Tým­to člán­kom chcem ne­for­mál­ne nad­via­zať na člá­nok auto­ra JUDr. Adria­na Ku­ce­ka, ad­vo­ká­ta, kto­rý bol uve­rej­ne­ný v Práv­nych lis­toch dňa 7.jú­la 2020 pod náz­vom Uz­ne­se­nie Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du o pre­pus­te­ní Nor­ber­ta Bӧdӧra zo za­dr­ža­nia. Uz­ne­se­nie bo­lo pub­li­ko­va­né so súh­la­som klien­ta je­ho ob­haj­com.

Za­tiaľ čo JUDr. Ku­cek vo svo­jom prís­pev­ku pou­ka­zu­je na vplyv ve­rej­nej mien­ky na roz­ho­do­va­nie sú­du, ja upria­mu­jem po­zor­nosť na mož­ný vplyv zve­rej­ňo­va­ných in­for­má­cií aj na sve­dec­ké vý­po­ve­de eš­te ne­vy­po­ču­tých sved­kov.

Je všeo­bec­ne zná­me, že pi­lie­re do­ka­zo­va­nia sú v tres­tnom ko­na­ní pos­ta­ve­né na sve­dec­kých vý­po­ve­diach. Ich vý­znam je nes­po­chyb­ni­teľ­ný tak v príp­rav­nom ko­na­ní ako aj v ko­na­ní pred sú­dom.

Po­kiaľ je sve­dok pod vply­vom zve­rej­ňo­va­ných in­for­má­cií vzťa­hu­jú­cich sa na vec, je vy­so­ko prav­de­po­dob­né, že je­ho vý­po­veď bu­de poz­na­če­ná me­dia­li­zo­va­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi. Z poh­ľa­du spra­vod­li­vos­ti ko­na­nia je bez vý­zna­mu, či pôj­de o pris­pô­so­be­nie je­ho vý­po­ve­de sme­rom k oča­ká­va­niu ve­rej­nos­ti ale­bo zo­sú­la­de­nie vý­po­ve­de s ob­sa­hom to­ho, čo už od­zne­lo. Ani v jed­nom ani v dru­hom prí­pa­de sve­dok ne­bu­de vy­po­ve­dať o tom, čo on sám ve­del.

Príp­rav­né ko­na­nie je ne­ve­rej­né. Z uve­de­né­ho dô­vo­du by ani teo­re­tic­ky ne­ma­la exis­to­vať mož­nosť ov­plyv­ňo­va­nia ne­vy­po­ču­tých sved­kov in­for­má­cia­mi zve­rej­ne­ný­mi mé­dia­mi. Na­priek to­mu sa nap­rík­lad v Den­ní­ku N dňa 07.jú­la 2020 ob­ja­vil člá­nok od Ve­ro­ni­ky Pru­šo­vej: „Sklen­ka pre­ho­vo­ril aj o pod­pred­sed­níč­ke Naj­vyš­šie­ho sú­du: V obál­ke mi no­si­la päť­ti­síc ako ďa­kov­né.“ V uve­de­nom člán­ku sú opi­so­va­né čas­ti je­ho vý­po­ve­de s kon­krét­ny­mi de­tail­mi, uvá­dza sa ob­sah je­ho vý­po­ve­de nap­rík­lad v zmys­le: “Do­po­siaľ ho­vo­ril Sklen­ka len o tom, že mu po­nú­ka­la v kau­ze Tech­no­pol Servic­e úp­la­tok 30-ti­síc eur. Pri pos­led­nej vý­po­ve­di si však pos­po­mí­nal aj na ďal­šie pe­nia­ze, kto­ré dos­tá­val od sud­ky­ne …“.

Pod­ľa § 69 ods.1 Tr.por. do vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su smie na­ze­rať len ob­vi­ne­ný, ob­haj­ca, poš­ko­de­ný, ozna­mo­va­teľ, ak nie je zá­ro­veň poš­ko­de­ným a zú­čas­tne­ná oso­ba, spl­no­moc­ne­nec a us­ta­no­ve­ný opat­rov­ník. Tie­to oso­by si mô­žu zo spi­su ro­biť vý­pis­ky a poz­nám­ky a na svo­je nák­la­dy si za­bez­pe­čiť kó­piu spi­su. Pre os­tat­né oso­by je spis nep­rís­tup­ný.

