebohý bol v kontakte s inými či cudzími osobami, ktoré by mohli napomôcť ozrejmeniu veci.

Závery vyšetrovateľa o vylúčení cudzieho zavinenia čiastočne podporuje aj absencia niektorých sprievodných či charakteristických druhov resp. typov stôp. V danom prípade sa to týka najmä absencie tzv. obranných zranení na tele nebohého, absencia cudzieho biologického materiálu z pod nechtov nebohého, absencia zjavných stop po zápase či prehľadávaní v interiéry a exteriéry, neobvyklé či charakteristické krvné stopy vyplývajúce z útokov voči telu s predmetom a pod.

Vyšetrovateľ záverom konštatuje, že prvotný záver MUDr. DOKTOR o úmrtí bez cudzieho zavinenia, napriek rôznymi podozreniam či nezrovnalostiam nebolo možné v trestnom konaní vyvrátiť a teda možno považovať záver ohliadajúceho lekára za správny noci s nesprávne uvedenou príčinou smrti.

S prihliadnutím na všetky tieto horeuvedené skutočnosti, je za súčasnej dôkaznej situácie zjavné, že skutok pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie sa stal, avšak nie je trestným činom a nie je dôvod na jeho posúdenie a to z dôvodu absencie objektívnej stránky trestného činu, nakoľko z dôkazných prostriedkov sa dostatočne odôvodnene javí ako preukázané, že v príčinnej súvislosti s úmrtím nebolo zistené konanie inej osoby. Z uvedeného dôvodu je potrebné zastaviť trestné stíhanie a uvedené rozhodnutie vyšetrovateľa je predmetným uznesením náležite odôvodnené.

Náklady znaleckého skúmania v trestnej veci boli vo výške 2.354,93,-€

Doslov ku kazuistike:

Autor dovysvetlí aplikované postupy. V prvom rade je potrebné uviesť, že aplikácia samotných logických úvah vyšetrovateľa v trestnom konaní nie je štandardná a z pohľadu autora je uvedený „opatrný prístup“ k aplikácií týchto úvah na mieste. Sám editor ju využil len na premosťovanie hluchých miest z hľadiska dôkazov a v špecifickom type uznesenia a v špecifickej dôkaznej situácií. Hlavným problém samotnej aplikácie uvedených metód je tá skutočnosť, že hoci logické závery vyšetrovateľa možno hodnotiť a možno ich vo viacerých prípadoch považovať za správne, nemajú zásadnú schopnosť autentickej rekonštrukcie skutočností a dejov, ktoré sa stali v minulosti. Medzi historickou minulosťou resp. skutkovým priebehom deja a správnosťou logických záverov jednoducho nemožno vyhľadať kauzalitu. Naviac, aplikáciu poznatkov v podobe „logickej úvahy vyšetrovateľa“ nemožno stotožňovať s výrokovou logikou, ale jedná sa o špecifické „subjektívne“ závery vychádzajúce z vlastností, schopností a najmä skúseností individuálneho vyšetrovateľa, ktoré vychádzajú z poznatkov aplikačnej praxe a ktoré predstavujú hlavný príspevok vyšetrovateľa do trestného konania.

Autor vylučuje akýkoľvek pokus o pretláčanie trendu substitúcie dôkaznej núdze formou imaginácie vyšetrovateľov. Na druhej strane je potrebné uviesť, že logické úvahy vyšetrovateľa majú svoje špecifické miesto v trestnom konaní a nemožno ich v žiadnom prípade opomínať alebo dehonestovať bez ich kvalifikovaného vyvrátenia(1). Autor má za to, že logické úvahy sú za istých okolností a pri opatrnom a kritickom prístupe spôsobilé na produkciu relevantných a zákonných dôkazov v trestnom konaní. Samozrejmosťou aplikácie týchto úvah je náležité ozrejmenie a zdôvodnenie týchto úvah pre potreby spätnej kontroly a preskúmateľnosti. Logická úvaha vyšetrovateľa nemá predstavovať transport subjektívneho názoru vyšetrovateľa do trestného konania ale o transport praktických skúseností a zručností orgánov činných v trestnom pri vyhodnocovaní dôkazov a ako také musia spĺňať náležitosti zákonnosti.

Prehlbovanie dôkaznej núdze?

Na záver si autor dovolí prezentovať súkromný názor na proces erózie, alebo ak chcete úmyselného prehlbovania dôkaznej núdze v trestnom konaní. Tak ako je zjavné, že je proti plne automatizovanému transferu úsudku vyšetrovateľov do trestného konania, rád by zareagoval aj na opačný extrém.

Na podklade medializovaných informácií, ale aj protichodných prístupov OČTK a súdov k vyhodnoteniu dôkazov možno uviesť, že sa nie len v právnej obci otvára filozoficko-právna otázka miery istoty, ktorú OČTK alebo súd musí nadobudnúť, aby podozrivého/páchateľa uznal vinným za trestnú činnosť(2). V niektorých prípadoch má totiž postačovať k vyhodnoteniu či odsúdeniu tvrdenie proti tvrdeniu(3), avšak v iných prípadoch, obrazne povedané nepomôže, ani keď sa prizná vrah, lebo len samotné priznanie nie je dostačujúce a musí byť sprevádzané aj ďalšími zásadnými dôkaznými prostriedkami. V dnešnej postracionálnej dobe si napodiv drží relativizmus v trestnom konaní svoje miesto a žiaľ aj pri vyhodnocovaní dôkazov. Podľa tohto relativizmu žiadny dôkaz nie je „korunný“ a všetky dôkazy je nevyhnutné výkladom „ozrejmiť“. Z pohľadu autora však majú dôkazy produkovať v prvom rade fakty a tie následne približujú priebeh samotného deja. Tieto fakty či poznatky, síce možno komentovať, avšak tento „komentár“ nemožno považovať za samotný fakt. Autor si dovolí kritiku faktografického relativizmu v trestnom konaní. Uvedený, nad logickú mieru, kritický prístup k hodnoteniu dôkazných prostriedkov a ich relativizácia vedie ku stavu, že nepriame dôkazy v trestnom konaní absolútne strácajú relevantnosť a validitu a z priamych dôkazov sa stávajú doplnkové dôkazné prostriedky, ktoré „podľa potreby“ možno brať do úvahy, samozrejme v závislosti od prípadu, pričom najdôležitejším „dôkazom“ sú akékoľvek tvrdenia preukazujúce nevinu podozrivého, hoc aj tie, ktoré nemožno verifikovať(4).

Podľa názoru autora, trestné konanie obsahuje, regulátory zákonnej(správnej) „miery istoty“ alebo lepšie povedané „kvality istoty“. Prvým je samotný formálny charakter trestného konania, ktorý už od začiatku trestného konania jednak brzdí, ale vykonáva aj funkčnú selekciu dôkazných prostriedkov, druhým je odborná erudovanosť a morálna integrita personálneho aparátu na úseku trestného konania. Práve zlepšovanie druhého, dvojzložkového regulátora považuje autor na základ hrádze proti výkladovému relativizmu. Podľa súkromného postrehu autora majú najväčší problém s posúdením „kvality istoty“ osoby, ktoré buď nedisponujú dostatočnou morálnou integritou alebo naopak disponujú len nedostatočnou odbornou úrovňou.

Autor záverečnou poznámkou apeloval na triezvy prístup k vyhodnocovaniu dôkazných prostriedkov.

Poznámky

• 1) Za kvalifikované vyvrátenie nemožno považovať len nesúhlasné stanovisko, odmietnutie záverov či ich spochybňovanie. Autor považuje za kvalifikované vyvrátenie také konštatovanie, ktoré sa po odbornom zhodnotení dôkazov javí ako správnejšie a prípustnejšie.
• 2) Obdobne, tak aj OČTK pre nadobudnutie relevantného podozrenia zo spáchania trestnej činnosti a jej následnému vyšetrovaniu.
• 3) Podozrenie zo spáchania trestného činu znásilnenia napr. po 10 rokoch od skutku.
• 4) Skúšku správnosti by sme si mohli vymieniť napríklad nasledovne; či ide o faktografický relativizmus možno naviazať na výsledky odpovede na otázku: Aký druh/typ dôkazu, by bol spôsobilý „presvedčiť“ autoritu ?; ak je odpoveď zjavne „pritiahnutá za vlasy“, možno usudzovať, že sa jedná o výkladový relativizmus.

Autor
npor. JUDr. Miroslav Srholec

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a896-volna-uvaha-a-dokazna-nudza-v-rozhodovacej-cinnosti-octk

A. Úvod

1. Príslovie hovorí: „cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“. Ako my právnici hovoríme, pri uplatnení teleologického výkladu to znamená, že nestačí mať úmysel dosiahnuť dobro, ale treba byť aj schopný zvoliť spôsobilý a proporcionálny prostriedok na dosiahnutie tohto zamýšľaného dobra; a len tak mimochodom, ide aj o kritérium zvažované v rámci testu ústavnosti opatrenia.

2. V rámci vyhláseného núdzového stavu vláda SR svojím uznesením č. 693z 28. 10. 2020 obmedzila slobodu pohybu (laicky povedané – zaviedla zákaz vychádzania) na obdobie od 2. 11. do 8. 11. 2020v podstate pre všetkých s výnimkou osôb, ktoré sa nenechali „dobrovoľne“ testovať v rámci tzv. plošného testovania.

3. Predmetom tohto článku nie je politický postoj ani kritika vlády z pozície politického presvedčenia autorov. Ctíme si zásadu, že advokát má byť vo svojich verejných vyjadreniach politicky zdržanlivý.

4. Úlohou každého právnika by malo byť v rámci výkonu svojej profesie usilovanie sa o zachovanie a posilňovanie právneho štátu. Tento kritický článok má byť práve príspevkom v tomto zmysle. Kritická diskusia o chybách má smerovať k ich odstráneniu do budúcnosti.

5. Predmetom kritiky tohto článku je právne chybný postup štátnych orgánov. Treba si v tejto súvislosti pripomenúť, že podstatou právneho štátu je predovšetkým právny proces. Ďalej, že existuje aj niečo, čomu sa hovorí materiálne chápanie právneho štátu. Orgány verejnej moci sú povinné postupovať v súlade s dikciou ústavy a princípmi, na ktorých je ústava postavená. To v prípade orgánov verejnej moci demokratického a právneho štátuznamená, že tieto orgány predovšetkým vyhodnotia, či situácia, s ktorou sú konfrontované, si vyžaduje aktívny prístup verejnej moci; inak povedané, či je tu legitímny cieľ, ktorý sa má dosiahnuť aktívnym prístupom. Ďalej, každý orgán musí vyhodnotiť, či riešenie situácie patrí do jeho pôsobnosti. Následne musí vyhodnotiť všetky riešenia, ktoré sú spôsobilé tento cieľ dosiahnuť. A napokon, treba z týchto spôsobilých riešení vybrať to, ktoré je najšetrnejšie, a to najmä k základným ľudským právam a slobodám. Ak orgány verejnej moci takto nepostupujú, konajú protiústavne, a to aj vtedy, ak zdanlivo napĺňajú dikciu tzv. bežných (podústavných) právnych predpisov; pričom, ako vyplýva aj z analýzy v tomto článku, ani toto nie je vždy dodržané.

6. Namieste je teda otázka, či plošné testovanie a na to nadväzujúce obmedzenie slobody pohybu (a iných základných práv v rámci tzv. lockdownov) prijímané v priebehu tohto roka spĺňali vždy uvedené kritéria ústavnosti a zákonnosti (v tomto článku zákonnosti z pohľadu zdravotníckej legislatívy). Podľa názoru autorov nie. Stručne – vychádzame z toho, že viaceré z prijímaných opatrení sa javili ako opatrenia na riešenie krátkodobej situácie (pandémie), pričom ide zjavne o dlhodobý jav. Ďalej, zdá sa, že orgány verejnej moci len v obmedzenom rozsahu uplatnili dôsledné vecné vyhodnotenie prijímaných opatrení ex ante a ex post.Zdá sa, že chýbajú (aspoň verejnosť nebola o nich informovaná) dôsledné vyhodnotenia účinnosti prijímaných opatrení z hľadiska návrhu ďalších postupov v uvedenom kontexte dlhodobého trvania problému; navyše, rôzne kritické postoje odborníkov ako aj niektorých významných činiteľov (napr. prezidentky) sú niektorými orgánmi verejnej moci odmietané ako škodlivé.

7. Niektoré postupy orgánov verejnej moci v súvislosti s aktuálnou pandémiou tak nevyhnutne pripomínajú skôr improvizáciu niekoho, kto síce nevie, čo má robiť, avšak je pod tlakom zodpovednosti, ktorá mu bola zverená, a preto robí čokoľvek, aby vyvolal zdanie, že problém rieši. Toto je však z hľadiska právneho ústavne nonkonformný prístup.

B. V čom zrejme spočíva podstata právnych pochybení – zhrnutie

8. Správne úkony delíme podľa teórie správneho práva nasprávne akty (predpisy a rozhodnutia) a ostatné správne úkony, ktorýmisú úkony rôznej povahy –organizačné či materiálno-technickéúkony apatria medzi ne aj úkony blížiace sa správnym aktom, ktoré pomenúva § 3 ods. 7 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ako osvedčenia, posudky, vyjadrenia, odporúčaniaa inépodobnéopatrenia.

9. Aj potvrdenie ministerstva zdravotníctva (MZ SR), označené ako „certifikát“ a vydané v rámci tzv. plošného testovania, je takýmto ostatným správnym úkonom spomenutým v § 3 ods. 7 zák. č. 71/1967 Zb., keďže ašpiruje na určité právne dôsledky s ním spojené (má byť úradným osvedčením právne významnej skutočnosti), hoci:

a) nemá žiadny právny základ;MZ SR nemá žiadnu právnu väzbu na vykonávanie testovania ani oprávnenie vydať o niečom takom potvrdenie a

b) vydanie takéhoto „certifikátu“ je v rozpore s právnymi predpismi na úseku zdravotníctva,ktoré upravujú otázky poskytovania zdravotnej starostlivosti, lekárskychposudkov, či vyhotovovania a nakladania so zdravotnoudokumentáciou.

10. Preto by malo byť aj uznesenie vlády o zákaze vychádzania nevykonateľné v rozsahu, v akom je ním stanovené pravidlo (o zákaze vychádzania) naviazané na toto potvrdenie MZ SR (na neschopnosť občana ho predložiť alebo na jeho obsah, ak je výsledok testu pozitívny).

11. Síce je pravda, že z poskytovateľov zdravotnej starostlivostimôže štát spraviť subjekty hospodárskej mobilizácie a môže sa zmeniť organizácia zabezpečenia zdravotnej starostlivosti (napr. môže dôjsť kzmenelôžkového fondu alebo osadeniuplexiskiel u poskytovateľov ako protipandemickéhoopatrenia), čomu sa musí každá fyzická osoba podriadiť [§ 22 ods. 1 písm. b) zák. 179/2011], ale stále ide o zdravotnú starostlivosť. A MZ SR plní v tomto smere iba akúsi koordinačnú úlohu na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale nestáva sa poskytovateľom zdravotnej starostlivosti oprávneným vydávať „certifikáty“ o vykonaných zdravotných výkonoch, [viď § 3 písm. r), § 5 písm. g), § 7 ods. 17, § 11 písm. d), § 12 písm. e) a predovšetkým § 13zák. 179/2011a § 3 nariadenia vlády č. 269/2020].

12. Zdravotným výkonom je aj vykonanie antigénového testu vrátane odberu biologického materiálu zo sliznice nosohltanu, jeho detekcia na prítomnosť častíc vírusu a vyhodnotenie výsledku testu. Inak povedané, zdravotným výkonom sú aj stery v rámci „plošného testovania“.

13. Zdravotné výkony môžu realizovať len zdravotnícki pracovníci v súlade s osobitným zákonom (zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti)a to v zdravotníckych zariadeniach, ktoré prevádzkujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti(PZS).

14. Obvykle takýto výkon realizujú v ústavných, prípadne ambulantných zdravotníckych zariadeniach, vrátane tzv.SVaLZ (zariadeniachspoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek; zjednodušene povedané – v laboratóriách).

15. Osobitné predpisy určujú materiálové a personálne, prípadne technické vybavenie takýchto zariadení, ako aj podmienky, za ktorých je možné takúto zdravotnú starostlivosť v týchto zariadeniach poskytnúť.

16. Výsledok testu, ako zdravotného výkonu, by mal byť súčasťou zdravotnej dokumentácie pacienta a má sa s ním tak aj nakladať. Je zároveň osobitne chráneným osobným údajom (keďže sa týka zdravia osoby).

17. Aktuálne sa „plošné testovanie“ uskutočnilo na základe rozhodnutia vlády č. 665 z 18.10.2020, vydaného ako opatrenie podľa zák. č. 387/2002(o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu).

