Abstrakt
Odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky – inštitút, prostredníctvom ktorého orgány presadzujúce právo získavajú informácie nevyhnutné na efektívne plnenie svojich úloh. Hoci znamená výrazný zásah do súkromia osoby, ktorej telekomunikačná prevádzka je odpočúvaná azaznamenávaná, je tento inštitút vpraxi nenahraditeľný. Umožňuje oprávneným orgánom získavať informácie, ktorých získanie iným spôsobom by bolo podstatne sťažené, prípadne až nemožné. Získané informácie umožňujú spravodajským službám vyhodnotiť, či nejaké konanie je spôsobilé ohroziť ústavné zriadenie, vnútorný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky. Policajnému zboru umožňujú efektívne predchádzať trestnej činnosti, vyhodnotiť, či skutok je trestným činom, kto ho spáchal a ďalšie relevantné skutočnosti.
Odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky – inštitút, ktorý je podrobne upravený v právnych poriadkoch všetkých vyspelých krajín. Inštitút, prostredníctvom ktorého orgány presadzujúce právo získavajú informácie nevyhnutné na efektívne plnenie svojich úloh. Inštitút, ktorý predstavuje jeden z najvýraznejších zásahov štátnej moci do súkromia osôb. Aby sme správne pochopili podstatu a účel tohto inštitútu, je nevyhnutné ho komplexne analyzovať.
Právo na súkromie je vdemokratickej spoločnosti jedným znajdôležitejších ľudských práv. Toto právo je garantované, či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni, viacerými právnymi aktmi. Na medzinárodnej úrovni je jedným z najdôležitejších medzinárodných právnych aktov ochrany práva na súkromie Listina základných práv a slobôd, ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená ústavným zákonom číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“). Ide predovšetkým o čl. 7 ods.1, čl. 10 ods. 2 a čl. 13 Listiny.1
Ďalším významným aktom medzinárodného práva poskytujúcim ochranu práva na súkromie je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Čl. 8 ods. 1 Dohovoru zaručuje každému právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie
V právnom poriadku Slovenskej republiky je toto právo zakotvené v právnom akte najvyššej právnej sily – v Ústave Slovenskej republiky. Čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Čl. 22 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje ochranu prepravovaných správ – nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou alebo iným spôsobom, s výnimkou prípadov a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.
Ako vyplýva z dikcie čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na súkromie nie je absolútne. Ústava Slovenskej republiky predpokladá, že môžu nastať situácie, kedy je nevyhnutné toto právo zákonom aprobovaným spôsobom porušiť. Takúto možnosť pripúšťa aj Dohovor v čl. 8 ods. 2 – štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Právny rámec odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky v právnom poriadku Slovenskej republiky, v nadväznosti na čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, tvorí zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) a zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) vznení neskorších predpisov. Tieto dva zákony ustanovujú podmienky, za splnenia ktorých oprávnené orgány – právo presadzujúce orgány (law enforcement agencies), môžu výraznou mierou zasiahnuť do práva na súkromie.
1 DEFINÍCIA INŠTITÚTU
Ani jeden z uvedených zákonov neobsahuje legálnu definíciu tohto inštitútu. V praxi sa inštitút odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky označuje ako informačno-technický prostriedok. Takáto kategorizácia je absolútne nesprávna a dochádza k nej na základe nesprávnej interpretácie definície informačno-technických prostriedkov.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o ochrane pred odpočúvaním sa za informačno-technické prostriedky považujú najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajovaným spôsobom pri vyhľadávaní, otváraní, skúmaní a vyhodnocovaní poštových zásielok a iných dopravovaných zásielok, odpočúvaní a zaznamenávaní v rámci telekomunikačných činností, vyhotovovaní a využívaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov.
Informačno-technickými prostriedkami sa podľa § 10 ods. 21 Trestného poriadku rozumejú elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zázname prevádzky v elektronických komunikačných sieťach, obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov alebo pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak sa ich použitím zasahuje do základných ľudských práv a slobôd.
Ako vyplýva zuvedených definícií, informačno-technický prostriedok je technické zariadenie určené na získavanie informácií. Odpočúvanie azaznamenávanie je činnosť, prostredníctvom ktorej, za použitia informačno- technického prostriedku, oprávnené orgány zákonom aprobovaným spôsobom získavajú informácie.
