Poznámky z konferencie ku Svetovému dňu duševného vlastníctva

ohrozovanie zdravia závadnýmipotravinami a inými predmetmi
Zákon – Trestný zákon 300/2005 | Paragrafy: § 168, § 169, § 170

Zaujímavé poznatky a informácie:

1. Likvidácia vecí s falošnou ochrannou známkou

Likvidácia vecí s falošnou ochrannou známkou (tzv. fejk = fake = falošný) zaistených/zhabaných/prepadnutých v konaní orgánov verejnej moci (trestné/správne/priestupkové) – sa realizuje na náklady vlastníka ochrannej známky!!!

2. Informačná databáza falšovaných ochranných známok

Vytvorenie informačnej databázy falšovaných ochranných známok je diskutovanou témou, ktorá má svoje plusy aj mínusy.

Hlavný plus: Je potrebné budovať a zdieľať informačnú databázu falšovaných ochranných známok, ktorá umožní orgánom kontroly v teréne (colné orgány, polícia) lepšie rozpoznávať fejky

Hlavný mínus: Ak sa však k údajom z databázy dostanú falšovatelia, bude pre nich návodom na vylepšenie falšovateľských techník.

Napr. na európskom trhu sú v predaji v značkových predajniach niektoré odevy – fejky, ktoré sa líšia od originálov iba v absolútnych detailoch ako napr. gramáž použitej látky.

Ide o veľmi kvalitné falzifikáty, ktoré sa vyrábajú často v dieľňach na Balkáne a v Turecku a tieto kvalitné fejky sa zamiešavajú na trhu medzi originály, najmä pri akciách tipu 3 ks za cenu 2 ks a pod. Inak sa predávajú v značkových predajniach za cenu originálov. Obchodník ani zákazník pri týchto fejkoch de facto nemá šancu zistiť, že sa jedná o fejk. Vignetky, nitky, gombíky, obaly a pod. sú totožné ako pri originále.

Celú túto kriminalitu, vzhľadom na jej rozsah a sofistikovaný spôsob uskutočnenia evidentne organizujú a riadia organizované/zločinecké skupiny pôsobiace vo viacerých štátoch.

3. Monitorovanie internetu

Je veľmi dôležitým zdrojom poznatkov o obchodovaní s fejkmi. Je však potrebné špeciálne pracovisko s metodikou vyhľadávania podozrivých informácií (inzeráty, obchodné ponuky, reklamy, e-shopy a pod.), aby bola táto činnosť efektívna.

Taktiež musí byť jasný postup – procesy, v prípade zistenia obchodovania s fejkmi a to tak, čo sa týka technickej stránky (zaistenie dôkazu = internetovej stránky), ako aj právnej stránky (kto je príslušný konať, aké procesné úkony je potrebné/nevyhnutné vykonať), aby nedošlo k zmareniu, resp. nezákonnému získaniu dôkazov.

Takéto špecializované pracovisko by mala budovať a zdieľať polícia alebo colné orgány, pričom okrem obchodovania s fejkmi by sa mohol monitorovať aj obchod s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi, chemickými látkami, hnojivami, liekmi, drogami, zbraňami a výbušninami, materiálmi dvojakého určenia, odpadmi, chránenými živočíchmi a rastlinami, predmetmi kultúrneho dedičstva, detskou pornografiou a pod.

4. Pomer protiprávnych konaní v oblasti porušovania práv duševného vlastníctva:

Podstatou jednotlivých práv, ktoré sú predmetom ochrany v rámci práv duševného vlastníctva je daná aj náročnosť preukázania porušenia jednotlivých práv.

V rámci konania orgánov verejnej moci je prejednávaných cca 95% prípadov porušenia práva k ochrannej známke a len asi 5% tvoria ostatné prípady (patenty, vynálezy, dizajn, zemepisné označenia výrobkov a iné). Obdobné štatistické údaje ako v SR platia ja pre ostatné štáty EÚ.

5. Efektivita konania v SR:

Bolo konštatované, že počet záchytov fejkov colnými orgánmi pomerne významne medziročne rastie už niekoľko rokov. Zároveň však bolo poukázané na to, že sa jedná vo väčšine prípadov iba o malé záchyty, ktoré sú riešené v rámci správneho konania.

Všetky zaistené/zhabané veci za celý minulý rok by sa údajne vošli na dve nákladné autá.

Veľké prípady unikajú, akcie na trhoviskách, kde sa predávajú tisícky fejkov, končia spravidla neúspešne zrejme z dôvodu úniku informácií.

Taktiež bolo spomenuté (ako negatívum), že v režime tranzitu boli za celý rok vykonané iba tri záchyty.