18. Vláda určila (v prílohe rozhodnutia) kompetentné zložky, ktoré sa majú organizačne na testovaní podieľať. Nezastrešila však organizačne vykonávanie tohto testovania určením napr. štátneho zdravotníckeho zariadenia, ktorého prevádzkovateľ by v postavení PZSna tento účel najímal zdravotnícky personál a organizačne a odborne, ale aj právne (a z hľadiska právnej zodpovednosti), celú akciu zastrešil.

19. Akciu „plošného testovania“ tak zabezpečuje „štát“, reprezentovaný vládou a ministerstvami, mimo akéhokoľvek PZS. Testovanie má zabezpečiť trio ministerstiev (vnútro, obrana, zdravotníctvo) a obce, voči ktorým má vláda v režime krízovej situácie určité direktívne oprávnenia; nie PZS.

20. Ani obce, ani ozbrojené sily SR, ani ministerstvá, ani „štát“ samotný ale nie sú oprávnení najímať zdravotníckych pracovníkov a ich prostredníctvom poskytovať zdravotnú starostlivosť, konkrétne zdravotné (vyšetrovacie) výkony, akým je vykonanie a vyhodnotenie antigénových testov, ani viesť súvisiacu zdravotnú dokumentáciu, spracovávať súvisiace osobné údaje týkajúce sa zdravia, resp. vydávať akési „certifikáty“ s hlavičkou MZ SR o absolvovaní testu a jeho výsledku.Povedané ad absurdum, ak si nakontrahujem zdravotníckeho pracovníka a dám mu do ruky trebárs skalpel, tak to zo mňa nerobí PZS – chirurgické centrum oprávnené zasahovať do telesnej integrity fyzických osôb a potvrdzovať legalitu svojho konania nejakým „certifikátom“.

21. Takéto konanie je pokútnym vykonávaním zdravotnej starostlivosti, čo môže byť sankcionované orgánmi dozoru v rovine administratívnoprávnej (dotýka sa to najmä držiteľov licencie podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, fyzických osôb, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť bez licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a právnických osôb, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosťbez povolenia podľa tohtozákona).

22. Navyše nie je vylúčené, že činnosť verejných činiteľov, ktorí sa podieľajú na organizácii akcie, akou je „plošné testovanie“, by mohla naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, pričom do úvahy prichádzajú aj iné trestné činy, vrátane tých, ktoré chránia spoločenské záujmy na úseku ochrany osobných údajov, zdravotnej starostlivosti, ochrany práv iných osôb a podobne. Všetci poznáme z médií prípady, keď sa niekto (nielen na Slovensku alebo v zahraničí) vydával za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (poväčšine za ambulantného lekára) a dopúšťal sa tak na svojich „pacientoch“ trestného činu podvodu. Ako potom možno nazerať na orgán štátnej správy, ktorý vydáva potvrdenie („certifikát“) o absolvovaní zdravotného výkonu? Kto je napríklad zodpovedný za nesprávneposkytnutie zdravotnej starostlivosti, keď na „certifikáte“ nie je ani len meno zdravotníckeho pracovníka, ktorý zdravotný výkonuskutočnil, a MZ SR nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti?

23. Potvrdenie vydávané „integrovanými tímami“ pôsobiacimi pri obciach, organizujúcimi plošné testovanie, v mene MZ SR, na ktoré odkazuje uznesenie vlády č. 693 ako na „certifikát“MZ SR,je možné vyhodnotiť ako lekársky posudok podľa § 16 zákona o zdravotnej starostlivosti. (potvrdenie o zdravotnom stave na administratívne účely, o zdravotnej spôsobilosti na prácu), resp. ako výpis zo zdravotnej dokumentácie (§ 24 tohto zákona). Lekársky posudok však musí vydať PZS alebo ním určený lekár, a výpis len PZS.

24. MZ SR tak nemá žiadne legálne oprávnenie takýto „certifikát“ vydávať apre absolútny nedostatok kompetencie MZ SRna vydávanie takéhoto potvrdenia ide o správny úkon (osvedčovací akt) nulitný, teda právne bezvýznamný.A táto nulita sa potom týka aj akýchkoľvek pravidiel zavádzaných vládou a viažucich sa na konkrétny obsah, resp. na preukázanie konkrétneho obsahu tohto „certifikátu“.

25. Inak povedané, právny akt, ktorý predpisuje alebo upravuje konanie právne nemožné, je nulitný, t.j. aj uznesenie vlády viažuce práva, obmedzenia, povinnosti na predloženie potvrdenia („certifikátu“), ktoré právne neexistuje, je v tejto časti nulitné, či už ho oprávnené osoby podľa zákona č. 314/2018 Z.z. o ústavnom súde SR napadnú návrhom podľa čl. 129 ods. 6 ústavy alebo nie.

26. A na záver len dopĺňame, že nezákonnosť celého postupu zo strany štátu pri realizácii „plošného testovania“ podčiarkuje zákon č. 125/2020 Z.z., ktorý s účinnosťou od 21.5.2020 novelizoval zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a ktorý práve pre potreby testovania spojeného s nákazou Covid-19 vytvoril právny rámec umožňujúci poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zriadiť a prevádzkovať nový typ zdravotníckych zariadení, a to epidemiologické ambulancie a mobilné odberové miesta (ku ktorým bola dokonca vydaná aj vykonávacia vyhláška MZ SR č. 183/2020 Z.z.). Inak povedané, sám štát prijal právnu úpravu na to, aby bolo umožnené riadne a zákonné poskytovanie zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi takejto zdravotnej starostlivosti pri testovaní na Covid-19. Táto úprava, ktorej gestorom bolo mimochodom MZ SR, sa však v praxi nielenže nezačala napĺňať, ale po piatich mesiacoch svojej existencie doslova vyletela komínom. A čo hovorí dôvodová správa k tejto novele?

„Cieľom predloženého návrhu sú úpravy pre potreby aplikačnej praxe v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.

Navrhuje sa zriadenie mobilného odberového miesta a zriadenie epidemiologickej ambulancie ako nových poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorých účelom je vykonávať pružné odoberanie biologického materiálu osobám podozrivým z choroby COVID-19 a poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom podozrivým na chorobu COVID-19. V súvislosti s ich zriadením sa ustanovujú náležitosti a spôsob vydania povolenia na prevádzkovanie týchto zdravotníckych zariadení, určujú sa parametre činnosti a povinnosti pre tieto zariadenia a zároveň sa určujú aj sankcie za porušenie týchto povinností.

Novými druhmi zdravotníckych zariadení sú mobilné odberové miesta a epidemiologické ambulancie. Tieto zdravotnícke zariadenia by mali byť operatívne vytvárané na miestach, kde si to vyžaduje epidemiologická situácia. Účelom mobilného odberového miesta je vykonávať pružné odoberanie biologického materiálu osobám, u ktorých je podozrenie z choroby COVID-19 a to buď v priestoroch zdravotníckeho zariadenia alebo výjazdovou formou.“

C. Právne predpisy – v konkrétnosti

[legislatívne skratky:

– zákon o zdravotnej starostlivosti – zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

– nariadenie vlády, ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov – nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z.z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonovv znení neskorších predpisov;

– zákon o poskytovateľochzdravotnej starostlivosti -zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov;

– o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia – zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]



Zdravotná dokumentácia



27. Zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe. [§ 2 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti]



28. Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 2 ods. 6) a vytváranie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby. [§ 4 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti]



29. Zdravotnú dokumentáciu vedie ako celok všeobecný lekár. Iný ošetrujúci zdravotnícky pracovník vedie zdravotnú dokumentáciu v rozsahu ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti. [§ 19 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti]



30. Zápis do zdravotnej dokumentácie podľa § 20 ods. 2 a 3 obsahuje

a) dátum a čas zápisu,

b) spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu,

c) dátum a čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak je odlišný od dátumu a času zápisu,

d) rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vrátane predpísaných alebo podaných humánnych liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v rozsahu podľa § 19 ods. 2 písm. d),

e) výsledky iných vyšetrení, ak sú súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa vykonáva zápis,

f) identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka,

g) identifikáciu osoby, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytla. [§ 21 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti]



31. Identifikácia ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka sa preukazuje v zdravotnej dokumentácii podľa § 20 ods. 2 a 3 vedenej v písomnej forme menom a priezviskom, podpisom ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, a ak má zdravotnícky pracovník pridelený číselný kód úradom pre dohľad, aj odtlačkom pečiatky, v zdravotnej dokumentácii vedenej v elektronickej forme elektronickým podpisom ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka. [§ 21 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti]



32. Za zabezpečenie zdravotnej dokumentácie zodpovedá poskytovateľ. Poskytovateľ je povinný ukladať a ochraňovať zdravotnú dokumentáciu tak, aby nedošlo k jej poškodeniu, strate, zničeniu alebo k zneužitiu, a to aj počas jej uchovávania podľa odseku 2. [§ 22 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti]



33. Ministerstvo zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti uchováva osobitnú zdravotnú dokumentáciu a vedie o nej evidenciu /pozn.v prípade ženy, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom/. [§ 45 ods. 1 písm. p) zákona o zdravotnej starostlivosti]



34. Štátnu správu na úseku zdravotníctva v samosprávnom kraji ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva samosprávny kraj, ktorýpreberá do úschovy a zabezpečuje odovzdanie zdravotnej dokumentácie inému poskytovateľovi (§ 23 ods. 4 až 6). [§ 46 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti]



Poučenie a informovaný súhlas



35. Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytnúť poučenie“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a, § 44 ods. 6, § 44b ods. 2),

a) osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila,

b) zákonného zástupcu, opatrovníka, poručníka, inú fyzickú osobu ako rodič, ktorá má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v pestúnskej starostlivosti, osobu, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti, budúceho osvojiteľa, osobu, ktorá má dieťa zverené podľa osobitných predpisov, alebo štatutárneho zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, rozhodnutie súdu o uložení neodkladného opatrenia, rozhodnutie súdu o nariadení výchovného opatrenia alebo rozhodnutie súdu o uložení ochrannej výchovy (ďalej len „zákonný zástupca“), ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je maloleté dieťa, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony (ďalej len „osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas“) a vhodným spôsobom aj osobu nespôsobilú dať informovaný súhlas. [§ 6 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti]



36. Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť. Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný zaznamenať v príslušnom elektronickom zdravotnom zázname v elektronickej zdravotnej knižke informáciu o tom, či



a) bolo osobe poskytnuté poučenie,

b) osoba odmietla poučenie,

c) osoba udelila informovaný súhlas,

d) odmietla udeliť informovaný súhlas alebo

e) osoba informovaný súhlas odvolala. [§ 6 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti]



37. Každý, kto má právo na poučenie podľa odseku 1, má aj právo poučenie odmietnuť. O odmietnutí poučenia sa urobí písomný záznam.[§ 6 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti]



38. Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2)/pozn. prerušenie tehotenstva, sterilizácia, biomedicínsky výskum/. [§ 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti]



39. Písomná forma informovaného súhlasu sa vyžaduje v prípadoch uvedených v § 6b, § 27 ods. 1 a v § 40 ods. 2/pozn. prerušenie tehotenstva, sterilizácia, biomedicínsky výskum/. [§ 6 ods. 5 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti]



40. Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade



a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,

b) ochranného liečenia uloženého súdom a poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu,

c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo

d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. [§ 6 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti]



41. Takže v prípade ambulantnej zdravotnej starostlivosti, čo je aj prípad mobilných odberových miest, ku ktorým majú vecne najbližšie odberové miesta vytvorené v rámci „plošného testovania“, sa informovaný súhlas pacienta vyžaduje. Okrem toho, z dikcie „ktorá šíri prenosnú chorobu“, sa na túto situáciu nevzťahuje, nakoľko je zrejmé, že nie každý, kto sa zúčastnil plošného testovania, šíril alebo šíri prenosnú chorobu. Bol však zachovaný tento postup – získanie informovaného súhlasu? Zjavne nie.



42. Spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu sú súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie (§ 21). Ak informovaný súhlas dal zákonný zástupca [odsek 5 písm. b)], súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie je aj vyjadrenie osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti.[§ 6 ods. 10 zákona o zdravotnej starostlivosti]



Zdravotná starostlivosť



43. Ak tento zákon neustanovuje inak, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava podľa § 14 ods. 1; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vety nemusia byť vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi. Zdravotnou starostlivosťou nie je poskytovanie osobitného liečebného režimu osobám v detencii podľa osobitného predpisu.[§ 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti]



44. Zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti. [§ 2 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti]

45. Neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len „neodkladná starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami, neodkladná preprava darcu ľudského orgánu a príjemcu ľudského orgánu určeného na transplantáciu, neodkladná preprava zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace s odberom ľudského orgánu a neodkladná preprava ľudského orgánu určeného na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby. Neodkladná preprava je aj preprava osoby, ktorej zdravotný stav vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas takejto prepravy. [§ 2 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti]



46. Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je zdravotnícky pracovník určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“) na poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe; ak je takýmto ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom lekár alebo zubný lekár, ide o ošetrujúceho lekára, ak je ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom sestra alebo pôrodná asistentka, ide o ošetrujúcu sestru alebo o ošetrujúcu pôrodnú asistentku.[§ 2 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti]

47. Diagnostika je zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenie závažnosti poruchy zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie choroby. [§ 2 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti]

48. Ambulantná pohotovostná služba je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti pri náhlej zmene zdravotného stavu osoby, ktorá bezprostredne neohrozuje jej život alebo bezprostredne neohrozuje niektorú zo základných životných funkcií.[§ 2 ods. 20 zákona o zdravotnej starostlivosti]

49. Ústavná pohotovostná služba je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť ústavnej starostlivosti v nemocnici.[§ 2 ods. 21 zákona o zdravotnej starostlivosti]

50. Prijímateľ zdravotnej starostlivosti je každá fyzická osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť podľa § 2 ods. 1 a 3 a § 7.[§ 2 ods. 26 zákona o zdravotnej starostlivosti]

51. Urgentná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť nepresahujúca 24 hodín poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií.[§ 2 ods. 27 zákona o zdravotnej starostlivosti]

Zoznam zdravotných výkonov

52. Zoznam zdravotných výkonov je súhrn zdravotných výkonov, ktoré sa vykonávajú pri chorobách uvedených v medzinárodnej klasifikácii chorôb, ktorú ministerstvo zdravotníctva uverejňuje na svojom webovom sídle. Zoznam zdravotných výkonov môže obsahovať aj bližšiu špecifikáciu zdravotných výkonov.[§ 3 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti]

53. Zoznam zdravotných výkonov vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením.[§ 2 ods. 8 zákona o zdravotnej starostlivosti]

54. Odber a odoslanie biologického materiálu na bakteriologické,sérologické, mykologické, virologické a parazitologickévyšetrenie pridôvodnom podozrení na infekčné ochorenie vrátane dezinfekcie. [bod 299d prílohy nariadenia vlády, ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov]

55. Médiá a diagnostické prípravky majú vyhovovať platným štandardnýmpostupom a normám Sérologické reakcie skríningové (kvalitatívne) Vírus neutralizačný test [bod 3895 nariadenia vlády, ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov]

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti

56. Zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v subjektoch hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu v zdravotníctve alebo výnimočného stavu nepovažuje za hospodársku činnosť. [§ 4 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti]

57. Zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom.[§ 4 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti]

58. Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.[§ 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti]

59. Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9). [§ 4 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti]

60. Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 2 ods. 6) a vytváranie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby. [§ 4 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti]

61. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne aj vtedy, ak je poskytnutá podľa odseku 3 druhej vety a zároveň preukázateľne v príčinnej súvislosti s výnimočným stavom, núdzovým stavom alebo mimoriadnou situáciou pri jej poskytovaní nemohli byť splnené minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa osobitného predpisu[§ 4 ods. 7 zákona o zdravotnej starostlivosti]. Táto úprava bola zavedená čl. II zákona č. 69/2020 Z.z., ktorého dôvodová správa uvádza: Počas celoplošného nedostatku materiálneho a personálneho vybavenia z dôvodu výnimočnej situácie, napr. pandémie, je potrebné naďalej poskytovať zdravotnú starostlivosť v čo najvyššej nevyhnutnej miere. Z tohto dôvodu sa navrhuje rozšíriť ustanovenie, ktoré definuje správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti o ustanovenie, ktoré poskytovateľom zdravotnej starostlivosti umožní poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť aj bez použitia prostriedkov, ktoré sú inak predpísanou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti tak, aby v čo najvyššej miere bola pacientovi zabezpečená zdravotná starostlivosť. Zároveň sa odstraňuje prekážka, ktorá by v súvislosti s nedostatočným materiálnym vybavením a personálnym zabezpečením v dôsledku výnimočného stavu znamenala obmedzenie poskytovania zdravotnej starostlivosti z dôvodu povinnosti dodržať materiálno – technické zabezpečenie a personálne vybavenie podľa osobitného predpisu.

