medzinárodné súdy
Zákon – Trestný poriadok 301/2005 | Paragrafy: § 480
V nasledovnom príspevku sa budeme venovať problematike výkonu rozsudkov vmedzinárodnom trestnom súdnictve vdvoch kapitolách. Prvá znich sa venuje právnej úprave výkonu rozsudkov. Pri vypracovaní tejto časti sme uprednostnili primárne pramene poznania práva. Ide najmä o štatúty a procedurálne pravidlá. Druhá časť sa venuje praxi – teda najmä praxi trestných tribunálov pre Rwandu a bývalú Juhosláviu a medzinárodného trestného súdu.
1. Právna úprava výkonu rozsudkov v medzinárodnom trestnom súdnictve
Rozsudok vynesený Medzinárodným trestným súdom (ďalej len „ICC“) alebo niekto- rým z tribunálov bude vykonaný v štáte, ktorý prejavil svoju ochotu výkonu rozsud- ku. Štáty si môžu dávať požiadavky týkajúce sa počtu, národnosti alebo vyhradzovať právo odmietnuť alebo prijať osobu v individuálnych prípadoch. Ak štát odmietne v konkrétnom prípade prijať odsúdenú osobu, tak Prezídium ICC (ďalej len „prezí- dium“) môže vybrať iný štát. Štáty môžu vyjadriť Bezpečnostnej rade OSN svoju ochotu prijať odsúdené osoby.1 Štát okamžite v konkrétnom prípade informuje súd o súhlase alebo nesúhlase s daným výberom. V prípade, ak ani jeden štát nesúhlasí s výkonom rozsudku v danom prípade odsúdená osoba ostáva v ústave pre výkon trestu odňatia slobody, kde je práve zadržiavaná.2 Konkrétny štát je vybraný spome- dzi štátov, ktoré prejavili záujem prijať odsúdené osoby (prípade tribunálov – vyberá ich predseda a v prípade ICC štát je vybraný Prezídiom ICC.3 Zoznam vedie sekreta- riát – štát môže kedykoľvek požiadať sekretariát o vyškrtnutie zo zoznamu, čo sa samozrejme nedotýka výkonu trestu osôb, ktoré už boli prijaté daným štátom.
Prezídium písomným spôsobom upovedomí odsúdenú osobu, že sa uvažuje o otázke výberu štátu za účelom výkonu jej trestu. Odsúdená osoba v lehote ustanovenej pre- zídiom oboznamuje prezídium písomným spôsobom o jej postojoch k tejto otázke (môže sa jej byť umožnené vyjadriť aj ústne).4
Odsúdená osoba je prepravená do štátu určenia čo najrýchlejšie, pokiaľ sa tak nesta- ne odsúdená osoba je držaná vo väzbe tribunálu (alebo ICC).5 ICC môže kedykoľvek zmeniť štát výkonu trestu odňatia slobody a presunúť odsúdeného do iného štátu.
Pri uzatváraní zmlúv o výkone trestov so štátmi sa musí pamätať na nasledovné princípy:
- – princíp spravodlivého geografického rozdelenia;
- – nevyhnutnosť poskytnutia každému štátu nachádzajúcemu sa v zozname možnosť prijímať odsúdených;
- – množstvo odsúdených osôb, ktoré už boli prijaté týmto štátom a druhými štátmi za účelmi výkonu trestu;
- – akékoľvek iné faktory týkajúce sa záležitosti.6
Prezídium má povinnosť založiť jednotku v rámci prezídia, ktorá by prispievala vý- konu funkcií týkajúcich sa výkonu rozsudkov podľa desiatej časti štatútu ICC a to konkrétne: dohľadu nad výkonom trestu a podmienok odňatia slobody a výkonu pokút, príkazov na prepadnutie veci a príkazov na reparáciu. Záznam každej odsú- denej osoby je uchovávaný sekretariátom súdu.7
Štát vykonávajúci rozsudok nemôže modifikovať dĺžku trestu. V dôsledku toho štát nemôže rozhodnúť otázky týkajúce sa odpustenia trestu, zmiernenia trestu a skoršieho prepustenia bez rozhodnutia tribunálu alebo súdu.8 Počas výkonu trestu odňatia slobody platí zásada „non bis in idem“, čo znamená, že odsúdená osoba ne- môže byť súdená vykonávajúcim štátom za porušenia humanitárneho práva, za ktoré už bola súdená tribunálom.9 Štatút ICC dodatočne požaduje dodržiavanie široko akceptovaných dohôd, týkajúcich sa zaobchádzania s väzňami10 v žiadnom prípade nesmie byť štandard zaobchádzania s odsúdeným nižší než je to v podobných prípa- doch odsúdených vnútroštátnym súdom.11