V trestnom konaní prokurátori údajne často postupujú prečiny do priestupkového konania.

6. Trestný čin: Ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi (§ 168 – 169 Tr. zákona)[1]

Tento trestný čin, ktorý má aj nedbanlivostnú formu by sa mal aplikovať podstatne častejšie vo vzťahu k akýmkoľvek predmetom, ktorých použitie na obvyklý účel je nebezpečné pre ľudské zdravie. Znaleckým dokazovaním je možné získať pomerne jednoznačné vyjadrenie znalca k tomu, či konkrétny predmet (fejk) je pri jeho obvyklom použití nebezpečný pre ľudské zdravie. Je to však trestný čin, ktorý sa nestíha bežne, z jeho trestným stíhaním sú minimálne skúsenosti, zrejme preto sa nestíha.

Tu je potrebné uviesť, že predpokladom pre trestné stíhanie je, aby orgán, ktorý zistil fejk predložil vec na posúdenie policajtovi a ten sa rozhodne, či vec predloží (formou uznesenia o začatí trestného stíhania) prokurátorovi. Inak sa prokurátor o veci ani nemusí dozvedieť.

Napr. v najnovších záchytoch fejkov – parfémov bola zistená zatiaľ “iba” voda do ostrekovačov, v budúcnosti tam však môžme zistiť inú oveľa nebezpečnejšiu látku.

7. Slabé články trestnej činnosti:

Najslabším článkom pri trestnej činnosti súvisiacej s predajom fejkov je “preprava”, rovnako ako pri nelegálnom obchode s inými komoditami (drevo, chránené živočíchy, odcudzené vozidlá). Ak je záujem na oveľa významnejšom znížení výskytu fejkov na slovenských pultoch, je potrebné zintenzívniť kontroly v preprave. Tovar (fejk) sa prepravuje aj v rámci organizovaných nákupných zájazdov rôznych skupín obyvateľstva do susedných štátov, kde sa rozloží v balíkoch medzi všetkých cestujúcich ako keby sa jednalo o nimi kúpený tovar, ktorý je prevážaný/dovážaný ako tovar zakúpený pre vlastnú spotrebu a nie na “obchodný” účel.

Ďalším slabým článkom je samotný predaj na pulte, prípadne z auta (na dedinách). Ako bolo už vyššie spomenuté akcie na trhoviskách sú skôr neúspešné.

8. Aktuálne hrozby:

Falšované lieky a potraviny predstavujú reálnu hrozbu pre zdravie obyvateľstva. Vo falšovaných liekoch nie je žiadna garancia, že v lieku neboli použité škodlivé látky alebo látky, ktoré môžu spôsobiť u konzumenta nepredvídateľnú alergickú reakciu, nehovoriac o tom, že je to spôsob, ktorý predstavuje nebezpečenstvo aj ako jedna z možných foriem teroristického útoku. Trh s falošnými liekmi údajne prevyšuje sumu 10,5 mld. eur ročne.

Aj preto bola zriadená informačná stránka o falošných liekoch: www.falosnelieky.sk

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/62/EÚ z 8. júna 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, pokiaľ ide o predchádzanie vstupu falšovaných liekov do legálneho dodávateľského reťazca: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:174:0074:01:SK:HTM

9. Dôležité weby:

Úrad priemyselného vlastníctva SR : http://www.indprop.gov.sk/
Medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu – základné informácie :http://www.indprop.gov.sk/?medzirezortna-komisia-pre-koordinaciu-spoluprace
WIPO : http://www.wipo.int
WIPO (elektronické knihkupectvo): http://www.wipo.int/ebookshop

10. Zaujímavé judikáty:

a. Prípad GEMA vs. YouTube prejednával Krajinský súd v Hamburgu (Landgericht Hamburg)
http://www.internet-law.de/2012/04/gema-vs-youtube.html

b. Prípad L´orea´l vs. e-Buy:
http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?doclang=SK&text=&pageIndex=0&part=1&mode=doc&docid=107261&occ=first&dir=&cid=331248
http://www.scl.org/site.aspx?i=ne21303

Poznámky

  • 1) Ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi (§ 168 – 169) § 168 (1) Kto má na predaj, vyrobí alebo sebe alebo inému úmyselne zadováži závadné potraviny alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné pre ľudské zdravie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. (3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo b) za krízovej situácie. § 169 (1) Kto má na predaj alebo na taký účel vyrobí, alebo sebe alebo inému z nedbanlivosti zadováži potraviny alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné pre ľudské zdravie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. (3) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo b) za krízovej situácie.

Autor
JUDr. Peter Sepeši

Zdroj
http://www.ucps.sk/Konferencia_pri_prilezitosti_Svetoveho_dna_dusevneho_vlastnictva