Abstrakt
Záväzok možno vo všeobecnosti splniť, alebo nesplniť. Jedná sa o dva krajné body, medzi ktorými nie je len prázdny priestor. Aké je teda postavenie vadného plnenia, či omeškania?
1. Splnenie a nesplnenie záväzku, zmena a rozšírenie obsahu záväzku
Nie každé plnenie má za následok splnenie záväzku. V tejto časti však odhliadneme od čiastočného plnenia.
Následkom plnenia môže byť aj zmena v obsahu záväzku. Plnením, v dôsledku ktorého dochádza k zmene v obsahu záväzku, nedochádza k splneniu záväzku, ale ani k jeho zániku ako celku. Pôvodný záväzok nenahrádza vznik nového záväzku. Zmenou jeho obsahu zaniká pôvodný obsah záväzku ako nesplnený a nahrádza ho vznik nových povinností, ktoré tvoria nový obsah pôvodného záväzku. Na rozdiel od absolútneho neplnenia záväzku tu dochádza k nesprávnemu plneniu pôvodného obsahu pôvodného záväzku. Záväzok potom zanikne splnením nových povinností.
Rozšírenie obsahu záväzku môže nastať v prípade márneho uplynutia lehoty na plnenie. Rozšírením obsahu záväzku nedochádza k zmene pôvodného obsahu záväzku, ale k jeho doplneniu o ďalšie povinnosti spojené s uplynutím lehoty na plnenie.
Za nesplnenie záväzku možno považovať iba zánik záväzku iným spôsobom, než splnením. Do zániku záväzku nemožno hovoriť ani o jeho splnení, ani o jeho nesplnení. [1]
2. Omeškané plnenie vs. vadné plnenie
Omeškanie nemôže byť vadou plnenia, pretože pri omeškaní nemusí dôjsť k plneniu vôbec. Ani omeškané plnenie, čiže plnenie po lehote splatnosti, nie je vadným plnením. Za splnenie záväzku totiž považujeme riadne a včasné plnenie. Vadné plnenie je opakom riadneho plnenia, zatiaľ čo omeškané plnenie je opakom včasného plnenia. Včasné plnenie je osobitnou požiadavkou splnenia záväzku odlišnou od požiadavky riadneho plnenia. Omeškané plnenie teda nie je jedným z druhov vád plnenia. Omeškané plnenie je samostatná situácia s vlastnými následkami, ktoré sa líšia od následkov vadného plnenia.
3. Oneskorené plnenie ako splnenie pôvodného obsahu záväzku
Pri odkazovaní na všeobecnú úpravu záväzkových vzťahov, či už podľa Obchodného zákonníka1, alebo Občianskeho zákonníka2, ako aj z predchádzajúcich úvah musíme vyvodiť záver, že omeškanie nemožno okamžite považovať za nesplnenie záväzku. Podľa § 324 Obchodného zákonníka záväzok zanikne nielen riadnym a včasným plnením, ale aj oneskoreným plnením. Predmetné ustanovenie sa nachádza v časti venovanej zániku záväzku jeho splnením z čoho môžeme usudzovať, že Obchodný zákonník považuje aj oneskorené plnenie za splnenie záväzku. Rozdiel od včasného plnenia je v jeho následkoch. Riadnym, aj keď oneskoreným plnením síce záväzok zaniká, môžu však vzniknúť nároky na zaplatenie úrokov z omeškania, náhrady škody, zmluvnej pokuty, či paušálnej náhrady nákladov. Na splnenie pôvodného záväzku má vplyv iba vznik nároku na úroky z omeškania. V prípade omeškaného plnenia sa totiž plnenie dlžníka započítava najskôr na úroky z omeškania, a až následne na istinu záväzku. Úroky z omeškania teda dopĺňajú obsah pôvodného záväzku. Záväzok v tomto prípade zanikne a o splnení záväzku môžeme hovoriť až úhradou celého jeho rozšíreného obsahu. Ostatné nároky vznikajú ako samostatné záväzky, ktoré na splnenie pôvodného záväzku nemajú vplyv.