Za účelom výkonu nariadení súdu o výkone pokút, príkazov na prepadnutie veci a príkazov na reparáciu prezídium konajúc s pomocou sekretariátu v zodpovedajúcich prípadoch uzatvára dohody, ktoré sú nevyhnutné na:
- – získanie pokút;
- – získanie majetku alebo príjmov zpredaja nehnuteľného majetku, alebo v zodpovedajúcich prípadoch z predaja iného majetku;
- – získanie úrokov zo súm uvedených v bodoch vyššie;
- – zabezpečenie prevodu finančných prostriedkov do účelového fondu alebo obetiam.Po udelení trestu prepadnutia majetku sa aktíva odsúdeného prevedú do účelového fondu zriadeného súdom – prezídium prijíma rozhodnutie vzťahujúce sa na rozdele- nie majetku a aktív.12Vprípade nevyhnutnosti prezídium realizuje pri spolupráci so sekretariátom v konkrétnych prípadoch neustálu kontrolu finančného stavu odsúdeného – dokonca aj po uplynutí doby trestu s účelom výkonu nariadení súdu o pokutách, príkazov na prepadnutie veci a príkazov na reparáciu môže:
- – požadovať relevantné informácie, názory alebo správy expertov,
- – kontaktovať odsúdeného a jeho advokáta, ak je to nevyhnutné s účelom zistenia jeho finančného postavenia;
- – obracať sa k prokurátorovi, obetiam a zákonným predstaviteľom obetí.132. Výkon rozsudkov v praxiV tejto kapitole sa budeme venovať výkonu rozsudkov v praxi. Účelom tejto kapitoly je poukázať na prax, ktorá existuje pri uzatváraní dohôd o výkone trestov s ICC alebo jedným s medzinárodných tribunálov na jednej strane a štátom na strane druhej. V svojej podstate ide o štandardizované zmluvy, ktoré sa od seba nelíšia. Avšak exis- tujú určité ustanovenia zmlúv uzatváraných medzi tribunálom a štátom a medzi ICC a štátom, ktoré sa od seba odlišujú. Odlišnosti sa budú týkať iba zmlúv uzatváraných ICC, na ktoré je upozornené poznámkou pod čiarou.Jednotlivé trestné tribunály a ICC uzatvárajú medzinárodné zmluvy s krajinami pre- javujúcimi ochotu prijať osoby nimi odsúdené za účelom výkonu rozsudku14 (ďalej len „vykonávajúci štát“). Ako bolo vyššie spomenuté vykonávajúci štát musí spĺňať minimálne požiadavky týkajúce sa zaobchádzania s väzňami. Tie sú spomenuté na- príklad v nasledovných dokumentoch prijatých OSN: Minimálne štandardné pravidlá pre zaobchádzanie s väzňami (1957), ktoré boli prijaté Kongresom o prevencii zloči- nu a zaobchádzaní s páchateľmi, Základné princípy na ochranu všetkých osôb na- chádzajúcich sa v akejkoľvek forme zadržiavania alebo väzby prijaté rezolúciou Val- ného zhromaždenia OSN 43/173 alebo vZákladných princípoch zaobchádzania s väzňami prijaté rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 45/111.Žiadosť vykonávajúcemu štátu o výkon rozsudku zasiela sekretariát tribunálu so súhlasom predsedu tribunálu.15 Sekretariát tribunálu následne poskytne nasledujúce dokumenty vyžadujúcemu štátu:
- – meno, národnosť, dátum a miesto narodenia odsúdenej osoby;16
- – overená kópia rozsudku;
- – vyhlásenie obsahujúce, aká časť trestu už bola vykonaná vrátane informácie o väzbe odsúdeného;
- – ak to vyžaduje situácia zdravotné a psychologické správy odsúdenej osoby, odporúčanie, týkajúce sa ďalšej starostlivosti vo vyžadujúcom štáte a ďalšie iné faktory dôležité pre výkon trestu;