62. Táto právna úprava (§ 4 ods. 7 zákona o zdravotnej starostlivosti) zrejme ašpiruje na konanie pred Ústavným súdom SR. Domnievame sa však, že to nie je nevyhnutné, nakoľko aj rozumnou aplikáciu sa môže dosiahnuť jej ústavno-konformný výklad. Ten by mal byť taký, že úpravu nemožno vykladať tak, že by sa v základnom ustanovení zadefinovaný rozsah správnej zdravotnej starostlivosti (teda legeartis) mal výrazne obmedziť alebo dokonca úplne „vyprázdniť“. Náročnou úlohou však bude v konkrétnom prípade určiť hranicu, ktorú už nemožno pri úľavách prekročiť; preto je možné, že táto úprava napokon predsa len skončí pred Ústavným súdom SR. Každopádne túto úpravu nemožno vnímať ako akýsi „bianko šek“ umožňujúci štátu zabezpečovať výkon zdravotnej starostlivosti akokoľvek len s poukazom na vyhlásený núdzový stav. V zmysle uvedenej úpravy je totiž možné znižovať požiadavky kladené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti len vtedy, ak tieto požiadavky nemôžu byť objektívne splnené a nie vtedy, ak je pohodlnejšie ich nesplniť alebo ich splnenie je náročné.

Formy poskytovania zdravotnej starostlivosti

63. Zdravotná starostlivosť sa poskytuje ako

a) ambulantná starostlivosť

1. všeobecná

1.1. pre dospelých

1.2. pre deti a dorast,

2. špecializovaná

2.1. gynekologická

2.2. zubno-lekárska,

3. špecializovaná iná,

4. záchranná zdravotná služba,

b) ústavná starostlivosť,

c) lekárenská starostlivosť,

d) ošetrovateľská starostlivosť v zariadení sociálnej pomoci.

[§ 7 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti]

64. Zdravotná starostlivosť v mobilnom odberovom mieste sa poskytuje ako iná špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa odseku 1 písm. a) bodu 3 v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v mobilnom odberovom mieste. Zdravotná starostlivosť v mobilnom odberovom mieste sa poskytuje aj formou výjazdovej služby v domácom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje, alebo v inom prostredí.[§ 7 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti]

65. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje (ďalej len „domáca starostlivosť“). [§ 8 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti]

66. Všeobecnú ambulantnú starostlivosť poskytuje poskytovateľom určený lekár (ďalej len „všeobecný lekár“) a poskytovateľom určená

a) sestra s príslušnou odbornou spôsobilosťou alebo

b) praktická sestra.

[§ 8 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti]

67. Všeobecným lekárom podľa odseku 2 je

a) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých, a

b) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast.

[§ 8 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti]

68. Špecializovanú ambulantnú starostlivosť poskytuje poskytovateľom určený lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo, zubný lekár (ďalej len „lekár špecialista“) alebo zdravotnícky pracovník s príslušnou odbornou spôsobilosťou. Špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa § 7 ods. 1 písm. a) tretieho bodu uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia sa poskytuje na základe písomného odporúčania všeobecného lekára; v odporúčaní všeobecný lekár uvedie údaje uvedené v § 19 ods. 2 písm. a), h) a i), stručný opis aktuálneho zdravotného stavu, predbežné stanovenie choroby vrátane jej kódu, špecializačný odbor, rozsah a cieľ odporúčaného vyšetrenia a odôvodnenie odporúčania. Ak všeobecný lekár odporúča pacientovi poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti podľa druhej vety, je povinný bezodkladne vytvoriť elektronický záznam o odporúčaní lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť v elektronickej zdravotnej knižke. Odporúčanie obsahuje identifikátor záznamu o odporúčaní všeobecného lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť v elektronickej zdravotnej knižke okrem odporúčania vystaveného ručne z dôvodu nefunkčnosti technických zariadení alebo vystaveného ručne pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje. Na základe dohody s pacientom ošetrujúci lekár po vytvorení elektronického záznamu o odporúčaní lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť v elektronickej zdravotnej knižke odporúčanie lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť v listinnej podobe nevyhotoví; o tejto možnosti je ošetrujúci lekár povinný informovať pacienta. Špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore detská psychiatria poskytuje ošetrujúci lekár aj na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu. [§ 8 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti]

69. Odporúčanie všeobecného lekára alebo elektronický záznam o odporúčaní lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť podľa odseku 4 sa nevyžaduje

a) na poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializačnom odbore psychiatria, v špecializačnom odbore detská psychiatria, v špecializačnom odbore dermatovenerológia a v špecializačnom odbore oftalmológia, ak ide o predpísanie okuliarov,

b) na každé ďalšie súvisiace poskytnutie špecializovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré následne určí lekár špecialista,

c) do 24 hodín od vzniku úrazu alebo inej náhlej zmeny zdravotného stavu osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť,

d) v prípade dispenzarizácie,

e) v prípade ochranného ambulantného liečenia,

f) na poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti v doplnkových ordinačných hodinách alebo v rámci domácej starostlivosti na žiadosť osoby podľa § 8 ods. 10.

[§ 8 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti]

70. O poskytnutí špecializovanej ambulantnej starostlivosti je ošetrujúci lekár povinný bezodkladne vyhotoviť pre všeobecného lekára alebo lekára, ktorý odporučil osobu na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, správu o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorá obsahuje údaje podľa § 21 ods. 3 písm. a), c) až g) a stanovenie choroby vrátane jej kódu; to neplatí pre špecializovanú ambulantnú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 písm. a) druhý bod. Rovnako je ošetrujúci lekár povinný bezodkladne vytvoriť elektronický záznam o poskytnutej ambulantnej starostlivosti v elektronickej zdravotnej knižke. Na základe dohody s pacientom ošetrujúci lekár po vytvorení záznamu o poskytnutej ambulantnej starostlivosti správu o poskytnutej zdravotnej starostlivosti v listinnej podobe nevyhotoví; o tejto možnosti je ošetrujúci lekár povinný informovať pacienta. O poskytnutí špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu je ošetrujúci lekár povinný vyhotoviť záznam o poskytnutí zdravotnej starostlivosti pre súd v lehote, ktorú určil súd.[§ 8 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti]

71. Výsledok vyšetrenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek sa poskytuje prostredníctvom elektronického záznamu o výsledku vyšetrenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Na základe dohody poskytovateľov sa výsledok vyšetrenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek v listinnej podobe nevyhotoví.[§ 8 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti]

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v epidemiologickej ambulancii

72. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v epidemiologickej ambulancii zabezpečuje držiteľ povolenia na prevádzkovanie epidemiologickej ambulancie pre

a) dospelých prostredníctvom lekára s profesijným titulom

1. všeobecný lekár,

2. internista,

3. angiológ,

4. diabetológ

5. endokrinológ,

6. gastroenterológ,

7. geriater,

8. hematológ,

9. transfúziológ,

10. hepatológ,

11. infektológ,

12. kardiológ,

13. klinický farmakológ,

14. klinický onkológ,

15. imunoalergológ,

16. nefrológ,

17. lekár nukleárnej medicíny,

18. pneumoftizeológ,

19. lekár pracovného lekárstva,

20. reumatológ,

b) deti a dorast prostredníctvom lekára s profesijným titulom

1. pediater,

2. pediatrický endokrinológ,

3. pediatrický gastroenterológ,

4. pediatrický hematológ a onkológ,

5. pediatrický kardiológ,

6. pediatrický nefrológ,

7. pediatrický pneumoftizeológ,

8. pediatrický reumatológ,

9. pediater intenzívnej medicíny,

10. pediatrický neurológ,

11. pediatrický anestéziológ,

12. pediatrický gynekológ,

13. pediatrický urológ,

14. imunoalergológ,

15. infektológ.

[§ 8c ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti]

Práva a povinnosti osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

73. Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.[§ 11 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti]

74. Každý má právo na výber poskytovateľa. Toto právo sa nevzťahuje na

a) osobu, ktorá je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie,

b) žiadateľa o azyl,

c) osobu, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu.

[§ 11 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti]

75. Právo na výber poskytovateľa sa nevzťahuje ani na osobu, ktorá je príslušníkom

a) ozbrojených síl Slovenskej republiky,

b) Policajného zboru,

c) Slovenskej informačnej služby,

d) Národného bezpečnostného úradu,

e) Zboru väzenskej a justičnej stráže,

f) Horskej záchrannej služby,

g) Hasičského a záchranného zboru,

ak takejto osobe určil poskytovateľa služobný orgán alebo služobný úrad.

[§ 11 ods. 7 zákona o zdravotnej starostlivosti]

76. Právo na výber poskytovateľa sa nevzťahuje ani na zamestnanca, ktorý je povinný podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu.[§ 11 ods. 8 zákona o zdravotnej starostlivosti]

77. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na

a) ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity,

b) informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu,

c) informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 1),

d) odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu (§ 6 ods. 9),

e) rozhodnutie o svojej účasti na výučbe alebo na biomedicínskom výskume,

f) zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti,

g) zmiernenie utrpenia,

h) humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov.

[§ 11 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti]

78. Každý je povinný poskytnúť alebo sprostredkovať nevyhnutnú pomockaždej osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí známky závažnej poruchy zdravia, ak tým závažným spôsobom neohrozí svoj život alebo zdravie.[§ 11 ods. 13 zákona o zdravotnej starostlivosti]

79. Osoba, ktorá má prenosnú chorobu, je povinná

a) správať sa tak, aby zabránila prenosu takejto choroby na iné osoby,

b) označiť ošetrujúcemu lekárovi zdroj nákazy, ak ho pozná, a poskytnúť mu všetky informácie na jeho určenie,

c) určiť okruh osôb, na ktorý mohla prenosnú chorobu preniesť.

[§ 11 ods. 14 zákona o zdravotnej starostlivosti]

Lekársky posudok

80. Lekársky posudok na účely tohto zákona je výsledok posúdenia

a) zdravotnej spôsobilosti na prácu,

b) zdravotného stavu v súvislosti s uznaním choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania,

c) bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach na zdraví.

[§ 16 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti]

81. Lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa odseku 1 vykonáva poskytovateľom určený lekár. [§ 16 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti]

82. Lekársky posudok sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby.[§ 16 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti]

Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti

83. Tento zákon ustanovuje

a) podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) fyzickými osobami a právnickými osobami,

b) podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, vrátane podmienok uznávania dokladov o vzdelaní na výkon zdravotníckeho povolania,

f) povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“) a povinnosti zdravotníckeho pracovníka,

g) dozor nad dodržiavaním povinností a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

[§ 1 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]

84. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania (§ 31). [§ 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]

85. Zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník (§ 27) pri

a) poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

b) zabezpečovaní záchrannej zdravotnej služby,

c) ochrane zdravia ľudí,

d) lekárskej posudkovej činnosti,

e) zaobchádzaní s liekmi a zdravotníckymi pomôckami,

f) výkone kontroly poskytovania zdravotnej starostlivosti, ochrany zdravia ľudí a lekárskej posudkovej činnosti a pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou,

g) vykonávaní prehliadky mŕtveho tela,

h) poskytovaní starostlivosti o osoby v detencii.

[§ 3 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]

86. (Výkon zdravotníckeho povolania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je činnosť bezprostredne nevyhnutná na ochranu života a zdravia ľudí.[§ 3 ods. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]

87. Zdravotnícke povolanie sa vykonáva

a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,

b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „povolenie“) (§ 11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu,

c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),

d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo

e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

[§ 3 ods. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]

88. Poskytovateľ je

a) fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe

1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu,

2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu,

3. rozhodnutia o nariadení vytvorenia mobilného odberového miesta,

b) fyzická osoba-podnikateľ, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), alebo

c) fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.

[§ 4 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]

89. Zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.[§ 7 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]

90. Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia alebo rozhodnutia o nariadení vytvorenia mobilného odberového miesta; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia

a) ambulantnej zdravotnej starostlivosti,

b) ústavnej zdravotnej starostlivosti,

c) lekárenskej starostlivosti.

[§ 7 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]

91. Zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú:

a) ambulancia

…

6. mobilné odberové miesto,

7. epidemiologická ambulancia,

7a. epidemiologická ambulancia pre dospelých,

7b. epidemiologická ambulancia pre deti a dorast,

…

f) zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek.

[§ 7 ods. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



92. Na výkon lekárskej posudkovej činnosti na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení sa vyžaduje licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti [§ 68 ods. 1 písm. d)]. [§ 7a ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



93. Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na výkon lekárskej posudkovej činnosti v ozbrojených silách a v ozbrojených zboroch.[§ 7a ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



94. Lekársku posudkovú činnosť na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení sú oprávnení vykonávať bez licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti

a) lekári, ktorí vykonávajú lekársku posudkovú činnosť podľa osobitných predpisov, alebo

b) lekári, ktorí vykonávajú lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho poistenia a majú špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo sú zaradení do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.

[§ 7a ods. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]





Personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia



95. Zdravotnícke zariadenia musia byť personálne zabezpečené a materiálno-technicky vybavené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade so svojím odborným zameraním.[§ 8 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



96. Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa § 7 ods. 3 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a piateho až siedmeho bodu a písm. b) až i) a ods. 4 písm. a) až d) a g) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.[§ 8 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



97. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo podľa § 8 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti výnos z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení.V prílohe č. 1 k výnosu sú uvedené minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti.V prílohe č. 2 k výnosu sú uvedené minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.Plný text výnosu nájdete v ASPI pod číslom 44/2008.

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 183/2020 Z.z.o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie mobilného odberového miesta ustanovuje podrobnosti o vybavení mobilného odberového miesta.



98. Minimálne personálne zabezpečenie mobilného odberového miesta



1. Minimálne personálne zabezpečenie mobilného odberového miesta tvoria dvaja zdravotnícki pracovníci vykonávajúci zdravotnícke povolanie

a) lekár,

b) zdravotnícky záchranár,

c) sestra alebo

d) praktická sestra.



2. Okrem osôb podľa odseku 1 sú v mobilnom odberovom mieste vždy prítomné dve plnoleté fyzické osoby zabezpečujúce smerovanie pacientov, určené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý prevádzkuje mobilné odberové miesto.



99. Minimálne materiálno-technické vybavenie mobilného odberového miesta



1. Základným funkčným priestorom mobilného odberového miesta je dostatočne veľká unimobunka alebo stan, ktorý

a) je umiestnený na voľnom priestranstve umožňujúcom prejazd áut a testovanie z auta,

b) je pripojený na zdroj elektrickej energie,

c) má prístup k pitnej vode,

d) je viditeľne označený názvom „mobilné odberové miesto“ spolu s písomnými inštrukciami na odber.



2. Minimálnym materiálno-technickým vybavením mobilného odberového miesta je

a) počítač s príslušenstvom a s pripojením na internet tak, aby systém umožňoval širokopásmový vysokorýchlostný prenos a spracovanie dát, hlasu a obrazu v elektronickej forme,

b) dve chladničky alebo termoregulačné boxy s teplomermi vo vnútri na monitorovanie teploty s udržiavaním teploty prostredia medzi 4 – 8 stupňov Celzia, pričom

1. jedna sa používa na uchovávanie odberového materiálu,

2. druhá sa používa na uchovávanie odobratých vzoriek,



c) umývateľný a dezinfikovateľný pracovný stôl a dve umývateľné a dezinfikovateľné stoličky,

d) nožnice,

e) dve mobilné zariadenia na čítanie čiarových kódov

1. s operačným systémom Android 7.0 a vyšším,

2. s rozmerom displeja minimálne 10 palcov,

3. s kamerou s rozlíšením minimálne 2 Mpx,

4. s dátovým pripojením LTE,

5. s príslušnou nabíjačkou k zariadeniu,



f) pripojenie každého mobilného zariadenia na čítanie čiarových kódov podľa písmena e) do siete internet prostredníctvom SIM karty s aktivovaným paušálom s neobmedzenými dátami,

g) dve prenosné nabíjacie zariadenia (powerbank) s kapacitou 20 000 mAh, podporou rýchlonabíjania a výstupom 2,4 A,

h) dva kusy kábla typu USB-C s dĺžkou 1,5 m,

i) odberové sady, ktoré majú čiarové kódy z vonkajšej strany,

j) nesterilné gumené rukavice,

k) dezinfekčný prostriedok na ruky, ak tomu nebránia iné prekážky, s automatickým dávkovačom,

l) jednorazové ústne lopatky,

m) dezinfekčný roztok,

n) emitná miska na špachtle,

o) stojany na skúmavky na testovanie,

p) stojany na skúmavky v chladničke a transportná taška,

q) papierové vreckovky,

r) kontajner na biologický odpad s použitím dvojitých vriec; biologický odpad je denne likvidovaný,

s) jednorazové utierky na ruky,

t) dekontaminačná miestnosť, ak sa používa iný ako jednorazový osobný ochranný pracovný prostriedok,

u) osobné ochranné pracovné prostriedky, ktorými pre každého zdravotníckeho pracovníka mobilného odberového miesta sú:

1. vonkajší pár rukavíc,

2. vnútorný pár rukavíc,

3. ochranná kombinéza,

4. ochrana očí (ochranné okuliare očí alebo ochranný plastový tvárový štít),

5. tvárový respirátor FFP3 s výdychovým ventilom. Ak sa používa ochranný plastový tvárový štít, môže sa použiť tvárový respirátor FFP2 s chirurgickým ochranným rúškom.



