Konanie o pozemkových úpravách je špecifickým administratívnoprávnym procesom, ktorý má dopad aj na súkromnoprávne vzťahy. V súčasnosti na Slovensku panuje neúnosná rozdrobenosť vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde.[1] Podstatou pozemkových úprav je usporiadanie vlastníctva (scelenie, komasácia), najmä pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu v extravilánoch obcí. V dôsledku pozemkových úprav získa vlastník namiesto svojich pôvodných, často mnohých drobných, spoluvlastníckych podielov k pozemkom v danom území nový pozemok, pokiaľ možno, vo výlučnom vlastníctve, prípadne s čo najnižším počtom spoluvlastníkov. Čo však v prípade, ak sú v skutočnosti tieto pôvodné spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve tretej osoby? Inak povedané, aký vplyv majú pozemkové úpravy na prípadné vlastnícke právo tretej osoby, ktorá disponuje právnym titulom k pôvodným spoluvlastníckym podielom? Cieľom tohto príspevku je zodpovedať otázku, či podľa súčasného právneho stavu má vykonanie pozemkových úprav vplyv na úspešnosť žaloby o určenie vlastníckeho práva.
1. Pojem, význam a dopady pozemkových úprav
Konanie o pozemkových úpravách upravuje vo svojej prvej časti zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení (ďalej ako „zákon o pozemkových úpravách“). Tento zákon nadväzuje na federálny zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorý vo svojom § 19 obsahuje základné východiská pozemkových úprav, pričom pozemkové úpravy definuje ako zmeny v usporiadaní pozemkov na určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôdne ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb vlastníkov a podľa celospoločenských požiadaviek na tvorbu krajiny, životného prostredia a na investičnú výstavbu. Predmetný federálny zákon ďalej ustanovuje konanie o pozemkových úpravách za administratívnoprávne konanie, pričom bližšiu úpravu tohto konania obsahuje zákon o pozemkových úpravách.
Môžeme povedať, že pozemkové úpravy predstavujú rekonštrukciu pozemkového vlastníctva a sú nástrojom, ako prispieť k ochrane poľnohospodárskej, ale aj lesnej pôdy, prípadne ako usporiadať vlastnícke a užívacie vzťahy v špecifických prípadoch, akými sú najmä osídlenia marginalizovaných skupín obyvateľstva, záhradkové osady[2] či pozemky pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce či VÚC.[3] Veľmi všeobecne (a teda aj s veľkou dávkou nepresnosti) môžeme povedať, že ide o osobitný spôsob realizácie zámen pozemkov, prípadne osobitný spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Aj Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 30. mája 2001, sp. zn. PL. ÚS 17/00, resp. Ústavný súd ČR v rozhodnutí zo dňa 27. mája 1998, sp. zn. Pl. ÚS 34/97 pripodobnili pozemkové úpravy k hromadnej dobrovoľnej zmene vlastníckych práv dotknutých vlastníkov. Zároveň však treba uviesť, že nesúhlas vlastníka so zaradením jeho pozemku do obvodu projektu pozemkových úprav nemá za následok jeho vyňatie z obvodu projektu pozemkových úprav. Treba si uvedomiť, že v konaní o pozemkových úpravách sú stovky účastníkov, a preto nie je reálne možné docieliť súhlas každého z nich s vykonaním pozemkových úprav. Samozrejme, pri pozemkových úpravách nie je bez významu postoj vlastníkov k ich uskutočňovaniu, keďže v prípade zásadných dokumentov sa v priebehu konania o pozemkových úpravách vyžaduje súhlas určitej väčšiny spoluvlastníkov, ktorá sa počíta podľa veľkosti ich pozemkov, resp. spoluvlastníckych podielov.[4] Tým sa odlišujú pozemkové úpravy od vyvlastnenia, resp. núteného obmedzenia vlastníckeho práva, kedy je súhlas či nesúhlas vlastníka celkom irelevantný, ak sú splnené podmienky na vyvlastnenie.
