Dňa 23.06.2015 vyšiel v Zbierke zákonov nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 10/2014-78, podľa ktorého ustanovenia § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Napadnuté ustanovenia jednotlivých zákonov:

a)      ukladali poskytovateľom elektronických komunikácií povinnosť uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán odo dňa uskutočnenia komunikácie počas 6 mesiacov, ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu, a počas 12 mesiacov, ak ide o ostatné druhy komunikácie,

b)      oprávňovali orgány činné v trestnom konaní požadovať od poskytovateľov elektronických komunikácií zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii v prípade ak takéto opatrenie smerovalo k objasneniu skutočností dôležitých pre trestné konanie v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin,

c)      oprávňovali Policajný zbor požadovať od poskytovateľov elektronických komunikácií zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii, v prípade ak takéto opatrenie smerovalo k odhaleniu a dokumentovaniu trestnej činnosti.

Oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať zistenie a oznámenie údajov o elektronickej komunikácii sa teda podľa napadnutých ustanovení dotknutých právnych predpisov týkalo akýchkoľvek úmyselných trestných činov. Podľa ústavného súdu takto vymedzený okruh trestných činov pre účely vyšetrovania, odhaľovania a ich stíhania zasahoval do základného práva na informačné sebaurčenie a upravoval medze tohto základného práva veľmi široko a neurčito.

Podľa ústavného súdu primeraná intenzita zásahu do práva na súkromie spôsobená uchovávaním a následným sprístupnením údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii orgánom činným v trestnom konaní požaduje, aby sa oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať zistenie a oznámenie údajov potrebných na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie vzťahovalo len na najzávažnejšie trestné činy. Plošné a preventívne uchovávanie prevádzkových údajov, lokalizačných údajov a údajov komunikujúcich strán vo vzťahu k všetkým účastníkom elektronickej komunikácie, a to aj bez ich priameho spojenia s ohrozením verejnej bezpečnosti, predstavuje závažný zásah do práva na súkromie, ktorý nie je nevyhnutný pre dosiahnutie sledovaného cieľa boja proti závažnej trestnej činnosti, na naplnenie ktorého možno použiť aj iné, do práva na súkromie menej intenzívne zasahujúce prostriedky.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu strá­cajú   dňom vy­hlá­se­nia ná­le­zu v Zbier­ke zá­ko­nov napadnuté ustanovenia účin­nosť, pri­čom ak ich zá­ko­no­dar­ca neu­ve­die do 6 me­sia­cov do sú­la­du s Ústa­vou SR, stra­tia aj  plat­nosť.

Keďže účinky nálezu Ústavného súdu smerujú len do budúcnosti, dôkazy ktoré boli podľa dotknutých ustanovení napadnutých právnych predpisov získané pred roz­hod­nu­tím Ústav­né­ho sú­du SR sú aj naďalej zákonnými dô­kaz­mi a je mož­né z nich vy­chá­dzať pri objasňovaní skutkového stavu veci.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

JUDr. Renáta Endrödyová – advokátka