Občiansky zákonník explicitne nehovorí o omeškanom plnení ako o splnení, naopak, zaraďuje ho pod oddiel, ktorý pojednáva o zmenách v obsahu záväzkov. Vo svojom ustanovení § 559 Občiansky zákonník určuje, že splnením je len riadne a včasné plnenie. Z uvedeného by mohlo vyplývať, že podľa slovenského občianskeho práva sa po uplynutí lehoty splatnosti pôvodný obsah záväzku ihneď považuje za nesplnený, v dôsledku čoho tento obsah zaniká a nahrádzajú ho nové povinnosti. Pri pozornejšom skúmaní môžeme dospieť k záveru, že ani v občianskom práve omeškanie ihneď neznamená nesplnenie záväzku v zmysle jeho pôvodného obsahu. Omeškaním nie len že nedochádza k nahradeniu jeho pôvodného obsahu novými povinnosťami, v občianskom práve nedochádza ani k jeho rozšíreniu, ako tomu bolo pri úrokoch z omeškania podľa obchodného práva.
Zo znenia § 517 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže od pôvodného záväzku odstúpiť až vtedy, ak dlžník nesplní svoj dlh ani v primeranej lehote, ktorú mu na plnenie veriteľ poskytol. Inak povedané, veriteľ môže od záväzku odstúpiť len vtedy, ak dlžníkovi poskytne primeranú dodatočnú lehotu na plnenie, pričom dlžník ani napriek tomu svoj záväzok (ešte stále pôvodný záväzok) nesplní. Predmetné ustanovenie ďalej tvrdí, že pri peňažnom dlhu vzniká omeškaním veriteľovi právo požadovať popri plnení záväzku aj úroky z omeškania, resp. poplatok z omeškania. Tieto skutočnosti podporujú tvrdenie o trvaní záväzku s jeho pôvodným obsahom aj napriek uplynutiu lehoty jeho splatnosti. Zároveň § 575 OZ, ktorý pojednáva o nemožnosti plnenia, poukazuje na skutočnosť, že plnenie nie je nemožné, a teda povinnosť dlžníka plniť v zmysle pôvodného obsahu záväzku nezaniká ani v prípade, ak plnenie možno uskutočniť hoci aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po [1] [2] dojednanom čase. Pôvodný obsah záväzku nie je omeškaním nahradený novými povinnosťami (pôvodný obsah nezaniká), nevznikajú namiesto neho ani práva z vád[3]. Zmenu v obsahu záväzku, ktorú proklamuje Občiansky zákonník zaradením omeškania do príslušného oddielu, by sme mohli badať vo vzniku nároku na úroky z omeškania, prípadne na poplatok z omeškania, náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Tieto nároky však tvoria osobitné záväzky oddeliteľné od pôvodného záväzku, preto na splnenie pôvodného záväzku nemajú vplyv. Ako sme už načrtli, v občianskom práve nemá na splnenie pôvodného obsahu záväzku vplyv ani nárok na úroky z omeškania, resp. poplatok z omeškania, pretože na rozdiel od obchodného práva sa tu plnenie započítava najskôr na istinu záväzku, až potom na prípadné úroky z omeškania, alebo na poplatok z omeškania. Zmena v obsahu záväzku, ktorá podľa Občianskeho zákonníka mala omeškaním nastať, nebude spočívať v rozšírení jeho obsahu o povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Omeškanie má vplyv na prechod nebezpečenstva škody, prípadne na vznik potenciálnej možnosti veriteľa odstúpiť od zmluvy. Okrem dlžníka sa môže do omeškania dostať aj veriteľ. V takom prípade nemožno hovoriť o omeškaní dlžníka, ani ak už uplynula lehota splatnosti záväzku, pretože: „…požiadavka, aby si veriteľ splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, vyplýva v našom právnom poriadku z konštrukcie samotnej podstaty omeškania. „[4].