Zdravotnícki pracovníci



100. Zdravotnícky pracovník je fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie



a) lekár,

b) zubný lekár,

c) farmaceut,

d) sestra,

e) pôrodná asistentka,

f) fyzioterapeut,

g) verejný zdravotník,

h) zdravotnícky laborant,

i) nutričný terapeut,

j) dentálna hygienička,

k) rádiologický technik,

l) zdravotnícky záchranár,

m) zubný technik,

n) technik pre zdravotnícke pomôcky,

o) optometrista,

p) farmaceutický laborant,

q) masér,

r) očný optik,

s) ortopedický technik,

t) praktická sestra,

u) zubný asistent,

v) sanitár.

[§ 27 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



101. Zdravotníckym pracovníkom je aj profesionálny vojak, ktorý vykonáva príslušné zdravotnícke povolanie podľa odsekov 1 a 2 v štátnej službe profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskom zdravotníctve a spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu. [§ 27 ods. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



102. Za zdravotníckeho pracovníka sa počas krízovej situácie považuje študent, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu u poskytovateľa a je študentom

a) doktorského študijného programu v študijnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorý absolvoval časť štúdia v rozsahu najmenej osem semestrov,

b) študijného programu v študijnom odbore ošetrovateľstvo v dennej forme štúdia, ktorý absolvoval časť štúdia v rozsahu najmenej dva semestre, alebo

c) študijného programu v študijnom odbore urgentná zdravotná starostlivosť v dennej forme štúdia, ktorý absolvoval časť štúdia v rozsahu najmenej dva semestre.

[§ 27 ods. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



103. Študent, ktorý sa považuje za zdravotníckeho pracovníka podľa odseku 4, môže u poskytovateľa poskytovať zdravotnú starostlivosť len v rozsahu podľa odsekov 6 až 8 a pod odborným dohľadom zdravotníckeho pracovníka určeného poskytovateľom, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu u poskytovateľa (ďalej len „dohliadajúci zdravotnícky pracovník“).

[§ 27 ods. 5 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



104. Študent, ktorý sa považuje za zdravotníckeho pracovníka podľa odseku 4 písm. a) až c), môže poskytovať zdravotnú starostlivosť v rozsahu zdravotného výkonu odberu biologického materiálu osobe na zistenie respiračného vírusového ochorenia; dohliadajúcim zdravotníckym pracovníkom môže byť iba lekár, zdravotnícky záchranár, sestra alebo praktická sestra.[§ 27 ods. 6 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



Povinnosti poskytovateľa



105. Poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak,



a) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy,

b) poskytnúť bez zbytočného odkladu každej osobe neodkladnú zdravotnú starostlivosť a na pokyn operačného strediska záchrannej zdravotnej služby poskytnúť súčinnosť poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby,

d) prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie,

e) viditeľne označiť druh zdravotníckeho zariadenia (§ 7 ods. 3 a 4), jeho odborné zameranie, obchodné meno alebo meno a priezvisko držiteľa povolenia, právnická osoba je povinná uviesť aj meno a priezvisko odborného zástupcu, a ak má určeného náhradného odborného zástupcu, meno a priezvisko náhradného odborného zástupcu; označenie musí byť v štátnom jazyku,

f) umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti;

h) informovať vopred osobu, jej zákonného zástupcu alebo osobu blízku o rozsahu a podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti a o tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je táto osoba verejne zdravotne poistená podľa osobitného predpisu,

l) viesť zdravotnú dokumentáciu podľa osobitného predpisu,

m) spracúvať, poskytovať a sprístupňovať údaje zo zdravotnej dokumentácie podľa osobitného predpisu,

n) zabezpečiť a uchovávať zdravotnú dokumentáciu a dodržať postup pri jej odovzdaní a prevzatí do úschovy podľa osobitného predpisu,

p) poskytovať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici údaje do centrálneho registra prenosných ochorení,

…



y) uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s príslušnou zdravotnou poisťovňou

1. ak ide o poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorý má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným poistencom zdravotnej poisťovne a poskytuje zdravotnú starostlivosť plne uhrádzanú alebo čiastočne uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia,

2. pre každú ambulanciu pevnej ambulantnej pohotovostnej služby a pre každú ambulanciu doplnkovej ambulantnej pohotovostnej služby, ak ide o organizátora, alebo

3. ak ide o poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje urgentnú zdravotnú starostlivosť na urgentnom príjme 1. typu alebo na urgentnom príjme 2. typu,

4. ak ide o poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie mobilného odberového miesta,

…

ab) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,

…

af) vykazovať zdravotnej poisťovni poskytnutú zdravotnú starostlivosť uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia podľa zoznamu zdravotných výkonov pre klasifikačný systém diagnosticko-terapeutických skupín (§ 79 ods. 10) kódovaných podľa pravidiel kódovania chorôb a pravidiel kódovania zdravotných výkonov (§ 79 ods. 12),

…

bf) bez zbytočného odkladu prevziať osobu od poskytovateľa ambulancie dopravnej zdravotnej služby, ak počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 vydalo pokyn na prepravu tejto osoby operačné stredisko tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby,



bg) poskytovať zdravotnú starostlivosť v epidemiologickej ambulancii, v dočasnej epidemiologickej ambulancii pre dospelých a v dočasnej epidemiologickej ambulancii pre deti a dorast podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti,



bh) poskytnúť na vyžiadanie samosprávnemu kraju taký zoznam zdravotníckych pracovníkov v zdravotníckom povolaní lekár, sestra a praktická sestra mladších ako 65 rokov, aby bolo zabezpečené poskytovanie zdravotnej starostlivosti v epidemiologickej ambulancii, v dočasnej epidemiologickej ambulancii pre dospelých a v dočasnej epidemiologickej ambulancii pre deti a dorast, ak ide o poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

[§ 79 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



106. Povinnosti podľa

…

l) odseku 1 písm. j), t), ze), zi), zj), zx), ba), bb) a bc) sa nevzťahujú na poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie mobilného odberového miesta,

m) odseku 1 okrem povinnosti podľa odseku 1 písm. d), e), f), l), r), s), zc), ai), bc) a bf) sa nevzťahujú na poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie epidemiologickej ambulancie.

[§ 79 ods. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



107. Poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie ambulancie dopravnej zdravotnej služby, je povinný

…

m) na pokyn operačného strediska tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 prepraviť zdravotníckeho pracovníka za účelom odberu biologického materiálu osobe na zistenie ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 alebo prepraviť osobu na miesto určené operačným strediskom tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby,

n) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

[§ 79 ods. 15 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



108. Poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie mobilného odberového miesta, je povinný

a) pred začatím poskytovania zdravotnej starostlivosti oznámiť národnému centru maximálnu dennú kapacitu odberov vzoriek na diagnostiku ochorenia COVID-19 a jej každú zmenu,

b) poskytnúť zdravotnú starostlivosť denne všetkým osobám, ktorým národné centrum pre dané mobilné odberové miesto vydalo jednoznačný identifikátor potvrdzujúci indikáciu zo zdravotných dôvodov,

c) poskytnúť zdravotnú starostlivosť osobám, ktorým národné centrum nevydalo jednoznačný identifikátor potvrdzujúci indikáciu zo zdravotných dôvodov, až po vykonaní všetkých odberov denne osobám, ktorým národné centrum pre dané mobilné odberové miesto vydalo jednoznačný identifikátor potvrdzujúci indikáciu zo zdravotných dôvodov,

d) bezodkladne oznámiť národnému centru, že nemá odberové sety na odoberanie vzoriek na diagnostiku ochorenia COVID-19 a neposkytovať zdravotnú starostlivosť do času, kým národnému centru neoznámi, že opäť má odberové sety na odoberanie vzoriek na diagnostiku ochorenia COVID-19,

e) začať prevádzkovať mobilné odberové miesto od dátumu uvedeného v povolení alebo rozhodnutí o nariadení vytvorenia mobilného odberového miesta,

f) vykonávať taký počet odberov, aby neprekročil maximálnu dennú kapacitu odberov vzoriek na diagnostiku ochorenia COVID-19 za deň oznámenú podľa písmena a).

[§ 79 ods. 16 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



Povinnosti zdravotníckeho pracovníka



109. Zdravotnícky pracovník, ak v odseku 9 nie je ustanovené inak, je povinný



a) poskytovať bez meškania prvú pomoc každej osobe, ak by bez takejto pomoci bol ohrozený jej život alebo bolo ohrozené jej zdravie, a ak je to nevyhnutné, zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť,

…

e) vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom,

f) dodržiavať ďalšie povinnosti ustanovené osobitným predpisom,

…

j) počas krízovej situácie vykonať povinnosť uloženú príslušnými orgánmi na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.

[§ 80 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti]



mobilné odberové miesta



110. Regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhoduje o vydaní povolenia na prevádzkovanie mobilného odberového miesta na základe žiadosti.[§ 15a ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti]



111. Rozhodnutie o žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie mobilného odberového miesta vydá regionálny úrad verejného zdravotníctva do troch dní od doručenia žiadosti.[§ 15a ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti]



Regionálne úrady verejného zdravotníctva



112. Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Sídla a územné obvody regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú uvedené v prílohe č. 1. [§ 6 ods. 1 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia]



113. Regionálny úrad verejného zdravotníctva

…

b) riadi, usmerňuje a kontroluje epidemiologickú bdelosť prenosných ochorení a plnenie imunizačného programu,

…

e) nariaďuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 a opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 v rámci svojej územnej pôsobnosti,

f) podáva návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie a návrh na vykonanie opatrení podľa § 48 ods. 5 v rámci svojej územnej pôsobnosti,

…

ab) vydáva počas krízovej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky povolenie na prevádzkovanie mobilného odberového miesta. [§ 6 ods. 1 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia]



114. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici vedie aj centrálny register prenosných ochorení v Slovenskej republike podľa prílohy č. 10 a peľovú informačnú službu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici poskytuje údaje z centrálneho registra prenosných ochorení v Slovenskej republike národnému centru na účely zdravotníckej štatistiky. [§ 6 ods. 5 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia]



115. Regionálny úrad verejného zdravotníctva môže v súvislosti s krízovou situáciou v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky vydať rozhodnutie, ktorým nariadi držiteľovi povolenia na prevádzkovanie všeobecnej nemocnice, držiteľovi povolenia na prevádzkovanie špecializovanej nemocnice alebo držiteľovi povolenia na prevádzkovanie zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek vytvorenie mobilného odberového miesta podľa osobitného predpisu. Rozhodnutie nahrádza povolenie podľa odseku 3 písm. ab). Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa prvej vety je povinný vytvoriť mobilné odberové miesto do siedmich pracovných dní od doručenia rozhodnutia. Rozhodnutie sa považuje za doručené v deň nasledujúci po dni jeho zverejnenia na webovom sídle regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Na vydanie tohto rozhodnutia sa nevzťahuje správny poriadok a nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok. [§ 6 ods. 8 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia]



116. Regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhodnutie podľa odseku 8 rozhodnutím zruší, ak pominuli dôvody na jeho vydanie. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. [§ 6 ods. 9 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia]



117. Národný register pacientov s prenosnými ochoreniami

a) Zoznam spracúvaných osobných údajov

Meno a priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, kód obce trvalého pobytu, adresa, vzdelanie, zamestnanie, kódy diagnóz sledovaných infekčných ochorení podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, forma ochorenia, začiatok ochorenia, dátum hlásenia, etiológia, miesto nákazy, profesionalita ochorenia, údaje o vakcinácii, doplnkové údaje (miesto a čas začatia liečby, hospitalizácia, výskyt klinických príznakov, kontakty, výskyt rizikových faktorov u pacienta), liečba (čas začatia liečby, podané lieky), výsledok liečby, špecifické údaje o nemocničných nákazách (miesto hospitalizácie, výkony, rizikové faktory), laboratórne výsledky, mikrobiologické výsledky, dátum smrti u zomretých, patologicko-anatomické diagnózy podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb.



b) Účel spracovávania osobných údajov

Účelom spracovávania osobných údajov je na základe poznania výskytu a distribúcie infekčných ochorení vrátane HIV/AIDS na účely hodnotenia zdravotného stavu populácie získať informácie na tvorbu a výkon štátnej zdravotnej politiky, na skvalitnenie prevencie, zefektívnenie a trvalé zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti a trvalé zlepšovanie zdravotníckych služieb a na návrh, realizáciu a kontrolu opatrení zameraných na zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Spracované údaje v agregovanom tvare sú podkladom na medzinárodné porovnania a využíva ich Svetová zdravotnícka organizácia, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Eurostat.

c) Okruh dotknutých osôb

Osoby s vybranými prenosnými ochoreniami, nosiči choroboplodných mikroorganizmov.



d) Účel poskytovania osobných údajov

Vybrané osobné údaje z registra je možné poskytnúť do siete Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej únie.

Autor
JUDr. Dušan Ďurík

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a897-uvahy-nad-niektorymi-aspektmi-plosneho-testovania-na-covid-19-z-pohladu-zdravotnickej-legislativy

Skutočne je nutné všetky trestné činy krádeže spáchané za núdzového stavu právne kvalifikovať aj podľa § 212 ods. 4 písm. c) Tr. zák.?

Cieľom tohto príspevku je v stručnosti poukázať na možnosti právnej kvalifikácie trestného činu krádeže spáchanej počas núdzového stavu a to aj na podklade aktuálnej rozhodovacej činnosti českého súdu (v ČR je taktiež vyhlásený núdzový stav a spáchanie trestného činu krádeže počas vyhláseného núdzového stavu môže mať vplyv na prísnejšiu právnu kvalifikáciu skutku).

V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že na území SR prijal zákonodarca zmenu Trestného zákona (zákon č. 312/2020), a to nielen vo vzťahu k trestnému činu krádeže, keď z hľadiska právnej kvalifikácie trestného činu spáchaného počas núdzového stavu upravil všeobecné ustanovenie § 134 Tr. zák. tak, že § 134 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ustanovenie odseku 2 písm. a) a b) sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom.“.

Predmetná zmena Trestného zákona nadobudne síce účinnosť až od 01.01.2021, avšak ani dnes nie je možné vylúčiť taký výkladový postup, že v tom ktorom prípade nebude použitý aj kvalifikačný znak „spáchanie trestného činu za krízovej situácie“ (vzhľadom na neexistujúcu príčinnú súvislosť s núdzovým stavom) a to obdobne ako to možno demonštrovať na konkrétnom prípade z ČR (pozri nižšie).

Tento výkladový prístup skúmajúci príčinnú súvislosť medzi spáchaným trestným činom a vyhláseným núdzovým stavom vychádza z toho, že aby bolo možné použiť právnu kvalifikáciu „spáchanie trestného činu krádeže“, či iného trestného činu, „za núdzového stavu (za krízovej situácie)“, mali by byť splnené dve podmienky:

1/ spáchanie trestného činu za určitej situácie a na určitom mieste (núdzový stav) a

2/ páchateľ zneužije v dôsledku núdzového stavu vniknutú situáciu k spáchaniu trestného činu (príčinná súvislosť spáchaného trestného činu s vyhláseným núdzovým stavom).

Vzhľadom na uvedený výkladový prístup by aj dnes mohlo, či malo platiť, že nie každý trestný čin krádeže, či iný trestný čin, ktorý obsahuje kvalifikovanú skutkovú podstatu „spáchanie trestného činu za krízovej situácie“, je nutné automaticky kvalifikovať podľa tejto prísnejšej právnej kvalifikácie.

V tomto smere možno poukázať na konkrétny medializovaný prípad z ČR(1), v ktorom bol obžalovaný súdom prvého stupňa odsúdený za spáchanie trestného činu krádeže spáchanej počas núdzového stavu (drobné krádeže). Krajský súd v Plzni ako odvolací súd však zmenil právnu kvalifikáciu (v podstate vypustil spáchanie trestného činu krádeže počas núdzového stavu) ako aj na ňu nadväzujúci trest.

Krajský súd v Plzni ako nosný argument uviedol to, že „v danom prípade nejde o mimoriadne vysokú spoločenskú škodlivosť. Krádeže spáchané v čase núdzového stavu nie sú výrazne spoločensky škodlivejšie ako krádeže spáchané pred jeho vyhlásením“. Núdzový stav bol, podľa súdu, pri chorobe covid-19 vyhlásený predovšetkým preto, aby vláda bola schopná prijímať opatrenia k obmedzeniu šírenia vírusu a zabezpečiť ochranné prostriedky pre zdravotníctvo a zložky integrovaného záchranného systému. Ide teda predovšetkým o prevenciu proti šíreniu nákazlivej choroby a nie o stav, kedy by už došlo k závažnému následku. Súd ďalej zdôraznil, že to, že obžalovaný páchal krádeže v potravinových reťazcoch za situácie, keď obchody a ostraha fungovali normálne, nijako nezvyšovalo škodlivosť jeho konania. Takéto konanie nie je možné porovnávať napríklad s rabovaním pri povodniach, pričom iná situácia by nastala, pokiaľ by obžalovaný kradol zdravotnícky materiál alebo iné veci úzko súvisiace so šírením nákazy. Tam by bola prísnejšia právna kvalifikácia na mieste.

