PRÁCA NA DOHODU V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY V CELOŠTÁTNOM I REGIONÁLNOM MERADLE

I. ÚVOD

Dohody o prácach mimo pracovného pomeru sa majú uzatvárať len výnimočne, zväčša na úlohy malého rozsahu alebo také, ktoré charakterizuje ojedinelosť pracovných úloh. Pracovnoprávne vzťahy vznikajúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru patria popri pracovnom pomere k základným pracovnoprávnym vzťahom, v rámci ktorých sa vykonáva určitá pracovná činnosť alebo práca za odmenu.[1] [2]Pri dohodách o prácach mimo pracovného pomeru ide o osobitný druh zmlúv, uzavretím ktorých nevzniká pracovný pomer, napriek tomu, že zakladajú pracovnoprávne vzťahy.[3]Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej ako Zákonník práce) vylučuje použitie ustanovení o pracovnom pomere na dohody o prácach mimo pracovného pomeru. Zároveň však Zákonník práce výslovne zakotvuje, že na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o ochrane práce. Legislatíva Slovenskej republiky rozlišuje dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študenta. V predkladanom príspevku, po všeobecnom načrtnutí všeobecných otázok týkajúcich sa dohôd o vykonaní práce mimo pracovného pomeru sa bližšie venujeme dohode o brigádnickej práci študenta, ktorá naberá na aktuálnosti a nemyslíme si, že právna úprava reflektuje potreby reálneho stavu v Slovenskej republike. Koncom kalendárneho roka 2012 študentom prebehol mráz po chrbte, keď sa na rôznych internetových stránkach dočítali o myšlienke zaradenia dohody o brigádnickej práci študenta do systému sociálneho poistenia a povinnosti platiť poistné na dôchodkové poistenia z nej. Napriek mnohým protestom sa tak stalo[4], ale zákonodarca ešte pred prijatím predmetného systému vytvoril a prijal výnimku z takéhoto modelu[5], ktorej cieľom bolo upokojiť študentov a nedemotivovať zamestnávateľov uzatvárať takéto dohody so študentmi. V predkladanom príspevku sa staviame kriticky k predmetnej právnej úprave, nakoľko ju považujeme, na rozdiel od predkladateľov novely, za nedostatočne mapujúcu situáciu na pracovnom trhu v podmienkach Slovenskej republiky. Rovnako takáto právna úprava, podľa nášho názoru, predstavuje diametrálne odlišný dopad na jednotlivé regióny Slovenskej republiky. Na jednej strane zamestnávatelia v ekonomicky silnejších regiónov pri svojich obratoch nie sú odradení uzatvárať so študentmi dohody o brigádnickej práci študentov a povinné platenie odvodov nepociťujú ako finančné bremeno. Na druhej strane podnikatelia v ekonomicky slabších regiónoch, ktorí sú nútení kalkulovať aj s tým najmenším výdajom stratia motiváciu uzatvárať dohodu o brigádnickej práci so študentmi, keďže pre ich podnikanie môže znamenať pomerne veľké finančné i administratívne zaťaženie. Môžu sa rozhodnúť napr. predmetnú činnosť vykonávať so svojimi doterajšími zamestnancami bez potreby „brigádnickej výpomoci“.

II. Všeobecne k dohodám o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Ustanovenie § 223 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ku ktorým patria dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študenta.

Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára pri práci, ktorá je vymedzená výsledkom. Pri príležitostnej činnosti vymedzenej druhom práce sa uzatvára dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov.

Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas.

Vzájomný vzťah medzi ustanoveniami Zákonníka práce o dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a jeho ostatnými ustanoveniami je predmetom ustanovenia § 223 ods. 2 Zákonníka práce.

Zákon umožňuje s mladistvým zamestnancom tieto dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie.