V tej­to sú­vis­los­ti sa po­nú­ka otáz­ka od­kiaľ ma­jú mé­dia in­for­má­cie, kto­ré sú ne­ve­rej­né, ak nie sú stra­nou ko­na­nia? Ako je mož­né, že pro­ku­rá­tor, kto­rý do­zo­ru­je pred­met­né vy­šet­ro­va­nie nep­rij­me pot­reb­né opat­re­nia, aby ne­do­chá­dza­lo k úni­ku tých­to in­for­má­cií, kto­rý­mi sa nás­led­ne „for­mu­jú“ sve­dec­ké vý­po­ve­de ďal­ších osôb a pod­pra­ho­vo sa cez ve­rej­nú mien­ku vy­tvá­ra spo­lo­čen­ská ob­jed­náv­ka na po­ža­do­va­ný ale­bo oča­ká­va­ný vý­sle­dok?

Ov­plyv­ňo­va­nie sved­kov je vo vzťa­hu k ob­vi­ne­né­mu po­va­žo­va­né za tak nep­rí­pus­tné sprá­va­nie, že už pri náz­na­ku ta­ké­ho­to ko­na­nia mô­že súd roz­hod­núť o ko­lúz­nej väz­be. Na dru­hej stra­ne sme sved­ka­mi to­ho, ako sa zve­rej­ňu­jú ob­sa­hy vý­po­ve­dí, ko­men­tu­je sa ich vý­znam, vy­jad­ru­jú sa k ním rôz­ne ne­zain­te­re­so­va­né oso­by a to všet­ko bez akých­koľ­vek pos­ti­hov.

Únik in­for­má­cií z vy­šet­ro­va­cích spi­sov, o kon­krét­nych fak­toch a sku­toč­nos­tiach, je pod­ľa môj­ho ná­zo­ru tak váž­nym zá­sa­hom do ob­jek­tív­ne­ho a nes­tran­né­ho prie­be­hu vy­šet­ro­va­nia, že to­le­ro­va­nie po­ru­še­nia zá­sa­dy ne­ve­rej­né­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia ne­mô­že byť v sú­la­de s práv­nym štá­tom a ne­má nič spo­loč­né so spra­vod­li­vým pro­ce­som tak ako ho ga­ran­tu­je čl. 6 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.

V ko­na­ní pred sú­dom je si­tuácia od­liš­ná. Pre tres­tné ko­na­nie pla­tí zá­sa­da ve­rej­nos­ti, kto­rá je vy­jad­re­ná v čl.48 ods. 2. Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ako aj v zá­klad­ných zá­sa­dách tres­tné­ho ko­na­nia ( §2 ods. 17 Tr.por.). Z uve­de­ných zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní vy­plý­va, že kaž­dý má prá­vo, aby sa je­ho vec pre­ro­ko­va­la ve­rej­ne pri­čom hlav­né po­jed­ná­va­nie ko­ná súd zá­sad­ne ve­rej­ne. Slov­né spo­je­nie zá­sad­ne ve­rej­ne vy­jad­ru­je ur­či­té pri­vi­le­go­va­nie tej­to for­my po­jed­ná­va­nia pred ne­ve­rej­ným ko­na­ním, čo je nás­led­ne umoc­ne­né aj pres­ne vy­me­dze­ný­mi pod­mien­ka­mi pre vy­lú­če­nie ve­rej­nos­ti z hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia ( § 249 Tr.por.). Súd mô­že vy­lú­čiť ve­rej­nosť z po­jed­ná­va­nia len vte­dy ak by to oh­ro­zi­lo ta­jom­stvo chrá­ne­né oso­bit­ným zá­ko­nom, ve­rej­ný po­ria­dok, mrav­nosť ale­bo bez­peč­nosť ale­bo ak to vy­ža­du­je iný dô­le­ži­tý zá­ujem ob­ža­lo­va­né­ho, poš­ko­de­né­ho, je­ho blíz­kych osôb ale­bo sved­kov. Ve­rej­nosť mu­sí byť vy­lú­če­ná po­čas vý­slu­chu agen­ta a ak ide o ochra­nu uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí. Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že zá­ko­no­dar­ca má zá­ujem, prí­tom­nos­ťou ve­rej­nos­ti, za­bez­pe­čiť ur­či­tú ne­for­mál­nu kon­tro­lu nad dodr­žia­va­ním zá­kon­nos­ti pro­ce­su. Rov­na­ko sa prí­tom­nos­ťou ve­rej­nos­ti sle­du­je po­sil­ne­nie ge­ne­rál­nej pre­ven­cie pred pá­cha­ním tres­tných či­nov.

V tom­to slo­va zmys­le je vý­znam a opod­stat­ne­nosť zá­sa­dy ve­rej­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia nes­po­chyb­ni­teľ­ný.