Vzhľadom na to môžeme tvrdiť, že ako obchodné právo, tak ani občianske právo nepovažuje omeškanie za nesplnenie pôvodného obsahu záväzku, pretože sa možnosť budúceho, aj keď oneskoreného plnenia nie len že nevylučuje, ale dokonca sa od dlžníka naďalej vyžaduje, ak už záväzok ako taký nezanikol iným spôsobom. Aj oneskorené plnenie bude plnením v zmysle pôvodného obsahu záväzku, ktoré môže viesť k splneniu pôvodného záväzku.
4. Vadné plnenie ako príčina zmeny obsahu záväzku
Vadné plnenie, na rozdiel od oneskoreného plnenia, nie je plnením záväzku, a to ani v prípade, že by bolo vadne plnené ešte pred uplynutím lehoty splatnosti záväzku. V dôsledku vadného plnenia pôvodný obsah záväzku zaniká ako nesplnený a nahrádzajú ho nové povinnosti dlžníka. Charakter nového obsahu záväzku bude záležať od povahy vady, v ktorej spočíva nesplnenie pôvodného obsahu záväzku a od pôsobenia, ako aj intenzity pôsobenia tejto vady na predmet plnenia. Podstatným bude aj výber oprávneného, resp. povinného z jednotlivých nárokov z vád, ktorý je dovolený nie len v Obchodnom zákonníku, ale aj v Občianskom zákonníku. Nie vždy je potrebné preukazovať vadu konkrétneho výrobku. „Zistenie potenciálnej vady výrobkov patriacich do tej istej skupiny alebo tej istej výrobnej série umožňuje kvalifikovať taký výrobok ako vadný bez toho, aby bolo potrebné preukázať uvedenú vadu v prípade konkrét neho výrobku. „5
Na rozdiel od Obchodného zákonníka, Občiansky zákonník výslovne nehovorí o zmene v obsahu záväzku ako o priamom následku vadného plnenia. Všeobecná úprava zodpovednosti za vady je pritom ponechaná na úpravu v Občianskom zákonníku. Ten vadné plnenie a jeho následky nezaradzuje do vyššie spomínaného oddielu venovanému zmenám v obsahu záväzkov. Takýto účinok vadného plnenia je ale možné vyvodiť z obsahu nárokov, ktoré z vadného plnenia podľa Občianskeho zákonníka vznikajú. Sú to nároky ako primeraná zľava z ceny, výmena, oprava, či doplnenie toho, čo z dohodnutého plnenia chýba (nemáme však na mysli doplnenie čiastočného plnenia, ale doplnenie neúplného plnenia v zmysle súčastí vecí). Tieto nároky z vadného plnenia obsahuje aj Obchodný zákonník. „Režim (objektivní) odpovednosti prodávajícího je postaven na zásade, že prednost má uskutečnenípuvodnísmlouvy pred její zmenou, resp. ukončením. S tím koresponduje režim prostredku ochrany: náprava (oprava či výmena) predcházísleve z kupníceny, resp. odstoupeníod smlouvy.“6
Čiastočné plnenie nemôžeme považovať za vadné plnenie, pretože podstata obsahu takéhoto plnenia je totožná s obsahom povinnosti dlžníka. Čiastočné plnenie nie je nesprávne plnenie, ale neúplné plnenie. „Vec je vadná, nemá-li vlastnosti stanovené v § 2095 a 2096, za vadu se považuje i plneníjiné veci, vady v dokladech nutných pro užívání veci, dodáníjiného zboží či jiného počtu, pokud není vhodná pro účel patrný ze smlouvy nebo pro účel obvyklý. „7 Ani čiastočné plnenie veriteľ nemusí prijať, ak podľa občianskeho práva takéto plnenie odporuje dohode účastníkov alebo povahe pohľadávky a podľa obchodného práva v prípade, ak takéto plnenie odporuje povahe záväzku, alebo hospodárskemu účelu sledovaného veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy. V takom prípade sa na čiastočné plnenie nebude prihliadať. V ostatných prípadoch môže dlžník svoj záväzok plniť aj čiastočne a veriteľ musí prijať aj toto čiastočné plnenie, ak mu také konanie nespôsobí neprimerané ťažkosti. „Jiné zámery a účely kupujícího, které pro prodávajícího nebyly a nemohly být nikterak zrejmé, jsou pro účely odpovednosti za vady irelevantní. „8