Zákazy prác a pracovísk pre tehotné ženy, matky do deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladistvých platia rovnako ako pri pracovnom pomere. Zdôrazňujeme, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v z. n. p. Predmetom autorského práva je dielo. Toto konštatovanie však neznamená, že každý duševný výtvor možno automaticky považovať za chránený a chrániteľný autorským právom. Nakoniec, nie každý výtvor ľudskej činnosti musí byť dielom. Musí sa jednať o unikátne stvárnenie určitého obsahu vedomia (duševného obsahu) v takej forme objektívneho vyjadrenia, ktorá umožňuje jeho opakované zmyslové vnímanie.[6] Vytváranie a používanie diel v pracovnom pomere pri výkone závislej práce[7] je v praxi pomerne častým spôsobom vzniku diela, keďže zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi vhodné prostredie na tvorivú činnosť, výsledkom ktorej môže byť predmet chránený autorským právom. Na činnosti spadajúce pod režim autorskoprávnej ochrany však v súlade so znením ustanovenia § 223 ods. 5 Zákonníka práce, v podmienkach Slovenskej republiky nie je možné uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V súčasnej dobe sa neuvažuje o zmene tohto ustanovenia a tak i naďalej nemôžeme očakávať posun k vytvoreniu zamestnaneckého diela na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.[8] Zdôrazňujeme, že zamestnanecké dielo môže vzniknúť len na základe pracovného pomeru. Preto aj za situácie ak bývalý zamestnanec vykonáva prácu pre svojho bývalého zamestnávateľa, napr. na základe živnosti, a v tomto momente dôjde k vytvoreniu diela o zamestnanecké dielo ísť nemôže.[9]

Vzniknuté spory z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru.

Po uzatvorení dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, vznikajú zamestnancovi i zamestnávateľovi povinnosti. Od zamestnanca sa vyžaduje napr. vykonávanie práce zodpovedne a riadne a dodržiavanie podmienok dohodnutých v dohode alebo vykonávanie práce osobne. Zamestnávateľovi zákon ukladá napr. povinnosť utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce. Povinnosti vyplývajúce pre zamestnanca a zamestnávateľa z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú predmetom ustanovenia § 224 ods. 1 a ods. 2. Zákonníka práce.

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za škodu spôsobenú zavineným porušením[10] [11] povinností pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere.

III. Akými zmenami prešla dohoda o brigádnickej práci študenta? Kto ju môže vykonávať a za akých podmienok?

Dohodu o brigádnickej práci študenta môže zamestnávateľ uzatvoriť s fýzickou osobou za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok, a to:

– fyzická osoba musí mať štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia – potvrdenie týchto štatútov je neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študenta s výnimkou situácie, keď sa dohoda o brigádnickej práci

– študenta uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka –

– táto fyzická osoba nedovŕšila 26 rokov veku /v návrhu novely predkladanej do parlamentu sa uvádzala veková hranica 25 rokov11/.

Zákonník práce umožňuje vykonávať prácu na základe dohody o brigádnickej práci študenta najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku.[12] [13] Za súčasného legislatívneho znenia tak študent môže uzavrieť dohodu o brigádnickej práci do dňa jeho 26 narodením, po tomto dni už uzatvorenie takejto dohody nie je možné. Ak študent stihne so zamestnávateľom uzatvoriť dohodu do dňa svojich 26. narodenín, môže vykonávať prácu na základe dohody o brigádnickej práci študenta do konca kalendárneho roka v ktorom dovŕšil 26. rok života.

Dohodu o brigádnickej práci študenta je zamestnávateľ so študentom povinný uzatvoriť písomne. Nedodržanie písomnej formy dohody o brigádnickej práci študenta Zákonník práce sankcionuje neplatnosťou tejto dohody. V dohode o brigádnickej práci študenta sa musí uviesť:

– dohodnutá odmena za vykonávanú prácu,

– dohodnutý rozsah pracovného času – študent na základe dohody o brigádnickej práci študenta môže vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere; priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov, napr. ak sa dohoda uzatvára na 16 mesiacov tak priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa nebude určovať za obdobie 16 mesiacov, ale sa určí za obdobie 12 mesiacov z týchto dvanástich mesiacov a zvyšné 4 mesiace budú rozhodujúce pre určenie priemeru najviac prípustného rozsahu pracovného času za toto obdobie,

– doba na ktorú sa dohoda uzatvára.

Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študenta je zamestnávateľ povinný dať zamestnancovi. Dohodu o brigádnickej práci študenta možno uzatvoriť na určitú dobu alebo na neurčitý čas.

Zákon umožňuje v dohode o brigádnickej práci študenta dohodnúť aj spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody o brigádnickej práci študenta možno dohodnúť, len pre prípady v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.[14]Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.

Pri právnej úprave dohody o brigádnickej práci študenta kriticky vnímame obmedzujúcu vekovú hranicu študenta. V podmienkach Slovenskej republiky je momentálne situácia, kedy vznikol a vzniká pomerne väčší počet vysokých škôl a prirodzene v dennej forme štúdia študuje čoraz viac vekovo starších študentov. Preto sa nám javí nie veľmi jasné odôvodnenie návrhu tohto zákona, kedy cieľom je zosúladiť právnu úpravu s potrebami aplikačnej praxe tým, že dochádza k spresneniu koho považovať za študenta na účely dohody o brigádnickej práci študenta.[15]Ale predsa povinnosti študenta platia pre všetkých študentov bez obmedzenia vekovej hranice /odhliadnuc napr. od zliav v doprave alebo bankových produktov/. Obdobná situácia je i pri doktorandoch, resp. študentoch tretieho stupňa vysokoškolského štúdia, ktorí majú na viacerých fakultách povinnosť prezencie v priestoroch fakulty a tak nemôžu mať uzatvorenú pracovnú zmluvu a vykonávať tak prácu v pracovnom pomere. Vek doktorandov, ale v drvivej väčšine presahuje 26 ročnú vekovú hranicu zakotvenú v súčasnom legislatívnom znení Zákonníka práce. Takýmto študentom by určite vyhovoval inštitút dohody o brigádnickej práci študenta. Pri nemožnosti uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študenta sa tak takýto „starší študenti“ ocitajú v ťažko riešiteľnej situácii, kedy pre časovú obmedzenosť nemôžu mať uzatvorený pracovný pomer. Zároveň dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti pre nich znamená vyššie odvodové zaťaženia, aké by predstavovala dohoda o brigádnickej práci študenta z ktorej študent platí iba invalidné a dôchodkové poistenie. Navyše študent má možnosť za zákonom stanovených podmienok uplatniť si výnimku z platenia týchto odvodov /viď nižšie/. Najmä v ekonomicky slabších regiónoch zamestnávatelia „nevyhľadávajú“ nadmerné finančné a administratívne zaťaženie. Paradoxne najmä v týchto regiónoch študenti potrebujú mať zdroje na financovanie svojho štúdia, keď napr. rodičia nemajú dostatočné príjmy. Nastáva tak paradoxná situácia, kde študenti chcú pracovať na základe dohôd, ale zákon im to neumožňuje, a to z jednoduchého dôvodu, pretože na jeho účel študentmi nie sú. Preto sa nebojíme predostrieť myšlienky zrušenia obmedzenia vekovej hranice a ponechať do predmetnej novely[16] účinné znenie Zákonníka práce, kedy na uzavretie dohody o brigádnickej práci študenta postačoval štatút študenta bez vekového ohraničenia. Takéto riešenie by zodpovedala i vysokému počtu vysokých škôl a študentov a sme názoru, že i viac by sa zhodovalo so súčasnou potrebou praxe v podmienkach Slovenskej republiky.