Predmetné rozhodnutie si všimli v ČR aj odborné kruhy(2), keď toto rozhodnutie vo svojom príspevku zaujímavo okomentoval predseda senátu Mestského súdu v Prahe JUDr. Libor Vávra, pričom uviedol aj príklady, kedy by právna kvalifikácia ohľadne núdzového stavu pri trestných činoch krádeže mohla byť použiteľná (s tým, že stotožnenie páchateľa v obchode môže byť sťažené kvôli noseniu rúšok) a kedy zrejme s núdzovým stavom nebude mať veľa spoločného (napríklad krádež bicykla zo záhrady, vlámanie sa do domu, vykradnutie vodáckej klubovne).

Keďže vyššie uvedené rozhodnutie krajského súdu je potrebné považovať za odklon z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov v ČR, bude zaujímavé sledovať ako predmetná trestná vec skončí v dovolacom konaní na Najvyššom súde ČR. Nič to však nemení na tom, že toto rozhodnutie môže slúžiť ako určitá inšpirácia pri zvažovaní právnej kvalifikácie konkrétneho skutku ako trestného činu.

Poznámky

• 1) https://www.novinky.cz/krimi/clanek/nejsme-ve-valce-shodil-soud-stav-nouze-za-kradeze-dal-podminku-40338435
• 2) https://pravniprostor.cz/clanky/trestni-pravo/nouzovy-stav-kradez

Autor
JUDr. Peter Šamko

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a899-trestny-cin-kradeze-spachany-za-nudzoveho-stavu

Uznesením vlády SR č. 587 z 30.9.2020 bol k 1.10.2020 vyhlásený núdzový stav na postihnutom území SR na obdobie 45 dní, čím mal núdzový stav skončiť k 14.11.2020. Ešte predtým, než vláda rozhodla o predĺžení núdzového stavu o ďalších 45 dní (11.11.2020), v médiách sa objavila informácia, že ústredný krízový štáb odporúča vláde predĺžiť núdzový stav o ďalších 90 dní; slovo rozhodla sa pritom hodí dať skôr do úvodzoviek, lebo technika akou to vláda urobila, keď ako keby novelizovala právny predpis „číslo 45 sa nahrádza číslom 90“ vyvoláva vážne pochybnosti o tom, či vôbec má tento akt vlády povahu riadneho rozhodnutia, alebo je to opäť len ďalší v poradí zmätočných úkonov.

Podľa čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona č. 277/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového a výnimočného stavu:

„(1) Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

(2) Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.“

Citované znenie ústavného zákona explicitne neupravuje možnosť vyhlásený núdzový stav predĺžiť. Upravuje iba maximálnu dobu, na ktorú môže byť núdzový stav vyhlásený. Napriek predĺženiu núdzového stavu o 45 dní, čo možno považovať stále za predĺženie núdzového stavu v rámci maximálne prípustnej doby 90 dní, vynára sa otázka, čo v prípade, ak predĺžený núdzový stav uplynie? Bude možné vyhlásiť núdzový stav opätovne?

Vychádzame práve z odporúčania ústredného krízového štábu, ktorý odporúčal vláde SR, aby núdzový stav predĺžila o ďalších 90 dní, čo, ako sa domnievame, nie je prípustné, a to jednak formálne, keďže táto možnosť predĺženia (na rozdiel od napríklad výnimočného stavu, kde je v zákone explicitne vyjadrené, že výnimočný stav možno predĺžiť, avšak aj tu je maximum trvania 90 dní) nie je v ústavnom zákone vyjadrená. Už jazykovým výkladom (ako východiskovým výkladovým pravidlom) ustanovení ústavného zákona možno dospieť k záveru, že núdzový stav nemožno predĺžiť na viac ako 90 dní, a teda, že núdzový stav môže trvať najviac 90 dní.

Vláda SR v tejto súvislosti ešte v júni 2020 uvažovala o tzv. „znovuvyhlásení“ núdzového stavu, a to v nadväznosti na prvé vyhlásenie núdzového stavu v tomto roku v súvislosti s pandémiou COVID-19, keď sa predseda vlády SR vyjadril v tom zmysle, že „stačí počkať minútu a núdzový stav vyhlásime nanovo.“

Takéto vyjadrenia vychádzajú z hlbokého nepochopenia danej právnej úpravy a, žiaľ, ako sa zdá aj nepochopenia princípov demokratického a právneho štátu (viď najmä článok 1 Ústavy Slovenskej republiky).Núdzový stav po uplynutí súčasného núdzového stavu by bolo možné samozrejme vyhlásiť ivo vzťahu k inej krízovej situácii,napr. živelnej pohrome, či ekologickej katastrofe,teda inej udalosti vyvolávajúcej krízový stav, nie však vo vzťahu ku (trvajúcej) krízovej situácii COVID-19, vo vzťahu ku ktorej už bol aktuálne vyhlásený núdzový stav.

Núdzovým stavom sa:

(i) jednak posilňujú kompetencie orgánov krízového riadenia (predovšetkým vlády SR) na základe osobitných právnych predpisov (zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny);

(ii) jednak oprávňujú štátne orgány k širšiemu zásahu do základných ľudských práv a slobôd jednotlivcov.

Účelom zákonodarcu, resp. ústavodarcu (keďže ideo ústavný zákon) bolo úpravou núdzového stavu dočasne a v nutnom rozsahu posilniť kompetencie štátnych orgánov na úkor základných ľudských práv a slobôd, a to za účelom odvrátenia krízovej situácie, ktorá nastala na určitom území. Aby zásah do základných ľudských práv a slobôd nebol úplne bezbrehý, ústavodarca upravil dve základné podmienky vyhláseného núdzového stavu, a to aby tento bol vyhlásený v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najviac však na 90 dní.Úpravou konkrétneho časového rámca tak ústavodarca predpokladal, že štátne orgány v danom čase vykonajú nevyhnutné efektívne opatrenia na odvrátenie krízovej situácie, pričom 90 dní považoval za optimálny časový rámec na dosiahnutie daného účelu.

Špekulácie ohľadom opakovaného vyhlasovania núdzového stavu, a to dokonca bez akéhokoľvek časového obmedzenia, sa zrejme opierajú o chybný názor, že v právnom poriadku nemáme žiaden obdobný inštitút, ktorým by bolo možné riešiť danú krízovú situáciu, nakoľko ústavodarca pri prijímaní ústavného zákona nepočítal s tým, že môže nastať situácia, ktorú svet prežíva dnes. S uvedeným sa však nemožno stotožniť, a už vôbec prijímať ako výhovorku a zámienku na predlžovanie núdzového stavu, ktorý – ako vyplýva z ústavného zákona a jeho účelu, nemožno v súvislosti s konkrétnou krízovou situáciou spôsobom, aký zvažuje vláda, takto predlžovať. Slovenská republika je stále právnym a demokratickým štátom (článok 1 Ústavy Slovenskej republiky), nie totalitným režimom. Navyše, už i antické rímske právo poznalo inštitút tzv. diktátora (nezamieňať s novodobými samozvancami ako Hitler, Stalin a pod., išlo o riadny orgán republiky), ktorý v čase nebezpečenstva rímskej republiky hroziaceho zvnútra či zvonku prevzal v krajine moc (bol senátom schválený a konzulom poverený mimoriadnymi právomocami), avšak to len na obdobie polroka, teda opäť na určitý časovo vymedzený rámec, ktorý mal rovnakýúčel, ako má časové obmedzenie núdzového stavu u nás, a teda predpoklad, že v rámci uvedeného obdobia budú prijaté efektívne mimoriadne opatrenia na odvrátenie tohto nebezpečenstva. Už antickí Rimania teda boli v tomto smere dostatočne obozretní a práve neskorší koniec ich republiky je mementom pre nás, že ak stratíme ostražitosť (ako ju napokon stratili Rimania), stratíme aj republiku (ako sa to stalo Rimanom) a jej demokratický a právny charakter; historia magistra vitae.

V súvislosti s domnelou „nedokonalosťou“ právnej úpravy sa v médiách objavili vyhlásenia členov vlády SR, že vláda pripravuje novelu ústavného zákona, ktorá by mala tento domnelý nedostatok v ústavnom zákone odstrániť. Akákoľvek iniciatíva takéhoto typu však už vo svojom zárodku môže byť protiústavná, nakoľko tak núdzový stav, ako i výnimočný stav predstavujú právne režimy, vyznačujúce sa svojou dočasnosťou a nevyhnutnosťou. Právna úprava počítajúca s režimom trvajúcim čo i len rok je lámaním ústavných princípov Slovenskej republiky, ako právneho a demokratického štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

Výkladovým pravidlom argumentum ad absurdum, a teda dovedením veci k nezmyselnému, ale logicky správnemu záveru, by tak núdzový stav (či iný právny režim, obsahovo totožný s núdzovým stavom) na Slovensku mohol v dôsledku možného predlžovania takýmto pokútnym spôsobom, aký zvažuje vláda, trvať pokojne i najbližších 10 rokov (i keby to však malo byť len rok, bolo by to prelomením ústavných princípov), keďže stále nie je možné predpovedať, koľko bude COVID-19 kríza reálne trvať. Vláda by tak každých 90 dní opätovne vyhlasovala núdzový stav, čím by na obdobie uvedených 10 rokov (roka) bol úplne popieraný princíp právneho a demokratického štátu, a v konečnom dôsledku i základné ľudské práva a slobody, čím by nastal stav horší, ako v antickej rímskej republike.

Na tomto mieste je vhodné poukázať na právnu úpravu núdzového stavu v Českej republike, kde možno badať prísnejšie podmienky vyhlasovania núdzového stavu. V zmysle čl. 5 a 6 ústavného zákona č. 110/1998 Sb. o bezpečnosti České republiky môže vláda ČR vyhlásiť núdzový stav v súvislosti s konkrétnou krízovou situáciou najdlhšie na 30 dní, pričom zákon priznáva možnosť uvedenú lehotu predĺžiť, to však len za predchádzajúceho súhlasu Poslaneckej snemovne. Zaujímavý je i čl. 6 ods. 1 predmetného ústavného zákona, podľa ktorého je vláda ČR povinná súčasne s núdzovým stavom vymedziť, ktoré práva stanovené v osobitnom zákone a v akom rozsahu sa obmedzujú a ktoré povinnosti a v akom rozsahu sa ukladajú. Ústavodarca v Českej republike bol tak ešte prísnejší, keď núdzový stav obmedzil lehotou 30 dní, pričom podmienkou vymedzenia obmedzovaných práv a ukladaných povinností už v čase vyhlásenia núdzového stavu zároveň podčiarkol nevyhnutnosť, ako základný znak núdzového stavu, čím zároveň reaguje na požiadavku efektívneho riešenia krízovej situácie, čo je už spomínaným účelom núdzového stavu.

V súvislosti so spomínaným účelom núdzového stavu, ktorým je prijatie efektívnych nástrojov a opatrení na odstránenie krízovej situácie dávame do pozornosti prehľad právnych aktov, ktoré boli prijaté vládou SR práve v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom:

6 uznesení o schválení skráteného legislatívneho konania:

– Uznesenie vlády SR č. 676/2020 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov v súvislosti s ochorením COVID-19

– Uznesenie vlády SR č. 670/2020 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 90/2020 Z. z.

– Uznesenie vlády SR č. 660/2020 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

– Uznesenie vlády SR č. 652/2020 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19

– Uznesenie vlády SR č. 647/2020 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

– Uznesenie vlády SR č. 643/2020 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(pre zaujímavosť, počas 1. núdzového stavu ich bolo schválených 48)

6 uznesení o opatreniach v súvislosti s krízovou situáciou (v rámci opatrení obsiahnutých v núdzovom stave)

– Uznesenie vlády SR č. 587/2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

– Uznesenie vlády SR č. 624/2020 návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny pandémie koronavírusu COVID-19

– Uznesenie vlády SR č. 671/2020 k návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny pandémie koronavírusu COVID-19

– Uznesenie vlády SR č. 678/2020 k návrhu na rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020

– Uznesenie vlády SR č. 693/2020 k návrhu na ďalšie rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020

– Uznesenie vlády SR č. 704/2020 k návrhu na ďalšie rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020

2 nariadenia v súvislosti s vyhlásením hospodárskej mobilizácie

– Nariadenie vlády SR č. 269/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19

– Nariadenie vlády SR č. 291/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19

V prípade opatrení vlády SR prijatých práve v súvislosti s krízovou situáciou (a hosp. mobilizáciou), pri týchto možno uvažovať, že bez vyhlásenia núdzového stavu by ich obsah nebolo možné zrealizovať, stále však ostáva otázkou, či išlo o zásah do základných ľudských práv a slobôd legitímny. V súlade s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR je totiž pri obmedzovaní základných ľudských práv a slobôd nutné dbať na ich podstatu a zmysel, pričom obmedzenia základných ľudských práv a slobôd možno použiť len na ustanovený cieľ. V tejto súvislosti je nutné dať do pozornosti, že otázka legitimity zásahu do základných ľudských práv a slobôd vyššie uvedenými opatreniami vlády SR je stále vysoko diskutabilná, nakoľko mnohými z nich vláda so základnými ľudskými právami a slobodami tancovala na veľmi, veľmi tenkom ľade.

Zároveň poukazujeme na to, že uvedené opatrenia boli vo všeobecnosti kritizované ako neefektívne a chaotické, bez toho aby boli akokoľvek vyhodnotené, čo vo všeobecnosti vlastne znemožňuje akýkoľvek test proporcionality zásahu do základných ľudských práv a slobôd jednotlivcov vykonať; ak sú opatrenia chaotické, málo efektívne a najmä riadne nevyhodnotené, už na prvý pohľad nespĺňajú kritéria proporcionality, lebo sa o to príslušné orgány ani nesnažia.

V prípade skráteného legislatívneho konania však uvedené neplatí. Skrátené legislatívne konanie môže prebehnúť aj bez toho, aby bol vyhlásený núdzový stav. Podľa čl. 13 ods. 7 legislatívnych pravidiel vlády SR: „„Ak nastanú mimoriadne okolnosti (najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), ak hrozí nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie, alebo ak ide o návrh zákona predkladaný mimo plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu jeho naliehavosti v termíne, ktorý neumožňuje lehotu uvedenú v odseku 6 dodržať, je možné pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme. V tomto prípade lehotu na oznámenie pripomienok určí predkladateľ; táto lehota však nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní a začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na portáli.“

Súčasný núdzový stav tak mal svoj zmysel, bol vyhlásený v čase, keď sa situácia s COVID-19 zhoršovala, pričom v rámci vyhláseného núdzového stavu boli prijaté opatrenia práve za účelom zmiernenia nárastu počtov nakazených, čo možno s ohľadom na aktuálne výsledky hodnotiť ako primerané. Ústavný súdSR sa v náleze PL. ÚS 22/2020-104 zo 14.10.2020, v súvislosti s návrhom generálneho prokurátora a skupiny poslancov NRSR proti uzneseniu o vyhlásení súčasného núdzového stavu, už vyjadril v tom zmysle, že vláda je tým subjektom, ktorý vie najlepšie zhodnotiť potrebu vyhlásenia núdzového stavu, s čím nemožno nesúhlasiť; Ústavný súd SR tým však v zásade len povedal, že je to v pôsobnosti vlády, čo nespochybňujeme. Vláda však nemôže svojvoľne predlžovať núdzový stav, bez ohľadu na pravidlá a odvolávať sa na to, že nemá inú možnosť. V rámci aktuálne platného núdzového stavu vláda SR mala svoj potenciál prijímať opatrenia na odvrátenie nebezpečenstva, resp. na odvrátenie potreby opätovného vyhlásenia núdzového stavu, v rámci ktorého mohla a malavymyslieť a prijať efektívne opatrenia, ktorými by sa predišlo súčasnému stavu bezmocného vajatania. Súčasný postup vlády pripomína bezradného topiaceho sa, ktorý sa aj slamky chytá. Úvahy o možnej zmene ústavného zákona, ktorá by vyššie kritizovaný postup vlády mala legitimizovať, treba – z rovnakých dôvodov ako je uvedené vyššie – odmietnuť. Ak vláda (alebo akýkoľvek štátny orgán) zlyhá pri uplatňovaní svojich právomocí, nemôže to byť legitímny dôvod na zmenu právnej úpravy, aby sa toto zlyhanie nejako zaonačilo. Predovšetkým musí urobiť vyhodnotenie opatrení a projekciu do budúcnosti, potom uplatniac kritéria testu proporcionality prijať (ďalšie) vhodné opatrenia; nie špekulovať ako sprepáčením vekslák z 80-rokov dvadsiateho storočia kdesi na Miletičke, ako so systémom vybabrať.