Pre zvý­raz­ne­nie dô­le­ži­tos­ti a váž­nos­ti sve­dec­kej vý­po­ve­de bo­la pri­ja­tá po­vin­nosť sved­ka zlo­žiť, na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ale­bo ve­rej­nom za­sad­nu­tí, prí­sa­hu. V us­ta­no­ve­ní § 261 ods. 2 pr­vá ali­nea Tr.por. sa zá­ko­no­dar­ca sna­žil za­bez­pe­čiť ob­jek­tív­nosť vý­slu­chu sved­ka zrej­me aj tým, že pri­ká­zal sú­du dbať na to, aby eš­te ne­vy­po­ču­tý sve­dok ne­bol prí­tom­ný pri vý­slu­chu ob­ža­lo­va­né­ho ale­bo iné­ho sved­ka. Vzhľa­dom na vý­znam sve­dec­kej vý­po­ve­de sa ja­ví uve­de­né us­ta­no­ve­nie ako lo­gic­ké a správ­ne. Je ne­po­chyb­né, že je­ho zmys­lom nie je len vy­lú­če­nie fy­zic­kej prí­tom­nos­ti ne­vy­po­ču­té­ho sved­ka pri vý­slu­chu iných vy­po­čú­va­ných osôb, ale naj­mä za­me­dzenie prís­tu­pu k in­for­má­ciám, o kto­rých sve­dok ne­má ve­dieť z dô­vo­du za­bez­pe­če­nia dô­ve­ry­hod­nos­ti je­ho vý­po­ve­de. Len ta­kým­to spô­so­bom je mož­né do­siah­nuť po­žia­dav­ku zá­ko­na, pod­ľa kto­rej má sve­dok uviesť všet­ko, čo sám o ve­ci vie. V opač­nom prí­pa­de by bo­lo zlo­ži­té vy­hod­no­tiť sve­dec­kú vý­po­veď z poh­ľa­du jej prav­di­vos­ti a auten­tic­kos­ti.

V praxi však ust. § 261 ods. 2 Tr.por. na­rá­ža na zá­sa­du ve­rej­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia, kto­rá so se­bou pri­ná­ša nie­len po­vin­nosť or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­du in­for­mo­vať ve­rej­nosť o tres­tnom ko­na­ní, ale aj účasť ve­rej­nos­ti a mé­dií na hlav­nom po­jed­ná­va­ní.

V tej­to sú­vis­los­ti sa po­nú­ka otáz­ka v akom roz­sa­hu a v akej for­me ma­jú byť pos­ky­to­va­né in­for­má­cie či už or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní, sú­dom, oso­ba­mi prí­tom­ný­mi na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ale­bo zú­čas­tne­nou ve­rej­nos­ťou tak, aby ust. § 261 ods. 2 Tr.por. úpl­ne nes­tra­ti­lo svoj zmy­sel?

Po­vin­nosť in­for­mo­vať ve­rej­nosť o tres­tnom ko­na­ní má svo­je li­mi­ty vy­me­dze­né ochra­nou uta­jo­va­ných sku­toč­nos­ti, ob­chod­né­ho, ban­ko­vé­ho, da­ňo­vé­ho, poš­to­vé­ho ale­bo te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho ta­jom­stva. Rov­na­ko tak uta­je­ním sku­toč­nos­ti, kto­ré by moh­li zma­riť ale­bo sťa­žiť ob­jas­ne­nie a vy­šet­re­nie ve­ci (§6 ods. 2 Tr.por.).

Pod­ľa sú­čas­nej práv­nej úp­ra­vy (§ 251 ods. 2 Tr.por.) mô­že súd prí­tom­ným oso­bám ulo­žiť po­vin­nosť za­cho­vá­vať ml­čan­li­vosť o sku­toč­nos­tiach, o kto­rých sa v prie­be­hu po­jed­ná­va­nia doz­ve­de­li a zá­ro­veň kto­ré po­ží­va­jú ochra­nu pod­ľa zá­ko­na. Mô­že ich však súd za­via­zať ml­čan­li­vos­ťou o sku­toč­nos­tiach, o kto­rých sa doz­ve­de­li z vý­po­ve­de sved­ka a kto­ré ma­jú byť, v is­tom slo­va zmys­le, pred eš­te ne­vy­po­ču­tým sved­kom, uta­je­né?