2 PRÁVNA ÚPRAVA POUŽITIA INFORMAČNO-TECHNICKÝCH PROSTRIEDKOV PRI ODPOČÚVANÍ A ZAZNAMENÁVANÍ TELEKOMUNIKAČNEJ PREVÁDZKY
2.1 Rozsah
Každý zuvedených zákonov ustanovuje osobitné podmienky použitia informačno-technických prostriedkov. Použitie informačno-technických prostriedkov vtrestnom konaní upravuje Trestný poriadok. Zákon oochrane pred odpočúvaním upravuje podmienky použitia informačno-technických prostriedkov v rámci spravodajskej, resp. operatívnej činnosti, teda použitie mimo trestného konania. Pred účinnosťou zákona o ochrane pred odpočúvaním bolo použitie informačno-technických prostriedkov mimo trestného konania upravené v zákonoch ustanovujúcich základný rámec činnosti, práv a povinností orgánov oprávnených používať informačno-technické prostriedky.2
Trestný poriadok obsahuje komplexnú právnu úpravu použitia informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní. Aj keď ustanovenie § 1 ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním explicitne vylučuje aplikáciu tohto zákona na použitie informačno-technických prostriedkov vtrestnom konaní, z ďalšieho textu zákona vyplýva, že to neplatí bezvýnimočne. Podľa môjho názoru zákonodarca opomenul skutočnosť, že aj na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky v trestnom konaní je nevyhnutné aplikovať dôležité ustanovenia § 2 ods. 5 a 6 zákona o ochrane pred odpočúvaním, ktoré upravujú technické a personálne zabezpečenie realizácie odpočúvania a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky.
Podľa § 2 ods. 5 cit. zákona sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačnej služby môže použiť len taký informačno-technický prostriedok, ktorý umožní okamžite identifikovať koncové telekomunikačné zariadenie, ktoré bolo použité na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej služby, ktorý neumožní vymazanie údajov identifikujúcich toto zariadenie a ktorý neumožňuje vymazanie času odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej služby.
V § 2 ods. 6 cit. zákona sú ustanovené podmienky vykonávania psychofyziologického overenia pravdovravnosti. Príslušník alebo zamestnanec orgánu štátu, ktorý plní úlohy súvisiace s technickým zabezpečením používania informačno-technických prostriedkov, sa musí v lehotách určených vedúcim orgánu štátu podrobiť psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti – vyšetreniu na polygrafe, resp. detektore lži. Domnievam sa, že závery overenia pravdovravnosti majú väčší význam z taktického hľadiska, než z právneho. Právnu relevanciu majú závery polygrafického vyšetrenia len v rámci konania o bezpečnostnej previerke.3 V inom konaní nie sú prípustné ako dôkazný prostriedok. Závery polygrafického vyšetrenia majú význam v rámci preventívno-bezpečnostných opatrení v prípade, že orgán realizujúci odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky získa poznatky, ktoré odôvodňujú záver, že existuje riziko úniku informácií, resp. riziko neoprávnenej manipulácie s utajovanými skutočnosťami, keďže použitie informačno-technických prostriedkov je utajovanou skutočnosťou podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom týchto preventívno- bezpečnostných opatrení je zamedziť neoprávnenej manipulácii s utajovanou skutočnosťou, a teda zamedziť vyzradeniu realizácie informačno-technického prostriedku.
Podľa § 115 ods. 1 Trestného poriadku možno v trestnom konaní o zločine, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.
Toto vymedzenie trestných činov, pri odhaľovaní ktorých je možné použiť informačno-technické prostriedky, je výrazným zúžením rozsahu použitia informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním. Podľa § 2 ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním môže informačno-technické prostriedky používať Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colná správa (ďalej len „orgán štátu“) v rozsahu podľa osobitných predpisov4 a iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obranu štátu, predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných.
INGERENCIA SÚDU DO ODPOČÚVANIA A ZAZNAMENÁVANIA TELEKOMUNIKAČNEJ PREVÁDZKY
Odpočúvať azaznamenávať telekomunikačnú prevádzku možno vzásade len na základe aprobácie tohto postupu príslušným sudcom. V rámci trestného konania je možné odpočúvať a zaznamenávať telekomunikačnú prevádzku na základe príkazu predsedu senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie na návrh prokurátora.
Pri postupe podľa zákona o ochrane pre odpočúvaním možno odpočúvať a zaznamenávať telekomunikačnú prevádzku len na základe predchádzajúceho súhlasu príslušného sudcu. Na rozhodovanie o použití informačno- technických prostriedkov podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním je vecne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žiadateľ o vydanie súhlasu na ich použitie alebo jeho … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. Michal Aláč PhD.