V príspevku sú predmetom skúmania predovšetkým analýza povahy blankozmenky vychádzajúc z historického kontextu, ako aj jej postavenia v súčasnosti, základné charakteristické znaky blankozmenky v kontexte ženevskej doktríny a inštitút spojený s blankozmenkou – vyplňovacie právo, vznik a zánik a výkon vylňovacieho práv, a napokon námietky spojené s nesprávnym vyplnením blankozmenky, ktoré autor analyzuje z hľadiska subjektu, ktorý ich uplatňuje.

1. Ciele príspevku

Cieľom príspevku je analyzovať povahu blankozmenky vychádzajúc z historického kontextu, ako aj jej postavenia v súčasnosti.

Ambíciou autora v kontexte ženevskej doktríny je nachádzať základné charakteristické znaky blankozmenky, a to z objektívnej stránky (znaky zistiteľné z listiny), ako aj zo subjektívnej stránky (znaky nezistiteľné priamo z listiny, pretože vyjadrujú subjektívny zámer zúčastnených strán, ktorý, prirodzene, nie je vtelený do skriptúry). Predmetom tejto časti je skúmanie charakteru týchto znakov.

Najvýznamnejší inštitút spojený s blankozmenkou je vyplňovacie právo. Autor podrobnejšie skúma obsah a rozsah vyplňovacieho práva, ako aj vznik, zánik a výkon vyplňovacieho práva.

Poslednou skúmanou časťou sú námietky spojené s nesprávnym vyplnením blankozmenky. Námietky autor analyzuje z hľadiska subjektu, ktorý ich uplatňuje, a to 1) smerujúce voči prvému majiteľovi blankozmenky, alebo 2) smerujúce voči druhému a ďalšiemu majiteľovi zmenky. V tejto súvislosti autor poukazuje na odlišnosť medzi námietkami vyplývajúcimi z nesprávneho vyplnenia blankozmenky, námietkami týkajúcimi sa neoprávnenej zmene textu zmenky a námietkami smerujúcimi voči plateniu zmenky, t. j. listiny, ktorá bola od počiatku zmenkou. Autor marginálne uvádza aj vplyv spotrebiteľského práva na používanie zmeniek v súkromnoprávnych vzťahoch.

2. Povaha a história blankozmenky

Blankozmenka nie je novinkou v ženevskom zmenkovom práve. O prípustnosti blankozmenky sa však už v dávnych dobách viedli polemiky. Od dôb pápeža Pia V. sa právna debata ustavične točila okolo tých istých problémov ako na ženevskej konferencii.

Začiatkom 17. storočia nastáva vzostup blankozmenky vo Francúzsku. Ale vzhľadom na to, že sa blankozmenka často zneužívala a kryla sa ňou úžera, viacerými nariadeniami (najmä zo 7. júna 1611 a 26. marca 1624) bolo používanie blankozmenky zakázané. Zákazy nemali však za následok zmiznutie blankozmenky, tá existovala aj naďalej, pretože po vyplnení na nej chýbajúcich náležitostí sa z nej stala zmenka, pričom francúzska judikatúra v tom čase judikovala, že majiteľ zmenky nie je povinný prezradiť, od koho nadobudol cenný papier a v akej podobe bol vystavený.[1]

Na haagskej konferencii (1910) podala práve uhorská vláda návrh na zakotvenie právnej úpravy blankozmenky. Francúzsko sa však už v tom čase postavilo proti tejto úprave, lebo v tejto krajine, viac ako inde, sa blankozmenka veľmi zneužívala. Argumentovali prípadom Lebaudi, ktorý svedčí o tom, že blankozmenka je prostriedok vydierania neskúsených synov z dobrých rodín.[2] Je možné konštatovať, že história sa v Európe opakuje, keďže v súčasnosti na Slovensku, na začiatku 21. storočia bola v niektorých prípadoch blankozmenka zneužitá ako prostriedok úžery.

Na ženevskej konferencii (1930) bola spočiatku väčšina krajín proti prijatiu právnej úpravy blankozmenky (najmä Francúzsko a skupina severských štátov ako Švédsko a Nórsko). Vedúci opozície proti blankozmenke zastupujúci francúzsku delegáciu na ženevskej konferencii (Percerau) bol akoby bývalým hovorcom pápeža Pia V., ktorý počnúc rokom 1564 bol proti akýmkoľvek podobám neúplnej zmenky, ktorá by mohla byť prostriedkom na úžeru.[3] Naopak, Taliansko, Poľsko a Československo (zastupoval Hermann-Otavský) sa postavili za prijatie právnej úpravy blankozmenky. Dňa 21. mája 1930 spracovala pracovná komisia na konferencii navrhovaný text: „Cenný papier, podpísaný, ktorý však nemá všetky podstatné náležitosti zmenky alebo klauzuly dohodnuté, môže doplniť majiteľ podľa dohody. Nedodržanie dohôd nemôže sa namietať majiteľovi, ktorý nadobudol cenný papier už doplnený“. Tento návrh hájil profesor Giannini na rímskej univerzite. Zástupca Nemecka trval na tom, aby sa vyplňovacie právo vzťahovalo aj na vedľajšie náležitosti. Následne 23. mája 1930 bol pôvodne navrhnutý text zrevidovaný a bol prijatý definitívny zrevidovaný text. Ženevské zmenkové právo pripustilo existenciu blankozmeniek (čl. 10 JZZ je totožný s čl. I § 10 ZZŠ), pričom vo výhradách k Jednotnému zákonu zmenkovému sa v čl. 3 výhrad umožnilo, že každý štát má právo vyhradiť si, že do svojho vnútroštátneho právneho poriadku nezaradí čl. 10 JZZ, t. j. nepripustí používanie blankozmeniek. Vo Francúzsku bol v roku 1935 prevzatý ženevský text do Obchodného zákonníka, ale uplatnili výhradu a čl. 10 JZZ zaoberajúci sa blankozmenkou nebol recipovaný.[4]