Splnenie záväzku, ktorý bol plnený vadne, nastane až splnením nových povinností dlžníka, ak tak urobí v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom. Ako občiansky zákonník, tak ani Obchodný zákonník túto lehotu presne nedefinujú. Táto lehota plynie podľa Obchodného zákonníka odo dňa, v ktorom nastalo vadné plnenie a podľa Občianskeho zákonníka odo dňa, v ktorom boli vady nadobúdateľom vytknuté scudziteľovi. [5] [6] [7] [8]
Ak sa podľa Obchodného zákonníka strany dohodli na plnení v konkrétnom čase po uzavretí zmluvy a dlžník so súhlasom veriteľa plnil ešte pred touto dobou, môže do tejto doby, resp. do začiatku jej plynutia, ak nebola určená ako deň, ale ako dlhší časový horizont, nahradiť svoje vadné plnenie plnením v zmysle pôvodného obsahu záväzku, čo by znamenalo zánik záväzku jeho splnením. Takýmto konaním dlžník nesmie veriteľovi spôsobiť neprimerané výdavky alebo neprimerané ťažkosti. Na vadné plnenie, ktoré nastalo pred dobou určenou na plnenie sa bude naďalej prihliadať iba z pohľadu práva na náhradu škody, ktoré veriteľovi zostane zachované, ak mu vadným plnením alebo jeho nápravou vznikne škoda. Ak dlžník nenapraví svoje vadné plnenie do doby, kedy sa podľa dohody malo plniť, resp. do začiatku jej plynutia, nastávajú účinky vadného plnenia v plnom rozsahu. To znamená, že pôvodný obsah záväzku zaniká ako nesplnený a k splneniu záväzku dôjde až splnením nových povinností vo veriteľom určenej dodatočnej primeranej lehote. Občiansky zákonník preferuje plnenie bez zbytočného odkladu. Napriek tomu možnosť dohody medzi účastníkmi, ktorou by sa strany dohodli na plnení v konkrétnom čase po uzavretí zmluvy, nevylučuje. Analogicky je možné použiť úpravu obchodného zákonníka.
Okrem zmeny v obsahu pôvodného záväzku môže pri vadnom plnení, ako aj pri oneskorenom plnení dlžníka, vzniknúť veriteľovi osobitný nárok na náhradu škody alebo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Obidva inštitúty pozná ako Občiansky, tak aj Obchodný zákonník. Špecifikom občianskeho práva je nárok na náhradu potrebných nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady a nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Všetky tieto práva však budú obsahom nového záväzku bez vplyvu na splnenie pôvodného záväzku.
Vadné plnenie nepovažujeme za splnenie pôvodného obsahu záväzku ako v obchodnom, tak ani v občianskom práve. Vadné plnenie nemožno považovať ani za plnenie záväzku, pretože nesmeruje k jeho splneniu.
Občiansky zákonník a Obchodný zákonník nie sú jediné právne predpisy Slovenskej republiky zaoberajúce sa vadami a vadným plnením. „Problematiku zodpovednosti za vadný výrobok na úrovni Európskej únie harmonizuje smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (ďalej len „smernica 85/374″), ktorá vychádza z objektívnej zodpovednosti výrobcu za škodu spôsobenú vadným výrobkom. V Slovenskej republike bola táto smernica implementovaná najmä zákonom č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. „[9]
5. Vzťah omeškaného plnenia a vadného plnenia
Dôležitou otázkou zostáva problematika vzťahu omeškaného plnenia a vadného plnenia. Vylučujú sa vzájomne tieto situácie? Je možný súbeh nárokov z omeškania a z vád plnenia?