Upo­zor­ne­nie prí­tom­ných osôb (pro­ku­rá­tor, ob­haj­ca, ob­ža­lo­va­ný, poš­ko­de­ný, prí­pad­ne dô­ver­ník) na nás­led­ky prez­ra­de­nia sku­toč­nos­ti, o kto­rých sa doz­ve­de­li na po­jed­ná­va­ní sa via­že na po­jed­ná­va­nie z kto­ré­ho bo­la ve­rej­nosť vy­lú­če­ná pre ochra­nu uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí ale­bo oh­ro­ze­nie ta­jom­stva (§250 ods. 3 Tr.por.). Rov­na­ko v da­nom prí­pa­de mô­že súd za­ká­zať prí­tom­ným vy­ho­to­vo­vať zvu­ko­vé ale­bo ob­ra­zo­vé zá­zna­my ale­bo pí­som­né poz­nám­ky.

Po­kiaľ však ve­rej­nosť z po­jed­ná­va­nia vy­lú­če­ná ne­bo­la, je v zmys­le §253 ods. 4 Tr.por. do­vo­le­né z je­ho prie­be­hu vy­ho­to­vo­vať zvu­ko­vý zá­znam a so súh­la­som pred­se­du se­ná­tu aj zvu­ko­vý pre­nos.

Aj pod­ľa sú­čas­nej úp­ra­vy je mož­né, za pod­mie­nok sta­no­ve­ných v §253 ods. 5 Tr.por., vy­ho­to­vo­va­nie zvu­ko­vých zá­zna­mov za­ká­zať, nap­rík­lad ak by ním mo­hol byť oh­ro­ze­ný dô­le­ži­tý zá­ujem strán ale­bo sved­kov. V tej­to sú­vis­los­ti sa po­nú­ka otáz­ka, či by de le­ge fe­ren­da ne­po­moh­lo ochra­ne in­for­má­cií prá­vo strán ko­na­nia vy­žia­dať si uta­je­nie vý­slu­chu, prí­pad­ne je­ho čas­ti, pred zve­rej­ne­ním a to až do prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tia, s cie­ľom za­me­dziť ov­plyv­ňo­va­niu ne­vy­po­ču­tých sved­kov.

Zo sle­do­va­ných tres­tných pro­ce­sov tý­ka­jú­cich sa nap­rík­lad fal­šo­va­nia zme­niek, vraž­dy no­vi­ná­ra J. Ku­cia­ka a M. Kuš­ní­ro­vej, vraž­dy kan­di­dá­ta na pri­má­to­ra L. Bas­ter­ná­ka, sa po­žia­dav­ka zá­ko­no­dar­cu na za­me­dzenie in­for­mo­va­nos­ti ne­vy­po­ču­té­ho sved­ka o ob­sa­hu pred­chá­dza­jú­cich vý­slu­chov ja­ví ako úpl­ne vág­ne us­ta­no­ve­nie. Ve­rej­nosť v tých­to kau­zách je in­for­mo­va­ná o prie­be­hu po­jed­ná­va­ní pros­tred­níc­tvom mé­dií tak pod­rob­ne a pra­vi­del­ne, že sa tie­to stá­va­jú sú­čas­ťou spo­lo­čen­ských uda­los­tí.

Po­kiaľ súd ak­cep­tu­je ust. § 261 ods. 2 Tr. por. a za­bez­pe­čí, aby ne­vy­po­ču­tý sve­dok ne­bol prí­tom­ný pri vý­slu­chu ob­ža­lo­va­né­ho ale­bo sved­ka, pa­ra­lel­ne si ta­ká­to oso­ba mô­že čí­tať vý­po­ve­de z mé­dií, kto­ré ich tak­mer on-li­ne zve­rej­ňu­jú na svo­jich por­tá­loch. Aký vý­znam má v tom­to kon­texte ust. § 261 ods. 2 Tr. por.? Má vô­bec v sú­čas­nom sve­te pre­no­su in­for­má­cií eš­te zmy­sel?

V jed­not­li­vých den­ní­koch sa zve­rej­ňo­va­li in­for­má­cie o vý­slu­chu sved­kov, znal­cov, ob­sa­hu čí­ta­ných lis­tin­ných dô­ka­zov, mi­nú­ta po mi­nú­te. K vý­po­ve­diam jed­not­li­vých sved­kov sa vy­jad­ro­va­li pro­ku­rá­to­ri, ob­haj­co­via, spl­no­moc­nen­ci poš­ko­de­ných. Ako je mož­né zis­tiť či nás­led­ne vy­po­čú­va­ný sve­dok po­dá­va sve­dec­tvo o tom, čo on sám vi­del, po­čul, poz­nal, ale­bo za svo­je sve­dec­tvo vy­dá­va to, čo si os­vo­jil ako prav­du spros­tred­ko­va­nú mé­dia­mi ? Ako je mož­né pri tak­to ma­sív­ne sle­do­va­ných kau­zách roz­poz­nať, či sve­dok ho­vo­rí prav­du, ale­bo ju pris­pô­so­bu­je niek­to­rej stra­ne ko­na­nia?