Cieľom pozemkových úprav je priniesť úžitok najmä vlastníkom a zreálniť výkon ich vlastníckeho práva. V súčasnosti je často vlastnícke právo k poľnohospodárskej či lesnej pôde len iluzórne. Ako uviedol Ústavný súd SR v náleze zo dňa 3. apríla 1996, sp. zn. PL. ÚS 36/95: „Početná rozdrobenosť pozemkového vlastníctva často dosahujúca extrémne zlomkové vyjadrenia vyvoláva stav, keď predmet vlastníctva – pozemok sa dá len ťažko alebo sa nedá vôbec technicky evidovať (čo je základná podmienka pre právne nakladanie s pozemkom) a stáva sa v jednotlivých prípadoch nepatrnou hospodárskou hodnotou bez reálneho motivačného pôsobenia alebo znemožňujúcou prijatie potrebného rozhodnutia spoluvlastníkov, čo vo svojom súhrne oslabuje právne záruky vlastníctva a možnosť výkonu vlastníckych oprávnení. Okrem toho stavia vlastníkov poľnohospodárskych a lesných pozemkov do nerovnoprávneho postavenia v porovnaní s vlastníkmi iných vecí, znevýhodňuje podnikanie v poľnohospodárstve a lesníctve oproti iným odvetviam podnikania.“ Cieľom pozemkových úprav je teda zreálniť (zefektívniť) výkon základného práva vlastniť majetok[5] a nie toto základné právo porušovať. Pozemkové úpravy majú byť na prospech vlastníkov, pokiaľ možno v čo najväčšom rozsahu, tým, že sa vytvoria nové scelené pozemky s čo najmenším počtom spoluvlastníkov, zabezpečí sa prístup na tieto pozemky, a tak sa vytvoria predpoklady pre efektívny a reálny výkon vlastníckeho práva vrátane možnosti užívať pozemky samotnými vlastníkmi.
Zároveň sú pozemkové úpravy odrazom základného práva na ochranu životného prostredia.[6] Z § 1 zákona o pozemkových úpravách vyplýva, že obsahom pozemkových úprav je scelenie pozemkov vykonané tak, aby boli naplnené požiadavky a podmienky ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkcie poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomické hľadiská moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva za účelom podpory rozvoja vidieka.[7] V § 1 zákona o pozemkových úpravách sa tiež explicitne uvádza, že na vykonaní pozemkových úprav je verejný záujem. Teda nemenej dôležitou funkciou, ktorú majú pozemkové úpravy plniť, je vytvorenie vhodného rázu celej krajiny (vytvorenie rôznych ekologických, krajinných, vodozádržných, protieróznych opatrení).[8] Účelom pozemkových úprav nie je len majetkovoprávne usporiadať určité územie, ale toto územie usporiadať aj z pohľadu tvorby krajiny.
2. Postup v konaní o pozemkových úpravách pri duplicite vlastníckeho práva
Problematika pozemkových úprav je mimoriadne náročná a široká. Cieľom tohto príspevku je rozobrať jednu z čiastkových otázok súvisiacich s vykonaním pozemkových úprav, ktorá má výrazné praktické dopady. Konkrétne, aký vplyv majú pozemkové úpravy na konanie o žalobe o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, resp. spoluvlastníckym podielom, ktoré podliehali týmto pozemkovým úpravám. Môže tu dôjsť k situácii, keď sa tretia osoba bude domáhať určenia vlastníckeho práva v čase, keď konanie o pozemkových úpravách prebieha, ako aj k situácii, keď sa tretia osoba bude domáhať určenia vlastníckeho práva v čase po vykonaní pozemkových úprav.