IV. Sociálne poistenie a dohoda o brigádnickej práci študentov. (Spojenie vyvolávajúce celoplošne nevôľu nielen v študentskej obci)

Dohody o vykonávaní práce mimo pracovného pomeru sú od 01. januára 2012 zaradené do systému sociálneho zabezpečenia a na základe ich výkonu vzniká povinnosť platenia odvodov do Sociálnej poisťovne, špecifické postavenie má však dohoda o brigádnickej práci študenta. Úvodom sa chceme zmieniť o pojmoch sociálneho systému, resp. sociálnej politiky. Sociálny systém nemá jasne definované ciele, je nemožné určiť presne jeho hranice. Ciele sociálnej politiky sú závislé od vládnucej politickej moci, vnímania verejnosti, ale najmä od historického vývoja sociálneho systému v tej – ktorej krajine. Do sociálneho systému tak môžeme zahrnúť dane, sociálne poistenie, zdravotníctvo, legislatívu upravujúcu pracovnoprávne vzťahy, ale napríklad aj štátne školstvo či bývanie. Podľa odbornej literatúry možno sociálny systém alebo systém sociálneho zabezpečenia definovať skupinou sociálnych udalostí alebo rizík, pre ktoré sú mobilizované príslušné politické a administratívne aparáty. Medzi tieto riziká či udalosti patrí najmä choroba, staroba, detstvo, nezamestnanosť, strata živiteľa, invalidita, materstvo a chudoba.[17] Sociálne zabezpečenie je potom súbor politických nástrojov, ktoré sú zriadené na to, aby kompenzovali finančné dôsledky týchto situácií a udalostí.[18] Samotný systém sociálneho zabezpečenia v podmienkach Slovenskej republiky môžeme rozdeliť na štyri hlavné časti, a to: zdravotná starostlivosť; systém sociálneho poistenia; štátna sociálna podpora; sociálna pomoc.[19]Na dohody o brigádnickej práci študentov sa od 1. januára 2013 v súlade s ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej ako zákon o sociálnom poistení) vzťahuje povinné dôchodkové poistenie. Úvodom tejto časti považujeme za potrebné ozrejmiť, čo legislatívna Slovenskej republiky chápe pojmom sociálne poistenie, resp. pojmom systém sociálneho poistenia. Systém sociálneho poistenia tvoria peňažné dávky financované z príspevkov (poistného). Systém je v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pričom za administráciu je zodpovedná Sociálna poisťovňa. Patrí sem starobné, nemocenské, garančné, invalidné a úrazové poistenie v nezamestnanosti. Doplnkový systém starobných dôchodkov je spravovaný dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Z pohľadu zamestnanca je v systéme sociálneho poistenia významné starobné dôchodkové poistenie a invalidné poistenie, ktorých je za zákonom stanovených podmienok platiteľom. Starobné dôchodkové poistenie je poistením na zabezpečenie príjmu v starobe. Invalidné dôchodkové poistenie je poistením pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. Ako uvádzame vyššie sociálne poistenie sa zásadne vzťahuje i na študenta vykonávajúceho prácu na základe dohody o brigádnickej práci študenta.

Sadzba poistného na starobné poistenie je pre zamestnanca/študenta, ktorý nie je sporiteľom podľa osobitného predpisu 4% z vymeriavacieho základu a pre zamestnávateľa za zamestnanca/študenta, ktorý nie je sporiteľom podľa osobitného predpisu 14% z vymeriavacieho základu. Sadzba poistného na invalidné poistenie je pre zamestnanca/študenta 3% z vymeriavacieho základu pre zamestnávateľa taktiež 3% z vymeriavacieho základu.

Študent vykonávajúci prácu na základe dohody o brigádnickej práci študenta je považovaný za zamestnanca na účely garančného poistenia a úrazového poistenia, ktorých platiteľom je len zamestnávateľ. Sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa je 0,25% z vymeriavacieho základu. Sadzba poistného na úrazové poistenie pre zamestnávateľa je 0,8% z vymeriavacieho základu. Rovnako zamestnávateľ odvádza poistné do rezervného fondu solidarity vo výške 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je predmetom ustanovenia § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Vymeriavací základ zamestnávateľa je definovaný v ustanovení § 138 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. V súlade s novelou zákona o sociálnom poistení sa vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru rozumie priemerný mesačný príjem z tohto právneho vzťahu (§ 139c ods. 1). Touto novelou upravený vymeriavací základ sa uplatní aj pri brigádnickej práci študenta, s výnimkou tej dohody o brigádnickej práci študenta pri ktorej si študent zvolil, že z nej nebude platiť odvody a jeho odmena neprekročila zákonom stanovený limit. Zákon o sociálnom poistení ustanovuje, že vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu (všeobecný vymeriavací základ § 11 zákona o sociálnom poistení), ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. Zákon o sociálnom poistení neobmedzuje vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie úrazového poistenia.