Je sku­toč­ne ta­ká­to sve­dec­ká vý­po­veď spô­so­bi­lým dô­ka­zom tres­tné­ho ko­na­nia ? Mô­že byť tak­to vy­ko­na­ný dô­kaz hod­no­te­ný ako re­le­vant­ný ?

Pod­ľa § 132 ods. 1 Tr. por. je po­vin­nos­ťou stra­ny, kto­rá vy­po­čú­va sved­ka, opý­tať sa na za­čiat­ku vý­slu­chu na je­ho po­mer k pre­ro­ko­vá­va­nej ve­ci, ako aj k stra­nám a pod­ľa pot­re­by aj na iné okol­nos­ti pot­reb­né na zis­te­nie je­ho ne­zau­ja­tos­ti a hod­no­ver­nos­ti. Som to­ho ná­zo­ru, že pri ve­rej­nos­ťou sle­do­va­ných pro­ce­soch je pot­reb­né ve­no­vať zvý­še­nú po­zor­nosť to­mu, od­kiaľ sa sve­dok doz­ve­del ním uvá­dza­né sku­toč­nos­ti. Je­ho tvr­de­nie si prí­pad­ne pre­ve­riť dos­tup­ný­mi kon­trol­ný­mi otáz­ka­mi. Po­kiaľ by pro­ku­rá­tor, ob­ža­lo­va­ný , ob­haj­ca ale­bo spl­no­moc­ne­nec poš­ko­de­né­ho (v čas­ti tý­ka­jú­cej sa up­lat­ne­né­mu ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy), ma­li prá­vo navr­hnúť uta­je­nie vý­po­ve­de sved­ka, prí­pad­ne je­ho čas­ti , s cie­ľom za­me­dziť ov­plyv­ňo­va­niu eš­te ne­vy­po­ču­tých sved­kov, roz­ho­dol by o tom­to návr­hu súd. V prí­pa­de, že by súd návr­hu vy­ho­vel upo­zor­nil by zá­ro­veň všet­kých prí­tom­ných na nás­led­ky prez­ra­de­nia sku­toč­nos­ti, o kto­rých sa doz­ve­de­li na po­jed­ná­va­ní tak, ako je to v sú­čas­nos­ti up­ra­ve­né pri ochra­ne uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí ale­bo oh­ro­ze­nie ta­jom­stva pod­ľa § 250 ods. 3 Tr.por. Bo­lo by ve­cou pro­ku­rá­to­ra, ob­ža­lo­va­né­ho a/ale­bo je­ho ob­haj­cu, kto­rú vý­po­veď prí­pad­ne jej časť do­ká­žu ar­gu­men­tač­ne od­ôvod­niť ako spô­so­bi­lú ov­plyv­niť sve­dec­ké vý­po­ve­de eš­te ne­vy­po­ču­tých sved­kov.

Náj­sť hra­ni­cu me­dzi prí­pus­tnou mie­rou in­for­mo­va­nos­ti ve­rej­nos­ti o pre­bie­ha­jú­cich pro­ce­soch a ochra­nou in­for­má­cií, kto­rých vy­zra­de­nie by moh­lo zne­hod­no­tiť sa­mot­ný dô­kaz je, pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, mož­né len pri dôs­led­nej­šej ap­li­ká­cií ust. § 261 ods. 2 Tr. por. za prí­pad­nej úp­ra­vy us­ta­no­ve­ní tres­tné­ho po­riad­ku, kto­rý­mi by sa sta­no­vi­li pra­vid­lá pre zve­rej­ňo­va­nie ob­sa­hu vý­po­ve­dí sved­kov, znal­cov, poš­ko­de­ných tak, aby ne­do­chá­dza­lo k ov­plyv­ňo­va­niu nie­len ne­vy­po­ču­tých osôb, ale ani ve­rej­nej mien­ky do ta­kej mie­ry, kto­rá pod­pra­ho­vo ov­plyv­ňu­je sa­mot­ný roz­ho­do­va­cí pro­ces a vy­tlá­ča ho z ro­vi­ny spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su.

JUDr., Jitka Hasíková