Autor
JUDr. Dušan Ďurík

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a900-nudzovy-stav-nie-je-ziaden-kolotoc-1-cast

Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) chráni základné ľudské práva a slobody. Jednými z takýchtopráv sú aj právo na nedotknuteľnosť obydlia upravené v čl. 21 ods. 1 Ústavy a právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upravené v čl. 19 Ústavy. Právo na nedotknuteľnosť obydlia spočíva vo všeobecnom zákaze vstúpiť do obydlia druhého bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Podľa čl. 21 ods. 2 Ústavy je jednou z výnimiek zákazuvstupu do obydlia druhého bez jeho súhlasu vykonanie domovej prehliadky len v súvislosti s trestným konaním. Dôvody a podmienky,za akých sa vykonáva domová prehliadka, upravuje zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len„Trestný poriadok“).

Podľa profesora Šimovčeka(1), je prehliadka metódou, ktorou sa prehľadáva určitý objekt s cieľom nájsť a zaistiť osoby, veci a iné skutočnosti, ktoré sú dôležité na objasňovanie kriminalisticky relevantnej udalosti. Medzi podmienky vykonania prehliadky zaraďuje existenciu určitej predstavy o hľadaných osobách, veciach a iných skutočnostiach v súvislosti s objasňovaním kriminalisticky relevantnej udalosti, vrátane existencie podozrenia, že sa nachádzajú v určitých priestoroch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že: „Domová prehliadka môže byť vykonaná ako neodkladný alebo neopakovateľný úkon. Za splnenia zákonných podmienok tak možno prehliadku vykonať aj pred začatím trestného stíhania. V zásade možno pripustiť, že za určitých okolností (dostatočne zrejmých), môže mať domová prehliadka v konkrétnej veci charakter neodkladného úkonu a ako taká je ex lege prípustná. V takom prípade sa jedná o zvlášť závažný zásah do ústavne zaručeného práva na domovú slobodu, a preto také rozhodnutie, na ktorého základe má byť úkon vykonaný, musí byť aj z hľadiska zvláštnej závažnosti, primerané a dostatočne zdôvodnené. Nevyhnutne treba zdôrazniť, že náležité zistenie skutkového stavu veci, resp. dokázanie viny, nikdy nemôže byť nadradené zásade stíhania zo zákonných dôvodov a ani právu na zákonný proces, pretože by to viedlo k snahe dosiahnuť pravdu za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona. Trestné stíhanie je vždy nevyhnutné vykonávať len v súlade so zákonom, preto postup príslušných orgánov, ktorého cieľom je náležité zistenie skutkového stavu veci, musí byť vždy v intenciách zákona(2)“.

Ustanovenie § 99 Trestného poriadku taxatívne vymedzuje podmienky vykonania domovej prehliadky. Domová prehliadka môže byť vykonaná len vtedy,ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

– v obydlí je vec dôležitá pre trestné konanie,

– v obydlí sa skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu,

– v obydlí treba vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.

Ak je daný dôvod domovej prehliadky, orgán činný v trestnom konaní je oprávnený vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich na bývanie a prehliadku pozemku, ktoré nie sú verejne prístupné.Pre výklad predmetného ustanovenia Trestného poriadku je dôležité ozrejmiť pojmy v ňom uvedené. Na účely domovej prehliadky sa za obydlie považuje byt alebo iný priestor slúžiaci na bývanie alebo priestor k nim patriaci. Trestný poriadok neustanovuje, čo je byt alebo iný priestor určený na bývanie. Trestný zákon v § 122 ods. 5 ustanovuje iba podmienku, kedy je trestný čin spáchaný v obydlí: „ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté”.Definíciu priestorov určených na bývanie vrátane bytu obsahujú najmä § 43b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a tiež § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Aj keď ide o definície na účely týchto zákonov používajú sa na účely trestného konania, pretože v konečnom dôsledku správne orgány určujú, či povolia užívanie stavby na bývanie. Za obydlie sa teda všeobecne považuje priestor slúžiaci na trvalé bývanie (byt, rodinný dom), na prechodné bývanie (ubytovne, internáty), prípadne na individuálnu rekreáciu (chata, hotelová izba) vrátane priestorova pozemkovk nim patriacim ak sú ako súčasť obydlia uzavreté(3). Je však rovnako potrebné upozorniť, že aj nelegálna stavba, neskolaudovaná stavba, príves, hausbót a obydlie nespĺňajúce úplne alebo čiastočne technické parametre stavby určenej na bývanie, najčastejšie chatrč sú považované v zmysle príslušnej vnútroštátnej judikatúry a judikatúry ESĽP za obydlia na účel práva na nedotknuteľnosť obydlia a práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, čo má význam z hľadiska skutkovej podstaty trestného činu, ako aj z hľadiska procesných úkonov súdu a orgánov činných v trestnom konaní. Vecou dôležitou pre trestné konanie sú listy, ktoré môžu byť listinnými dôkazmi (§153 ods. 1 Trestného poriadku), predmety, ktoré môžu byť vecnýmidôkazmi (§153 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku) a veci o ktorých by sa mohlo vysloviť prepadnutie veci (§60 Trestného zákona) alebo zhabanie veci (§83 Trestného zákona).

Ustanovenie § 100 Trestného poriadku upravuje príkaz na domovú prehliadku. Odsek 1 tohto paragrafu určuje kto je oprávnený takýto príkaz vydať, aké musia byť jeho formálne a obsahové náležitosti a kedy a komu má byť doručený. Odsek 2 určuje kto a kedy budedomovú prehliadku vykonávať.

Podľa § 100 ods. 1 je oprávnenýdomovú prehliadku príkazom nariadiť predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.V súlade s § 24 ods. 1 Trestného poriadku príkaz pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vykonáva ten súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe. V situácií ak by bolo takýchto možných príslušných súdov viacero príkaz vydá ten súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý návrh na príkaz na domovú prehliadku podal. V neodkladných prípadoch môže tento príkaz vydať namiesto príslušného sudcu aj sudca v ktorého obvode sa má príslušná domová prehliadka vykonať. Náležitosti príkazu na domovú prehliadku upravuje § 100 ods. 1 Trestného poriadku. Príkaz musí byť vydaný písomne. Príkaz musí okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 181 ods. 1 Trestného poriadku(4) obsahovať aj odôvodnenie a opis veci alebo osoby, ktorá má byť pri prehliadke zaistená.„Príkaz na domovú prehliadku, ktorý neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti má taký istý právny význam ako keby príkaz na domovú prehliadku ani neexistoval. Pokiaľ by domová prehliadka v predmetnej veci bola akceptovaná ako súladná so zákonom, došlo by k porušeniu ústavou garantovaných práv, a to najmä práva na ochranu súkromia(5)“. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s obsahovými náležitosťami príkazu na domovú prehliadku vo svojom stanovisku uviedol, že: „Z hľadiska zákonnosti príkazu však nie je rozhodujúca dĺžka odôvodnenia ale postačuje aj ak je stručné, pretože pre rozhodnutia v trestnom konaní platí všeobecná zásada, že záväznou časťou je výrok a nie odôvodnenie príslušného rozhodnutia(6)“. V odôvodnení príkazu sa spravidla uvedie kým, kedy a za aký skutok bolo začaté trestné stíhanie (začatie trestného stíhania nie je podmienkou na vykonanie prehliadok) a taktiež úvahy a poznatky orgánu činného v trestnom konaní, ktoré odôvodňujú vydanie príkazu na vykonanie prehliadky práve v týchto priestoroch.Keďže domová prehliadka sa vzťahuje na priestor a nie na osobu, môže byť vykonaná aj v obydlí, ktoré osoba, o ktorej zaistenie vecí ide, vôbec nevlastní, prípadne ani neužíva. Postačuje dôvodné podozrenie, že práve v konkrétnom priestore, ku ktorému podozrivý ani nemusí mať zjavný vzťah, sa nachádzajú napríklad veci pochádzajúce z lúpeže. Napríklad osoba podozrivá z lúpeže si lup odložila u svojho známeho, ktorý sa však skutku vôbec nedopustil, len prechováva veci pre páchateľa skutku (vedome alebo nevedome). Preto príkaz na prehliadku bude vydaný na prehliadku obydlia, ktoré užíva táto „nezainteresovaná“ osoba a ktoré podozrivý zo skutku nevlastní ani neužíva(7).Ustanovenie § 100 ods. 1 Trestného poriadku určuje tiež spôsob doručovania príkazu na domovú prehliadku. Ten sa zásadne doručuje až pri domovej prehliadke vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia. Ak nie je možné doručiť príkaz pri domovej prehliadke, bude doručený do 24 hodín od odpadnutia prekážky pre ktorý nemohol byť doručený. Takouto prekážkou môže byť napríklad ak je vlastník obydlia na dovolenke v zahraničí.

Podľa § 100 ods. 2 je domovú prehliadku oprávnený vykonať buď orgán, ktorý jej vykonanie nariadil alebo na jeho príkaz policajt(8). Domovú prehliadku je potrebné vykonať bez meškania. Vykonanie domovej prehliadky bez meškania ale nemusí znamenať, že táto musí byť vykonaná ihneď po vydaní príkazu. Doba, ktorá uplynie od vydania príkazu na domovú prehliadku až po jeho realizáciu je podľa Najvyššieho súdu primeraná okolnostiam prípadu. Vykonanie domovej prehliadky je preto vedené zásadami kriminalistickej taktiky a spôsobom vyšetrovania v konkrétnej veci a že orgány prípravného konania pracujú s určitými informáciami a preto je v ich záujme aby vyšetrovací úkon bol úspešný(9).

Domovú prehliadku možno vykonať v zásade len po predchádzajúcej výzve vykonanej podľa § 104 Trestného poriadku. Zmyslom tejto výzvy je, aby osoba, u ktorej sa má vykonať prehliadka mala možnosť dobrovoľne vydať hľadanú vec (príp. osobu) alebo odstrániť dôvod, ktorý viedol k takémuto úkonu. „Dôvod vykonania domovej prehliadky odpadá ak v prípade, že po predchádzajúcej výzve dôjde k dobrovoľnému vydaniu individuálne (nie druhovo) určenej veci, uvedenej v príslušnom príkaze. V prípade ak by hľadaná vec buď nebola v príkaze individuálne určená (napr. ak je v príkaze uvedené „veci súvisiace s trestným činom“) alebo zo strany osoby u ktorej má byť vykonaná domová prehliadka dôjde k dobrovoľnému vydaniu iných než „hľadaných“ vecí dôvod vykonania prehliadky neodpadne a teda domová prehliadka bude vykonaná(10)“.

Výnimky z povinnosti vykonať predchádzajúcu výzvu upravuje § 104 ods. 2 Trestného poriadku. Ide o prípad, ak domovej prehliadke bráni závažná prekážka. Napríklad, ak sa osoba, u ktorej sa má domová prehliadka vykonať, zdržiava v cudzine alebo na neznámom mieste. Ďalšími výnimkami sú prípady, ak vec neznesie odklad alebo ak by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná. Predchádzajúca výzva by bola zjavne neúspešná napríklad vtedy, ak vykonaniu domovej prehliadky bráni závažná choroba osoby, u ktorej sa má vykonať.(11)

Vykonanie domovej prehliadky je frekventovaným úkonom slúžiacim na zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie. Pre vykonanie zákonnej domovej prehliadky je podmienkou dodržanie správneho postupu.

Po nariadení domovej prehliadky si orgán vykonávajúci prehliadku určí miesto ktoré je potrebné prehliadnuť, spôsob transportu, príchod a čas na miesto výkonu prehliadky, vedúceho prehliadky a určí účastníkov prehliadky. Domová prehliadka má byť vykonaná úplne nezávisle, nestranne a aby skutočnosti, ktoré v rámci jej vykonania vyšli najavo boli zistené s absolútnou objektívnosťou(12). Na dosiahnutie tohto účelu pribraná nezúčastnená osoba(13), ktorá musí byť prítomná počas celého priebehua musí počas celého výkonu domovej prehliadky svojou fyzickou a zmyslovou prítomnosťou dohliadať na to, aby pri jej výkone nedošlo k možnému zneužitiu moci orgánom činným v trestnom konaní, manipulovaniu s dôkazným materiálom, vrátane možného podhodenia falošných dôkazov(14).Od účasti nezúčastnenej osoby možno upustiť iba vo výnimočných prípadoch ak by mohlo prísť k ohrozeniu jej života alebo zdravia.

Po vykonaní prípravy na domovú prehliadku osoby, ktoré budú prehliadku vykonávať sú povinné doručiť príkaz vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia, v ktorom má byť prehliadka vykonaná.

Ďalším postupom je vykonanie predchádzajúcej výzvy(15). Ak sa výzvou nedosiahlo naplnenie účelu prehliadky, orgán vykonávajúci prehliadku bude pokračovať v postupe výkonu domovej prehliadky. Tým bude vstup do objektu. Pri vstupe do objektu je orgán vykonávajúci prehliadku povinný preukázať sa oprávnením na jej vykonanie. Osoba je povinná strpieť vykonanie domovej prehliadky. Ak by ju neumožnila, orgán môže po márnej výzve prekonať jej odpor, musia však o tom urobiť záznam do zápisnice.

Ak sa v objekte nachádzajú aj náhodilé neželané osoby, ktoré nemajú so zaistením vecí ani s osobou, u ktorej sa veci zaisťujú nič spoločné,buď sa vyzvú na opustenie objektu, pričom sa zistí ich totožnosť a overí vzťah k samotnému objektu, ako aj ich dôvod prítomnosti, alebo sa tieto osoby zhromaždia na jednom mieste a neustále sa pozorujú, pričom sa dbá na to, aby neprišlo k zmareniu účelu prehliadky.

Osobe, u ktorej sa prehliadka vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi(16) jej domácnosti sa umožní účasť na prehliadke. O tomto práve musia byť poučený.

Po vykonaní vyššie spomenutých úkonov nasleduje orientačná a detailná časť prehliadky. Pri orientačnej časti sa vedúci prehliadky zoznámi s miestom výkonu prehliadky a určí spôsob jej vykonávania (napr. koncentricky, excentricky, postupne, rájonovo, atď.). Pri detailnej časti sa systematicky prehľadá miesto prehliadky. Vyhľadávajú, dokumentujú a zaisťujú sa veci alebo osoby. Dokumentovanie je písomné formou zápisnice o domovej prehliadke ako aj fotograficky, prípadne videozáznamom. Pokiaľ sa pri domovej prehliadke nájdu veci, ktoré nepochybne súvisia s trestným činnom,ale tieto neboli uvedené v príkaze, zadokumentujú sa a zaistia sa tiež. Zaistenie náhodne odhalených vecí, ktorých prechovávanie je vzhľadom na ich povahu nedovolené (napr. omamné a psychotropné látky(17), jedy, zbrane, výbušniny, extrémistický materiál, detská pornografia, atď.), je prípustné a ich vydanie, resp. odňatie je súčasťou zápisnice o domovej prehliadke. Týmto neodkladným a neopakovateľným úkonom sa začína nové trestné konanie vo veci súvisiacej s charakterom zaistenej veci. Pri poslednej záverečnej časti je orgán, vykonávajúci prehliadku povinný, podľa možnosti, dať prehľadávaný objekt do pôvodného stavu, pričom budú zistené a zadokumentované spôsobené škody na majetku. Súčasťou domovej prehliadky je aj vytvorenie zápisnice o prehliadke. Tú podpíšu všetky zúčastnené osoby, teda tí, ktorí prehliadku vykonávali, nezúčastnená osoba a osoba u ktorej bola prehliadka vykonávaná. Zápisnica tiež obsahuje, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcej výzve (ak neboli dodržané, treba uviesť dôvod prečo). Do zápisnice sa tiež pre umožnenie určenia totožnosti uvedie aj opis veci, ktorá bola vydaná alebo odňatá. Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, sa vydá ihneď (ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky) písomné potvrdenie o výsledku úkonu, ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo rovnopis zápisnice.

Na základe uvedených poznatkov možno zhrnúť, že príslušné ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa zaistenia osôb a vecí majú poskytnúť zákonnú garanciu, že ústavné právo na nedotknuteľnosť obydlia a ústavné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života budú vykonaním domovej prehliadky obmedzené len v nevyhnutnej miere, na nevyhnutný čas a pri existencii zákonných dôvodov a domová prehliadka nebude zneužitá na marenie trestného konania alebo na páchanie inej trestnej činnosti. To predpokladá, aby súd a orgány činné v trestnom konaní dodržali ustanovenia Trestného poriadku vo fáze vydania príkazu na domovú prehliadku, pri príprave aj realizácii domovej prehliadky a vykonali domovú prehliadku v súlade s kriminalistickými postupmi.

