Príspevok reaguje na článok JUDr. Petra Šamka Ako správne kvalifikovať falšovanie zmenky? publikovaný na stránke www.pravnelisty.sk dňa 18.08.2019. Autor polemizuje s názorom JUDr. P. Šamka ohľadne možnosti subsumovania falšovania zmeniek pod ustanovenie § 219 Trestného zákona.
Príspevok JUDr. P. Šamka s ktorým autor polemizuje je dostupný na http://www.pravnelisty.sk/clanky/a765-ako-spravne-kvalifikovat-falsovanie-zmenky.
Na úvod je potrebné povedať, že názory prezentované JUDr. P. Šamkom v predmetom príspevku rezonujú aj vzhľadom na prebiehajúcu, mimoriadne medializovanú, kauzu týkajúcu sa práve falšovania zmeniek.
JUDr. P. Šamko v predmetnom príspevku, na základe rozboru objektu a objektívnej stránky trestných činov neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „TZ“) a trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierovpodľa § 270 TZ a ich vzájomného vzťahu, dochádza k záveru, že „Pokiaľ by išlo o falšovanie, či pozmeňovanie cenného papiera, ktorý by zároveň plnil funkciu platobného bezhotovostného prostriedku, potom by takéto konanie malo byť právne kvalifikované len ako trestný čin neoprávneného používania platobného prostriedku podľa § 219 Tr. zák., nakoľko tento trestný čin poskytuje komplexnú a špeciálnu (osobitnú) ochranu všetkým bezhotovostným platobným prostriedkom a dopĺňa ochranu, ktorú poskytuje Trestný zákon hotovostnému platobnému styku v ustanovení § 270 Tr. zák.“
Z nášho pohľadu, kľúčovou otázkou pri riešení právnej kvalifikácie trestnoprávne relevantného konania spočívajúceho vo falšovaní zmenky je vyriešenie otázky, akým platobným prostriedkom poskytuje ochranu ustanovenie § 219 ods. 1 TZ, teda čo je objektom tohto trestného činu.
Podľa JUDr. P. Šamka toto ustanovenie poskytuje ochranu hlavnebezhotovostnému platobnému styku, ktorý je realizovaný bezhotovostným platobným prostriedkami (napríklad platobnou kartou, prevodmi z účtu na účet, zmenkou, šekom a podobne). S týmto záverom si dovolíme nesúhlasiť, najmä s ohľadom toho, či § 219 TZ poskytuje ochranu aj bezhotovostným platobným prostriedkom, ako je zmenka, šek a prípadne iným cenným papierom majúcim aj funkciu platobného prostriedku.
Pre určenie toho akým konkrétnym platobným prostriedkom ustanovenie § 219 ods. 1 TZ poskytuje ochranu treba podľa nás vychádzať zo samotného znenia tohto ustanovenia, a najmä histórie, kontextu a účelu prijatia súčasného znenia ustanovenia § 219 ods. 1 TZ. Samotný JUDr. P. Šamko poznamenáva, že predchádzajúca právna úprava uvedená v ustanovení § 249c ods. 1 predchádzajúceho TZ (t.j. trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty) nevytvárala aplikačný problém, „nakoľko toto ustanovenie sa vyslovene týkalo iba elektronických platobných prostriedkov, t. j. nie listinných platobných prostriedkov využívaných ako bezhotovostný platobný prostriedok (napríklad zmenky ako platobného prostriedku).“
Na margo uvedeného treba poznamenať, že aj v súčasnosti platný TZ obsahoval do 30.11.2009 znenie § 219 TZ, ktoré bolo takmer identické so znením § 249c predchádzajúceho TZ. Samotný pojem platobný prostriedok bol zavedený do § 219 TZ novelou TZ vykonanou zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto novelou bol namiesto pojmu elektronický platobný prostriedokdo ustanovenia § 219 ods. 1 TZ zavedený pojem platobný prostriedok a elektronické peniaze, a súčasne došlo aj k zmene názvu tohto trestného činu na trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty.
Zmena ustanovenia a pojmov používaných v§ 219 ods. 1 TZ súvisela s prijatím zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Tento zákon namiesto pojmu elektronický platobný prostriedok, ktorý používal predchádzajúci zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku (konkrétne ho definoval v § 21), používa pojem platobný prostriedok. Samotný zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách definuje platobný prostriedok v § 2 ods. 19 ako „personalizované zariadenie alebo súbor postupov dohodnutý medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, ktoré sa používajú na účely predkladania platobného príkazu, najmä platobná karta, internet banking alebo iné platobné aplikácie elektronického bankovníctva“. Čo je platobná služba definuje zákon v § 2 ods. 1 písm. a) až h), pričom ide najmä o operácie súvisiace s vkladaním, vyberaním a platobnými operáciami s finančnými prostriedkami na platobnom účte, ale aj vydávanie platobného prostriedku a poukazovanie peňazí.