Takáto právna úprava vyvolávala nevôľu študentskej obce, ale i medzi zamestnávateľmi. Pred jej prijatím sa študenti obávali nezáujmu uzatvárať dohody o brigádnickej práci zo strany zamestnávateľov a rovnako začínali byť demotivovaní vykonávať prácu na základe takejto dohody.[21] Študenti vykonávajú počas vysokoškolského štúdia prácu, aby si prilepšili v danom momente a nie aby si šporili do budúcnosti, navyše z tak malej sumy, akú na základe dohody o brigádnickej práci študenta získajú. Hlasy študentskej obce boli natoľko silné, že zákonodarca v legislatíve zakotvil aj jednu výnimku, ktorá mala dopady tejto plánovanej právnej úpravy zmierniť.

Za súčasného legislatívneho stavu tak zákon o sociálnom poistení síce ustanovuje v § 4 ods. 2 že zamestnancom na účely dôchodkového poistenia sa rozumie aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný príjem v súlade s § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3, ale zároveň zakotvuje aj jednu výnimku. Tou výnimkou je, že povinné dôchodkové poistenie sa nevzťahuje na fyzickú osobu/študenta v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov v súlade s ustanovením § 227a zákona o sociálnom poistení a ak mesačný príjem podľa ustanovenia 3 ods.

1 písm. a/ ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení nepresiahne sumu podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. To znamená, že zákon dáva študentovi možnosť nebyť účastníkom povinného dôchodkového poistenia, a to za dvoch kumulatívnych podmienok:

1. študent si zvolí jednu dohodu o brigádnickej práci študenta z ktorej mu nevznikne povinné dôchodkové poistenie.

Študent v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študenta, ktorý si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študenta na základe, ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, je povinný určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študenta. Študent v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študenta je v súvislosti s právom tejto voľby povinný:

a) písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva voľby,

b) písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo voľby (napr. rozhodne sa zvoliť inú svoju dohodu na uplatnenie tohto práva),

c) predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie („Oznámenie a čestné vyhlásenie“), že si právo voľby súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. Tento dokument zostáva u zamestnávateľa, neposiela sa do Sociálnej poisťovne.[22]

Právne účinky práva voľby nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu za podmienky, že uplatnenie práva bolo oznámené zamestnávateľovi najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu. Za iných okolností právne účinky nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo právo uplatnené. Právne účinky ukončenia uplatňovania tohto práva nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva zamestnávateľovi oznámené. Ak študent určí viacero dohôd na kalendárny mesiac, hrozí mu od Sociálnej poisťovne pokuta.

2. v tejto dohode nesmie dôjsť k prekročeniu zákonom určenej maximálnej sumy jeho priemerného mesačného zárobku.

Maximálna suma priemerného mesačného zárobku zo zvolenej dohody o brigádnickej práce študenta nesmie prekročiť

– pre fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku sumu vo výške 8,39 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý dva roky predchádzal kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie. Sumu ustanovuje pre príslušný kalendárny rok Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny svojim opatrení. Pre rok 2013 je touto sumou 66 EUR. Táto hranica sa bude uplatňovať až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom študent dovŕši 18 rokov.

– pre fyzickú osoby, ktorá dovŕšila 18 rokov veku sumu vo výške 9,39 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý dva roky predchádzal kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie. Sumu ustanovuje pre príslušný kalendárny rok Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny svojim opatrení. Pre rok 2013 je touto sumou 155 EUR.