Z hľadiska časovej línie môže dôjsť k vadnému plneniu ako pred, tak aj po lehote splatnosti záväzku. Keďže vadné plnenie nemožno považovať za plnenie záväzku, nemá takéto plnenie po lehote splatnosti vplyv na omeškanie s plnením. Dlžník je v omeškaní od uplynutia lehoty na plnenie jeho záväzku až po riadne plnenie, teda splnenie záväzku v dodatočnej lehote určenej mu veriteľom v dôsledku omeškania dlžníka, resp. dovtedy, kým záväzok nezanikne iným spôsobom, než splnením. Oneskorené plnenie, ktoré je vadným plnením, považujeme stále len za vadné plnenie. Následkom vadného plnenia po lehote splatnosti záväzku bude zastavenie plynutia dodatočnej lehoty poskytnutej dlžníkovi veriteľom na oneskorené plnenie, pričom zastavenie plynutia tejto lehoty nastane z dôvodu zániku možnosti splnenia pôvodného obsahu záväzku. Od momentu vadného plnenia určí veriteľ novú dodatočnú primeranú lehotu na splnenie nových povinností dlžníka, v súlade s ustanoveniami o vadnom plnení podľa Občianskeho zákonníka, ako aj Obchodného zákonníka. Dlžník je v omeškaní nepretržite od uplynutia lehoty na splnenie pôvodného obsahu záväzku, až po zánik záväzku s novým obsahom počas novej dodatočnej primeranej lehoty určenej veriteľom v dôsledku vadného plnenia dlžníka, ktorý je v omeškaní, alebo do zániku záväzku iným spôsobom, než jeho splnením. Prerušenie omeškania z dôvodu vadného plnenia po lehote splatnosti záväzku by odporovalo vyššie uvedenému tvrdeniu o plynutí omeškania. Ak nastane vadné plnenie ešte pred lehotou splatnosti záväzku, dôsledkom zmeny obsahu záväzku pôvodný obsah záväzku zaniká. Rovnako tak sa stáva neúčinnou aj pôvodná lehota splatnosti tohto záväzku, keďže tá sa viazala k jeho pôvodnému obsahu. Vadné plnenie bude mať za následok nemožnosť splniť pôvodný obsah záväzku, preto následky omeškania nastanú už v momente vadného plnenia spolu s následkami z vadného plnenia[10]. Výnimkou je situácia, kedy bolo plnenie dohodnuté na určitý čas, pričom k vadnému plneniu došlo pred dohodnutou dobou. Touto možnosťou sme sa zaoberali už vyššie. Po zániku pôvodného obsahu záväzku v dôsledku vadného plnenia začne dlžníkovi plynúť nová dodatočná primeraná lehota na splnenie jeho nových povinností, ktorú mu určí veriteľ.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka umožňujú veriteľovi odstúpiť od zmluvy až po uplynutí dodatočnej primeranej lehoty určenej dlžníkovi na oneskorené plnenie. V prípade vadného plnenia je možné odstúpiť od zmluvy nie len po uplynutí takejto dodatočnej primeranej lehoty určenej dlžníkovi v dôsledku jeho vadného plnenia, ale v niektorých prípadoch aj okamžite po vadnom plnení dlžníka podľa Obchodného zákonníka, resp. okamžite po vytknutí vád nadobúdateľom scudziteľovi podľa Občianskeho zákonníka.
Ak má veriteľ v dôsledku dlžníkovej vady plnenia, ktoré nastalo ešte pred splatnosťou záväzku, možnosť odstúpiť od zmluvy okamžite, nemožno uplatniť ustanovenia o možnosti odstúpiť od zmluvy až po uplynutí dodatočnej primeranej lehoty podľa ustanovení o omeškaní dlžníka, pretože by tým bol veriteľ nútený zotrvať v právnom vzťahu s dlžníkom aj po tom, čo má zákonnú možnosť takýto vzťah vypovedať. Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy okamžite po vadnom plnení dlžníka, ak tak urobí bez meškania po rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré ho na to podľa jednotlivých právnych úprav oprávňujú. Rovnako tomu bude aj v prípade, ak nastane vadné plnenie až po lehote splatnosti záväzku, ak je následkom vadného plnenia veriteľovo oprávnenie okamžite odstúpiť od zmluvy.