Práve zo súvislosti medzi prijatím zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a vykonanou novelou ustanovenia § 219 TZ treba podľa nášho názoru vykladať pojem platobný prostriedok, ktorému ustanovenie § 219 TZ poskytuje ochranu. Teda platobným prostriedkom sa v ustanovení § 219 TZ myslí platobný prostriedok definovaný zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, a to najmä platobná karta, internet banking a iné platobné aplikácie elektronického bankovníctva. Tento pojem podľa nás nezahŕňa všeobecne všetky bezhotovostné platobné prostriedky, teda ani samotnú zmenku, šek alebo iný cenný papier s platobnou funkciou. Uvedené vyplýva aj z logického výkladu ustanovenia § 219 TZ, konkrétne zo spojenia „platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu“, kedy je zrejmé, že zákonodarca prirovnáva platobný prostriedok k platobnej karte.
Nami prezentovaný výklad vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 492/2009 Z. z. o platobných službách,ktorá uvádza, že novelizáciaTZje vykonaná v nadväznosti na zákon o platobných službách a doteraz používaný pojem „elektronický platobný prostriedok“ sa nahrádza pojmom upraveným v zákone č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, a to konkrétne „platobný prostriedok a elektronické peniaze“. Z uvedeného je evidentné, že úmyslom zákonodarcu bolo v prípade § 219 ods. 1 TZ poskytnúť ochranu elektronickým platobným prostriedkom, a nie všetkým prostriedkom, ktoré môžu byť použité v platobnom styku. Ustanovenie § 219 ods. 1 TZ teda neposkytuje ochranu pred falšovaním alebo prípadne pozmenením zmenky, šeku alebo iného cenného papiera, ktorý má aj funkciu (alebo povahu) platobného prostriedku.
Aj samotný zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, ktorý definuje pojem platobný prostriedok uvádza v § 3 písm. g), že sa nevzťahuje na platobné operácie vykonávané prostredníctvom zmeniek a šekov. Z uvedeného rovnako vyplýva, že platobným prostriedok nie sú zmenka alebo šek, a teda ochranu pred ich falšovaním alebo pozmeňovaním im neposkytuje ustanovenie § 219 ods. 1 TZ, ale ustanovenie § 270 TZ, teda trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov.
Poznámka k článku (autor poznámky JUDr. Peter Šamko):
Autor vyššie uvedeného príspevku založil svoju argumentáciu o tom, že zmenky nemôžu byť považované za „platobný prostriedok“ v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. na tom, že zmenky nie je možné považovať za platobné prostriedky podľa zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách s tým, že pod ustanovenie trestného činu podľa § 219 Tr. zák. spadajú iba platobné prostriedky, ktoré sú upravené v tomto zákone.
S týmto právnym záverom sa nemožno stotožniť, pretože nemá žiadnu oporu v Trestnom zákone.
Trestný zákon na svoje účely nedefinuje čo rozumie pod pojmom „platobný prostriedok“ (t. j., že by pod pojmom platobný prostriedok rozumel na svoje účely iba alebo výhradne platobný prostriedok v zmysle zákona o platobných službách), pričom ani skutková podstata trestného činu podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. nie je blanketnou skutkovou podstatou, ktorá by výslovne odkazovala na zákon o platobných službách v súvislosti s platobným prostriedkom a platobnými operáciami.
Skutková podstata trestného činu podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. vo svojich znakoch obsahuje iba pojem „platobný prostriedok“, teda ide o tzv. normatívny znak skutkovej podstaty, ktorého význam (obsah) je potrebné vyvodiť z mimotrestných právnych noriem. Mimotrestnou právnou normou sa tu pritom rozumie akákoľvek mimotrestná právna norma, ktorá upravuje platobné prostriedky, či platobné operácie a nie len selektívne vybratý zákon o platobných službách.
