Abstrakt
Práca bude systematicky a logicky rozdelená do dvoch častí, pričom v prvej časti som sa rozhodla interferovať problematiku plnenia iného plnenia a v druhej, zodpovednosť za vady v obchodnom práve. Primárnym všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim obchodnoprávne vzťahy je Zák. č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v aktuálnom znení. Je veľmi dôležité poukázať na podstatný rozpor medzi súkrom- noprávnymi normami občianskeho práva a obchodného práva. Ustanovenie, v ktorom by plnenie aliud bolo posudzované za vadu v občianskom zákonníku absentuje. „O vadnom plnení je možné hovoriť len v tom prípade, pokiaľ má plnenie napriek vadám vlastnosti typické podľa predmetu zmluvy. Pokiaľ bolo poskytnuté plnenie niečoho iného, zodpovednosť za vady neprichádza do úvahy; nadobúdateľ má právo na splnenie zmluvy. „1
Práca bude systematicky a logicky rozdelená do dvoch častí, pričom v prvej časti som sa rozhodla interferovať problematiku plnenia iného plnenia a v druhej, zodpovednosť za vady v obchodnom práve. Primárnym všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim obchodnoprávne vzťahy je Zák. č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v aktuálnom znení. Je veľmi dôležité poukázať na podstatný rozpor medzi súkrom- noprávnymi normami občianskeho práva a obchodného práva. Ustanovenie, v ktorom by plnenie aliud bolo posudzované za vadu v občianskom zákonníku absentuje. „O vadnom plnení je možné hovoriť len v tom prípade, pokiaľ má plnenie napriek vadám vlastnosti typické podľa predmetu zmluvy. Pokiaľ bolo poskytnuté plnenie niečoho iného, zodpovednosť za vady neprichádza do úvahy; nadobúdateľ má právo na splnenie zmluvy. „1
Právna úprava plnenia aliud sa nachádza v ustanovení § 422 ods.1 Obchodného zákonníka, v ktorom je obsiahnuté nasledovné: „dodanie iného tovaru, než určuje zmluva sa považuje za vady tovaru.“ Podľa súčasného právneho stavu teda dodanie inej veci než určuje zmluva nemá za následok zánik záväzku, no pôjde iba faktickú vadu tovaru. Za takýchto okolností je náležité aplikovať relevantné ustanovenia o zodpovednosti za vady obsiahnuté v Obchodnom zákonníku. Pri tomto druhu plnenia je však nevyhnutné mať na zreteli, či ide o dodanie podobného tovaru (zhotoviteľ dodá obyčajné pracovné stoly namiesto pracovných stolov pre počítače), prípadne dodanie kompletne iného tovaru (dodanie jedálenských stolov namiesto pracovných stolov zhoto- viteľom).[1] [2] Otázkou, či ide o vadné plnenie, alebo o plnenie aliud sa zaoberalo najmä v judikatúre predvojnového obdobia. Pri dodaní motora s menším výkonom, než bolo dohovorené, pôjde o aliud (Vážny 3402, Ro NS ČSR zo 16.1.1924, sp. zn. Rv 1843/1923). Pri dodaní tokajského rezaného vína namiesto vína tokajského samorodého, pôjde taktiež o aliud (Vážny, 5774, Ro NS ČSR z 18.2.1926 sp.zn. Rv 1206/24). Pri plnení iného plnenia je na mieste aj posúdenie, či neplatnosť scudzovacej zmluvy nepodmieňuje omyl podľa predmetu plnenia (error in obiecto) poprípade omyl tkvejúci vo vlastnosti (error in materia), prípadne či je plnenie poznačené neodstrániteľnou vadou, čoho dôsledkom je zrušenie zmluvy.