V prípade pravidelného príjmu, kedy má študent v dohode určenú sumu, ktorú bude dostávať každý mesiac vychádza sa pri skúmaní splnenia tejto podmienky z tejto sumy. V prípade, že príjem študenta prekročí stanovenú hranicu, zamestnávateľ mu strhne odvody len zo sumy, ktorá presahuje tento limit. Napr. ak vysokoškolák zarobí za mesiac 200 EUR, od odvodov bude oslobodených 155 EUR zamestnávateľ mu odvody preto vypočíta len zo sumy 45 EUR. Vychádzame pri tom z ustanovenia § 139c ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré za vymeriavací základ (pre študenta pracujúceho na základe dohody o brigádnickej práci študenta, ktorú si zvolil ako tú z ktorej nebude platiť odvody) považuje rozdiel medzi vyplatenou odmenou a stanoveným limitom 66 EUR, resp. 155 EUR.

Za situácie, ak dohoda o brigádnickej práci študenta zakladá právo na nepravidelný mesačný príjem, tak sa vychádza z priemerného mesačného príjmu tohto študenta. O nepravidelný príjem ide vtedy, ak podľa dohody nemá študent právo na výplatu odmeny každý mesiac, ale v určených intervaloch (raz za dva mesiace, raz za tri mesiace a pod.), prípadne jednorazovo na konci dohody. Pri dohode s nepravidelným príjmom platí, že poistné sa vypočíta a odvádza až na konci dohody. Pre študentov na dohodu o brigádnickej práci študentov, pri ktorej si uplatnia výnimku a budú mať nepravidelný príjem to znamená:

– počas trvania dohody neplatia žiadne poistné ani oni, ani zamestnávateľ (aj keby dohoda trvala niekoľko mesiacov, či rokov),

– až po skončení dohody zamestnávateľ spočíta všetky odmeny, vyplatené študentovi počas trvania dohody,

– súčet odmien vydelí počtom kalendárnych mesiacov trvania dohody,

– výsledkom je priemerná odmena za jeden mesiac.

Ak táto priemerná odmena nepresiahne stanovený limit (66 EUR, resp. 155 EUR), tak poistné do Sociálnej poisťovne platí len zamestnávateľ. Zamestnávateľ zo súčtu vyplatených odmien odvádza poistné vo výške 1,05 % z vymeriavacieho základu na garančné a úrazové poistenie. Ak priemerná odmena presiahne stanovený limit (66 EUR, resp. 155 EUR) zamestnávateľ študentovi strhne odvody 7% z vymeriavacieho základu na starobné (4%) a invalidné poistenie (3%) za každý kalendárny mesiac trvania dohody zo sumy, o ktorú priemerná odmena presahuje limit. Pretože novela zákona o sociálnom poistení v § 139c ods. 2 za vymeriavací základ považuje rozdiel medzi vyplatenou odmenou a stanoveným limitom. Z tejto sumy samotný zamestnávateľ platí ďalších 21,75 % na starobné (14 %) a invalidné poistenie (3 %) a do rezervného fondu (4,75 %). Ďalej zamestnávateľ platí z celého súčtu vyplatených odmien 1,05% na garančné (0,25 %) a úrazové poistenie (0,8 %).

Z dohody o brigádnickej práci študenta, pri ktorej si študent uplatnil výnimku teda študent nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie. Uvedené platí za podmienky neprekročenia sumy 66 EUR, resp. 155 EUR. Študent je v prípade uplatnenia výnimkya neprekročenia limitu považovaný naďalej za zamestnanca len na účely úrazového a garančného poistenia. To znamená, že za takéhoto študenta bude zamestnávateľ z odmeny odvádzať 0,8 % z vymeriavacieho základu na účely úrazového poistenia a 0,25 % z vymeriavacieho základu na účely garančného poistenia. Zdôrazňujeme, že neplatenie odvodov zo zamestnancom zvolenej dohody o brigádnickej práci študenta je možná len pri dohode o brigádnickej práci študenta. Pri iných dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru si študent výnimku uplatniť nemôže. [23]