3.Objektívne a subjektívne znaky blankozmenky

Pojem „blankozmenka“ nie je legálne vymedzený. Normotvorca teda ponechal vymedzenie inštitútu blankozmenka zmenkovej doktríne a judikatúre. Domnievame sa, že výstižne vymedzuje blankozmenku Spišiak, podľa ktorého ide o zárodok zmenky a je len prirodzené, že ak nie je totožným inštitútom so zmenkou, je s ňou druhove najbližším.[5] Sedlačko predstavuje blankozmenku parafrázujúc negativisticky naladených autorov, že blankozmenka býva označovaná ako enfant terrible, t. j. zlé dieťa.[6]

Staršia francúzska zmenková doktrína uvádza v súvislosti s právnou záväznosťou blankozmenky, že dlžník tým, že podpísal blankozmenku, spáchal chybu a je spravodlivé, aby za túto chybu pykal a platil dobromyseľným tretím nadobúdateľom.[7]

Z povahy pojmu „blankozmenka“ vyplýva, že ide o listinu, na ktorej sú nevyplnené (biele) miesta. Pojem „blankozmenka“ je identický s pojmom „biankozmenka“. Ide o synonymá. Z hľadiska obsahu na listine môžu chýbať podstatné (esenciálne) náležitosti alebo vedľajšie (akcidentálne) náležitosti zmenky. To znamená, že blankozmenka nie je zmenka, ale ide len o listinu, ktorá je zárodok zmenky.

Zmenková doktrína ustálila objektívne a subjektívne znaky blankozmenky.

Objektívne znaky blankozmenky sú zistiteľné (viditeľné) priamo z listiny. Podľa objektívneho kritéria je možné hovoriť o blankozmenke, ak je daná taká forma skriptúry, z ktorej vonkajšieho vzhľadu sa dá zistiť, že je predurčená na to, aby sa z nej stala zmenka. Aby bolo možné hovoriť, že ide o blankozmenku z objektívneho hľadiska, 1) musí byť na listine uvedený aspoň jeden vlastnoručný podpis a 2) z listiny musí vyplývať, že sa má stať v budúcnosti zmenkou.

Na listine musí byť uvedený aspoň jeden podpis, ktorý zmenkovo zaväzuje. Nerozhoduje pri tom, či ide o podpis vystaviteľa, akceptanta, indosanta alebo avalistu.

Z listiny musí vyplývať, že sa má stať v budúcnosti zmenkou. To znamená, že akúkoľvek čistú listinu (blankopapier) len s vlastnoručným podpisom podpisovateľa nie je možné bez ďalšieho považovať za blankozmenku (zárodok zmenky). Na listine je potrebné uviesť údaj, z ktorého vyplýva, že ide o zárodok zmenky. Takýto typický údaj je „zmenka“ alebo „blankozmenka“. Nie je však vylúčené, že aj z iného údaja môže vyplývať, že ide o blankozmenku. Napríklad, aj z údaja „per aval za vystaviteľa zmenky“ vyplýva, že ide o zárodok zmenky, keďže z vyjadrenia, že ide o aval za vystaviteľa zmenky, je možné rozumne vyvodiť, že má ísť o aval (zmenkové ručenie) v súvislosti so zmenkou. To znamená, že nie je potrebné, aby text blankety obsahoval slovo „zmenka“.[8]

Subjektívne znaky blankozmenky zase nie sú zistiteľné (viditeľné) priamo z listiny, pretože vyjadrujú subjektívny zámer zúčastnených strán, ktorý, prirodzene, nie je vtelený do skriptúry. Podľa subjektívneho kritéria je možné hovoriť o blankozmenke, 1) ak je zámerom emitenta blankozmenky (zmenkového dlžmíka) a majiteľa blankozmenky (zmenkového veriteľa) emitovať zámerne listinu s nevyplnenými náležitosťami a 2) blankomiesta na listine sú dočasne nevyplnené, pričom ich obsah je daný vyplňovacím právom k listine.

Zámer zúčastnených strán môže byť ponechať prázdne miesto na neskoršie vyplnenie jednej podstatnej náležitosti alebo viacerých podstatných náležitostí. Nie je vylúčená ani zmluva zúčastnených strán, že ponechajú prázdne miesto na neskoršie vyplnenie vedľajších náležitostí.