- – overené kópie záznamov a dokladov odsúdenej osoby v držbe tribunálu.Vzmluvách sa určujú styčné orgány vykonávajúceho štátu, ktoré komunikujú s tribunálom o veciach týkajúcich sa danej zmluvy. Zo strany vykonávajúceho štátu nejde o jeden orgán, ale ide o rad orgánov, ktoré medzi sebou spolupracujú napríklad ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí a neposlednom rade samozrej- me ústav pre výkon trestu odňatia slobody.Vykonávajúci štát je viazaný bezodkladne rozhodnúť o požiadavke sekretariátu tri- bunálu podľa vnútroštátneho práva a informovať sekretariát o svojom rozhodnutí, či súhlasí alebo nie s prijatím odsúdenej osoby.Kompetentné orgány vykonávajúceho štátu sú viazané dĺžkou trestu odňatia slobo- dy, uvedenou v rozsudku vyhláseného tribunálom. Podmienky trestu odňatia slobo- dy sa riadia vnútroštátnym právom vykonájúceho štátu a tribunál je oprávnený vy- konávať dozor nad dodržiavaním týchto podmienok. V prípade, ak je odsúdená oso- ba oprávnená zúčastniť sa nejakého väzenského programu vykonávajúci štát o tejto veci je povinný komunikovať s ICC.17 Tieto podmienky musia byť v súlade s medzinárodnými dohovormi o zaobchádzaní s väzňami. Kompetentné orgány vy- konávajúceho štátu sú povinné umožniť inšpekciu vyššie uvedených podmienok v akomkoľvek čase, ktoré sa vykonávajú pravidelne a sú uskutočňované Medziná- rodným výborom Červeného kríža alebo iným orgánom, osobou, ktorú tribunál označí pre daný účel. Frekvencia uvedených inšpekcií je určená orgánom povereným tribunálom na ich vykonávanie. Medzinárodný Červený kríž, orgán alebo osoba, kto- rá je poverená na výkon inšpekcií, je povinná podať správu vypracovanú na základe zistení týchto inšpekcií vyžadujúcemu štátu a predsedovi tribunálu.Zástupcovia vykonávajúceho štátu a predseda tribunálu konzultujú medzi sebou zistenia uvedené v správe o inšpekcii. Predseda tribunálu je oprávnený požadovať od vykonávajúceho štátu informácie týkajúce sa zmien podmienok výkonu väzby, tak ako v správe bolo požadované Medzinárodným výborom Červeného kríža alebo iným orgánom, osobou, ktorú tribunál označil pre výkon inšpekcií.V prípade zmlúv uzatváraných Medzinárodným trestným súdom a štátom prezídium požiada pri výkone inšpekcie posudok experta z daného štátu, alebo ak je to vhodné deleguje sudcu Medzinárodného trestného súdu, ktorý bude zodpovedný po notifi- kácii štátom pre stretnutie s odsúdenou osobou a vypočutím jej názorov bez prítom- nosti štátnych predstaviteľov.18Odsúdená osoba presunutá do vykonávajúceho štátu nemôže byť perzekvovaná, potrestaná alebo vydaná tretiemu štátu za činnosť, ktorú osoba spáchala pred svojím príchodom do vykonávajúceho štátu, to neplatí v prípade, ak je na to vydaný súhlas prezídia.19 Sekretariát uzavrie náležité dohody na presun odsúdenej osoby orgánom vykonávajúceho štátu, predtým než dôjde k samotnému presunu odsúdenej osoby, sekretariát je povinný oboznámiť túto osobu s obsahom zmluvy, na základe ktorej dôjde k presunu tejto osoby.V prípade, ak tribunál na základe svojich procesných pravidiel rozhodne, že odsúde- ná osoba, ktorá bola predtým presunutá na výkon trestu odňatia slobody do vykoná- vajúceho štátu môže byť požiadaná, aby sa dostavila pred tribunál ako svedok, bude dočasne presunutá na tribunál za týmto účelom s podmienkou jej vrátenia sa do vykonávajúceho štátu v rámci lehoty určenej tribunálom. Sekretariát pošle príkaz na dočasný presun odsúdenej osobe a národným orgánom vykonávajúceho štátu. Sekre- tariát je povinný zaistiť vhodný presun odsúdenej osoby z vykonávajúceho štátu do tribunálu a naspäť do vykonávajúceho štátu. Odsúdená osoba dostane peňažné pro- striedky, ktoré môže využiť počas obdobia väzby realizovanej tribunálom.Vykonávajúci štát je povinný informovať sekretariát o nasledovných skutočnostiach: – oukončení výkonu trestu odňatia slobody do dvoch mesiacov od takého ukončenia;