V. Záverečné úvahy

K predmetnej právnej úprave sa staviame kriticky, a to z viacerých dôvodov. Prvým je vekové obmedzenie študenta, ktorý môže vykonávať prácu na základe dohody o brigádnickej práci študenta. Dochádza tak k diferenciácii študentov, na tých, ktorí sú študentmi a nemôžu vykonávať prácu na základe dohody, pretože na tieto účely študentmi nie sú a tých, ktorí takúto prácu vykonávať môžu. Takúto úpravu považujeme za nie veľmi vhodnú, najmä vzhľadom na tom, že povinnosti študentov voči vysokej škole sa nijako nediferencujú, napr. obe súčasnou legislatívou vytvorené kategórie študentov majú rovnakú povinnosť prezencie na vyučovaní. Čo predstavuje rovnaký čas na vykonávanie aktivít mimo školy, t. j. aj práce. Argument, že títo ostatní študenti môžu vykonávať prácu na základe iných dohôd o vykonaní práce neobstojí, keďže pri týchto dohodách si nemôžu uplatniť výnimku z platenia odvodov a dostávajú sa tak do iného/horšieho postavenia ako ich mladší spolužiaci. Rovnako ich odvodové zaťaženie je vyššie. Zákonodarca by sa mal nad týmto stavom zamyslieť a uvážiť, či takouto legislatívou nedochádza k znevýhodňovaniu časti študentskej obce v Slovenskej republiky.

K samotnému plateniu odvodov z dohody o brigádnickej práci študenta, resp. z dohôd o brigádnickej práci študenta nezastávame zásadne kritický postoj, ale myslíme si, že pre potreby študentov nepredstavuje taký prínos ako sa očakáva. Najmä študenti sa snažia privyrobiť si na pokrytie svojich nákladov počas štúdia, nemajú záujem a ani potrebu sporiť si do budúcna a vytvárať hodnoty do budúcnosti, ktoré pri menších odmenách aké zvyknú byť predmetom takýchto dohôd nepredstavujú nič zásadné. Rovnako vnímame nadbytočne diferenciáciu študentov na základe vekovej hranice do 18 a nad 18 rokov, pri ktorej sa bude výnimka uplatňovať na základe rozdielnej výšky odmeny vyplatenej na základe dohody o brigádnickej práci študenta.

Ďalším zaujímavým dopadom môže byť nevôľa uzatvárať takéto dohody so študentmi, pretože zvýšené finančné náklady a najmä administratívne povinnosti vznikajú i zamestnávateľom. Takáto nevôľa zamestnávateľov sa prejavuje najmä v ekonomicky slabších regiónoch. Veď predsa drobný živnostník, ktorý potrebuje sezónnu výpomoc si viackrát premyslí, či je preňho naozaj tak výhodné uzatvoriť dohodu so študentom, na rozdiel od veľkej firmy v ekonomicky silnejšom regióne, ktorá má, napr. tím účtovníkov. Takáto veľká firma pocíti v menšej miere nielen finančné ale i administratívne zaťaženie. Vzniká tak obava, či zamestnávatelia nezačnú spolu so študentmi hľadať iné cestičky na výkon práce, ktorými môže byť či už zmluva na základe súkromného práva alebo menej žiaduci výkon práce bez akéhokoľvek zmluvného podkladu/základu.

Sme toho názoru, že možnosť vykonávania dohody na základe brigádnickej práce študenta by mali mať všetky osoby so statusom študenta bez ohľadu na vekovú hranicu. Veď predsa ani vysoká škole neukladá menšie povinnosti starším študentom voči mladším a ani naopak. Zároveň si myslíme, že celý systém platenia sociálnych odvodov z dohody o brigádnickej práci študenta by mal byť prehodnotený najmä z hľadiska jeho potrebnosti pre študentov. Možno by bolo namieste nachádzať nové flexibilné opatrenia[1], ktoré by viac vyhovovali reálnym potrebám obyvateľstva. Zásadnou otázkou je ich význam pre budúcnosť študenta v porovnaní s jeho momentálnymi/súčasnými potrebami.P

Autor
JUDr. Tomáš Sninčák