Poznámky

• 1) ŠIMOVČEK, I. a kol. 2011. Kriminalistika. Plzeň: Aleš Čeněk, 2011.
• 2) Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2017. sp. zn. 4Tdo/67/2016. Dostupné online: https://www.nsud.sk/data/att/56894.pdf
• 3) Pozri § 122 ods. 5 zákona č. 300/2005 Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“)
• 4) Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok – § 181 Obsah príkazu (1) Príkaz musí obsahovať a) označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, b) dátum a miesto rozhodnutia, c) výrok príkazu s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, d) skutok s uvedením právnej kvalifikácie trestného činu, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.
• 5) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.05.2012. sp. zn. 2Tdo 22/2012. Dostupné online: https://www.judikaty.info/document/nssr/21618/
• 6) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2010. sp. zn. 6Tdo/5/2010. Dostupné online: https://www.judikaty.info/document/nssr/17614/
• 7) ŠÁNDOR, M., Domová prehliadka a prehliadka iných priestorov a pozemkov – od podnetu k vykonaniu. 2019. In poradcapolicajta.sk. Dostupné online: https://poradcapolicajta.sk/domova-prehliadka-a-prehliadka-inych-priestorov-a-pozemkov-od-podnetu-k-vykonaniu/
• 8) Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný zákon – §10 (8) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie a) vyšetrovateľ Policajného zboru, b)vyšetrovateľ Policajného zboru zaradený na Úrade inšpekčnej služby, ak ide o trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a nejde o trestné činy uvedené v písmene c); to platí, aj ak ide o trestné činy colníkov a nejde o trestné činy uvedené v písmene c), c) vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní, d)poverený príslušník Policajného zboru, e) poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl, f) poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, g) poverený pracovník finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní, h) veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi.
• 9) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2010. sp. zn. 6Tdo/5/2010. Dostupné online: https://www.judikaty.info/document/nssr/17614/
• 10) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.10.2018. sp. zn. 1TdoV/9/2017. Dostupné online: https://www.judikaty.info/document/nssr/76146/
• 11) MINÁRIK, Š. za kol. 2011. Trestné právo s vysvetlivkami a judikatúrou. 2. zväzok. vyd. IURA EDITION. 2011. s. 333
• 12) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.4.2018. sp. zn. 2Tdo/84/2017. Dostupné online: https://www.supcourt.sk/data/att/78984_subor.pdf
• 13) Zákon č. 3012/2005 – § 30 Nezúčastnená osoba a figurant (2)Nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.
• 14) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.4.2018. sp. zn. 2Tdo/84/2017. Dostupné online: https://www.supcourt.sk/data/att/78984_subor.pdf
• 15) Pozri str. 5.
• 16) Dospelým členom domácnosti sa rozumie napr. druh (družka) alebo dospelé deti osoby u ktorej sa vykonáva prehliadka.
• 17) Pri zisťovaní chemických látok alebo drog sa do písomnej dokumentácie neuvádza jej názov ale len vizuálny vzhľad, farba, tvar a množstvo.

Autor
Bc. Barbara Bartovičová

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a901-domova-prehliadka

Väzba nemôže byť nátlakovým prostriedkom ale ani obchodným artiklom(1)

Čítajúc komentár Petra Schutza v denníku SME v časti „Justičné okienko“ som sa rozhodol vyjadriť k súčasnému dianiu, hoci doteraz som bol zdržanlivý. Väzba naozaj nemôže byť ani nátlakový a ani mučiaci prostriedok, lebo …

Konkrétny komentár Petra Schutza bol zverejnený v denníku SME 13.11.2020 v časti „Justičné okienko“ /viď: https://komentare.sme.sk/c/22533727/antihmota-donald-velke-brany-ocistca-a-falosne-laudatio-bruselu.html /,(2) na základe ktorého som ďalej nevedel v sebe stopnúť, aby som sa k tejto téme neozval.

Dlho som sa zdráhal komentovania, nakoľko z titulu môjho dlhého pôsobenia v politike som sa osobne poznal s niektorými osobami, ktoré sú teraz obvinené a ďalších som spoznal cez svoju advokátsku prax, ale nadišiel čas, kedy jednoducho musím…

Nedá sa mi teda nevyjadriť, napriek tomu, že sám som spomenutý vo výpovedi JUDr. Sklenku, konkrétne v kontexte, „že od tretej osoby počul, že som vo funkcii ministra spravodlivosti údajne mal cez predsedníčku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR), JUDr. Danielu Švecovú, ovplyvňovať rozhodnutie vo veci ĽSNS, aby táto politická strana bola rozpustená a tiež z toho istého zdroja „počul, že som obehával sudcov NS SR vo veci mojich vtedy už bývalých klientov, aby rozhodovali v ich prospech“. Tieto kvázi podozrenia voči mojej osobe nie je ťažké vyvrátiť, stačí osloviť príslušných sudcov, ktorí rozhodovali o ĽSNS, či som ich v tejto veci niekedy oslovoval (pripomínam, že rozhodli, že stranu nerozpustia). Ani druhú vec nie je ťažké objasniť, tiež stačí obvolať 17 sudcov NS SR (medzi nimi JUDr. Rumana, JUDr. Berthotyová), ktorí rozhodovali v predmetných daňových veciach.

Justícia sa s problematikou väzobného stíhania borí už niekoľko rokov. Nie je to nový fenomén. Aj v minulosti sa vyskytli prípady, že niekoho neprávom vzali do väzby a naopak niekto vzatý do väzby nebol, pretože si to nezákonne vybavil. Ale to, čo sa deje v posledných rokoch, je trošku „za čiarou“. Niekde sa nám to pomaly ale isto kazí, a možno ani nie pomaly.

Ako minister spravodlivosti som bol skonfrontovaný narastajúcimi číslami väzobných stíhaní. Avšak tieto prípady nám nevyskočili ako prvé zo štatistiky súdnych rozhodnutí, ani z toho, že sa využívalo len 10% elektronických náramkov, ale z kapacitných dôvodov v ústavoch na výkon väzby. Keď som sa pri návštevách týchto ústavov pýtal riaditeľov, vedúcich jednotlivých oddelení, že koľko z týchto „našich klientov“ (príslušníci ZVJS veľmi humánne často nazývajú väzňov medzi rečou klientmi) by mohlo byť podľa ich odhadu doma s elektronickým náramkom, odpoveď bola pre mňa šokujúca. Stačí keď napíšem, že veľmi veľa.

Táto informácia sa dostala aj do médií, načo som sa dostal do sporu s vtedajším generálnym prokurátorom SR, JUDr. Jaroslavom Čižnárom, ktorý sa expresívne pýtal, „či ich do väzby nemajú posielať“? Moja odpoveď je, že majú, ale len tých, ktorí tam patria. Keď som pred sudcami apeloval na možnosť využitia elektronického náramku, a otváral tému narastajúceho počtu väzobných stíhaní, ich odpovede boli tiež šokujúce. A to konkrétne, „že čo majú robiť, keď prokurátori toľko vecí navrhujú?“ Ja som argumentoval, že nestranne a spravodlivo podľa zákona rozhodnúť a nie vyhovieť všetkému, čo prokurátor navrhne. Druhá ich odpoveď bola, „že ale to by nás médiá rozobrali predsa..“ Toto som už ani nechcel komentovať. Áno aj sudca je len človek, ale … No za každú cenu musí mať odvahu zákonne rozhodnúť.

A tu sa dostávame k meritu veci. Čo sa zmenilo, že máme o toľko viac väzobne stíhaných, keďže zákon a ani odborný náhľad sa nezmenil? (Pritom sa zákon zmenil práve v prospech rozšírených možností využitia elektronických náramkov.) Prax. Jedine prax. Z inštitútu väzby sa stal nezákonne nátlakový prostriedok v rukách OČTK. Nezákonne, lebo na priznanie ako ani na spoluprácu obvineného nie je možné ho využívať. V praxi sa to robí opačne, a už sa to stáva pravidlom. Ak sa nepriznáš, ak nebudeš spolupracovať, tak pôjdeš do väzby. A tak sme svedkami toho, že tu máme skupinu obvinených, ktorí nie sú vzatí do väzby, respektíve nie je podaný návrh na väzobné stíhanie, alebo je taký návrh stiahnutý, ak obvinený začne spolupracovať respektíve si prizná vinu. Podotýkam však, že Trestný poriadok má veľmi jasne definované podmienky, ako aj dôvody väzby. Väzba je buď a) úteková (hrozí, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať), b) kolúzna (hrozí, že obvinený bude pôsobiť na svedkov) alebo c) preventívna (hrozí, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti). Buď sú tieto podmienky splnené, alebo splnené nie sú. Žiadna tretia veta tu nie je. A v tomto má Peter Schutz obrovskú pravdu. Ako píše: „Hm, tzv. „väzba na zmäknutie“ bola obľúbená vyšetrovacia metóda ŠtB.“

Je nám všetkým jasné, že nezákonnými prostriedkami sa zákonnosť nastoľovať nedá, ale z laikov len málokomu napadne aj to B, čo z tohto vyplýva. A to, že táto prax, pracovná metóda OČTK môže byť dobrou pomôckou pre obhajobu tých, ktorí budú obžalovaní na základe výpovedí či priznaní osôb, ktorí do väzby putovať mali, ale „zmäkli“ pod touto hrozbou a začali spolupracovať nie z dobrovoľnosti, ale z prinútenia. Keď nie na domácej pôde, tak na pôde Európskeho súdu pre ľudské práva určite. Mimochodom prípad, v ktorom Slovenská republika prehrala z dôvodu svedectva kajúcnika, už po roku mohli mať OČTK tiež naštudovaný, nakoľko ani z tohto príkladu nič dobré nemusí na konci dňa vyjsť. A tiež by bolo dobré prehodnotiť aspoň trošku obchody prokuratúry s kajúcnikmi, kde je v hre všetko od bohapustých klamstiev spolupracujúcich s vidinou toho, aby sa za každú cenu dostali na slobodu alebo zostali na slobode až po ich očistenie.

Ale vrátim sa k justičnej praxi, kde samotná prokuratúra dávno prestala robiť filter pri návrhoch na vzatie do vyšetrovacej väzby z rúk vyšetrovateľov. Česť výnimkám! No pričasto sa už stáva, že prokurátor sa javí už len ako formálny prvok v tomto reťazci, keď k tomu pristupujú štýlom „nech rozhodne súd, keď už raz tú väzbu vyšetrovateľ navrhol“. Ale keď sa pozrieme napríklad na prípad starostu Rudolfa Kusého, v jeho prípade sa prokurátor nesekol len s dôvodmi väzby alebo s dôvodnosťou väzby, ale samotnou materiálnou podmienkou väzby a tým je dôvodnosť (opodstatnenosť) trestného stíhania. Chvalabohu v tomto prípade aspoň ten súdny stupeň stopol prokurátorom navrhnuté nezákonné väzobné trestné stíhanie. Mimochodom tento návrh by mal mať aj svoju disciplinárnu dohru, lebo takéto prípady sa nám potom budú neustále opakovať. Ale sú mi známe aj prípady, keď obvinený z dôvodu že mu hrozili väzbou, sa v prípravnom konaní ku skutku priznal a na súde toto svoje priznanie odvolal práve s odôvodnením, že toto priznanie bolo zo strany polície vynútené práve pod hrozbou straty osobnej slobody. Aby sa tak podobné prípady nestávali každodenným pravidlom…

Ak však prokurátor zlyhá odborne alebo ľudsky, stále tu máme dvojinštančné súdne konanie o vzatí obvineného do väzby. Dávnejšie tento filter fungoval vcelku dobre, neskôr sa už objavili prípady, alebo skôr sudcovia, o ktorých bolo známe, že sa s väzbou „nebabrú“, neberú do väzby len toho, na koho nedôjde návrh. A toto začali zneužívať OČTK, a to že návrh väzby navrhovali podľa toho (nie len väzbu ale samotné zadržanie podozrivej osoby naplánovali podľa toho), že kto kedy mal byť zo sudcov v službe, aby ich návrh natrafil na toho správneho, ktorý väzbu uvaľoval hlava, nehlava. Toto už s právom a spravodlivosťou nemá nič spoločné. A v dnešnej dobe sa žiaľ začína stávať pravidlom, že filter nefunguje ani na súdoch, a to ani pri trestných činoch, v ktorých obvinenému hrozí maximálne podmienečný trest odňatia slobody. Stále musím prízvukovať, že všetka česť výnimkám!

Stačilo by pritom, aby si dotyční, ktorí väzbu navrhujú, alebo o tom rozhodujú znovu, naštudovali príslušnú literatúru, ktorá je viac ako dobrá. (Pl. Jozef Čentéš a kolektív), alebo stačí ak si znova prečítajú Základné zásady trestného konania § 2 Trestného poriadkupl. ods. 1 „Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon“, ods. 4 „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.„Ale hlavne § 2 ods. 2 „Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.„ Čiže zásady primeranosti a zdržanlivosti by mali byť práve tými atribútmi pri uvaľovaní väzby, ktorými by sa mali súdy riadiť (a nie len oni), keď už z toho niektorí vyšetrovatelia a prokurátori spravili sankčný, alebo priam mučiaci mocenský nástroj v boji proti zločinnosti. Áno, proti zločinnosti treba bojovať, ale len zákonnými prostriedkami, kde zásada primeranosti, zdržanlivosti a proporcionality by mali byť vodítkom k nastoľovaniu spravodlivosti. Účel nemôže svätiť prostriedky a už dávno neplatí zub za zub, no niektorí na to honbou za kariérou, funkciami, alebo stať sa obľúbencom médií,už dávno pozabudli.

A mám ešte jeden návrh: nech tí, ktorí navrhujú alebo rozhodujú o väzbe a o treste odňatia slobody, navštívia všetky ústavy na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, ako to spravil autor tohto príspevku, keď pôsobil vo funkcii ministra spravodlivosti, vediac o tom, že určité percento ľudí tam sedí nevinne. Potom by možno ich perá nepísali tak hrubo…

Ešte dve poznámky na záver:

1. Pri jednotlivých dôvodoch väzby zďaleka nestačí, že tu nejaká hrozba je, lebo tá tu pri obvinených (aj pri nevinných) vždy bude, že spanikária a utečú, že budú ovplyvňovať svedkov alebo že budú pokračovať v trestnej činnosti. Tá hrozba, opakujem, je pri každom obvinenom, a predsa nedávame, nenavrhujeme každého (aspoň zatiaľ) do vyšetrovacej väzby. Preto tá hrozba musí byť reálna, musí vyplývať z niečoho konkrétneho, ktoré vie prokurátor súdu aj preukázať. „Na konštatovanie existencie dôvodu väzby preto nestačí len obava, že by táto okolnosť mohla nastať, ale z konania obvineného alebo z konkrétnych skutočností musí reálne vyplývať, že táto obava bude naplnená.“ Jozef Čentéš a kolektív: Trestné právo procesné, Heuréka 2006, strana 241.Kolúznu väzbu (hrozba že obvinený bude ovplyvňovať svedkov alebo že inak bude mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie), ktorá je najčastejšia,nie je možné uplatňovať ani v prípadoch, že sa obvinený neprizná, nevypovedá, alebo zjavne klame, nakoľko je to jeho právo. „Ani na preukázanie existencie tohto dôvodu väzby nestačí len obava, že obvinený bude konať kolúzne (zakrývať, zatemňovať). Táto obava musí vyplývať z konkrétnych skutočností … „ Jozef Čentéš a kolektív: Trestné právo procesné, Heuréka 2006, strana 244.



2. Pojem politický proces, politický motív sa znova viac skloňuje. Ide o častý, účelový komentár obvinených pri niektorých trestných konaniach, ale … Nevieme sa voči tomu ohradiť dosť dobre a opodstatnene, odôvodnene,ak politici sami vstupujú do trestných konaní.Možno nie priamo ale silou svojho vplyvu, niekedy ani neuvedomujúc si túto skutočnosť. Ak niektorí členovia vlády, napríklad aj pomerne mladý podpredseda parlamentu, nadprácou komentujú, vítajú ba vysvetľujú zásahy polície a ich prešľapy, postupy prokuratúry a súdov, vyzývajú neviem k čomu, evokuje to aj vo mne určité pochybnosti o apolitickosti týchto procesov. Hlavne po tom, čo určité médiá majú vždy dopredu informácie o postupe a úkonoch polície, vrátane zásahov/razií, ktoré majú byť utajované. (Kde a ako je tu potom zachovaná ich ľudská dôstojnosť podľa §2 ods. 2 TP, viď aj prípad JUDr. Evy Kyselovej z Krajského súdu Žilina). Zbytočné prezentovanie sily a moci, aj v prípadoch kde by stačilo jednoduché predvolanie a následné zadržanie tiež nie je v kostolnom poriadku. Tu by som upozornil dotyčných, aby sa sami nesekli a nepocítili na vlastnej koži trestné stíhanie pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 TZ čo je viac ako v hre. Lebo komu sú určené tie senzačné zábery obvinených v putách, pri ich odvádzaní, domových prehliadkach? No samozrejme, verejnosti. OČTK to nepotrebuje k vyšetrovaniu, a ani k spravodlivému odsúdeniu páchateľov to nie je potrebné. Jediní, komu poslúžia tieto zábery zo zásahu policajtov, sú politici vládnej koalície, aby sa vedeli prezentovať „akože so svojimi výsledkami, že toto len po ich nástupe do vlády bolo možné, že verejnosť vlastne vďačí im za odhaľovanie trestnej činnosti,“… atď. No a samozrejme ešte prokurátorom a sudcom, ktorí sa na týchto prípadoch chcú dostať vyššie, alebo si spraviť kariéru vo funkciách, o ktorých rozhodujú politici, ktorí sa im za to následne presne takouto formou poďakujú. Pani prezidentka Zuzana Čaputová ale aj úradujúca ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sú príkladom toho, ako sa tieto diania komentujú resp. nekomentujú, aby o apolitickosti týchto procesov nebolo pochýb.