- – ak odsúdená osoba unikne z väzby predtým než vyprší trest odňatia slobody;
- – ak odsúdená osoba zomrie;
- – o akýchkoľvek iných skutočnostiach týkajúcich sa výkonu trestu.Ak na základe vnútroštátneho práva vykonávajúceho štátu je odsúdený oprávnený požiadať o skrátenie, odpustenie alebo inú formu predčasného prepustenia vykoná- vajúci štát je povinný náležite informovať sekretariát o danej skutočnosti.Predseda tribunálu je povinný určiť po konzultáciách so sudcami tribunálu či skráte- nie, odpustenie alebo iná formu predčasného prepustenia je vhodná. Sekretariát tlmočí predsedovo rozhodnutie vykonávajúcemu štátu, ktorý koná adekvátne tomu rozhodnutiu.Výkon trestu ukončí z nasledovných dôvodov:
- – v prípade skončenia;
- – v prípade odpustenia trestu, zmiernenia trestu a skoršieho prepustenia;
- – v prípade rozhodnutia tribunálu o ukončení výkonu trestu vo vykonávajúcom štáte a presunu odsúdenej osoby do iného štátu alebo na tribunál;
- – v prípade smrti odsúdenej osoby.Kompetentné orgány vykonávajúceho štátu sú povinné ukončiť výkon trestu hneď ako vykonávajúci štát je informovaný sekretariátom o akomkoľvek rozhodnutí, ktoré zakladá zánik vykonateľnosti trestu.V prípade, ak sa z akéhokoľvek dôvodu stane výkon rozsudku pre právnu alebo prak- tickú príčinu nemožným vykonávajúci štát okamžite informuje sekretariát, ktorý uzavrie náležité dohody týkajúce sa presunu odsúdenej osoby.Po ukončení výkonu trestu odsúdená osoba, ktorá nie je občanom vykonávajúceho štátu je povinná byť presunutá do štátu, ktorý je povinný prijať túto osobu alebo do iného štátu, ktorý súhlasí s jej prijatím so zreteľom na jej požiadavky, to neplatí, ak by orgány vykonávajúceho štátu rozhodli o jej umiestnení na teritóriu štátu.20Čo sa týka nákladov výkonu trestu odňatia slobody tribunál (aj ICC21) znáša nasle- dovné náklady:
- – presun odsúdenej osoby z/do vykonávajúceho štátu;
- – repatriácia odsúdenej osoby po ukončení trestu;
- – v prípade smrti odsúdenej osoby repatriáciu jej telesných pozostatkov;
- – v prípade úniku odsúdenej osoby.22Na druhej strane vykonávajúci štát znáša náklady súvisiace so samotným výkonom trestu, pričom rôzne sponzorské agentúry a krajiny môžu vykonávajúcemu štátu pomáhať pri znášaní nákladov súvisiacich s výkonom trestu a napomáhať pri zvyšo- vaní štandardov výkonu trestu odňatia slobody.Vprípade ukončenia činnosti tribunálu sekretariát informuje Bezpečnostnú radu OSN o trestoch, ktoré sú v štádiu výkonu.Zmluvy o výkonoch trestu sú predbežne platné momentom podpísania oboch strán a definitívne platné momentom notifikácie, tak ako to predpisuje vnútroštátne právo konkrétneho vykonávajúceho štátu. Čo sa týka vypovedania zmlúv o výkone trestu je tam uvedená klauzula, ktorá ukladá povinnosť vykonávajúcemu štátu upovedomiť sekretariát najmenej šesťdesiat dní pred vypovedaním zmluvy o svojom zámere.
- Záver
- Z daného príspevku možno usúdiť, že problematika výkonu rozsudkov v medzinárodnom trestnom súdnictve je dôkladne rozpracovaná. Čo sa týka praxi, tá je upravovaná v jednotlivých medzinárodných zmluvách uzatváraných medzi štátmi a jednotlivými tribunálmi alebo medzinárodným trestným súdom. Jednotlivé zmluvy sa líšia od seba iba minimálne – rozdiely sú iba na miestach, ktoré upravujú dispozi- tívne ustanovenia.
Autor
Michal Ondrejčík