Obchodný zákonník umožňuje v určitých prípadoch okamžité odstúpenie od zmluvy aj pre prípad omeškania dlžníka. Ak by v tejto situácii nemal veriteľ možnosť okamžite odstúpiť od zmluvy pre vadné plnenie, ktoré nastalo ešte pred uplynutím lehoty splatnosti záväzku, a v dôsledku ktorého došlo zároveň k omeškaniu dlžníka, rovnako, ako vo vyššie uvedených prípadoch sa bude postupovať aj v tejto situácii podľa ustanovení, ktoré umožňujú okamžité odstúpenie od zmluvy, teda podľa ustanovení o následkoch omeškania dlžníka.
Následkom dlžníkovho neplnenia v primeranej dodatočnej lehote je veriteľova možnosť odstúpiť od zmluvy alebo možnosť požadovať od dlžníka primeranú zľavu z ceny. Ak ide o peňažné plnenie, úroky z omeškania sa počítajú od momentu vadného plnenia, až po zánik záväzku ktorýmkoľvek spôsobom.
Ak teda nastanú účinky vadného plnenia ešte pred uplynutím lehoty splatnosti záväzku, nastanú spolu s nimi aj účinky omeškania. Ak najprv nastanú účinky omeškania, nenastanú automaticky aj účinky vadného plnenia. Vadné plnenie nemá vplyv na splnenie záväzku, a teda nevplýva ani na omeškanie s plnením, prípadne na ďalšie plynutie doby, počas ktorej sa rátajú úroky z omeškania. Momentom vadného plnenia po lehote splatnosti nastanú aj účinky vadného plnenia. Možnosť odstúpiť od zmluvy, v prípade ak následkom vadného plnenia nie je možnosť okamžitého odstúpenia od zmluvy, sa vplyvom vadného plnenia po lehote splatnosti oddiali, a to v dôsledku zastavenia plynutia dodatočnej primeranej lehoty určenej veriteľom dlžníkovi na oneskorené plnenie a jej nahradenia podobnou lehotou v dôsledku vadného plnenia.
6. Odstúpenie od zmluvy a konvalidácia vadného plnenia veriteľom
Nie vždy musí riadne omeškané plnenie znamenať splnenie záväzku. Rovnako tak vadné plnenie nemusí nutne znamenať nesplnenie záväzku.
Ak podľa obchodného práva veriteľ po uplynutí lehoty splatnosti záväzku bez meškania odstúpi od zmluvy v prípade, ak nemá na oneskorenom plnení záujem a dlžník o tejto skutočnosti v čase uzatvárania zmluvy vedel, alebo to mal vedieť, pričom veriteľ tak urobí ešte pred dlžníkovým oneskoreným plnením, nebude mať oneskorené plnenie dlžníka za následok splnenie záväzku, aj keby tak dlžník urobil v primeranej dodatočnej lehote po uplynutí lehoty splatnosti záväzku. Rovnako tomu bude v prípade, ak dlžník, ktorý sa dostal do omeškania vyhlásil, že nesplní svoj záväzok ani v dodatočnej lehote poskytnutej mu veriteľom. Ak skutočnosť, že veriteľ na oneskorenom plnení nemá záujem, vyplýva už z obsahu zmluvy, účinky odstúpenia nastanú už uplynutím lehoty splatnosti záväzku a na odstúpenie od zmluvy nie je potrebný veriteľov úkon. Takýto účinok uplynutia lehoty splatnosti záväzku môže veriteľ odvrátiť iba v prípade, ak dlžníkovi ešte pred jej uplynutím oznámi, že na splnení záväzku trvá aj po uplynutí lehoty splatnosti záväzku.
Občiansky zákonník umožňuje veriteľovi odstúpenie od zmluvy až po uplynutí dodatočnej primeranej lehoty na plnenie, ktorú veriteľ sám určil. Podľa občianskeho práva nebude oneskorené plnenie splnením záväzku iba v prípade, ak k takémuto plneniu dôjde až po odstúpení veriteľa od zmluvy po uplynutí dodatočnej primeranej lehoty na plnenie.