Dočasnosť prázdnych miest vyplýva z podstaty blankozmenky, a to, že v budúcnosti sa má stať plnohodnotnou skriptúrou (zmenkou). Dočasná povaha prázdnych miest vyplýva z zmluvy o vyplňovacom práve uzavretej medzi emitentom blankozmenky a majiteľom blankozmenky. Zmluva o vyplňovacom práve nie je v ZZŠ ani v žiadnom inom právnom predpise upravená ako pomenovaný zmluvný typ. Ide o inominátny kontrakt. Z hľadiska formy môže byť uzavretá písomne, ústne alebo konkludentne.

Vzhľadom na uvedené definičné kritériá blankozmenky a berúc do úvahy čl. I § 2 ods. 2 ZZŠ je možné pripustiť, že určitá skriptúra sa bude z vonkajšej stránky (t. j. z objektívneho hľadiska) javiť ako vistazmenka, a to skriptúra obsahujúca všetky podstatné náležitosti okrem dátumu splatnosti (podľa čl. I § 2 ods. 2 ZZŠ ide o vistazmenku). Nie je však vylúčené, že zo subjektívneho hľadiska sa zúčastnené strany dohodli na doplnení prázdneho údaja – dátumu splatnosti v budúcnosti. Pre zúčastnené strany, t. j. pre emitenta skriptúry a majiteľa skriptúry, ide o blankozmenku. Pre tretie osoby poznávajúce skriptúru čisto z vonkajšej stránky, t. j. ako sa javí z hľadiska údajov uvedených na skriptúre, však ide o zmenku splatnú na videnie (vistazmenku). V tejto súvislosti súhlasíme s názorom Kovaříka, že dobrá viera tretích osôb musí dostať ochranu, ak sa zmenkové vzťahy nemajú stať neistými, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami pre obeh zmeniek a pre obchod s nimi vo všeobecnosti.[9]

Prikláňame sa k názoru, že blankozmenka je listina spôsobilá byť predmetom umorenia.[10] Ako uvádza aj Dvořáková ohľadom možnosti umoriť blankozmenku panuje prevažná zhoda, avšak otázka osudu zmenkového vyplňovacieho práva po umorení blankozmenky stojí za pozornosť.[11] Cieľom umorenia je, aby sa predišlo nebezpečenstvu, že stratenú listinu niekto zneužije. Nebezpečenstvo zneužitia blankety je porovnateľné so zneužitím zmenky. Aj preto staršia zmenková doktrína umorenie blankozmenky pripúšťala.[12] V zmysle § 310 ods. 1 CMP je možné umoriť stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva. Je síce pravda, že blankozmenka je len zárodkom zmenky, t. j. sama osebe nie je cenný papier, ale je to listina, ktorá po vyplnení prázdnych miest je nevyhnutná na uplatnenie práva. Vychádzajúc z účelu zákona (ratio legis) sa domnievame, že v zmysle § 310 ods. 1 CMP blankozmenka je listina spôsobilá byť predmetom umorenia, ak sa stratila alebo zničila. Proces umorenia blankozmenky je však špecifický v tom, že sa postupuje podľa procesných ustanovení týkajúcich sa všeobecne umorenia listín, t. j. nevzťahuje sa na ňu špeciálne procesné ustanovenie upravujúce umorenie zmeniek (§ 323 CMP), keďže blankozmenka nie je zmenka.

4. Vyplňovacie právo k blankozmenke

Vyplňovacie právo je majetkovým právom majiteľa blankozmenky sui generis špecifickej povahy. Vzhľadom na to, že nie je legislatívne normované, jeho charakter a obsah bol prenechaný zmenkovej doktríne a judikatúre. Staršia nemecká zmenková doktrína vypracovala koncepciu samostatnosti vyplňovacieho práva.[13] Vychádzajúc z nemeckej zmenkovej doktríny aj staršia zmenková judikatúra (Vážný 4462, Vážný 10.863), ako aj novodobá zmenková judikatúra (Rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 18. 10. 2004, sp. zn. 9 Cmo 274/2004, publikovaný pod R 71/2005, ako aj Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24. 9. 2008, sp. zn. 29 Odo 1407/2006. In: www.nsoud.cz) poníma vyplňovacie právo ako samostatné, neodvolateľné, zdediteľné a prevoditeľné.

Vyplňovacie právo je právo majiteľa blankozmenky vyplniť na listine prázdne miesta, t. j. zo zárodku zmenky vyhotoviť úplnú zmenku. Prikláňame sa k názoru, že vyplňovacie právo je právom tvorivým, ktoré oprávňuje majiteľa blankozmenky, aby jednostranným úkonom spôsobil vznik zmenky.[14] Vyplňovacie právo nie je teda ani vecným, ani obligačným právom. Rozsah vyplňovacieho práva je daný rozsahom prázdnych miest na blankolistine. …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
JUDr. Branislav Jablonka PhD.

Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/10