Poznámky

• 1) článok bol publikovaný aj v denníku SME dňa 16.11.2020
• 2) komentátor denníka SME Peter Schutz vo svojom príspevku uviedol: „Autor nemá nič proti Očistcu, naopak, je názoru, že Gašparovi a spol. ani štyri očistce nepomôžu. Aj ten jeden, hoci mešká dlho, veľmi prospeje Slovensku. Vojsť do hlavy sa vzpiera len zdôvodnenie, že Bobocký a ešte jeden do väzby nepôjdu, lebo „začali vypovedať“, respektíve spolupracovať s vyšetrovateľmi. No. Je možné, že laickému rozumu čosi uchádza, ale vie iba o troch dôvodoch väzby: hrozba úteku, pokračovania v trestnej činnosti a ovplyvňovania svedkov. Nič ďalšie. Nuž, ani pri najväčšom úsilí nevidieť, akú má rozhodnutie obvineného vypovedať relevanciu vo vzťahu ku ktorémukoľvek z menovaných troch dôvodov. Na námietku, že si treba naštudovať Trestný poriadok, a špeciálne inštitút !spolupracujúceho obvineného“, s ktorým sa môže prokurátor vo všetkých fázach trestného stíhania na vine a treste akosi dohodnúť, je odpoveď v tom istom Trestnom poriadku, že do dohody o spolupráci nesmie byť taká osoba niako nútená. Jednoducho, buď existuje jeden z troch dôvodov na väzbu, a vtedy sa má uvaliť nezávisle od toho, či začal spievať alebo nezačal, alebo dôvod neexistuje, a vtedy sa má stíhať na slobode. V právnom štáte by aj brány do očistca mali byť transparentné. Alebo nie? Hm, tzv. „väzba na zmäknutie“ bola obľúbená vyšetrovacia metóda ŠtB“.

Autor
Mgr. Gábor Gál

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a902-vazba-nemoze-byt-natlakovym-prostriedkom-ale-ani-obchodnym-artiklom

Dňa 30. januára 2019 vydal ústavný súd doposiaľ svoj najvýznamnejší nález PL. ÚS 21/2014. Týmto nálezom zrušil časť ústavy (väčšiu časť ústavného zákona 161/2014 Z.z.) pre nesúlad s niektorými inými časťami ústavy. Nálezom ústavný súd urobil tri dôležité veci. Po prvé, deklaroval, že existuje časť ústavy, ktorá je imúnna od ústavnej zmeny (materiálne jadro). Po druhé, prihlásil sa k tomu, že je to on, kto (tiež) môže kontrolovať, či ústavné zmeny sú v súlade s nemeniteľnými časťami ústavy. Po tretie, ak aj ústavný súd skonštatuje nesúlad, jeho rozhodnutie nie je konečné, pretože o tom, či neústavný ústavný zákon zostane súčasťou ústavy, rozhodne s konečnou platnosťou sám ľud v referende.

Tento krátky príspevok sa zaoberá práve druhým a tretím záverom z tohto rozhodnutia, osobitne vo vzťahu k najnovšej novele ústavy, ktorá má ústavný súd obrať o kompetenciu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou. Ako vyplynie z analýzy, týmto krokom sa zníži rigidita ústavy natoľko, že z NR SR sa stane ničím neobmedzený ústavodarca, čo je paradoxne v napätí s princípom demokracie a suverenitou ľudu. V neposlednom rade je plánovaná ústavná zmena regresom a nie progresom.

Rigidnosť ústavy je vo všeobecnosti dobrá vec. Umožňuje totiž odlíšiť fundamentálnu a štrukturálnu časť moderného konštitucionalizmu, a to hierarchiu a hranicu medzi ústavou a zákonmi a zároveň zdôvodniť skutočnosť, že ústava je produktom ľudu (spoločnosti) a zaväzuje štát a jeho moc, zatiaľ čo zákonné právo je výsledkom činnosti štátnych orgánov a zaväzuje ľud (spoločnosť). Ústava ako trváci dokument má v sebe normovať dlhodobé ciele a ideály spoločnosti a nie špecifické záujmy konkrétnej politickej väčšiny, na ktoré slúži podústavné právo.

Na druhej strane prílišná rigidnosť ústavy je problematická, pretože neumožňuje vývoj tohto dokumentu, čím by ústava stratila svoju legitimitu. Druhým dôvodom ústavných zmien je situácia, ak je ústava v rozpore s praktickými obmedzeniami, čo vytvára riziko porušenia ústavných noriem. Príliš časté zmeny ústavy zase vedú k degradácii ústavy.

Optimálnym riešením je taká regulácia ústavných zmien, ktorá na jednej strane umožňuje zmenu, no na druhej strane obsahuje dostatočné brzdiace mechanizmy či prekážky, ktoré treba prekonať, aby mohlo prísť k jej zavŕšeniu. Zároveň predkladané zmeny by mali vylepšovať ústavu v porovnaní s existujúcim stavom. Ako uvidíme nižšie, navrhovaná ústavná zmena v tomto smere nenapĺňa ani jedno. Úlohou právnej doktríny je pri tom odlíšiť legitímne zmeny od nelegitímnych ako aj potrebné zmeny od zbytočných.

Slovenská ústava patrí medzi najflexibilnejšie písané ústavy na svete a je najmenej rigidná v Európe, pretože len hlasovanie 90 poslancov stačí na jej zmenu či doplnenie, čo je veľmi málo. Niet pre to divu, že od začiatku jej existencie predstavitelia právnej doktríny, ale aj sám ústavný súd, sa pokúšali stanoviť hranice pre NR SR pri ústavodarnej činnosti. NR SR na tieto pokusy a návrhy nijako nereagovala viac ako 20 rokov. Tieto snahy sa zhmotnili práve v náleze PL. ÚS 21/2014, ktorým ústavný súd: (i) deklaroval existenciu nemeniteľnej časti ústavy; (ii) čiastočne určil, čo do nej patrí; (iii) sám sa prehlásil za štátny orgán, ktorý môže uvedené kontrolovať a nakoniec (iv) nechal ľudu posledné slovo ohľadom svojho sporu s NR SR.

Týmto svojim krokom výrazne zvýšil rigidnosť slovenskej ústavy, pretože navrhované ústavné zmeny nemôžu meniť alebo rušiť nemeniteľné časti ústavy; ak by to NR SR nerešpektovala a kvalifikovaný subjekt by sa obrátil na ústavný súd, tak by ústavný súd mohol ústavnú zmenu vyhlásiť za neústavnú. Tieto očividné prekážky dopĺňa ďalšia: a to, že ak si NR SR myslí, že ide o legitímnu zmenu, tak má zorganizovať referendum o tejto zmene, pričom s definitívnou platnosťou o legitimite zmeny rozhodne sám ľud.(1)

V súčasnosti hrozí, že tieto prekážky v ústavnej normotvorbe budú najnovšou novelou odstránené, pretože NR SR s veľkou pravdepodobnosťou rozhodne o tom, že ústavnému súdu odoberie takúto právomoc. Ako vyplýva z analýzy, otázka nestojí tak, či si ústavný súd vytvoril právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou racionálne alebo svojvoľne. To je sekundárne. Otázka zmien ústavy sa týka rigidnosti ústavy ako celku, pretože odňatím právomoci ústavnému súdu, NR SR neguje aj ďalšie tu formulované závery: NR SR nerešpektuje, že existujú časti ústavy, ktoré majú väčší význam ako iné časti, čo otvára potencionálne cestu k nahradeniu ústavy inou ústavou, pretože každá časť ústavy je predmetom dispozície parlamentu – 90 poslancov. Čo je všakpodstatnejšie, NR SR zbavuje ľud možnosti reálne rozhodnúť s konečnou platnosťou o ústavnej zmene. Práve druhý dôsledok je kľúčový a to z viacerých rovín. Slovensko nie je štátom, kde sa uplatňuje suverenita parlamentu ako v štátoch Commonwealthu. Slovenská ústava vychádza z francúzskej radikálnej formy demokracie – suverénom je ľud (a nie parlament) a ústava rozlišuje medzi priamou a nepriamou formou demokracie, pričom je preferovaná priama forma, ak by mal nastať konflikt medzi ľudom a jeho zástupcom.

Práve existencia ústavy je dôkazom narušenia jednoty medzi vôľou ľudu a vôľou parlamentu. Parlament a ľud sú dve rozdielne entity a vyjadrenia demokracie. Povedané inak, nie každá vôľa parlamentu bez ohľadu na to, či koná ako zákonodarca alebo delegovaný ústavodarca, je automaticky aj vôľa ľudu. Práve pri zmene ústavy nestačí len vôľu ľudu prezumovať, ale ju aj reálne odkontrolovať, čo sa dá priamym zapojením ľudu do rozhodovacieho procesu. Ústava patrí ľudu a nie parlamentu. Preto je predmetný návrh ústavného zákona v rozpore s demokraciou ako aj suverenitou ľudu, ktoré tvoria podľa ústavného súdu práve tú časť ústavy, ktorá je nemeniteľná.

Predmetná novela ústavy predstavuje významný regres v porovnaní so statusom quo. Dôvodom je to, že eliminuje právomoc ústavného súdu kontrolovať súlad ústavných zmien, de facto popiera existenciu dôležitejších častí ústavy, ako aj zbavuje ľud rozhodnúť o legitimite pre ústavnú zmenu, čím konštituuje NR SR do úlohy jediného orgánu, ktorý môže rozhodnúť o ústavnej zmene bez potreby konzultovať ľud, resp. podliehať externej kontrole zo strany ústavného súdu. Vylepšenie ústavy a legitímnu zmenu by predstavovalo, ak by hoci aj NR SR zabránila ústavnému súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou, ale zároveň by sa ústava doplnila o mechanizmus, ktorý by sťažoval prijatie ústavných zmien. Do úvahy pripadá niekoľko možností, ktoré sú všeobecne známe a osvedčené: mechanizmus obligatórneho referenda pri schvaľovaní ústavnej zmeny; nemožnosť ústavných zmien enbloc ale len v jednej oblasti; časové rozpätie niekoľkých rokov medzi návrhom ústavnej zmeny a jej schválením s participáciou ľudu; obligatórne rozpustenie NR SR s povinnosťou novej NR SR potvrdiť schválenú ústavnú zmenu; preventívna kontrola ústavnej zmeny zo strany ústavného súdu; určenie vnútornej hierarchie ústavných noriem s tým, že určité časti ústavy by bolo možné meniť len sťaženým spôsobom a ústava by obsahovala niekoľko takýchto režimov (čím dôležitejšia časť ústavy, tým komplikovanejší proces zmeny). Z tohto pohľadu predmetná ústavná zmena predstavuje hlboký regres, z čoho je možné usúdiť, že táto zmena nie je legitímna a je v rozpore s komparatívnymi snahami, čím viac zapájať ľud do podstatných ústavných zmien v štátoch (napr. v súčasnosti prebiehajúci ústavodarný proces v Čile). NR SR si zoberie všetko, ale nenechá nič.

Vláda v rozpore so svojimi proklamáciamicelkom odignorovala otázku ako vylepšiť tú časť ústavy, ktorá je podľa mnohých tou najdôležitejšou – čo, kedy ale hlavne ako sa môže v ústave meniť. Namiesto toho, aby sa vytvorili podrobné pravidlá, ako pristupovať k zmene ústavy, ktorých diskusiu rozvíril ústavný súd nálezom PL. ÚS 21/2014, tak sa do budúcnosti má vytvoriť len jediné a najhoršie riešenie: výlučne NR SR môže dopĺňať a meniť ústavu. Som presvedčený, že o krátkozrakosti a nebezpečenstve tohto pravidla sa presvedčíme už v blízkej budúcnosti.

Poznámky

• 1) Ak niekto namieta technické prekážky, ako napr. formulovať otázky v referende či zabezpečiť vykonateľnosť referenda zo strany predsedu NRSR, tak existuje jednoduchý recept: doplniť zákon č. 180/2014 Z.z. o ustanovenie, že prílohou referendovej otázky môže byť návrh právneho predpisu, ktorý v prípade schválenia v referende predseda parlamentu je povinný vyhlásiť do 3 dní ako schválený zákon bez potreby akejkoľvek autorizácie. Celkom inou otázkou je kvórum pre platnosť referenda, ktoré by malo byť znížené na úroveň priemernej účasti vo všetkých voľbách na Slovensku, aby bolo aj reálne splniteľné.

Autor
Doc. JUDr. Tomáš Ľalík PhD.

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a906-odnatie-pravomoci-ustavnemu-sudu-posudzovat-ustavne-zakony-ako-vyznamny-ustavny-regres

Asociácia rodinných sudcov víta špecializáciu ako takú – špecializácia je dlhodobo agendou ARS, myšlienka špecializácie rodinných súdov vznikla ako jedna z nosných myšlienok asociácie už pri jej založení.

Veľmi vítame, že jednou zo špecializovaných agend je rodinnoprávna agenda, ktorá bola dlhé roky podceňovaná, prezentovaná ako agenda pre začiatočníkov resp. agenda, do ktorej si chodia sudcovia oddýchnuť. Vzhľadom na situáciu v spoločnosti je rodinnoprávna agenda jednou z nosných agend na súdoch.

Na škodu veci je, že sme sa ako sudcovia dlhodobo vybavujúci rodinno-právnu agendu nemohli zúčastňovať diskusií a prípravy súdnej mapy.

Tak zložitý projekt,ako zmena súdnej mapy nepochybne je, by si zaslúžil dlhšiu diskusiu v odbornej verejnosti.Navrhovaná účinnosť zákonov potrebu diskusie odbornej verejnosti dostatočne nezohľadňuje.

Asociácia rodinných sudcov konštatuje, že v rodinnom práve je ústne pojednávanie nevyhnutné v každom jednom konaní; je otázkou, či túto skutočnosť nová súdna mapa zohľadňuje. Okrem toho, táto agenda je agendou, kde sa konanie o dieťati vedie v podstate do jeho dospelosti resp. aj po dosiahnutí dospelosti, teda sa konania opakujú, práve títo účastníci nie sú tí, ktorí chodia na súd „priemerne raz za život“.

Nie je zrejmé, z akých celkových dát návrh vychádza – bolo by vhodné počkať na výsledky váženia prípadov a určiť optimálny počet vecí pre sudcu v jednotlivých agendách (doteraz nie je jasné, aký je optimálny počet vecí, ktoré by mal sudca v jednotlivých agendách vybaviť tak, aby nevznikali prieťahy), na základe tohto zistenia naplánovať počet sudcov a potrebného odborného personálu na jednotlivých súdoch.

Materiál by mal bližšie definovať veci, ktoré budú patriť do rodinnoprávnej agendy „všetko čo sa týka rodiny“je príliš široká definícia – sú to aj konania ohľadne BSM, akékoľvek majetkové spory medzi manželmi, predkami a potomkami…, ktoré sa riešia podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníkaa procesne podľa Civilného sporového poriadku– potom ale zanikne podstata špecializácie rodinného sudcu.

Únosová agenda by mala zostať na súdoch, ktoré ju vybavujú aj teraz – je veľmi špecifická a súdy, ktoré ju doteraz nerobili, môžu mať s jej vybavovaním problémy. Prípadov nie je tak veľa, aby ich museli vybavovať všetky súdy.

Z materiálu nie je zrejmé, aké bude usporiadanie úradov práce – ostane doterajšie, alebo sa prispôsobí novým obvodom prvostupňových súdov? Poukazujeme na to, že tieto otázky bude potrebné riešiť medzirezortnými rokovaniami v priebehu legislatívneho procesu.

Materiál nerieši garanciu špecializácie sudcu, to znamená, ak sa sudca špecializuje na jedentyp agendy,nič tomuto sudcovi negarantuje, že ho predseda jeho nového súdu nemôže preložiť na iný typ agendy v rámci nového súdu, na ktorý by mal byť sudca (aj bez svojho súhlasu) preložený.

Na záver ešte raz, ako Asociácia rodinných sudcov vítame dôraz na špecializáciu sudcov a veríme, že nedostatky sa v legislatívnom procese odstránia a ako ARS k tomu chceme prispieť.

Autor
JUDr. Peter Rajňák

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a907-vyjadrenie-asociacie-rodinnych-sudcov-k-navrhu-sudnej-mapy