Okrem odstúpenia od zmluvy je možné zmluvu zrušiť s účinkami ex tunc. Túto možnosť pozná ako občianske, tak aj obchodné právo. Spoločným menovateľom zrušenia zmluvy a odstúpenia od zmluvy je zánik pôvodného záväzku. Žiadne plnenie po zániku záväzku nemôže znamenať splnenie tohto pôvodného záväzku.
Ak veriteľ konvaliduje, čiže vyjadrí súhlas s dlžníkovým plnením, ktoré je vadné, takýmto úkonom prijíma vadné plnenie namiesto dojednaného plnenia a označuje ho za splnenie záväzku. Momentom súhlasu sa veriteľ vzdáva všetkých nárokov z vád plnenia, ako aj osobitných nárokov na náhradu škody, alebo zmluvnú pokutu. V prípade, ak by na strane dlžníka došlo k omylu v plnení, môže dlžník namietať neplatnosť právneho úkonu z dôvodu omylu na jeho strane a žiadať od veriteľa vrátenie nesprávneho plnenia na svoje náklady. V takom prípade sa na dlžníkovo plnenie nebude prihliadať. Dodatočné schválenie vadného plnenia môže veriteľ podmieniť splnením podmienky. Konvalidácia je v zásade jednostranným úkonom. Ak by svoj súhlas veriteľ podmienil splnením podmienky dlžníkom, stane sa z konvalidácie dvojstranný úkon, na ktorého účinok je potrebný súhlas oboch strán. V tomto prípade budeme hovoriť o dohode o zmene v obsahu záväzku, ktorú upravuje iba občiansky zákonník, no obchodný zákonník takúto dohodu nevylučuje. Ak by absentoval súhlas čo i len jednej strany s dohodou, plnenie dlžníka ostáva vadným a nastávajú všetky účinky vadného plnenia.
Záver
Splnenie, nesplnenie, vadné plnenie a omeškanie sú osobitné situácie v záväzkových vzťahoch, s ktorými sú späté osobitné právne následky. Ako podľa Občianskeho zákonníka, tak aj podľa Obchodného zákonníka omeškané plnenie v zásade smeruje k splneniu záväzku, zatiaľ čo vadné plnenie má v zásade za následok nesplnenie pôvodného obsahu záväzku a smeruje k zániku tohto obsahu. Ako z každého pravidla, aj z uvedených dvoch pravidiel existujú výnimky. Napriek tomu, ani vadné plnenie automaticky neznamená nesplnenie záväzku ako takého. Úprava omeškania a vadného plnenia podľa Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka je teda v zásadných otázkach rovnaká.
Rozdiel nájdeme najmä v prístupe k vymáhateľnosti práv uplynutím zákonnej, alebo dohodou určenej doby. Zatiaľ čo obchodné právo preferuje premlčanie nárokov z vád, úprava občianskeho práva ráta s preklúziou týchto práv, pokiaľ neboli vady v stanovenej dobe vytknuté scudziteľovi. Ak túto dobu nadobúdateľ dodržal, domáhať sa práv z vád môže vo všeobecnej premlčacej dobe. Pri nárokoch z právnych vád, teda v prípadoch uplatnenia práva tretej osoby na predmet plnenia záväzku, je prístup oboch právnych odvetví rovnaký. Nároky z právnych vád sa uplynutím zákonnej doby premlčujú.
Ďalší rozdiel nachádzame v úprave možnosti odstúpenia od zmluvy. Zatiaľ čo v občianskom práve je pre odstúpenie od zmluvy v dôsledku omeškania nutné uplynutie dodatočnej primeranej lehoty, obchodné právo pozná aj situácie, kedy je v dôsledku omeškania dlžníka s plnením záväzku od zmluvy možné odstúpiť ihneď. Úprava možnosti odstúpenia od zmluvy v dôsledku vadného plnenia je v zásade rovnaká. Rozdiel medzi právnymi úpravami je v začiatku plynutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie, ak je poskytnutie takejto lehoty potrebné.
Autor
Erik Lacko