Na základe platného právneho stavu v Českej republike je nevyhnutné rozlišovať medzi plnením aliud a vadným plnením. O vadné plnenie ide vtedy, ak plnenie disponuje špecifickými vlastnosťami zodpovedajúcim predmetu zmluvy. Druhou zákonnou alternatívou je plnenie aliud, ktoré je v odbornej praxi brané ako plnenie iného plnenia. Iným plnením sa má chápať dodanie plnenia iného druhu, kvality, odrody a podobne. Takéto plnenie má za následok zánik záväzku. Rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dna 2.4.1924 sp.zn. Rc 3679/1924 definoval plnenie aliud nasledovne: „Jde o zboží jiné (aliud), je-li rozdíl mezi objednaným a dodaným zbožím tak podstatný, že by se pri ro- zumném pojímání stavu veci obchodník ani nepokúsil s takovým zbožím smlouvu plniti a také by ani nemohl očekávati, že je odberatel jako plnení smlouvy prijme.“
Zodpovednosť za vady podľa Občianskeho zákonníka v prípadoch, kedy došlo k plneniu iného plnenia do úvahy neprichádza.[3] Argumentujem tým, že na plnenie aliud nie je možné hľadieť ako na plnenie zo zmluvy uzavretej. Do úvahy prichádza jedine návrh na zmenu pôvodnej zmluvy. Nadobúdateľ má v tomto prípade dve alternatívy. Tou prvou je prijatie plnenia aliud nadobúdateľom a na základe tohto prijatia dôjde k návrhu na zmenu zmluvy, v dôsledku čoho sa osoba poskytujúca plnenie neocitá v omeškaní. Druhou alternatívou je odmietnutie plnenia nadobúdateľom, v dôsledku čoho sa po- skytovateľ dostal do omeškania. [4]
Diametrálne diferentný je však stav podľa platného Obchodného zákonníka v ČR. Na jeho základe sa teda plnenie aliud chápe vadným plnením. Ustanovenie § 422 ObZ je dispozitívne a v dôsledku toho je účastníkom obchodnoprávneho vzťahu umožnené prevziať plnenie aliud namiesto plnenia dohodnutého v zmluve.[5] Práve režim obchod- noprávny je podľa mnohých viac praktický a vďaka dispozitívnej právnej úprave sa kupujúcemu umožňuje zvoliť si náležitý právny postup za predpokladu, že obdrží plnenie aliud.
Generálne ustanovenie, ktoré by upravovalo problematiku zodpovednosti za vady, v obchodnom zákonníku absentuje. Tento fakt je odôvodnením možnosti aplikácie podporného uplatnenia občianskoprávnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 499 až §510 OZ. O tomto subsidiárnom realizovaní horeuvedených ustanovení je možné hovoriť v súvislosti s obchodnoprávnymi záväzkovými vzťahmi. V obchodnom zákonníku sa nachádza komplexná právna úprava zodpovednosti za vady pri kúpnej zmluve (§ 422 a nasl. OBZ), zmluve o dielo (§ 456 a nasl. OBZ), zmluve o predaji podniku , zmluve o kontrolnej činnosti a zmluve o kúpe prenajatej veci. Na tieto zmluvné typy sa teda aplikácia subsidiárnych ustanovení vylučuje. Aby mohlo dôjsť k zodpovednosti za škodu, je obligátne splniť tri predpoklady a to: vznik škody, kauzálny nexus medzi vznikom škody a následok. Ustanovenia občianskeho zákonníka o zodpovednosti za vady je možné použiť jedine pre scudzovacie zmluvy priamo upravené občianskym zákonníkom.
Aplikácia týchto ustanovení na verejnú (nútenú) alebo dobrovoľnú dražbu sa vylučuje. Navrhovateľ zodpovedá za vady predmetu dobrovoľnej dražby v prípade, ak mu tieto vady boli známe a v zmluve o vykonaní dražby na ne neupozornil dražobníka včas. Pri verejnej dražbe je situácia úplne iná, nakoľko pri nej prechádza či už vlastnícke právo alebo iné právo na vydražiteľa na základe právnej skutočnosti, ktorou je príklep licitátora, zodpovednosť za vady dražobníka do úvahy neprichádza. Z uvedenej skutočnosti vyplýva jedine to, že navrhovateľ je povinný upozorniť dražobníka na vady vopred známe, pretože za ne zodpovedá v plnom rozsahu vydražiteľovi. Touto otázkou sa zaoberal aj Nejvyšší soud Českej republiky, ktorý vo svojom rozsudku (Ro NS ČR z 30.6.2010, sp. zn. 21 Cdo 534/2009) dospel k záveru nasledovnému: „Keby navrhovateľ na vady predmetu dražobníka riadne upozornil, ale dražobník by ohlásené vady náležíte nepremietol do popisu stavu predmetu dražby v dražobnej vyhláške alebo v jej dodatkoch, bol by odôvodnený záver o tom, že dražobník porušil ustanovenia zákona o verejných dražbách, v dôsledku čoho zodpovedá za škodu ním spôsobenú.“[6]
Autor
Patrícia Illés