Zákon o pozemkových úpravách spomína prípady duplicity vlastníctva v § 10 ods. 3 prvá až tretia veta, podľa ktorých: „Pri rozhodovaní o námietkach vlastníkov proti výpisu z registra pôvodného stavu, ktoré sa týkajú sporu o vlastníctvo, alebo ak niekto tvrdí, že je vlastníkom pozemkov a toto vlastnícke právo nemôže preukázať príslušnou listinou, okresný úrad mu odporučí obrátiť sa na súd určovacou žalobou. Ak sa na súd obráti, do jeho rozhodnutia okresný úrad vyznačí v registri pôvodného stavu vlastníka vedeného na liste vlastníctva. Pri duplicitnom vlastníctve k pozemku sa rieši nové usporiadanie pozemku tak, že sa nemení hodnota a výmera nového pozemku, okrem kritérií podľa § 11 a platných zásad umiestnenia nových pozemkov; výpisy z registra pôvodného stavu sa doručujú vlastníkom vedeným na liste vlastníctva.“ Citované ustanovenie možno vyložiť tak, že spor o vlastníctvo k pôvodnému pozemku nemá vplyv na zaradenie pozemku do obvodu projektu pozemkových úprav, inak povedané tento spor o vlastníctvo nie je automaticky dôvodom na vyňatie pozemku z pozemkových úprav.[9] Tento spor nie je dôvodom ani na zákaz zmeny polohy a tvaru tohto pozemku, a teda sa tu neuplatní § 4 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, ktorý predpokladá zaradenie pozemkov, ktoré nemenia polohu a tvar, do obvodu projektu pozemkových úprav len v prípade, ak je to účelné pre vytvorenie súvislého mapového diela. Práve naopak, citovaný § 10 ods. 3 tretia veta zákona o pozemkových úpravách explicitne uvádza, že aj v prípadoch duplicitného vlastníctva sa použijú kritéria podľa § 11 zákona o pozemkových úpravách, a teda kritéria primeranosti vyrovnania (medzi pôvodnými pozemkami a pozemkami po vykonaní pozemkových úprav). Osoby, ktoré vedú spor o vlastníctvo, sú účastníkmi pozemkových úprav, keďže podľa § 6 ods. 1 písm. a) a d) zákona o pozemkových úpravách sú účastníkmi vlastníci, ako aj fyzické osoby a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť pozemkovými úpravami dotknuté. Zároveň z citovaného § 10 ods. 3 vyplýva, že okresný úrad v konaní o pozemkových úpravách nemá právomoc rozhodovať o prípadnej spornosti vlastníckeho práva, pričom túto právomoc majú súdy.
V tejto súvislosti treba tiež spomenúť § 42c zákona o pozemkových úpravách, podľa ktorého okresný úrad rozhodne o zmene registra pôvodného stavu, registra nového stavu a vykonania projektu pozemkových úprav, ak sa zistí, že projekt pozemkových úprav obsahuje chybné údaje o pozemkoch, resp. o právnych vzťahoch k nim. Takto rozhodnúť možno do piatich rokov od schválenia vykonania projektu pozemkových úprav, avšak len za predpokladu, že nedošlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Ak došlo k prevodu, resp. prechodu, v § 42c ods. 2 zákona o pozemkových úpravách sa uvádza, že tým nie je dotknuté právo podať žalobu v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej ako „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), teda žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z § 10 ods. 3, a najmä § 42c zákona o pozemkových úpravách by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že vykonanie pozemkových úprav nemá vplyv na možnosti súdnej ochrany, pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva súdom. Poďme si však danú problematiku rozobrať bližšie.
3. Charakter rozhodnutia okresného úradu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav
Konanie o pozemkových úpravách je výrazne koncentrované do viacerých fáz, resp. etáp, ktoré na seba nadväzujú. Konanie je zavŕšené rozhodnutím príslušného okresného úradu, pozemkového a lesného odboru podľa § 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách. Podľa tohto § 14 ods. 4 prvá veta: „Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom (§ 11 ods. 2) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu; dňom nadobudnutia vlastníctva k novým pozemkom alebo práva na vyrovnanie v peniazoch sa pozemkové úpravy považujú za ukončené.“ Ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách, na ktoré odkazuje pri „nových pozemkoch“ citovaný § 14 ods. 4, uvádza, že pri pozemkových úpravách sa vyrovnanie poskytuje vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch, tieto iné pozemky sa v zákone ďalej označujú ako „nový pozemok“. Zákon o pozemkových úpravách predpokladá aj vyrovnanie v peniazoch,[10] ale v zásade platí, že vyrovnanie sa poskytuje v pozemkoch.