Pokiaľ autor opakovane poukazuje na zákon o platobných službách, tak je potrebné uviesť, že tento zákon síce upravuje definíciu platobného prostriedku, ale zároveň uvádza aj to, že tak robí iba na účely tohto zákona. Navyše, a na to poukazuje aj autor príspevku, zákon o platobných službách sa netýka všetkých platobných prostriedkov, a už vôbec nie zmeniek, pretože tie sú upravené osobitným právnym predpisom (§ 1 ods. 3 písm. g) zákona o platobných službách). Tento postup je logický, nakoľko ak je konkrétny platobný prostriedok upravený iným právnym predpisom (napríklad pri zmenkách zákonom zmenkovým a šekovým) potom nie je žiadny dôvod, aby bol upravený zároveň aj zákonom o platobných službách. Zo zákona o platobných službách nie je preto možné vyvodiť, že by platobným prostriedkom v zmysle § 219 Tr. zák. mohol byť iba výlučne platobný prostriedok uvedený v tomto zákone. Z tohto zákona vyplýva len to, že existujú platobné prostriedky a platobné operácie upravené zákonom o platobných službách ako aj platobné prostriedky a platobné operácie upravené inými mimotrestnými právnymi normami (napríklad zákonom zmenkovým a šekovým).
Nič preto nenasvedčuje tomu, že by pojem „platobný prostriedok“ uvedený v skutkovej podstate trestného činu podľa § 219 Tr. zák. mal byť vykladaný takým zúženým spôsobom aký naznačuje autor vyššie uvedeného príspevku, respektíve, že by mal byť celý bezhotovostný platobný styk „zosekaný“ len na ten, ktorý možno vtesnať pod zákon o platobných službách. Pokiaľ autor poukazuje na to, že skutková podstata trestného činu používa spojenie „platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu“, z čoho vyvodzuje, že zákonodarca prirovnáva platobný prostriedok k platobnej karte, tak podľa môjho názoru toto slovné spojenie je vyjadrením toho, že sa ustanovenie trestného činu podľa § 219 Tr. zák. týka akýchkoľvek bezhotovostných platobných prostriedkov a je bez významu či ide o platobnú kartu, internet banking, príkaz na úhradu, či zmenku (nie je však celkom logické, prečo zákonodarca stavia vedľa sebe pojmy platobný prostriedok, elektronické peniaze a platobnú kartu, keď elektronické peniaze ako aj platobná karta sú platobnými prostriedkami a stačil by preto iba jednotný termín „platobný prostriedok“).
Ak autor poukazuje na úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe, tak právnu normu v právnom predpise je nutné vykladať podľa jej obsahu a nie podľa pôvodného úmyslu zákonodarcu (navrhovateľa). Podstatným preto je čo sa napokon dostalo do právneho predpisu, pričom obsahové vyjadrenie právnej normy sa nemusí vždy zhodovať s úmyslom zákonodarcu vyjadreným v dôvodovej správe (nebolo by to prvý raz, keď výsledok snaženia zákonodarcu by bol iný aký zamýšľal; aj v takomto prípade platí že záväzným je to, čo je obsahom právnej normy a nie to čo pôvodne zákonodarca zamýšľal).
Podstatným je, že na účely výkladu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 219 Tr. zák. je nutné vykladať pojem „platobný prostriedok“ autonómne, pretože v Trestnom zákone nie je nič, z čoho by sa dalo vyvodiť, že sa predmetná skutková podstata netýka celého bezhotovostného platobného styku. Navyše, ani z autorom prezentovanej dôvodovej správy nie je možné vyvodiť, že by sa pojem platobný prostriedok nemohol vzťahovať aj na platobný prostriedok, ktorý nie je upravený v zákone o platobných službách (dôvodová správa iba v podstate stručne uvádzala, že sa už zjavne neaktuálny pojem „elektronický platobný prostriedok“ nahrádza termínom „platobný prostriedok a elektronické peniaze“, ktorý používa zákon o platobných službách; z dôvodovej správy sa však nedá vyvodiť, že by pojem „platobný prostriedok“ bol vyhradený iba zákonu o platobných službách, respektíve, že by došlo k takej zmene Trestného zákona, ktorá by z trestného činu podľa § 219 urobila trestný čin s blanketnou skutkovou podstatou).
Podporne tu možno využiť aj Trestný zákon Českej republiky, ktorý falšovanie platobného prostriedku upravuje v ustanovení § 234, pričom platobný prostriedok demonštratívne definuje už v samotnej skutkovej podstate tak, že platobným prostriedkom je hlavne neprenosná platobná karta, elektronické peniaze, príkaz k zúčtovaniu, cestovný šek alebo záručná šeková karta s tým, že doktrína, či judikatúra k ďalším platobným prostriedkom radí napríklad zmenku, šek, dokumentárny akreditív a podobne (predmetné ustanovenie pokrýva prakticky celý bezhotovostný platobný styk a nie je nič nezvyčajné na tom, že by vedľa seba mala byť zmenka ako aj platobná karta, keďže v oboch prípadoch ide alebo môže ísť o platobný prostriedok).
Autor: Mgr. Ing., František Vojtuš