V tomto prípade ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu v zmysle § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej ako „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).[11] V zmysle § 132 ods. 2 OZ sa v tomto prípade nadobúda vlastníctvo dňom určeným v rozhodnutí štátneho orgánu, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Tomu zodpovedá aj citovaná dikcia § 14 ods. 4 prvá veta zákona o pozemkových úpravách.
Keďže v prípade pozemkových úprav sa vlastnícke právo k pozemkom nadobúda priamo právoplatnosťou rozhodnutia okresného úradu, pozemkového a lesného odboru, o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, resp. dňom v ňom určeným, takéto rozhodnutie správneho orgánu možno považovať za konštitutívne, teda priamo zakladajúce vznik, zmenu, resp. zánik vlastníckych práv. Zatiaľ čo pri pozemkových úpravách dochádza k prechodu vlastníckeho práva a novému usporiadaniu vlastníctva k pozemkom rozhodnutím okresného úradu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, inak povedané právoplatné schválenie vykonania projektu pozemkových úprav má konštitutívne účinky; pri konaniach o určenie vlastníckeho práva je potrebné vychádzať z toho, že v nich súdy nekonštituujú nový stav, ale len deklarujú, či tu vlastnícke právo je alebo nie je.[12]
Zároveň v prípade rozhodnutia okresného úradu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav dochádza k prechodu vlastníckych práv, keďže pod prechodom vlastníckeho práva rozumieme nadobudnutie vlastníckeho práva na základe iných právnych skutočností ako zmluvou.[13]
4. Vznik nových pozemkov po vykonaní pozemkových úprav
Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva, okrem prevodu a prechodu vlastníckeho práva, rozlišujeme medzi originárnym a derivatívnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Pri originárnom nadobudnutí vlastníckeho práva, na rozdiel od derivatívneho nadobudnutia, nadobúdateľ neodvodzuje svoje právo od svojho právneho predchodcu (predchádzajúceho vlastníka).[14] Automaticky však nemožno stotožňovať originárne nadobudnutie s prechodom vlastníckeho práva a derivatívne nadobudnutie s prevodom vlastníckeho práva – napríklad dedenie možno zaradiť medzi prípady prechodu práva, pričom zároveň ide o derivatívne nadobudnutie vlastníckeho práva (t. j. odvodené od vlastníckeho práva poručiteľa). Možno sa preto zamyslieť, či je nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku v dôsledku vykonania pozemkových úprav originárnym alebo derivatívnym spôsobom nadobudnutia. Uvedené má význam pri posúdení, či sa môže tretia osoba s úspechom domáhať vlastníckeho práva k pozemku po vykonaných pozemkových úpravách voči vlastníkovi vedenom na liste vlastníctva (môže ísť napríklad o prípady namietanej neplatnosti právneho úkonu, ktorým nadobudla osoba vlastnícke právo k pôvodnému pozemku; prípady nadobudnutia pôvodného pozemku od nevlastníka; tretia osoba sa preukáže prídelovou listinou ako právnym titulom jej vlastníctva k pozemku a pod.). Kým pri originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva nemožno s úspechom namietať vady nadobudnutia (keďže tu sa vlastnícke právo nadobúdateľa neodvodzuje od predchádzajúceho vlastníka), pri derivatívnom nadobudnutí tieto vady namietať možno.[15]
Pri zodpovedaní otázky, či v dôsledku rozhodnutia okresného úradu, pozemkového a lesného odboru, o schválení vykonania projektu pozemkových úprav dochádza k originárnemu nadobudnutia vlastníckeho práva, je dôležité uviesť, že v dôsledku pozemkových úprav zanikajú …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. Marek Maslák PhD.
Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/10